Marec

Nevlastní bratia žiarlili na Jeftu a nenávideli ho. Preto ho vyhnali a pripravili o dedičstvo, na ktoré mal ako prvorodený právo. (Sud. 11:1–3) No keď ho prosili o pomoc, vyhovel im. (Sud. 11:4–11) Bojovať za Jehovovo meno bolo preňho dôležitejšie než osobné konflikty. Bol odhodlaný udržať si vieru v Jehovu, čo jemu i druhým prinieslo veľa dobrého. (Hebr. 11:32, 33) Vezmeme si z Jeftovho príkladu ponaučenie? Možno nám niektorý spolukresťan ukrivdil alebo nás sklamal. Prestaneme pre to slúžiť Jehovovi, chodiť na zhromaždenia či tráviť čas so zborom? Ak napodobníme Jeftu, budeme sa riadiť Božími normami, vďaka ktorým môžeme zvládnuť náročné situácie. Tak sa aj my staneme dobrým príkladom pre druhých. (Rim. 12:20, 21; Kol. 3:13) w16.04 1:7, 9, 10

Vytrvať musíme až do konca, nielen určitý čas. Znázornime si to: Ak sa loď začne potápať a pasažieri chcú prežiť, musia plávať k brehu. Keby niektorý z nich prestal plávať tesne pri brehu, bude na tom rovnako ako ten, ktorý prestal plávať už po niekoľkých metroch. Podobne aj my, ak sa chceme dostať do nového sveta, musíme vytrvať až do konca. Prejavujme teda rovnaký postoj ako apoštol Pavol, ktorý dvakrát zopakoval: „Nevzdávame sa.“ (2. Kor. 4:16) Môžeme si byť istí, že Jehova nám v tomto úsilí pomôže. Sme presvedčení o pravdivosti Pavlových slov z Rimanom 8:37–39: „Z toho všetkého vychádzame úplne víťazne prostredníctvom toho, ktorý nás miloval. Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani vlády, ani terajšie veci, ani budúce veci, ani moci, ani výška, ani hĺbka, ani žiadne iné stvorenie nás nebudú môcť oddeliť od Božej lásky, ktorá je v Kristu Ježišovi, našom Pánovi.“ w16.04 2:17, 18

Pros Jehovu o múdrosť, aby si vedel predvídať situácie, v ktorých by mohlo byť náročné zostať neutrálny, a zároveň ho pros o pomoc, aby si konal správne. Ak si sa pre svoj pevný postoj dostal do väzenia alebo znášaš inú formu útlaku, modli sa o silu, aby si dokázal smelo obhajovať svoju vieru a vytrvať napriek prenasledovaniu. (Sk. 4:27–31) Jehova ťa posilní prostredníctvom svojho Slova. Rozjímaj o biblických veršoch, ktoré ti pomôžu zachovať neutralitu. Snaž sa ich naučiť naspamäť, aby si z nich mohol čerpať silu, keď nebudeš mať prístup k Biblii. Štúdiom Božieho Slova si posilníš aj nádej na život pod vládou Kráľovstva. Len s takouto nádejou dokážeme zniesť prenasledovanie. (Rim. 8:25) Čítaj si biblické pasáže opisujúce požehnania, na ktoré sa zvlášť tešíš, a predstavuj si, ako ich v raji zažívaš. w16.04 4:14, 15

Duchovní takzvaného kresťanstva nehlásajú Kráľovstvo. A keď už o ňom hovoria, mnohí vysvetľujú, že je to stav srdca. (Luk. 17:21) Nepomáhajú ľuďom pochopiť, že Božie Kráľovstvo je nebeská vláda na čele s Ježišom Kristom a že táto vláda vyrieši problémy ľudstva a čoskoro odstráni zo zeme všetko zlo. (Zjav. 19:11–21) O Ježišovi hovoria hlavne na Vianoce a na Veľkú noc. Zdá sa, že vôbec netušia, čo Ježiš dosiahne ako nový Vládca zeme. Stratili zo zreteľa aj to, s akou pohnútkou by mali oznamovať dobré posolstvo. Určite to nemá byť získavanie peňazí alebo výstavba honosných budov. Božie Slovo by sa nemalo zneužívať na obchodné účely. (2. Kor. 2:17) Tí, ktorí zvestujú posolstvo o Kráľovstve, by to nemali robiť pre vlastné obohatenie. (Sk. 20:33–35) w16.05 2:7, 8

