Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
ASA 4-10
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 16-17
‘Jihova Họ Ọnọ Eware Iwoma Kpobi I bi No Obọ Riẹ Ze Te Omẹ’
Whai Izoge, Wha Sai Yeri Uzuazọ nọ O rẹ Kẹ Evawere
WO UVI EGBẸNYUSU
11 Se Olezi 16:3. Devidi ọ riẹ epanọ a sae rọ salọ emamọ egbẹnyusu. O mu usu kugbe ahwo nọ a you Jihova yọ onana o kẹ riẹ “evawere” gaga. Devidi o se enana “erezi” na, keme a kiẹrẹe jẹ rrọ fuafo evaọ uruemu. Ọso-ilezi ọfa jọ o wo ọkpọ iroro Devidi na kpahe oghẹrẹ ahwo nọ o re mu usu kugbe. O kere nọ: “Mẹ ogbẹnya enọ e be dhẹozọ ra kpobi gbe enọ i re koko ijaje ra.” (Ol. 119:63) Wọhọ epanọ ma ta evaọ uzoẹme nọ o vrẹ na, whọ rẹ sae ruẹ emamọ egbẹnyusu evaọ usu idibo Jihova nọ i bi yoẹme kẹe jẹ be dhozọ riẹ. Uzẹme riẹ họ, orọnikọ ehwa ra ọvo who re mu usu kugbe he, rekọ te emaha te ekpako.
‘Riwi Erru ỌNOWO Na’
Devidi ọ so nọ: “ỌNOWO họ ẹkẹ nọ mẹ hae gbe egho mẹ; whẹ ọ rọ omẹ ẹyọrọ. Eva oria omawere, etẹe ẹkẹ na o je te omẹ obọ.” (Ol. 16:5, 6) Devidi o yere Ọghẹnẹ rọkẹ “ẹkẹ” riẹ, koyehọ emamọ usu nọ o wo kugbe Jihova gbe uvẹ-ọghọ nọ ọ be rọ gọe. Wọhọ Devidi, ma sae nyaku ebẹbẹ sa-sa, rekọ u wo eware buobu nọ ma be reawere rai evaọ egagọ Ọghẹnẹ. Fikiere, joma hai wo evawere kpahe egagọ uzẹme n’oke t’oke jẹ hai “kpohọ uwou egagọ-ode riẹ,” koyehọ obọ nọ ma re wo ẹsikpobi evaọ eruẹrẹfihotọ nọ Jihova o ru nọ ma sae rọ gọe evaọ edhere nọ ọ rẹ jẹrehọ.
Roro Kpahe Jihova Kẹse Kẹse
2 Mai kpobi ma rẹ sai wuhrẹ no eware nọ e via kẹ ahwo jọ nọ a riẹ kpahe ziezi evaọ Ebaibol na ze, ahwo wọhọ Abraham, Sera, Mosis, Rut, Devidi, Ẹsta, Pọl ukọ na, gbe amọfa. Rekọ, ma rẹ sai je wo erere no iku ahwo nọ a riẹ tere he evaọ Ebaibol na ze. Ikuigbe Ebaibol nọ ma re roro kpahe didi e rẹ sai fiobọhọ k’omai jọ wọhọ ọso-ilezi na ọnọ ọ ta inọ: “Kẹse kẹse mẹ avọ ỌNOWO na a gbẹ rọ; keme ọ rọ obọze mẹ, mẹ gbẹ sae ti kie he.” (Ol. 16:8) Eme họ otofa eme nana?
3 Ọgbaẹmo ọ rẹ rehọ obọze kru ọgbọdọ riẹ, ọ vẹ rehọ ẹkpẹlobọ kru ojese, fikiere ojese na u re ruru ofẹ obọze riẹ tere he. Rekọ, ojese orọ ogbẹnyusu nọ ọ rrọ obọze riẹ o rẹ sai ruru ei. Ma te bi roro kpahe Jihova kẹse kẹse je ru oreva riẹ, ọ te thọ omai. Fikiere joma ta kpahe epanọ ikuigbe Ebaibol nọ ma re wuhrẹ e rẹ sae rọ bọ ẹrọwọ mai ga re ma ‘jọ kugbe ỌNOWO na kẹse kẹse.’
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-2 714
Ọmọ-Ẹro
Ẹme Hibru na ʼi·shohnʹ (Izi 32:10; Itẹ 7:2), a te ku ei gbe ʽaʹyin (ubiẹro), otofa riẹ evaọ Hibru họ “ọzae ọsese ubiẹro na.” Epọvo na re, whọ rẹ jọ obe Enuobro 2:18 ruẹ ẹme Hibru na, bath (ọmọtẹ), a jọ etẹe ta kpahe “ọmọtẹ ubiẹro na.” A be rehọ eme ivẹ nana, “ọzae ọsese ubiẹro na” gbe “ọmọtẹ ubiẹro na” ta kpahe ọmọ-ẹro na. Re a fiẹgba họ ẹme ọmọ-ẹro na, a tẹ jọ obe Olezi 17:8 whẹ eme Hibru ivẹ nana gbe (ʼi·shohnʹ bath-ʽaʹyin) koyehọ “ọzae ọsese, ọmọtẹ ubiẹro na” (“ọmọ-ẹro na,” NW). U muẹro nọ a be rọ ẹme nana dhesẹ umuwoho omobọ ra nọ whọ rẹ jọ ọmọ-ẹro omọfa ruẹ na.
Ubiẹro ohwo-akpọ o rrọ hẹhẹhẹ; nọ oware nọ u tulo dede he wọhọ ubioto hayo ubi-ẹkpẹ o tẹ rrọ ẹro na, ohwo ọ rẹ nwane riẹ. Oware nọ o rrọ ehru ọmọ-ẹro na (cornea), u fo nọ ma rẹ thọe jẹ rẹrotei ziezi, keme nọ omola o tẹ ruọ ẹe hayo ẹyao jọ ọ lẹliẹ oware ruru iei, o sai ru nọ ohwo ọ gbẹ rọ ruẹ ude tere he hayo tube tuaro. Nọ Ebaibol ọ jẹ ta kpahe oware nọ u fo nọ ma rẹ thọ ziezi, o si omai ozọ inọ joma sẹro “ọmọ-ẹro” mai. Epanọ ma rẹ sẹro ọmọ-ẹro mai na, ere u fo nọ ma re koko ijaje Ọghẹnẹ re. (Itẹ 7:2) A jọ Iziewariẹ 32:10 ta kpahe epanọ Jihova ọ jẹ rọ thọ ahwo Izrẹl wọhọ epanọ ọsẹ ọ rẹ rẹrote emọ riẹ. Oria na o ta nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rẹrote ai wọhọ “ọmọ-ẹro riẹ.” Devidi ọ lẹ se Jihova re ọ thọe jẹ rẹrotei wọhọ “ọmọ-ẹro” riẹ. (Ol 17:8) Ọ gwọlọ nọ Jihova ọ dhogbo bru ei ze vẹrẹ vẹrẹ re ọ thọe no obọ ewegrẹ riẹ. (Rri Zẹk 2:8; nọ a jọ fodẹ ẹme Hibru na ba·vathʹ ʽaʹyin, “ọmọ-ẹro.”)—Rri UBIẸRO.
