Ngɔndɔ k’enanɛi
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 1
Nzambi akatɛnya ngandji kande hita lo yoho nyɛ: Kaanga mbakiso atshi wa pɛkato, Kristo akavu dikambo diaso.—Rɔmɔ 5:8.
Lo nsanganya vɔ toholaka mbala la mbala kɛnɛ kakatosalɛ Jehowa nde la Ɔnande. Diɛsɛ la lowando l’efula lele la so, sho salaka la wolo dia mbokoya Yeso oma lo yoho yaso ya lɔsɛnɔ ya lushi tshɛ. (2 Kɔr. 5:14, 15) Ndo nto, etema aso totshutshuyaka dia ntombola Jehowa l’ɔtɛ wakandakimɔ oshinga w’etshungwelo. Yoho mɔtshi yakokaso mbotombola ele lo mbishaka kɔmatɛrɛ y’oma k’ɛse otema lo nsanganya yaso. Sho koka mɛnya ngandji k’efula kokaso Jehowa la Ɔnande, lo monga suke dia ndjahondja lo dikambo diawɔ. Mbala efula, sho pombaka ndjahondja lo toho efula dia mbɔtɔka nsanganya yaso. Tshumanelo efula salaka losanganya lɔmɔ l’ekomelo ka lushi l’olimu etena kele ondo efula l’atei aso wambɔlɛmba. Ndo losanganya lokina salemaka lo wikɛndɛ etena kele anto akina lo diomuyelo. Onde Jehowa mɛnaka dia tekɔ lo mbɔtɔ nsanganya yaso oyadi tambɔlɛmba? Lo mɛtɛ nde mɛnaka! Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, lo yɛdikɔ yatataleke mbidja welo, mbataleke Jehowa mbɔsa ngandji kawokaso la nɛmɔ.—Makɔ 12:41-44. w19.01 29 od. 12-13
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 2
Lam’akɛnyi Nkumadiɔndjɔ womoto ɔsɔ, nde akawoke kɛtshi.—Luka 7:13.
Yeso ndamɛ akadiɛnɛ l’ekakatanu ɛmɔ wakahomanaka l’anto. Ɛnyɛlɔ, mɛnamaka dia Yeso akodiama lo nkumbo k’ase wola. Lo nkamba kaamɛ la Yɔsɛfu she ka lodia, Yeso akeke woho wa nkamba olimu wa wolo. (Mat. 13:55; Makɔ 6:3) Mɛnamaka dia Yɔsɛfu akavu etena kɛmɔ ntondo ka Yeso ntatɛ olimu ande w’esambishelo. Diakɔ diele ondo Yeso akoke kandji l’ɔtɛ wakandavusha onto ɔmɔ lakandokaka ngandji. Ndo Yeso akeyaka kɛnɛ kalembetshiya monga lo nkumbo katɔnyi lo awui w’ɔtɛmwɛlɔ. (Jni. 7:5) Awui asɔ ndo akina mbakakimanyiya Yeso dia nshihodia ekakatanu ndo nsaki y’anto k’anto. Woho wakayakiyanyaka Yeso akɛnamaka djekoleko etena kakandasalaka ahindo. Yeso kosala ahindo tsho l’ɔtɛ wakandahombe nsala dui sɔ. Nde akokaka wanɛ wakasowaka “kɛtshi.” (Mat. 20:29-34; Makɔ 1:40-42) Yeso akokaka anto kandji ndo akalangaka mbakimanyiya.—Makɔ 7:32-35; Luka 7:12-15. w19.03 16 od. 10-11
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 3
Nyotetemale mbikikanɛ kɔlɔ.—Kɔl. 3:13.
Aki l’otsho w’ekomelo ka lɔsɛnɔ la Yeso la nkɛtɛ. Ohokanyiya okiyanu waki la Yeso l’otsho ɔsɔ. Onde nde akahombe ntshikala la kɔlamelo lo yoho ya kokele polo lo nyɔi? Nsɛnɔ ya miliyɔ y’anto yaki lo waale. (Rɔmɔ 5:18, 19) Kɛnɛ kakaleke ohomba ele, dui sɔ diakendanaka la lokumu la She. (Jɔbɔ 2:4) Oma laasɔ, etena kakandasalaka dambo di’ekomelo kaamɛ l’angɛnyi ande wa ma ma, mbuta ate apɔstɔlɔ, sawo diawɔ diakayokoma “owanu wa wolo” lo kɛnɛ kendana la “ɔnɛ loleki woke l’atei awɔ.” Dui dia diambo ko, Yeso komomala. Koko nde akasale akambo la lotutsha tshɛ. L’ɔkɔmi tshɛ koko l’eshikikelo, Yeso akaalembetshiya nto dionga diakawahombe monga la diɔ. Ndo oma laasɔ nde akandola angɛnyi ande l’ɔtɛ wakawosukɛ la kɔlamelo tshɛ. (Luka 22:24-28; Jni. 13:1-5, 12-15) Sho koka mbokoya Yeso ndo monga la lotutsha kaanga etena keso l’ekiyanu naka sho mbohɔka dia sho tshɛ mbutaka ndo salaka awui watomadiaka anto akina. (Tok. 12:18; Jak. 3:2, 5) Ndo mbala tshɛ andolaka anto akina l’ɔtɛ wa waonga w’amɛna wele la wɔ.—Ɛf. 4:29. w19.02 11-12 od. 16-17
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 4
Jehowa . . . akashikikɛ kiti kande nge dikambo dia losembwe.—Os. 9:7.
Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ wakakimanyiyaka diaha vɔ mamatanyiyɛ onto akambo wa kɔlɔ. Ɔnɛ lakawafunde aki la lotshungɔ la mbeya ɔnɛ lakofunde. (Eoh. 19:16-19; 25:1) Ndo ntondo ka vɔ mbuta ɔnɛ nde aki l’onongo, akahombaka dia ɛmɛnyi ehende kana ndekana nshikikɛ dui sɔ. (Eoh. 17:6; 19:15) Ko kayotota dikambo di’ose Isariyɛlɛ lakasalaka kɔlɔ kakɛnama paka le ɔmɛnyi ɔtɔi? Takandahombaka nkanyiya ɔnɛ nde holongola dilanya l’ɔtɛ wa dui sɔ. Jehowa akɛnyi kɛnɛ kakandasale. Jehowa toshaka ɛnyɛlɔ ka kokele; nde salaka dui tshɛ la losembwe. Nde futaka wanɛ wakitanyiya la kɔlamelo tshɛ atɔndɔ ande, koko nde mbishaka wanɛ wakamba la lowandji lawɔ lo yoho ya kɔlɔ dilanya. (2 Sa. 22:21-23; Ɛzk. 9:9, 10) Anto amɔ koka nsala akambo lo yoho ya kɔlɔ ko mfɔnya dia vɔ hawotolongola dilanya, koko etena kayɛna Jehowa ɔnɛ etena kambokoka, nde ayowalombosha. (Tok. 28:13) Ndo naka vɔ hawoyatshumoya, vɔ wayeya aha la ntshimbatshimba dia “ekɔ dikambo dia wɔma efula dia nkɔ l’anya wa Nzambi kasɛna.”—Hɛb. 10:30, 31. w19.02 23-24 od. 20-21
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 5
Ndooko omvutshi wakayala nto pondjo lo Isariyɛlɛ oko Mɔsɛ lele Jehowa akaweyaka elungi lo elungi.—Eoh. 34:10.
