August

Bol to úmorný boj. Izraelskí vojaci pod vedením sudcu Gedeona celú noc prenasledovali vojsko Madiancov a ich spojencov do vzdialenosti asi 30 kilometrov. Izraeliti si uvedomovali, že teraz sa nesmú vzdať. Preto sa nezastavili a „ďalej prenasledovali“ nepriateľov, dokiaľ ich úplne neporazili. (Sud. 7:22; 8:4, 10, 28) Aj my vedieme neustály boj. Našimi nepriateľmi sú Satan, jeho svet a naša vlastná nedokonalosť. Niektorí z nás už bojujú celé desaťročia a s Jehovovou pomocou sme dosiahli mnohé víťazstvá. Ale konečné víťazstvo sme ešte nezískali. Možno sa cítime unavení, lebo vedieme boj proti našim nepriateľom a čakáme na koniec súčasného systému. Ježiš nás upozornil, že v posledných dňoch budeme musieť znášať ťažké skúšky a kruté prenasledovanie. Ale povedal tiež, že víťazstvo získame len vtedy, ak vytrváme. (Luk. 21:19) w16.04 2:1, 2

Náš Vznešený Učiteľ nás na zhromaždeniach vedie prostredníctvom svojho Slova, Biblie. (Iz. 30:20, 21) Dokonca aj tí, ktorí neuctievajú Jehovu a prídu na naše zhromaždenie, niekedy uznajú: „Boh je skutočne medzi vami.“ (1. Kor. 14:23–25) Jehova pôsobí na zhromaždeniach svojím svätým duchom a aktívne riadi duchovný vyučovací program, ktorý na nich prebieha. Teda keď prídeme na zhromaždenie, počúvame Jehovov hlas a cítime, s akou láskou sa o nás stará. A to nás k nemu približuje. Ježiš povedal: „Kde sa dvaja alebo traja zhromaždia v mojom mene, tam som uprostred nich.“ (Mat. 18:20) Kristus ako Hlava zboru „sa prechádza uprostred“ zborov Božieho ľudu. (Zjav. 1:20–2:1) Len si to predstav! Jehova a Ježiš sa aktívne podieľajú na tom, aby nás na zhromaždeniach posilnili. Čo myslíš, ako to na Jehovu pôsobí, keď vidí, ako veľmi sa chceš priblížiť k nemu a k jeho Synovi? w16.04 3:13, 14

Istá sestra pozdravila dvoch bratov spôsobom, aký sa jednému z nich zdal nevhodný. Keď sa ocitli sami, začal sestru za jej slová kritizovať. No druhý brat mu pripomenul, že sestra verne slúži Jehovovi napriek náročným podmienkam už 40 rokov, a dodal, že to určite nemyslela zle. Dotknutý brat sa zamyslel a potom povedal: „Máš pravdu.“ Tým sa problém vyriešil. Čo sa z toho učíme? To, ako zareagujeme, keď sa nás niekto dotkne, záleží len na nás. Ak druhých milujeme, ľahko im drobné nedostatky prepáčime. (Prísl. 10:12; 1. Petra 4:8) Jehova považuje za „pekné“, keď niekto „prejde ponad priestupok“. (Prísl. 19:11) Teda keď sa k tebe niekto zachoval neláskavo alebo neúctivo, najprv sa sám seba opýtaj: Musím z toho robiť problém? Nemohol by som mu jednoducho prepáčiť? w16.05 1:8, 9

Kto dnes zvestuje dobré posolstvo o Kráľovstve? S istotou môžeme povedať, že sú to Jehovovi svedkovia. Prečo? Pretože zvestujeme to správne posolstvo — dobré posolstvo o Kráľovstve. Používame pri tom správnu metódu — chodíme za ľuďmi. Robíme to zo správnej pohnútky — z lásky, nie z túžby po peniazoch. Toto dielo vykonávame v celosvetovom rozsahu — snažíme sa dostať k ľuďom zo všetkých národov a jazykov. A budeme v tom pokračovať bez prestania, rok za rokom, dokiaľ nepríde koniec. Je naozaj pozoruhodné, čo v súčasnosti Boží ľud dosahuje. Vďaka čomu? Odpoveď dáva apoštol Pavol v texte na dnešný deň. Preto prosme nášho milujúceho Otca, aby nám pri oznamovaní dobrého posolstva ďalej dával silu, a robme, čo môžeme, aby sme dovŕšili svoju službu. (2. Tim. 4:5) w16.05 2:17, 18

