BINELÍWAMI 28
CANCIÓN sjj 88 Tamí bineri jiti ni mi nijéwima
Chúriká tánipo echi busuréliami
“Japi busuréliami taa we machíami ju” (PROV. 13:10).
JAPI TA JITRA BINEPO
Piri ta nokisáré jiti echi busuréliami japi ta naré tamó iʼwírima.
1. Jiti aʼlá nátika nokiboa alí aʼlá machínima echi namuti japi ta nokinali, ¿piri ta nokisáré? (Proverbios 13:10; 15:22).
SINÉAMI ti aʼlá nátika nokinali alí ti nakí japi echi namuti japi ta nokiboa aʼlá machínima. Echoná Onorúami Raʼicháala aní jiti aʼlá ikimea echi namuti, ati busuréliami tásaré (leeri Proverbios 13:10; 15:22).
2. ¿Piri aní Jeobá japi isima tamujé jitra?
2 Ke nirú bilecho japi omeri we aʼlá tamujé busuré iyayá japi riká tamujé Onolá Jeobá. Jiti la ti raʼichásaré echi yúa alí ti tánisaré japi tamó iʼwírima machíami niya. Echi ko tamó ané: “Nijé mi inea atí alí ni mi busuré iyama” (Sal. 32:8). Jepuná néwariwéliti japi Jeobá ke bi tamujé busuré iyá, echi ko we tamujé natéami niraa iné ibili niraa alí tamó iʼwiri nokayá echi busuréliami japi echi tamó iyá.
3. ¿Piri binepo jena binelíwami?
3 Jenaʼí binelíwami néepo echi Biblia jiti ta machiboa jepuná namuti: 1) ¿Chúriká ni nísaré jiti echi busuréliami japi ni tani we aʼlá tamí iʼwírima? 2) ¿Jépuká tamí we aʼlá busuré iyama? 3) ¿Chúriká ni néwariwélitima japi ne bichíwali nakí echi busuréliami? 4) ¿Chúsiá ni ke anésaré jarecho japi tamí anema japi ni isima?
¿CHÚRIKÁ NI NÍSARÉ JAPALÍ NI BUSURÉ TANI?
4. ¿Chúriká ti nísaré jiti echi busuréliami japi jarecho tamó iyá we aʼlá tamó iʼwírima?
4 Jiti echi busuréliami japi jarecho tamó iyá we aʼlá tamó iʼwírima, ke ti niráami nísaré. A bichíwali ju japi we aʼlá nátika nokiboa ata tánisaká busuréliami bilé japi we machíami ju jiti wiká bamíbami ju tamujé yúa o jiti ma ikili wiká namuti. Ata niráami nísaká, Jeobá ko ke tamó iʼwírima alí tamujé aboi ke ti natéami niraa inepo nijewia echi busuréliami japi uchuwi echoná Biblia (Miq. 6:8; 1 Ped. 5:5). Nalí, ke ti niráami nísaká, ata kanílika nijéwipo echi busuréliami japi aní echoná Biblia.
5. ¿Piri namuti isímili japi David nirálami nima?
5 Ma inepo echi ejemplo echi silíami David jitra. Echi ko ke niráami nili tákoré isili wiká namuti alí machíami nili. Wiká bamíali japalí kecho bijí silíami nili, echi ko ma we machirúami nili jiti we machili simea, alí echi silíami Saúl bayeli jiti simema (1 Sam. 16:18, 19). Japalí Jeobá chapili jiti silíami nima echoná Israel, Jeobá ko iyali echi espíritu santo (1 Sam. 16:11-13). Alí ayénachó we machirúami nili echi israelitas jitra jiti echi ko niyúrili wiká sayérala, japi riká echi Goliat japi we ripá wilíami nili (1 Sam. 17:37, 50; 18:7). David we nirálami nílaká, echi ko jériká natámili: “Nijé ko ma isili wiká namuti we natéami, ke ni newalé japi bilecho tamí busuré iyama”. Nalí David ko ke echi riká nili.
6. ¿Chúriká ti machí japi David we aʼlá kipuli echi busuréliami japi jarecho aneli? (Ayénachó iné echi dibujo).
