Gwọlọ Jihova, Ọnọ Ọ Rẹ Kiẹ Ubiudu
“Gwọlọ omẹ re wha zọ.”—EMỌS 5:4.
1, 2. Eme u dhesẹ nọ Ikereakere na e ta nọ Jihova o re “riwi udu na”?
JIHOVA ỌGHẸNẸ ọ vuẹ Samuẹle ọruẹaro na nọ: ‘Erru oma ọye ohwo o re riwẹ, rekọ ỌNOWO na o re riwi udu na.’ (1 Samuẹle 16:7) Oghẹrẹ vẹ Jihova o re ro “riwi udu na”?
2 Evaọ Ikereakere na, a rehọ udu dhesẹ oghẹrẹ nọ ohwo ọ rrọ evaọ obọ eva—isiuru riẹ, iroro, gbe ọdawẹ riẹ. Fikiere nọ Ebaibol na e ta nọ Ọghẹnẹ o re riwi udu na, u dhesẹ nọ o re rri vrẹ okafe na gheghe jẹ tọ ẹro vi oghẹrẹ nọ ohwo ọ ghinẹ rrọ.
Ọghẹnẹ Ọ Kiẹ Izrẹl Riwi
3, 4. Wọhọ epanọ o rrọ Emọs 6:4-6, uyero vẹ o jọ uvie erua-ikpe Izrẹl?
3 Nọ Ọnọ ọ rẹ kiẹ idu riwi na o mu ẹro họ uvie erua-ikpe Izrẹl evaọ edẹ Emọs, eme Ọ ruẹ? Emọs 6:4-6 o ta kpahe ahwo nọ a je “kiẹzẹ ehwa nọ a rọ akọeni ru, nọ e riẹ oma rai họ ehru ithuzou.” A jẹ “re imigodẹ efofa na no udevie uthuru na no, jegbọ emọ-iruẹ ro no udevie uwou-iruẹ.” Ahwo otiọye na a “roro ku eware ikporakporo kẹ oma rai” a tẹ jẹ hae “rehọ egebule da idi!”
4 Eva oke ọsosuọ, ohwo ọ rẹ sai rri uyero nana wowoma. Evaọ iwou ilogbo rai, edafe na a be reawere emamọ emu gbe idi, avọ ekwakwa ile nọ i kie ze nọ a bi ro kporo ile kẹ ae. A te je wo “ehwa nọ a rọ akọeni ru.” Ekiotọ eware anwae a ruẹ akọ-eni eghaghae nọ a kare evaọ Sameria, okpẹwho-esuo uvie Izrẹl. (1 Ivie 10:22) O wọhọ nọ a je ku eware enana gbe ro ku egbara rai, jẹ rọ whẹ erru họ igbẹhẹ iwou.
5. Fikieme Ọghẹnẹ o ro wo evedha kpahe ahwo Izrẹl erọ edẹ Emọs?
5 Kọ eva e jẹ dha Jihova Ọghẹnẹ fikinọ emọ Izrẹl a be riakpọ kuoma, be re emamọ emu, da emamọ idi, jẹ be gaviezọ kẹ ile ewewere? Vievie! Uzẹme riẹ họ, ọye ọ ruẹrẹ eware itieye na buobu họ kẹ omawere ohwo-akpọ. (1 Timoti 6:17) Oware nọ o dha Jihova eva họ, isiuru ethọthọ nọ ahwo na a wo, udu ogaga rai, uruemu orivo nọ a wo kpahe Ọghẹnẹ, gbe uyoyou nọ a wo kẹ ibe emọ Izrẹl rai hi.
6. Ẹvẹ uyero abọ-ẹzi ahwo Izrẹl o jọ evaọ edẹ Emọs?
