ADESŨA 41
DWEIN 108 Onyankopɔn Dɔ
Nyameɛ Dɔ Wɔ Berɛ Afebɔɔ
“ Ɛmɔla AWURADE ase, ofikyɛ ɔte paa, na ye ɔdɔ bɔ onni ngasi ne, ɔwɔ berɛ afebɔɔ.”—EDW. 136:1.
BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ
Bɔ Bible ne kã fa ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ nanwo ne, sɛ yɛte yebo a, ɔkɔmaa sɛ ɔhaw bie to yɛ a yekonya anwoserɛ yɛkɔfa yekogyina yenoa.
1-2. Nzu yeɛ waayɛ ɔhaw wama Kristofoɛ pee nala ɔ?
FA YE KYƐ ɛlɛen bie nate ɛpo so, na afei komapɛ mvrama pirikua bie ahyɛ yebo otu fa ɛpo naso, na ɔ́bɔ ɛlɛen ne kɔ bɛen ne famaa. Sɛ ɔba ye sɔ a, sana bɛbɔ bɛkã ɛlɛen ne yakyi sɛkyɛ bɔ ɔwɔ ɛlɛen nanu ne bɛto ɛpo nanu, na ɛhene kɔmaa mvrama ne ngɔfa ye ngoli akɔneaba kõ.
2 Sɛ ɛfa ɔhaw bie bɔ nu yɛ se nu a, ebiaa nikyeebie sɔ yeɛ ɔkɔhora kɔto wɔ ɔ. Odwu nekaa bie a, ɛkora nya gyidie kyɛ Yehowa kuro wɔ dwirɛ na ɔboka wɔ so. Nakoso engonwu bɔ ɔkɔyɛ ɔ, ne asa ayɛ basaa. Afei ne wamaa anya adwene kyɛ gyamia Yehowa nnwu bɔ ɛfa nu ne po. (Edw. 10:1; 13:1) Sɛ wɔ damvo bie kã edwirɛ bie fahyɛ wɔ ngunaen a, ebiaa ɔkɔmaa wɔnwo kɔyɛ wɔ fɔɔnwo kãa. (Any. 17:17; 25:11) Nakoso ɔngyɛ, ne wɔ wora asa abɔ. Yeti ebiaa ekonya adwene po kyɛ nekaa bɔ wadwu ye de, Yehowa nnwu bɔ ɔyɛ wɔ kõ ɔ. Sɛ ɔba sɔ a, nzu yeɛ ɔkɔboka wɔ maa w’adwene kosi wɔ pi kyɛ Yehowa té kuro wɔ dwirɛ, na ɔboka wɔ so ɔ?
3. “Ɔdɔ bɔ onni ngasi” bɔ Edwein 31:7 ne 136:1 kã yenwo dwirɛ ne, okyire sɛɛ, na nzuati yeɛ yɛkɔhora yɛkɔhã kyɛ Yehowa yeɛ ɔda sɔ dɔ ne ali tra ebiala ɔ? (Nea foto ne koso.)
3 Nikyee kõ bɔ ɔkɔboka wɔ maa ekogyina wɔ haw noa yeɛ ole kyɛ ɛkɔkae Yehowa dɔ bɔ onni ngasi ne. (Kenga Edwein 31:7; 136:1.) Sɛ bɛkã “ɔdɔ bɔ onni ngasi” a, bɔ okyire yeɛ ole kyɛ ɔnate nahorɛ bɔ ebie pena kyɛ odi ma ye mmango nati, ɔkɔfa yenwo kɔbata sona nanwo serɛserɛ bɔ ɔngɔyakyi yenu lle ɔ. Sɛ yɛ́kã ebie bɔ ɔda sɔ dɔ ne ali paa a, yeɛ ole Yehowa. Bible ne kã yenwo dwirɛ kyɛ, ‘ye dɔ bɔ onni ngasi ne, ɔsone.’ (Ɛks. 34:6, 7) Bible ne sa kã kyɛ: ‘Yehowa dɔ bɔ onni ngasi ne sone ma bɛ bɔ besu bɛfrɛ ye ɔ.’ (Edw. 86:5) Bɔ sɔ dwirɛ ne kyire yeɛ ole kyɛ bɛbɔ bedi nahorɛ bɛma Yehowa ne, ɔngɔyakyi benu lle. Sɛ ɛfa ɔhaw bɔ nu yɛse nu po na ɛkae sɔ dwirɛ he a, ɔkɔboka wɔ maa ɛkɔhora kogyina yenoa.—Edw. 23:4.