ASA 11-17
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 18
“Jihova Họ . . . Ọnọ O bi Siwi Omẹ”
Oghọghọ Jihova Họ Oria Omofọwẹ Mai
U te no ere no, a jọ Ebaibol na rọ eware nọ i wo uzuazọ họ dhesẹ oghẹrẹ ohwo nọ Jihova ọ rrọ. A dhesẹ Jihova wọhọ “Utho Izrẹl,” a te je sei “ugbehru-utho” gbe “oria omofọwẹ.” (2 Samuẹle 23:3; Olezi 18:2; Iziewariẹ 32:4) Ẹvẹ Jihova ọ rọ wọhọ eware nana kpobi? Wọhọ epanọ oware ovo o sai nuhu ugbehru-utho ho na, Jihova ọ rrọ emu idibo riẹ gidigba, oware ovo o rẹ lẹliẹe siọ idibo riẹ ba ẹthọ họ.
5 Ma rẹ jọ obe Ilezi ruẹ oghoghẹrẹ eware nọ a ro dhesẹ Jihova. Wọhọ oriruo, evaọ Olezi 84:11, a se Jihova “ọre gbe ojese” keme ọye ọ kẹ omai elo, uzuazọ, gbe ẹgba, yọ ọye ọ be thọ omai. U je no ere no, Olezi 121:5 ọ ta nọ “Jihova họ edhedhẹ nọ ọ rrọ obọze ra.” Wọhọ epanọ ohwo o re dikihẹ otọ edhedhẹ re ẹrrorro uvo ọ gbẹ mahe iẹe oma ha na, ere Jihova ọ rẹ thọ idibo riẹ no ikpokpoma nọ e rẹ rrorro oma. Jihova ọ rẹ rehọ “obọ” riẹ hayo “ibekpe” riẹ ruru idibo riẹ.—Aizaya 51:16; Olezi 17:8; 36:7.
it-2 1161 ¶7
Uvou
Ọghẹnẹ o re yo uvou idibo riẹ. Idibo Ọghẹnẹ nọ e be rọ eva rai kpobi gọe a te bo sei, ghelọ ẹvẹrẹ nọ a ro bo sei kẹhẹ, a riẹ nọ Jihova o ti yo uvou rai. Ma gbẹ maki bo via dede he, Ọghẹnẹ nọ ọ riẹ oware nọ o rrọ udu mai na o re “yo” ghele, o ve ru ẹgwọlọ mai kẹ omai. (Ol 66:19; 86:6; 116:1; 1Sa 1:13; Neh 2:4) Ọghẹnẹ o re yo edo oviẹ ahwo nọ akpọ ọ be bẹ. U te no ere no, ahwo nọ a be wọso ẹe jẹ be gba ẹgwae omuomu kpahe idibo riẹ, Ọghẹnẹ o re yo eme kpobi nọ a be ta, ọ tẹ jẹ riẹ iroro iyoma kpobi nọ e rrọ udu rai.—Emu 21:17; Ol 55:18, 19; 69:33; 94:9-11; Jer 23:25.
Oware nọ U re Fiobọhọ kẹ Omai Siọ Awa Ba Ẹruọ Ga Hrọ
2. Kareghẹhọ oke nọ u kpemu. Who te roro ziezi, whọ te kareghẹhọ ebẹbẹ jọ nọ i te owhẹ no, nọ whọ riẹ nọ ogbẹrọ Jihova ha, whọ hae sai noi hi. Nọ ma tẹ be hae kareghẹhọ obọ nọ Jihova o fihọ kẹ omai gbe idibo riẹ efa evaọ oke nọ o vrẹ, o rẹ lẹliẹ omai rẹroso ẹe inọ oware kpobi nọ o via kẹhẹ, o ti fiobọhọ kẹ omai. (Ol. 18:17-19) Ọkpako ukoko jọ nọ a re se Joshua ọ ta nọ: “Elẹ jọ nọ mẹ lẹ se Jihova nọ o yo kẹ omẹ, me kere i rai fihotọ. Onana o be hae lẹliẹ omẹ kareghẹhọ ebẹbẹ jọ nọ me wo, nọ mẹ lẹ se Jihova kpahe, o te fiobọhọ kẹ omẹ.” Ma tẹ be hae kareghẹhọ obọ nọ Jihova o fihọ kẹ omai evaọ oke nọ u kpemu, o rẹ lẹliẹ udu jọ omai awọ, ma gbẹ ruawa ga hrọ họ.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 432 ¶2
Chẹrub
Ahwo jọ a ta nọ chẹrub na yọ emema imuozọ nọ a ru wọhọ emema nọ ahwo erẹwho egedhọ nọ e wariẹ ahwo Izrẹl họ a jẹ gọ, nọ i wo ibekpe nọ ovao rai o rrọ gbogbo, rekọ ere chẹrub na e rrọ vievie he. Wọhọ epanọ ebe kpobi nọ i gbiku kpahe uruemu ahwo Ju oke anwae e ta (Ebaibol ọ ta ẹme ọvo kpahe onana ha), ugboma ohwo-akpọ chẹrub na a wo. Chẹrub na i wo erru gaga, yọ i dikihẹ kẹ ijẹle Ọghẹnẹ nọ e vọ avọ erru, yọ nwane wọhọ epaọ ‘oriruo nọ Jihova o dhesẹ kẹ Mosis dẹẹ,’ ere a ro ru ai. (Ọny 25:9) Nọ Pọl ukọ na ọ jẹ ta kpahe chẹrub na, ọ ta nọ “i bi lo [yọ] uwoho rai u ruru ururu ẹrụẹrẹhọ na.” (Hib 9:5) Nọ a tẹ fodẹ chẹrub evaọ Ebaibol, yọ a be rehọ iẹe dhesẹ oria nọ Jihova ọ rrọ. Ebaibol ọ ta nọ: “Me ti dhesẹ omamẹ via kẹ owhẹ evaọ etẹe jẹ ta ẹme kẹ owhẹ no ehru ururu na ze. Mẹ te jọ udevie chẹrub ivẹ nọ e rrọ ehru etehe Isẹri na.” (Ọny 25:22; Ik 7:89) A dhesẹ Jihova inọ ọ ‘keria ehru [hayo udevie] chẹrub na.’ (1Sa 4:4; 2Sa 6:2; 2Iv 19:15; 1Ir 13:6; Ol 80:1; 99:1; Aiz 37:16) A jọ Ebaibol na ta nọ chẹrub yọ “uwoho akẹkẹ” nọ Jihova ọ be dhẹ (1Ir 28:18), yọ ibekpe chẹrub na i bi dhesẹ epanọ Jihova ọ rẹ thọ idibo riẹ te jẹ dhogbo bru ai vẹrẹ te. Evaọ olezi Devidi jọ, ere o dhesẹ oghẹrẹ nọ Jihova ọ rọ dhogbo bru ei ze. Ọ ta nọ Jihova “ọ dhẹ chẹrub, ọ tẹ rra ze,” gbe nọ Jihova “ọ rehọ ibekpe omama ẹzi rra” bru ei ze.—2Sa 22:11; Ol 18:10.
