Watchtower BIBLIOTEKA ONLINE
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Tetun Dili
Á
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • Í
  • í
  • Ó
  • ó
  • Ú
  • ú
  • Ã
  • ã
  • Ç
  • ç
  • Ñ
  • ñ
  • ʼ
  • BÍBLIA
  • LIVRU SIRA
  • REUNIAUN SIRA
  • bt kap. 22 p. 173-179
  • “Husik Jeová nia hakarak mak sai loos”

La iha video neʼebé bele loke.

Deskulpa, la bele loke vídeo.

  • “Husik Jeová nia hakarak mak sai loos”
  • “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • Subtítulu
  • Informasaun seluk neʼebé hanesan
  • Haree “illa Xipre” (Apóstolu 21:1-3)
  • “Ami buka-hetan dixípulu sira” (Apóstolu 21:4-9)
  • “Haʼu prontu . . . atu mate” (Apóstolu 21:10-14)
  • “Maun-alin sira simu ami ho kontente” (Apóstolu 21:15-17)
  • Aten-brani bá, Jeová mak Ita-nia Ajuda-Naʼin
    Livru Haklaken fó sai Maromak Jeová nia Ukun (Estudu)—2020
  • “Haʼu moos ona husi ema hotu nia raan”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • “Fó sasin ho didiʼak”
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
  • ‘Rona haʼu bá, haʼu sei defende haʼu-nia an’
    “Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
“Fó Sasin ho Didiʼak kona-ba Maromak nia Ukun”
bt kap. 22 p. 173-179

KAPÍTULU 22

“Husik Jeová nia hakarak mak sai loos”

Paulo deside metin atu halo tuir Maromak nia hakarak hodi bá Jeruzalein

Bazeia ba Apóstolu 21:1-17

1-4. Tanbasá Paulo bá Jeruzalein, no nia sei hasoru situasaun saida?

KUANDU Paulo no Lucas husik hela Mileto, sira sente susar atu fó adeus ba katuas sira iha Éfeso tanba sira hadomi katuas sira-neʼe! Misionáriu naʼin-rua neʼe hamriik iha ró laran. Sira lori buat neʼebé sira presiza durante viajen. Sira mós lori kontribuisaun ba maluk fiar-naʼin sira iha Judeia, no hakarak tebes lori neʼe ba Jeruzalein.

2 Anin huu neineik ró nia laan no ró komesa dook ba beibeik husi ponte-kais neʼebé rame. Paulo no Lucas hamutuk ho irmaun naʼin-hitu hateke ba irmaun sira neʼebé hamriik ho oin triste iha ponte-kais. (Após 20:4, 14, 15) Paulo no sira neʼebé laʼo ho nia kontinua hiʼit liman hodi fó adeus nuʼudar ró komesa dook ba beibeik.

3 Paulo serbisu hamutuk ho katuas sira iha Éfeso maizumenus ba tinan tolu. Maibé agora, hodi tuir espíritu santu nia dirije, nia bá Jeruzalein. Nia hatene uitoan kona-ba buat neʼebé nia sei hasoru. Antes neʼe nia fó-hatene ba katuas sira: “Maromak nia espíritu haruka haʼu atu laʼo ba Jeruzalein, maski haʼu la hatene saida mak sei akontese ba haʼu iha neʼebá, maibé husi sidade ba sidade espíritu santu fó avizu beibeik ba haʼu katak haʼu sei tama komarka no hetan terus.” (Após 20:22, 23) Maski tenke hasoru perigu, Paulo sente katak nia tenke bá Jeruzalein tanba “Maromak nia espíritu” mak haruka, no nia prontu halo tuir. Nia hafolin ninia moris, maibé halo tuir Maromak nia hakarak mak buat neʼebé importante liu ba nia.

4 Ita mós sente hanesan neʼe ka lae? Bainhira ita dedika an ba Jeová, ita promete atu tau uluk Maromak nia hakarak nuʼudar buat neʼebé importante liu iha ita-nia moris. Ita sei hetan benefísiu hodi aprende husi Paulo nia ezemplu kona-ba laran-metin.