Sɛ mvrama tu wɔ ɛpo so a, sɛkyɛ kora boka ɛlɛen na mvrama amva ye anni akɔneaba. Sɔ ala yeɛ sɛ yenya gyidie kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ a, ɔkɔboka yɛ maa yekogyina yɛ haw noa ɔ (Nea ngyekyɛmuɛ 3)
ƆDƆ BƆ YEHOWA LE MA YƐ NE, ƆBOKA BIBLE NU DWIRƐ BIEMƆ BƆ YEDIMOA YESUA NASO
4. Bible nu dwirɛ biemɔ bɔ yedimoa yesua ne, ebie yeɛ ole beni, na nzuati yeɛ yedé yedi paa kyɛ ɔte nahorɛ ɔ?
4 Nikyee foforɛ bɔ ɔkɔboka yɛ maa yekogyina ɔhaw bɔ yɛfa nu ne noa yeɛ ole kyɛ, yɛkɔkae kyɛ ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ ne, ɔboka Bible nu dwirɛ biemɔ bɔ yedimoa yesua naso. Yede, sɔ dwirɛ ne bie yeɛ ole beni? Ebie yeɛ ole kyɛ Nyameɛ dumaa li Yehowa, na Ɔwa yeɛ ole Yesu. Afei koso, bɛbɔ bawu ne, bɛnze hwee, na ɔngɔhyɛ aseɛ ne kɔyɛ paradise maa mmenia kɔtena so daa. (Edw. 83:18; Nwo. 9:5; Yoh. 3:16; Nye. 21:3, 4) Ofi mmerɛ bɔ elɛle sɔ nahorɛ dwirɛ hemɔ tole nu ne, ɔyɛ se paa kyɛ ebie kɔhora kɔsesã w’adwene ɔ. Nzuati ɔ? Ofikyɛ enwuni adanzeɛ bɔ ɔwɔ Bible nanu, bɔ okyire kyɛ sɔ dwirɛ nemɔ te nahorɛ ɔ. Sɛ edé to nu kyɛ ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ ne, ɔboka sɔ Bible nu dwirɛ biemɔ bɔ yedimoa yesua naso a, ɔkɔmaa sɛ ɔhaw bie to wɔ a, engonya adwene kyɛ Yehowa ndwene wɔnwo. Ɛmɔma yɛnea bɔ yeti yeɛ yɛkã sɔ ɔ.
5. Nzu yeɛ ɔmaa ebie kora tu ngondombo ngyerɛkyerɛ bie bo ɔ?
5 Mmerɛ bɔ ɛhyɛle yebo kyɛ esua Bible ne, ngondombo ngyerɛkyerɛ bɔ ne edé di ne, nzu yeɛ ɔbokale wɔ maa ɛyakyili yesi lilɛ ɔ? Ɛfale sɔ ngyerɛkyerɛ ne totole bɔ ne esua ye wɔ Bible nanu nanwo. Ebie yeɛ ole kyɛ, ebiaa ne edé di kyɛ Yesu alaa yeɛ ole Nyameɛ. Nakoso, mmerɛ bɔ ɛyɛle Bible nanu nhwehwɛmuɛ hɔle siɛ ne, eenwuni kyɛ sãa ɔtte sɔ. Na mmom bɔ Bible ne kã fa Yesu nwo kyɛ, ɔte ‘abɔdeɛ amukoraa nu bamuɛbaa,’ ɔne “Nyameɛ Awa komapɛ” ne, ɛhene yeɛ ele lili ɔ. (Kol. 1:15; Yoh. 3:18) Nahorɛ nu, né ɔlla ase kyɛ ekotu ngondombo ‘ngyerɛkyerɛ bɔ wale ndii’ wɔ wɔnu nabo kogua ɔ. (2 Kor. 10:4, 5) Nakoso, mmerɛ bɔ ɛhora yɛle sɔ ne, angɔ anni yesi kõ.—Flp. 3:13.