Keď sa sami rozhodneme konať Božiu vôľu a namáhame sa pri tom, ukazujeme Jehovovi, že ho veľmi milujeme a chceme mu robiť radosť. Zastávame sa aj jeho práva vládnuť. Satan toto právo spochybnil, ale keď Jehovu z celého srdca poslúchame, dávame najavo, že chceme, aby bol naším Vládcom. A náš láskavý nebeský Otec si to mimoriadne cení. (Jób 2:3–5; Prísl. 27:11) Avšak keby nám to Jehova uľahčil a my by sme sa v boji s našimi slabosťami nemuseli vôbec namáhať, tvrdenie, že mu chceme zostať verní a zastávať sa jeho zvrchovanosti, by nemalo hodnotu. Preto nám Jehova hovorí, aby sme pri rozvíjaní kresťanskej osobnosti vynakladali „vážne úsilie“. (2. Petra 1:5–7; Kol. 3:12) Očakáva, že sa budeme usilovať, aby sme ovládali svoje myšlienky a pocity. (Rim. 8:5) Keď sa v tomto smere úprimne namáhame, cítime hlboké uspokojenie, lebo vidíme, ako Biblia stále mení náš život. w16.05 4:12, 13

Jehova tak ako každý zručný hrnčiar dobre vie, aký typ „hliny“ má pred sebou a nakoľko je kvalitná. Podľa toho ju formuje. (Žalm 103:10–14) Posudzuje nás každého zvlášť a berie do úvahy naše slabosti, obmedzenia aj úroveň nášho duchovného rastu. Boží postoj k nedokonalým ľuďom môžeme spoznať z toho, ako Ježiš reagoval na nedostatky svojich apoštolov. Neraz sa hádali, kto z nich je väčší. Keby si tam vtedy bol, povedal by si, že sú to mierni a poddajní ľudia? No Ježiš sa na nich nepozeral negatívne. Vedel, že ich môže formovať, keď im bude trpezlivo a láskavo radiť a keď uvidia jeho príklad pokory. (Mar. 9:33–37; 10:37, 41–45; Luk. 22:24–27) Keď boli apoštoli po Ježišovom vzkriesení pomazaní svätým duchom, nezameriavali sa už na svoje postavenie, ale na prácu, ktorú dostali. (Sk. 5:42) w16.06 1:10

Iný pravý Boh okrem Jehovu nie je a žiadny boh nie je ako on. (2. Sam. 7:22) Preto Mojžiš pripomenul Izraelitom, že musia uctievať výlučne Jehovu. Nemali napodobňovať ľudí z okolitých národov, ktorí uctievali rôznych bohov a bohyne. Niektorým falošným bohom pripisovali moc nad prírodnými silami, na iných sa pozerali ako na súčasť nejakého božstva. Napríklad Egypťania uctievali boha slnka Ra, bohyňu neba Nut, boha zeme Geba, boha Nílu Hapiho a rôzne posvätné zvieratá. Jehova mnohých týchto falošných bohov pokoril, keď priviedol na Egypt desať rán. Najvýznamnejším kanaanskym bohom bol boh plodnosti Baal, ktorý bol uctievaný aj ako boh oblohy, dažďa a búrok. V mnohých oblastiach ho ľudia považovali aj za miestneho boha, ktorého prosili o ochranu. (4. Mojž. 25:3) Izraeliti mali pamätať na to, že ich Boh, „pravý Boh“, je „jeden Jehova“. (5. Mojž. 4:35, 39) w16.06 3:4, 5

Ježišova dôvera v Jehovu a jeho ľud vždy stála na pevných základoch. Aj my máme veľa dôvodov, prečo Jehovovi a jeho organizácii dôverovať. Stačí sa zamyslieť nad tým, čo Jehova v týchto posledných dňoch dosahuje prostredníctvom svojich služobníkov. Na celej zemi jednotne oznamujeme dobré posolstvo, čo nerobí nikto iný, pretože nemá Jehovovu podporu. To, ako sa dnes Božiemu ľudu duchovne darí, je v Izaiášovi 65:14 opísané takto: „Hľa, moji sluhovia budú radostne kričať pre dobrý stav srdca.“ Máme veľkú radosť, že nás Jehova vedie, a tak dosahujeme toľko úžasných výsledkov. Naproti tomu ľudia vo svete sú nešťastní, pretože podmienky v Satanovom svete sa stále zhoršujú. Musíme zostať verní Jehovovi a jeho organizácii. w16.06 4:10 – 12

