Máj

Jefta si uvedomoval, že oslobodí Izrael od Ammónčanov iba s Božou pomocou. Sľúbil Jehovovi, že ak mu pomôže zvíťaziť, dá mu ako „zápalnú obeť“ prvého človeka, ktorý mu pri návrate domov vyjde v ústrety. (Sud. 11:30, 31) Aká obeť to mala byť? Ľudské obete sú Jehovovi odporné. Teda Jefta nemohol mať na mysli takúto obeť. (5. Mojž. 18:9, 10) Mojžišovský Zákon vyžadoval, aby bola zápalná obeť predložená Jehovovi celá. Preto mal Jefta zjavne v úmysle, že toho človeka zasvätí službe Bohu, aby až do konca života slúžil vo svätostánku. Jehova prijal Jeftov sľub a dal mu jednoznačné víťazstvo nad nepriateľmi. (Sud. 11:32) Keď sa Jefta vrátil z boja, v ústrety mu vyšla jeho milovaná dcéra, jeho jediné dieťa! Ako sa Jefta zachoval? Dodržal slovo? w16.04 1:11 – 13

Pred niekoľkými rokmi väčšina zborov preberala na zborovom štúdiu Biblie knihu Priblíž sa k Jehovovi. Čo si cítil, keď si študoval Božie vlastnosti a počúval úprimné komentáre bratov a sestier? Neprehĺbilo to tvoju lásku k nášmu nebeskému Otcovi? Na zhromaždeniach sa viac dozvedáme z Božieho Slova aj vďaka prejavom, predvedeniam a čítaniu Biblie. Učíme sa tiež uplatňovať biblické zásady v každej oblasti života. (1. Tes. 4:9, 10) Napríklad články, ktoré rozoberáme na štúdiu Strážnej veže, obsahujú presne to, čo Boží ľud potrebuje. Podnietil ťa niektorý článok, aby si prehodnotil svoje ciele, odpustil spolukresťanovi či zlepšil kvalitu svojich modlitieb? Na zhromaždení, ktoré máme cez týždeň, sa zase školíme do služby. Učíme sa, ako zvestovať dobré posolstvo a ako pomáhať druhým, aby rozumeli biblickým zásadám. (Mat. 28:19, 20) w16.04 3:4, 5

Premýšľal si niekedy o tom, koľko osobných nezhôd sa spomína v Biblii? Vezmime si len niekoľko úvodných kapitol 1. Mojžišovej. Kain zabil Ábela (1. Mojž. 4:3–8), Lámech zabil mladého muža, ktorý ho udrel (1. Mojž. 4:23), Abrahámovi a Lótovi pastieri sa hádali (1. Mojž. 13:5–7), Hagar pohŕdala Sárou a tá sa potom rozhnevala na Abraháma (1. Mojž. 16:3–6), Izmael bol proti všetkým a všetci boli proti nemu (1. Mojž. 16:12). Prečo je v Biblii záznam o takýchto sporoch? Jeden dôvod je, že nás to učí, prečo je dôležité usilovať sa o pokoj a ako to môžeme robiť. Tieto správy o ľuďoch, ktorí skutočne žili a riešili rôzne nezhody, sú pre nás veľmi poučné. Vidíme, k čomu viedlo ich konanie, a môžeme zvážiť, čo robiť alebo nerobiť, keď sa dostaneme do podobnej situácie. w16.05 1:1, 2

Aké metódy používal pri oznamovaní dobrého posolstva Ježiš a jeho učeníci? Vyhľadávali príležitosti hovoriť s ľuďmi všade tam, kde ich nachádzali, či už na verejnosti, alebo v domácnostiach. Hľadali tých, ktorí mali záujem o dobré posolstvo, pričom chodili z domu do domu. (Mat. 10:11; Luk. 8:1; Sk. 5:42; 20:20) Takáto systematická metóda bola prejavom nestrannosti. Čo v tomto ohľade robia Jehovovi svedkovia? Sú jediní, ktorí oznamujú, že Ježiš vládne od roku 1914 ako Kráľ. V súlade s Ježišovými pokynmi pripisujú tejto činnosti veľkú dôležitosť. Istá spisovateľka v knihe o náboženstvách v Amerike píše: „[Jehovovi svedkovia] nikdy nezabúdajú na to, že ich hlavnou úlohou je odovzdávať duchovné posolstvo o prichádzajúcom konci sveta a o nutnosti záchrany.“ (Pillars of Faith—​American Congregations and Their Partners) Jehovovi svedkovia s vytrvalosťou hlásajú toto posolstvo a používajú pri tom rovnaké metódy ako Ježiš a jeho učeníci. w16.05 2:10, 12

