Apríl

Máme zodpovednosť oznamovať druhým, že si môžu so svojím Stvoriteľom vytvoriť priateľstvo. Kým ľudia nezačnú prejavovať vieru v Ježišovu obeť, Boh ich považuje za nepriateľov. Apoštol Ján napísal: „Kto prejavuje vieru v Syna, má večný život; kto neposlúcha Syna, neuvidí život, ale Boží hnev zostáva na ňom.“ (Ján 3:36) Vďaka Kristovej obeti sa však môžeme zmieriť s Bohom. (2. Kor. 5:18–20) Pomáhame aj ďalším ľuďom, aby spoznali pravdu a vytvorili si k Jehovovi blízky vzťah. To je dôležitá časť nášho zvestovateľského diela. w16.07 4:8 – 10

Vo vzorovej modlitbe Ježiš spomenul ako prvé posvätenie Božieho mena. Keďže Jehova je svätý, aj všetky jeho zákony a zásady sú sväté. Napriek tomu v záhrade Eden Satan zákerne spochybnil Jehovovo právo určovať ľuďom normy správania. O Jehovovi klamal, a tým pošpinil jeho sväté meno. (1. Mojž. 3:1–5) Na druhej strane Ježiš prispel k posväteniu Jehovovho mena a skutočne ho miloval. (Žalm 40:8–10; Ján 17:25, 26) Svojím dokonalým životom na zemi dokázal, že Jehova má právo určovať svojim inteligentným tvorom normy správania a že je to na naše dobro, keď ich poslúchame. A tým, že svojmu nebeskému Otcovi zostal verný až do smrti, dokázal, že dokonalý človek môže poslúchať Božie spravodlivé normy dokonale. w17.02 2:2 – 4

Baránok, o ktorom hovorí kniha Zjavenie, je Ježiš Kristus. Ako to vieme? Počas svojej služby na zemi bol nazvaný „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“. (Ján 1:29) Z Biblie sa dozvedáme, že vysoko prevyšuje všetkých ľudí, ktorí vládnu alebo vládli ako králi. Píše sa v nej: „[On je] Kráľ tých, ktorí vládnu ako králi, a Pán tých, ktorí panujú ako páni, ktorý sám má nesmrteľnosť, ktorý prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť.“ (1. Tim. 6:14–16) Bol nejaký iný kráľ ochotný zomrieť ako vykupiteľ za naše hriechy? Nepodnecuje ťa to, aby si sa aj ty pripojil k zástupom nebeských tvorov a vzdával česť Ježišovi Kristovi? Títo tvorovia ho chvália slovami: „Baránok, ktorý bol zabitý, je hoden prijať moc a bohatstvo a múdrosť a silu a česť a slávu a požehnanie.“ (Zjav. 5:12) Preukazovať česť Jehovovi a Kristovi je nesmierne dôležité. Ak by sme to nerobili, stratili by sme vyhliadku na večný život. (Žalm 2:11, 12; Ján 5:23) w17.03 1:3, 4

Jefta dobre poznal dejiny izraelského národa, takže vedel, ako Boh zaobchádzal so svojím ľudom. Z toho sa naučil, čo je v Jehovových očiach správne a čo nesprávne. (Sud. 11:12–27) Osvojil si zásady, ktoré boli zakotvené v mojžišovskom Zákone, a pri rozhodovaní sa nimi riadil. Vedel, že Jehova neschvaľuje, ak niekto v sebe živí nenávisť, ale očakáva, že členovia jeho ľudu budú mať medzi sebou lásku. Zo Zákona tiež vyplývalo, že človek nesmie prehliadať potreby druhých, teda ani tých, ktorí ho nenávidia. (2. Mojž. 23:5; 3. Mojž. 19:17, 18) Jefta zareagoval správne možno aj vďaka príkladu iných Božích služobníkov, ktorí mali vieru. Jedným z nich mohol byť Jozef, ktorý bol milosrdný k svojim bratom, aj keď „ho začali nenávidieť“. (1. Mojž. 37:4; 45:4, 5) Možno práve Jozefov príbeh ho podnietil urobiť to, čo sa páči Jehovovi. Jeftu určite bolelo, ako sa k nemu bratia zachovali, ale nezabránilo mu to ďalej slúžiť Jehovovi a jeho ľudu. (Sud. 11:1–3) w16.04 1:8, 9