ASA 18-24
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 19-21
“Idhiwu na I bi Whowho Oruaro Ọghẹnẹ Via”
Jọ Ahwo Kpobi A Whowho Oruaro Jihova
DEVIDI, ọmọzae Jẹsi, ọ whẹro wọhọ othuru-igodẹ evaọ okogho Bẹtlẹhẹm. A re kele unuẹse nọ ọ kparo rri idadeghe nọ e vọ avọ isi hi evaọ aso nọ ọ fọ rirẹ okenọ ọ jẹ sẹro uthuru ọsẹ riẹ eva okegbe itẹwọ ẹbe ọrọrọ yena nọ ọ jẹ fọfọ na! Ababọ avro, nọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọe, ọ kareghẹhọ eware eyena evaọ okenọ o kere jẹ so eme ole urirẹ nọ e rrọ Olezi avọ 19 na: “Ihru e ta oruaro Ọghẹnẹ via; ivu ihru i dhesẹ iruo abọ riẹ. Uru rai o nya akpọ na kpobi duwuvi; jegbe ẹme rai duwu oka avọ oka akpọ na.”—Olezi 19:1, 4.
2 Ababọ ẹme, ẹrọo-unu, hayo edo-uvo, idhiwu urirẹ nọ Jihova ọ ma na i bi dhesẹ oruaro riẹ no ẹdẹ te ẹdẹ, no aso te aso. Emama i bi dhesẹ oruaro Ọghẹnẹ ẹsikpobi, yọ ma rẹ ruẹ nọ ma te oware ovo ho nọ ma te roro kpahe isẹri nọ eware nana nọ i wo unu nọ e be rọ ta ẹme he na i bi se nya “akpọ na kpobi duwuvi” nọ ohwo kpobi ọ rẹ rọ ẹro ruẹ. Dede na, isẹri nọ emama nana nọ i wo unu hu na i bi se ọvo i te he. A zizie ahwo-akpọ ẹrọwọ re a ku unu rai gbe isẹri-ise nana. Ọso-ilezi jọ nọ a fodẹ odẹ riẹ hẹ ọ rehọ eme nana zizie egegagọ ẹrọwọ inọ: “Wha rehọ oruaro kẹ ỌNOWO. A rehọ oruaro nọ u te odẹ ỌNOWO rọ kẹ e.” (Olezi 96:7, 8) Ahwo nọ a rrọ usu okpekpe kugbe Jihova a rehọ evawere jẹ uzizie yena rehọ. Kọ re a rehọ oruaro kẹ Ọghẹnẹ, eme o gwọlọ?
Emama I bi Whowho Oruaro Ọghẹnẹ!
8 Devidi o te je dhesẹ igbunu efa erọ emama Jihova: “Eva [idedeghe na] ọ jọ ruẹrẹ fihọ kẹ ọre nọ ọ rẹ vatha rọ ọva nọ o bi no uwou riẹ tha, yọ ọ ghọghọ [wọhọ ọgba] nọ ọ te nyavrẹ. Ọ rẹ wọ no oka ehru jọ tha, ọ vẹ jẹ nya ere iduwu ọnyaba riẹ ọdekọ; oware ovuovo nọ ẹroro riẹ o re muẹ hẹ ọ rọ họ.”—Olezi 19:4-6.
9 A tẹ rehọ ọre na wawo isi efa, o tulo ho. Ghele na, ọre na yọ esi ogbunu, ọ rro gaga vi ikogho-akpọ nọ i bi ghelie wariẹe họ na. Obe jọ o ta nọ ekwakwa nọ i ru ọre na e gbẹdẹ te “etọno ima-odu ivẹ akwa ima-odu akwa ima-odu” (who te kere 2 no, who ve kere iziro 27 lele iei)—koyehọ abọ 99.9 evaọ udhusoi ọrọ ẹgbẹdẹ ikogho-akpọ gbe isi nọ e wariẹ ọre na họ! Ẹgba nọ ọre na o bi ro si otọakpọ na rehọ o be lẹliẹ otọakpọ na dhẹ wariẹ ọre na họ eva oria nọ u thabọ te ikilomita ima 150 ro no ọre na ababọ eghelie nọ o re ghelie siọ ọre na ba hayo kẹle ọre na hrọ. A tẹ ghale ẹgba ọre na kpohọ ẹko ima-odu, ubro abọ ọvo jọ ọvo o bi te otọakpọ na, rekọ ẹgba yena o te epanọ o bi ro ru uzuazọ nyaharo evaọ otọakpọ.
10 Ọso-ilezi na ọ rehọ edhere ẹwoho t’ẹme kpahe ọre na, dhesẹ iẹe wọhọ “ọgba” nọ ọ rẹ nya no ofẹ jọ kpohọ ofẹ ọdekọ idedeghe na evaọ uvo ọ vẹ ruọ “uwou” riẹ serihọ evaọ aso. Nọ esi ologbo yena o te bi kiediwi, ma tẹ be jọ otọakpọ obonẹ rue riẹ, o rẹ wọhọ ẹsenọ ọ be ruọ “uwou riẹ,” epaọ ẹsenọ ọ be nyai serihọ. Evaọ ohiohiẹ, o rẹ wọhọ ẹsenọ ọ be va lahwe, bi lo nwranwranwra wọhọ “ọva nọ o bi no uwou riẹ tha.” Wọhọ othuru-igodẹ, Devidi ọ riẹ epanọ ekpahe e rẹ ga te evaọ aso. (Emuhọ 31:40) Ọ kareghẹhọ epanọ elo ọre na ọ rẹ sasa iẹe avọ itẹwọ na oma. U re vevẹ, “erẹ” nọ ọre na ọ nya no ovatha-ọre kpohọ ukiediwo-ọre na u ru oma lọhọ iẹe he, rekọ ọ wọhọ “ọgba,” nọ ọ ruẹrẹ oma kpahe re ọ wariẹ erẹ na.
Igbunu Emama Ọghẹnẹ I Dhesẹ Oruaro Riẹ Via
Muẹrohọ Iruabọ Jihova: Jesu ọ ta inọ ma hai “Ri erao ora ehru na” je “roro ikẹba nọ erọ obọ ẹwọ.” (Mat. 6:26, 28) Onana o rẹ lẹliẹ omai rọwo je fi eva họ Ọmemama na, Jihova, je ru omai vuhu epanọ areghẹ, ogaga esiwo, gbe uyoyou riẹ e rro te. Ukpenọ ọgbohrẹ ikẹdẹ kẹdẹ o rehọ iroro mai kpobi no, joma hae rehọ oke jọ muẹrohọ emama igbunu Jihova, je roro kpahe eware nọ ma sai wuhrẹ no ai ze kpahe Ọghẹnẹ mai na.—Ol. 19:1.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
it-1 1073
Hibru, II
U wo onaa ọfa jọ nọ ahwo Ju a rẹ rọ ta ẹme evaọ ẹvẹrẹ rai. A tẹ ta ẹme jọ nọ o wo abava, abọ avọ ivẹ na o re wo ohẹriẹ no abọ ọsosuọ na. Ghele na, orọnọ ẹme ọfa a be ta ha rekọ abọ avọ ivẹ na o re ru abọ ọsosuọ na vẹ je fibae. Oriruo ẹme otiọye jọ ọ rrọ Olezi 19:7-9:
Uzi Jihova o rrọ gbagba,
o rẹ wariẹ kẹ ohwo ẹgba.
Ekareghẹhọ Jihova yọ ẹme nọ a re fievahọ,
u re ru ogbori wo areghẹ.
Ijaje nọ i no obọ Jihova ze i kiẹrẹe,
i re ru udu na ghọghọ;
Izi Jihova e rrọ fuafo,
i re rovie ohwo aro.