6. Yehowa ‘dɔ bɔ onni ngasi’ ne, ɛkɔyɛ sɛɛ ne ale ali kyɛ “ɔwɔ berɛ afebɔɔ”?
6 Kyɛbɔ ɛhora yele ngondombo ngyerɛkyerɛ bie fili wɔ tianu ne, sɔ ala yeɛ sɛ ɔhaw bie bɔ ɛfa nu nati, anya adwene kyɛ Yehowa nguro wɔ dwirɛ a, odikyɛ ɛyɛ ɔ. Afei bisa wɔnwo kyɛ: ‘Aso ɔte pá kyɛ ngonya sɔ adwene ne anaa?’ Ɛhene si ne, sa nea tworɔnzɛm bɔ adesua ne gyi so bɔ yeɛ ole Edwein 136:1 ne, na bisa wɔnwo kyɛ: Nzuati yeɛ Yehowa kã kyɛ ye dɔ ‘nni ngasi’ ɔ? Afei edwirɛ, ‘ye dɔ bɔ onni ngasi ne wɔ berɛ afebɔɔ’ ne, nzuati yeɛ ofitele ngokongoko 26 wɔ Edwein 136 nanu ɔ? Kyɛbɔ yalimoa yanwu ye ne, ɔdɔ bɔ onni ngasi bɔ Yehowa le ma ye mmenia ne, ɔboka Bible nu dwirɛ biemɔ bɔ elimoa suane ná ele tole nu naso. Yeti sɛ enya adwene kyɛ, Yehowa nguro wɔ dwirɛ na wɔ so lle mvasoɛ biala a, nwu ye kyɛ nna sɔ yeɛ ɔte ɔ. Ɔba sɔ a, nnɛde tonu, kyɛbɔ engole ngondombo ngyerɛkyerɛ biala ngɔto nu nala.
7. Tworɔnzɛm ahoroɛ bɔ ɔmaa yenwu ye kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ne, kã bie nwo dwirɛ.
7 Edwirɛ foforɛ pee koso wɔ Bible nanu bɔ ɔmaa yenwu ye kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ɔ. Ebie yeɛ ole kyɛ, Yesu hahyirele ye asuafoɛ nemɔ kyɛ: “Ɛmɔ nwo hia tra ngatipire pee.” (Mat. 10:31) Yehowa bɔbɔ koso hahyirele ye mmenia kyɛ: “Ngɔmaa ekogyina pindinn, ngɔboka wɔ, ngɔfa me tenenee asaa famaa ne ngotira wɔ nu.” (Yes. 41:10) Ɛmɔma yesusu bɔ bɛhane nanwo kãa. Yesu anga kyɛ: ‘Ebiaa ɛmɔnwo hia,’ na sɔ ala yeɛ Yehowa koso anga kyɛ: ‘Ebiaa ne maboka wɔ.’ Na mmom Yesu hane kyɛ: “Ɛmɔ nwo hia.” Yeɛ Yehowa koso nwa, “ngɔboka wɔ.” Yeti sɛ ɔhaw bie bɔ ɛfa nu nati ɔyɛ wɔ kyɛ Yehowa nguro wɔ dwirɛ a, dwenedwene sɔ dwirɛ hemɔ anwo. Na nwu kyɛ nna kyɛ wɔ soanu kɔyɛ wɔ fɛ mbaen nati yeɛ ɔmaa bɛhworɔle ɔ, na mmom Yehowa kuro wɔ dwirɛ amba. Sɛ ɛbɔ mbaeɛ na ɛdwenedwene sɔ dwirɛ hemɔ nwo a, ɔkɔmaa wɔ koso ɛkɔhã edwirɛ bɔ ɔwɔ 1 Yohane 4:16 ne bie. Ɛberɛ nwa: ‘Ɔdɔ bɔ Nyameɛ le ma yɛ ne, yanwu ye na yɛde yɛdi.’a
8. Sɛ odwu mmerɛ bie na enya adwene kyɛ Yehowa nguro wɔ dwirɛ a, nzu yeɛ ɛkɔhora kɔyɛ ɔ?
8 Bɔ yasusu yenwo ne mukoraati si ne, sɛ w’adwene té yɛ wɔ kyɛ Yehowa nguro wɔ dwirɛ a, ɛkɔyɛ ye sɛ? Fa sɔ adwene bɔ anya ye ne toto bɔ asua afa Yehowa nwo nanwo. Bɛnwa nahorɛ de, bɛngora bɛnzesã ye, nakoso nzusuyɛɛ de ɔkora sesã. Yeti ɔnate kyɛ Yehowa kã nahorɛ nati, sɛ Bible ne kã kyɛ okuro yɛ dwirɛ a, aporowaa biala nne yenwo. Ɛhene ati sɛ yɛnne yɛndo nu kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ a, yede ne yɛpena yekyire kyɛ ɔtte ɔdɔ.—1 Yoh. 4:8.