Dajme tomu, že sa ti páči štýl obliekania, ktorý by však mohol niekoho v zbore znepokojovať. No ty vieš, že žiadny biblický zákon také oblečenie nezakazuje. Ale ako sa na to pozerá Jehova? Apoštol Pavol zapísal radu, „aby sa ženy zdobili dobre upravenými šatami so skromnosťou a zdravou mysľou, nie zvláštnym zapletaním vlasov a zlatom alebo perlami alebo veľmi drahým rúchom, ale tak, ako sa patrí na ženy, ktoré vyznávajú, že si hlboko ctia Boha“. (1. Tim. 2:9, 10) Samozrejme, táto zásada sa týka aj kresťanských mužov. Keďže sme Jehovovi služobníci, nechceme sa obliekať a upravovať iba podľa toho, čo sa páči nám, ale chceme brať ohľad aj na pocity iných. Skromnosť a láska nás podnieti brať do úvahy spoluveriacich, aby sme ich nerozptyľovali ani nepohoršovali. (1. Kor. 10:23, 24; Fil. 3:17) w16.05 3:14

Keď sa Adam vzbúril proti svojmu Tvorcovi, prestal byť jeho synom. No mnohí Adamovi potomkovia tvoriaci „veľký oblak“ si vybrali za svojho Vládcu Jehovu. (Hebr. 12:1) Pokorne sa podriadili svojmu Stvoriteľovi, čím ukázali, že chcú, aby ich Otcom a Hrnčiarom bol on, a nie Satan. (Ján 8:44) Ich vernosť Bohu nám pripomínajú slová dnešného denného textu. Tí, ktorí dnes uctievajú Jehovu duchom a pravdou, sa snažia byť rovnako pokorní a poddajní. Považujú za česť, že môžu nazývať Jehovu svojím Otcom a podriaďovať sa mu ako Hrnčiarovi. Považuješ sa za mäkkú hlinu v Božích rukách? Ochotne sa dávaš formovať, aby si sa stal žiaducou nádobou v Božích očiach? A ako sa pozeráš na svojich bratov a sestry? Uvedomuješ si, že Boh ich ešte stále formuje? w16.06 1:2, 3

Dnes sme blízko nového sveta a naša viera je denno-denne skúšaná. Preto urobíme dobre, keď preveríme jej kvalitu. Mohli by sme sa zamyslieť napríklad nad tým, ako sa pozeráme na Ježišove slová zapísané v Matúšovi 6:33. Polož si otázky: Vidno z mojich cieľov a rozhodnutí, že týmto slovám naozaj dôverujem? Vynechával by som zhromaždenia alebo službu, aby som viac zarobil? Čo urobím, keď bude mať na mňa zamestnávateľ stále vyššie nároky? Dovolím, aby ma svet vtlačil do svojej formy a možno aj odviedol od pravdy? Alebo iný príklad. Predstav si kresťana, ktorý sa niekedy nechce riadiť tým, čo hovorí Biblia, napríklad pokiaľ ide o výber priateľov, zábavu alebo o vylúčenie. To nasvedčuje, že sa jeho srdce začína zatvrdzovať. Polož si otázku: Nemohol by to byť aj môj prípad? Ak áno, neodkladne preskúmaj svoju vieru. Pomocou Božieho Slova by sme sa mali pravidelne a čestne skúmať. w16.06 2:8, 9

Dnešná celosvetová organizácia Jehovových verných služobníkov je naozaj jedinečná. Aj keď ju tvoria nedokonalí ľudia, ktorí majú svoje chyby, vďaka Božiemu svätému duchu stále rastie a rozvíja sa. Keď sa v roku 1914 začali posledné dni tohto systému, Božích služobníkov bolo pomerne málo. No Jehova ich žehnal vo zvestovateľskej činnosti. A tak v nasledujúcich desaťročiach milióny ľudí spoznali biblickú pravdu a stali sa Jehovovými svedkami. Jehova predpovedal tento mimoriadny vzrast slovami dnešného denného textu a dodal: „Ja, Jehova, to urýchlim v patričnom čase.“ Dnes jasne vidieť, že sa toto proroctvo spĺňa. Na zemi je veľa krajín, kde je počet obyvateľov menší, než je počet Božieho ľudu na celom svete. w16.06 4:1, 2