Ozodhẹ Jihova o rrọ fuafo,
o rẹ jọ bẹdẹ bẹdẹ.
Iziẹibro Jihova yọ erọ uzẹme,
aikpobi i kiẹrẹe.
Muẹrohọ nọ evaọ uhie ẹme kpobi, abọ avọ ivẹ na oye u ru ẹme na gba ziezi; fikiere uhie ẹme kpobi yọ agbava, koyehọ eware ivẹ nọ a whẹgbe re e jọ ọvo. Nọ ohwo o te se abọ avọ ivẹ uhie na, wọhọ onọ o ta nọ “o rẹ wariẹ kẹ ohwo ẹgba,” ẹsiẹe ọ rẹ rọ riẹ oghẹrẹ nọ “uzi” na o rọ “rrọ gbagba.” Epọvo na re, nọ ohwo o te se abọ nọ o ta nọ “u re ru ogbori wo areghẹ,” ẹsiẹe ọ rẹ rọ riẹ oghẹrẹ nọ “ekareghẹhọ Jihova” o rọ rrọ “ẹme nọ a re fievahọ.” Nọ ihie eme agbava itiena e tẹ rọ kpahe ohwohwo, a re se unu họ nọ a tẹ ta abọ ọsosuọ na no. Ere-ere a rẹ ta oghẹrẹ eme itiena i ve koko oma họ ziezi, a ve je wo otoriẹ rai. Onana yọ obọdẹ onaa jọ nọ a rẹ rọ ta ẹme evaọ ẹvẹrẹ ahwo Ju.
ASA 25-31
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 22
A Ruẹaro Eware nọ E te Via Evaọ Oke Uwhu Jesu
A Ruẹ Mesaya Na!
16 O te wọhọ nọ Ọghẹnẹ ọ siọ Mesaya na. (Se Olezi 22:1.) Eruẹaruẹ na i rugba keme Ebaibol ọ ta nọ, evaọ “auwa avọ iziri [koyehọ oware wọhọ ighọjọ esa uvo] Jesu o te bo gaga nọ, ‘Ẹloi, Ẹloi, lama sabaktani?’ O nọ a rẹ rẹriẹ nọ, ‘Ọghẹnẹ mẹ, Ọghẹnẹ mẹ, eme whọ jẹ se omẹ ba?’” (Mak 15:34) Orọnikọ ẹrọwọ nọ Jesu o fihọ Ọsẹ obọ odhiwu riẹ o whrehe he. Ọghẹnẹ o vu Jesu wa kẹ ewegrẹ riẹ re a ruẹse dawo ẹgbakiete riẹ ziezi. Yọ ọ rehọ ubo nọ o bo na ru Olezi 22:1 gba.
A Ruẹ Mesaya Na!
13 Devidi ọ ruẹaro nọ a ti se Mesaya na ẹkoko. (Se Olezi 22:7, 8.) A se Jesu ẹkoko okenọ ọ jẹ ruẹ uye evaọ ure oja, wọhọ epanọ Matiu o kere inọ: “Enọ e be nyavrẹ a vẹ rehọ iẹe jehwẹ a ve nuhu izou rai, nnọ, ‘Whẹ nọ ọ rẹ raha uwou egagọ-ode, ọ rehọ edẹ esa bọ e na, si oma ra: jo whẹ Ọmọ Ọghẹnẹ, [no ure oja, NW] na ze otọ.’” Epọvo na re, ilori izerẹ na, otu ikere-obe na, gbe ekpako na a tẹ jẹ rehọ iẹe se ẹkoko, ta nnọ: “O re si ahwo ọfa; ọ sai siwi oma riẹ hẹ-Ọye họ Ovie Izrẹl; ru re o no uruveghe na ze otọ, re ma rọ yẹe. Ọ rọ ẹro suọ Ọghẹnẹ; jọ o si yei enẹna, otẹrọnọ ọ rọ ẹro suẹe; keme ọ ta nọ, ‘Mẹ Ọmọ Ọghẹnẹ.’” (Mat. 27:39-43) Ghele na, Jesu o thihakọ enana kpobi. Emamọ oriruo o fihotọ k’omai.
A Ruẹ Mesaya Na!
14 A te rehọ ewu Mesaya na fi edhọ. Ọso-ilezi na o kere nọ: “A ghale iwu mẹ udevie rai, fiki ewu ehru [mẹ] a je fiedhọ.” (Ol. 22:18) Ere o via, keme “nọ [egbaẹmo Rom a kare Jesu] veghe no, a tẹ rehọ edhọ-ifio ghale ewu riẹ.”—Mat. 27:35; se Jọn 19:23, 24.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Wo Adhẹẹ kẹ Omakugbe Mai
7 Idhere jọ e riẹ nọ ma re ro dhesẹ adhẹẹ kẹ omakugbe mai. Edhere jọ họ ma rẹ jariẹ evaọ okenọ a be so ile. Eme ọ ile na jọ e wọhọ olẹ, fikiere a rẹ rehọ oma olẹ so ai. Nọ ọ jẹ wariẹ eme ọ Olezi avọ 22, Pọl ukọ na o kere kpahe Jesu nọ: “Me re ti whowho odẹ ra via kẹ inievo mẹ, me ve ti jiri odẹ ra eva udevie ogbotu na.” (Ahwo Hibru 2:12) Fikiere, ma rẹ daoma jọ oria ẹkeria mai taure a tẹ te fodẹ ole na, ma ve muẹrohọ otofa eme na nọ ma be so ole na. Ajọ ile-esuọ mai e jọ omai oma wọhọ ọso-ilezi na ọnọ o kere nọ: “Mẹ rẹ rehọ eva mẹ kpobi yere ỌNOWO, evaọ udevie ogbotu, enọ ikiẹrẹe.” (Olezi 111:1) Ẹhẹ, ile ujiro nọ ma rẹ so kẹ Jihova yọ emamọ ẹjiroro jọ nọ ma rẹ rọ kaki te iwuhrẹ mai ma vẹ jẹ jariẹ rite ekuhọ.
Jiri Jihova Evaọ “Udevie Ukoko Na”
Nẹnẹ, mai omomọvo ma wo uvẹ nọ ma sai ro jiri Jihova evaọ “udevie ukoko na,” wọhọ epanọ o jọ evaọ oke anwae. Edhere jọ nọ ma sai ro jiri Jihova họ, nọ ma tẹ kẹ uyo evaọ ewuhrẹ evaọ abọ enọ gbe iyo. A rẹ ruẹ obọ ewoma nọ o re no onana ze he! Wọhọ oriruo, nọ ma tẹ jọ uyo mai ta kpahe epanọ ma sae rọ whaha oghẹrẹ ebẹbẹ jọ hayo fi oghẹrẹ edawọ jọ kparobọ, u re fiobọhọ kẹ inievo na dikihẹ ga jẹ gbaemu nọ a re ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ. U te no ere no, nọ ma tẹ jọ uyo mai ta kpahe oria Ebaibol jọ nọ a fodẹ rekọ nọ a kere lahwe he evaọ edhe-ẹme na, hayo ta kpahe oware jọ nọ ma wuhrẹ no ekiakiẹ nọ ma ru ze, u re fiobọhọ kẹ inievo efa hai ru ekiakiẹ ziezi re.
