Jesus Hem Luk Hao?
SAMFALA different samting affectim olketa idea wea kamaot from history abaotem lukluk bilong Jesus. Dastawe hem savvy luk different long olketa different piksa.
Tufala samting nao, kastom bilong kantri and taem wea olketa drawim datfala piksa. And tu, belief long saed long religion bilong man wea draw savvy affectim tingting bilong hem abaotem lukluk bilong Jesus.
Insaed planti hundred year wea go pas, olketa man for draw olsem Michelangelo, Rembrandt, and Rubens, iusim staka taem tumas for drawim lukluk bilong Jesus. Olketa piksa bilong olketa wea planti taem garem olketa kastom idea barava affectim tingting bilong pipol abaot lukluk bilong Jesus. But olketa idea bilong olketa kam from wea?
Wanem Nao History Talem
Olketa piksa wea kamap bifor taem bilong Emperor Constantine bilong Rome, wea stap from 280 go kasem 337 C.E., planti taem showimaot Jesus olsem wanfala young “Gud Shepherd” wea garem short or curly long hair. But disfala buk Art Through the Ages say: “Olsem wanfala theme, disfala Gud Shepherd kamap long taem bilong olketa [heathen] Greek Archaic and bifor datwan long Egypt, but long hia hem kamap saen bilong man for protectim olketa Kristian sheepsheep.”
Go-go, olketa heathen idea kamap moa big. Disfala buk go ahed for say, “Jesus savvy semsem withim olketa nara god bilong pipol long Mediterranean area, main wan nao Helios (Apollo), disfala sun god [wea bihaen, olketa givim laet wea stap raonem hed bilong hem long Jesus and then long “olketa saint”], or diswan wea olketa long Rome garem, Sol Invictus (Sun Wea No Savvy Lus).” Insaed wanfala bigfala tomb wea stap underneath long St. Peter’s long Rome, olketa showim Jesus olsem Apollo “wea hem raedem olketa horse bilong sun-chariot long heven.”
But, disfala piksa wea showim Jesus olsem young man, hem no stap for longtaem. Long buk bilong hem Christian Iconography, Adolphe Didron talem samting wea happen: “Piksa bilong Kraest, wea firstaem hem young, kamap moa olo bihaen planti hundred year . . . taem Kristian Way kamap moa olo.”
Wanfala leta long mek-13 century wea giaman for say Publius Lentulus nao raetem for Gavman long Rome storyim lukluk bilong Jesus, and hem say “color bilong hair bilong Jesus hem olsem hazel-nut wea no ripe [laet brown] and hem stret go daon kasem ear bilong hem, but then hem curly and color hem moa dark and shaen go daon kasem shoulder bilong hem; hem divaed long midol . . . , big beard wea sem color withim hair bilong hem, wea no long; eye bilong hem gray color . . . and hem shaen.” Disfala idea wea nating tru muvim planti man for draw. New Catholic Encyclopedia say: “Pipol drawim Kraest followim tingting bilong datfala taem wea olketa stap insaed.”
Long sem way, olketa different kantri and religion meanim Kraest long different way. Olketa piksa from ples wea olketa missionary kasem long Africa, America, and Asia showim Jesus olsem hem garem long hair; but samfala taem disfala encyclopedia say olketa givim hem “lukluk bilong pipol from datfala ples.”
Olketa Protestant muvim tu olketa pipol bilong olketa for draw, and olketa hia showimaot Kraest followim tingting bilong olketa. Long buk bilong hem, Christ and the Apostles—The Changing Forms of Religious Imagery, F. M. Godfrey say: “Kraest wea Rembrandt paintim hem kamaot from feeling bilong olketa Protestant wea sorry tumas and barava weak daon, . . . wea luk olsem soul bilong olketa Protestant wea feel sorry and no tingim seleva.” Hem say diswan “showaot long way wea Hem luk thin tumas, no tingim body, and ‘fasin for care, for tinghevi and for humble’ wea Rembrandt lukim long disfala Kristian story.”