O tom, prečo je dôležité zostať bdelý, sa môžeme poučiť zo staroveku. V tom čase boli mnohé mestá, ako napríklad Jeruzalem, obohnané vysokými múrmi. Múry slúžili nielen ako ochrana pred nepriateľmi, ale aj ako rozhľadňa, odkiaľ bolo možné pozorovať, čo sa deje v okolí. Na múroch a pri bránach boli vo dne v noci rozmiestnené hliadky. V prípade blížiaceho sa nebezpečenstva mali obyvateľov mesta varovať. (Iz. 62:6) To, či strážcovia zostali na svojich stanovištiach bdelí a ostražití, bolo otázkou života a smrti. (Ezech. 33:6) Židovský historik Josephus Flavius uvádza, že v roku 70 n. l. sa rímske vojsko zmocnilo pevnosti Antonia, ktorá susedila s jeruzalemskými hradbami. Stalo sa to práve preto, lebo stráže pri bránach zaspali! Rimania odtiaľ vtrhli do chrámu a podpálili ho. To nakoniec viedlo k veľkému súženiu, aké Jeruzalem a židovský národ nikdy predtým nezažil. w16.07 2:2, 7, 8

Aj keď nám Jehova vo svojej nezaslúženej láskavosti dáva mnoho vynikajúcich darov, nemali by sme si opovážlivo myslieť, že nám bude tolerovať akékoľvek správanie. Niektorí kresťania v prvom storočí „obracali nezaslúženú láskavosť Boha na ospravedlnenie voľného správania“. (Júda 4) Títo neverní členovia kresťanského zboru si očividne mysleli, že môžu hrešiť a spoliehať sa na to, že Jehova im odpustí. A čo bolo ešte horšie, snažili sa zlákať aj spolukresťanov, aby sa k nim pripojili v ich zavrhnutiahodnom konaní. Tak ako vtedy, aj dnes platí, že každý, kto tak koná, „urazil ducha nezaslúženej láskavosti“. (Hebr. 10:29) Aj dnes Satan zviedol niektorých kresťanov k názoru, že môžu hrešiť a milosrdný Boh im všetko odpustí. Je pravda, že Jehova odpúšťa kajúcnym hriešnikom, ale zároveň očakáva, že budeme proti zlým sklonom zo všetkých síl bojovať. w16.07 3:16, 17

Keď sa manželia rozvedú z iného dôvodu ako sexuálna nemravnosť, nie sú voľní pre nové manželstvo. Samozrejme, podvedený kresťan sa môže rozhodnúť, že odpustí svojmu manželskému partnerovi, ktorý neveru ľutuje, tak ako prorok Hozeáš odpustil svojej nevernej manželke Gomer. Aj Jehova prejavil milosrdenstvo Izraelitom, keď sa ako národ kajali z duchovného cudzoložstva. (Hoz. 3:1–5) Treba ešte pripomenúť, že ak kresťan vie, že jeho manželský partner mu bol neverný, a napriek tomu sa rozhodne s ním ďalej sexuálne žiť, dáva tým najavo, že mu odpustil, a biblický dôvod na rozvod zaniká. Po tom, ako Ježiš uviedol slová, ktoré dnes čítame v dennom texte, hovoril o tých, „ktorí majú dar“ slobodného stavu. A dodal: „Kto to môže prijať, nech to prijme.“ (Mat. 19:10–12) Mnohí sa rozhodli, že zostanú slobodní, aby mohli slúžiť Jehovovi s nerozdelenou mysľou. Za to si zaslúžia pochvalu. w16.08 1:15, 16

Mladí ľudia sú silní a zdraví, a preto môžu v službe pre Jehovu veľa urobiť. (Prísl. 20:29) Niektorí mladí bratia a sestry v Bételi pracujú v tlačiarňach pri výrobe Biblií a biblických publikácií. Ďalší pomáhajú pri výstavbe a údržbe sál Kráľovstva. Keď dôjde k prírodnej katastrofe, mladí ľudia spolu so skúsenejšími bratmi a sestrami poskytujú humanitárnu pomoc. A veľa mladých priekopníkov sa naučilo cudzí jazyk, aby mohli zvestovať dobré posolstvo domorodým obyvateľom. Žalmista spieval: „Tí, ktorí hľadajú Jehovu, nebudú mať nedostatok v ničom dobrom.“ (Žalm 34:10) Áno, tí, ktorí horlivo slúžia Jehovovi, sa v ňom nikdy nesklamú. Keď slúžime Jehovovi celou dušou, môžeme osobne „okúsiť a vidieť, že je dobrý“. Cítime šťastie, akému sa nič nevyrovná. w16.08 3:5, 8