6 Japalí David ma silíami nili, echi ko aali amigos japi iyali we aʼlá busuréliami (1 Crón. 27:32-34). Echi riká isili jiti ma bachaka jonsa wisabé kipuli we aʼlá busuréliami. Ke bi nareli echi busuréliami echi rijoi jitra, ayénachó bilé mukí jitra Abigaíl riwéami, japi echi kunala ko nili bilé rijoi we nirálami alí ke riwíwiami. David ko nijéwili echi busuréliami japi aneli Abigaíl, jiti la echi ko ke isili bilé namuti we chati (1 Sam. 25:2, 3, 21-25, 32-34).
Echi silíami David ke niráami nili alí nijéwili echi busuréliami japi Abigaíl anili. (Iné echi párrafo 6).
7. ¿Piri ta biné David jitra? (Eclesiastés 4:13; ayénachó iné echi fotos).
7 ¿Piri ta biné David jitra? 1) Tákoré ti machí nokayá wiká namuti o ata jawárami nísaká jiti nulepo jarecho, ke ti natásaré japi ta ma machí suwaba namuti o japi ta ke newalé japi jarecho tamó busuré iyama. 2) Ata kipúsaré chuwé aʼlá busuréliami japi tamó ané chuwé pagótami (leeri Eclesiastés 4:13). Echi riká ti nokisáaká, ke ti me nokiboa namuti japi tamó risoa nílitima o japi risoa nílitima jarecho.
Ata kipúsaré chuwé aʼlá busuréliami japi tamó ané chuwé pagótami. (Iné echi párrafo 7).c
¿JÉPUKÁ TAMÍ WE AʼLÁ BUSURÉ IYAMA?
8. ¿Chúsiá David we aʼlá isili busuré tania echi Jonatán?
8 Ma binepo bilecho namuti japi ta biné David jitra. Echi ko kipuli echi busuréliami japi iyali echi japi we aʼlá Jeobá amígowala nili. Nalí ke echi bi isili, ayénachó tánili busuréliami echi japi we aʼlá machili japi echi ikiyé. Japi riká, japalí machinali achi checho ku omérima muliwia echi silíami Saúl yúa, echi ko busuré tánili echi Jonatán, japi Saúl nolá nili. ¿Chúsiá iʼwírili tánili echi? Jiti Jonatán we aʼlá amígowala nili Jeobá yúa alí ayénachó we aʼlá machili binoy onolá Saúl (1 Sam. 20:9-13). ¿Chúriká ti nokiboa japi riká isili David?
9. Ata newalésaká, ¿jépuká ti busuréliami tánipo? Ruyé bilé ejemplo (Proverbios 13:20).
9 Japalí ti newalé busuréliami, we aʼlá ju japi ta náripo echi japi we aʼlá amígowala ju Jeobá yúa alí japi ma we aʼlá machí echi namuti jitra japi ta machinali (leeri Proverbios 13:20).a Japi riká, natabo bilé remalí japi niwínali. Echi ko omeri busuré tania bilé echi amígowala japi ke niwíkami ju, a busuré iyásaká néeka echi Biblia. Nalí wabé aʼlá nima japi busuré tánima bilé niwíkami japi we aʼlá amígowala ju Jeobá yúa, japi we aʼlá machí echi alí japi ma aboi bineli wiká namuti echi jitra japi ikili.
10. ¿Piri ta binepo jipi?
10 Ma ti bineli chúriká ti nísaré japalí ti busuré tani jarecho alí jépuká ju japi we aʼlá busuréliami tamó iyama. Jipi ko binepo chúriká ti néwariwélitipo japi ta ne bichíwali nakí echi busuréliami alí achi aʼlá ju japi ta anepo jarecho japi tamó anema japi ta nokiboa.
¿CHÚRIKÁ NI NÉWARIWÉLITIMA JAPI NE BICHÍWALI NAKÍ ECHI BUSURÉLIAMI?
11, 12. a) ¿Piri ta ke nokisáré? b) ¿Piri namuti ke aʼlá isili Rehoboam japalí busuré tali?
11 A keʼré japi isini kaachi bilé busuré tánima bilecho, nalí echi ko ma bachá nátili japi isima alí bi nakí japi echi anema japi aʼlá ju japi echi isima. Echi japi echi riká isimí, néwariwéliti japi ke bichíwali nakí echi busuréliami. Japi ikili echi silíami Rehoboam tamó iʼwírima jiti ke echi riká nokiboa.