But, olsem bae iumi lukim distaem, diskaen Kraest wea luk weak, garem laet raonem hed, fasin bilong woman, sorry lukluk, and garem long hair, wea planti taem showaot long olketa piksa bilong Kristendom, hem no stret. For tok tru, hem barava different from Jesus wea Bible storyim.
Bible and Lukluk Bilong Jesus
Olsem “Lamb bilong God,” Jesus no garem eni rong, so iumi sure hem luk naes. (John 1:29; Hebrews 7:26) And tu bae hem no garem disfala sorry lukluk wea planti piksa showim. Hem tru, Jesus kasem planti sorry long laef bilong hem, but klosap evritaem, long perfect way hem barava olsem Father bilong hem, “disfala hapi God.”—1 Timothy 1:11; Luke 10:21; Hebrews 1:3.
Waswe, hair bilong Jesus hem long? Olketa Nazirite nomoa mas no katem hair or drinkim wine, and Jesus hem no wanfala Nazirite. So luk olsem hair bilong hem short olsem olketa nara Jew man. (Numbers 6:2-7) Hem drinkim wine tu long balance way taem hem stap withim pipol, and diswan strongim tingting hao hem wanfala hapi man. (Luke 7:34) Tru nao, long mirakol way hem mekem wine long wanfala marit feast long Cana bilong Galilee. (John 2:1-11) And hem garem beard, wea showaot from wanfala profesi abaotem way wea hem suffer.—Isaiah 50:6.
Waswe long color skin and lukluk bilong Jesus? Hem olsem olketa Jew. Hem mas kasem diswan from mami bilong hem, Mary, wea wanfala Jew. Olketa laen dadi bilong Mary nao olketa Jew, from laen bilong olketa Hebrew. So color skin and lukluk bilong Jesus maet semsem olsem olketa Jew.
Nomata midolwan long olketa aposol bilong hem, Jesus no luk different, dastawe Judas mas kissim Jesus for olketa enemy luksavvy long hem. So, hem easy nomoa for Jesus mix midolwan long olketa pipol. And, long wanfala taem, pipol nating luksavvy long hem taem hem wakabaot from Galilee go kasem Jerusalem.—Mark 14:44; John 7:10, 11.
But samfala say Jesus hem weak. Why nao olketa tok olsem? Bikos hem needim help for karim torture stake bilong hem. And tu, long olketa threefala wea olketa nilam, Jesus nao first wan for dae.—Luke 23:26; John 19:17, 32, 33.
Jesus Nating Weak
Bible nating storyim Jesus olsem hem weak or garem fasin bilong woman, olsem pipol savvy believim. But, hem talem hao nomata hem wanfala young man, hem “go ahed for kamap gud long wisdom and long body and hem stap gud long eye bilong God and olketa man.” (Luke 2:52) For bigfala haf long 30 year, hem wanfala carpenter. Datwan no work bilong wanfala wea weak long body, moa tru long datfala taem, wea no eni machine stap. (Mark 6:3) And tu, Jesus raosem olketa buluka, sheepsheep, and olketa man wea changim selen from temple and kapsaetem olketa tebol. (John 2:14, 15) Diswan tu showaot fasin bilong wanfala man, samwan wea garem strong.
Long last three and haf year long laef bilong hem long earth, Jesus wakabaot for planti hundred mile for preach. Nomata olsem, olketa disaepol nating say for hem “rest lelebet.” But, Jesus say long olketa, wea samfala long olketa strongfala fisherman: “Kam, iufala seleva nomoa, long wanfala ples wea no eniwan stap and rest lelebet.”—Mark 6:31.
Tru tumas, M’Clintock and Strong’s Cyclopædia say, “full story insaed Bible showimaot [Jesus garem] gud health and strongfala body.” Sapos olsem why nao hem needim help for karim torture stake bilong hem, and why nao hem dae firstaem long olketa wea hang withim hem?