Jehova nás dokáže posilniť prostredníctvom svojho svätého ducha a aj to túži urobiť. (1. Par. 29:12) Je nevyhnutné, aby sme prosili o tohto ducha, lebo s jeho pomocou dokážeme prekonať každú prekážku, ktorú nám Satan a tento zlý svet stavia do cesty. (Žalm 18:39; 1. Kor. 10:13) Jehovovi sme vďační aj za jeho Slovo, ktoré je výsledkom pôsobenia svätého ducha. A veľmi si ceníme i duchovný pokrm založený na Biblii, ktorý dostávame každý mesiac. Slová v Zechariášovi 8:9, 13 boli vyslovené v čase, keď prebiehala obnova jeruzalemského chrámu, a tieto slová sú aktuálne aj pre nás. A silu čerpáme i z myšlienok, ktoré nám Jehova predkladá na našich zhromaždeniach, zjazdoch a teokratických školách. Toto školenie nám pomáha slúžiť Jehovovi zo správnych pohnútok, dávať si duchovné ciele a spĺňať si kresťanské úlohy. (Žalm 119:32) Usiluješ sa, aby si aj ty získaval silu z poučovania od Jehovu? w16.09 1:10, 11

Zo zákona, ktorý dal Boh Izraelitom, bolo vidno, že Jehova nenávidí štýl obliekania, ktorý stiera rozdiely medzi mužmi a ženami. Dnes sa takýto štýl označuje ako unisex móda. (5. Mojž. 22:5) Je teda zrejmé, že Bohu sa nepáči, keď sa muži obliekajú ako ženy a ženy ako muži. Neschvaľuje ani oblečenie, z ktorého je ťažké rozoznať, či ho má na sebe muž alebo žena. Božie Slovo obsahuje zásady, ktoré kresťanom pomáhajú, aby sa v otázke obliekania rozhodovali správne. Platia bez ohľadu na to, kde človek žije a aká je tam kultúra alebo podnebie. Nepotrebujeme podrobný zoznam, ktoré oblečenie je vhodné a ktoré nie. Stačia nám biblické zásady, v rámci ktorých sa obliekame podľa vlastného vkusu. w16.09 3:3, 4

Zamysli sa nad tým, akí úprimní a odvážni boli pisatelia Biblie. Mnohí pisatelia v staroveku vykresľovali svoj národ a vodcov len v tom najlepšom svetle. Jehovovi proroci však vždy písali pravdu. Boli ochotní priznať nedostatky svojho národa a dokonca i kráľov. (2. Par. 16:9, 10; 24:18–22) A nezakrývali ani svoje vlastné chyby alebo chyby iných Božích služobníkov. (2. Sam. 12:1–14) Mnoho ľudí je presvedčených, že Biblia musí byť od Boha, aj preto, že sú v nej praktické rady do života. (Žalm 19:7–11) Biblické zásady nás chránia, aby sme sa nezaplietli do falošného uctievania a nedali sa zotročiť rôznymi poverami. (Žalm 115:3–8) A napríklad evolučná teória robí boha z prírody a prisudzuje jej moc, ktorú má len Jehova. Ľudia, ktorí hovoria, že Boh neexistuje, v podstate tvrdia, že budúcnosť je len v našich rukách. No neponúkajú žiadnu spoľahlivú nádej na lepšiu budúcnosť. (Žalm 146:3, 4) w16.09 4:10, 11

Boázovi zjavne nebolo ľahostajné, v akej zúfalej situácii je cudzinka Rút. Obával sa, že muži pracujúci na poli by ju mohli obťažovať, a tak jej navrhol, aby sa pridala k skupine mladých žien. Zaistil, aby mala dostatok jedla a vody rovnako ako jeho nádenníci. Okrem toho sa Boáz k tejto chudobnej cudzinke nesprával povýšenecky, ale bol k nej úctivý a povzbudil ju. (Rút 2:8–10, 13, 14) Na Boáza zapôsobilo nielen to, že Rút prejavila svojej svokre Noeme nesebeckú lásku, ale aj to, že začala uctievať Jehovu. Boázova láskavosť voči Rút bola prejavom vernej lásky „Jehovu, Boha Izraela, pod ktorého krídla... prišla hľadať útočište“. (Rút 2:12, 20; Prísl. 19:17) Vďaka nášmu láskavému správaniu môžu i dnes všetci ľudia bez rozdielu spoznať biblickú pravdu a pocítiť, ako veľmi ich Jehova miluje. (1. Tim. 2:3, 4) w16.10 1:10 – 12