Jehovov ľud si odjakživa cenil príležitosti, keď sa mohol stretávať. Hneď ako vznikol kresťanský zbor, Ježišovi nasledovníci „sa venovali... vzájomnému spoločenstvu“. Aj ty si určite rád, že sa môžeš pravidelne schádzať so spoluveriacimi na zhromaždeniach. No každý z nás má nejaké problémy, ktoré nám účasť na nich sťažujú. Môže to byť zamestnanie či nabitý program a s tým spojená únava. Keď si budeme zhromaždenia ceniť, bude nás to motivovať, aby sme ich nezanedbávali a aby sme prekonávali tieto prekážky. Niektorí bratia a sestry však nemôžu pravidelne chodiť na zhromaždenia. Bránia im v tom okolnosti, ktoré nedokážu ovplyvniť, napríklad vážna choroba. Starší môžu zabezpečiť, aby títo kresťania mali úžitok z duchovného programu, možno tak, že ho budú počúvať cez telefón alebo z nahrávky. w16.04 3:3

Keď premýšľame o príklade verných Jehovových služobníkov, nadobúdame múdrosť a silu, aby sme mohli vytrvať. Napríklad Sadrach, Mézach a Abednego odmietli uctievať sochu, ktorá predstavovala Babylonskú ríšu. (Dan. 3:16–18) Správa o ich pevnom odhodlaní nám dodáva odvahu, aby sme aj my dokázali odmietnuť uctievanie štátnych symbolov. Ani Ježiš sa nezapájal do politických a sociálnych konfliktov sveta. Uvedomoval si, aký účinok bude mať jeho príklad na druhých. Preto svojich učeníkov nabádal: „Buďte odvážni!“ Oporou pre nás môžu byť aj bratia a sestry v zbore. Členovia zboru ťa môžu povzbudiť, ak vedia, akú situáciu musíš riešiť. Popros ich, aby sa za teba modlili. No ak chceme, aby nás bratia povzbudzovali a modlili sa za nás, to isté by sme mali robiť i my. (Mat. 7:12) w16.04 4:16, 18

Ako je financovaná činnosť Jehovových svedkov? Ich dielo je podporované dobrovoľnými darmi. (2. Kor. 9:7) Na svojich zhromaždeniach a zjazdoch nekonajú žiadne zbierky. A nielenže nie sú za svoju činnosť platení, ale si aj ochotne hradia výdavky, ktoré sú s ňou spojené. Napriek tomu len v roku 2015 strávili takmer dve miliardy hodín zvestovaním dobrého posolstva a každý mesiac bezplatne viedli viac ako deväť miliónov biblických štúdií. Jeden autor sa o Jehovových svedkoch vyjadril: „Ich hlavným cieľom je zvestovateľská a vyučovacia činnosť... Nemajú žiadne duchovenstvo, čo značne znižuje výdavky.“ Z akých pohnútok teda vykonávame túto prácu? Stručne povedané, rozhodli sme sa tak sami a robíme to z lásky k Jehovovi a k ľuďom. Takýto ochotný postoj je splnením proroctva z textu na dnešný deň. w16.05 2:9

Keď pamätáme na tieto slová, zavrhneme zábavu, ktorá v nás vyvoláva nečisté myšlienky a sklony. Vnímaví kresťania sa nemusia pýtať, či si môžu prečítať knihu, pozrieť film či zahrať hru zobrazujúcu to, čo Jehova nenávidí. Boží názor na tieto veci je jasne vyjadrený v jeho Slove. Na druhej strane je veľa situácií, v ktorých sa môžeme rozhodnúť tak či onak a Jehovovi sa to bude páčiť. Ale ak ide o závažné rozhodnutia, niekedy je dobré poradiť sa so zborovými staršími či s inými skúsenými kresťanmi. (Tít. 2:3–5; Jak. 5:13–15) Nebolo by však správne žiadať ich, aby rozhodli za nás. Každý si musí cvičiť svoju schopnosť rozlišovať a používať ju. (Hebr. 5:14) Mali by sme konať podľa Pavlových slov, že „každý ponesie svoj vlastný náklad“ zodpovednosti. (Gal. 6:5) w16.05 3:15, 16