ANE 1-7
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 23-25
“Jihova Họ Othuru-Igodẹ nọ Ọ be Rẹrote Omẹ”
‘Ọnowo Họ Othuru Mẹ’
Jihova o bi su igodẹ riẹ. Igodẹ nọ i wo othuru hu i re ghoro vru. Epọvo na re, re ma sae riẹ edhere nọ u fo ẹnya evaọ uzuazọ, ma gwọlọ obufihọ. (Jerimaya 10:23) Devidi ọ ta nọ Jihova o re su idibo riẹ kpohọ oria “ẹbe ọrọrọ” gbe “akotọ ame omaosasọ.” O re su ai “eva ada ẹrẹreokie.” (Owọ avọ 2, 3) Udhesẹ nana orọ othuru-igodẹ na o kẹ omai imuẹro inọ ma rẹ sai fi eva họ Ọghẹnẹ. Ma te bi lele ekpakpọ ẹzi Ọghẹnẹ wọhọ epanọ o rrọ Ebaibol na, ma rẹ sai yeri uzuazọ nọ o rẹ wha evevọwẹ, udhedhẹ, gbe ufuoma ze.
‘Ọnowo Họ Othuru Mẹ’
Jihova ọ be thọ igodẹ riẹ. Othuru-igodẹ ọ gbẹ rrọ kugbe igodẹ riẹ hẹ, ozọ u re mu ae, yọ oware uyoma o sae via kẹ ae. Jihova ọ vuẹ idibo riẹ inọ a du dhozọ họ, makọ okenọ a tẹ be “nya eva ukpotọ uwoho uwhu”—etoke nọ o rẹ sae wọhọ nọ u re kẹ ai no. (Owọ avọ 4) Jihova o bi fi ẹro họ ai, ọ thomavẹrẹ ẹsikpobi re o fi obọ họ kẹ ae. Ọ rẹ sae kẹ enọ e be gọe areghẹ gbe ẹgba nọ a rẹ rọ dadamu kẹ edawọ.—Ahwo Filipai 4:13; Jemis 1:2-5.
‘Ọnowo Họ Othuru Mẹ’
Jihova ọ be kuọ igodẹ riẹ. Igodẹ e rẹ rọ ẹro so othuru rai re ọ gwọlọ emu kẹ ae. Ma wo ẹgwọlọ abọ-ẹzi nọ ma rẹ sai wo t’obọ ẹkwoma obufihọ Ọghẹnẹ ọvo. (Matiu 5:3) O rrọ oware evawere inọ Jihova yọ Ọkokẹ ologbo, nọ ọ be ruẹrẹ emẹjẹ emuore buobu họ kẹ idibo riẹ. (Owọ avọ 5) Ebaibol na gbe ebe nọ a bi kere no Ebaibol na ze, wọhọ ọnana nọ who bi se na yọ emu abọ-ẹzi nọ o re fi obọ họ kẹ omai wo otoriẹ uzuazọ gbe ẹjiroro Ọghẹnẹ kẹ omai.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Rọ Udu Ra Kpobi You Ẹrẹreokie
JIHOVA ọ be rọ ẹkwoma Ẹme gbe ẹzi ọfuafo riẹ su idibo riẹ ruọ ‘edhere ẹrẹreokie.’ (Ol. 23:3) Rekọ fikinọ ma gba ha, ma re reghe no edhere na ẹsejọ. Re ma sae kpọ edhere mai vi o gwọlọ omodawọ gaga. Kọ eme o ti fi obọ họ kẹ omai kparobọ? Wọhọ Jesu, ma re you oware uwoma uruo.—Se Olezi 45:7.
2 Eme họ ‘edhere ẹrẹreokie’? Itee ẹrẹreokie nọ Jihova o fihọ oye u re dhesẹ ‘edhere’ nọ ma rẹ nya. Evaọ evẹrẹ Hibru avọ Griki, otofa “ẹrẹreokie” họ “ekiete,” koyehọ epanọ ohwo ọ rẹ roma totọ koko ijaje. Nọ Jihova ọ rrọ Ọghẹnẹ nọ “ẹrẹreokie ọ rẹ were” na, idibo riẹ a rẹ rẹroso ẹe re o dhesẹ edhere ẹrẹreokie nọ a rẹ nya kẹ ae.—Ol. 33:5.
3 Re ma sai ru Ọghẹnẹ eva were ziezi, ma rẹ daoma koko izi riẹ. (Izie. 32:4) Re ma sai ru ere, ma rẹ roma totọ se Ebaibol re ma riẹ Jihova Ọghẹnẹ ziezi. Epanọ ma wuhrẹ kpahe Ọghẹnẹ je si kẹle iẹe te, ere uyoyou nọ ma wo kẹ ẹrẹreokie riẹ o rẹ rro te. (Jem. 4:8) Yọ nọ ma tẹ be jiroro nọ i wuzou evaọ uzuazọ, ma re fi eme Ebaibol họ iruo.
ANE 8-14
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 26-28
Oware nọ Devidi O Ru re Ẹrọwọ Riẹ Ọ Ga Ziezi
Nya Evaọ Edhere Ẹgbakiete
8 Devidi ọ lẹ nọ: “Ri omẹ te, O ỌNOWO, re whọ dao omẹ ri; dao udu mẹ gbe iroro mẹ.” (Olezi 26:2) Ubiẹme Hibru nọ a jọ etenẹ fa “iroro” na u dhesẹ iroro obeva ohwo nọ e mae diwi kpobi. Yọ udu ẹwoho na u dikihẹ kẹ oghẹrẹ nọ ohwo ọ rrọ evaọ obeva—ọwhọ riẹ, iroro riẹ, gbe ereghẹ riẹ. Nọ Devidi ọ yare Jihova nnọ ọ kiẹe riwi, koyehọ ọ be lẹ nnọ Ọghẹnẹ ọ kiẹ iroro ididi obeva riẹ kpobi riwi.
9 Devidi ọ lẹ inọ a dao iroro gbe udu riẹ. Ẹvẹ Jihova ọ rẹ rọ dao oghẹrẹ nọ ma rrọ evaọ obeva? Devidi ọ so nọ: “Me re jiri ỌNOWO nọ ọ be jẹ omẹ iroro; udu mẹ u bi wuhrẹ omẹ re eva oke aso.” (Olezi 16:7) Eme oyena u dhesẹ? U dhesẹ nọ ohrẹ Ọghẹnẹ o nyate edidi eva Devidi o tẹ daji etẹe, be kpọ iroro gbe ọwhọ obeva riẹ kpobi vi. O rẹ sae jọ ere kẹ omai re otẹrọnọ ma rẹ rehọ ovuhumuo roro-didi kpahe ohrẹ nọ ma bi wo no Ẹme Ọghẹnẹ ze, ahwo ẹro riẹ, gbe ukoko riẹ, jẹ kẹ ohrẹ na uvẹ re o daji omai eva. Jihova nọ ma rẹ lẹ se ẹsikpobi re o ru omai fo evaọ edhere nana u ti fi obọ họ kẹ omai nya evaọ ẹgbakiete.
Nya Evaọ Edhere Ẹgbakiete
12 Be ta kpahe oware ofa nọ o bọ ẹgbakiete riẹ ga, Devidi ọ ta nọ: “Mẹ be keria gba otu ogbẹta ha; hayo lele eviẹwẹ na jẹ iroro ho. Me mukpahe otu iru-umuomu, mẹ rẹ keria gba otu okpẹtu hu.” (Olezi 26:4, 5) Devidi ọ rẹ keria gba irumuomu hu. O mukpahe usu uyoma.