Keď sa rozhodujeme na základe toho, čo si Jehova myslí a čo sa mu páči, posilňujeme si k nemu vzťah. (Jak. 4:8) On nás preto schvaľuje a žehná nám. To zase posilňuje našu vieru. Riaďme sa teda biblickými zákonmi a zásadami, pretože z nich spoznávame Boží názor na rôzne veci. Samozrejme, o Jehovovi sa vždy budeme dozvedať niečo nové. (Jób 26:14) No keď sme usilovní, môžeme už teraz získať múdrosť, poznanie a schopnosť rozlišovať, vďaka čomu sa budeme rozhodovať múdro. (Prísl. 2:1–5) Názory a plány nedokonalých ľudí sa neustále menia, ale žalmista nám pripomína, že „Jehovova rada, tá obstojí na neurčitý čas; myšlienky jeho srdca sú z pokolenia na pokolenie“. (Žalm 33:11) Preto keď bude naše myslenie a konanie v súlade s uvažovaním nášho nadovšetko múdreho Boha, Jehovu, budeme v živote robiť tie najlepšie rozhodnutia. w16.05 3:17

Keď veríme, že Jehova dokáže čítať v srdci a priťahuje k sebe tých, ktorých sám vyberie, nemali by sme súdiť ľudí v našom obvode ani členov zboru. (Ján 6:44) Keď uznávame, že Jehova je naším Hrnčiarom, ovplyvní to náš postoj k spoluveriacim. (Iz. 64:8) Pozeráš sa na svojich bratov a sestry tak ako Boh — nie ako na hotový výrobok, ale ako na niečo, čo sa ešte len tvorí? Boh vidí nielen to, akí sú vnútri, ale aj to, akými sa môžu stať v jeho zručných rukách. Preto sa pozerá na ľudí pozitívne a nezameriava sa na nedokonalosť, ktorá tu jedného dňa nebude. (Žalm 130:3) My ho môžeme napodobňovať tak, že budeme mať k spolukresťanom rovnaký pozitívny postoj. S naším Hrnčiarom môžeme dokonca spolupracovať, keď pomáhame bratom a sestrám robiť duchovné pokroky. (1. Tes. 5:14, 15) Zboroví starší, „dary v podobe ľudí“, by v tom mali dávať príklad. (Ef. 4:8, 11–13) w16.06 1:4 – 6

Zvestovateľská služba nám pomáha rozvíjať si pokoru a ovocie Božieho ducha. (Gal. 5:22, 23) A keď prejavujeme kresťanskú osobnosť, skrášľujeme posolstvo, ktoré zvestujeme. To môže zmeniť postoj niektorých ľudí voči nám. Dvaja svedkovia v Austrálii chceli vydať svedectvo istej žene, no tá k nim bola veľmi hrubá. Úctivo ju však počúvali. Neskôr oľutovala svoje správanie a napísala list do pobočky. Uviedla v ňom: „Rada by som sa tým dvom veľmi trpezlivým a pokorným ľuďom ospravedlnila za to, ako povýšenecky som sa správala. Bolo odo mňa hlúpe, že som sa pokúšala odbiť dvoch ľudí, ktorí za mnou prišli s Božím Slovom.“ Bola by tá pani napísala niečo také, keby zvestovatelia nezostali pokojní? Asi nie. Služba je teda veľmi užitočná jednak pre druhých a jednak pre nás. w16.06 2:12, 13