Haree “illa Xipre” (Apóstolu 21:1-3)

5. Paulo no sira neʼebé hamutuk ho nia bá Tiro hodi liu husi neʼebé?

5 Paulo no sira neʼebé hamutuk ho nia “saʼe ró hodi bá loos deʼit toʼo Kos”. Neʼe katak ró neʼe halai ba loos deʼit tanba anin huu ho didiʼak, no sira toʼo Kos iha loron ida deʼit. (Após 21:1) Karik ró neʼe para iha ponte-kais neʼe ba kalan ida antes bá Rodes no Patara. Iha Patara, parte kosta súl husi Ázia Menór, irmaun sira-neʼe saʼe fali ró boot neʼebé tula sasán, no ró neʼe lori sira ba Tiro iha Fenísia. Iha sira-nia viajen, sira haree “illa Xipre . . . iha sorin karuk”. (Após 21:3) Tanbasá Lucas neʼebé hakerek livru apóstolu temi detalla kona-ba neʼe?

6. (a) Karik tanbasá Paulo hetan aten-brani bainhira haree illa Xipre? (b) Benefísiu saida mak Ita bele hetan kuandu hanoin kleʼan kona-ba oinsá Jeová haraik ona bensaun ba Ita?

6 Karik Paulo hatudu illa neʼe no konta fali ninia esperiénsia. Iha ninia viajen nuʼudar misionáriu ba dala primeiru maizumenus tinan sia antes neʼe, Paulo, Barnabé, no João Marcos hasoru Elimas, matan-dook neʼebé kontra sira-nia serbisu haklaken. (Após 13:4-12) Hodi haree ba illa neʼe no hanoin fali kona-ba saida mak akontese ona iha neʼebá, karik neʼe fó aten-brani ba Paulo atu hasoru situasaun neʼebé sei kona nia. Ita mós bele hetan benefísiu hodi hanoin kleʼan kona-ba oinsá Maromak haraik ona bensaun ba ita no ajuda ita atu tahan hasoru susar. Hodi halo nuneʼe bele ajuda ita atu iha hanoin hanesan David, neʼebé hakerek: “Ema laran-loos hetan susar barak, maibé Jeová salva nia husi susar sira-neʼe hotu.”—Sal 34:19.

“Ami buka-hetan dixípulu sira” (Apóstolu 21:4-9)

7. Paulo no ninia maluk sira halo saida bainhira toʼo iha Tiro?

7 Paulo hatene katak importante atu ransu ho irmaun-irmán sira no nia hakarak tebes atu hamutuk ho sira. Tan neʼe bainhira toʼo iha Tiro, sira “buka-hetan dixípulu sira”. (Após 21:4) Sira hatene katak iha irmaun-irmán balu neʼebé hela iha Tiro, tan neʼe sira bá buka irmaun-irmán sira-neʼe no karik hela hamutuk ho sira. Bensaun boot ida kuandu ita iha lia-loos mak maski ita bá fatin naran deʼit, ita bele hasoru irmaun-irmán sira neʼebé iha hanoin hanesan ho ita no simu ita ho domin. Ema neʼebé hadomi Maromak no halaʼo adorasaun neʼebé loos iha belun iha mundu tomak.

8. Oinsá mak ita bele komprende eskritura iha Apóstolu 21:4?

8 Kuandu esplika kona-ba loron hitu sira hela iha Tiro, Lucas fó sai akontesimentu ida neʼebé karik foufoun halo konfuzaun: “Liuhusi Maromak nia espíritu, sira [dixípulu sira iha Tiro] fó avizu beibeik ba Paulo atu la bá Jeruzalein.” (Após 21:4) Jeová troka ninia hanoin ka lae? Jeová haruka fali Paulo bá fatin seluk ka lae? Lae. Espíritu santu hatudu ona katak ema sei fó susar ba Paulo iha Jeruzalein, maibé la hatete katak nia labele bá sidade neʼe. Karik liuhusi espíritu santu, irmaun sira iha Tiro hatene katak Paulo sei hasoru susar iha Jeruzalein. Tan neʼe sira hanoin barak no husu Paulo atu la bá Jeruzalein. Ita bele komprende irmaun sira-neʼe nia sentimentu. Maski nuneʼe, Paulo deside metin atu halo tuir Maromak nia hakarak hodi bá Jeruzalein.—Após 21:12.

9, 10. (a) Bainhira irmaun sira husu Paulo atu la bá Jeruzalein, karik nia hanoin-hetan saida? (b) Ema barak ohin loron iha hanoin saida, no oinsá neʼe la hanesan ho Jesus nia hanorin?