Ježiš si nevedel ani predstaviť, že by jeho nebeský Otec zabezpečil potravu vtákom a nepostaral by sa o ľudí. (1. Petra 5:6, 7) Nedáva nám síce jedlo priamo do úst, ale môže požehnať naše úsilie, aby sme si niečo vypestovali alebo aby sme zarobili peniaze a mohli si jedlo kúpiť. A ak je to potrebné, môže podnietiť iných, aby sa s nami podelili o to, čo majú. Hoci Ježiš nehovoril nič o hniezdach, Jehova dal vtákom inštinkt, schopnosti i materiál, aby si ich mohli postaviť. Podobne aj nám Jehova pomáha, aby sme mali pre svoju rodinu primerané bývanie. Keď Ježiš vyriekol slová dnešného textu, určite myslel na to, že čoskoro položí za ľudstvo svoj život. (Porovnaj Luk. 12:6, 7.) Ježiš nezomrel za vtáky, ale zomrel za nás, aby sme sa mohli tešiť z nekonečného života. (Mat. 20:28) w16.07 1:11 – 13

Ako sa ľudia dostali do otroctva hriechu a smrti? Biblia vysvetľuje, že „pre priestupok toho jedného človeka [Adama] vládla smrť... ako kráľ“ nad všetkými Adamovými potomkami. (Rim. 5:12, 14, 17) Môžeme sa však rozhodnúť, že už nebudeme pod nadvládou hriechu. Ak prejavujeme vieru v Kristovu výkupnú obeť, dostávame sa pod nadvládu Jehovovej nezaslúženej láskavosti. (Rim. 5:20, 21) Hoci sme ešte stále hriešni, nemusíme sa zmieriť s tým, že hriech bude ovládať náš život. Keď sa dopustíme hriechu, prosíme Jehovu o odpustenie, a tak sa dostávame „pod nezaslúženú láskavosť“. Aký úžitok nám to prináša? Pavol vysvetlil, že táto láskavosť „nás poúča, aby sme odvrhli bezbožnosť a svetské žiadosti a žili uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou“. (Tít. 2:11, 12) w16.07 3:5, 6

Prvé manželstvo stroskotalo, lebo Adam i Eva zneužili svoju slobodnú vôľu a neposlúchli Jehovu. Evu oklamal „ten prahad“, Satan Diabol. Nahovoril jej, že keď zje ovocie zo „stromu poznania dobrého a zlého“, získa mimoriadne poznanie a dokáže určovať, čo je dobré a čo zlé. Eva sa neopýtala Adama na jeho názor a tým dala najavo, že ho nerešpektuje ako hlavu. A Adam si vzal ovocie od Evy, čím neposlúchol Boha. (Zjav. 12:9; 1. Mojž. 2:9, 16, 17; 3:1–6) Keď Boh zobral Adama na zodpovednosť, ten obvinil svoju manželku. Eva zase zvalila vinu na hada. (1. Mojž. 3:12, 13) Boli to však len chabé výhovorky. Keďže prví ľudia neposlúchli Jehovu, odsúdil ich ako rebelov. To je pre nás vážne varovanie. Ak má byť manželstvo šťastné, obaja manželia musia prijať svoju zodpovednosť a poslúchať Jehovu. w16.08 1:1, 4, 5

Príčinou manželských problémov môžu byť nerealistické očakávania. Keď sa sny o šťastnom manželstve nenaplnia, človek môže byť nespokojný, zatrpknutý alebo sa cítiť podvedený. Nezhody vznikajú i preto, lebo manželia majú iné povahy, inú výchovu, rôzny pohľad na peniaze, príbuzných či na výchovu detí. Je však chvályhodné, že veľká väčšina kresťanov dokáže nájsť riešenie manželských problémov, pretože poslúcha Boha. Manželské dvojice, ktoré majú vážne problémy, by mali vyhľadať pomoc zborových starších. Títo skúsení bratia im pomôžu uplatniť rady z Božieho Slova. Je tiež dobré, aby sa manželia modlili o Jehovovho ducha a o pomoc pri uplatňovaní biblických zásad a prejavovaní ovocia ducha. (Gal. 5:22, 23) w16.08 2:11 – 13