Keď Jehova pozoruje ľudí, nehľadí na to, ako vyzerajú. Skúma, akí sú vnútri, aké je ich srdce. (1. Sam. 16:7b) Ukázalo sa to napríklad v čase, keď Boh formoval kresťanský zbor. Pritiahol k sebe a k svojmu Synovi ľudí, na ktorých sa mohli iní pozerať ako na nežiaducich. (Ján 6:44) Jedným z nich bol farizej Saul. No Jehova, ktorý „skúma srdcia“, ho nepovažoval za nepoužiteľnú hlinu. (Prísl. 17:3) Videl, že sa z neho dá vyformovať užitočná nádoba, dokonca „vyvolená nádoba“, aby o ňom svedčil „národom aj kráľom a synom Izraela“. (Sk. 9:15) K ďalším, u ktorých Boh videl, že sa z nich môžu stať nádoby „na ctihodné použitie“, patrili bývalí opilci, zlodeji a ľudia žijúci nemravne. (Rim. 9:21; 1. Kor. 6:9–11) Keď prijímali poznanie z Božieho Slova, posilňovali si vieru v Jehovu. Tak mu umožnili, aby ich formoval. w16.06 1:4

Boh nám pomáha zostať tvárnou hlinou prostredníctvom svojho Slova, kresťanského zboru a zvestovateľskej služby. Tak ako hlinu zmäkčuje voda, aj my môžeme byť formovateľní v Jehovových rukách, keď si denne čítame Bibliu a rozjímame. Jehova od izraelských kráľov vyžadoval, aby si odpísali Boží Zákon a denne si ho čítali. (5. Mojž. 17:18, 19) Apoštoli si uvedomovali, že čítanie Božieho Slova a rozjímanie o ňom je nevyhnutné aj pre službu. Vo svojich spisoch stovkykrát citovali z Hebrejských Písiem alebo sa na ne odvolávali. A ľudí, ktorým zvestovali dobré posolstvo, nabádali, aby si čítali Božie Slovo a rozjímali o ňom. (Sk. 17:11) Aj my si uvedomujeme, aké dôležité je denne čítať Bibliu a hlboko rozjímať. (1. Tim. 4:15) Vďaka tomu môžeme zostať pokorní a tvárni v Jehovových rukách. w16.06 2:10

Poslúchať tieto Ježišove slová bolo obzvlášť dôležité v nedávnej histórii, keď sa národy zapájali do krvavých vojen, ktoré prerástli do obludných rozmerov. Napríklad len v druhej svetovej vojne zomrelo asi 55 miliónov ľudí. Jehovovi svedkovia sa však do tohto vyvražďovania nezapojili. (Mich. 4:1, 3) Vďaka tomu zostali „čistí od krvi všetkých ľudí“. (Sk. 20:26) Božia organizácia sa rozrastá napriek tomu, že dnešnému svetu vládne jej mocný nepriateľ Satan, „boh tohto systému vecí“. (2. Kor. 4:4) On ovplyvňuje dianie na politickej scéne a svetové masmédiá. Napriek tomu nedokáže zabrániť šíreniu dobrého posolstva. A keďže vie, že mu zostáva len krátky čas, snaží sa najrôznejšími spôsobmi odvádzať ľudí od uctievania Jehovu. (Zjav. 12:12) w16.06 4:3, 4

Ježiš obracia našu pozornosť na Jehovovo stvorenie. Veľa sa môžeme naučiť napríklad od „poľných ľalií“. Ježiš mal možno na mysli kvety podobné ľaliám, ako sú gladioly, hyacinty, kosatce a tulipány. Každý je krásny svojím vlastným spôsobom. A to nemusia priasť, tkať ani si šiť šaty. Napriek tomu sú ich kvety nádherné. Veru, „ani Šalamún v celej svojej sláve nebol odiaty ako jedna z nich“! Ježiš potom vyzdvihol to podstatné: „Ak Boh tak oblieka poľné rastlinstvo... nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní?“ (Mat. 6:29, 30) O tom niet pochýb! Ježišovým učeníkom však niekedy chýbala viera. (Mat. 8:26; 14:31; 16:8; 17:20) Preto si vieru i dôveru v Jehovu museli posilňovať. A čo my? Aká silná je naša viera, že Jehova je ochotný i schopný sa o nás postarať? w16.07 1:15, 16