9 Bainhira irmaun sira husu Paulo atu la bá Jeruzalein, karik nia hanoin-hetan katak uluk Jesus mós hasoru situasaun neʼebé hanesan kuandu nia hatete ba dixípulu sira katak nia sei bá Jeruzalein, hetan susar oioin, no mate. Tanba hanoin tebes Jesus, Pedro hatete: “Naʼi, hatudu laran-sadiʼa ba Ita-nia an. Susar sira-neʼe sei la kona Ita.” Jesus hatán: “Sees tiha husi haʼu, Satanás! Ó hanesan fatuk sidi nian ba haʼu tanba ó-nia hanoin la tuir Maromak nian, maibé tuir ema nian.” (Mt 16:21-23) Jesus deside metin atu fó ninia moris nuʼudar sakrifísiu hodi kumpre knaar neʼebé Maromak fó ba nia. Paulo mós sente nuneʼe. Hanesan Pedro, irmaun sira iha Tiro mós iha intensaun diʼak, maibé sira la komprende buat neʼebé Maromak hakarak.

Irmaun ida haree ninia relójiu durante haklaken. Irmaun ida seluk hateke ba nia.

Ita presiza halo sakrifísiu oioin atu bele laʼo tuir Jesus

10 Ema barak ohin loron hanoin an deʼit ka tuir deʼit dalan neʼebé fasil liu. Ema barak gosta tuir relijiaun neʼebé la husu sira atu halo buat oioin. Maibé, neʼe la hanesan duni ho buat neʼebé Jesus hanorin. Nia hatete ba dixípulu sira: “Se ema ruma hakarak tuir haʼu, nia tenke nega ninia an rasik no lori ninia ai-riin terus nian no kontinua laʼo tuir haʼu.” (Mt 16:24) Hodi laʼo tuir Jesus mak dalan neʼebé loos no matenek, maibé dala ruma la fasil.

11. Oinsá mak dixípulu sira iha Tiro hatudu domin no apoia Paulo?

11 Paulo, Lucas, no sira seluk presiza kontinua sira-nia viajen. Livru Apóstolu konta katak dixípulu sira iha Tiro hadomi tebes Paulo no hakarak apoia nia atu halaʼo ninia knaar. Sira hotu inklui mane, feto no labarik sira lori Paulo no sira neʼebé laʼo ho nia toʼo tasi. Tuirmai, sira hotu hakneʼak no halo orasaun hamutuk, no ikusmai fó adeus. Depois neʼe, Paulo, Lucas, no sira seluk saʼe ró atu bá Tolome, no sira hasoru maun-alin sira iha neʼebá no hela ba loron ida.—Após 21:5-7.

12, 13. (a) Filipe hatudu ezemplu diʼak saida? (b) Oinsá mak aman Kristaun sira bele banati-tuir Filipe nia ezemplu?

12 Tuirmai, Lucas hakerek katak Paulo no sira neʼebé laʼo ho nia bá fali Sezareia. Bainhira toʼo iha neʼebá, sira “bá Filipe nia uma, nia mak haklaken-naʼin ba liafuan diʼak”.a (Após 21:8) Klaru katak sira kontente tebes bele hasoru Filipe. Maizumenus tinan 20 antes neʼe, apóstolu sira iha Jeruzalein fó nia knaar atu fahe ai-han ba irmaun-irmán sira iha kongregasaun Kristaun neʼebé foin harii. Ba tinan barak, ema koñese Filipe nuʼudar haklaken-naʼin neʼebé laran-manas. Hanoin-hetan, bainhira ema fó-terus no halo ema Kristaun namkari ba fatin oioin, Filipe bá Samaria no hahú haklaken iha neʼebá. Ikusmai nia haklaken ba ema-boot ida husi Etiópia no fó batizmu ba nia. (Após 6:2-6; 8:4-13, 26-38) Filipe serbí Jeová ho laran-metin ba tinan barak!

13 Filipe la lakon ninia laran-manas atu halaʼo ninia knaar. Agora nia hela iha Sezareia, no nafatin okupadu ho serbisu haklaken. Ita bele fiar ida-neʼe tanba Lucas bolu Filipe nuʼudar “haklaken-naʼin ba liafuan diʼak”. Lucas mós fó sai katak Filipe iha oan-feto naʼin-haat neʼebé fó sai profesia. Neʼe hatudu katak ninia oan sira halo tuir ninia ezemplu.b (Após 21:9) Klaru katak Filipe badinas atu tau matan ba ninia família nia presiza espirituál. Aman Kristaun sira ohin loron presiza banati-tuir Filipe nia ezemplu hodi haklaken ho badinas no ajuda oan sira atu haburas sira-nia hakarak atu haklaken liafuan diʼak.