Ježiš mal na službu obmedzený čas. No napriek tomu sa venoval ľuďom, ktorí počúvali dobré posolstvo, a rozvíjal ich záujem. Jedného dňa vyučoval zástup zhromaždený na brehu jazera. Nastúpil do člna a použil ho ako pódium. Pri tejto príležitosti vykonal zázrak, keď spôsobil, že Peter vytiahol plnú sieť rýb. Potom povedal slová, ktoré čítame v dnešnom texte. Aký účinok vyvolali Ježišove slová a skutky? Peter a jeho druhovia „všetko opustili a nasledovali [Ježiša]“. (Luk. 5:1–11) Nikodém, člen Sanhedrinu, sa tiež zaujímal o Ježišovo učenie. Chcel sa dozvedieť viac, ale bál sa, čo by povedali ľudia, keby ho videli s Ježišom. Ježiš prejavil veľkorysý ohľad a rád sa mu prispôsobil. Stretol sa s ním v noci, preč od zraku verejnosti. (Ján 3:1, 2) Teda Boží Syn si vyhradzoval čas, aby posilňoval vieru jednotlivcov. Nie je to príklad pre nás, aby sme svedomito vykonávali opätovné návštevy a viedli biblické štúdiá? w16.08 4:10, 11

Pokorne uznávame, že Jehova je čistý a svätý a že jeho normy sú pre nás najlepšie. Keď sme pokorní, vo svojom živote sa ochotne riadime týmito vysokými normami. Pokoru prejavujeme aj tak, že berieme ohľad na pocity a názory druhých. Z nášho obliekania by malo byť zjavné, že uctievame Jehovu. Všetci ľudia i naši bratia a sestry by mali pri pohľade na nás dôjsť k záveru, že vhodne zastupujeme nášho spravodlivého Boha. Jehova má vysoké normy, a keď sa ich snažíme zo všetkých síl dodržiavať, prináša nám to radosť. Naši bratia a sestry si za svoje znamenité správanie a vzhľad zaslúžia pochvalu. Úsilie, ktoré vynakladajú, prináša radosť a česť Jehovovi a vedie k tomu, že úprimní ľudia chcú spoznať biblickú pravdu. w16.09 3:18 – 20

Jakob svojou vytrvalosťou ukázal, že sa nehodlá vzdať. (1. Mojž. 32:24–26) A Jehova ho za jeho vytrvalosť odmenil. Dal mu meno Izrael, čo znamená „ten, kto zápasí s Bohom“ alebo „Boh zápasí“. Jakob tak získal bohatú odmenu, o ktorú sa usilujeme aj my — Jehovovo schválenie a požehnanie. Jakobova milovaná manželka Ráchel určite túžila vidieť, ako Jehova splní sľub, že požehná Jakobovo potomstvo. No nemohla mať deti. V tých časoch to bolo pre ženu veľké trápenie. Čo pomohlo Ráchel, aby dokázala s touto bezútešnou situáciou bojovať? Predovšetkým sa nevzdala nádeje a ešte vrúcnejšie sa modlila. A Jehova vypočul jej úpenlivé prosby, takže sa nakoniec stala matkou. (1. Mojž. 30:8, 20–24) w16.09 2:6, 7