KYƐBƆ YEHOWA SI ‘KURO WƆ DWIRƐ’ NE, DWENEDWENE YENWO
9-10. Yesu hane ye wɔ Yohane 16:26, 27 kyɛ “Baba ne bɔbɔ okuro ɛmɔ dwirɛ.” Sɛɛ yeɛ odikyɛ yɛte sɔ dwirɛ nabo ɔ? (Nea foto ne koso.)
9 Yesu hane edwirɛ bie hyirele ye asuafoɛ nemɔ, na sɛ yesusu yenwo a, ɔkɔmaa yɛkɔte ɔdɔ bɔ Yehowa le ma yɛ nabo paa. Ɔhane kyɛ: “Baba ne bɔbɔ okuro ɛmɔ dwirɛ.” (Kenga Yohane 16:26, 27.) Nna kyɛ ebiaa ne Yesu kã edwirɛ bie bɔ ɔkɔmaa ye asuafoɛ nemɔ tianu kɔyɛ bɛ fɛ ɔ. Na mmom, sɛ yɛnea edwirɛ bɔ olimoa hane kora yeɛ ɔkã sɔ dwirɛ ne a, ɔmaa yenwu ye kyɛ ne ɔkã nikyee foforɛ koraa nwo dwirɛ. Ɛhene yeɛ ole mbaeɛ.
10 Né Yesu alimoa ahã ahyire ye asuafoɛ nemɔ kyɛ nna ye yeɛ odikyɛ bɛbɔ ye mbaeɛ ɔ, na mmom bɛbɔ mbaeɛ wɔ ye dumaa nu. (Yoh. 16:23, 24) Ne yenwo hia kyɛ asuafoɛ nemɔ konwu sɔ dwirɛ he, ofikyɛ sɛ ne betingye ye befi ewue nu a, ebiaa ne banya adwene kyɛ ye yeɛ odikyɛ bɛbɔ ye mbaeɛ ɔ. Yɛkã ye, ne Yesu aayɛ bɛ damvo, na ne okuro bɛ dwirɛ. Ɛhene ati ebiaa ne besusu kyɛ sɛ bɛfa bɛ dwirɛ bɛto ye nyunu a, ye koso ɔkɔbɔ ye Baba amaneɛ kɔma bɛ. Nakoso Yesu maa benwuni kyɛ ɔnzɛkyɛ benya sɔ adwene ne. Nzuati ɔ? Ofikyɛ ɔhahyirele bɛ kyɛ: “Baba ne bɔbɔ okuro ɛmɔ dwirɛ.” Sɔ dwirɛ bɔ ɔfa mbaeɛ nwo bɔ yɛkã ne, ɔboka Bible nu dwirɛ biemɔ bɔ yedimoa yesua naso. Yede, sɛɛ yeɛ sɔ dwirɛ ne fa wɔnwo ɔ? Bible ne bɔ asua ne, wamaa aanwu Yesu, na anya ɔdɔ ama ye. (Yoh. 14:21) Nakoso kyɛbɔ sɔ asuafoɛ nemɔ yɛle ne, wɔ koso ɛkɔhora kɔbɔ Nyameɛ mbaeɛ, ofikyɛ ɛse ye paa kyɛ ‘ye bɔbɔ okuro wɔ dwirɛ.’ Yeti mmerɛ biala bɔ ɛkɔbɔ Yehowa mbaeɛ ne, okyire kyɛ edé sɔ dwirɛ ne di.—1 Yoh. 5:14.