Lo mɛtɛ, Mɔsɛ akendɛka le Jehowa dia nkondja ɛlɔmbwɛlɔ. Bible totɛka dia “nde akatshikala nge oko onto lɛna Ɔnɛ lahɛnama.” (Hɛb. 11:24-27) Kokoka ngɔndɔ hiende l’ɔkɔngɔ w’ase Isariyɛlɛ ntomba oma l’Edjibito ndo ntondo ka vɔ nkoma lo Dikona dia Sinayi, dui dimɔ dia wolo diakatombe. Wodja wakatatɛ ngunanguna nɛ dia ashi komonga. Vɔ wakatatɛ ngunɛngunɛ Mɔsɛ ndo wakomala efula, ko “Mɔsɛ akalelɛ Jehowa ate: ‘Ayomosala la anto anɛ? Keema edja vɔ wayomboka ave!’” (Eto. 17:4) Jehowa akatɛ Mɔsɛ hwe kɛnɛ kakandahombe nsala. Jehowa akawotɛ dia mbɔsa danga diande ndo dikɔmɔla lo dive la Hɔrɛbɛ. Bible mbitaka ɔnɛ: “Mɔsɛ akasale ngasɔ lo washo wa dikumanyi dia l’Isariyɛlɛ.” Oma laasɔ ashi wakatombe, ase Isariyɛlɛ wakakondja ashi efula wa nnɔ ndo okakatanu wakakandɔ.—Eto. 17:5, 6. w18.07 13 od. 4-5
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 6
Ngandji keketshaka.—1 Kɔr. 8:1.
Jehowa kambaka la etshumanelo dia tokeketsha la ngandji kande. Naka sho mboka anangɛso l’akadiyɛso ngandji, kete sho mɛnyaka ngandji kokaso Jehowa. Sho salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkimanyiya anangɛso dia mbeya ɔnɛ vɔ wekɔ la nɛmɔ ndo ɔnɛ Jehowa mbaokaka ngandji. (1 Jni. 4:19-21) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate: “Nyotetemale keketshana onto la wonyande ndo mbodiana onto la wonyande, oko wasalanyu.” (1 Tɛs. 5:11) Aha dikumanyi to kakoka nsala dui sɔ. Onto tshɛ la l’atei aso koka mbokoya Jehowa la Yeso lo nsamba anangɛso l’akadiyɛso. (Rɔmɔ 15:1, 2) Anto amɔ wa l’etshumanelo wadiɛnɛ l’ɔtɛ w’ɔkɔmwɛlɔ kana ekiyanu w’efula, mbeyaka monga l’ohomba w’ekimanyielo k’aseka enganga ndo ekanga. (Luka 5:31) Dikumanyi ndo anto akina wa l’etshumanelo shihodiaka dia kaanga mbewɔ bu adɔkɔtɛlɛ, ekimanyielo ndo esambelo kakokawɔ mbisha kekɔ ohomba efula. Anto tshɛ wa l’etshumanelo koka nkamba ‘la ɛtɛkɛta w’esambelo le wanɛ wambɔkɔmɔ, nsukɛ wanɛ wele wɔdu ndo monga la solo dia lotutsha otsha le anto tshɛ.’—1 Tɛs. 5:14. w18.09 14-15 od. 10-11
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 7
Toyakiyanyake, nɛ dia dimi kele Nzambi kayɛ.—Isa. 41:10.
Sho fudiaka wɛkamu aso le Jehowa lo nyanga dia ndeka mbeeya dimɛna. Ndo yoho yaamɛ yakokaso mbeya mɛtɛ Nzambi dimɛna ele lo mbadiaka Bible la yambalo tshɛ ndo kanaka yimba la kɛnɛ kadiaso. Bible kekɔ la ɛkɔndɔ w’amɛna efula wendana la woho wakakokɛ Jehowa ekambi ande wa lo nshi y’edjedja. Ɛkɔndɔ ɛsɔ toshaka eshikikelo ɔnɛ nde ayotokokɛ l’etena kɛnɛ. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛmɔ ka ɛtɛkɛta w’amɛna wa didjidji wakakambe la Isaya dia mɛnya woho watokokɛ Jehowa. Nde akɛdika Jehowa la olami w’ɛkɔkɔ ndo ekambi wa Nzambi la ɛkɔkɔ. Isaya mbutaka lo dikambo dia Jehowa ɔnɛ: “La lonya lande, nde ayotshumanya ana w’ɛkɔkɔ, ndo nde ayowaɛmba lo ntolo kande.” (Isa. 40:11) Etena kashihodiaso dia Jehowa ambotodinga anya ande wa wolo, sho ndjaokaka l’ekokelo ndo lo wɔladi. Dia kokimanyiya dia wɛ ntshikala ki, oyadi ekakatanu akɔna wahomana la yɛ, kanaka yimba la ɛtɛkɛta w’ekeketshelo wa lo divɛsa di’ɛlɔ. Vɔ wayokokeketsha etena kayoyohomana l’ekakatanu lo nshi yayaye. w19.01 7 od. 17-18
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 8
Dia nsala lolango layɛ, wɛ Nzambi kami, kele ɔngɛnɔngɛnɔ ami.—Os. 40:8.
Onde wɛ ekɔ l’eyango ɛmɔ wasalayɛ la wolo dia mbakotsha? Ondo wɛ koka ndjadjɛ oyango wa mbadiaka Bible lushi tshɛ kana wa ndowanya yoho yayɛ ya ntɛkɛta ndo ya mbetsha. Ngande watoyoyaokaka etena kashihodiayɛ dia wɛ amboyalowanya kana etena kakotɛ anto akina ɔnɛ wɛ amboyalowanya mɛtɛ? Ondo wɛ tongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ efula ndo wɛ pombaka mɛtɛ ngɛnangɛna! Nɛ dia wɛ ekɔ lo nsala kɛnɛ kalanga Jehowa, oko wakasale Yeso. (Tok. 27:11) Etena kayashayɛ tshɛ l’olimu wa Jehowa, wɛ ekɔ lo nkamba olimu wayokosha ɔngɛnɔngɛnɔ ndo wakosha oyango lo lɔsɛnɔ. Pɔɔlɔ akasha alako anɛ: “Nyotshikale nge, nyoshikimale, ndo nyoyalake nshi tshɛ la akambo efula wa nsala l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ, nyeya dia paa kɛnanyu l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ keema anyanya.” (1 Kɔr. 15:58) Koko etena kayasha anto l’eyango wa l’andja ɔnɛ wele oko nyanga falanga efula kana monga la lokumu, vɔ hawonge l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ.—Luka 9:25. w18.12 22 od. 12-13
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 9
Anto w’ɛlɔlɔ wayokita nkɛtɛ.—Os. 37:29.