13 Kọ ẹvẹ kpahe omai? Kọ ma be siọ irumuomu ba ẹkeria gba ẹkwoma ighe etẹlivisiọno, ividio, isinima, eria Itanẹte, hayo evaọ eghẹrẹ efa? Kọ ma be kẹnoma kẹ eviẹwẹ? Otujọ eva obọ isukulu hayo oria iruo mai a rẹ sai ru ẹghẹ inọ a rrọ egbẹnyusu mai avọ iroro iyoma nọ a wo họ eva. Kọ ma ghinẹ gwọlọ wo usu okpekpe kugbe enọ e be nya evaọ uzẹme Ọghẹnẹ hẹ? Dede nọ ikọ-erue e rẹ ta nọ a wo oruọzewọ, a rẹ ko ẹjiroro nọ a gwọlọ ro si omai no ẹgọ Jihova dhere. Kọ ẹvẹ otẹrọnọ ahwo jọ a rrọ ukoko Ileleikristi na nọ e be rria uzuazọ agbava? Eviẹwẹ a rrọ re. Jayson, ọnọ ọ rrọ odibo oruiruo enẹna, o wo oghẹrẹ egbẹnyusu itieye na evaọ uzoge riẹ. Ọ ta kpahe ae nọ: “Ọvo rai jọ ọ ta kẹ omẹ ẹdẹjọ nọ: ‘Oware nọ ma ru enẹna kpobi u muẹme he keme okenọ akpọ ọkpokpọ na ọ be te nyaze yọ ma whu vrẹ no. Eware iwoma nọ e te jọ akpọ yena e te d’omai hi, keme ma te gbẹ riẹ onahona ha.’ Oghẹrẹ eme itieye na e tẹ jaja omẹ aro vi. Mẹ gwọlọ nọ mẹ rẹ jọ akpọ ọkpokpọ na orọnikọ me re whu vrẹ no ho.” Avọ areghẹ, Jayson o te bru usu no oghẹrẹ ahwo otiọye na. Pọl ukọ na ọ vẹvẹ unu nọ: “Wha jọ a viẹ owhai họhọ: ‘Usu uyoma o rẹ raha uruemu ezi.’” (1 Ahwo Kọrint 15:33) Ẹvẹ o rrọ oja te inọ ma whaha usu uyoma!
Nya Evaọ Edhere Ẹgbakiete
17 Uwou-udhu na, avọ aruẹri riẹ nọ ọ rrọ kẹ idheidhe, oye o jọ oviede egagọ Jihova evaọ Izrẹl. Bi dhesẹ evawere nọ o wo kpahe oria yena, Devidi ọ lẹ nọ: “O ỌNOWO me you ẹria uwou ra, gbe oria nọ oruaro ra o rọ.”—Olezi 26:8.
18 Kọ o rẹ were omai oma re ma kokohọ oria nọ ma re jo wuhrẹ kpahe Jihova? Ọgwa Uvie kpobi avọ ọruẹrẹfihotọ uthubro abọ-ẹzi nọ a rẹ jariẹ kẹ ẹsikpobi o rrọ oviede egagọ uzẹme evaọ okegbe na. Fibae, ma wo ikokohọ ilogbo ẹsiẹvo ẹgbukpe, ikokohọ okogho, gbe edẹ ikokohọ obọdẹ. A rẹ jọ omakugbe itieye na ta ẹme kpahe ‘ekareghẹhọ’ Jihova. Ma te wuhrẹ re ma “you rai thesiwa,” oma u re mu omai re ma kpohọ iwuhrẹ jẹ gaviezọ okenọ ma tẹ nya. (Olezi 119:167) Ẹvẹ o rrọ omosasọ te re ma jọ kugbe ibe enọ e rọwo enọ i wo isiuru kpahe ewoma mai gbe enọ i bi fi obọ họ k’omai daji edhere ẹgbakiete!—Ahwo Hibru 10:24, 25.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Jihova O re Siwi Enọ Uye O be Bẹ
15 Devidi ọso-ilezi na ọ so nọ: “Ọsẹ gbe oni mẹ a [tẹ] se omẹ, Ọnowahwo o re ti kru omẹ rehọ.” (Olezi 27:10) Ẹvẹ o rrọ omosasọ te re ma riẹ nnọ uyoyou Jihova u kpehru vi ọrọ esẹgbini mai! O rẹ ginẹ da otẹrọnọ ọsẹgboni a siọ owhẹ hayo gboja kẹ owhẹ, rekọ onana u re nwene uyoyou nọ Jihova o wo kẹ owhẹ hẹ. (Ahwo Rom 8:38, 39) Kareghẹhọ inọ Ọghẹnẹ o re siwi enọ o you. (Jọn 3:16; 6:44) Makọ epanọ ahwo-akpọ a lahiẹ owhẹ te kẹhẹ, Ọsẹ obọ odhiwu ra o you owhẹ!
ANE 15-21
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 29-31
Fikinọ Ọghẹnẹ O You Omai Ọ rẹ rọ Whọku Omai
it-1 802 ¶3
Ovao
A tẹ ta nọ ohwo ọ ‘kuọ ovao dhere,’ u wo otofa sa-sa. Oware nọ a be ta kpahe oye u re dhesẹ onọ u dikihẹ kẹ. Nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ tẹ kuọ ovao riẹ dhere ohwo, u dhesẹ nọ ọ gbẹ jẹ ohwo na rehọ họ hayo o gbe bi fiobọhọ kẹe he. Oware jọ nọ o rẹ sae wha onana ze họ, nọ ohwo jọ hayo ahwo orẹwho jọ a tẹ ghẹmeeyo kẹ Jihova, wọhọ epanọ ahwo Izrẹl a ru. (Job 34:29; Ol 30:5-8; Aiz 54:8; 59:2) Evaọ ẹsejọ, nọ Jihova ọ tẹ kuọ ovao riẹ dhere ohwo, u dhesẹ nọ o bi ru oware ovo kpahe oware nọ o be via ha yọ ọ be kpọ ohwo na unu hu, bẹsenọ oke nọ o fihọ u re te. (Ol 13:1-3) Nọ Devidi ọ lẹ Ọghẹnẹ nọ jọ o ‘ku ovao riẹ fiẹ no izieraha riẹ,’ oware nọ ọ jẹ yare na họ jọ Ọghẹnẹ ọ rọvrẹ riẹ hayo kpairoro vrẹ izieraha riẹ.—Ol 51:9; je rri Ol 10:11.