Všetci sme od narodenia nedokonalí. (Rim. 5:12, 19) Preto sa občas stane, že niekto zo zboru povie alebo urobí niečo, čo nás zraní. To preverí našu lásku k Jehovovi a k jeho ľudu. Ako zareaguješ, keď sa niečo také stane? Napríklad veľkňaz Éli, ktorý mohol veľmi prispieť k tomu, aby ľud uctieval Jehovu správnym spôsobom, mal dvoch synov a tí nedodržiavali Jehovove zákony. V Biblii sa o nich píše: „Éliho synovia boli naničhodníci; neuznávali Jehovu.“ (1. Sam. 2:12) Dopúšťali sa veľmi vážnych hriechov. Éli o tom vedel a mal svojich synov pokarhať. Napriek tomu s tým veľa neurobil. Boh preto jeho domácnosť odsúdil. (1. Sam. 3:10–14) A rozhodol, že Éliho potomkovia prídu o veľkňazský úrad. Keby si žil v tom čase, ako by si sa pozeral na to, že Éli prehliada hriechy svojich synov? Oslabilo by to tvoju vieru v Jehovu? Prestal by si mu preto slúžiť? w16.06 4:5, 6

Prečo Ježiš mohol povedať slová uvedené v dnešnom dennom texte? Vysvetlil to v predchádzajúcom verši: „Váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ Jehova vie, aké sú naše potreby, pokiaľ ide o jedlo, oblečenie a bývanie. A dokáže predvídať, čo potrebujeme, ešte skôr, ako si to sami uvedomíme. (Fil. 4:19) Presne vie, ktorý kus oblečenia sa nám najbližšie obnosí, akú výživu potrebuje naše telo a aké bývanie potrebujeme vzhľadom na veľkosť našej rodiny. Jehova sa postará, aby sme mali všetko, čo naozaj potrebujeme. Môžeme si byť istí, že ak robíme to, čo máme, čiže ak dávame duchovné záujmy na prvé miesto, Jehova nám neodoprie nič dobré. „Zbožná oddanosť“ by nás mala podnecovať, aby sme boli spokojní so „živobytím a niečím na seba“. (1. Tim. 6:6–8) w16.07 1:17, 18

Toto zmierenie nám umožňuje získať s Jehovom pokojný vzťah. Pavol svojim pomazaným bratom vysvetľuje, že tento vzácny vzťah je možný len vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti: „Teraz, keď sme boli vyhlásení za spravodlivých na základe viery, tešme sa z pokoja s Bohom prostredníctvom nášho Pána Ježiša Krista, pomocou ktorého sme získali vierou prístup do tejto nezaslúženej láskavosti, v ktorej teraz stojíme.“ (Rim. 5:1, 2) Mať pokojný vzťah s Jehovom je určite veľká česť! Nikto z nás sa nenarodil ako spravodlivý. Prorok Daniel však predpovedal, že „tí, čo majú pochopenie“, čiže pomazaní kresťania, budú v čase konca „privádzať mnohých k spravodlivosti“. (Dan. 12:3) Prostredníctvom zvestovateľskej a vyučovacej činnosti už pomohli miliónom „iných oviec“, aby získali Jehovovo schválenie. (Ján 10:16) No aj to je možné len vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti. (Rim. 3:23, 24) w16.07 3:10, 11

Z neprirodzených zväzkov medzi zhmotnenými anjelmi a ľudskými ženami sa narodili násilní obri Nefilim. „Zlo človeka na zemi [bolo] obzvlášť veľké.“ (1. Mojž. 6:1–5) Jehova napokon spôsobil potopu, aby zničil zlých. Ľudia v tých dňoch boli takí zamestnaní každodennými záležitosťami vrátane manželstva, že nebrali vážne to, čo im „Noach, zvestovateľ spravodlivosti“, hovoril o blížiacom sa zničení. (2. Petra 2:5) Ježiš prirovnal vtedajšiu situáciu k situácii v našich dňoch. (Mat. 24:37–39) Dnes väčšina ľudí nechce počúvať dobré posolstvo o Božom Kráľovstve, ktoré sa zvestuje na celej zemi na svedectvo všetkým národom, skôr ako príde koniec tohto zlého sveta. Aké poučenie si môžeme vziať z toho, čo sa dialo v Noachových dňoch? Ani rodinné záležitosti, napríklad manželstvo a výchova detí, by nás nemali obrať o silné presvedčenie, že Jehovov deň je blízko. w16.08 1:8, 9