14. Bainhira Paulo vizita maluk fiar-naʼin sira, neʼe lori rezultadu saida, no ohin loron ita iha oportunidade saida?

14 Iha fatin naran deʼit, Paulo sempre buka maluk fiar-naʼin sira no ransu ho sira. Ita bele fiar katak irmaun-irmán sira mós hakarak tebes atu hatudu laran-luak ba Paulo no sira neʼebé laʼo ho nia. Klaru katak vizita hanesan neʼe fó oportunidade ba sira hotu atu “anima no hametin malu”. (Rom 1:11, 12) Ohin loron, ita mós iha oportunidade neʼebé hanesan atu anima malu. Maski ita-nia hela-fatin mak simples, ita bele hetan benefísiu barak bainhira ita hatudu laran-luak hodi simu katuas área no ninia feen.—Rom 12:13.

SEZAREIA, SIDADE KAPITÁL BA PROVÍNSIA JUDEIA

Iha apóstolu sira-nia tempu, Sezareia mak sidade kapitál ba provínsia Judeia neʼebé nasaun Roma mak ukun, no neʼe mak fatin ba governadór no sentru ba militár. Herodes Boot mak harii no fó naran ba sidade neʼe atu hatudu respeitu ba César Augusto. Hanesan ho sidade sira seluk neʼebé hetan influénsia husi kultura Gregu no Roma, Sezareia mós iha templu neʼebé dedika ba César Augusto no teatru oioin. Populasaun barak liu mak laʼós ema Judeu.

Sezareia iha ponte-kais neʼebé ho seguransa metin. Herodes harii ponte-kais foun neʼe ho naran Sebasto (lian Gregu ba Augusto). Ponte-kais neʼe iha moru boot neʼebé bele tahan laloran tasi atu proteje ró sira. Herodes nia hakarak mak sidade neʼe sai hanesan sidade Alexandria, no sai nuʼudar sentru ba negósiu iha área Tasi Mediterráneu parte leste. Tuir loloos, Sezareia nunka sai boot liu fali Alexandria, maibé sidade neʼe sai nuʼudar fatin importante tanba ninia área mak diʼak atu halo negósiu.

Filipe haklaken liafuan diʼak iha Sezareia, no haree hanesan nia haboot ninia oan-feto sira iha neʼebá. (Após 8:40; 21:8, 9) Iha Sezareia mak Cornélio halaʼo ninia knaar nuʼudar xefe ba tropa no sai ema Kristaun.—Após 10:1.

Apóstolu Paulo vizita Sezareia ba dala barak. Depois Paulo sai ema Kristaun no kontradór sira koko atu oho nia, dixípulu sira lori lalais Paulo bá dook kilómetru 90 husi Jeruzalein toʼo iha Sezareia atu nuneʼe nia bele saʼe ró hodi bá Tarsu. Paulo para iha Sezareia bainhira nia halaʼo viajen ba Jeruzalein kuandu ninia viajen nuʼudar misionáriu ba dala segundu no terseiru besik atu remata. (Após 9:28-30; 18:21, 22; 21:7, 8) Tuirmai, Paulo tama komarka ba tinan rua iha Herodes nia palásiu iha Sezareia. Iha tempu neʼebá, Paulo koʼalia ho Félix, Festo, no Agripa, no tuirmai nia bá fali Roma.—Após 23:33-35; 24:27–25:4; 27:1.

FETO KRISTAUN BELE HANORIN IHA KONGREGASAUN KA LAE?

Iha apóstolu sira-nia tempu, feto sira-nia knaar iha kongregasaun mak saida? Sira bele hanorin iha kongregasaun ka lae?

Jesus haruka ninia dixípulu sira atu haklaken liafuan diʼak kona-ba Maromak nia Ukun no ajuda ema atu sai ninia dixípulu. (Mt 28:19, 20; Após 1:8) Mandamentu atu haklaken liafuan diʼak mak ba ema Kristaun hotu, inklui mane, feto, joven no labarik sira. Ita bele haree ida-neʼe husi profesia iha Joel 2:28, 29, no neʼe kumpre iha loron Pentekostes 33 EC. Iha tempu neʼebá, Pedro hatete: “‘Iha loron ikus sira’, Maromak dehan, ‘Haʼu sei fakar haʼu-nia espíritu ba ema oioin, imi-nia oan-mane no oan-feto sira sei fó sai profesia . . . Iha tempu neʼebá haʼu mós sei fakar haʼu-nia espíritu ba haʼu-nia atan-mane no atan-feto sira, no sira sei fó sai profesia.’” (Após 2:17, 18) Hanesan ita hatene ona, haklaken-naʼin Filipe iha oan-feto naʼin-haat neʼebé fó sai profesia.—Após 21:8, 9.