6 Ahwo ‘nọ e riẹ oma rai họ ehru ithuzou, nọ e be re imigodẹ efofa na no udevie uthuru na, nọ e be da idi, je bi roro ku eware ikporakporo kẹ oma rai na,’ akpọ o bi ti gbe ai unu. A nọ ahwo yena inọ: ‘Kọ wha bi go ẹdẹ oyoma na họ aro?’ Uyero nọ o jọ orẹwho Izrẹl o hae kẹ ae idhọvẹ, rekọ “ẹraha Josẹf ọ be da e he.” (Emọs 6:3-6) Ghelọ ọruẹriọ nọ ọ jọ orẹwho na, Ọghẹnẹ ọ ruẹ nọ evaọ abọ-ẹzi, Josẹf—hayo Izrẹl—ọ raha re no. Ghele na, ahwo na a tehe ezọ di bi duoma le no họ iruẹru uzuazọ ikẹdẹ kẹdẹ rai. Ahwo buobu nẹnẹ a wo oghẹrẹ uruemu ovona. A sae rọwo inọ ma be rria oke obẹbẹ, rekọ nọ uvumọ oware u bi te ai oma dẹẹ hẹ na, a be daezọ oware nọ o be via kẹ amọfa ha, yọ a bi dhesẹ isiuru kẹ eware abọ-ẹzi hi.
Izrẹl—Orẹwho nọ O Raha Gaga No
7. Eme ọ te via nọ ahwo Izrẹl a gbẹ gaviezọ kẹ unuovẹvẹ Ọghẹnẹ hẹ?
7 Obe Emọs u bi dhesẹ orẹwho nọ o raha gaga no, dede nọ ọ rrọ bọbọbọ evaọ okafe. Fikinọ a be gaviezọ kẹ unuovẹvẹ Ọghẹnẹ jẹ be kpọ eriwo rai vi hi, Jihova o ti vu ai wa kẹ ewegrẹ rai. Ahwo Asiria a ti si rai no ehwa akọ-eni rai je si rai ototọ kpohọ igbo. Akpọriọ rai o ve ti kuhọ!
8. Ẹvẹ Izrẹl ọ rọ ziọ uyero uyoma abọ-ẹzi?
8 Ẹvẹ orẹwho Izrẹl o rọ ziọ uyero utioye na? Uyero nana u mu oma họ ẹrọvia evaọ 997 B.C.E., nọ Rehoboam ọmọ Solomọn Ovie na ọ rehọ ẹta riẹ, nọ erua ikpe Izrẹl e rọ hẹriẹ oma no orua Juda gbe orọ Bẹnjamin. Jeroboam ọrọ ọsosuọ, “ọmọzae Nebat,” ọye ọ jọ ovie ọsosuọ uvie erua-ikpe Izrẹl. (1 Ivie 11:26) Jeroboam ọ tẹzẹ ahwo nọ a rrọ otọ isuẹsu riẹ inọ u thabọ hrọ re a kpobọ Jerusalẹm nyae gọ Jihova. Dede na, o ghine wo isiuru ahwo na fihọ iroro ho. Ukpoye, ọ jẹ gwọlọ isiuru omobọ riẹ. (1 Ivie 12:26) Jeroboam ọ jẹ ruawa inọ otẹrọnọ ahwo Izrẹl a rehọ etẹmpol nọ e rrọ obọ Jerusalẹm kpohọ ehaa ẹsiẹvo ẹgbukpe nọ a jẹ hai ru rọ kẹ Jihova orro na, idu rai i ti no esuo riẹ no kpohọ uvie Juda. Re o ru ahwo na jọ otọ riẹ, Jeroboam ọ tẹ rehọ emọ-iruẹ igoru ivẹ vi, ọvo jọ eva Dan, ọdekọ kọ eva Bẹtẹl. Fikiere egagọ ọmọ-eruẹ i te zihe ruọ egagọ orẹwho evaọ Izrẹl.—2 Iruẹru-Ivie 11:13-15.
9, 10. (a) Oghẹrẹ ehaa egagọ vẹ ovie na, Jeroboam ọrọ ọsosuọ ọ ruẹrẹhọ? (b) Ẹvẹ Ọghẹnẹ o rri ehaa nọ a je ru evaọ Izrẹl eva edẹ ọ ovie na, Jeroboam ọrọ avivẹ?
9 Jeroboam ọ dao oma ru re ahwo a rehọ ubiẹro uwoma rri egagọ ekpokpọ na. O se ehaa egagọ nọ i dina tho ehaa nọ a rẹ jọ obọ Jerusalẹm ru na. Eva 1 Ivie 12:32, ma se nọ: “Jeroboam o te si eha fihọ ẹdẹ avọ ikpe gbisoi evaọ amara avọ ere wọhọ eha nọ e jọ obọ Juda, o je dhidhe evaọ aruẹri na; ere o ru evaọ Bẹtẹl.”