Zdôrazňovať dieťaťu hodnotu biblických zásad je mimoriadne dôležité. (Žalm 1:1–3) Dá sa to robiť mnohými spôsobmi. Napríklad mu povedz, aby si predstavilo, že pôjde na odľahlý ostrov a musí si vybrať niekoľko ľudí, ktorí tam budú žiť s ním. Potom sa ho opýtaj: „Aké vlastnosti by mal každý mať, aby celá skupina nažívala v pokoji?“ Okrem toho si prečítajte Galaťanom 5:19–23 a porozprávajte sa o tom, akých ľudí chce mať Jehova v novom svete. Takto môžeš dieťa naučiť dve dôležité veci: Po prvé, Božie normy prispievajú k pokojným a harmonickým vzťahom. Po druhé, Jehova nás vyučuje už dnes a tým nás pripravuje na život v novom svete. (Iz. 54:13; Ján 17:3) Význam tohto poučenia môžeš vyzdvihnúť aj tak, že vyberieš a prečítaš niektorý životný príbeh z našich publikácií, napríklad z rubriky „Biblia mení životy“, ktorá vychádza v Strážnej veži. w16.09 5:13, 14

Hoci možno máme veľa povinností, každý z nás si musí vyhradiť čas na osobné štúdium a rodinné uctievanie. (Ef. 5:15) Naším cieľom by však nemalo byť, aby sme si len prečítali určitý počet strán alebo si pripravili komentáre na zhromaždenie. Chceme, aby Božie Slovo pôsobilo na naše srdce a posilnilo našu vieru. Preto musíme byť vyrovnaní. Pri štúdiu by sme nemali myslieť len na to, čo potrebujú iní, ale aj na vlastné duchovné potreby. (Fil. 1:9, 10) Musíme si uvedomiť, že keď sa pripravujeme do služby a na zhromaždenia alebo keď si pripravujeme nejaký prejav, neznamená to, že látku automaticky vzťahujeme aj na seba. Uveďme si príklad: Šéfkuchár musí ochutnávať všetky jedlá, ktoré dáva servírovať. Ale nemôže žiť len z ochutnávok. Ak chce zostať zdravý, musí pripravovať výživné jedlá aj pre seba. Podobne i my by sme sa mali dobre duchovne sýtiť, aby sme uspokojili svoje potreby. w16.10 2:10, 11

Biblickú definíciu viery nachádzame v Hebrejom 11:1. Predmetom viery sú dva okruhy vecí, ktoré nemôžeme vidieť. Prvým sú „veci, v ktoré dúfame“. K nim patria sľúbené udalosti, ktoré sa ešte len majú odohrať, ako napríklad odstránenie zla a príchod nového sveta. Druhým okruhom sú „skutočnosti, hoci ich nevidíme“. V tejto súvislosti sa grécke slovo prekladané ako „zrejmý dôkaz“ vzťahuje na „presvedčivý dôkaz“ o neviditeľných skutočnostiach, ako je napríklad existencia Boha Jehovu, Ježiša Krista a anjelov alebo činnosť Kráľovstva v nebesiach. Ako môžeme dokázať, že naša nádej je živá a že veríme v existenciu neviditeľných vecí, o ktorých hovorí Božie Slovo? Malo by to byť vidno z našich slov i skutkov. Inak by bola naša viera neúplná. w16.10 4:6

Jehova a Ježiš si veľmi cenia, ako každý z nás podporuje záujmy Kráľovstva, i keď nás obmedzujú okolnosti a finančné možnosti. (Luk. 21:1–4; 2. Kor. 8:12) Napríklad niektorých našich milovaných spolukresťanov vo vyššom veku stojí pravidelná účasť na zhromaždeniach a službe veľa síl. Nemali by sme ich preto chváliť a povzbudzovať? Určite je dobré robiť to tak často, ako len môžeme. Prečo niekoho nepochváliť, keď urobí niečo, čo si zaslúži pochvalu? Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo Pavlovi a Barnabášovi, keď boli v pisídskej Antiochii. Predstavení synagógy im povedali: „Muži, bratia, ak máte pre ľud nejaké slovo povzbudenia, povedzte ho.“ Nato Pavol predniesol pekný prejav. (Sk. 13:13–16, 42–44) Prečo by sme aj my nepovedali niečo povzbudzujúce, keď na to máme príležitosť? Je veľmi pravdepodobné, že keď si zvykneme povzbudzovať druhých, aj oni budú povzbudzovať nás. (Luk. 6:38) w16.11 1:3, 15, 16