Aj my sa môžeme Jehovovi zdôveriť so všetkými svojimi starosťami, lebo vieme, že nás vypočuje a posilní, aby sme s radosťou vytrvali. A keď vypočúva naše modlitby, posilňuje to našu vieru. (1. Jána 5:14, 15) Ježiš nás nabádal, aby sme „stále prosili“ o Božieho ducha, lebo viera patrí k jeho ovociu. (Luk. 11:9, 13) V modlitbách by sme sa však nemali obmedzovať len na prosby o pomoc. Môžeme Jehovovi dennodenne ďakovať a chváliť ho za jeho „podivuhodné diela“, lebo „je ich viac, ako môžeme vypočítať“. (Žalm 40:5) Mali by sme sa modliť aj za našich bratov na celom svete. Napríklad máme „pamätať na tých, ktorí sú vo väzenských putách, akoby sme boli spútaní s nimi“. A mali by sme sa modliť aj za tých, „ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia“. Keď vidíme, že Jehova vypočúva naše modlitby, cítime sa k nemu ešte bližšie a naša viera rastie. (Hebr. 13:3, 7) w16.10 3:8, 9

Jehovovi služobníci veria, že Boh už zriadil svoje Kráľovstvo v nebesiach, a dávajú to najavo svojimi skutkami. Výsledkom je celosvetový duchovný raj, z ktorého sa dnes teší už viac ako osem miliónov našich bratov a sestier. Toto duchovné prostredie oplýva ovocím Božieho ducha. (Gal. 5:22, 23) Je pôsobivým dôkazom pravej kresťanskej viery a lásky. Za duchovný raj si nemôže pripisovať zásluhy žiadny človek. Ďakovať zaň môžeme jedine nášmu Bohu. Tento obdivuhodný výsledok jeho činnosti sa stal „pre neho niečím slávnym, znamením na neurčitý čas, ktoré nebude odrezané“. (Iz. 55:13) Náš duchovný raj bude neustále prekvitať, až kým nebude zem naplnená dokonalými, spravodlivými a šťastnými ľuďmi, a to na večnú Jehovovu chválu. Naďalej teda prejavuj vieru v Jehovove sľuby! w16.10 4:18, 19

Všetci by sme sa mali riadiť biblickými radami, ktoré dostávame od starších. Zamyslime sa nad Pavlovou radou týkajúcou sa kresťanov, ktorí „chodia neporiadne“. Pavol o nich napísal, že „sa miešajú do toho, čo sa ich netýka“. Hoci ich starší napomínali, oni na ich rady nereagovali. Aký postoj mal zbor zaujať k takým jednotlivcom? Pavol dal kresťanom tento pokyn: „Označte si takého a prestaňte sa s ním stýkať.“ Bola to vyrovnaná rada. Nemali ho považovať za nepriateľa, ale zároveň sa s ním nemali stýkať. (2. Tes. 3:11–15) Aj dnes možno starší pomáhajú kresťanovi, ktorý nedbá na Božie normy, napríklad chodí s niekým, kto neslúži Jehovovi. (1. Kor. 7:39) Ak tento kresťan odmieta zmeniť svoje správanie, starší možno prednesú v zbore varovný prejav, v ktorom vysvetlia, že také správanie vrhá zlé svetlo na zbor. Ako na to reaguješ? Ak vieš, o kom je reč, budeš dbať na radu, aby si sa s ním prestal spoločensky stýkať? Keď zaujmeš pevný postoj, ale zároveň sa budeš zaujímať o jeho duchovné blaho, môže ho to podnietiť, aby zanechal neporiadne správanie. w16.11 2:13

Na Letnice roku 33 n. l. boli tisíce Židov a prozelytov pomazaní svätým duchom. Títo kresťania sa stali „vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom pre zvláštne vlastníctvo“. (1. Petra 2:9, 10) Kým žili apoštoli, zbory Božieho ľudu boli pod ich starostlivým dohľadom. Avšak najmä po ich smrti povstali muži, ktorí hovorili „prevrátené veci, aby odviedli za sebou učeníkov“. (2. Tes. 2:6–8) Mnohí z nich mali v zbore zodpovedné postavenie, lebo slúžili ako dozorcovia a neskôr ako „biskupi“. Začali tvoriť triedu duchovenstva, hoci Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Vy všetci ste bratia.“ (Mat. 23:8) Títo vplyvní muži obdivovali filozofov Aristotela a Platóna a namiesto čistého učenia Božieho Slova začali vyučovať falošné náboženské náuky. w16.11 4:8

