Ngɔndɔ ka tanu
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 1
Nde akakitanyiyaka awui awɔ.—Luka 2:51.
L’etatelo ka lɔsɛnɔ lande oko onto, Yeso akasɔnɛ dia nkitanyiya ambutshi ande. Ndooko lushi lakandatone ɛlɔmbwɛlɔ kawɔ, lo mfɔnya ɔnɛ nde mbaleka mbeya akambo. Aha la taamu, Yeso akɔsaka ɔkɛndɛ ande w’ɔna enondo la nɛmɔ. Nde mɛtɛ akadjaka welo w’efula dia mbeka olimu oma le she ka loodia dia nde ndjosukɛ nkumbo kande. Ondo ambutshi waki Yeso wakawotɛ woho wakandotɔ lo dihindo ndo kɛnɛ kakate akɛndji waki Nzambi lo dikambo diande. (Luka 2:8-19, 25-38) Yeso kɔngɛnangɛna tsho la kɛnɛ kakawawotɛ; ndo nto nde akekaka Afundelo ndamɛ. Ngande weyaso dia Yeso aki ombeki w’oshika w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi? Nɛ dia etena kakinde eke mangase, embetsha wa la Jɛrusalɛma “wakambaka lo menda yimba yande ndo ekadimwelo ande.” (Luka 2:46, 47) Ndo etena kakinde l’ɛnɔnyi 12 eto, ko Yeso amboshilaka mɛnya dia Jehowa mbele She.—Luka 2:42, 43, 49. w20.10 29-30 od. 13-14
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 2
Kristo akolɔ oma lo nyɔi.—1 Kɔr. 15:12.
Mbetawɔ dia Yeso akolɔ, ekɔ ɔkɔkɔ okina watokonya dia mbetawɔ ɔnɛ anto akina wayolɔ. Etena kakatatɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ mfunda awui wendana la eolwelo, nde akashile akambo asato wa mɛtɛ w’ohomba anɛ: 1) “Kristo akavu dikambo dia pɛkato yaso.” 2) Nde “akakundɛma.” 3) Nde “akolɔ lushi la 3 lo ndjela Afundelo.” (1 Kɔr. 15:3, 4) Kakɔna kalembetshiya nyɔi, okundelo ndo eolwelo ka Yeso le so? Omvutshi Isaya akate dia Mɛsiya “ayonyɛma oma lo wodja wa wanɛ wasɛna” ndo “wakawosha diombo kaamɛ la akanga wa kɔlɔ.” Dui dikina diakahombe salema. Isaya akakotsha dia Mɛsiya ayɛmba “pɛkato y’anto efula.” Yeso akasale dui sɔ etena kakandakimɔ oshinga w’etshungwelo. (Isa. 53:8, 9, 12; Mat. 20:28; Rɔmɔ 5:8) Diakɔ diele nyɔi, okundelo ndo eolwelo ka Yeso toshaka ɔkɔkɔ w’oshika wa monga la elongamelo ɔnɛ tayotshungɔ oma lo pɛkato la nyɔi ndo tayonga kaamɛ nto la wakiso wa ngandji wakavu. w20.12 2-3 od. 4-6; 5 od. 11
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 3
[Lekɔ] la ɛkɔkɔ wa ndjaɛkɛ lo demba oleki anto akina tshɛ. Naka onto ɔmɔtshi mbɔsaka dia nde ekɔ la ɛkɔkɔ wa ndjaɛkɛ lo demba, kete dimi mboleka.—Flpɛ. 3:4.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akasambishaka ase Juda lo toshinangɔnga. Ɛnyɛlɔ, lo shinangɔnga kɛmɔ ka la Tɛsalɔnika, “lo nshi ya sabato 3, nde akakanaka la wɔ yimba oma lo Afundelo.” (Ets. 17:1, 2) Ondo Pɔɔlɔ komongaka l’okakatanu dia nsambisha lo shinangɔnga. Nde akodiama oko ose Juda. (Ets. 26:4, 5) Pɔɔlɔ akakokaka ndjaɔsa oko ose Juda, diakɔ diakinde l’akoka wa mbasambisha l’eshikikelo tshɛ. (Flpɛ. 3:5) L’ɔkɔngɔ w’atunyi wa Pɔɔlɔ mbotshutshuya dia ntomba oma la Tɛsalɔnika ndo oma laasɔ oma la Bɛrɔya, nde akakome l’Atɛna. Mbala kɛsɔ nto, “nde akatatɛ nkana yimba l’ase Juda lo shinangɔnga ndo l’anto akina wakatɛmɔlaka Nzambi.” (Ets. 17:17) Koko, etena kakandasambishaka lo lobingu, Pɔɔlɔ aki la ntondo k’ampokami wotshikitanyi. L’atei awɔ mbaki ndo ambeyi wa filozofi ndo ase Wedja akina wakɔsaka losango la Pɔɔlɔ oko “wetshelo w’oyoyo.” Vɔ wakawotɛ ɔnɛ: “Wɛ ekɔ lo mbetsha akambo wahateye.”—Ets. 17:18-20. w20.04 9 od. 5-6
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 4
Lam’akombolami nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, kɛnɛ kele kɔlɔ kekɔ le mi.—Rɔmɔ 7:21.