Veľmi si vážime, že môžeme byť časťou Jehovovej organizácie. Keď vieme, čo od nás Boh očakáva a aké sú jeho normy, máme zodpovednosť konať to, čo je správne, a obhajovať jeho právo vládnuť. Morálka v tomto svete stále viac a viac upadá, a preto musíme „nenávidieť, čo je zlé“, tak ako Jehova. (Žalm 97:10) Nikdy nesmieme byť ako tí, ktorí hovoria, že „dobré je zlé a zlé je dobré“. (Iz. 5:20) Keďže chceme získať Božie schválenie, usilujeme sa zostať telesne, mravne i duchovne čistí. (1. Kor. 6:9–11) Milujeme Jehovu a vkladáme v neho dôveru. Svoju vernosť mu dokazujeme tak, že sa zo všetkých síl snažíme riadiť normami, ktoré jasne stanovil vo svojom Slove, a to všade, kde sme — či už doma, v zbore, v práci, alebo v škole. w16.11 3:13

Bádatelia Biblie boli úprimní, ale od roku 1914 do roku 1918 nemali celkom správny pohľad na podriadenosť vládnym autoritám. Preto si ako skupina nezachovali vždy neutralitu v súvislosti s vojnovými konfliktmi. Keď napríklad prezident Spojených štátov vyhlásil, že 30. máj 1918 má byť dňom modlitieb za mier, Strážna veža vyzvala Bádateľov Biblie, aby sa do tejto iniciatívy zapojili aj oni. Viacerí bratia si kúpili dlhopisy, aby finančne podporili vojnové úsilie, a niektorí dokonca išli do zákopov s puškami a bajonetmi. Je pravda, že Bádatelia Biblie potrebovali naprávanie. Avšak bolo by nesprávne myslieť si, že to bol dôvod, prečo sa dostali do zajatia Veľkého Babylona. Bádatelia Biblie už chápali, že sa majú oddeliť od falošného náboženstva, a počas prvej svetovej vojny sa z jej zovretia už takmer úplne vymanili. (Luk. 12:47, 48) w16.11 5:9

Prečo Pavol upozornil pomazaných kresťanov na nebezpečenstvo žiť „v súlade s telom“? Hrozí podobné nebezpečenstvo aj dnešným kresťanom, ktorých Boh prijal za svojich priateľov a pozerá sa na nich ako na spravodlivých? Áno, lebo každému sa môže stať, že začne chodiť v súlade s hriešnym telom. Napríklad Pavol napísal, že niektorí kresťania v Ríme boli otrokmi „vlastného brucha“, čiže žiadostí. Mohlo ísť o sexuálne žiadosti alebo o túžby po jedle, pití a iných veciach. Niektorí z nich „zvádzali srdcia dôverčivých“. (Rim. 16:17, 18; Fil. 3:18, 19; Júda 4, 8, 12) A spomeňme si aj na situáciu v Korinte, keď sa istý brat dopúšťal sexuálnej nemravnosti, lebo žil s „manželkou svojho otca“. (1. Kor. 5:1) Nie div, že Boh prostredníctvom Pavla varoval kresťanov, aby nezameriavali „svoju myseľ na veci tela“. (Rim. 8:5, 6) Táto výstraha je aktuálna aj dnes. w16.12 2:5, 8, 9

Úprimný rozhovor s niekým, komu dôverujeme, nám pomôže zmierniť úzkosť. So svojimi pocitmi sa môžeme zveriť napríklad manželskému partnerovi, blízkemu priateľovi alebo zborovému staršiemu. Tí nám môžu pomôcť získať správny pohľad na naše starosti. Teda vďaka úprimnému a otvorenému rozhovoru môžeme úspešne bojovať so svojimi obavami. Biblia hovorí: „Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány, ale v množstve radcov je uskutočnenie.“ (Prísl. 15:22) Jehova nám pomáha bojovať s úzkosťou aj prostredníctvom našich zhromaždení. Stretávame sa tam s našimi bratmi a sestrami, ktorým na nás záleží a chcú nás povzbudiť. (Hebr. 10:24, 25) Keď sa navzájom povzbudzujeme, pomôže nám to dobiť si duchovné baterky a ľahšie zvládať úzkosť, ktorú možno zažívame. (Rim. 1:12) w16.12 3:17, 18