Predtým ako sme sa stali kresťanmi, sme možno robili veľa nesprávnych vecí, pričom sme si ani neuvedomovali, ako sa na to pozerá Boh. Obrazne povedané, boli sme „otrokmi nečistoty a nezákonnosti“, čiže sme „boli otrokmi hriechu“. (Rim. 6:19, 20) Potom sme spoznali pravdu, zmenili svoj život, zasvätili sa Bohu a dali sa pokrstiť. Boli sme „oslobodení od hriechu“ a „stali sme sa otrokmi spravodlivosti“. (Rim. 6:17, 18) Ale ako by sa mohlo stať, že by sme dovolili hriechu, aby nad nami ďalej vládol? Tak, že by sme nebojovali proti túžbam svojho nedokonalého tela. Máme dve možnosti: buď hriechu dovolíme, aby nad nami vládol, alebo mu to nedovolíme. Záleží na tom, po čom v srdci túžime. Položme si otázky: Stáva sa mi, že nedokonalé telo alebo myseľ ma vedie zlým smerom a ja sa tomu poddám? Alebo sa snažím umŕtvovať sklon k hriechu? Žijem tak, aby som robil radosť Bohu? Ak sme naozaj vďační za Božiu nezaslúženú láskavosť, budeme sa snažiť zo všetkých síl páčiť Bohu. w16.12 1:11, 12

Vnútorný pokoj môžeme pociťovať okrem iného aj preto, lebo sa usilujeme o pokojné vzťahy s členmi rodiny a zboru. Uvedomujeme si, že všetci sme nedokonalí. Preto občas vzniknú medzi nami nezhody. Keď sa to stane, riadime sa Ježišovou radou: „Zmier sa so svojím bratom.“ (Mat. 5:24) Túto radu ľahšie uplatníme, keď si uvedomíme, že bratia a sestry tiež slúžia „Bohu, ktorý dáva pokoj“. (Rim. 15:33; 16:20) A keď si zachovávame „duchovné zmýšľanie“, môžeme sa tešiť aj z pokojného vzťahu k nášmu Stvoriteľovi, čo má pre nás nesmiernu hodnotu. Izaiáš zapísal o Jehovovi slová, ktoré platili už v jeho dňoch, ale dnes sa spĺňajú v ešte väčšom rozsahu: „Ľudí oddanej mysle zachováš v pokoji a šťastí, lebo dôverujú tebe.“ (Iz. 26:3, Jeruzalemská Biblia; Rim. 5:1) w16.12 2:5, 18, 19

Aj v týchto posledných dňoch Satanovho zlého sveta Jehova žehná svoj ľud. Stará sa o to, aby sa nám v duchovnom ohľade dobre darilo, a dáva nám hojnosť duchovného pokrmu. (Iz. 54:13) Tak ako sľúbil Ježiš, Jehova nás už dnes odmeňuje, keď nám umožňuje byť súčasťou celosvetovej milujúcej rodiny duchovných bratov a sestier. (Mar. 10:29, 30) Okrem toho ľudia, ktorí Boha úprimne hľadajú, zažívajú pokoj mysle a sú spokojní a šťastní. To sú úžasné požehnania! (Fil. 4:5–7) Aj ty si môžeš byť istý, že „prijmeš splnenie toho sľubu, keď vykonáš Božiu vôľu“. (Hebr. 10:35, 36) Preto si naďalej posilňuj vieru a pracuj pre Jehovu celou dušou. Určite ťa odmení! (Kol. 3:23, 24) w16.12 4:17, 20

Je sloboda, ktorá má hranice, skutočnou slobodou? Áno, je. Prečo to môžeme povedať? To, že naša sloboda má svoje hranice, nám slúži na ochranu. Uveďme si príklad. Možno sa rozhodneme ísť autom do nejakého mesta. Ale predstavme si, že na cestách by neplatili žiadne dopravné predpisy, každý by jazdil tak rýchlo, ako by chcel, a po hociktorej strane cesty. Cítili by sme sa bezpečne? Zrejme nie. Určité hranice sú teda potrebné, aby sa všetci mohli tešiť zo skutočnej slobody. Aby sme si ukázali, že je múdre používať slobodnú vôľu v rámci hraníc, ktoré stanovil Jehova, pouvažujme o Adamovi. Adam sa rozhodol prekročiť Bohom stanovené hranice a zjedol zo zakázaného ovocia. Tým hrubo zneužil dar slobodnej vôle, čo viedlo k tisícročiam utrpenia a bolesti všetkých jeho potomkov. (Rim. 5:12) Následky Adamovho rozhodnutia sú pre nás varovaním, aké dôležité je používať dar slobodnej vôle zodpovedne a v rámci hraníc stanovených Jehovom. w17.01 2:6, 8

