Ki pardon Jéhovah representé pou ou?
“Jéhovah, enn Bondié ki ena misericorde ek compassion, ki pa en colere vite . . . , ki pardonne erreur, faute, ek peché.”—EX. 34:6, 7.
1, 2. (a) Ki qualité Bondié, Jéhovah ti été avek nation Israël? (b) Ki question nou pou examiné dan sa lartik-la?
DAN lepok Nehémia, enn groupe Lévite ti reconette dan enn la priere ki zot ti faire en publik, ki zot bann ancetre ti contigne ‘refuse ecoute’ bann commandement Jéhovah. Kan-mem, plusieurs fois Jéhovah ti montré ki Li “enn Bondié ki pardonné, ki ena compassion ek misericorde, ki pa en colere vite ek ki ena l’amour fidele en abondance.” Jéhovah ti pé contigne manifesté enn faveur ki pa merité envers sa bann Israélite ki ti’nn retourne dan zot pays-la.—Neh. 9:16, 17.
2 Personnellement nou kapav demann-nou-mem: ‘Ki pardon Jéhovah representé pou moi?’ Pou nou kapav reponn sa question important-la, anou examine fason ki Jéhovah ti agir avek deux le roi ki ti gagne bann bienfait grace a so pardon—David ek Manassé.
BANN PECHÉ GRAVE KI DAVID TI FAIRE
3-5. Couma David inn arrivé faire bann peché grave?
3 Mem si David ti ena la crainte pou Bondié, li ti faire bann peché grave. Deux parmi ti implik enn couple, Ouriya ek Bath-Shéba. Consequence sa deux peché-la ti faire tou bann dimoune ki ti impliké ladan, souffert. Mais, nou aprann beaucoup lor pardon Jéhovah par fason ki Li ti corrige David. Anou guetté ki ti arrivé.
4 David ti envoye l’armée Israël al laguerre kont la ville Rabba, ki ti capital pays Ammôn. Sa la ville-la ti 80 kilometre dan l’est Jérusalem, lot coté la riviere Jourdain. Pendant sa le temps-la, David, ki ti lor terrasse so palais dan Jérusalem, ti trouve Bath-Shéba, enn femme marié, ki ti pé baigné. So mari pa ti la, li ti pé laguerre dan l’armée. Tellement David ti pé observe Bath-Shéba ki li ti commence ena bann desir pou li, ek lerla li ti faire amenn li dan so palais. Ek la, li ti commette l’adultere ar Bath-Shéba.—2 Sam. 11:1-4.
5 Kan David ti aprann ki Bath-Shéba ti tombe enceinte, li ti faire Ouriya, mari Bath-Shéba, retourne Jérusalem. Li ti esperé ki Ouriya gagne relation avek so femme. Mais Ouriya pa ti mem rente kot li—mem si David ti pousse li pou faire sa. Alors, en secret, David ti ecrire commandant so l’armée ek ti dire li mette Ouriya “devant, dan place kot bann attak pli violent dan la guerre,” ek faire bann lezot soldat reculé. Lerla, couma David ti envie, Ouriya ti mort parski li ti facile pou bann l’ennemi touye li. (2 Sam. 11:12-17) Peché ki David ti faire kan li ti commette l’adultere ti vinn pli grave kan li ti faire touye enn zom innocent.
DAVID TI CHANGE SO L’ATTITUDE
6. Couma Jéhovah ti reagir kan David ti faire peché, ek ki sa montré lor Jéhovah?
6 Bien sur, Jéhovah ti trouve tou seki ti passé. Nanyé pa reste cachiette devant Li. (Prov. 15:3) Mem si finalement le roi ti marié avek Bath-Shéba, “seki David ti faire ti mauvais devant lizié Jéhovah.” (2 Sam. 11:27) Alors, ki Bondié ti faire kan David ti commette sa bann peché grave-la? Li ti envoye so prophete Nathân pou koz avek David. Jéhovah Li enn Bondié ki pardonné, alors Li ti envie koné si vrai-mem David ti pou repenti pou Li kapav manifesté so misericorde. Eski ou pa trouve sa bien encourageant? Li pa ti force David pou confesse so peché, mais Li ti zis faire Nathân raconte David enn zistoire ki montré a ki point so bann peché ti grave. (Lire 2 Samuel 12:1-4.) Sa fason ki Jéhovah ti traite sa situation delicat-la ti bien efficace.