Keď máme zdravotné ťažkosti alebo iné problémy, ktoré nemôžeme ovplyvniť, mali by sme uvrhnúť svoju úzkostlivú starosť na Jehovu s dôverou, že sa o nás postará. (1. Petra 5:6, 7) A v rámci svojich možností by sme sa mali snažiť, aby sme vyťažili maximum z našich zhromaždení a z ďalších duchovných opatrení od Jehovu. (Hebr. 10:24, 25) A čo rodičia, ktorí verne slúžia Jehovovi, ale ich deti opustili pravdu? Zostarnutý Samuel nemohol donútiť svojich dospelých synov, aby sa pridržiavali spravodlivých noriem, ktoré im vštepoval od detstva. (1. Sam. 8:1–3) Musel túto vec ponechať v Jehovových rukách. Ale snažil sa o to, aby sám zostal verný a robil radosť svojmu nebeskému Otcovi. (Prísl. 27:11) Dnes sú mnohí rodičia v podobnej situácii. Dôverujú Jehovovi, že je vždy pripravený privítať kajúcnych previnilcov, keď sa k nemu rozhodnú vrátiť. (Luk. 15:20) Zároveň sa usilujú o to, aby zostali verní Jehovovi, a dúfajú, že ich príklad podnieti deti vrátiť sa do zboru. w17.01 1:15, 16

Pokorný človek býva skromný a dokáže správne zhodnotiť svoje schopnosti i úspechy. Uvedomuje si tiež svoje chyby, je ochotný prijať radu a je otvorený novým myšlienkam. Jehova má z takého človeka veľkú radosť. V Biblii sa skromnosť opisuje aj ako schopnosť správne odhadnúť svoje možnosti a uvedomiť si svoje obmedzenia. V pôvodnom gréckom texte toto slovo podľa všetkého vyjadruje hlavne to, že skromný človek si uvedomuje, ako jeho správanie pôsobí na druhých. Ako by sa mohlo stať, že by sme začali premýšľať alebo konať neskromne, ba až opovážlivo? Zamyslime sa nad niekoľkými varovnými signálmi. Napríklad by sme začali brať seba alebo svoju úlohu v organizácii príliš vážne. (Rim. 12:16) Alebo by sme na seba neprimerane pútali pozornosť. (1. Tim. 2:9, 10) Ďalším varovným signálom by bolo, keby sme z pozície autority alebo na základe známostí či vlastného úsudku presadzovali osobné názory a ani by sme si neuvedomovali, že sme už prekročili hranicu medzi skromnosťou a opovážlivosťou. (1. Kor. 4:6) w17.01 3:6 – 8

Činnosť Jehovovho ľudu sa stále zintenzívňuje a je rôznorodejšia. Nové projekty si vyžadujú nové pracovné postupy, ktoré zasa často súvisia s využívaním modernej techniky. Pre niektorých starších bratov môže byť ťažké držať krok s týmto vývojom. (Luk. 5:39) Okrem toho mladí majú obvykle viac sily a energie. Je teda láskavé i praktické, keď starší bratia pripravujú mladších na to, aby v Jehovovej organizácii prevzali viac úloh. (Žalm 71:18) Pre bratov, ktorým bola zverená určitá autorita, nemusí byť vždy ľahké odovzdať prácu mladším. Niektorým je ľúto, že už nebudú vykonávať úlohy, ktoré robili veľmi radi. Alebo môžu mať pochybnosti, či mladší urobia tú prácu rovnako dobre. Iní si možno myslia, že na školenie iného brata niet času. Na druhej strane mladší bratia si musia dávať pozor, aby neboli netrpezliví, keď na nejakú úlohu musia čakať. w17.01 5:3, 4

Ježiš sa stal dokonalým človekom, akým bol Adam. (Ján 1:14) Ale na rozdiel od Adama Ježiš žil podľa noriem, ktorými sa mali riadiť dokonalí ľudia. Ani v najťažších skúškach nikdy nezhrešil a neporušil žiaden Boží zákon. Ježiš ako dokonalý človek mohol zachrániť ľudstvo z hriechu a smrti tak, že zaň zomrel. Presne zodpovedal tomu, aký mal byť Adam. Bol dokonalý, poslušný a verný Bohu. (1. Tim. 2:6) Ježišova výkupná obeť otvorila cestu k večnému životu mnohým ľuďom — mužom, ženám i deťom. (Mat. 20:28) Výkupné je teda kľúčom, ktorý otvára dvere k splneniu Božieho pôvodného predsavzatia. (2. Kor. 1:19, 20) Vďaka nemu majú všetci verní ľudia nádej na večný život. w17.02 1:15, 16