Maibé, Maromak nia Liafuan fó sai ho klaru katak mane deʼit mak bele hetan knaar nuʼudar katuas no atan ba kongregasaun atu hanorin iha kongregasaun. (1 Tim 3:1-13; Tito 1:5-9) Paulo mós hatete: “Haʼu la fó lisensa ba feto ida atu hanorin, ka domina mane sira, maibé nia tenke nonook deʼit.”—1 Tim 2:12.

“Haʼu prontu . . . atu mate” (Apóstolu 21:10-14)

15, 16. Ágabo fó sai profesia saida, no ema neʼebé rona hatudu reasaun oinsá?

15 Durante Paulo hela ho Filipe, mane ida naran Ágabo bá vizita sira. Ema neʼebé halibur iha Filipe nia uma hatene katak Ágabo mak profeta ida. Uluk nia fó sai nanis kona-ba hamlaha boot neʼebé mosu durante Liurai Cláudio nia ukun. (Após 11:27, 28) Karik sira hanoin: ‘Tanbasá mak Ágabo mai? Nia hakarak hatoʼo saida?’ Sira haree Ágabo foti Paulo nia sintu. Sintu neʼe mak hena naruk ida neʼebé bele sai fatin atu rai osan no sasán balu. Tuirmai, Ágabo uza ida-neʼe atu kesi ninia ain no liman. Depois neʼe, ho sériu nia dehan: “Espíritu santu dehan nuneʼe: ‘Iha Jeruzalein, ema Judeu sei kesi sintu neʼe nia naʼin iha dalan hanesan neʼe no sei entrega nia ba ema husi nasaun seluk nia liman.’”—Após 21:11.

16 Profesia neʼe hatudu katak Paulo sei bá Jeruzalein no ema Judeu sira sei entrega nia ba “ema husi nasaun seluk nia liman”. Neʼe halo sira neʼebé rona hanoin barak. Lucas hatete: “Rona tiha ida-neʼe, ami no mós ema sira iha fatin neʼe, husu beibeik ba Paulo atu labele saʼe ba Jeruzalein. Tuirmai Paulo hatán: ‘Tanbasá mak imi tanis hodi halo haʼu sai laran-susar? Imi hatene bá katak, haʼu prontu atu ema kesi haʼu, no mós prontu atu mate iha Jeruzalein tanba Naʼi Jesus nia naran.’”—Após 21:12, 13.

17, 18. Oinsá mak Paulo hatudu katak nia deside metin atu halo tuir Maromak nia hakarak, no irmaun sira-nia reasaun mak oinsá?

17 Imajina toʼok situasaun neʼe. Irmaun sira inklui Lucas husu Paulo atu la bá Jeruzalein. Sira balu tanis, no Paulo haree duni katak sira hadomi nia. Ho laran-diʼak, Paulo hatete katak sira halo nia “laran-susar”, ka tuir tradusaun balu sira halo nia “laran dodok”. Maibé ninia desizaun metin ona, no hanesan tempu neʼebé nia hasoru irmaun sira iha Tiro, nia mós sei la husik maluk sira-neʼe ka sira-nia tanis atu hapara nia. Tuirmai, nia esplika ba sira tanbasá nia tenke bá Jeruzalein. Paulo brani tebes no laran-metin! Hanesan Jesus, Paulo deside metin atu bá Jeruzalein. (Ebr 12:2) Paulo lakohi mate, maibé se nia mate duni, nia sei haree ida-neʼe nuʼudar priviléjiu tanba mate nuʼudar Kristu Jesus nia dixípulu.