Bez ohľadu na to, aké ťažkosti prežívame, Jehova nám dokáže pomôcť, aby sme ich prekonali. (1. Petra 1:6) Svoju láskavosť nám prejaví takým spôsobom, aký budeme v danej situácii potrebovať. Vďaka rôznym prejavom Jehovovej láskavosti sa tešíme z mnohých požehnaní. Jedným z nich je, že Jehova nám odpúšťa hriechy. Ak svoje hriechy ľutujeme a vedieme tvrdý boj proti zlým sklonom, Jehova nám vo svojej nezaslúženej láskavosti odpustí. (1. Jána 1:8, 9) Vďačnosť za jeho milosrdenstvo by nás mala podnecovať, aby sme ho chválili. Pavol napísal: „[Jehova] nás oslobodil z moci tmy a preniesol nás do kráľovstva Syna svojej lásky, prostredníctvom ktorého máme vyslobodenie výkupným, odpustenie našich hriechov.“ (Kol. 1:13, 14) Vďaka tomu, že Jehova nám odpúšťa hriechy, sa môžeme radovať z mnohých úžasných darov. w16.07 3:7 – 9

Napriek tomu, čo urobil Satan v Edene, Jehova dal ľuďom nádej. Čítame o nej hneď v prvom biblickom proroctve. Boh povedal, že poverí niekoho, aby Diablovi „rozmliaždil“ hlavu a zabezpečil, aby sa poslušní ľudia mohli tešiť z vyhliadky, ktorú prvý ľudský pár stratil. V súlade s Jehovovým pôvodným predsavzatím budú mať možnosť žiť večne v raji na zemi. (Ján 3:16) Vzbura Adama a Evy ovplyvnila aj ich manželstvo a tiež všetky manželstvá, ktoré vznikli neskôr. Eva a ďalšie ženy mali napríklad prežívať veľké bolesti počas pôrodu. Bolo tiež predpovedané, že ženy budú túžiť po svojich manželoch, ale tí budú nad nimi vládnuť a dokonca sa k nim správať násilnícky, ako to dnes vidíme v mnohých manželstvách. (1. Mojž. 3:16) No biblická požiadavka na manželov je, aby boli láskavou hlavou rodiny. A ženy sa majú podriaďovať svojim manželom. (Ef. 5:33) Keď bohabojní manželia vzájomne spolupracujú, môžu obmedziť situácie vyvolávajúce napätie na minimum alebo sa im úplne vyhnúť. w16.08 1:6, 7

V niektorých prípadoch je kresťan v manželstve s niekým, kto zatiaľ neslúži Jehovovi. V Biblii však nachádzame dobré dôvody, prečo by aj za takých okolností mali zostať spolu. (1. Kor. 7:12–14) Či si to neveriaci partner uvedomuje, alebo nie, je „posvätený“ tým, že je v manželstve s veriacim. Boh považuje za „sväté“ aj ich deti, a tak majú jeho ochranu. Skoro v každom zbore Jehovových svedkov sú dvojice, v ktorých kresťan prispel k záchrane svojho manželského partnera. Apoštol Peter radí kresťanským manželkám, nech sa podriaďujú svojim manželom, „aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek, pretože boli očitými svedkami [ich] cudného správania spolu s hlbokou úctou“. (1. Petra 3:1–4) w16.08 2:14, 15