10 Jihova ọ jẹ ehaa egagọ erue itieye na rehọ vievie he. Ọ rehọ ẹkwoma Emọs dhesẹ oyena via vevẹ bu vrẹ ikpe udhusoi evaọ obaro eva etoke esuo Jeroboam ọrọ avivẹ, ọnọ o zihe ruọ ovie ọ erua-ikpe orọ uvie Izrẹl evaọ ole 844 B.C.E. (Emọs 1:1) Wọhọ epanọ o rrọ Emọs 5:21-24, Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “O were omẹ hẹ, me se ẹdẹ eha rai gbe odẹ oware ovo ho, jegbe ukoko egagọ rai o were omẹ hẹ. Dede nọ wha rehọ idhe emahọ, gbe idhe ekakọ rai se omẹ, mẹ rẹ rehọ ae he, gbe idhe udhedhẹ erao iwhri rai, me re riwi ai hi. Wha rehọ edo ile esuọ rai no aro mẹ no; uru oghrẹghrẹ ekpata rai, me re ti yo ho. Rekọ wha jọ oziẹ-ẹrẹreokie o su [via] wọhọ ame, jegbe ẹrẹreokie wọhọ ame ethẹ nọ o re dhe [esuesuo].”
Ithatho nọ Oyena U Wo Kugbe Edẹ Ọgbọna
11, 12. Ithatho vẹ ma rẹ sae ruẹ evaọ uruemu egagọ Izrẹl oke anwae gbe iruemu nọ a rẹ sai duku evaọ Kristẹndọm?
11 O rrọ vevẹ, Jihova ọ kiẹ idu enọ i je w’obọ evaọ ehaa egedhọ erọ Izrẹl na jẹ se ehaa rai gbe idhe emahọ rai. Epọvo na re nẹnẹ, Ọghẹnẹ ọ se ehaa egedhọ erọ Kristẹndọm, wọhọ Kresimesi gbe Isita. Rọkẹ egegagọ Jihova, uvumọ usu o rẹ jọ udevie ẹrẹreokie gbe emuemu hu, uvumọ usu o rrọ udevie elo gbe ebi hi.—2 Ahwo Kọrint 6:14-16.
12 Ithatho efa e rrọ udevie egagọ Kristẹndọm gbe erọ emọ Izrẹl nọ e jẹ gọ ọmọ-eruẹ na. Dede nọ ejọ nọ i se omai Ileleikristi a jẹ uzẹme nọ o rrọ Ẹme Ọghẹnẹ rehọ, egagọ Kristẹndọm i ghine no uvi uyoyou nọ a wo kẹ Ọghẹnẹ ze he. O hae jọ nọ egagọ rai erọ uyoyou, Kristẹndọm ọ hae suobọhọ inọ a rẹ “rọ ẹzi gbe uzẹme gọ” Jihova keme oye họ oghẹrẹ egagọ nọ e rẹ were iẹe. (Jọn 4:24) Ofariẹ, Kristẹndọm ọ k’uvẹ hẹ re “oziẹ-ẹrẹreokie o su [via] wọhọ ame, jegbe ẹrẹreokie wọhọ ame ethẹ nọ o re dhe [esuesuo].” Ukpoye, ẹsikpobi ọ be rehọ obọ urorolo kru itee uruemu nọ Ọghẹnẹ o fihọ. Ọ be kẹ igberẹ-ibro, gbe izieraha ilogbo efa uvẹ, ọ tubẹ nya thabọ te epanọ ọ be rọ lẹ kẹ ezae nọ e be rọo ezae gbe eyae nọ e be rọo eyae dede!