Tohɔ dia Davidɛ akatɛkɛtaka dikambo dia etena kɛmɔtshi lam’akandate ɔnɛ anto w’ɛlɔlɔ wayokita nkɛtɛ. (2 Pe. 3:13) Prɔfɛsiya ka lo Isaya 65:22 mbutaka ɔnɛ: “Nshi ya anto ami yayonga oko nshi ya esongo.” Kɛsɔ mɛnyaka dia anto wayokambɛ Nzambi lo andja w’oyoyo wayɔsɛna ɛnɔnyi nunu. Lo ndjela Ɛnyɛlɔ 21:1-4, Nzambi ayɔtshɔkɔla anto ndo ɔtshɔkɔ ɔmɔtshi l’atei awɔ ele “nyɔi hatoyala nto” le anto wayokambɛka Nzambi l’andja ande w’oyoyo wosembwe. Adama la Eva wakashisha diɛsɛ dia nsɛna pondjo pondjo lo Paradiso, koko nkɛtɛ kayonga paradiso nto. Oko wakalake Nzambi, nde ayɔtshɔkɔla anto wa la nkɛtɛ. Davidɛ akate ɔnɛ akanga wa memakana ndo anto w’ɛlɔlɔ wayokita nkɛtɛ ndo wayɔsɛnaka pondjo pondjo. (Os. 37:11) Prɔfɛsiya ya lo dibuku dia Isaya tokimanyiyaka dia nongamɛ etena kayotonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo paradiso ka dimɛna efula la nkɛtɛ. (Isa. 11:6-9; 35:5-10; 65:21-23) Etena kakɔna kayokotshama dui sɔ? Etena kayokotshama daka diakalake Yeso otshi wa kɔlɔ. (Luka 23:43) Wɛ koka monga lo Paradiso kɛsɔ. w18.12 7 od. 22-23
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 10
Laadiko dia diangɔ tshɛ dialamayɛ, olamake otema ayɛ.—Tok. 4:23.
Onde sho koka mbewɔ tokanyi t’andja ɔnɛ tshɛ lo tshɛ? Ndooko, tayongaka la ntondo ka tokanyi t’andja ɔnɛ nɛ dia hatokoke ntomba oma l’andja ɔnɛ lo yoho ya mɛtɛ mɛtɛ. (1 Kɔr. 5:9, 10) Kaanga etena kasambishaso, tayoka anto wakɛnɛmɔla tokanyi ndo waetawɔ wa kɔlɔ. Koko lam’ele hatokoke mbewɔ tokanyi ta kɔlɔ tshɛ lo tshɛ, hatohombe ntetemala nkanyiya awui akɔ kana mbaetawɔ. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, sho pombaka ntona aha la ntshimbatshimba tokanyi talanga Satana dia sho monga la tɔ. Ndo nto, sho koka ndjakokɛ lo mbewɔ dia ndjadja lo waale tshanana wa monga la tokanyi t’andja ɔnɛ. Ɛnyɛlɔ, sho pombaka nsɔna angɛnyi la lomba. Bible tɔhɛmɔlaka dia naka tambonga angɛnyi wa ma ma l’anto wahatɛmɔla Jehowa, kete tayoyotatɛ nkanyiya woho wakanyiyawɔ. (Tok. 13:20; 1 Kɔr. 15:12, 32, 33) Ndo nto, etena katonaso tɔkɛnyɔ tasukɛ wetshelo w’ohilwelo, awui wa ngala kana awui wa mindo, sho mbewɔka ndanya wɔɔngɔ aso la tokanyi “[t]alɔshana la ewo ka Nzambi.”—2 Kɔr. 10:5. w18.11 21 od. 16-17
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 11
Dimi layɔkɛndakɛnda lo mɛtɛ kayɛ.—Os. 86:11.
Ngande wakokaso nkeketsha yɛdikɔ yaso ya nkɛndakɛnda lo akambo wa mɛtɛ? Yoho mɔtshi ele mbetsha anto akina akambo wa mɛtɛ wa lo Bible lo yɛdikɔ y’efula. Lo nsala ngasɔ, tayokukutɛ lokuwa laso la ta la lo nyuma, mbuta ‘ɔtɛkɛta wa Nzambi’ wolo. (Ɛf. 6:17) Sho tshɛ koka monga embetsha w’eshika “walembetshiya ɔtɛkɛta w’akambo wa mɛtɛ dimɛna.” (2 Tim. 2:15) Naka sho nkamba la Bible dia mbetsha anto akina, kete tayoleka mbeya ndo nanga akambo wa mɛtɛ. Lo nsala ngasɔ, tayoleka ndjashikikɛ dia ntetemala nkɛndakɛnda lo akambo wa mɛtɛ. Akambo wa mɛtɛ wekɔ woshasha w’oshinga wolo w’oma le Jehowa watokimanyiya dia monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Shɛso lele l’olongo. Jehowa okotetshaka akambo efula, koko ɔsɔ ekɔ paka etatelo! Nde tolakaka dia nde ayotetemala tetsha pondjo pondjo. Ɔnkɔnɛ, ɔsaka akambo wa mɛtɛ la nɛmɔ oko wotoyokoka mbɔsa didi di’oshinga wolo la nɛmɔ. Tetemala “somba mɛtɛ ndo tokisondjake pondjo.”—Tok. 23:23. w18.11 8 od. 2; 12 od. 15-17
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 12
Nɔa [aki] osambisha w’akambo w’ɛlɔlɔ.—2 Pe. 2:5.