7. Couma David ti reagir kan li ti tann zistoire Nathân?
7 David ti content la justice, alors, l’exemple ki Nathân ti servi ti touche li beaucoup. David ti en colere kont sa zom riche ki ti ena dan sa zistoire-la ek li ti dire Nathân: “Aussi vrai ki Jéhovah vivant, sa dimoune ki’nn faire sa-la, merite la mort!” En plus, David ti dire ki sa dimoune ki ti victime sa l’injustice-la, ti bizin gagne enn compensation pou seki li ti’nn perdi. Mais lerla, Nathân ti dire David franc: “To-mem sa dimoune-la!” Sa ti faire David gagne enn sok. Apré, Nathân ti dire David ki li pou paye consequence so bann action, ki “enn l’epée” pa ti pou quitte so lakaz ek li ti pou konn bann malheur dan so famille. Li ti pou aussi konn enn grand la honte en publik a cause so bann peché. David ti reconette ki so bann peché ti bien grave ek li ti bien regretté. Li ti dire: “Mo finn faire peché kont Jéhovah.”—2 Sam. 12:5-14.
DAVID TI PRIÉ EK BONDIÉ TI PARDONNE LI
8, 9. Couma Psaume 51 montré bann sentiment profond ki David ti ena, ek ki sa enseigne nou lor Jéhovah?
8 Bann parole ki le roi David ti ecrire apré, dan Psaume 51, montré ki quantité li ti regretté. Dan sa psaume-la ena bann supplication bien touchant ki David ti faire ar Jéhovah ek sa montré bien ki li ti faire plus ki zis reconette so bann erreur. Li ti aussi repenti pou so bann peché. So relation avek Bondié ti pli important pou li. Li ti dire: “Kont toi, oui kont to tousel mo’nn faire peché.” Li ti suppliye Jéhovah par sa bann parole-la: “Ah Bondié, crée enn leker pur dan moi, ek mette enn nouveau l’esprit dan moi, enn l’esprit ki ferme. . . . Faire moi ré-gagne la joie to delivrance, ek soutenir moi par enn l’esprit bien disposé.” (Ps. 51:1-4, 7-12) Eski ou franc ek ou sincere pareil couma David kan ou koz avek Jéhovah lor ou bann erreur?
9 Jéhovah pa ti empeche David gagne bann mauvais consequence a cause so bann peché. Pendant toute longue so la vie apré, li ti contigne gagne bann probleme. Selman, Jéhovah ti trouvé ki David ti repenti—li ti ena “enn leker ki’nn cassé ek ki dan la peine”—alors, Jéhovah ti pardonne li. (Lire Psaume 32:5; Ps. 51:17) Nou Bondié Tout-Puissant comprend bann sentiment ek bann raison ki pousse enn dimoune pou faire enn peché. Dapré la Loi mosaïk, bann juge humain ti condamne a mort bann dimoune ki ti commette l’adultere. Mais dan cas David ek Bath-Shéba, c’est Jéhovah Li-mem ki ti juge zot, Li ti agir avek misericorde envers zot. (Lév. 20:10) Bondié ti mem faire zot garson, Salomon, vinn prochain le roi en Israël.—1 Chron. 22:9, 10.
10. (a) Ki kitsoz Jéhovah inn prend en consideration pou pardonne David? (b) Ki enn dimoune bizin faire pou Jéhovah pardonne li?
10 Kitfois enn lot raison kifer Jéhovah ti pardonne David, c’est parski David ti agir avek misericorde envers Saül. (1 Sam. 24:4-7) Jésus ti expliké ki Jéhovah traite nou mem fason ki nou traite lezot. Li ti dire: “Arrete jugé pou ki pa juge zot; parski c’est avek jugement ki zot jugé ki pou juge zot; ek c’est avek mesure ki zot mesuré ki pou mesure pou zot.” (Mat. 7:1, 2) Li enn vrai soulagement pou koné ki Jéhovah disposé pou pardonne nou bann peché, mem bann peché grave couma l’adultere ou-soit crime! Li pou faire sa si nou touletan disposé pou pardonne lezot, si nou confesse nou bann peché ar Li, ek si nou change nou l’attitude ek nou trouve nou bann peché pareil couma Jéhovah trouve zot. Kan bann dimoune ki faire peché repenti avek tou zot leker, Jéhovah donne zot “bann lepok ki rafraichi,” setadir aide zot pou ena enn bon conscience.—Lire Actes 3:19.