Žijeme hlboko „v posledných dňoch“, a preto zažívame „kritické časy, s ktorými sa [dá] ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1–5) No keď zostávame duchovne silní, môžeme odolať negatívnym vplyvom tohto sveta. Keď Pavol zapísal radu, ktorú čítame v dnešnom dennom texte, nechcel povedať, aby kresťania zanedbávali svoje manželstvo. Ale keďže čas je skrátený, prvoradé musia byť duchovné veci. (Mat. 6:33) Hoci žijeme vo veľmi ťažkých časoch a manželstvá okolo nás sa rozpadávajú, naše manželstvo môže byť šťastné. Ak zostaneme blízko pri Jehovovi a jeho ľude, budeme uplatňovať biblické rady a dáme sa viesť Jehovovým svätým duchom, potom to, „čo Boh spriahol“, nikto a nič nerozdelí. (Mar. 10:9) w16.08 2:17, 18

Kresťanský zbor si vyžaduje pastiersku starostlivosť, a preto je potrebné stále školiť ďalších, ktorí by mohli vykonávať túto prácu. Pavol povedal Timotejovi: „To, čo si počul odo mňa za podpory mnohých svedkov, zveruj verným ľuďom, ktorí budú dostatočne spôsobilí vyučovať iných.“ (2. Tim. 2:1, 2) Timotej sa v tom veľa naučil od Pavla, ktorý bol starším a apoštolom. Potom jeho metódy uplatňoval nielen v službe, ale aj v zbore. (2. Tim. 3:10–12) Pavol nenechával školenie Timoteja na náhodu. Brával tohto mladého muža so sebou. (Sk. 16:1–5) Starší napodobňujú Pavlov príklad, keď berú spôsobilých služobných pomocníkov na pastierske návštevy tam, kde je to vhodné. Poskytujú im tak príležitosť osobne pozorovať, ako má kresťanský starší vyučovať a prejavovať vieru, trpezlivosť a lásku. Keď starší takto postupujú, školia budúcich pastierov „Božieho stáda“. w16.08 4:16, 17

Keď sa v Biblii používa slovný obraz, že niekto má „sklesnuté ruky“, znamená to, že je skľúčený, sklamaný alebo že nevidí východisko. (2. Par. 15:7; Hebr. 12:12) Taký človek sa potom ľahko vzdá. Žiaľ, v tomto zlom svete, ktorému vládne Satan, sme často vystavení mimoriadnemu tlaku. Takýto tlak môže viesť k pocitom úzkosti a spôsobiť, že človek sa cíti preťažený. Úzkosť je ako kotva, ktorá drží čln na mieste, a ten sa nemôže pohnúť. (Prísl. 12:25) Čo môže vyvolávať takéto pocity? Napríklad strata blízkeho človeka, boj s vážnou chorobou, snaha hmotne sa postarať o rodinu v týchto neistých časoch alebo prenasledovanie. Takýto emocionálny tlak ťa časom môže obrať o silu. Môže dokonca viesť k strate radosti. Ale buď si istý, že Boh je pripravený podať ti pomocnú ruku. (Iz. 41:10, 13) w16.09 1:2, 4

Sme nedokonalí, a tak mnohí z nás zápasia s nesprávnymi túžbami. Iní pracujú na tom, aby si udržali pozitívny postoj k službe. Niektorí bojujú so zdravotnými problémami či s osamelosťou. A ďalší vynakladajú veľké úsilie, aby odpustili niekomu, kto ich urazil alebo sa proti nim previnil. Bez ohľadu na to, ako dlho už slúžime Jehovovi, všetci musíme bojovať proti vplyvom a sklonom, ktoré by nám mohli brániť v službe Bohu, ktorý odmeňuje verných. Ak si si všimol, že zradné srdce do určitej miery zviedlo aj teba, modli sa o svätého ducha. Potom budeš mať silu robiť to, čo je správne, a Jehova ťa požehná. Konaj v súlade so svojimi modlitbami. Snaž sa každý deň si prečítať nejakú časť z Biblie a vyhraď si čas na osobné štúdium a pravidelné rodinné uctievanie. (Žalm 119:32) w16.09 2:10, 11