Wanfala main reason hem bigfala hevi. Jesus talem olketa toktok hia taem olketa klosap for killim hem dae: “Tru nao, mi garem wanfala baptism wea mi bae baptaes long hem, and mi feelim bigfala hevi tumas go kasem taem wea diswan hem finis!” (Luke 12:50) Disfala hevi kamap “bigfala pain” long lastfala naet bilong hem: “From hem barava worry hem go ahed for prea moa strong; and sweat bilong hem wea kamap olsem blood fall daon long graon.” (Luke 22:44) Jesus savvy way for olketa man kasem laef olowe hem depend long faithful fasin bilong hem go kasem taem hem dae. Datwan barava bigfala hevi for karim! (Matthew 20:18, 19, 28) Hem savvy tu olketa pipol bilong God bae killim hem dae olsem wanfala criminal wea “kasem curse.” Dastawe hem worry long way wea diswan savvy bringim shame long Father bilong hem.—Galatians 3:13; Psalm 40:6, 7; Acts 8:32.
Bihaen olketa kasholem hem, olketa barava spoelem hem. Long wanfala giaman kot case wea olketa mekem bihaen long midolnaet, olketa bigman long datfala ples tokspoelem hem, spit long hem, and hitim hem. For mekem disfala kot case wea kamap long naet luk olsem hem followim law, narafala kot case kamap early long nextfala morning. Long there Pilate kwestinim Jesus; then Herod and olketa soldia bilong hem mek funny long Jesus; and then Pilate moa. Go-go, Pilate talem olketa for whipim Jesus. And diswan hem barava nogud way for whip. The Journal of the American Medical Association say olsem abaotem way for whip bilong olketa long Rome:
“Olketa iusim wanfala short whip . . . wea olketa workim from olketa leather string wea samfala long and samfala short, and olketa taemap olketa smallfala iron ball or olketa sharp bon bilong sheepsheep long olketa string hia. . . . Taem olketa soldia bilong Rome go ahed for whipim backsaed bilong man withim full strong, olketa iron ball bae mekem olketa deep hol, and olketa leather hia withim bon bilong sheepsheep bae kat go insaed long skin and meat. Then, taem olketa go ahed for whipim man, olketa kill long body savvy brek open kasem meat wea kavarem olketa bon and blood ran kamaot from body bilong man.”
Hem klia, strong bilong Jesus hem gogo daon bifor hem fall daon from hevi bilong stake wea hem karim. For tok stret, The Journal of the American Medical Association say: “Nogud samting wea pipol bilong Jew and Rome duim long hem long saed bilong body and tingting, and tu from hem no kaikai, drink, and sleep, mekem Jesus for kamap weak tumas. Dastawe, bifor olketa killim dae Jesus, body bilong hem barava weak.”
Waswe, Lukluk Bilong Jesus Important?
Start from giaman leta wea Lentulus raetem, go kasem piksa bilong olketa wea savvy tumas for draw go kasem olketa piksa long church window distaem, luk olsem Kristendom interest nomoa long samting wea luk gud long eye. “Iumi mas keepim strongfala paoa wea image bilong Jesus Kraest garem for muvim pipol,” archbishop bilong Turin hem talem, wea hem nao lukaftarem disfala Shroud bilong Turin.
But, Word bilong God nating talem eni samting abaotem lukluk bilong Jesus wea savvy “muvim pipol.” Why nao olsem? Diswan bae tanem tingting bilong man from samting wea meanim laef olowe—savvy from Bible. (John 17:3) Jesus—example bilong iumi—“no luk long,” or tingim olsem important, “aotsaed bilong olketa man.” (Matthew 22:16; markem Galatians 2:6.) For mekhae long lukluk bilong Jesus taem olketa Gospel no storyim bae againstim really meaning bilong olketa. For tok stret, Jesus, olsem bae iumi lukim long next article, nating garem lukluk bilong man distaem.a
[Footnotes]
a Hem no rong for iusim olketa piksa bilong Jesus insaed Bible study. Samfala taem olketa stap insaed olketa pablikeson bilong Watch Tower Society. But, diswan hem no for muvim or affectim feeling bilong man, or for mekhae long idea, saen, or way for worship wea againstim Bible.
[Piksa long page 7]
Kraest wea weak and luk sik olsem olketa man drawim long Kristendom barava different from piksa bilong Jesus olsem Bible talem
[Credit Line]
Jesus Hem Preach Long Sea Bilong Galilee, painting bilong Gustave Doré