MANASSÉ TI FAIRE BANN PECHÉ GRAVE MAIS LI TI REPENTI
11. Ki bann mauvais kitsoz le roi Manassé ti faire devant lizié Bondié?
11 Anou prend enn lot l’exemple dan la Bible ki montré ziska ki point Jéhovah disposé pou pardonné. Apepré 360 an apré ki David ti commence regné, Manassé ti vinn le roi lor Juda ek li ti regné pendant 55 an. Malheureusement, li ti ena enn mauvais reputation a cause bann mauvais kitsoz ki li ti faire, ek Jéhovah ti condamne li pou so bann pratik detestable. Par exemple, li ti construire bann l’autel pou Baal, li ti adore “tou seki ena dan le ciel,” li ti sacrifié so bann garson dan difé, ek li ti encourage bann pratik spiritisme. Oui, “li ti faire beaucoup mauvais kitsoz devant lizié Jéhovah.”—2 Chron. 33:1-6.
12. Couma Manassé ti retourne vers Jéhovah?
12 Plitar, bann Babylonien ti amenn Manassé Babylone ek ti garde li couma zot prisonnier. La-bas, kitfois li ti rappel bann parole ki Moïse ti dire bann Israélite: “Kan to pou dan enn situation critik ek ki to rappel tou sa bann parole-la, a la fin bann jour, alors to pou bizin retourne vers Jéhovah to Bondié ek ecoute so la voix.” (Deut. 4:30) Manassé ti retourne vrai-mem vers Jéhovah. Couma? La Bible dire: “Li ti humilié-li-mem beaucoup” ek “li ti contigne prié” Bondié (pareil couma nou trouvé lor page 23). (2 Chron. 33:12, 13) La Bible pa dire exactement ki bann parole Manassé ti servi dan so bann la priere, mais nou kapav pensé ki zot ti preské pareil ar bann parole ki le roi David ti servi dan Psaume 51. En tou cas, seki nou koné, Manassé ti change net so l’attitude.
13. Kifer Jéhovah ti pardonne Manassé?
13 Ki Jéhovah ti faire kan Manassé ti prié Li? ‘Li ti laisse Manassé suppliye Li ek Li ti ecouté kan li ti demann so faveur.’ Pareil couma David, Manassé ti reconette ki li ti faire bann peché grave ek li ti repenti avek tou so leker. A cause sa, Bondié ti pardonne Manassé, ek ti faire li ré-vinn le roi dan Jérusalem. Lerla, “Manassé ti reconette ki Jéhovah Li-mem vrai Bondié.” (2 Chron. 33:13) Sa l’exemple-la encourage nou beaucoup. C’est enn lot preuve ki nou Bondié ki ena misericorde, pardonne bann ki vrai-mem repenti.
ESKI PARDON JÉHOVAH ENA LIMITE?
14. Ki kitsoz Jéhovah guetté avant ki Li pardonne enn dimoune ki faire peché?
14 Bien tigit dimoune parmi peuple Bondié zordi bizin demann Jéhovah pardon pou bann peché grave pareil couma David ek Manassé. Pourtant, Jéhovah ti pardonne sa deux le roi-la. Sa montré ki nou Bondié disposé pou pardonne mem bann peché grave si sa dimoune-la repenti avek tou so leker.
15. Couma nou koné ki Jéhovah pa touletan pardonne tou dimoune ki faire peché?
15 Bien sur, nou pa kapav dire ki Jéhovah touletan pardonne tou bann dimoune ki faire peché. En rapport avek sa, anou compare l’attitude ki David ek Manassé ti ena avek l’attitude rebelle ki peuple Israël ek Juda ti ena. Bondié ti envoye Nathân vers David ek ti donne li enn l’occasion pou change so l’attitude. David ti accepté sa l’aide-la avek reconnaissance. Kan Manassé ti dan enn situation critik, li ti repenti avek tou so leker. Mais souvent, bann habitant Israël ek Juda pa ti repenti pou zot peché. Alors, Jéhovah pa ti pardonne zot. Au contraire, plusieurs fois Li ti envoye so bann prophete pou dire zot couma Li ti considere zot desobeissance. (Lire Nehémia 9:30.) Mem kan bann Israélite ti retourne dan zot pays apré ki zot ti en l’exil dan Babylone, Jéhovah ti contigne envoye so bann messager, couma pretre Ezra ek prophete Malaki. Kan le peuple ti faire volonté Jéhovah, zot ti konn enn grand la joie.—Neh. 12:43-47.
