Keepim
Wanem Nao Mi Need for Tingim Saed Long Olketa Blood Fraction and Medical Treatment or Operation wea Iusim Blood Bilong Mi?
Bible hem komandim olketa Christian for “stap klia from . . . blood.” (Acts 15:20) Dastawe Olketa Jehovah’s Witness no acceptim olketa transfusion wea kam from full blood or from fofala main part bilong blood, wea datwan hem olketa red blood cell, white blood cell, platelet, and plasma. And tu, olketa no donatem blood for olketa narawan or letem hospital keepim blood bilong olketa seleva for iusim long wanfala operation wea bae kamap bihaen.—Lev. 17:13, 14; Acts 15:28, 29.
Wanem nao olketa blood fraction, and why nao each Christian need for disaed sapos hem bae acceptim or nomoa?
Olketa blood fraction hem olketa barava smol part wea kam from blood, and olketa aotem olketa barava smol part hia thru long wanfala wei wea olketa kolem fractionation. Olsem example, olketa savve divaedem plasma, wea hem nao wanfala long olketa main part bilong blood long olketa part olsem: wata, wea hem samting olsem 91 percent bilong plasma; olketa protein, olsem olketa globulin, and fibrinogen, wea hem samting olsem 7 percent bilong plasma; and olketa nara samting olsem olketa nutrient, hormone, gas, vitamin, rabis, and electrolyte, wea hem samting olsem 1.5 percent bilong plasma.
Waswe, Bible hem komandim olketa Christian for mas stap klia long olketa blood fraction tu? Bible hem no givim barava klia direction saed long olketa fraction.a Bat plande fraction kam from blood wea pipol donatem for medical treatment. Each Christian mas barava tingting gud, and tingim tu conscience bilong hem, taem hem disaedem sapos hem bae acceptim or no acceptim medical treatment wea iusim olketa blood fraction.
Taem iu mekem olketa disison saed long diswan iu need for tingim olketa kwestin hia: Waswe, mi luksavve hao sapos mi disaed for no acceptim eni blood fraction, datwan minim mi no acceptim kaen medicine wea bae help for stopem olketa virus and olketa sik, or wea savve help for stopem blood for kamaot from body? Waswe, mi savve explainim long wanfala doctor reason why mi acceptim or no acceptim samfala blood fraction?
Why nao samfala medical treatment or operation wea iusim blood bilong mi hem samting wea mi nao mas disaedem?
Nomata olketa Christian no donatem or letem hospital keepim blood bilong olketa for iusim long future, saed long samfala difren kaen test and wei for duim operation wea iusim blood bilong each wan, hem no showaot klia sapos olketa againstim olketa Bible principle or nomoa. Dastawe, each wan mas disaedem samting followim conscience bilong hem sapos hem bae acceptim or no acceptim olketa medical treatment and operation wea iusim blood bilong hemseleva.
Taem iu mekem olketa disison olsem, askem iuseleva olketa kwestin hia: Sapos samfala blood bilong mi bae lusim body bilong mi insaed wanfala pipe wea go aot from body and then hem ran go bak insaed body, waswe, bae conscience bilong mi letem mi for acceptim datfala blood olsem part bilong mi, mekem mi no need for “pourimaot long graon,” sapos for lelebet taem blood bilong mi no muv insaed datfala pipe? (Deut. 12:23, 24) Waswe, bae conscience bilong mi wea kasem training from Bible feel nogud sapos olketa aotem samfala blood bilong mi, duim samting long datfala blood and then datfala blood hem ran go bak insaed body bilong mi? Waswe, mi luksavve hao sapos mi no acceptim eni medical treatment wea iusim blood bilong mi, datwan hem minim mi no acceptim olketa treatment olsem dialysis or for iusim heart-lung machine? Waswe, mi prea long Jehovah for help bifor mi mekem disfala disison?b
Wanem nao olketa disison bilong miseleva?
Ting raonem tufala disison pepa wea stap long olketa nara page. Disison Pepa Namba 1 listim samfala fraction wea kam from blood and hao olketa doctor savve iusim olketa insaed long medicine. Iusim baero for markem disison bilong iu wea showimaot sapos iu bae acceptim or iu no acceptim olketa difren kaen fraction hia. Disison Pepa Namba 2 listim samfala medical treatment and operation wea iusim blood bilong iu. Iusim baero for markem disison bilong iu wea showimaot sapos iu bae acceptim or iu no acceptim olketa difren kaen treatment hia.