Ntondo ka Mvula k’elola ndɔ, weho akɔ tshɛ losango la Nɔa lakendanaka ndo la mbewola anto lo kɛnɛ kendana l’elanyelo kaki suke la ndja. Yeso akate ate: “Lo nshi shɔ, la ntondo ka Mvula k’elola, anto wakalɛka, wakanɔka, apami wakatshukaka ndo wamato wakatshukamaka polo ndo lushi lakɔtɔ Nɔa lo waato wa luudu, vɔ kombidja yimba edja ndo lam’akaye Mvula k’elola, ko tɔ kakawakumɛ vɔ tshɛ. Ngasɔ mbayonga ndo woongelo wa Ɔna onto.” (Mat. 24:38, 39) Kaanga mbaki anto efula kombidja Nɔa yimba, nde akasambisha la kɔlamelo tshɛ losango l’ɔhɛmwɛlɔ lakawosha Jehowa. Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ lo nsambisha losango lendana la Diolelo dia mbisha anto diaaso dia vɔ mbeya kɛnɛ kayosalɛ Nzambi anto lo nshi yayaye. Oko Jehowa, sho nangaka mɛtɛ di’anto mpokamɛ losango lɔsɔ ndo “ntshikala la lɔsɛnɔ.” (Ɛzk. 18:23) Etena kasambishaso lo luudu la luudu ndo l’ahole wa lo sɛkɛ, sho mbewolaka anto efula ɔnɛ Diolelo dia Nzambi diayoya ndo diayolanya andja wa kɔlɔ ɔnɛ.—Ɛzk. 3:18, 19; Dan. 2:44; Ɛny. 14:6, 7. w18.05 19 od. 8-9
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 13
Ɔnɛ lata kɛnɛ kakandɛnyi la kɔlamelo ayota mɛtɛ.—Tok. 12:17.
Ahombayɛ nsala naka olimu aso wamboshimbama lo dihole dieyɛ ndo emboledi wambokonda ko wokombola awui wendana l’anangɛso? Onde wɛ pombaka mbatɛ kɛnɛ tshɛ keyayɛ? Kakɔna kakasale Yeso etena kakawoke nguvɛrnɛrɛ k’ose Rɔmɔ ambola? Yeso akakambe la tɔndɔ diata ɔnɛ: “Etena ka mbɔlama la etena ka ntɛkɛta,” ndo lo tena dimɔ nde kombuta ndooko dui! (Ond. 3:1, 7; Mat. 27:11-14) Naka dui dia ngasɔ diambotokomɛ, kete sho pombaka monga la kɛsɔ ndo la yewo diaha mbidja anangɛso lo waale. (Tok. 10:19; 11:12) Ko kayotota naka ɔngɛnyi ayɛ wa ma ma kana owotɔ ayɛ ɔmɔtshi akasale pɛkato ka woke ndo wɛ kieyaka? “[Ta] mɛtɛ.” Wɛ ekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbutɛ dikumanyi mɛtɛ tshɛ lo tshɛ aha la mbishɛ ndooko dui. Dikumanyi wekɔ la lotshungɔ la mbeya akambo akɔ dia vɔ mbeya yoho yoleki dimɛna ya nkimanyiya onto dia nde nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diande la Jehowa.—Jak. 5:14, 15. w18.10 10 od. 17-18
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 14
Nyotetemale keketshana onto la wonyande ndo mbodiana onto la wonyande.—1 Tɛs. 5:11.
Ngande wakokaso nkeketsha anto akina la ngandji? Yoho mɔtshi ele lo monga onto lahokamɛ dimɛna. (Jak. 1:19) Sho mɛnyaka ngandji etena kahokamɛso la kɛtshi. Okande ambola w’amɛna wakoka kokimanyiya dia mbeya woho wayaoka ɔnanyɔ. Nde ayeya dia wɛ ekɔ lo ndjakiyanya mɛtɛ dikambo diande, kaanga lo menda ɛnamelo k’elungi kayɛ. Etena katɛkɛtande, onga la solo dia lotutsha ndo shande diaaso dia kotɛ tokanyi tande aha la mbohembola ɔtɛkɛta. Lo monga onto lahokamɛ dimɛna, wɛ koka ndeka mbooka ndo wɛ koka mbokimanyiya dia ndjaɛkɛ le yɛ. Oma laasɔ, ayonga dui dia wɔdu le nde dia mpokamɛ kɛnɛ katayɛ etena kadjayɛ welo dia mbokimanyiya. Naka wɛ ndjakiyanya mɛtɛ dikambo di’anto akina, kete wɛ koka monga tshondo y’esambelo le wɔ. w18.09 14 od. 10; 15 od. 13
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 15
Somba mɛtɛ.—Tok. 23:23.
Wenya mbele oshinga wafuta onto tshɛ lasomba akambo wa mɛtɛ. Nɔmbamaka wenya di’onto mpokamɛ losango la Diolelo, mbadia Bible ndo ekanda walembetshiya Bible, mbeka Bible la Ɛmɛnyi wa Jehowa, nɔngɔsɔla nsanganya ya l’etshumanelo ndo ndjiɔtɔ. Dia nsala awui asɔ tshɛ, sho pombaka “somba” kana nkamba la wenya wototokamba la wɔ l’awui akina wele bu ohomba efula. (Ɛf. 5:15, 16, nɔtɛ) Wenya engana wahombama dia mbeka akambo wa mɛtɛ w’etatelo wa lo Bible? Dui sɔ ntshikitana lo ndjela onto l’onto. Tayotetemalaka mbeka akambo wendana la lomba la Jehowa, mboka yande, ndo diangɔ diakandasale. (Rɔmɔ 11:33) Numɛlɔ ka ntondo ka Tshoto y’Etangelo kakɛdika akambo wa mɛtɛ la “dɛmbɔlɛmbɔ dia tshitshɛ” ndo kakate ɔnɛ: “Tɔngɛnangɛnake la dɛmbɔlɛmbɔ ɔtɔi to dia mɛtɛ. Otondoyala dɛmbɔlɛmbɔ ɔtɔi to akakoke, tshike komonga ohomba w’akina. Tshumanyaka alɛmbɔlɛmbɔ akɔ nshi tshɛ, tetemala mbayanga.” Tayekaka akambo wendana la Jehowa pondjo pondjo. Ɛlɔ kɛnɛ, ekɔ ohomba sho nkamba la wenya wele la so la lomba dia mbeka akambo efula wakokaso mbeka. w18.11 4 od. 7
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 16
Waomi, nyotetemale nanga wadiɛnyu.—Ɛf. 5:25.
Waomi pombaka mbidjasɛ la wadɛwɔ “lo ndjela ewo,” etelo kakoka kadimɔma nto ɔnɛ ‘mbasha kɛnɛmɔ; mbaoka.’ (1 Pe. 3:7; nɔtɛ) Mboka onto ndo mbosha kɛnɛmɔ kɛndakɛndaka kaamɛ. Ɛnyɛlɔ, omi layakiyanya dikambo dia wadɛnde mbeyaka dia kaanga mbotshikitanyinde la nde lo toho efula, nde hawoleki. (Eta. 2:18) Nde mbɔsaka tokanyi tande la nɛmɔ, mbɔɔsaka la nɛmɔ ndo mbɔlɛmiyaka. Omi lɔsa wadɛnde la nɛmɔ hakɛnya pondjo la nsaki ya wamato akina kana ndjasha lo yoho ya kɔlɔ le wɔ, oyadi okoko l’okoko, lo réseau social kana l’Ɛtɛrnɛtɛ ndo nde hɔtɔ lo sitɛ ya kɔlɔ. (Jɔbɔ 31:1) Nde tshikalaka la kɔlamelo le wadɛnde, aha tsho l’ɔtɛ wawolangande, koko ndo l’ɔtɛ walangande Nzambi.—Os. 19:14; 97:10. w18.09 29 od. 3-4
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 17
Ɔnɛ layaetɛ tshitshɛ l’atei anyu tshɛ mboleki woke.—Luka 9:48.