16. (a) Ki consequence nation Israël en entier ti gagné parski zot pa ti repenti? (b) Ki possibilité Jéhovah donne bann descendant nation Israël lor plan individuel?
16 Apré ki Jéhovah ti envoye Jésus lor la terre pou offert so la vie couma enn sacrifice parfait enn sel fois pou tou, Li ti nepli accepté sacrifice zanimo ki bann Israélite ti pé offert. (1 Jean 4:9, 10) Lor la terre, Jésus ti montré ki li ti ena mem fason pensé ki so Papa kan li ti dire: “Jérusalem, Jérusalem, la ville ki touye bann prophete ek ki lapide bann ki Bondié envoye kot li,—comié fois mo ti envie rassemblé to bann zenfant, pareil couma enn poule rassemblé so bann ti-poussin enba so lezel! Mais zot pa ti oulé.” Alors Jésus ti dire: “Guetté! Bondié inn abandonne zot lakaz ar zot.” (Mat. 23:37, 38) Alors, Bondié ti remplace sa nation ki ti faire peché ek ki pa ti repenti-la, par nation Israël spirituel. (Mat. 21:43; Gal. 6:16) Mais ki nou kapav dire lor chaque membre sa nation-la lor plan individuel? Zot kapav gagne pardon ek misericorde Jéhovah kan zot ena la foi dan Bondié ek dan sacrifice Jésus Christ. Ena bann dimoune ki’nn mort ek ki pa finn repenti pou zot peché, mais ki Bondié pou ressuscité lor la terre. Zot aussi zot pou gagne l’occasion montré zot la foi dan Bondié ek dan Jésus Christ.—Jean 5:28, 29; Actes 24:15.
COUMA NOU KAPAV PROFITE PARDON JÉHOVAH?
17, 18. Couma nou kapav gagne pardon Jéhovah?
17 Alors ki Jéhovah disposé pou pardonne nou, couma nou bizin reagir? Pena doute ki nou bizin faire pareil couma David ek Manassé. Nou bizin reconette ki nou faire peché, repenti pou nou bann erreur, suppliyé Jéhovah pou pardonne nou ek demann Li pou crée enn leker pur en nou. (Ps. 51:10) Si nou’nn faire enn peché grave, nou bizin al rod l’aide spirituel ar bann ancien. (Jacq. 5:14, 15) Dan n’importe ki situation nou été, li reconfortant ki nou rappel couma Jéhovah ti decrire Li-mem ar Moïse—“enn Bondié ki ena misericorde ek compassion, ki pa en colere vite ek ki ena l’amour fidele ek la verité en abondance, ki garde l’amour fidele pou bann millier dimoune, ki pardonne erreur, faute, ek peché.” Jéhovah pa finn changé.—Ex. 34:6, 7.
18 Jéhovah ti servi enn comparaison bien puissant avek bann Israélite ki ti repenti. Li ti promette zot ki Li pou tire net zot peché ki ti couma bann tache “rouge vif” ek Li ti pou faire sa vinn blanc pareil couma “la neige.” (Lire Isaïe 1:18.) Alors, ki pardon Jéhovah representé pou nou? Jéhovah pou pardonne net nou bann peché ek nou bann erreur a condition ki nou reconnaissant ek nou repenti.
19. Ki nou pou examiné dan prochain lartik?
19 Jéhovah disposé pou pardonne nou, alors, couma nou kapav imite Li dan nou relation avek lezot? Couma nou kapav montré par nou l’attitude ki nou disposé pou pardonne enn dimoune ki’nn faire enn peché grave mais ki manifesté enn repentance sincere? Prochain lartik pou aide nou examine nou leker pou ki nou kapav imite pli bien nou Papa Jéhovah, ki “bon ek [ki] disposé pou pardonné.”—Ps. 86:5.