Z Biblie vyplýva, že Jehova si praje, aby sme si prejavovali bratskú lásku a pomáhali jeden druhému. (Luk. 22:24–27) Boží Syn obetoval všetko vrátane svojho života, aby slúžil iným. (Mat. 20:28) Dorkas „oplývala dobrými skutkami a darmi milosrdenstva“. (Sk. 9:36, 39) A Mária, kresťanka z Ríma, vykonala pre členov zboru „mnoho usilovnej práce“. (Rim. 16:6) Ako môžeme nových naučiť, že je dôležité starať sa o bratov a sestry? Skúsení kresťania môžu pozývať nových, aby išli s nimi, keď navštevujú chorých a vekovo starších členov zboru. Ak je to vhodné, takéto návštevy môžu vykonávať aj rodičia so svojimi deťmi. Starší by sa mali postarať o to, aby naši drahí zostarnutí spolukresťania mali čo jesť a aby mali dom v poriadku. V tom je možné viesť mladých a nových, aby sa učili vykonávať takéto láskavé skutky a aby chápali, že každý člen zboru by sa mal cítiť milovaný. (Rim. 12:10) w16.08 4:13, 14

Jedna mladá sestra z Francúzska sa vyjadrila: „Učitelia sú dosť prekvapení, že niektorí študenti ešte stále veria tomu, čo sa píše v Biblii.“ Ak si mladý a slúžiš Jehovovi alebo sa o ňom ešte len učíš, možno si vystavený tlaku, aby si veril všeobecne rozšíreným názorom, ako je napríklad evolučná teória. Čo môžeš v takom prípade robiť, aby si si posilnil vieru v Stvoriteľa a zachoval ju silnú? Jedným krokom je používať „schopnosť premýšľať“, ktorú sme dostali od Boha. V Biblii sa o nej píše, že „ťa bude strážiť“. Ako? Bude ťa chrániť pred falošným učením, ktoré by mohlo zničiť tvoju vieru. (Prísl. 2:10–12) Skutočná viera je založená na presnom poznaní Boha. (1. Tim. 2:4) Teda keď študuješ Bibliu a naše publikácie, nesnaž sa látku len preletieť. Zastav sa a premýšľaj, aby si „pochopil zmysel“ toho, čo čítaš. w16.09 4:1 – 3

Možno sme mali ťažké detstvo alebo sa nachádzame v zdanlivo beznádejnej situácii. Napriek tomu nesmieme poľaviť v boji. Keď nepoľavíme, môžeme si byť istí, že Jehova nás požehná. (1. Mojž. 39:21–23) Zamysli sa nad tým, s čím bojuješ ty. Možno ti niekto krivdí, má voči tebe predsudky, posmieva sa ti alebo na teba žiarli a falošne ťa obviňuje. Nedaj sa tým skľúčiť, ale pamätaj na to, čo pomohlo s radosťou vytrvávať Jakobovi, Ráchel a Jozefovi. Vďaka tomu, že si hlboko cenili duchovné veci, ich Boh posilnil a požehnal. Vytrvalo bojovali a konali v súlade so svojimi modlitbami. Koniec tohto zlého sveta je už veľmi blízko, a preto je nevyhnutné, aby sme sa pevne držali nádeje do budúcnosti. Si ochotný namáhať sa, aby si získal Jehovovo požehnanie? w16.09 2:8, 9

Rodičia, váš príklad viery je mimoriadne dôležitý. Vaše deti si všímajú, čo robíte. Keď budete mať pevnú vieru, určite to bude mať na ne dobrý vplyv. Teda stále si vieru posilňujte. Nech vaše deti vidia, aký je Jehova pre vás skutočný. Keď majú istí manželia z Bermúd nejaké starosti, modlia sa spolu s deťmi o Jehovovu pomoc a povzbudzujú ich, aby sa modlili aj samy. „Našej staršej dcére zvykneme hovoriť: ‚Spoliehaj sa na Jehovu, čo najviac sa venuj službe a nerob si prílišné starosti.‘ Keď vidí, aké výsledky to prináša, uvedomuje si, že Jehova nám pomáha. Veľmi to posilňuje jej vieru v Boha a dôveru v Bibliu.“ Deti si budú musieť vybudovať svoju vlastnú vieru. Ty ako rodič môžeš sadiť a polievať. No len Boh môže dať vzrast. (1. Kor. 3:6) Preto sa modli o jeho ducha a usiluj sa zo všetkých síl učiť o ňom svoje milované deti. Môžeš si byť istý, že Jehova tvoje úsilie požehná. (Ef. 6:4) w16.09 5:16 – 18

Po viac ako troch rokoch služby v cudzojazyčnom obvode si Serge a jeho manželka Muriel všimli, že ich 17-ročný syn už z kresťanských činností nemá radosť. „Keď sme si uvedomili, že táto situácia mu bráni v duchovnom pokroku,“ vysvetľuje Serge, „rozhodli sme sa vrátiť do nášho bývalého zboru.“ Ktoré činitele by rodičia mali vziať do úvahy pri rozhodovaní, či sa vrátiť do zboru, kde sa hovorí jazykom, ktorému deti najlepšie rozumejú? Najprv by mali zvážiť, či majú dostatok času a síl, aby deťom vštepovali lásku k Jehovovi a zároveň ich učili cudzí jazyk. Mali by sa však zamyslieť aj nad tým, či deti nestrácajú záujem o duchovné veci alebo o službu v cudzojazyčnom obvode, v ktorom slúžia. Ak je to tak, možno sa rozhodnú, že sa vrátia do zboru, kde sa hovorí jazykom, ktorému deti najlepšie rozumejú, a zostanú tam dovtedy, kým duchovne nezosilnejú. (5. Mojž. 6:5–7) w16.10 2:14, 15

Noacha sa susedia nepochybne pýtali, prečo sa pustil do takej obrovskej stavby. Zostal ticho alebo im povedal, aby sa starali o seba? Vôbec nie! Jeho viera ho podnietila, aby smelo vydával svedectvo a varoval svojich súčasníkov pred blížiacim sa Božím súdom. Je možné, že ľuďom hovoril presne to, čo mu povedal Jehova: „Koniec každého tela prišiel predo mňa, lebo zem je plná násilia kvôli nim... Privádzam potopu vôd na zem, aby som skazil každé telo pod nebesami, v ktorom je činná životná sila. Všetko, čo je na zemi, skoná.“ Noach nepochybne ľuďom vysvetľoval, aký je jediný spôsob záchrany, a opakoval im príkaz, ktorý dostal od Boha: „Vojdeš do korábu.“ Bol „zvestovateľom spravodlivosti“ a to bol prejav jeho viery. (1. Mojž. 6:13, 17, 18; 2. Petra 2:5) w16.10 4:7

Rodičia dokazujú vernosť Jehovovi, keď vychovávajú deti podľa Biblie. Musia si dávať pozor, aby sa pri výchove nedali príliš ovplyvniť miestnymi zvykmi. Svetské zmýšľanie je v kresťanskej domácnosti neprijateľné. (Ef. 2:2) Otec, ktorý je pokrsteným kresťanom, by nemal ponechávať výchovu detí len na manželku, aj keď je to v ich kultúre bežné. Biblia sa k tejto veci vyjadruje jasne: „Otcovia... vychovávajte [svoje deti] v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Ef. 6:4) Rodičia, ktorí milujú Boha, si prajú, aby ich deti boli ako Samuel. V Biblii čítame, že keď vyrastal, Jehova bol s ním. (1. Sam. 3:19) Bolo by múdre rozhodovať sa v takých dôležitých veciach, ako je rodina a živobytie, a pritom si nepozrieť, čo o tom hovorí Biblia? Určite nie. Potrebujeme pomoc nášho nebeského Otca, lebo sami nie sme schopní riadiť svoje kroky. w16.11 3:14, 15

Celé stvorenie svedčí o tom, že Boh je úžasný Organizátor. Biblia o ňom hovorí: „Jehova sám s múdrosťou založil zem. S rozlišovacou schopnosťou dôkladne upevnil nebesia.“ (Prísl. 3:19) To, čo poznáme o jeho stvoriteľských dielach, sú „len okraje jeho ciest“ a počuli sme o ňom iba „šepot veci“. (Jób 26:14) Ale i z toho mála, čo o vesmíre vieme, jasne vyplýva, že v ňom panuje dokonalý poriadok. Galaxie obsahujú milióny hviezd a všetky sa pohybujú usporiadane. Planéty v našej slnečnej sústave obiehajú okolo Slnka, pričom sa už celé veky riadia vesmírnymi „dopravnými predpismi“. Vďaka úžasnému poriadku, ktorý existuje vo vesmíre, si uvedomujeme, že Jehova, ktorý „urobil... s porozumením“ nebesia i zem, si zaslúži našu chválu, vernosť a úctu. (Žalm 136:1, 5–9) w16.11 2:3

Proroctvo v Malachiášovi 3:1–3 hovorí o období od roku 1914 do začiatku roku 1919, keď mali byť pomazaní „synovia Léviho“ prečistení. Jehova, „pravý Pán“, prišiel v tom čase spolu s Ježišom Kristom, „poslom zmluvy“, do duchovného chrámu, aby preskúmal tých, ktorí tam slúžia. Jehova im poskytol naprávanie a očistil ich, takže boli pripravení prijať novú úlohu. V roku 1919 Ježiš vymenoval „verného a rozvážneho otroka“ a poveril ho, aby dával duchovný pokrm všetkým členom Božej domácnosti. (Mat. 24:45) Boží služobníci boli konečne oslobodení spod vplyvu Veľkého Babylona. Jehova im odvtedy prejavuje nezaslúženú láskavosť, vďaka čomu stále viac spoznávajú jeho vôľu a posilňujú si k nemu vzťah. Za jeho požehnanie sú veľmi vďační! w16.11 5:14

Milujeme Jehovu, „lebo on prvý miloval nás“. (1. Jána 4:19) Jehova prejavuje lásku napríklad tak, že žehná svojich verných služobníkov. Čím viac ho milujeme, tým silnejšiu vieru máme a tým viac sme presvedčení, že vždy odmeňuje tých, ktorých miluje. (Hebr. 11:6) To, že Jehova je darcom odmeny, je neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti a charakteristickým znakom jeho konania. Naša viera by nebola úplná, keby sme neboli pevne presvedčení, že odmení tých, ktorí ho úprimne hľadajú. Prečo to môžeme povedať? Pretože „viera je isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame“. (Hebr. 11:1) Veriť v Boha teda okrem iného znamená byť presvedčený, že svojich služobníkov bude žehnať, tak ako to sľúbil. Ako je uvedené v dnešnom texte, Jehova nás nabáda, aby sme sa usilovali o jeho požehnanie. Keď toto veľkorysé pozvanie prijmeme, dáme najavo, že sme zaň veľmi vďační. w16.12 4:1 – 3

Aj keď niekto slúži Bohu už veľa rokov, časom by sa mohol začať v mysli zameriavať na telesné veci. Teraz nehovoríme o kresťanovi, ktorý príležitostne premýšľa o jedle, zamestnaní, zábave alebo dokonca o romantickom vzťahu. Všetky tieto veci patria k životu. Sám Ježiš si vedel vychutnať jedlo a nasýtil i ostatných. Uvedomoval si tiež potrebu odpočinku. A Pavol napísal, že v manželstve majú svoje miesto aj sexuálne styky. Grécke slovo, ktoré je tu preložené slovom „zmýšľať“, znamená „zameriavať sa na niečo v mysli alebo v srdci, premyslene niečo naplánovať s ohľadom na skrytý sklon alebo postoj“. Tí, ktorí žijú „v súlade s telom“, dovoľujú, aby hriešne sklony mali rozhodujúci vplyv na ich život. Istý učenec o myšlienke z Rimanom 8:5 napísal: „Byť v mysli na niečo zameraný znamená veľmi sa o to zaujímať, neustále o tom hovoriť, zaoberať sa tým, ba priam sa v tom vyžívať; v tomto prípade na veci týkajúce sa tela.“ w16.12 2:5, 9, 10

Každý, kto dovolí, aby ho ovládli nesprávne žiadosti, môže skĺznuť k opovážlivému konaniu. K opovážlivým skutkom často vedie sebectvo, závisť či nekontrolovaný hnev. Stalo sa to napríklad Abšalómovi, Uzzijahovi a Nabuchodonozorovi. Jehova ich za ich opovážlivosť pokoril. (2. Sam. 15:1–6; 18:9–17; 2. Par. 26:16–21; Dan. 5:18–21) Existujú aj iné príčiny, prečo niekto koná opovážlivo. Zamyslime sa napríklad nad biblickými správami z 1. Mojžišovej 20:2–7 a z Matúša 26:31–35. Pramenilo zdanlivo opovážlivé konanie Abimelecha a Petra z nesprávnych žiadostí? Nepoznali všetky skutočnosti alebo konali neuvážene? Keďže nevidíme druhým do srdca, je múdre a láskavé nerobiť unáhlené závery o ich pohnútkach. w17.01 3:9, 10

Podobne ako chudobná vdova, aj dnes sa Boží služobníci spoliehajú na Jehovu, že ak budú hľadať najprv Kráľovstvo, postará sa, aby mali všetko, čo potrebujú. (Mat. 6:33) Vezmime si príklad Malcolma. Spolu s manželkou celé desaťročia slúžili Jehovovi a nemali to v živote vždy jednoduché. Malcolm povedal: „Život býva nepredvídateľný a neistý a niekedy je ťažké vyrovnať sa s tým, čo prinesie. No Jehova odmeňuje tých, ktorí sa naňho spoliehajú.“ Čo radil? „Modli sa o to, aby si dokázal slúžiť Jehovovi čo najlepšie. Sústreď sa na to, čo môžeš robiť, nie na to, čo nemôžeš.“ Tento svet postupuje „od zlého k horšiemu“, a preto môžeme očakávať stále väčšie ťažkosti. (2. Tim. 3:1, 13) Dnes je dôležitejšie než kedykoľvek predtým, aby sme sa týmito ťažkosťami nedali ochromiť. Musíme si posilňovať dôveru v Jehovu a súčasne robiť, čo v danej situácii môžeme. w17.01 1:17 – 19

Dávida trápilo, že nebol postavený žiadny „dom“, čiže chrám zasvätený Jehovovi. Preto ho chcel postaviť. Ale ako vidíme z dnešného textu, Jehova rozhodol v tejto záležitosti inak. Hoci láskavo uistil Dávida, že bude stále s ním, prikázal, aby chrám postavil jeho syn Šalamún. Ako na to Dávid zareagoval? (1. Par. 17:1–4, 8, 11, 12; 29:1) Dávid neprestal Šalamúna podporovať. Nesužoval sa predstavou, že zásluha za stavbu chrámu nepripadne jemu. Stavba sa nakoniec naozaj stala známou ako Šalamúnov chrám, nie Dávidov. Aj keď Dávid možno cítil sklamanie, že nemôže uspokojiť túžbu svojho srdca, projekt zo všetkých síl podporoval. Nadšene zorganizoval pracovné skupiny a nahromadil zásoby železa, medi, striebra, zlata a cédrového dreva. Okrem toho Šalamúna povzbudil: „Teraz, syn môj, kiež dokáže Jehova, že je s tebou, a ty budeš mať úspech a postavíš dom Jehovovi, tvojmu Bohu, ako hovoril o tebe.“ (1. Par. 22:11, 14–16) w17.01 5:6, 7

Aj keď zažívame prenasledovanie, robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme sa v živote riadili Božími spravodlivými zásadami a zákonmi. Keď robíme to, čo je správne, nechávame „svietiť naše svetlo“, a tak oslavovať Jehovovo meno. (Mat. 5:14–16) Svojím životom dokazujeme, že Jehovove zákony sú dobré a že Satanove obvinenia sú falošné. Keď sa dopustíme chýb, čo sa stáva každému, úprimne to ľutujeme a s konaním, ktoré zneuctieva Jehovu, prestaneme. Ľuďom, ktorí prejavujú vieru, Jehova na základe Kristovej obete odpúšťa hriechy. Keď mu oddajú svoj život, stávajú sa jeho služobníkmi. Na pomazaných kresťanov sa Jehova pozerá ako na svojich spravodlivých synov a na „iné ovce“ ako na svojich spravodlivých priateľov. (Ján 10:16; Rim. 5:1, 2; Jak. 2:21–25) Takže už teraz nám výkupné umožňuje, aby sme s naším Otcom mali dobrý vzťah a aby sme prispievali k posväteniu jeho mena. w17.02 2:5, 6