Hẹrẹ Jihova avọ Evawere
Ma sae rọ erere nọ o re no ọwhọkuo Jihova ze kele oghẹrẹ nọ ubiure o rẹ rọ rro bẹsenọ o rẹ who. A jọ Ebaibol fodẹ erere nọ o re no ọwhọkuo Ọghẹnẹ ze, inọ: “U re ru ahwo nọ o wuhrẹ no mọ ubi udhedhẹ nọ u re no ẹrẹreokie ze.” (Ahwo Hibru 12:11) Wọhọ epanọ o rẹ rehọ oke re ubiure o tẹ te ware na, ere ọvona, nọ Ọghẹnẹ ọ tẹ whọku ohwo, re ohwo na o wuhrẹ noi ze je nwene ekpehre uruemu nọ a rọ fiki riẹ whọku ei na, o rrọ oware asohẹrioke he. Wọhọ oriruo, nọ ma tẹ thọ uzi jọ nọ a rọ fiki riẹ mi omai iruo jọ evaọ ukoko na, u fo re ma hẹrẹ re Ọghẹnẹ o fiobọhọ kẹ omai wuhrẹ no oware nọ o via na ze. Onana o vẹ te whae ze nọ udu u gbe ti ro whrehe omai hi, ma vẹ te jẹ daji ukoko Jihova. Nọ oware otiọye ọ tẹ via, ẹme jọ nọ Devidi o kere ọ sai fiobọhọ kẹ omai, ọ ta nọ: “Keme ofu [Ọghẹnẹ] nọ ohwo ọ rẹ rẹriẹ ovao ku o rẹ jọ omoke kakao ọvo, rekọ ọjẹrehọ riẹ nọ ohwo o re wo o rẹ jọ evaọ edẹ uzuazọ ohwo na kpobi. Ohwo ọ sae viẹ evaọ owọwọ, rekọ evaọ ohiohiẹ, o ve bo ubo oghọghọ.” (Olezi 30:5) Nọ ma tẹ daoma hẹrẹ re Jihova o fiobọhọ kẹ omai wuhrẹ no ọwhọkuo riẹ ze, je lele ohrẹ Ebaibol gbe ohrẹ nọ ukoko riẹ o kẹ omai, oke u ti te nọ ma ti ro “bo ubo oghọghọ.”
Eme U re Dhesẹ nọ Ohwo O Gine Kurẹriẹ?
18 Re ohwo nọ a si no ukoko ọ sai dhesẹ nọ o gine kurẹriẹ no, o re kpohọ iwuhrẹ ẹsikpobi, o re se Ebaibol na jẹ lẹ kẹdẹ kẹdẹ wọhọ epanọ ekpako na a vuẹ riẹ. Ọ rẹ jẹ daoma kẹnoma kẹ oghẹrẹ eware nọ e lẹliẹ e riẹ raha uzi na. Ọ tẹ be daoma re usu riẹ avọ Jihova o jọ epanọ o jọ vẹre, Jihova ọ te rọvrẹ riẹ, yọ a ti zihe iei ziọ ukoko na. Nọ ekpako ukoko a tẹ gwọlọ riẹ sọ ohwo nọ ọ raha uzi o gine kurẹriẹ no, a rẹ rọ oghẹrẹ nọ oniọvo jọ o ro dhesẹ nọ o gine kurẹriẹ rọ wawo orọ omọfa ha. Yọ a rẹ rọ ofu guẹdhọ ohwo ọvo ho.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ No Obe Ọsosuọ Orọ Ilezi Ze
31:23—Oghẹrẹ vẹ a rẹ rọ hwa osa kẹ ohwo ọjẹfiẹ? Osohwa nọ a fodẹ evaọ etenẹ na họ uye nọ a rẹ kẹ ohwo. A rẹ hwa osa kẹ ohwo okiẹrẹe nọ oware o th’obọ ẹkwoma ọwhọkuo nọ o re nobọ Jihova ze. Nọ orọnọ ohwo ọjẹfiẹ o re kurẹriẹ no edhere ọthọthọ riẹ hẹ na, a rẹ rọ uye ogaga rọ hwa osa kẹe.—Itẹ 11:31; 1 Pita 4:18.
ANE 22-28
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 32-33
Ma tẹ Thọ Uzi Ulogbo jọ, Fikieme U ro Fo re Ma Tae Via?
w93 3/15 9 ¶7
Ohrọ Jihova U re Si Omai No Ọkora
7 Nọ ma tẹ thọ uzi ulogbo jọ, o rẹ sae jọ bẹbẹ kẹ omai re ma ta uzioraha na via makọ rọkẹ Jihova dede. Eme ọ rẹ sae via kẹ ohwo nọ ọ feva ha? Devidi ọ jọ Olezi avọ 32 ta nọ: “Okenọ me fibo [ukpenọ mẹ rẹ ta via], igbenwa mẹ e tẹ lọhọ no fiki imẹ-idio mẹ evaọ okpẹdoke na soso. Keme te aso te uvo, evedha ra [Jihova] kẹ omẹ o wọhọ owha ogbẹgbẹdẹ nọ mẹ wọ. Ẹgba mẹ kpobi o te re no wọhọ ame nọ ọ kpọ no fiki ẹrrorro ọgaga ezi ivo.” (Owọ avọ 3, 4) Uye o bẹ Devidi gaga nọ ọ jẹ gwọlọ kuọ izieraha riẹ dhere, nọ ọ jẹ faki ru wọhọ ẹsenọ o ru oware ovo thọ họ. Idhọvẹ nọ e jariẹ oma i te mi ei ẹgba riẹ kpobi no, tube te epanọ ọ rọ wọhọ ure nọ ẹrrorro ọgaga ọ ya fia no. O sae tubẹ jọnọ onana u fi ọkora họ iẹe oma jẹ lẹliẹe mọ dede. Oghẹrẹ kpobi nọ o jọ kẹhẹ, eva e gbẹ jẹ were iẹe he. Nọ oware utiona o tẹ via kẹ omai, eme u fo nọ ma re ru?
Ọghẹnẹ nọ Ọ “Vọ avọ Erọvrẹ”
8 Devidi nọ o kurẹriẹ ọ ta nọ: “Mẹ . . . ta iruthọ mẹ, izieraha mẹ, mẹ sai si ai no ho; . . . whọ tẹ rehọ iruthọ mẹ vrẹ omẹ.” (Olezi 32:5, ẹjẹlẹ ibiẹme na ọmai.) Ubiẹme na “vrẹ” o fa ubiẹme Hibru nọ otofa riẹ o rrọ “kpare n’otọ” hayo “wọ.” Eroruiruo riẹ evaọ etenẹ u dhesẹ re a kpare “abeọriọ, emuemu, gbe oruthọ” n’otọ. Fikiere o wọhọ ẹsenọ Jihova ọ kpare izieraha Devidi n’otọ ọ tẹ wọ ae vrẹ. Ababọ avro, onana o lẹliẹ abeọriọ nọ Devidi ọ jẹ wọ anwẹdẹ na hrẹ kpotọ. (Olezi 32:3) Mai re a sai wo evaifihọ evọvọ fihọ Ọghẹnẹ nọ o re si izieraha enọ e gwọlọ erọvrẹ riẹ no fiki ẹrọwọ nọ a fihọ idhe ẹtanigbo Jesu.—Matiu 20:28.