Keď dostaneme novú úlohu, mali by sme realisticky zvážiť svoje okolnosti a prosiť Jehovu, aby nás viedol. Potom možno odmietneme úlohy, ktoré presahujú naše schopnosti či možnosti. Skromný postoj nás teda povedie k tomu, že niekedy povieme „nie“. Ale keď nejakú novú úlohu prijmeme, Gedeonov príklad nám môže pripomenúť, že ju nemôžeme úspešne zvládnuť bez Jehovovej podpory. Preto nás Božie Slovo nabáda, aby sme „boli skromní, keď chodíme so svojím Bohom“. (Mich. 6:8) Keď teda dostaneme nejakú novú úlohu, musíme sa modliť, aby nás Jehova viedol, a premýšľať, čo nám o tejto veci hovorí vo svojom Slove a prostredníctvom svojej organizácie. Aj keď si nevieme dať s novou úlohou rady, musíme dôverovať Jehovovi, že nás spoľahlivo povedie. Pamätajme, že to, čo nás „urobí veľkými“, nie sú naše schopnosti, ale Jehovova pokora. (Žalm 18:35) Keď budeme skromní, nebudeme si o sebe myslieť priveľa, ale ani sa nebudeme podceňovať. w17.01 3:17, 18

Ježiš vedel, že jeho služba na zemi sa končí a že dielo, ktoré začal, budú vykonávať iní. Hoci jeho učeníci boli nedokonalí, dôveroval im a povedal, že budú „konať väčšie skutky“ ako on. (Ján 14:12) Poskytol im dôkladné školenie, vďaka čomu dokázali zvestovať dobré posolstvo v celom vtedy známom svete. (Kol. 1:23) Po svojej obetnej smrti bol vzkriesený do neba, kde dostal ešte viac práce a tiež autoritu „vysoko nad každú vládu a vrchnosť a moc a panstvo“. (Ef. 1:19–21) Aj keby sme zomreli pred Armagedonom, pokiaľ zostaneme verní, budeme vzkriesení do spravodlivého nového sveta. Tam budeme mať množstvo radostnej práce. A už dnes sa môžeme zúčastňovať na životne dôležitom diele — zvestovaní dobrého posolstva a robení učeníkov. Všetci, či mladí, alebo vekovo starší, snažme sa o to, aby sme mali stále „hojnosť práce v Pánovom diele“. w17.01 5:17, 18

Výkupné bolo zaplatené raz navždy. (Hebr. 9:24–26) Definitívne nás zbaví dôsledkov Adamovho hriechu. Vďaka Kristovej obeti už nemusíme byť otrokmi Satanovho sveta ani sa báť smrti. (Hebr. 2:14, 15) Na Božie sľuby sa môžeme úplne spoľahnúť. Prírodné zákony, ktoré Jehova stanovil, nikdy nezlyhajú a rovnako nemôžu zlyhať ani jeho sľuby. Jehova nás nikdy nesklame, pretože je nemenný. Dáva nám omnoho viac než len dar života. Dáva nám svoju lásku. „Sami sme spoznali a uverili v lásku, ktorú má k nám Boh. Boh je láska.“ (1. Jána 4:16) Čoskoro sa celá zem stane prekrásnym rajom, v ktorom bude radosť žiť, a všetci ľudia budú napodobňovať Jehovovu lásku. Potom budeme môcť spolu s vernými nebeskými tvormi hovoriť: „Požehnanie a sláva a múdrosť a vďakyvzdanie a česť a moc a sila nech je nášmu Bohu po celú večnosť. Amen.“ (Zjav. 7:12) w17.02 2:16, 17