18 Irmaun sira-nia reasaun mak oinsá? Sira respeitu Paulo nia desizaun. Bíblia hatete: “Kuandu ami labele ona troka ninia hanoin, ami la obriga tan nia no dehan: ‘Husik Jeová nia hakarak mak sai loos.’” (Após 21:14) Sira neʼebé husu Paulo atu la bá Jeruzalein ikusmai la hapara tan nia. Sira rona ba Paulo hodi rekoñese no simu Jeová nia hakarak, maski ho laran-todan. Paulo hahú ona viajen neʼebé sei lori nia ba mate. Loloos, fasil liu ba Paulo se sira neʼebé hadomi nia la koko atu hapara nia.

19. Lisaun importante saida mak ita aprende husi Paulo nia esperiénsia?

19 Ita aprende lisaun importante husi Paulo nia esperiénsia. Ita lakohi koko atu hapara ema seluk neʼebé hakarak halo sakrifísiu atu serbí Jeová. Ita bele aplika lisaun neʼe iha situasaun oioin, laʼós deʼit kona-ba situasaun moris no mate. Porezemplu, maski inan-aman Kristaun barak sente triste bainhira sira-nia oan muda ba fatin dook atu serbí Jeová, sira deside metin atu la hapara oan neʼe. Irmán Phyllis, neʼebé hela iha Inglaterra, hanoin fali kona-ba saida mak nia sente bainhira ninia oan-feto mesak bá Áfrika atu serbí nuʼudar misionária. Phyllis hatete: “Neʼe halo haʼu hanoin barak. Susar ba haʼu atu husik nia bá fatin dook. Haʼu sente triste maibé mós orgullu. Haʼu halo beibeik orasaun. Maibé neʼe mak haʼu-nia oan nia desizaun, no haʼu nunka koko atu hanetik nia. Tuir loloos, haʼu sempre hanorin nia atu tau uluk Maromak nia hakarak! Nia serbí iha rai seluk durante tinan 30 ona, no loroloron haʼu hatoʼo agradese ba Jeová tanba ninia laran-metin.” Diʼak tebes se ita anima ka gaba irmaun-irmán sira neʼebé prontu halo sakrifísiu atu serbí Jeová!

Foto sira: Feen-laʼen misionáriu ho inan-aman. 1. Inan-aman ho kontente telefone ba sira-nia oan. 2. Feen-laʼen neʼebé serbí iha rai seluk kontente hodi simu telefone.

Diʼak atu fó laran-manas ba irmaun-irmán sira neʼebé halo sakrifísiu atu serbí Jeová

“Maun-alin sira simu ami ho kontente” (Apóstolu 21:15-17)

20, 21. Saida deʼit mak hatudu katak Paulo hakarak hamutuk ho maluk fiar-naʼin sira, no tanbasá mak nia hakarak hamutuk ho sira?

20 Tuirmai Paulo halo preparasaun no kontinua ninia viajen. Iha irmaun balu husi Sezareia mós laʼo hamutuk ho nia hodi hatudu katak sira apoia nia ho laran tomak. Nuʼudar sira halaʼo viajen ba Jeruzalein, Paulo no ninia maluk sira sempre buka oportunidade atu ransu ho irmaun-irmán sira. Iha Tiro, sira buka-hetan dixípulu sira no hela ho sira durante loron hitu. Iha Tolome, sira kumprimenta irmaun-irmán sira no hela ho sira durante loron ida. Iha Sezareia, sira hela iha Filipe nia uma ba tempu balu. Tuirmai, dixípulu balu husi Sezareia lori Paulo no sira neʼebé laʼo ho nia bá Jeruzalein, no sira sai bainaka ba Menason neʼebé sai dixípulu ba tempu kleur ona. Depois toʼo tiha Jeruzalein, Lucas hatete katak “maun-alin sira simu ami ho kontente”.—Após 21:17.

21 Klaru katak Paulo hakarak hamutuk ho maluk fiar-naʼin sira. Hanesan ho ita ohin loron, Paulo mós hetan laran-manas husi irmaun-irmán sira. Ita fiar duni katak neʼe fó forsa ba Paulo atu hasoru susar naran deʼit neʼebé mai husi kontradór sira neʼebé hakarak oho nia.

a Haree kaixa “Sezareia, sidade kapitál ba provínsia Judeia”.

b Haree kaixa “Feto Kristaun bele hanorin iha kongregasaun ka lae?”.

    Livru sira iha lian Tetun Dili (1993-2025)
    Log Out
    Log In
    • Tetun Dili
    • Fahe
    • Organiza tuir Ita-nia hakarak
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondisaun atu Uza
    • Informasaun Privadu
    • Setting kona-ba privasidade
    • JW.ORG
    • Log In
    Fahe