“You Onọ Uwoma”
13. Fikieme u je fo re ma ru lele eme nọ e rrọ Emọs 5:15 na?
13 Jihova ọ ta kẹ ahwo kpobi nọ a gwọlọ gọe evaọ edhere nọ ọ rẹ jẹrehọ nọ: “Wha mukpahe eyoma, re wha you onọ uwoma.” (Emọs 5:15) Uyoyou gbe omukpahe yọ ọwhọ-obeva nọ i re no udu ẹwoho na ze. Nọ udu na u wo ẹghẹ na, ma rẹ dao oma kpobi re ma sẹro riẹ. (Itẹ 4:23; Jerimaya 17:9) Ma tẹ kẹ udu mai uvẹ re u wo isiuru iyoma, ma te ruẹ nọ ma bi you oware nọ u yoma je mukpahe onọ u woma. Yọ ma te kie kẹ isiuru itieye na ẹkwoma uzi nọ ma rẹ raha, u re wo epanọ ma dhesẹ ẹzẹ te he, ma rẹ rọ ere wo aruoriwo Ọghẹnẹ hẹ. Fikiere joma lẹ kẹ Ọghẹnẹ re o fi obọ họ kẹ omai ‘mukpahe eyoma, re ma je you ewoma.’
14, 15. (a) Amono a jọ usu ahwo nọ a je ru ewoma evaọ Izrẹl, rekọ oghẹrẹ vẹ a je ru otu rai jọ? (b) Oghẹrẹ vẹ ma sae rọ ta udu họ ahwo nọ a bi ru iruo odibọgba oke-kpobi awọ nẹnẹ?
14 Orọnikọ emọ Izrẹl kpobi a je ru oware nọ u yoma evaọ aro Jihova ha. Wọhọ oriruo, Hosia gbe Emọs a ‘you oware uwoma,’ a tẹ jẹ rehọ ẹrọwọ gọ Ọghẹnẹ wọhọ eruẹaro. Efa a duwu iyowu re a jọ otu Nazarate. Evaọ etoke nọ a rọ jọ wọhọ otu Nazarate na, a rẹ kẹnoma kẹ udi. (Ikelakele 6:1-4) Ẹvẹ emọ Izrẹl edekọ a riwi uzuazọ omolahiẹ orọ ezae itieye nọ i kie lele ewoma na? Uyo igbunu orọ onọ oyena u dhesẹ epanọ orẹwho na o raha ga te no evaọ abọ-ẹzi. Emọs 2:12 o ta nọ: “Wha ru otu Nazarat be da udi, jẹ kpokpa họ eruẹaro na obọ nọ, ‘Wha rẹ te ruẹaro ho.’ ”
15 Nọ a ruẹ oriruo ẹrọwọ ọrọ otu Nazarate gbe eruẹaro na, oma o hae vo emọ Izrẹl yena, yọ o hae lẹliẹ ai nwene idhere rai. Ukpoye, a daoma ta udu lọhọ otu omarokpotọ na re a siọ orro ba ẹrọkẹ Ọghẹnẹ. O rẹ thọ gaga re ma tudu họ ekobaro nọ i bi ru iruo gaga na, esẹro ọnyawariẹ, imishọnare, hayo ahwo uviuwou Ebẹtẹle awọ re a siobọno iruo ọwhọ oke-kpobi rai re a ti yeri ẹkẹ uzuazọ ehwa rai. Ukpoye, joma ta udu họ ai awọ inọ a ruabọhọ iruo iwoma rai!
16. Fikieme uyero nọ emọ Izrẹl a jọ evaọ edẹ Mosis u ro woma vi onọ a jọ evaọ edẹ Emọs?
16 Dede nọ evaọ abọ-iwo eware i kiehọ kẹ emọ Izrẹl buobu evaọ edẹ Emọs, a “fe [evaọ] obọ Ọghẹnẹ hẹ.” (Luk 12:13-21) Emana ọvo esẹ-ode rai a jẹ re evaọ ikpe 40 nọ a jọ igbrẹwọ na. A jẹ re iruẹ epoporiẹ hayo riabọ gbawọ họ ehwa akọ-eni hi. Dede na, Mosis ọ ta gbagba kẹ ai nọ: “Keme ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ ghale iruo abọ rai. . . . Evaọ udhukpe uvẹ nana ỌNOWO na Ọghẹnẹ ra ọ rọ kugbe owhai; oware ovo o bẹ owhai ẹguọlọ họ.” (Iziewariẹ 2:7) Ẹhẹ, emọ Izrẹl nọ e jọ igbrẹwọ na a wo eware nọ a ghinẹ gwọlọ ẹsikpobi. Mai woma na, a reawere uyoyou, uketha, gbe eghale Ọghẹnẹ!