12 Rehoboam chotásili nulayá echoná Israel japalí echi onolá Salomón mukuli. Echalí, echi israelitas wiká namuti níwami nili alí we aʼlá pireili, nalí miná ko aneli Rehoboam japi Salomón we nocháritili. Jiti la aneli japi ma ke nocháritima. Echi silíami aneli japi bachá natama. Bachá echi ko we aʼlá isili jiti busuré tánili echi ancianos japi chabé busuré iyáami nili Salomón (1 Rey. 12:2-7). Nalí echi ko ke kipuli echi busuréliami. ¿Chúsiá echi riká isíliré? A keʼré japi echi ko ma bachá nátili japi isima alí mayeli japi echi ancianos anema japi aʼlá ju japi echi isínali. Jiti la, miná ko busuré tánili echi kúruwi japi echi amígowala nili alí echi ko aneli japi aʼlá ju japi echi isínali (1 Rey. 12:8-14). Echi ko a nijéwili, alí jiti echi riká isili, echi israelitas wilali bilecho silíami. Echalí jonsa, Rehoboam ikili wiká namuti we jilírami (1 Rey. 12:16-19).
13. Japalí ti taa bilé busuréliami, ¿piri ta ke nokisáré?
13 ¿Piri ta biné japi riká isili Rehoboam? Ati tásaká bilé busuréliami, ke aʼlá ju japi ta bachá natabo japi ta nokinali. Nárika nokiboa: “Ani tásaká bilé busuréliami alí ke tamí anesa japi ni kipúnali, ¿achi ni sapú nata japi ni ke nijéwima?”. Ma inepo bilé ejemplo.
14. ¿Piri ta newalásaré? Ruyé bilé ejemplo (ayénachó iné echi dibujo).
14 Natabo bilé hermano jitra japi iyáliwa bilé nóchali japoná mema wiká winomí, nalí ke me asimea echi téemala yúa. Kecho bijí narea echi nóchali, echi ko busuré tani bilé anciano alí echi ko ruyé japi riká aní echi Biblia, japi wabé natéami ko ju bineria echi téemala Jeobá jitra alí aʼlá tibúa (Efes. 6:4, TNM; 1 Tim. 5:8). Nalí echi hermano ko ke galé japi aneli echi anciano alí miná ko nari jarecho hermanos japalí chéami bilé ané japi aʼlá ju japi narema echi nóchali. ¿Piri mi nata? ¿Achi echi hermano ne bichíwali nakili echi busuréliami o wechi ko nakili japi bilé anema japi aʼlá ju japi echi isínali? Kiti wikawabo japi tamujé sulala ko we ékiami ju (Jer. 17:9). Isini kaachi bilé busuréliami japi ta we newalé ko ju, echi japi ta ke nakí.
¿Achi ta ne bichíwali nakí bilé busuréliami o wechi ko ti nakí japi bilé tamó anema japi aʼlá ju japi ta nokinali? (Iné echi párrafo 14).
¿ACHI AʼLÁ JU JAPI NI ANEMA JARECHO JAPI TAMÍ ANEMA JAPI NI ISIMA?
15. ¿Piri ta ke nokisáré, alí chúsiá?
15 Jeobá ko nakí japi ibili tamujé natabo echi namuti japi ta nokinali (Gál. 6:4, 5). Japi riká ti ma bineli, kecho bijí nokayá bilé namuti, we aʼlá ju japi aapo busuréliami echoná Biblia alí ayénachó tánipo busuréliami echi hermanos japi we aʼlá amígowala ju Jeobá yúa. Nalí ke ti anepo jarecho japi tamó anema japi ta nokisáré. Jiti la, ke siné jériká náripo bilé: “Mujé nijé nísaká, ¿piri mi isima?”. Ayénachó ke aʼlá ju japi nokiboa japi riká noká jarecho, ke bachá aʼlá natasa echi namuti jitra japi ta nokinali.
16. ¿Piri nokisaa riweili echi cristianos echoná congregación Corinto muchúwami? (1 Corintios 8:7; 10:25, 26).