Iu shud mekem disison bilong iuseleva and shud no followim conscience bilong narawan. Long sem wei tu, iumi shud no tok daonem disison bilong narafala Christian. Saed long olketa samting hia, “evri man bae karem lod bilong hemseleva.”—Gal. 6:4, 5.
[Olketa Footnote]
a For moa information abaotem disfala subject iu savve lukim June 15, 2004, Wastaoa, page 29-31.
b For moa information abaotem disfala subject iu savve lukim October 15, 2000, Wastaoa, page 30-1, and Transfusion Alternatives—Documentary Series—On DVD.
[Chart long page 5]
Disison Pepa Namba 1
SAMTING WEA BARAVA DISISON BILONG IU
NO FITIM OLKETA CHRISTIAN
FULL Samting wea Iu
BLOOD OLKETA FRACTION Need for Disaedem
PLASMA ALBUMIN—WEA HEM SAVVE
4 PERCENT BILONG PLASMA
Wanfala protein wea olketa
aotem from plasma. Olketa
difren kaen albumin savve
kam from olketa plant, and
hem stap insaed olketa
kaikai olsem milk and olketa
egg, and insaed milk bilong susu. ․․ Mi acceptim albumin
Samfala taem olketa savve or
iusim albumin from blood for ․․ Mi no acceptim albumin
mekem wanfala wata for givim
long pipol wea lusim staka
blood and olketa wea safa
bikos samting hem bonem olketa.
Maet 25 percent bilong diswan
hem albumin. Olketa savve iusim
tu sismol part bilong albumin
for wakem plande nara difren kaen
medicine, wea insaed diswan
hem olketa difren kaen
erythropoietin (EPO).
OLKETA IMMUNOGLOBULIN
—WEA HEM SAVVE
3 PERCENT BILONG PLASMA
Olketa protein fraction
wea olketa savve iusim for
wakem olketa medicine wea bae
help for stopem olketa virus ․․ Mi acceptim olketa
and sik, olsem diphtheria, tetanus, immunoglobulins
viral hepatitis, and rabies. or
Olketa savve iusim diskaen medicine ․․ Mi no acceptim olketa
for protectim laef bilong baby insaed immunoglobulins
long bele againstim samfala sik,
and tu, taem snek or spider baetem man.
OLKETA CLOTTING FACTOR—WEA HEM
NO KASEM 1 PERCENT BILONG PLASMA
Insaed long body, iumi garem olketa
difren kaen protein wea helpem blood
for clot, wea minim hem stopem blood
for kamaot from body. Olketa savve ․․ Mi acceptim olketa
givim diskaen protein long olketa medicine wea helpem
patient wea blood gohed for kamaot blood for clot wea olketa
from wanfala garekil and no savve wakem from blood
stop. Olketa savve iusim diswan tu or
insaed olketa medical glue for satem ․․ Mi no acceptim olketa
ples wea olketa katem man mekem no medicine wea helpem
eni blood kamaot bihaen man hem blood for clot wea olketa
operate. Wanfala medicine olsem wakem from blood
olketa kolem cryoprecipitate.
Samting for tingim: Distaem olketa
savve iusim kaen medicine olsem, wea
hem no kam from blood.
OLKETA HEMOGLOBIN—WEA HEM 33 PERCENT
RED CELL BILONG OLKETA RED CELL
Wanfala protein wea tekem oxygen thru
long body and carbon dioxide go long
olketa lung. Maet olketa savve iusim ․․ Mi acceptim hemoglobin
samfala medicine wea olketa gohed or
wakem distaem from olketa red cell ․․ Mi no acceptim hemoglobin
bilong man and animal for helpem
olketa patient wea short long blood
or wea lusim staka blood.
HEMIN—WEA HEM NO KASEM 2 PERCENT
BILONG OLKETA RED CELL
Wanfala medicine wea olketa wakem
from hemoglobin and wea olketa iusim
datwan for treatim samfala sik long ․․ Mi acceptim hemin
blood, wea no staka pipol garem and or
(wea olketa kolem porphyria) wea ․․ Mi no acceptim hemin
affectim bele, olketa nerve, and
wei wea blood go raon long body.
OLKETA OLKETA INTERFERON—BARAVA SISMOL PART
WHITE CELL BILONG OLKETA WHITE CELL
Olketa protein wea help for stopem ․․ Mi acceptim olketa
samfala difren kaen virus and cancer. interferon wea
Plande long olketa protein hia no kam kam from blood
from blood. Olketa wakem samfala or
interferon from olketa fraction ․․ Mi no acceptim olketa
wea kam from olketa white blood interferon wea
cell bilong olketa man. kam from blood
OLKETA Distaem olketa no aotem olketa
PLATELET fraction from olketa platelet for
iusim long olketa medical treatment.