Ɛkɔhora kɔbɔ Yehowa mbaeɛ, ofikyɛ ɛse ye paa kyɛ ‘ye bɔbɔ okuro wɔ dwirɛ’ (Nea ngyekyɛmuɛ 9-10)b
NWU BƆ WAMAA ANYA ADWENE KYƐ YEHOWA NGURO WƆ DWIRƐ NE
11. Sɛ yenya adwene kyɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ a, nzuati yeɛ Satan nye kɔgye ɔ?
11 Nzu yeɛ ɔmaa yenya adwene kyɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ ɔ? Ebiaa ɛkɔhã kyɛ ɔte Satan, na sɛ ɛkã sɔ a ɛnnaka, ofikyɛ ɔboka so bie. Abɔnzam ‘pena yɛ kye yɛ,’ yeti sɛ yenya adwene kyɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ a, yede ne yalo ye paa. (1 Pet. 5:8) Yehowa kuro yɛ dwirɛ nati yeɛ ɔmaa Ɔwa ne oowu mane yɛ ɔ. Nakoso, Satan pena kyɛ yenya adwene kyɛ yenwo atee bɔ ɔte sɔ ne, ɔmvata yɛ koraa. (Heb. 2:9) Yeti sɛ yenya sɔ adwene ne a, yenye gye paa. Na nwa koso yeɛ sɛ ɔhaw bie to yɛ a, okuro kyɛ yɛyakyi Yehowa soen ɔ? Ɛhene koso, Satan komapɛ nala. Bɔ ɔte yeɛ ole kyɛ, Satan mmom yeɛ Yehowa nguro ye dwirɛ ɔ. Nakoso, ɔpena kyɛ ‘ɔlakalaka’ yɛ maa yenya adwene kyɛ yɛ mmom yeɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ ɔ, na ɔmva yɛ nyɛ hwee. (Ɛfe. 6:11) Sɛ yenwu bɔ yɛ pɔfoɛ Abɔnzam pena kyɛ ɔyɛ ne a, ɔkɔmaa yɛkɔyere yɛnwo paa ‘yekosi ye ate.’—Yak. 4:7.
12-13. Bɔne bɔ ɔwɔ yɛnwo ne, adwene beni yeɛ ɔkora maa yenya ye ɔ?
12 Nikyee foforɛ koso wɔ berɛ bɔ ɔkora maa yenya adwene kyɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ ɔ. Yeɛ ole nzu? Yeɛ ole bɔne bɔ bɛfa bɛwole yɛ ne. (Edw. 51:5; Rom. 5:12) Bɔne amaa sona ne Nyameɛ afia atete. Wasa wahã kyɛbɔ yesusu nningyein nwo, yɛ nneyɛɛ, na yɛ nipadua ne po wamaa edwirɛ awa yenwo.
13 Bɔne ali sona awue paa, ofikyɛ ɛyɛ a ɔmaa adwenedwene hyɛ yɛ so, yenya adwene kyɛ mvasoɛ nne yɛso, na yɛngɔhora yɛngɔyɛ bɔ Yehowa kuro ɔ. Mmerɛ bɔ yayɛ bɔne bie ne yeɛ yenya sɔ adwene ne paa ɔ. Afei sɛ yɛkae kyɛ yɛte abɔnefoɛ a, ɛhene koso kora maa yenya sɔ adwene ne, nakoso nna sɔ yeɛ ahaa Nyameɛ bɔle yɛ ɔ. (Rom. 8:20, 21) Sɛ nikyeebie tekyɛ nnadowaa wɔ kar bie kɔba nu a, ɔmma kar ne ngora kɔ kyɛbɔ ahaa odikyɛ ɔkɔ ɔ. Sɔ ala yeɛ ɔnate bɔne bɔ ɔwɔ yɛnwo nati, ɔmaa yɛngora yɛnyɛ yɛ nikyee kyɛbɔ Nyameɛ bɔle yɛ kyɛ yɛyɛ ne. Ɛhene ati sɛ odwu mmerɛ bie na yenya adwene kyɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ a, ɔnyɛ nwanwa. Nakoso sɛ ɔba sɔ a, odikyɛ yɛkae kyɛ Yehowa yeɛ ɔte ‘Nyameɛ piri bɔ ye nwo yɛ suro bɔ odi ye apam so ná ɔye ɔdɔ bɔ onni ngasi ali kyire bɛ bɔ bekuro ye dwirɛ ná bedi ye mmeraa dwirɛ so ne.’—Neh. 1:5.