16 Jipi ko natabo japi ikili echalí bachá siglo echoná congregación Corinto. Echi cristianos natasa riweili chu nokimea echi sapá jitra japi ma nijírami nili echi ídolos. Pablo ko aneli japi bilé echi ídolos o imágenes, ke iyiri namuti ju alí japi bilepi Onorúami ne bichíwali nirú (1 Cor. 8:4). Jiti la jaré ko nátili japi a okema echi sapá japi ralali, tákoré echi ko ma nijírami nili echi ídolos. Alí jarecho ko nátili japi ke okema echi sapá jiti aboi ke cha nílima (leeri 1 Corintios 8:7; 10:25, 26). Nalí echi aboi natasa riweili japi nokimea. Pablo ke siné aneli echi corintios japi anema jarecho japi nokimea alí ke cho aneli japi nokimea japi riká noká jarecho. Echi ko nalí aneli japi riká aní Romanos 14:10-12, japi Onorúami aní japi ibili tamujé iyiri ju echi namuti jitra japi noká.
17. ¿Piri ikimea ata bi nokisáaká japi riká noká jarecho? Ruyé bilé ejemplo (ayénachó iné echi fotos).
17 ¿Piri namuti chopi iyiri ju japi riká ikili echi corintios? Japi riká, aboi ti natásaré achi ti narepo echi naó namuti japi olá echi la.b A keʼré japi ta we jilí nirabo aʼlá inamia jepuná namuti, nalí japi riká ti cristianos ju, ibili niraa tamujé natásaré japi ta nokiboa (Rom. 14:4). Ata bi nokisáaká japi riká noká jarecho, ke ti siné machíami nipo. Nalí ati we machíami nipo ata ibili niraa natásaká japi ta nokiboa néeka echi busuréliami japi uchuwi echoná Biblia (Heb. 5:14). Jiti la, kecho bijí nokayá bilé namuti, bachá binésaré echi namuti jitra alí ineka chu iyiri busuréliami japi uchuwi echoná Biblia tamó iʼwírima. Alí, ata bijí newaléaká aʼlá inamia echi namuti jitra, we aʼlá nima japi ta busuré tánipo bilé hermano japi we aʼlá amigo ju Jeobá yúa.
Kecho bijí tania bilé busuréliami, ata bachá áasaré echi namuti jitra japi ta machinali. (Iné echi párrafo 17).
AMINABI TÁNIPO BUSURÉLIAMI
18. ¿Piri isimí Jeobá tamujé jitra?
18 Jeobá tamó riwé japi ta aboi natabo japi ta nokiboa alí echi riká néwariwéliti japi we tamó bichiwi. Echi ko tamó iyali echi Biblia alí amigos we aʼlá nátami, japi tamó iʼwiri aʼlá inamia chúriká nijéwipo echi busuréliami Bíbliachi uchúwami. Echi riká Jeobá ko ju japi riká bilé onolá japi we aʼlá tamó busuré iyá (Prov. 3:21-23) Jiti la, ¿chúriká néwariwélitipo japi ta waʼlú matétara iyá suwaba echi namuti jitra japi tamó iyali?
19. ¿Chúriká kanílitipo Jeobá?
19 Japi wénwala ju we kanili japalí echi kúchuwala aminabi we aʼlá Jeobá amígowala ju, ayénachó japalí we aʼlá nátami ju alí iʼwiri jarecho. Echi riká cho, Jeobá ko we kanili japalí ti aminabi we aʼlá cristianos ju japi ta busuré tani jarecho alí japalí ti noká echi namuti japi néwariwéliti japi ta we galé echi.
CANCIÓN sjj 127 Ani machinali japi nakí Jeobá
a A keʼré japi isini kaachi aʼlá ju japi ta náripo echi pagótami japi ke nijéwami ju Jeobá japalí ti machinali echi winomí jitra, ówili o jarecho si namuti.
b Ami che we aʼlá machináliaká jepuná namuti jitra, iné echi libro We mi kanílika bitélima, binelíwami 39, punto 5 alí echi sección “Jiti mi che binema”.
c JAPI RUYÉ JAPI MACHINA ECHONÁ FOTOS: Bilé anciano busuré iyá bilecho anciano echi namuti jitra japi riká raʼíchili japalí napawili.