Už ti niekto povedal, že verí v evolúciu, pretože je vedecky podložená, zatiaľ čo viera v Boha nie? Takýto názor má veľa ľudí. Je však dobré pamätať na to, že či už človek verí v Boha, alebo v evolúciu, musí mať nejakú vieru. Ako to? Nikto z nás nevidel Boha ani to, ako niečo tvorí. (Ján 1:18) A podobne žiadny človek — dokonca ani žiadny vedec — nikdy nevidel, ako sa jeden druh vyvíja na iný. Nikto napríklad nepozoroval, že by sa z plaza vyvinul cicavec. (Jób 38:1, 4) Všetci teda musíme skúmať dôkazy a používať „schopnosť premýšľať“, aby sme dospeli k rozumným záverom. Pavol o stvorení napísal: „[Božie] neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne od stvorenia sveta, lebo ich možno vnímať z vytvorených vecí, dokonca jeho večnú moc a Božstvo, takže sú bez ospravedlnenia.“ (Rim. 1:20) w16.09 4:4

Jehova sa s láskou staral o cudzincov, ktorí bývali v Izraeli. Mohli napríklad paberkovať na poliach. (3. Mojž. 19:9, 10) Jehova nechcel, aby Izraeliti brali ohľad na cudzincov iba preto, že im to prikázal. Chcel, aby sa do ich situácie vžili. (2. Mojž. 23:9) Vedeli, aké to je byť cudzincami. Ešte predtým než sa stali otrokmi, sa im Egypťania vyhýbali, pretože sa cítili rasovo nadradení a mali náboženské predsudky. (1. Mojž. 43:32; 46:34; 2. Mojž. 1:11–14) Izraeliti okúsili, aký trpký je život prisťahovalcov, a preto Jehova očakával, že sa k cudzincom budú správať ako k vlastným. (3. Mojž. 19:33, 34) A Jehova sa nezmenil. Keď teda cudzinci prídu na naše zhromaždenie, majme na pamäti, že Jehova sa o nich zaujíma. (5. Mojž. 10:17–19; Mal. 3:5, 6) Zamysli sa nad tým, s akými problémami sa možno stretávajú. Môže to byť diskriminácia alebo jazyková bariéra. Preto hľadaj spôsoby, ako im prejaviť láskavosť a súcit. (1. Petra 3:8) w16.10 1:3 – 5

Jakub vo svojom liste vysvetlil, že mať vieru znamená viac ako len hovoriť, že niečomu veríme. Napísal: „Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem svoju vieru skutkami.“ (Jak. 2:18) Potom vysvetlil, aký rozdiel je medzi tým, keď niekto len tvrdí, že verí, a tým, keď vieru prejavuje skutkami. Aj démoni veria v existenciu Boha, ale nemajú skutočnú vieru. Snažia sa prekaziť uskutočnenie Božieho predsavzatia. (Jak. 2:19, 20) Na druhej strane Jakub uviedol príklad muža zo staroveku, ktorý mal skutočnú vieru, a položil otázku: „Či nebol Abrahám, náš otec, vyhlásený za spravodlivého zo skutkov, keď obetoval svojho syna Izáka na oltári? Vidíš, že jeho viera pôsobila spolu s jeho skutkami a jeho vieru zdokonalili jeho skutky.“ (Jak. 2:21–23) A aby vyzdvihol, že viera sa musí prejavovať skutkami, dodal slová dnešného textu. w16.10 4:8

Veda odhalila o vesmíre a našej zemi už veľmi veľa a to nám prinieslo úžitok v rôznych oblastiach života. Ale na mnoho otázok nedokáže odpovedať. Napríklad astronómovia nie sú schopní presne povedať, ako vznikol vesmír alebo prečo je na našej planéte život. Ľudia nevedia vysvetliť ani to, prečo tak veľmi túžia žiť večne. Prečo existuje toľko dôležitých, ale nezodpovedaných otázok? Čiastočne preto, lebo mnohí vedci a iní ľudia vychádzajú z predpokladu, že Boh neexistuje a že život vznikol evolúciou. No Jehova dal zapísať odpovede na takéto otázky do svojho Slova, Biblie. Stanovil tiež v prírode mnoho nemenných zákonov, na ktoré sa môžeme úplne spoľahnúť. Elektrikári, inštalatéri, konštruktéri, piloti alebo chirurgovia — tí všetci využívajú tieto zákony pri svojej práci. w16.11 2:4, 5