Strážna veža číslo 8 z roku 1974 sa zaoberala otázkou: „Hodia sa ku krstu ľudia, ktorí neprekonali svoju náruživosť v súvislosti s tabakom?“ Odpoveď znela: „Podľa biblického svedectva dochádzame k záveru, že sa nehodia.“ Potom bolo uvedených niekoľko biblických veršov a nasledovalo vysvetlenie, prečo by nekajúcny fajčiar mal byť vylúčený. (1. Kor. 5:7) O vylúčení sa tam písalo: „V žiadnom prípade to nemožno chápať ako snahu konať svojvoľným, diktátorským spôsobom. Prísnosť v skutočnosti prichádza od Boha, ktorý sa vyjadruje prostredníctvom svojho písaného Slova.“ Istá kniha o náboženstve, ktorá nedávno vyšla v Spojených štátoch, uvádza: „Kresťanskí vodcovia bežne prispôsobujú svoje učenie názorom a presvedčeniu svojich členov a ľudí všeobecne, aby si získali ich podporu.“ Existuje okrem Jehovových svedkov nejaké iné náboženstvo, ktoré sa plne spolieha na Božie Slovo a necháva sa ním viesť, aj keď si to od niektorých jeho členov vyžaduje urobiť veľké zmeny vo svojom živote? w17.02 4:15

To, že zboroví starší sú pokorní, vidno napríklad z toho, že nechcú, aby sa k nim iní správali ako k celebritám. V tom sa odlišujú od mnohých novodobých náboženských predstaviteľov, ako aj od náboženských vodcov v prvom storočí. Ježiš o nich povedal: „Majú radi najvýznamnejšie miesta na večeriach, predné sedadlá v synagógach, pozdravovanie na trhoviskách.“ (Mat. 23:6, 7) Praví kresťanskí pastieri však poslúchajú Ježišov príkaz: „Vy sa nedajte nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský. Ani nech vás nenazývajú ‚vodcami‘, lebo jeden je váš Vodca, Kristus. Ale najväčší medzi vami bude vaším služobníkom.“ (Mat. 23:8–11) Keď sa starší pokorne riadia týmito slovami, bratia a sestry ich budú milovať a prejavovať im úctu. w17.03 1:14, 15

Rozhodovať sa musí každý z nás, a pokiaľ chceme robiť múdre rozhodnutia, musíme sa riadiť Bibliou. Nikomu by sme nemali dovoliť, aby rozhodoval za nás. Namiesto toho by sme si mali zistiť, čo je z Božieho pohľadu správne, a konať podľa toho. Ako by sme sa mohli vystaviť riziku, že za nás budú rozhodovať druhí? Napríklad tak, že by sme podľahli tlaku vrstovníkov a urobili by sme zlé rozhodnutie. (Prísl. 1:10, 15) Avšak bez ohľadu na to, ako veľmi na nás druhí naliehajú, je našou zodpovednosťou riadiť sa svojím biblicky školeným svedomím. Keď druhým dovolíme, aby rozhodovali za nás, v podstate „sa s nimi vydávame na cestu“, teda konáme rovnako ako oni. To je síce tiež jedna z možností, no môže mať katastrofálne následky. Apoštol Pavol jasne varoval Galaťanov, aby iným nedovolili robiť za nich rozhodnutia v osobných záležitostiach. (Gal. 4:17) Niektorí v zbore chceli rozhodovať za druhých, čím by ich oddelili od apoštolov. w17.03 2:8 – 10

Joziáš horlivo konal to, čo sa páči Jehovovi. Ak si mladý, môžeš Joziáša napodobniť. Ako? Tak, že sa budeš snažiť lepšie spoznať Jehovu. Joziášov starý otec, kráľ Manaše, sa dopustil vážnych hriechov, ale neskôr to ľutoval a Jehova mu odpustil. Od neho sa možno Joziáš dozvedel, aký je Jehova milosrdný. Aj ty si vytvor blízky vzťah k starším členom rodiny a zboru a popros ich, aby ti porozprávali, čo dobré pre nich Jehova urobil. Pamätaj tiež na to, ako na Joziáša zapôsobilo čítanie Božieho Slova. Keď sa dozvedel, čo sa v ňom píše, prehĺbilo to jeho lásku k Jehovovi, a tak urobil potrebné zmeny. Aj ty si môžeš čítaním Biblie posilniť odhodlanie ešte viac poslúchať Jehovu. Povedie to k tomu, že si k nemu vytvoríš bližší vzťah a budeš šťastnejší. To ťa podnieti, aby si o ňom hovoril druhým. (2. Par. 34:18, 19) Okrem toho si pri štúdiu Biblie uvedomíš, ako by si sa mohol zlepšiť v službe Jehovovi. Ale nezostaň len pri tom. Tak ako Joziáš vynalož úsilie a urob potrebné zmeny! w17.03 3:18, 19