Eva-Efa I re Siwi Ohwo
Nọ Devidi ọ fa eva no, o gbe je rri omariẹ nọ o fioka ha ha. Eme nọ ọ ta evaọ ilezi jọ nọ o kere kpahe eva-efa, i dhesẹ nọ oma u vẹ riẹ nọ ọ fa eva no, ọ tẹ jẹ gbaemu nọ ọ rẹ rọ eva riẹ kpobi gọ Jihova. Oriruo jọ họ Olezi avọ 32. Ọ jọ owọ 1 ta nọ: “Jọ eva e were ohwo nọ a kpairoro vrẹ iruthọ riẹ no, ọnọ a rehọ uzioraha riẹ rọvrẹ no.” Ghelọ epanọ uzioraha na o rro te kpobi kẹhẹ, nọ ohwo na o te gine kurẹriẹ no eva ze, a rẹ rọvrẹ riẹ. Edhere jọ nọ ohwo o re ro dhesẹ nọ o kurẹriẹ no eva ze họ, ọ rẹ rọwo nọ o gine ru thọ wọhọ epanọ Devidi o ru. (2 Samuẹle 12:13) Devidi o je gu oware nọ o ru na no uzou hu, yọ o je gu ei fihọ omọfa uzou gbe he. Ọ jọ owọ avọ 5 ta nọ: “Uwhremu na mẹ tẹ feva uzioraha mẹ kẹ owhẹ; mẹ ko oruthọ mẹ dhere he. Mẹ ta nọ: ‘Mẹ rẹ feva izieraha mẹ kẹ Jihova.’ Whọ tẹ rọ izieraha mẹ rọvrẹ omẹ.” Nọ ohwo nọ ọ raha uzi ọ tẹ ginẹ fa eva, udu u re tei otọ, udu riẹ u gbe brukpei hi.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ No Obe Ọsosuọ Orọ Ilezi Ze
33:6—Eme họ “eri” unu Jihova nọ a jọ etenẹ fodẹ na? Eri nana họ ogaga iruo hayo ẹzi ọfuafo Jihova nọ ọ rọ ma idhiwu na. (Emuhọ 1:1, 2) A se rie eri unu riẹ keme wọhọ epanọ a re ku ẹwẹ no unu ze na, ọ rẹ sai vi ẹzi ọfuafo na kpohọ ugbo re o ruẹsi ru ẹjiroro riẹ gba.
ANE 29–ASOI 5
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | OLEZI 34-35
“Jiri Jihova Ẹsikpobi”
Joma Kuomagbe Jiri Odẹ Jihova
11 “Me re jiri ỌNOWO ẹsikpobi; ajiri riẹ o re no omẹ unu hu.” (Olezi 34:1) Fikinọ ọ jẹ dhẹ no oria ruọ oria, o tẹ lẹliẹ eware jọ Devidi oma gaga, rekọ wọhọ epanọ eme nana i dhesẹ na, ọ kuvẹ hẹ re awa-ọruọ uyero riẹ o whaha iẹe ajiri nọ ọ rẹ rọ kẹ Jihova. Nọ emamọ oriruo kẹ omai okenọ ma tẹ rrọ ọbẹwẹ. Ma tẹ make rrọ obọ isukulu, obọ iruo, ma tẹ rrọ kugbe ibe Ileleikristi, hayo usiuwoma ota, oware nọ o rẹ mae jọ omai oja họ re ma jiri Jihova. Dai roro ẹjiroro buobu nọ ma wo nọ ma re ro ru ere! Wọhọ oriruo, eware nọ ma rẹ kiẹ via jẹ reawere rai evaọ emama igbunu erọ Jihova i wo oba ha. Yọ, dai roro oware nọ ọ rehọ ẹkwoma abọ otọakpọ ọrọ ukoko riẹ ru no! Dede nọ ahwo-akpọ a gba ha, Jihova ọ rehọ enọ i wo ẹrọwọ ruiruo gaga no evaọ oke mai na. Kọ whọ sae rehọ iruo Ọghẹnẹ rọ wawọ erọ ahwo nọ a be rehọ orro kẹ vrẹta? Kọ whọ gbẹ rọwo kugbe Devidi, ọnọ o kere nnọ: “ỌNOWO, eghẹnẹ evo nọ e wọhọ owhẹ e rọ họ, hayo kọ iruo jọ nọ e wọhọ e ra!”—Olezi 86:8.
Joma Kuomagbe Jiri Odẹ Jihova
13 “Ẹzi mẹ ọ rẹ yaoma evaọ ỌNOWO na; jọ enọ a kẹ uye a yo, a jẹ ghọghọ.” (Olezi 34:2) Orọnikọ Devidi ọ jọ etenẹ je seha fiki eware jọ nọ o ru hu. Wọhọ oriruo, o seha ha fiki oghẹrẹ nọ ọ rọ viẹ ovie Gat họ. Ọ riẹ inọ Jihova ọ thọ riẹ okenọ ọ jọ Gat gbe nnọ ọ dhẹ vabọ fiki obufihọ Jihova. (Itẹ 21:1) Fikiere, Jihova Devidi o ro seha, orọnikọ omobọ riẹ hẹ. Fikinọ Devidi o jiri Jihova, ahwo omarokpotọ a te si kẹle Jihova. Jesu o je jiri odẹ Jihova re, yọ onana u te si ahwo omarokpotọ bru Ọghẹnẹ. Nẹnẹ, ahwo omarokpotọ erọ akpọ na soso a bi zurie ziọ ukoko Ileleikristi nọ a wholo na, onọ Jesu o Wuzou riẹ. (Ahwo Kọlọsi 1:18) Oma o rẹ were otu omarokpotọ itieye na nọ a te yo idibo Ọghẹnẹ nọ a bi jiri odẹ riẹ gbe okenọ a te yo ovuẹ Ebaibol na onọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ o bi ru vẹ kẹ ae na.—Jọn 6:44; Iruẹru 16:14.
Joma Kuomagbe Jiri Odẹ Jihova
15 “Mẹ gwọlọ ỌNOWO, ọ tẹ kẹ omẹ uyo, o te si omẹ no ozọodhẹ mẹ kpobi.” Oware nana nọ o via na o jọ uduotahawọ kẹ Devidi gaga. Fikiere, ọ tẹ taharo nọ: “Owhrori ọnana ọ viẹ, ỌNOWO o te yo kẹ e, o je si yei no ikpokpoma riẹ kpobi.” (Olezi 34:6) Ma tẹ rrọ kugbe ibe Ileleikristi mai, ma wo uvẹ buobu nọ ma re ro gbiku ọbọga ọrọ epanọ Jihova o ro fi obọ họ kẹ omai thihakọ iyero ebẹbẹ no. Onana o rẹ bọ ẹrọwọ ibe eg’Ọghẹnẹ mai ga, wọhọ epanọ oware nọ o via kẹ Devidi na o bọ ẹrọwọ enọ e jọ kugbei ga na. Rọ kẹ egbẹnya Devidi, Jihova họ ọnọ a ‘kpare ovao rai kpehru riwi, a tẹ ghọghọ; fikiere ovao rai o gbe ti wo omovuọ họ.’ (Olezi 34:5) Dede nọ a jẹ dhẹ fiki Sọl Ovie na, oma o vo rai hi. U mu rai ẹro inọ Ọghẹnẹ ọ rrọ kugbe Devidi, yọ ovao rai o jọ sasasa. Epọvo na re, enọ i bi kurẹriẹ obọ gbe enọ e rrọ uvi Ileleikristi kri no a be rẹroso Jihova kẹ uketha. Fikinọ a ruẹ obufihọ riẹ no, a rẹ jọ ovao rai nọ ọ rrọ sasasa ruẹ nnọ a gba riẹ mu no inọ a re kru ẹrọwọ rai rite urere.
Eware Aghae nọ Whọ Kiẹ Via
Oruvẹ no Obe Ọsosuọ Orọ Ilezi ze
35:19—Eme họ otofa olẹ Devidi na inọ a kuvẹ re ewegrẹ riẹ a wiri iei aro ho? Re ewegrẹ Devidi a wiri iei aro u dhesẹ nọ a bi wo omawere fikinọ Devidi o bi kie ruọ egbefẹ iyoma nọ a kpahe kẹe. Devidi ọ yare nọ a jọ onana o via ha.