Máme veľa dôvodov, prečo byť Jehovovi vďační. Veď od neho máme samotný život! Dal nám aj nesmierne cenný dar, Bibliu. Pozeráme sa na ňu tak ako kresťania v Tesalonike — ako na Božie Slovo. (1. Tes. 2:13) Vďaka štúdiu Biblie sme sa „priblížili k Bohu, a on sa priblížil k nám“. (Jak. 4:8) Náš nebeský Otec nám prejavil úžasnú česť, keď nám umožnil patriť do jeho organizácie. Za všetky požehnania sme mu veľmi vďační. Žalmista to krásne vyjadril, keď spieval: „Vzdávajte vďaky Jehovovi, lebo je dobrý: veď jeho milujúca láskavosť [alebo „verná láska“] je na neurčitý čas.“ (Žalm 136:1) Refrén „veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“ sa v 136. žalme opakuje 26-krát. Ak Jehovovi a jeho organizácii zostaneme verní, zažijeme splnenie týchto nádherných slov, pretože budeme žiť večne! w16.11 3:18, 19

Tento verš sa často cituje v knihe Čo učí Biblia? Pravdepodobne ho čítaš najmä pri štúdiu 3., 5. a 6. kapitoly tejto knihy, keď chceš svojim deťom alebo iným záujemcom vysvetliť, aké je Božie predsavzatie so zemou, čo je výkupné alebo v akom stave sa nachádzajú mŕtvi. Ale zamýšľal si sa niekedy nad tým, ako verš v Rimanom 5:12 súvisí s tvojím vzťahom k Jehovovi, s tvojimi skutkami a s tvojou vyhliadkou do budúcnosti? Všetci si uvedomujeme, že sme hriešni. Každý deň robíme chyby. No Boh dobre vie, že sme utvorení z prachu, a je nám ochotný odpustiť. (Žalm 103:13, 14) Ježiš zahrnul do vzorovej modlitby aj túto prosbu: „Odpusť nám naše hriechy.“ (Luk. 11:2–4) Preto sa nemusíme stále zaoberať hriechmi, ktoré nám Boh už odpustil. No i tak je užitočné, keď uvažujeme, vďaka čomu nám Boh odpúšťa. w16.12 1:1 – 3

Kresťania v Ríme sa potrebovali preskúmať, na čo sú v živote zameraní. Mali si položiť otázku, či nie sú zameraní na „veci tela“ a či tieto veci neovládajú ich život. Aj my by sme sa mali rovnako preskúmať. Čo nás najviac zaujíma a o čom najradšej rozprávame? O čom každý deň premýšľame? Niektorí sa možno zameriavajú na výzdobu bytu, nové módne štýly, peňažné investície, dovolenky alebo rôzne druhy vín a podobne. Tieto veci nie sú samy osebe zlé. Sú normálnou súčasťou života. Napríklad Ježiš sa postaral o víno na svadbe a Pavol radil Timotejovi, aby užíval „trochu vína“. (1. Tim. 5:23; Ján 2:3–11) Ale vieš si predstaviť, že pre Ježiša a Pavla by bolo víno jednou z najdôležitejších vecí v živote? Bolo víno ich vášňou? Rozprávali stále iba o ňom? Nie. A čo my? O čo sa v živote najviac zaujímame? w16.12 2:5, 10, 11

Tento sľub nás uisťuje o pravdivosti Ježišových slov v Matúšovi 6:33. Raz sa apoštol Peter opýtal Ježiša: „Všetko sme opustili a nasledovali sme ťa; čo nás skutočne čaká?“ (Mat. 19:27) Ježiš za to Petra nepokarhal, ale učeníkov uistil, že za svoju obetavosť budú odmenení. Verní apoštoli a ďalší budú s ním vládnuť v nebi. Ježiš sa však zmienil aj o odmene, ktorú môžeme získať už dnes. Povedal: „Každý, kto opustil domy alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo matku alebo deti alebo pozemky pre moje meno, dostane mnohonásobne viac a zdedí večný život.“ (Mat. 19:29) Jeho učeníci mali získať požehnania vysoko prevyšujúce akékoľvek obete. Nie sú duchovní otcovia, matky, bratia, sestry a deti omnoho cennejší než čokoľvek, čoho sme sa pre Kráľovstvo vzdali? w16.12 4:4, 5