14. Sɛ yɛdwenedwene Yesu wue nanwo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yekonwu ye kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ ɔ? (Romanfoɛ 5:8) (Nea alaka nanu dwirɛ bɔ yenwa, “Nnɛmaa ‘Bɔne Lakalaka Wɔ.’”)
14 Odwu mmerɛ bie a, yɛkɔhora yekonya adwene kyɛ yɛmvata kyɛ Yehowa da ɔdɔ ali kyire yɛ ɔ. Sɛ ɛnea nu paa a, sɔ pɛpɛɛpɛ yeɛ ɔte ɔ, na ɛhene ati yeɛ ɔyɛ yɛ fɛ paa kyɛ wahora wala ye dɔ ali wahyire yɛ ne. Nna pá bie bɔ yayɛ nati yeɛ wamaa Yehowa ayɛ sɔ ɔ. Na mmom ɔnate kyɛ okuro yɛ dwirɛ nati yeɛ ɔmaa Ɔwa ne oowu mane yɛ ɔ, na wamaa wafa yɛ bɔne wahyɛ yɛ. (1 Yoh. 4:10) Afei koso kae kyɛ Yesu oowu mane abɔnefoɛ, na ɔtte teneneefoɛ. (Kenga Romanfoɛ 5:8.) Yɛnu biala nne berɛ bɔ ɔkɔhora kɔyɛ ye nikyee pɛpɛɛpɛ ɔ, na Yehowa koso nna sɔ yeɛ ɔpena fi yɛ berɛ ɔ. Sɛ yɛte yebo kyɛ bɔne bɔ ɔwɔ yɛnwo nati yeɛ ɔmaa yenya adwene kyɛ Yehowa nguro yɛ dwirɛ a, ɔkɔmaa yɛkɔyere yɛnwo yɛkɔye sɔ adwene ne yekofi yɛ tianu.—Rom. 7:24, 25.
KƆSO DI NAHORƐ MA YEHOWA
15-16. Sɛ yɛkɔso yedi nahorɛ yɛma Yehowa a, nzu yeɛ yɛkɔhora yɛkɔnea ye atee ɔ, na nzuati ɔ? (2 Samuel 22:26)
15 Yehowa pena kyɛ ‘yɛfa yɛnwo yɛbɔ ye,’ na wamaa wasi yɛ yé. (Deut. 30:19, 20) Sɛ yɛyɛ sɔ a, yedé yedi kyɛ ye koso okoli nahorɛ kɔma yɛ. (Kenga 2 Samuel 22:26.) Yɛkɔhora yekonya gyidie kyɛ sɛ yɛkɔso yedi nahorɛ yɛma Yehowa a, ɔhaw biala bɔ ɔkɔto yɛ ne, ye koso ɔkɔboka yɛ maa yekogyina yenoa.
16 Kyɛbɔ yanwu ye ne, sɛ yɛfa ɔhaw bie nu a, yele bɔ ɔkɔhora kɔboka yɛ maa yekogyina yenoa ɔ. Bible ne maa yenwu ye kyɛ Yehowa kuro yɛ dwirɛ, na ɔkɔboka yɛ. Yeti sɛ yenya adwene kyɛ onguro yɛ dwirɛ a, odikyɛ yɛye yefi yɛ tianu ndɛ, na yɛfa y’adwene yesie nahorɛ bɔ yɛse yɛfa Yehowa nwo naso. Yede, kyɛbɔ Bible ne kã ne, ɛmɔma yenya gyidie kyɛ Yehowa dɔ bɔ onni ngasi ne, ɔwɔ berɛ afebɔɔ.
DWEIN 159 Hyɛ Yehowa Animnyam
a Ekonwu yenwo dwirɛ foforɛ koso wɔ Deuteronomi 31:8, Edwein 94:14, ɔne Yesaya 49:15.
b BƆ FOTO NE KÃ YENWO DWIRƐ Ɔ: Aliemaa bie bɔ Yehowa mbaeɛ kyɛ ɔboka ye maa ɔhora nea ɔye bɔ ɔnde apɔ, ɔtoto ye sikasɛm yé, na ɔhora tete ɔwa brasua ma onya ɔdɔ ma Yehowa.