17. Fikieme Jihova o ro su emọ Izrẹl erọ oke Mosis ziọ Ẹkwotọ Eyaa na?
17 Jihova ọ kareghẹhọ ahwo oke Emọs inọ Ọ rehọ esẹ-ode rai ziọ Ẹkwotọ Eyaa na je fi obọ họ kẹ ai si ewegrẹ rai kpobi no ẹkwotọ na. (Emọs 2:9, 10) Rekọ fikieme Ọghẹnẹ o ro su emọ Izrẹl erọ oke Mosis no ẹkwotọ Ijipti kpohọ Ẹkwotọ Eyaa na? Kọ o sae jọnọ re a ruẹsi yeri akpọ ọrebẹ re a se Ọnọma rai? Ijo! Ukpoye, o ru ere re a sae gọe wọhọ ahwo nọ a wo ufuoma, nọ a rẹ jọ fuafo evaọ abọ-ẹzi. Rekọ ahwo erua-ikpe ọrọ uvie Izrẹl na a mukpahe eyoma je ru oware nọ u woma ha. Ukpoye, kọ emedhọ a jẹ rehọ oruaro kẹ, orọnikọ Jihova Ọghẹnẹ hẹ. Omovuọ riẹ o rro yọ!
A ti Guọvunu kẹ Jihova
18. Fikieme Jihova ọ rọ kẹ omai ufuoma abọ-ẹzi?
18 Ọghẹnẹ o ti rri iruemu etọtọ emọ Izrẹl na vo ho. O ru edikihẹ riẹ vẹ ziezi, nọ ọ ta inọ: “Mẹ rẹ te kẹ owhai uye fikiọ egbegbe rai kpobi.” (Emọs 3:2) Eme eyena i re ru omai roro didi kpahe esiwo nọ a siwi omai no igbo Ijipti ọgbọna, uyerakpọ omuomu nana. Jihova ọ kẹ omai ufuoma abọ-ẹzi re ma ruẹse rehọ uvẹ na le itee oriobọ họ. Ukpoye, o ru onana re ma sae rehọ ẹwẹ mai kpobi jiri ei wọhọ emuyẹ ẹkwoma egagọ efuafo nọ ma rẹ rọ kẹe. Mai kpobi ma ti guọvunu kpahe edhere nọ ma be rehọ ufuoma nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ omai na ro ru iruo.—Ahwo Rom 14:12.
19. Wọhọ epanọ o rrọ Emọs 4:4, 5, eme emọ Izrẹl buobu a you?
19 U yoma kẹhẹ, ibuobu evaọ Izrẹl a tehe ezọ di kẹ ovuẹ ogaga Emọs. Ọruẹaro na ọ rehọ eme nọ e rrọ Emọs 4:4, 5 ro dhesẹ udu uyoma abọ-ẹzi rai via, inọ: “Wha nyaze Bẹtẹl ti ru umuomu; jẹ ze obọ Gilgal, ti ru umuomu na bu! . . . O whai ahwo Izrẹl, keme ere o were owhai nọ wha re ruẹ!” Emọ Izrẹl na a wo emamọ isiuru hu. A sẹro udu rai hi. Fikiere, ibuobu rai a te you oware nọ u yoma je mukpahe onọ u woma. Ahwo nọ i ru uzou gaga nọ e jẹ gọ emọ-eruẹ na a nwene he. Jihova ọ te kẹ ai uye, yọ a ti whu fiki izieraha rai nọ a si obọ no ho!
20. Ẹvẹ ohwo ọ sai ro le edhere uzuazọ nọ o rọwo kugbe Emọs 5:4 na?
20 O jọ lọlọhọ kẹ uvumọ ohwo nọ ọ jẹ rria Izrẹl oke oyena re ọ rehọ ẹrọwọ lele Jihova ha. O lọhọ họ re a za ẹkẹ na, wọhọ epanọ Ileleikristi nẹnẹ, te emaha te ekpako, a riẹ ziezi na. Rekọ uyoyou kẹ Ọghẹnẹ gbe isiuru nọ a re ro ru ei eva were o wọ emọ Izrẹl jọ ruabọhọ egagọ uzẹme. Jihova o kpeze uzizie osasa nọ o rrọ Emọs 5:4 na se ai, inọ: “Gwọlọ omẹ re wha zọ.” Nẹnẹ, Ọghẹnẹ o bi dhesẹ ohrọ ovona kẹ ahwo nọ a kurẹriẹ jẹ be gwọlọ iẹe ẹkwoma ewuhrẹ kpahe eriariẹ egbagba Ẹme riẹ gbe eruo oreva riẹ. Re a le edhere uzuazọ nana o lọhọ te ere he rekọ ere oruo u re su ohwo kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Jọn 17:3.