Jehova nám dal nádhernú nádej do budúcnosti. Či už patríme k pomazaným, alebo k „iným ovciam“, všetci dúfame, že sa uskutoční Božie pôvodné predsavzatie a že bude posvätené Jehovovo meno. (Ján 10:16; Mat. 6:9, 10) To je tá najúžasnejšia vyhliadka, z akej sa ľudia môžu tešiť. Túžime zažiť aj splnenie Božieho sľubu o večnom živote buď v „nových nebesiach“, alebo na „novej zemi“. (2. Petra 3:13) Okrem toho veríme, že duchovný blahobyt Božieho ľudu bude stále rásť. Aj mnohí ľudia vo svete vkladajú do niečoho nádej. Napríklad hráči hazardných hier žijú v nádeji, že sa im podarí získať hlavnú výhru v nejakej lotérii. No nemajú v tom žiadnu istotu. Naproti tomu skutočná viera je v Biblii opísaná ako „isté očakávanie“, čiže pevné presvedčenie, že naša kresťanská nádej sa splní. w16.10 3:1, 2

Jehova nám vo svojej nezaslúženej láskavosti dal určité dary, dobré vlastnosti, schopnosti a nadanie. Môžeme ich využívať na jeho chválu a na to, aby sme slúžili druhým. (Rim. 12:4–8) To, že nás Jehova poveril určitými úlohami, dokazuje, že si nás váži a dôveruje nám. Z našej strany si to zas vyžaduje zodpovedný prístup. Naša úloha v Božom usporiadaní sa však môže z času na čas zmeniť. Zamyslime sa nad Ježišom. Spočiatku bol s Jehovom sám. (Prísl. 8:22) Neskôr s ním spolupracoval pri stvorení ďalších duchovných bytostí, vesmíru a nakoniec ľudí. (Kol. 1:16) Časom dostal novú úlohu — prišiel na zem, kde sa narodil ako bezbranné dieťa a stal sa z neho dospelý človek. (Fil. 2:7) Potom obetoval svoj život za ľudstvo, vrátil sa do neba a v roku 1914 sa stal Kráľom Božieho Kráľovstva. (Hebr. 2:9) A v budúcnosti ho čaká ďalšia zmena. Na konci svojej tisícročnej vlády odovzdá kraľovanie Jehovovi, „aby bol Boh každému všetkým“. (1. Kor. 15:28) w17.01 3:11, 12

Istá žena stála pred osobným rozhodnutím. Svojmu známemu povedala: „Nechci odo mňa, aby som premýšľala. Radšej mi povedz, čo mám robiť. To je ľahšie.“ Táto žena chcela, aby jej niekto povedal, čo má robiť, namiesto toho, aby použila vzácny dar slobodnej vôle, ktorý dostala od Stvoriteľa. A čo ty? Rozhoduješ sa sám alebo si radšej, keď rozhodnú za teba iní? Ako sa pozeráš na slobodnú vôľu? Ľudia diskutujú o slobodnej vôli už celé stáročia. Niektorí tvrdia, že nič také ako slobodná vôľa neexistuje, lebo všetko už vopred určil Boh. Iní hovoria, že o slobodnej vôli by sa dalo hovoriť len vtedy, keby sme mali absolútnu slobodu. Keď však chceme zistiť, kde je pravda, musíme sa obrátiť na Božie Slovo, Bibliu. Prečo? Lebo v ňom sa dozvedáme, že Jehova nás stvoril so slobodnou vôľou, čiže nám dal schopnosť a slobodu robiť vlastné rozhodnutia. w17.01 2:1, 2

Dávid si mohol myslieť, že Šalamún nedokáže riadiť taký dôležitý projekt, akým je výstavba Božieho domu. Veď chrám mal byť výnimočne krásny a Šalamún bol v tom čase ešte „mladý a útly“, čiže neskúsený. Dávid však vedel, že Jehova pomôže Šalamúnovi, aby prácu zvládol. A tak sa zameral na to, ako môže projekt podporiť, a zhromaždil obrovské množstvo potrebného materiálu. Podobne by starší bratia nemali strácať radosť, keď svoju prácu musia odovzdať mladším. Mali by si uvedomiť, že keď sa mladí bratia školia, aby im mohli byť zverené rôzne úlohy, je to v najlepšom záujme Jehovovej organizácie. Vymenovaní bratia by mali pociťovať hlboké uspokojenie, že mladší bratia, ktorých školili, sú teraz spôsobilí prevziať ich prácu. w17.01 5:8, 9