[Piksa long page 8]
DISISON PEPA NAMBA 2
DISISON BILONG IU
OLKETA MEDICAL TREATMENT AND OPERATION WEA IUSIM BLOOD BILONG IUSELEVA
*Samting for tingim: No evri doctor semsem long hao olketa givim olketa treatment and duim olketa operation hia. Iu shud askem doctor bilong iu for explainim long kliafala wei wanem hem laek for duim, for mek sure datwan hem no againstim olketa Bible principle and samting wea conscience bilong iu disaedem.
NEM BILONG WANEM Olketa samting
TREATMENT DATWAN BAE DUIM wea iu need for
disaedem
(Maet iu disaed for
story witim doctor
bilong iu bifor iu
acceptim or no
acceptim eniwan
long olketa hia.)
CELL SALVAGE For katem daon haomas
blood patient bae lusim.
Olketa kolektem blood ․․ Mi acceptim
wea kamaot long body ․․ Maet mi savve acceptim*
taem olketa operate. ․․ Mi no acceptim
Olketa wasim or aotem
dirty from datfala
blood, and then blood
hia go bak insaed body.
HEMODILUTION For katem daon haomas
blood patient bae lusim.
Taem olketa operate,
blood go aot from ․․ Mi acceptim
patient and hem go ․․ Maet mi savve acceptim*
insaed long olketa ․․ Mi no acceptim
bag and then olketa
changem datwan witim
wanfala kaen wata wea
olketa kolem volume
expander. So from blood
wea stap yet long patient
hem mix witim datfala wata,
datfala blood wea stap long
body hem no garem staka red
blood cell long hem. Taem
olketa gohed for operate or
long end bilong datfala
operation, datfala blood
wea olketa putim insaed
olketa bag bae go bak insaed
long body bilong datfala
patient.
HEART-LUNG Wanfala machine wea gohed
MACHINE for pumpim blood raonem body.
Blood hem go aot from body
and go insaed long ․․ Mi acceptim
heart-lung machine, wea ․․ Maet mi savve acceptim*
datwan hem putim oxygen ․․ Mi no acceptim
insaed long blood, and
then datfala blood hem go
bak insaed long body bilong
datfala patient.
DIALYSIS Wanfala machine wea hem
waka olsem kidney.
Diswan hem wanfala ․․ Mi acceptim
treatment wea blood ․․ Maet mi savve acceptim*
bilong patient hem go ․․ Mi no acceptim
insaed long wanfala machine
wea klinim blood, and then
datfala blood hem go bak
insaed long body bilong
datfala patient.
EPIDURAL BLOOD Hem stopem wata for kamaot
PATCH from main bon (spine)
long baksaed.
Olketa aotem lelebet blood
from patient and nilam ․․ Mi acceptim
datfala blood go long ․․ Maet mi savve acceptim*
area raonem datfala main ․․ Mi no acceptim
bon long baksaed. Olketa
duim diswan for stopem eni
wata wea savve kamaot from
datfala bon.
PLASMAPHERESIS Treatment for sik.
Olketa aotem blood from
patient and then tekaotem
plasma from datfala blood. ․․ Mi acceptim
Then olketa changem ․․ Maet mi savve acceptim*
datfala plasma witim ․․ Mi no acceptim
narafala samting and then
putim bak datfala blood
insaed long body bilong
datfala patient. Samfala
doctor laek for iusim
plasma from narafala man
for changem plasma from blood
bilong datfala patient. Sapos
olsem, wanfala Christian bae
no acceptim disfala treatment.
LABELING For faendemaot wanem sik man
AND TAGGING garem, or for treatim sik.
Olketa aotem samfala
blood from patient, ․․ Mi acceptim
mixim samfala medicine ․․ Maet mi savve acceptim*
witim datfala blood and ․․ Mi no acceptim
then olketa putim bak datwan
long body bilong datfala
patient. Hao long datfala
blood hem stap aotsaed long
body hem no semsem evritaem.
PLATELET GEL; For katem daon and
AUTOLOGOUS stopem blood wea kamaot
(WEA MINIM from garekil.
“OLKETA WAKEM Olketa aotem samfala blood
FROM BLOOD from patient and mekem
BILONG IU”) datfala blood garem staka
moa platelet and olketa ․․ Mi acceptim
white cell. And olketa ․․ Maet mi savve acceptim*
putim antap long ples wea ․․ Mi no acceptim
olketa operate or long
olketa garekil.
Samting for tingim: Insaed
long samfala medicine olsem
hem samting wea olketa tekem
from blood bilong buluka.