Predstav si, že si uprostred dlhého tunela. Možno uvažuješ, či ešte niekedy uvidíš svetlo. Podobne sa môžeš cítiť, keď prechádzaš náročným obdobím. Také pocity mohol mať aj Ježiš. Musel zniesť „odporujúce reči od hriešnikov“, ponižovanie a nakoniec krutú smrť na „mučeníckom kole“, čo bolo určite najtemnejším obdobím jeho života na zemi. (Hebr. 12:3) No Ježiš to všetko vydržal. Zameriaval sa na odmenu, ktorú získa za svoju vytrvalosť. Najviac sa tešil z toho, že prispeje k posväteniu Božieho mena a obhájeniu Jehovovej zvrchovanosti. Vedel, že jeho skúška je ako tma, ktorá je len dočasná. No jeho žiarivá odmena v nebi bude večná. Aj ťažkosti, ktoré dnes prežívaš na ceste k večnému životu, môžu byť bolestné a zdrvujúce. Ale pamätaj, že sú len dočasné. w16.04 2:10

V dnešnom povoľnom svete už ľudí netrápia pocity viny, keď zhrešia. Preto mnohí vôbec nechápu, že potrebujú výkupné. Nevedia, čo je hriech, aký vplyv na nás má a čo musíme robiť, aby sme boli oslobodení z jeho otroctva. Úprimným jednotlivcom prináša úľavu, keď sa dozvedia, že Jehova poslal na zem svojho Syna, aby nás vykúpil z hriechu a smrti, čím nám prejavil veľkú lásku a nezaslúženú láskavosť. (1. Jána 4:9, 10) Kristova výkupná obeť je najväčším dôkazom Božej lásky a ukazuje, aká veľká je Jehovova nezaslúžená láskavosť. Keď prejavujeme vieru v Ježišovu preliatu krv, Boh nám odpúšťa hriechy a získavame čisté svedomie. (Hebr. 9:14) Nie sme za to vďační? Pre druhých teda máme naozaj dobré posolstvo! w16.07 4:6, 7

Ak prejavujeme vieru vo výkupné, môžu nám byť odpustené hriechy. Boh nás vo svojom Slove uisťuje, že naše hriechy môžu byť „vytreté“. (Sk. 3:19–21) Pomazaných kresťanov prijíma na základe výkupného za svoje deti. (Rim. 8:15–17) A pre tých z nás, ktorí patria k „iným ovciam“, Jehova akoby pripravil potvrdenie o adopcii a uviedol naň naše mená. Keď získame dokonalosť a obstojíme v záverečnej skúške, staneme sa jeho milovanými deťmi na zemi. To bude znamenať, že toto potvrdenie, obrazne povedané, podpísal. (Rim. 8:20, 21; Zjav. 20:7–9) Jehova svoje deti veľmi miluje a vždy aj bude. Úžitok z výkupného budeme mať po celú večnosť. Tento dar nikdy nestratí svoju hodnotu. A nikto a nič nás oň nemôže pripraviť. w17.02 2:15, 16

Keď nás Jehova k sebe pritiahol, uvedomoval si, s akými nedokonalými sklonmi budeme musieť bojovať. A vedel, že občas sa dopustíme chyby. Napriek tomu chcel, aby sme sa stali jeho priateľmi. A tak nám z lásky dal vzácny dar. Poslal na zem svojho milovaného Syna, ktorý dal svoj život ako výkupné. (Ján 3:16) Ak zhrešíme a potom na základe výkupného kajúcne prosíme Jehovu o odpustenie, môžeme si byť istí, že zostaneme jeho priateľmi, hoci sme nedokonalí. (1. Tim. 1:15) w16.05 4:6, 7