Lande na kele mongaka okakatanu dia nkamba la kɛnɛ kekaso oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi? Ɔkɔkɔ ɔmɔ ele dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, sho pombaka monga l’okitshakitsha. Lo “nshi y’ekomelo” nyɛ, ekɔ tshondo y’okakatanu dia monga l’okitshakitsha, nɛ dia anto efula wotodingi ‘wekɔ lo ndjalanga, wekɔ lo nanga falanga, wekɔ akanga w’etako, akanga wa lotamanya’ ndo “waha la ndjakimɛ.” (2 Tim. 3:1-3) Oko weso ekambi wa Nzambi, sho mbeyaka dia dionga sɔ diekɔ kɔlɔ, koko mbeyaka mɛnama dia wanɛ wasala akambo asɔ wekɔ lo ntondoya ndo wekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo nsɛnɔ yawɔ. (Os. 37:1; 73:3) Sho koka kaanga ndjambola ɔnɛ: ‘Onde ekɔ mɛtɛ ohomba mbidja welo dia mbetsha ehomba w’anto akina la ntondo ka wami? Naka dimi monga onto “layaetɛ tshitshɛ,” onde anto wayotetema nɛmiyami?’ Naka sho mbetawɔ dia yimba ya lokaki ya l’andja ɔnɛ monga la shɛngiya le so, kete tayolanya diɔtɔnganelo dia dimɛna dia lam’asaso l’anangɛso ndo tayodjɛ anto wekamu diaha mbeya ɔnɛ tekɔ Akristo. Koko naka sho mbeka bɛnyɛlɔ di’okitshakitsha di’ekambi wa Nzambi ndo mbaokoya, kete tayonga l’etombelo w’ɛlɔlɔ. w18.09 3 od. 1
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 18
Ɔngɛnɔngɛnɔ [ndjak]a lo mbisha.—Ets. 20:35.
Kaanga mbaki Jehowa ndamɛ ntondo ka nde ntatɛ ntonga, nde kokanyiyaka dia ndamɛ mongaka. Koko, nde akasha ditongami diande diele la yimba dia lo nyuma ndo dia la nkɛtɛ woshasha wa lɔsɛnɔ. Jehowa “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ” nangaka nkaha diangɔ di’amɛna. (1 Tim. 1:11; Jak. 1:17) Lam’ele Jehowa nangaka dia sho lawɔ monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, nde tetshaka woho wa monga la lokaho. (Rɔmɔ 1:20) Nzambi akatonge anto l’efanelo kande. (Eta. 1:27) Dui sɔ nembetshiyaka dia Jehowa akatotonge la waonga wele oko wande. Dia sho monga mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo tshɔkwama oma le Jehowa, sho pombaka ndjela ɛnyɛlɔ kande lo ndjashaka l’otema ɔtɔi le anto akina ndo monga la lokaho. (Flpɛ. 2:3, 4; Jak. 1:5) Lande na? Nɛ dia ngasɔ mbakatotonge Jehowa. Kaanga mbeso bu kokele, sho lawɔ koka mbokoya Jehowa ndo monga la lokaho. Jehowa nangaka dia sho anto mbookoya, diakɔ diele nde ngɛnangɛnaka naka tekɔ la lokaho.—Ɛf. 5:1. w18.08 18 od. 1-2; 19 od. 4
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 19
Ɛkɔkɔ ami pokamɛka dui diami.—Jni. 10:27.
Ambeki wa Kristo mɛnyaka dia vɔ pokamɛka Yeso aha lo mpokamɛ tsho ɛtɛkɛta ande, koko ndo lo nkitanyiya ɛtɛkɛta akɔ. Vɔ hawekola timba tawɔ la “ekiyanu wa lo lɔsɛnɔ.” (Luka 21:34) Koko, nkitanyiya wadjango wa Yeso mbetshawɔ lo dihole dia ntondo lo lɔsɛnɔ kaanga lo tena diewɔ l’ekakatanu. Kaanga mbele awui asɔ tshɛ, anangɛso tshikalaka la kɔlamelo le Jehowa oyadi asui akɔna wakoka mbakomɛ. Yoho kina yakokaso mɛnya ɔnɛ sho pokamɛka Yeso ele lo kambaka kaamɛ la wanɛ wakandasɔnɛ dia tɔlɔmbɔla. (Hɛb. 13:7, 17) Okongamelo wa Nzambi wambosala etshikitanu efula l’ɛnɔnyi weke kambeta, l’atei awɔ mbele ndo dihomɔ ndo toho t’eyoyo ta nkamba la tɔ l’esambishelo, woho wa nsala nsanganya yaso ya l’atei wa lomingu, woho wa mbika, nɔngɔsɔla ndo nkokɛ Mbalasa yaso ya Diolelo. Tekɔ mɛtɛ la lowando lo ɛlɔmbwɛlɔ ka la ngandji ndo kakakongɛma la lomba kɛsɔ! Sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayɔtshɔkɔla welo aso wa ndjela ɛlɔmbwɛlɔ katosha okongamelo ande la wonya. w19.03 10-11 od. 11-12
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 20
Hatohombe monga nto . . . anto . . . wɛmbama lɛnɛ la lɛnɛ . . . oma lo totshelo ta mayɛlɛ ta lokeso l’anto.—Ɛf. 4:14.
Tena dimɔ, sho mbokaka sango yele bu mɛtɛ tshɛ lo tshɛ. Tɔsɛdingole kɛnɛ kakakomɛ ase Isariyɛlɛ wakadjasɛka lo lɛkɛ la owɛstɛ la ɔkɛdi wa Jɔrdana lo nshi ya Jashua. (Jas. 22:9-34) Vɔ wakoke dia ase Isariyɛlɛ wa lo lɛkɛ la ɛstɛ wakake elambwelo ka woke. Losango lɔsɔ laki yema mɛtɛ, koko aha tshɛ mbaki mɛtɛ. Ndo dui sɔ diakakonya ase Isariyɛlɛ waki lo lɛkɛ la owɛstɛ dia mfɔnya ɔnɛ anangɛwɔ waki lo lɛkɛ la ɛstɛ wakatɔmbɔkwɛ Jehowa. (Jas. 22:9-12) Diɛsɛ ko, ntondo ka vɔ mbalɔsha, ase Isariyɛlɛ wa lo lɛkɛ la owɛstɛ wakatome apami amɔ dia toyanga dia mbeya woho waki akambo. Kakɔna kakateya apami asɔ? Ase Isariyɛlɛ waki lo lɛkɛ la ɛstɛ kombika elambwelo dia nambolaka tozambizambi ta kashi elambo. Vɔ wakakike dia lo nshi yayaye onto tshɛ ndjeya ɔnɛ vɔ wakatɛmɔlaka Jehowa. Ase Isariyɛlɛ asɔ wakahombe monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wakiwɔ kɔndɔsha anangɛwɔ, koko wakɔshi etena ka nyanga dia mbeya awui tshɛ woho wakiwɔ! w18.08 5 od. 9-10
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 21
Ɔnɛ lafɔnya ate nde memala, ayalame diaha nde nkɔ.—1 Kɔr. 10:12.
Oko wakadite Pɔɔlɔ, kaanga wanɛ wakambɛ Jehowa koka ndjoyasha lo nsala kɛnɛ kele kɔlɔ. Vɔ mbeyaka kaanga mfɔnya dia Jehowa ekɔ lo ntetemala mbaetawɔ. Koko aha ɔnɛ onto ekɔ lo nanga monga ɔngɛnyi wa Jehowa kana ekɔ lo mbuta dia nde ekɔ la kɔlamelo, kete dui sɔ nembetshiyaka dia weho akɔ tshɛ Jehowa ekɔ lo mbeetawɔ. (1 Kɔr. 10:1-5) Etena kaki Mɔsɛ ataye oma lo Sinayi esadi oko wakalongamɛka ase Isariyɛlɛ, vɔ wakayakiyanya. Naka ekomelo ka dikongɛ nɛ kataye esadi oko walongamɛso, sho lawɔ koka ndjakiyanya. Sho koka ntatɛ mfɔnya dia nshi yayaye y’amɛna yatolaka Jehowa yeke etale efula kana ɔnɛ alaka ande hawotokotshama ndo sho koka ntatɛ ndjasha tshɛ lo kɛnɛ kalangaso lo dihole dia ndjasha lo kɛnɛ kalanga Jehowa. Naka sho bu la yewo, kete sho koka mboka Jehowa ɔkɔngɔ ndo nsala awui wakiso kɔfɔnyaka dia sho koka mbasala. w18.07 21 od. 17-18
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 22
Dimi layosala ndo kɛnɛ kamboyɔlɔmba kɛsɔ, nɛ dia wɛ ambohomɔ lokolo l’ɔlɔ lo washo ami ndo dimi keyaka dimɛna.—Eto. 33:17.
Jehowa koka teya ndo sho l’onto ndo l’onto. Ko ahombaso nsala dia monga angɛnyi wa Jehowa? Sho pombaka mbolanga ndo ndjakimɔ le nde. (1 Kɔr. 8:3) Koko, sho pombaka ntetemala monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la Shɛso ka l’olongo. L’ɛnyɛlɔ k’Akristo wa lo ntambe ka ntondo wa la Ngalatiya, sho pombaka ntshika dia monga ɛhɔmbɔ wa “akambo wa wɔdu ndo w’anyanya w’ana w’akɛnda” wa l’andja ɔnɛ, mbidja ndo nsaki ka ntondoya ndo monga la lokumu katotshutshuya andja ɔnɛ. (Ngal. 4:9) Laasɔ ko Akristo wa la Ngalatiya asɔ wamboteyaka Nzambi ndo Nzambi ambotawaeyaka. Koko Pɔɔlɔ akate di’anangɛso asɔ ‘wakakalola nto’ l’awui w’anyanya. Lo ɛtɛkɛta ekina, nde akawambolaka ɔnɛ: ‘Lande na kakanyakalola ɛkɔngɔkɔngɔ ndo kakanyatatɛ monga ɛhɔmbɔ w’akambo w’enginya ndo wele bu ohomba nto?’ w18.07 8 od. 5-6
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 23
Kanga lomba pokamɛka ndo kondjaka wetshelo efula.—Tok. 1:5.
Aha paka tambosowa l’etombelo wa kɔlɔ w’oma lo mpindola ɛlɛmbɛ wa Nzambi ko sho ndjokondja wetshelo. Sho koka nkondja wetshelo oma lo munga yakasale anto akina lo nshi yakete. Tekɔ lo nongola alako woleki tshɛ amɛna oma le Nzambi, ɛnyɛlɔ etena kadiaso ɛkɔndɔ wa lo Bible ndo kakanaso yimba la wɔ. Ɛnyɛlɔ, tokanyiya woho wakasowe Davidɛ l’ɔkɔngɔ wa nde pindolɛ Jehowa ndo nsala loseka la Batɛ-Shɛba. (2 Sa. 12:7-14) Etena kadiayɛ ɔkɔndɔ ɔsɔ, yambola wate: ‘Ngande wakakoke Davidɛ mbewɔ ohemba ɔsɔ? Kakɔna kotomosala otomonga la ntondo k’ohemba akɔ waamɛ? Otondonga dimi mbakahembama dia nsala awui wa mindo wa dieyanelo, onde lotonga oko Davidɛ kana lotolawɔ oko Yɔsɛfu?’ (Eta. 39:11-15) Naka sho nkana yimba dimɛna lo etombelo wa kɔlɔ waya oma lo pɛkato, kete tayoleka “[mp]etsha kɛnɛ kele kɔlɔ.”—Amɔ. 5:15. w18.06 17 od. 5, 7
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 24
Nyosha Kayisa diangɔ dia Kayisa ndo nyosha Nzambi diangɔ dia Nzambi.—Mat. 22:21.
Etena kɛna anto akambo waha la losembwe wasalema l’ahole wewɔ, mbala efula vɔ ndekaka ndjasha l’awui wa pɔlitikɛ. Lo nshi ya Yeso, mfuta elambo aki dikambo diakakonyaka anto efula dia mbɔtɔ l’awui wa pɔlitikɛ. Anto wakalɔmbwamaka oma le ase Rɔmɔ, mbidja ndo wanɛ wakahokamɛka Yeso, wakalɔmbamaka dia mfuta elambo efula, ɛnyɛlɔ elambo wa diangɔ diele l’onto, ɛtshi ka nkɛtɛ ndo mvudu. Laadiko dia laasɔ, afutshanyi w’elambo wakalongolaka nkɔta mishiko efula ndo dui sɔ diakalekaka ntɔla akambo otsha lo kɔlɔ. Lo tena dimɔ, vɔ wakashaka ewandji wa lɛɛta nkɔta mishiko dia vɔ monga la dihole dia laadiko ndo oma laasɔ, ndjokamba la lowandji lawɔ dia nkondja falanga efula. Zakɛyɔ laki owandji w’afutshanyi w’elambo la Jeriko, akayala kanga ɔngɔnyi l’ɔtɛ wakafutaka anto elambo efula. (Luka 19:2, 8) Atunyi wa Yeso wakasale la wolo dia mbokonya dia nde mbɔtɔ l’awui w’ofutelo w’elambo. Vɔ wakawombola lo dikambo dia “elambo w’onto l’onto,” olambo wa dɛnariyo ɔtɔi wakahombaka ase Juda tshɛ mfuta. (Mat. 22:16-18) Ase Juda wakahetshaka olambo ɔsɔ nɛ dia vɔ wakawaoholaka dia emboledi w’ase Rɔmɔ mbakaalɔmbɔlaka. w18.06 5-6 od. 8-10
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 25
Onto l’onto ayona kɛnɛ konɛnde.—Ngal. 6:7.
Mbeta lo wedi wa Satana mongaka nshi tshɛ l’etombelo wa kɔlɔ ndo ndooko wahɔ wa mɛtɛ! (Jɔbɔ 21:7-17; Ngal. 6:8) Wahɔ akɔna wakondjaso lo mbeya ɔnɛ Satana mbalɔmbɔla andja ɔnɛ? Dui sɔ tokimanyiyaka dia monga la kanyi ya dimɛna lo dikambo dia mandji ndo totshutshuyaka dia nsambisha lokumu l’ɔlɔlɔ. Sho mbeyaka dia Jehowa nangaka dia sho nɛmiya mandji. (1 Pe. 2:17) Nde nongamɛka dia sho nkitanyiya ɛlɛmbɛ wa mandji shɔ edja tshɛ kele ɛlɛmbɛ akɔ hawɔlɔshana l’atɔndɔ ande. (Rɔmɔ 13:1-4) Koko sho mbeyaka nto dia sho pombaka ntshikala lomangemange ndo aha nsukɛ olui ɔmɔtshi wa pɔlitikɛ kaanga yema kana owandji ɔmɔtshi. (Jni. 17:15, 16; 18:36) Lam’ele sho mbeyaka dia Satana ekɔ lo nsala la wolo dia mbishɛ lokombo la Jehowa ndo nanya lokumu Lande, sho salaka tshɛ kakokaso nsala dia mbetsha anto akambo wa mɛtɛ wendana la Nzambi kaso. Tekɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbelamɛ lo lokombo lande ndo nkamba la lɔ. Ngandji ka Nzambi ndeka ngandji ka falanga kana ka lomombo ohomba la fwa.—Isa. 43:10; 1 Tim. 6:6-10. w18.05 24 od. 8-9
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 26
Wadi hahombe nkakitɔna la omɛnde.—1 Kɔr. 7:10.
Etena konga ekakatanu lo diwala diawɔ, onde okakitɔnelo mbetawɔmaka? Bible hate ɛkɔkɔ wakoka nkonya wadi l’omi dia nkakitɔna. Pɔɔlɔ akafunde ate: “Naka womoto ekɔ la omi lele bu ombetawudi ko omɛnde mbetawɔka ntshikala kaamɛ la nde, nde atotshikake omɛnde.” (1 Kɔr. 7:12, 13) Dui sɔ mendanaka ndo la so ɛlɔ kɛnɛ. Koko, ekɔ awui amɔ wele “omi lele bu ombetawudi” mɛnyaka dia nde ‘hetawɔ mbidjasɛ’ kaamɛ la wadɛnde. Ɛnyɛlɔ, naka nde ekɔ lo mbɔhɛnyahɛnya efula lo demba, polo lo yɛdikɔ ya nde mboka dia yoonge kana lɔsɛnɔ lande laya lo waale. Nde ekɔ lo ntona dia mbokotshɛ ehomba ande ndo wa nkumbo wa lo demba kana ekɔ lo mbodjɛ wekamu dia nde kambɛ Nzambi. Lo akambo wa ngasɔ, wadi l’Okristo koka mbɔsa yɛdikɔ ndaamɛ, nɛ dia oyadi kɛnɛ tshɛ kakoka omɛnde mbuta, nde ‘hetawɔ mbidjasɛ kaamɛ’ la wadɛnde ndo ɔnɛ ekɔ ohomba vɔ nkakitɔna. Koko, Akristo akina wakatanema la ntondo k’akambo wa ngasɔ, wakɔshi yɛdikɔ ya ntetemala mbidjasɛ kaamɛ l’elonganyi awɔ. Vɔ wakakikɛ ndo wakasale la wolo dia ndowanya diwala diawɔ. w18.12 13 od. 14; 14 od. 16, 17
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 27
[Ɔsɔ] ele anto . . . watɔ elowa la ekikelo.—Luka 8:15.
Lo wɛɛla wa omboki a woho wele lo Luka 8:5-8, 11-15, lɔtɔngɔ kɛdikɛdi “ɔtɛkɛta wa Nzambi” kana losango la Diolelo dia Nzambi. Nkɛtɛ ele otema w’onto. Lɔtɔngɔ lakɔ lo nkɛtɛ y’amɛna mbikaka edio, tombaka, mongaka eononɛ ndo eononɛ kɛsɔ “[tɔka] elowa mbala 100.” Oko wakidiɔ lo dikambo dia nkɛtɛ y’amɛna ya lo wɛɛla wa Yeso yakake lɔtɔngɔ edio, taketawɔ losango ndo takalikukutɛ. Lɔtɔngɔ lɔsɔ lakatetemala mbola polo ndo monga suke dia ntɔ elowa. Ndo oko wele eononɛ hatondja nɔngɔ y’eyoyo, koko lɔtɔngɔ l’oyoyo sho hatotondja ambeki w’eyoyo, koko lɔtɔngɔ l’oyoyo. Ngande wasalaso dui sɔ? Etena tshɛ katɛso anto akina akambo wendana la Diolelo dia Nzambi, ekɔ oko tekɔ lo mfudia ndo tekɔ lo mpandjola lɔtɔngɔ lakonɛma l’otema aso. (Luka 6:45; 8:1) Ɔnkɔnɛ l’edja tshɛ katetemalaso nsambisha losango lendana la Diolelo dia Nzambi, sho “[tɔka] elowa la ekikelo.” w18.05 14 od. 10-11
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 28
Anto tshɛ wokami ngandji, dimi mbahangwɛka ndo mbahokolaka.—Ɛny. 3:19.
Pɔɔlɔ aki suke aha tsho dia nkeketsha, koko ndo dia ‘nkimɔ kɛnɛ kaki la nde ndo ndjakimɔ tshɛ dikambo’ dia anango. (2 Kɔr. 12:15) Woho akɔ waamɛ mbele, dikumanyi pombaka nkeketsha ndo nsamba anto akina aha tsho oma lo kɛnɛ katawɔ, koko ndo oma lo kɛnɛ kasalawɔ. Dui sɔ mɛnyaka dia vɔ ndjakiyanyaka mɛtɛ dikambo diaso. (1 Kɔr. 14:3) Dia nkeketsha anangɛso, dikumanyi pombaka mbasha alako lo tena dimɔ. Dikumanyi kokaka mbeka oma lo Bible woho wa mbisha alako lo yoho yakeketsha. Yeso akatshike ɛnyɛlɔ koleki dimɛna kendana la dui sɔ etena kakandasha etshumanelo ka l’Asie Mineure alako l’ɔkɔngɔ wa nde mvɔ ndo mbolɔ. Nde akasha etshumanelo ka l’Ɛfɛsɔ, la Pɛrgamɛ ndo ka la Tiyatira alako wa wolo. Koko ntondo ka nde mbisha alako asɔ, nde akawawandola l’ɔtɛ w’akambo tshɛ w’amɛna wakawasalaka. (Ɛny. 2:1-5, 12, 13, 18, 19) Ekɔ ohomba dia dikumanyi nsala la wolo dia mbokoya Kristo etena kashawɔ alako. w18.04 21-22 od. 8-9
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 29
Nyu ambutshi w’apami, . . . nyotetemale [mbodia ananyu] lo ohokwelo ndo lo alako wa Jehowa.—Ɛf. 6:4.
Ambutshi le, aha la taamu nyu salaka kɛnɛ tshɛ kakokanyu nsala dia nkokɛ ananyu oma lo hemɔ. Nyu mbetɛka luudu lanyu pudipudi ndo nyu tondjaka oseka ɛngɔ tshɛ kakoka nyotatsha nyu kana ananyu hemɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, nyu pombaka nkokɛ ananyu oma lo filmɛ, awui wɛnyawɔ lo televiziɔ, tɔkɛnyɔ ta lo telefɔnɛ, tablɛtɛ kana ɔrdinatɛrɛ ndo sitɛ y’Ɛtɛrnɛtɛ yakoka mbalanya la tokanyi ta Satana. Jehowa akanyosha lowandji la nkokɛ yoonge ya lo nyuma y’ananyu. (Tok. 1:8) Diakɔ diele tanyokake wɔma dia mbidjɛ ase nkumbo kanyu ɛlɛmbɛ wohikami lo atɔndɔ wa lo Bible. Djɛ anayɛ w’akɛnda elelo wendana la kɛnɛ kakokawɔ menda ndo kahawakoke menda ndo kimanyiyawɔ dia mbeya ɛkɔkɔ wa tɛdikɔ tayɛ. (Mat. 5:37) Lo yɛdikɔ yatole anayɛ, etshakawɔ dia vɔamɛ shihodiaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ lo ndjela atɔndɔ wa Jehowa. (Hɛb. 5:14) Ndo ohɔka dia anayɛ wayoleka mbeya awui oma lo kɛnɛ kasalayɛ.—Eoh. 6:6, 7; Rɔmɔ 2:21. w19.01 16 od. 8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 30
Esombe kaamɛ ndo akɛnda. Vɔ watombole lokombo la Jehowa.—Os. 148:12, 13.
Kaanga naka wɛ eke ɔlɔngɔlɔngɔ, wɛ koka nkimanyiya di’onto tshɛ la l’etshumanelo ndjaoka dia nde ekɔ ohomba. Yoho mɔtshi yakokayɛ nsala dui sɔ ele, mbɔtɔ lɔngɛnyi l’anangɛso ndo akadiyɛso w’epalanga. Mbolawɔ kɛnɛ kambakimanyiya dia kambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula. Ndo sho tshɛ oyadi tekɔ ɛlɔngɔlɔngɔ kana epalanga, tayosala dia anto woye lo Mbalasa kaso ka Diolelo ndjaoka dia wambolongɔma. Naka wambokosha ɔkɛndɛ wa nɔmbɔlaka nsanganya y’otsha l’esambishelo, wɛ koka nkimanyiya epalanga dia vɔ ntetemala ngamola osase awɔ. Yashikikɛ dia vɔ wekɔ la ɛtshi ka nkɛtɛ ka dimɛna. Kongɛ dia vɔ nsambisha kaamɛ l’ɛlɔngɔlɔngɔ kana l’esekaseka. Mbala efula, anangɛso l’akadiyɛso w’epalanga ndo wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge kɔmɔka l’ɔtɛ wahawayokoka nsambisha efula oko wakawasambishaka. Oyadi ɛnɔnyi akɔna wele la wɔ kana edja ka ngande kayawɔ Akristo, ɔlɔlɔ ayɛ koka mbakeketsha dia ntetemala nsambisha l’ohetoheto.—Lɛw. 19:32. w18.06 23 od. 10-12
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 31
Nyokambe la lotshungɔ [lanyu], aha oko okombɔ dia nyu nsala kɛnɛ kele kɔlɔ, koko oko ɛhɔmbɔ wa Nzambi.—1 Pe. 2:16.
Hatohombe pondjo mbohɛ dia Jehowa akatotshungola oma lo lɔhɔmbɔ la pɛkato la nyɔi. Oshinga w’etshungwelo tokimanyiyaka dia kambɛ Nzambi kaso la nkum’otema ka pudipudi ndo dui sɔ toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ. (Os. 40:8) Hatohombe mbuta tsho dia tekɔ la lowando le Jehowa, koko sho pombaka monga la yewo diaha nkamba la lotshungɔ laso lo yoho ya kɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, ɔpɔstɔlɔ Petero akatɔhɛmɔla diaha nkamba la lotshungɔ laso oko yɛkɛ nɛndɛ dia nsala awui wa kɔlɔ. Ɔhɛmwɛlɔ ɔsɔ toholaka kɛnɛ kakakomɛ ase Isariyɛlɛ l’oswe wa shɛnga. Ɛlɔ kɛnɛ sho lawɔ tamboleka monga l’ohomba w’ɔhɛmwɛlɔ ɔsɔ. Satana l’andja ande wekɔ lo ntondja diangɔ di’amɛna efula dia ndɔta, dia ndɛ, dia nnɔ ndo dia nkɛnya. Anto wasala piblisite kambaka l’anto w’elangala dia tokonya dia sho nsomba diangɔ dieso mɛtɛ bu l’ohomba. Mbeyaka monga dui dia wɔdu efula kesama oma le andja ɔnɛ dia nkamba la lotshungɔ laso lo yoho ya kɔlɔ. w18.04 10 od. 7-8