Ọruẹriọ Ghelọ Ohọo Abọ-Ẹzi
21. Oghẹrẹ ohọo vẹ u bi kpe ahwo nọ a rrọ egegagọ uzẹme he?
21 Eme ọ be hẹrẹ enọ e tha egagọ uzẹme uke he? Ohọo nọ o mai yoma kpobi—ohọo abọ-ẹzi! “ ’Riri edẹ e be tha,’ ere Ọnowo ỌGHẸNẸ [na] ọ tae, ‘nọ me re ti ro vi ohọo ze otọ na; orọnọ ohọo emuore, hayo o rọ uru-ame he, rekọ o rọ ẹme ỌNOWO na o yo.’ ” (Emọs 8:11) Kristẹndọm ọ be ruẹ-uye ohọo abọ-ẹzi utioye na. Rekọ ahwo eva ezi nọ a rrọ eva riẹ, a rẹ sae ruẹ ẹnyaharo abọ-ẹzi ahwo Ọghẹnẹ yọ a bi zurie ziọ ukoko Jihova. Ohẹriẹ nọ o rrọ udevie uyero Kristẹndọm gbe ọruẹriọ nọ ọ rrọ udevie Ileleikristi uzẹme u dhesẹ oma via vevẹ evaọ eme Jihova nana inọ: “Keme ri, idibo mẹ e rẹte re evavọ, rekọ ohọo u reti kpe owhai; ri, idibo mẹ e rẹte da bẹ, rekọ uruame u reti kpe owhai; ri, idibo mẹ e rẹte ghọghọ, rekọ oma o rẹte vuọ owhai.”—Aizaya 65:13.
22. Fikieme ma jẹ ghọghọ?
22 Wọhọ idibo Jihova, kọ mai omomọvo ma bi ghine rri efe gbe eghale abọ-ẹzi nọ ma wo na ghaghae? Nọ ma te bi wuhrẹ Ebaibol na gbe ebe Ileleikristi mai, nọ ma te kpohọ iwuhrẹ ukoko, gbe ikokohọ mai, oma o rẹ ghinẹ wọ omai gwọlọ bo via fiki oghọghọ udu na. Ma rẹ ghọghọ fiki otoriẹ uvevẹ orọ Ẹme Ọghẹnẹ nọ ma wo, onọ u kugbe eruẹaruẹ Emọs nọ a rehọ ẹgba ẹzi kere na.
23. Eme ahwo nọ a be kẹ Ọghẹnẹ oruaro a rẹ reawere riẹ?
23 Rọkẹ ahwo kpobi nọ a you Ọghẹnẹ jẹ gwọlọ kẹe oruaro, eruẹaruẹ Emọs i wo ovuẹ ẹruore kẹ ae. Makọ epanọ ma fe hayo yogbe te kẹhẹ, oghẹrẹ ukpokpoma nọ u re te omai evaọ akpọ ẹvohẹ ọnana kẹhẹ, mai enọ i you Ọghẹnẹ, ma be reawere eghale Ọghẹnẹ gbe emu abọ-ẹzi nọ ọ mai woma kparobọ. (Itẹ 10:22; Matiu 24:45-47) Oruaro kpobi u re bru Ọghẹnẹ, ọnọ ọ be komai eware kpobi nọ e rẹ kẹ omai erere. Fikiere, jọ o jọ ọtamuo mai re ma kẹe ajiri udu mai kpobi bẹdẹ bẹdẹ. Oyena o te jọ uvẹ oghọghọ kẹ omai otẹrọnọ ma gwọlọ Jihova, Ọnọ ọ rẹ kiẹ udu na.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Uyero vẹ o jọ Izrẹl evaọ edẹ Emọs?
• Ithatho vẹ e rrọ uyero erua-ikpe erọ uvie Izrẹl avọ oke mai na?
• Ohọo vẹ nọ a ruẹaro riẹ u bi kpe ahwo nẹnẹ, rekọ amono onana u bi kpomahọ họ?