Tɔfɔnyake ɔnɛ wɛ ekɔ onto l’anyanya naka wɛ ekɔ lo ndɔshana la wɛɔdu ayɛ. Ohɔ dia ndooko onto lele ɔlɔlɔ la ntondo ka Nzambi. Sho tshɛ tekɔ l’ohomba w’ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika waki Nzambi lo tshimbo y’oshinga w’etshungwelo. (Ɛf. 1:7; 1 Jni. 4:10) Ndo sho koka ntshɔ le anangɛso l’akadiyɛso, wele nkumbo kaso ka lo nyuma, dia vɔ tokeketsha! Vɔ koka tohokamɛ etena keso l’ohomba wa nsawola ndo vɔ koka tokeketsha. (Tok. 12:25; 1 Tɛs. 5:14) Joy, kadiyɛso kadjasɛ lo Nigeria ekɔ lo diɛnɛ l’ɔkɔmwɛlɔ, nde mbutaka ate: “Otondonga aha nkumbo kaso k’onto l’ɔnango, tshike haleye woho wotomoyala. Ekeketshelo k’anangɛmi l’akadiyɛmi kekɔ djembetelo yɛnya dia Jehowa kadimolaka alɔmbɛlɔ ami. Lambokondja wetshelo oma le wɔ woho wa dimi mbeya nkeketsha anto akina wele l’ɔkɔmwɛlɔ.” Koko sho pombaka nama lo yimba ɔnɛ aha mbala tshɛ mbakoka anangɛso l’akadiyɛso mbeya ɔnɛ etena kɛnɛ tekɔ l’ohomba w’ekeketshelo. Ɔnkɔnɛ, ayonga ohomba sho ntakola nna dia nsawola l’osekaso ombetawudi lambotshunda lo nyuma ndo mbotɛ hwe dia tekɔ l’ohomba w’ekimanyielo. w20.12 23-24 od. 7-8
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 5
Dimi lambonyelɛ angɛnyi.—Jni. 15:15.
Mbala efula, nna dia ntondo diahomba onto ntakola dia monga la diɔtɔnganelo l’onto ɔmɔ lambohomana la nde ele, mbetsha wenya kaamɛ la nde. Etena kasawolawɔ ndo kashanawɔ tokanyi, vɔ ndjokomaka angɛnyi. Koko dia monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la Yeso, sho mongaka l’ekakatanu efula. Okakatanu ɔmɔ ele, shoamɛ tatɛnaka Yeso. Akristo efula wa lo ntambe ka ntondo waki l’okakatanu akɔ waamɛ. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, ɔpɔstɔlɔ Petero akate ate: “Kaanga mbenyu nyatawɛnaka, nyu mbookaka ngandji. Kaanga mbahanyawɛnyi kakianɛ, nyekɔ la mbetawɔ le nde.” (1 Pe. 1:8) Diakɔ diele, onto koka monga ɔngɛnyi wa ma ma wa Yeso kaanga nde atawɛnaka. Ndo nto, hatokoke ntɛkɛta la Yeso. Etena kalɔmbaso, sho nɔmbaka Jehowa. Lo mɛtɛ, sho nɔmbaka lo lokombo la Yeso, koko hatɔtɛkɛta la nde mbala kakɔ ɔtɔi. Yeso halange dia sho mbɔɔlɔmba. Lande na? Nɛ dia dɔmbɛlɔ diekɔ etenyi kɛmɔ k’ɔtɛmwɛlɔ ndo paka Jehowa oto mbahombaso ntɛmɔla. (Mat. 4:10) Kaanga mbediɔ ngasɔ, sho koka mɛnya Yeso ngandji kawokaso. w20.04 20 od. 1-3
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 6
[Nzambi] ayonyokimanyiya dia nyu ntshikala nge, nde ayonyokeketsha.—1 Pe. 5:10.
Andawi wa lo tɔkɛnyɔ ta la Ngirika wakahombe ntondoya ekakatanu efula, ɛnyɛlɔ ɔlɛmbɛlɔ ndo paa. Koko vɔ tshɛ wakahombaka ndjaɛkɛ lo olowanyelo wakawalongolaka ndo lo wolo awɔ. Sho tekɔ oko andawi asɔ lo woho ɔnɛ wele sho nongolaka olowanyelo wendana la woho wahombaso ndawɔ lowango lɔsɔ. Koko sho tekɔ la wahɔ ɔmɔ wele bu l’andawi wa mɛtɛ mɛtɛ. Sho koka nkondja wolo oma le Jehowa ndo wolo ande bu l’elelo. Jehowa tolakaka dia naka sho ndjaɛkɛ le nde, kete nde ayotolowanya ndo ayotosha wolo! Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akahombe ndɔshana l’ekakatanu efula. Laadiko dia nde tɛngama ndo pɛnyahɛnyama oma le anto akina, tena dimɔtshi nde akokaka dia nde aki wɔdu ndo nde akahombaka ndɔshana la kɛnɛ kakandelɛ ɔnɛ “tɛndɛ lo demba.” (2 Kɔr. 12:7) Koko lo dihole dia nde mbɔsa ekakatanu ɛsɔ oko diaaso dia nde ntshika kambɛ Jehowa, nde akawaɔshi oko diaaso dia ndjaɛkɛ le Jehowa. (2 Kɔr. 12:9, 10) Lam’ele Pɔɔlɔ aki la dionga sɔ, Jehowa akookimanyiya lo ekakatanu ande tshɛ. w20.04 29 od. 13-14
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 7
Ndooko onto lakoka ndja le mi paka papa . . . kookotodi.—Jni. 6:44.
“Nkamba kaamɛ” la Jehowa ndo la etenyi k’okongamelo ande ka l’olongo ekɔ ɛngɔ ka nɛmɔ kahɛnama kele laso. (2 Kɔr. 6:1) Sho salaka dui sɔ etena tshɛ kakambaso olimu wa mbetɛ anto ambeki. Pɔɔlɔ akate lo dikambo diande ndo dia wanɛ wakamba olimu ɔsɔ ate: “Tekɔ ekambi kaamɛ la Nzambi.” (1 Kɔr. 3:9) Etena kakambaso olimu w’Okristo ɔsɔ, sho mongaka nto ekambi kaamɛ la Yeso. Tohɔ dia l’ɔkɔngɔ wa nde mbidjangɛ ambeki ande ɔnɛ “nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki,” Yeso akate ate: “Dimi lekɔ la nyu.” (Mat. 28:19, 20) Ko kayotota dikambo dia andjelo? Ekɔ mɛtɛ tshondo y’ɔtshɔkɔ dia andjelo tɔlɔmbɔla etena kewoyaso “wanɛ wodjashi la nkɛtɛ” “lokumu l’ɔlɔlɔ la pondjo”! (Ɛny. 14:6) Kakɔna kasalema diɛsɛ la osukɔ w’oma l’olongo ɔsɔ? Etena konɛso losango la Diolelo, ntɔngɔ mɔtshi kɔka l’etema w’amɛna ndo yɔ pamaka. (Mat. 13:18, 23) Onto akɔna asala dia ntɔngɔ y’akambo wa mɛtɛ shɔ mpama ndo ntɔ elowa? Yeso nembetshiyaka dui sɔ lo divɛsa di’ɛlɔ. w20.05 30 od. 14-15
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 8
Nyotshike tshikitanyema oma le dikongɛ di’akambo nɛ.—Rɔmɔ 12:2.
Miliyɔ ya nkumbo yambokakitɔna ɛlɔ kɛnɛ l’ɔtɛ w’odiakelo w’awala. Kaanga ase nkumbo wodjashi lo luudu laamɛ koka monga ko bu la diɔtɔnganelo dia dimɛna lam’asawɔ. Ondaki ɔmɔ wa waa nkumbo mbutaka ate: “Papa, mama ndo ana hawosawola lam’asawɔ, ndo vɔ mbetshaka wenya awɔ efula lo nkamba la ɔrdinatɛrɛ, tablɛtɛ ndo telefɔnɛ yawɔ kana lo tɔkɛnyɔ ta vidɛo. Kaanga mbasɛna ase nkumbo lo luudu ɔtɔi, vɔ haweyana dimɛna.” Sho hatohombe monga anto wahokana ngandji oko ase andja ɔnɛ. Koko, sho pombaka monga la ngandji k’efula, aha tsho otsha le ase nkumbo kaso, koko ndo otsha le anangɛso l’akadiyɛso wa l’etshumanelo. (Rɔmɔ 12:10) Mbokana ngandji k’efula kɛdikɛdi na? Ɔsɔ ekɔ woho wayaoka ase nkumbo etena kewɔ la diɔtɔnganelo dia ma ma lam’asawɔ. Ngandji kɛsɔ mbahombaso monga la tɔ otsha le nkumbo kaso ka lo nyuma, mbuta ate otsha le anangɛso l’akadiyɛso w’Akristo. Etena kokanaso ngandji k’efula, sho kimanyiyaka onto tshɛ dia kambɛ Jehowa lo kaamɛ ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ.—Mika 2:12. w21.01 20 od. 1-2
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 9
Osanganya otema ami dia mboka lokombo layɛ wɔma.—Os. 86:11.
Ekipɛ ka tɔkɛnyɔ kele kaamɛ ndekaka monga l’etombelo w’ɛlɔlɔ otshikitanyi la kɛnɛ kele bu kaamɛ. Otema ayɛ koka monga oko ekipɛ kele l’etombelo w’ɛlɔlɔ kɛsɔ naka tokanyi ndo nsaki yayɛ yekɔ kaamɛ dia kambɛ Jehowa. Ohɔ dia Satana nangaka dia nkakitola otema ayɛ. Nde nangaka dia tokanyi ndo nsaki yayɛ ndɔshana la atɔndɔ wa Jehowa. Koko, otema ayɛ pombaka monga otondo dia wɛ kambɛ Jehowa. (Mat. 22:36-38) Tetawɔke pondjo dia Satana nkakitola otema ayɛ! Lɔmba Jehowa oko wakalɔmbɛ Davidɛ ɔnɛ: “Osanganya otema ami dia mboka lokombo layɛ wɔma.” Yadjɛ oyango wa nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la dɔmbɛlɔ sɔ. Yashikikɛ lushi tshɛ ɔnɛ tɛdikɔ tayɛ, oyadi ta totshitshɛ kana ta weke, mɛnyaka dia wɛ nɛmiyaka lokombo l’ekila la Jehowa. Lo nsala ngasɔ, oko weyɛ Ɔmɛnyi wa Jehowa, wɛ ayɛnya dia wɛ mbɔsaka lokombo lɔsɔ la nɛmɔ. (Tok. 27:11) Ndo sho tshɛ tayonga l’akoka wa mbita kaamɛ la omvutshi Mika ɔnɛ: “Sho tayɔkɛndakɛndaka lo lokombo la Jehowa Nzambi kaso pondjo pondjo.”—Mika 4:5. w20.06 13 od. 17-18
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 10
Nde ayotomba la nkɛlɛ k’efula dia toshila oshiki ndo dia tolanya anto efula.—Dan. 11:44.
Ta diayɔlɔsha nkumekanga ka nɔrdɛ sɔ, kaamɛ la mandji nkina ya l’andja ɔnɛ mbayotsha Kanga-Wolo-Tshɛ nkɛlɛ k’efula ndo dui sɔ mbayokonya dia ta dia Aramangɛdɔna ntatɛ. (Ɛny. 16:14, 16) L’etena kɛsɔ, nkumekanga ka nɔrdɛ la wedja ekina wakenga Ngɔngɔ ka la Mangɔngɔ wayolanyema ndo “ndooko onto layowokimanyiya.” (Dan. 11:45) Divɛsa dikina dia lo ɔkɔndɔ wa Danyɛlɛ mbutaka awui efula wendana la woho wayokomɛ nkumekanga ka nɔrdɛ la wanɛ wosukɛ ndo woho wayotoshimbamɛ. (Dan. 12:1) Divɛsa sɔ alembetshiyadiɔ? Mikayɛlɛ ekɔ lokombo lokina laki Yeso Kristo lele Nkumekanga kaso kolɛ. Nde ‘akemala lo wahɔ’ w’ekambi wa Nzambi oma ko 1914 etena kakashikikɛma Diolelo diande l’olongo. Keema edja, nde ‘ayemala,’ mbuta ate ayolanya atunyi ande lo ta dia Aramangɛdɔna. Ta sɔ mbayoyala dikambo di’ekomelo dielɛ Danyɛlɛ ɔnɛ “etena ka sui” koleki wolo l’ɔkɔndɔ w’anto.—Ɛny. 6:2; 7:14. w20.05 15-16 od. 15-17
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 11
Yɔsɛfu akatɔlama l’Edjibito.—Eta. 39:1.
Lotshungɔ la Yɔsɛfu laki l’elelo etena kakinde mfumbe, ndo l’ɔkɔngɔ etena kakandayɔtɔ lo lokanu. Ngande wakandatetemala monga la wɛdimo? Lo dihole dia mbika washo lo kɛnɛ kakinde komonga l’akoka wa nsala, nde akakambe olimu wakawawosha l’ohetoheto tshɛ. Yɔsɛfu akatetemala mbetɛ Jehowa Onto lakaleke ohomba lo lɔsɛnɔ lande. Jehowa lo wedi ande akatshɔkɔlaka kɛnɛ tshɛ kakasalaka Yɔsɛfu. (Eta. 39:21-23) Ɔkɔndɔ wa Yɔsɛfu toholaka dia andja ɔnɛ wekɔ kɔlɔ efula ndo ɔnɛ anto wayotosalɛ akambo aha la losembwe. Kaanga osekaso ombetawudi koka tosalɛ akambo wa kɔlɔ. Koko naka sho mbɔsa Jehowa oko Dive, kana Eshamelo kaso, kete hatotɔkɔmɔ kana ntshika mbokambɛ. (Os. 62:6, 7; 1 Pe. 5:10) Tohɔ nto dia etena kaki Yɔsɛfu l’ɛnɔnyi oko 17, Jehowa akakambe la nde lo yoho ya laande. Ɔnkɔnɛ Jehowa ndjaɛkɛka le ekambi ande w’ɛlɔngɔlɔngɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, ɛlɔngɔlɔngɔ efula wekɔ oko Yɔsɛfu. Vɔ lawɔ wekɔ la mbetawɔ le Jehowa. Amɔ wakadjama ndo lo lokanu aha la losembwe l’ɔtɛ wakawatone nshisha kɔlamelo yawɔ le Nzambi.—Os. 110:3. w20.12 16 od. 3; 17 od. 5, 7
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 12
Vɔ wakelɛ apɔstɔlɔ, wakaakɔmɔla ndo wakawadjangɛ dia vɔ ntshika ntɛkɛta lo lokombo la Yeso.—Ets. 5:40.
Ɔpɔstɔlɔ Petero la Joani wakɔshi dia aki nɛmɔ pɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wakawayelaka Yeso ndo wakawetshaka anto akina akambo wendana la nde. (Ets. 4:18-21; 5:27-29, 41, 42) Ambeki asɔ komonga ndooko l’ɔkɔkɔ wa mboka nsɔnyi. Kaanga mbele anto wa lo tshunda kɔnɛmiyaka Akristo wa lo ntambe ka ntondo asɔ, vɔ wakasale akambo efula dia nkimanyiya anto akina. Ɛnyɛlɔ, abuku amɔ wa lo Bible wakafundama oma le Akristo amɔ l’atei awɔ wekɔ lo ntetemala nkimanyiya ndo mbisha miliyɔ y’anto elongamelo. Ndo Diolelo diakawasambishaka diekɔ lo mbolɛ kakianɛ l’olongo ndo keema edja diayolɛ lo nkɛtɛ k’otondo. (Mat. 24:14) Lo mbɛdika la diɔ, lowandji la woke la pɔlitikɛ laki la wolo lakahɛnyahɛnyaka Akristo lakakite tatala, koko ambeki wa kɔlamelo asɔ wekɔ kakianɛ nkumi ya dikanga l’olongo. Koko, atunyi awɔ wakavu; ndo naka vɔ wayolɔ, kete vɔ wayɔlɔmbɔma oma le Diolelo diele Akristo wakawahetshaka mbakatatɛ disambisha.—Ɛny. 5:10. w20.07 15 od. 4
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 13
[Abrahama] akakongaka osomba wele la atshina w’eshika, wele Nzambi kakakongɛ ndo kakahike.—Hɛb. 11:10.
Abrahama aki la mbetawɔ ka wolo l’alaka wa Nzambi woho wele nde aki oko ɔnɛ lakakokaka mɛna Okitami w’esɔ kana Mɛsiya, wakahombe ndjonga Nkumekanga ka Diolelo dia Nzambi. Diakɔ diele, Yeso akakoke mbutɛ ase Juda wa lo nshi yande ate: “Shɛnyu Abrahama akangɛnangɛna efula lam’akandalongamɛka dia mɛna lushi lami, ko nde akaliɛnyi ndo akangɛnangɛna.” (Jni. 8:56) Mbokɛmaka hwe dia, Abrahama akeyaka dia tokanula tande tɔmɔtshi tayoyokenga Diolelo diele Jehowa akahombe dishikimadia, ndo nde aketawɔ kongɛɛ dia Jehowa nkotsha daka sɔ. Ngande wakɛnya Abrahama dia nde akakongɛɛka osomba kana Diolelo diakalake Nzambi? Ntondotondo, Abrahama kondjaetɛ ose diolelo dimɔ dia lanɛ la nkɛtɛ. Nde akatekekɔka, nde kombidjasɛ ndooko dihole dimɔ shikaa ndo nde kosukɛ ndooko nkumekanga k’ana w’anto. Ndo nto, Abrahama konyanga dia ndjasalɛ diolelo diande hita. Koko, nde akatetemala nkitanyiya Jehowa ndo akakonge dia Nde nkotsha daka diande sɔ. Lo nsala ngasɔ, Abrahama akɛnya dia nde aki la mbetawɔ ka wolo le Jehowa. w20.08 3 od. 4-5
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 14
Nɛ dia onto lambovɔ ambotshungɔ oma lo pɛkato yande.—Rɔmɔ 6:7.
Jehowa ekɔ lo ndaka ɔnɛ l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo ndooko onto layota ate: “Dimi lekɔ la hemɔ.” (Isa. 33:24) Diakɔ diele, wanɛ wayolɔ wayonyomotongama l’alemba w’amɛna. Koko, vɔ hawotoyala kokele mbala kakɔ ɔtɔi. Nɛ dia, naka vɔ ndjala kokele, kete ondo wakiwɔ wa ngandji hawotowaeya. Mɛnamaka di’anto wayotayalaka kokele yema yema lo Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu ka Kristo. Paka l’ekomelo k’ɛnɔnyi kinunu mbayokaloya Yeso Diolelo le She. Oma laasɔ, Diolelo diayoshidiya olimu adiɔ tshɛ lo tshɛ, mbidja ndo nkonya anto kokele. (1 Kