ADESŨA 42
DWEIN 44 Mmɔborɔni Mpaebɔ
Ɛkɔyɛ Sɛɛ Ne Ahora Afi W’ahone Nu Abɔ Mbaeɛ?
“ Mefa m’ahone amukoraa mesu; ao AWURADE, bua me, ngoli w’ahyɛdeɛ so.”—EDW. 119:145.
BƆ ADESŨA NE KƆHÃ YENWO DWIRƐ Ɔ
Mbaeɛ biemɔ bɔ bayɛ yenwo tworɔtohɔ wɔ Bible nanu ne, sɛ yesusu yenwo a, ɔkɔboka yɛ maa yekofi y’ahone nu yɛkɔbɔ mbaeɛ.
1-2. (a) Nzu yeɛ ɔmaa ɔkora yɛ se ma yɛ kyɛ yekofi y’ahone nu yɛne Yehowa kodwudwo ɔ? (b) Yɛyɛ sɛɛ yeɛ yenwu ye kyɛ Yehowa yɛ asoɛ tie yɛ mbaeɛ ɔ?
ASO odwu mmerɛ bie a enwu ye kyɛ ɛngora mvi w’ahone nu mmɔ mbaeɛ, na sɛ ɛbɔ mbaeɛ a, edwirɛ kõ nala yeɛ daa ɛkã hɔ ɔ? Sɛ sɔ a, nwu ye kyɛ nna wɔ ngome yeɛ ɛhe kora to wɔ ɔ. Ɛnnɛ sona lle alagye koraa yeti sɛ yannea yé a daa edwirɛ bɔ yɛkɔhã ye wɔ yɛ mbaeɛ nu ne, ɔkɔyɛ ndikandika. Anaa ebiaa ɔnate bɔne bie bɔ yayɛ nati, ɔyɛ se ma yɛ kyɛ yekofi y’ahone nu yɛne Yehowa kodwudwo ɔ.
2 Bible ne ma yenwu kyɛ Yehowa de, nna edwirɛ biemɔ bɔ ɔyɛ fɛ bɔ yɛkɔhã ye wɔ yɛ mbaeɛ nu ne, yeɛ yenwo hia ye ɔ. Na mmom ɔpena kyɛ yɛbrɛ yɛnwo ase yɛne ye dwudwo ofikyɛ ye de, otie “anwobrɛaseɛniɛ ye abisadeɛ.” (Edw. 10:17) Ɔnate kyɛ okuro yɛ dwirɛ nati, edwirɛ biala bɔ yɛkɔhã ne, ɔyɛ asoɛ tie yɛ.—Edw. 139:1-3.
3. Edwirɛ benimɔ yeɛ yekonya yenwo mmuayɛɛ wɔ adesua he anu ɔ?
3 Yɛkɔhora yekobisa yɛnwo kyɛ: Nzuati yeɛ ɔnzɛkyɛ yesuro kyɛ yɛkɔbɔ Yehowa mbaeɛ ɔ? Yɛkɔyɛ sɛɛ ne yahora yafi y’ahone nu yabɔ mbaeɛ? Mbaeɛ biemɔ bɔ bayɛ yenwo tworɔtohɔ wɔ Bible nanu ne, sɛ yesusu yenwo a, sɛɛ ɔkɔboka yɛ ɔ? Afei sɛ yɛwora abɔ alaa maa yennwu bɔ yɛhã ye wɔ yɛ mbaeɛ nu po a, nzu yeɛ yɛkɔhora yɛkɔyɛ ɔ? Yede ɛmɔma yesusu sɔ dwirɛ hemɔ nwo.
NNESURO KYƐ ƐKƆBƆ YEHOWA MBAEƐ
4. Nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔbɔ Yehowa mbaeɛ bɔ yenzuro ɔ? (Edwein 119:145)
4 Sɛ yɛte yebo kyɛ Yehowa te yɛ damvo bɔ ɔpena kyɛ osi yɛ yé a, ɛhene kɔboka yɛ maa yengosuro kyɛ yɛkɔbɔ ye mbaeɛ ɔ. Bɔ ɔhworɔle Edwein 119 ne sɔa, sɔ yeɛ ne onwu Yehowa ɔ, yeti ne ɔkora fi ye ahone nu ɔbɔ ye mbaeɛ. Nakoso yɛkã ye, ɔhaw pee tole ye. Ebie yeɛ ole kyɛ, bɛpɛle edwirɛ bɛtole ye so. (Edw. 119:23, 69, 78) Afei koso ɔnate kyɛ ne ɔte sona bɔ mvomsoɛ wɔ yenwo nati, ne ye aba nu kora bu. (Edw. 119:5) Ɛhe mukoraati si ne, ne onzuro kyɛ ɔkɔhã ye ahone nu dwirɛ kohyire Yehowa ɔ.—Kenga Edwein 119:145.
5. Aso odikyɛ yɛkã kyɛ ɔnate mvomsoɛ bie bɔ yali nati, yɛngɔbɔ mbaeɛ anaa? Ma yenwo mvandoho.
5 Bɛbɔ bayɛ bɔne pirikua bie ne po, Yehowa pena kyɛ bɛbɔ ye mbaeɛ. (Yes. 55:6, 7) Yeti ɔnzɛkyɛ yɛkã kyɛ ɔnate mvomsoɛ bie bɔ yali nati, yɛngɔbɔ mbaeɛ. Wɔde ma yɛnea sɔ mvandoho he: Bɛbɔ bɛkã alupre ne, sɛ bɛnate ewienu a, bɛne ebiemɔ di ngitahoɛ wɔ bɛ ɔffis dɔ. Nakoso, yɛfa ye kyɛ bɔ ɔkã alupre ne ali mvomsoɛ bie. Aso ɛhene ati ɔkɔmaa ɔkɔha ye, anaa ɔkɔfɛle kyɛ ɔkɔfrɛ ɔffis dɔ maa bɛkɔboka ye anaa? Ɔngɔyɛ sɔ lle! Sɔ ala yeɛ yɛ koso sɛ odwu mmerɛ bie na ɔyɛ se ma yɛ kyɛ yekosi gyinayɛɛ bie, anaa yɛyɛ bɔne bie a, ɔnzɛkyɛ yesuro kyɛ yɛkɔhã yenwo dwirɛ yekohyire Yehowa wɔ mbaeɛ nu.—Edw. 119:25, 176.
KYƐBƆ EKOFI W’AHONE NU KƆBƆ MBAEƐ Ɔ
6-7. Sɛ yɛdwenedwene Yehowa subaen ahoroɛ nanwo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yekofi y’ahone nu yɛkɔbɔ ye mbaeɛ ɔ? Ma yenwo nneasoɛ. (Nea yebo berɛ dwirɛ ne.)
6 Sɛ yɛkã y’ahone nu dwirɛ mukoraati yekyire Yehowa wɔ mbaeɛ nu a, ɔmaa yepingye ye paa. Yede, nzu yeɛ ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhora yɛkɔyɛ sɔ ɔ?
7 Dwenedwene Yehowa subaen ahoroɛ nwo.a Sɛ yɛdwenedwene Yehowa subaen ahoroɛ nwo a, ɔkɔmaa yekofi y’ahone nu yɛne ye kodwudwo. (Edw. 145:8, 9, 18) Aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Kristine sɔa, ne ye baba tianu yɛse paa. Ɔhane kyɛ: “Ɛhene ati, né ɔyɛ se ma me paa kyɛ ngonwu Yehowa kyɛ ɔte me Baba bɔ ngɔhora ngɔhã m’ahone nu dwirɛ ngohyire ye ɔ. Ne m’adwene sa yɛ me kyɛ, ɔnate bɔne bɔ ɔwɔ menwo nati, sɛ mebɔ ye mbaeɛ a ɔngɔtɛ me so.” Yede nzu yeɛ ɔbokale ye ɔ? Ɔhane kyɛ: “Ndwenedwenene Yehowa dɔ bɔ onni ngasi nanwo, na ɛhene maa nwuni kyɛ okuro me dwirɛ, yeti ɔngɔyakyi me nu lle. Afei koso, sɛ medi mvomsoɛ po a, ɔngɔye yenye ngofi me so. Ɛhe ati, sɛ mewora abɔ oo, menye agye oo mekora mekã yemukoraati mekyire ye.”
8-9. Sɛ ɛbaabɔ mbaeɛ a, nzuati yeɛ ɔte pá kyɛ ekolimoa kɔdwene bɔ ɛkɔhã nanwo ɔ? Ma yenwo nneasoɛ.
8 Dimoa dwene bɔ ɛkɔhã nanwo. Koraka ɛkɔbɔ mbaeɛ ne, odikyɛ ebisa wɔnwo dwirɛ biemɔ. Ebie yeɛ ole kyɛ: ‘Ɔhaw beni yeɛ kesaalae mefa nu ɔ? Ebie ayɛ me bɔne bie bɔ odikyɛ mefa mekyɛ ye anaa? Edwirɛ bie ato me ɛlɛsaen bɔ odikyɛ mekã yenwo dwirɛ mekyire Yehowa maa ɔboka me hɔ ɔ?’ (2 Ahe. 19:15-19). Yesu hyirele yɛ kyɛ sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, yɛfa Yehowa dumaa, ye Ahennie, ɔne ye apɛdeɛ bɔ ɔkɔyɛ berɛ nanwo dwirɛ yɛbra nu. Yeti sɛ yɛbaabɔ mbaeɛ a, yɛkɔhora yɛkɔdwene yenwo yɛkɔnea kyɛbɔ yɛkɔhã ɛhemɔ nwo dwirɛ ɔ.—Mat. 6:9, 10.
9 Dɔktafoɛ hahyirele aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Aliska kyɛ ohũ anya kansa, na ɔngɔhyɛ okowu. Ɔwale sɔ ne, ne ɔyɛ se ma ye paa kyɛ ɔkɔbɔ mbaeɛ ɔ. Ɔhane kyɛ: “Ne m’abanu abu alaa maa mennwu edwirɛ bɔ nga ye wɔ me mbaeɛ nu po ɔ.” Yede nzu yeɛ waboka ye ɔ? Ohyirele nu kyɛ: “Koraka ngɔbɔ mbaeɛ ne, me dimoa medwene bɔ ngɔhã nanwo. Ɛhene boka me maa nna ɔhaw bɔ mefa nu ne ngome yeɛ mekã yenwo dwirɛ ɔ. Na mmom, mekora mekã nningyein foforɛ koso nwo dwirɛ mekyire Yehowa. Meyɛ sɔ a, ne m’ahone atɔ mekunu fɔnwoo.”
10. Sɛ yɛbɔ mbaeɛ a, nzuati yeɛ ɔnzɛkyɛ yɛpre yɛnwo ɔ? (Nea foto ne koso.)
10 Sɛ ɛbɔ mbaeɛ a, ɛyɛ a nnɛpre wɔnwo. Ɔtte mvomsoɛ kyɛ yɛkɔmaa yɛ mbaeɛ kɔyɛ tikaape. Nakoso, sɛ yɛbɔ mbaeɛ na yambre yɛnwo a, ɔkɔmaa yɛkɔhora yɛkɔhã y’ahone nu dwirɛ mukoraati yekohyire Yehowa.b Aliska ahũ Elijah hane kyɛ: “Mebɔ mmɔden mebɔ mbaeɛ mmerɛ pee wɔ kyẽa nanu. Nakoso sɛ mebɔ mbaeɛ na mabre menwo a, ɔmaa mepingye Yehowa paa. Ole menwo alagye, yeti ɔnzɛkyɛ menya adwene kyɛ sɛ memaa me mbaeɛ yɛ tendenn a, ongotie me.” Ɛyɛ a sɔ ɛhe nea: Pena mmerɛ ne nekaa bɔ sɛ ɛtena bɔ mbaeɛ a, nikyefee ngɔtwetwe w’adwene ɔ, na bɔ mmɔden kyɛ ɛngɔpre wɔnwo. Ɛkɔhora kodwudwo po maa okofite wɔnoa. Afei, yɛ ye sɔ toatoaso.
Pena mmerɛ ne nekaa bɔ sɛ ɛtena bɔ mbaeɛ a, nikyefee ngɔtwetwe w’adwene ɔ, na ɛyɛ a nnɛpre wɔnwo (Nea ngyekyɛmuɛ 10)
DWENEDWENE MBAEƐ BIEMƆ BƆ BAYƐ YENWO TWORƆTOHƆ WƆ BIBLE NANU NANWO
11. Mbaeɛ bɔ ebiemɔ bɔle bɔ yenwo dwirɛ wɔ Bible nanu ne, sɛ yɛdwenedwene yenwo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔboka yɛ ɔ? (Nea alaka nanu dwirɛ bɔ yenwa, “Bɔ Ne Bɛfa Nu Ne, Aso Ebie Ato Wɔ Le?”)
11 Bible ne kã mmenia biemɔ bɔ befili b’ahone nu bɛbɔle mbaeɛ, na bɛtole dwein bɛyele Yehowa ayɛ nanwo dwirɛ. Sɛ ɛdwenedwene edwirɛ bɔ bɛhane nanwo a, ɔkɔboka wɔ maa wɔ koso ekofi w’ahone nu kɔbɔ mbaeɛ. Okosa kɔmaa ekonya edwirɛ biemɔ bɔ ɛkɔfa kɔye Yehowa ayɛ wɔ wɔ mbaeɛ nu ɔ. Afei koso, ekonwu kyɛ ɔhaw bɔ ne bɛfa nu bɔ ɔmaa bɛbɔle sɔ mbaeɛ ne, ebiaa wɔ koso ɛhene bie ala yeɛ ɛfanu ne.
12. Sɛ yɛ́dwenedwene mbaeɛ bie bɔ yakenga ye wɔ Bible nanu nanwo a, edwirɛ benimɔ yeɛ yɛkɔhora yekobisa yɛnwo ɔ?
12 Sɛ ɛ́dwenedwene mbaeɛ bie bɔ akenga ye wɔ Bible nanu nanwo a, bisa wɔnwo kyɛ: ‘Nwa yeɛ ɔbɔle sɔ mbaeɛ ne, na nzu yeɛ ɔmaa ɔhane sɔ dwirɛ ne ɔ? Sɛɛ yeɛ ɔfa tebea bɔ nwɔ nu nanwo ɔ? Nzu yeɛ ngɔhora ngosua ngofi nu ɔ? Ebiaa sana ɛyɛ nhwehwɛmuɛ kɔ siɛ kora ne anya sɔ dwirɛ nemɔ nwo mmuayɛɛ. Nakoso sɛ ɛkora yɛ sɔ a, ɔkɔboka wɔ paa. Yede, ɛmɔma yesusu sɔ mbaeɛ ne biemɔ nwo.
13. Mbaeɛ bɔ Hana bɔle ne, nzu yeɛ yɛkɔhora yekosua yekofi nu ɔ? (1 Samuel 1:10, 11) (Nea foto ne koso.)
13 Kenga 1 Samuel 1:10, 11. Mmerɛ bɔ Hana bɔle sɔ mbaeɛ ne, ɔhaw bɔ ne ɔfa nu ne, ne ɔtte ba. Bɔ olimoa ne, ne ɔnwo. Afei koso, né ɔhora ne mma yenwo ndɔ ye. (1 Sam. 1:4-7) Wɔ koso sɛ ɔhaw bie aatena wɔ so a, nzu yeɛ ɛkɔhora kosua kofi mbaeɛ bɔ Hana bɔle nanu ɔ? Mmerɛ bɔ ɔhane bɔ ne ɔha ye ne mukoraati hyirele Yehowa ne, yenwo yɛle ye fɔnwoo. (1 Sam. 1:12, 18) Yɛ koso, ateete bɔ ɔhaw bɔ yɛfa nu ne amaa yahɔ nu ne, sɛ yɛkã ye mukoraati nwo dwirɛ yekyire Yehowa a, okyire kyɛ yɛfa ‘y’adesoa yɛto ye so,’ na ɛhene kɔmaa yɛnwo kɔyɛ yɛ fɔnwoo.—Edw. 55:22.
Né Hana nwo, na ne ɔhora ne koso mma yenwo ndɔ ye. Yeti ɔhane bɔ ne ɔha ye ne mukoraati hyirele Yehowa (Nea ngyekyɛmuɛ 13)
14. (a) Nzu bieku yeɛ yesua yefi Hana dwirɛ nanu ɔ? (b) Sɛ yɛkenga Bible ne ná yɛdwenedwene yenwo a, sɛɛ yeɛ ɔkɔmaa yekonya edwirɛ pee bɔ yɛkɔhã ye wɔ yɛ mbaeɛ nu ɔ? (Nea yebo berɛ dwirɛ ne.)
14 Hana wole Samuel afoɛ kãa bie si ne, ɔfale ye ɔɔmane Sɔfo panyi Eli. (1 Sam. 1:24-28) Ɛhene si ne, ofili ye ahone nu bɔle mbaeɛ lale Yehowa ase, na ɔhane kyɛbɔ osi boka ye asomvoɛ na ɔbɔ bɛnwo waen nanwo dwirɛ.c (1 Sam. 2:1, 8, 9) Sɔ mbaeɛ bɔ Hana bɔle ne, né ongyire kyɛ ɔhaw bɔ ɔfa nu naso apɛ. Na mmom nhyiraa bɔ ne Yehowa afa ama ye ne, yeɛ ɔfale ye adwene siele so ɔ. Nzu yeɛ yesua yefi nu ɔ? Kyɛbɔ Yehowa aboka yɛ alaa waadwu bekye ne, sɛ yɛfa y’adwene yɛkɔ so a, ɔkɔboka yɛ maa yɛkɔhora yekogyina ɔhaw biala bɔ yɛfa nu kesaalae ne noa.
15. Sɛ asisie bɔ ɔkɔso nanwo dwirɛ ha yɛ a, nzu yeɛ yɛkɔhora yekosua yekofi diyifoɛ Yeremia mbaeɛ nanu ɔ? (Yeremia 12:1)
15 Kenga Yeremia 12:1. Odwuli mmerɛ bie ne, diyifoɛ Yeremia abanu buli paa, ofikyɛ onwuni kyɛ bɛbɔ bédi bɔne ne, osi bɛ yé. Afei koso, ne ye mmango Yisraelfoɛ nemɔ goro yenwo, yeti ne olle anigye. (Yer. 20:7, 8) Bɔ ɔtole Yeremia ne yɛte yebo, ofikyɛ yɛ koso mmenia goro yɛnwo, na bɛbɔ bɛmva Yehowa mmraa bɛnyɛ hwee ne koso yenwu ye kyɛ osi bɛ yé. Ɔwɔ nu kyɛ Yeremia hane bɔ ne ɔha ye nanwo dwirɛ, nakoso wammɔ Yehowa somoɛ. Mmerɛ bɔ onwuni asotwe bɔ Yehowa fa wale ye mmenia bɔ bɛso yɛse naso ne, ɔmaa onwuni kyɛ amba obua ndɛen turoloo. (Yer. 32:19) Yɛ koso asisie bɔ ɔkɔso ne, yɛkɔhora yɛkɔhã kyɛbɔ osi ha yɛ nanwo dwirɛ wɔ yɛ mbaeɛ nu. Ɛhene si ne, odikyɛ yenya gyidie kyɛ Yehowa koli sɔ haw nanwo dwumaa wɔ ye bɔbɔ ye mmerɛ bɔ ɔsɛ nu.
16. Sɛ ɔnate ɔhaw bie ti, yɛngora yɛne yeliemamɔ nyianu nzo Yehowa a, nzu yeɛ yɛkɔhora yekosua yekofi Lewiniɛ ne dwirɛ nanu ɔ? (Edwein 42:1-4) (Nea foto ne koso.)
16 Kenga Edwein 42:1-4. Lewiniɛ bie bɔ ne ɔwɔ ngoasom nu yeɛ ɔhworɔle sɔ dwein ne ɔ. Sɔ mmerɛ ne, ne ɔngora ngɔ asɔre awuro berɛ kyɛ ɔne ye mmangomɔ kwaasõ Yehowa. Yeti ɔhane kyɛbɔ ne osi te nga nanwo dwirɛ wɔ sɔ dwein nanu. Sɛ anwonyerɛ ti yaha sua nu bɔ yɛngora adesua kɔ, anaa ɔnate yɛ gyidie ti bafa yɛ bato prizin a, yede bɔ ɔtole sɔ Lewiniɛ ne yɛkɔte ye bo. Ebiaa ɔnate bɔ wato yɛ nati ɔngyɛ ne yɛwora abɔ. Nakoso sɛ yɛkã yenwo dwirɛ yekyire Yehowa mmerɛ biala a, ɔngɔmma ɔhaw bɔ yɛfa nu ne ngobu ngɔfa yɛso. Lewiniɛ ne sɔa, ne odé di kyɛ okosa konya yenwo atee kɔsõ Yehowa bieku. (Edw. 42:5) Afei kyɛbɔ ne Yehowa guso ɔboka ye ne koso, ɔdwenedwenene yenwo. (Edw. 42:8) Sɛ yefi y’ahone nu yɛbɔ Yehowa mbaeɛ a, ɔkɔmaa y’ahone kɔtɔ yɛ kunu, na yekonya anwoserɛ yɛkɔfa yekogyina yɛ haw ne noa.
Lewiniɛ bɔ ɔhworɔle Edwein 42 ne, ɔhane ye ahone nu dwirɛ mukoraati hyirele Nyameɛ. Yɛ koso sɛ yɛyɛ sɔ a, ɔngɔma ɔhaw bɔ yɛfa nu ne ngobu ngɔfa yɛso (Nea ngyekyɛmuɛ 16)
17. (a) Mbaeɛ bɔ diyifoɛ Yona bɔle ne, nzu yeɛ yɛkɔhora yekosua yekofi nu ɔ? (Yona 2:1, 2) (b) Sɛ yɛfa ɔhaw nu a, sɛɛ yeɛ Edwein nwomaa nanu dwirɛ kɔhora kɔboka yɛ ɔ? (Nea yebo berɛ dwirɛ ne.)
17 Kenga Yona 2:1, 2. Mmerɛ bɔ ne diyifoɛ Yona wura egyein pirikua bie kunu ne, yeɛ ɔbɔle sɔ mbaeɛ ne ɔ. Ɔwɔ nu, ne wayɛ Yehowa so asoserɛ, nakoso ne odé di kyɛ okotie ye. Edwirɛ bɔ Yona hane ye wɔ ye mbaeɛ nanu ne, ɔyele nu pee fili Edwein nwomaa nanu.d Ɛkora nwu ye kyɛ ne Yona se Edwein nwomaa nanu dwirɛ paa. Yeti mmerɛ bɔ ɔdwenedwenene yenwo ne, ɔmaa onyane gyidie kyɛ Yehowa kɔboka ye. Yɛ koso sɛ yɛbɔ mmɔden yɛkye tworɔnzɛm biemɔ yegua yetianu a, ɔkɔkyekye yɛwora maa yekonwu kyɛ sɛ ɔhaw bie to yɛ na yɛbɔ mbaeɛ a, Yehowa kɔboka yɛ.
KƆSO BƆ MBAEƐ, NA ƆKƆMAA EKOPINGYE YEHOWA
18-19. Sɛ odwu mmerɛ bie na yennwu bɔ yɛhã ye wɔ yɛ mbaeɛ nu a, sɛɛ yeɛ Romanfoɛ 8:26, 27 ne kyekye yɛ wora ɔ? Ma yenwo nneasoɛ.
18 Kenga Romanfoɛ 8:26, 27. Sɛ odwu mmerɛ bie a adwenedwene kora hyɛ yɛ so alaa maa sɛ yebukye yɛnoa kyɛ yɛbɔ mbaeɛ a, yennwu edwirɛ po bɔ yɛhã ɔ. Ɔba sɔ a, ɔnzɛkyɛ yɛmaa yɛ wora bɔ, ofikyɛ sɔ mmerɛ ne, Nyameɛ sunzum krongron ne ‘srɛ ma yɛ.’ Atee beni aso? Mbaeɛ bɔ ebiemɔ bɔle ne, Yehowa nate ye sunzum krongron naso maa bahworɔ bato berɛ bama yɛ. Yeti sɛ ɔba ye kyɛ yennwu bɔ yɛhã po a, Yehowa kora fa sɔ mbaeɛ ne bie kyɛ ɛhene yeɛ yɛpena kyɛ yɛkã ɔ, na ogyina so boka yɛ.
19 Sɔ dwirɛ he bokale aliemaa brasua bie bɔ bɛfrɛ ye Yelena bɔ ofi Russia ne. Ɔnate Bible ne bɔ ne ɔkenga, ɔne mbaeɛ bɔ ne ɔbɔ nati bɛhyele ye. Ɛhe anwo adwenedwene hyɛle ye so alaa maa ne ɔngora mmɔ mbaeɛ po. Ɔhane kyɛ: “Ɔwale sɔ ne, ngayele kyɛ sɛ me wora abɔ alaa maa mennwu bɔ nga po a, mbaeɛ biemɔ bɔ Yehowa asomvoɛ biemɔ bɔle bɔ yenwo dwirɛ wɔ Bible nanu ne, Yehowa fa ye kyɛ sɔ dwirɛ ne bie yeɛ me pena kyɛ mekã mekyire ye ɔ, na ogyina ɛhene aso boka me. Ɛhe kyekyele me wora paa sɔ mmerɛ ne.”
20. Sɛ adwenedwene hyɛ yɛ so na yɛpena kyɛ yɛbɔ mbaeɛ a, nzu yeɛ yɛkɔhora yɛkɔyɛ ɔ?
20 Sɛ adwenedwene hyɛ yɛ so a, mmerɛ bɔ yahyɛ yebo kyɛ yɛbɔ mbaeɛ ne, yɛwora kora fi edwirɛ po bɔ yɛkã ne. Bɔ ɔkɔboka yɛ yeɛ ole kyɛ, koraka yɛkɔbɔ mbaeɛ ne, yɛkɔhora yɛkɔkenga Edwein nwomaa nanu dwirɛ bie maa okofité yɛnoa. Afei koso bɔ yɛpena kyɛ yɛkã ye wɔ yɛ mbaeɛ nanu ne, yɛkɔhora yɛkɔhworɔ ye mukoraati kyɛbɔ Ɔhene Dawide yɛle ne. (Edw. 18, 34, 142; yeti afia dwirɛ.) Atee bɔ yekuro kyɛ yɛfaso yɛbɔ mbaeɛ ne de, bɛhyɛlle yenwo mmraa biala. (Edw. 141:2) Yeti wɔ bɔbɔ nea bɔ sɛ ɛyɛ a, ɔkɔboka wɔ ɔ.
21. Nzuati yeɛ odikyɛ yefi y’ahone nu yɛbɔ mbaeɛ ɔ?
21 Ɔyɛ yɛ fɛ paa kyɛ koraka yɛkɔbɔ mbaeɛ ne po, ne Yehowa se bɔ yɛbaahã ne mukoraati. (Edw. 139:4) Nakoso bɔ ɔha yɛ ne, ɔpena kyɛ yɛkã yekyire ye yɛfa yekyire kyɛ yele yenu gyidie. Yeti bɔ mmɔden kyɛ ɛkɔbɔ wɔ Baba bɔ ɔwɔ anwuro ne mbaeɛ. Afei koso mbaeɛ biemɔ bɔ bayɛ yenwo tworɔtohɔ wɔ Bible nanu ne, sɛ ɛdwenedwene yenwo a ɔkɔboka wɔ. Kã w’ahone nu dwirɛ mukoraati kyire Yehowa, sɛ wɔ wora abɔ oo, wɔnye agye oo ma onwu ye. Kae kyɛ ɔte wɔ damvo bɔ okuro wɔ dwirɛ paa, yeti ɔngɔyakyi wɔ nu lle!
DWEIN 45 Me Komam Nsusuwii
a Nea Bible Mu Nsɛm a Kristofo De Bɔ Wɔn Bra nwomaa nanu, na pena edwirɛ bɔ yeɛ ole “Yehowa suban a ɛyɛ fɛ no bi.” Ekonwu ye wɔ edwirɛti bɔ yeɛ ole “Yehowa” nabo berɛ.
b Mbaeɛ bɔ yegyina asafo ne gya nu yɛbɔ ne de, ɛyɛ a ɔtaa yɛ tikaape.
c Edwirɛ bɔ Hana hane ye wɔ ye mbaeɛ nanu ne, ne ɔpena ne edwirɛ bɔ Mose hworɔle ne yɛ kõ. Ɛhe maa yenwu kyɛ ne ɔte ebie bɔ ɔdwenedwene Tworɔnzɛm nanwo ɔ. (Deut. 4:35; 8:18; 32:4, 39; 1 Sam. 2:2, 6, 7) Afoɛ pee si ne, Yesu maame Maria koso yele Yehowa ayɛ wɔ ye mbaeɛ nu. Edwirɛ bɔ ɔhane ne, ne ɔpena yɛ kyɛ Hana deɛ ne ala.—Luka 1:46-55.
d Sɛ yɛfa edwirɛ bɔ ɔwɔ Yona 2:3-9 ne yɛtoto Edwein 69:1; 16:10; 30:3; 142:2, 3; 143:4, 5; 18:6; ɔne 3:8 nanwo a, yenwu ye kyɛ edwirɛ bɔ Yona hane ne, ɔpena ne bɔ ɔwɔ Edwein nwomaa nanu ne yɛ kõ.