Ježiš ako Kráľ Božieho Kráľovstva rozdrví hadovi hlavu a z celého vesmíru vymaže každú stopu Satanovej vzbury. Kým bol na zemi, svojim učeníkom hovoril, akú dôležitú úlohu má Božie Kráľovstvo. Hneď po krste začal široko-ďaleko oznamovať „dobré posolstvo o Božom kráľovstve“. (Luk. 4:43) Predtým než sa Ježiš vrátil do neba, vo svojich posledných slovách učeníkov poveril, aby mu boli svedkami „až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Sk. 1:6–8) Vďaka zvestovateľskej činnosti sa všetci ľudia môžu dozvedieť o výkupnom a stať sa poddanými Božieho Kráľovstva. Dnes túto vládu podporujeme tak, že pomáhame Kristovým bratom plniť si úlohu zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve po celej zemi. (Mat. 24:14; 25:40) w17.02 2:7, 8

Hoci členovia vedúceho zboru mali v ranom kresťanskom zbore určitú autoritu, uznávali, že ich Vodcom je Ježiš. Apoštol Pavol napísal: „Vyrastajme láskou vo všetkom v toho, ktorý je hlavou, Krista.“ (Ef. 4:15) Ježišovi nasledovníci si nedali meno podľa nejakého významného apoštola, ale „božskou prozreteľnosťou [ich] nazvali Kresťanmi“. (Sk. 11:26) Pavol potvrdil, že je dôležité „držať sa tradícií“, čiže pokynov založených na Písme, ktoré pochádzali od apoštolov a iných dozorcov, ale dodal: „Chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža [vrátane člena vedúceho zboru] je Kristus... hlavou Krista je zase Boh.“ (1. Kor. 11:2, 3) Kresťanský zbor teda viedol oslávený Ježiš Kristus, ktorého Hlavou je Jehova. w17.02 4:7

Keď preukazujeme česť tým, ktorí si ju zaslúžia, prinesie nám to úžitok. Aký? Nebudeme sa príliš zameriavať na seba. A ak nás iní majú v úcte, nezačneme si o sebe myslieť priveľa. Zachováme si tiež rovnaký názor na ľudí, aký má Jehova a jeho organizácia, a nebudeme žiadnemu človeku, či už spoluveriacemu, alebo človeku zo sveta, preukazovať prehnanú alebo nezaslúženú česť. Je to múdre, lebo duchovne nezakolíšeme, ani keď nás sklame niekto, komu sme prejavovali úctu. Keď druhým prejavujeme primeranú úctu, získavame Božiu priazeň a to je pre nás tou najväčšou odmenou. Robíme to, čo od nás Jehova očakáva, a tým dokazujeme, že sme mu verní. Vďaka tomu môže Jehova dať odpoveď každému, kto sa mu vysmieva. (Prísl. 27:11) Mnohí ľudia vo svete majú skreslený názor na to, ako by mali druhým preukazovať česť. Preto sme Jehovovi veľmi vďační, že nás učí, ako to máme robiť. w17.03 1:13, 20, 21

Jehošafat podobne ako jeho otec Asa povzbudzoval ľud, aby naďalej uctieval Jehovu. Preto zorganizoval kampaň, počas ktorej Léviti vyučovali z „knihy Jehovovho zákona“. (2. Par. 17:7–10) Dokonca sa vydal na cestu do hornatého kraja Efraim na území severného izraelského kráľovstva, aby ľudí „priviedol späť k Jehovovi“. (2. Par. 19:4) Aj dnes Jehova chce, aby sa o ňom učili ľudia na celom svete, a do tejto vzdelávacej činnosti sa môže zapojiť každý z nás. Je tvojím cieľom každý mesiac učiť druhých z Božieho Slova a pomáhať im, aby aj oni zo srdca slúžili Bohu? Keď sa o to budeš usilovať, s Božím požehnaním možno zavedieš biblické štúdium. Modlíš sa o to? Si ochotný obetovať štúdiu so záujemcom niečo zo svojho voľného času? A podobne ako sa Jehošafat vydal na cestu do Efraima, aby ľudí podnietil vrátiť sa k pravému uctievaniu, aj my môžeme pomáhať tým, ktorí sa stali nečinnými. w17.03 3:10, 11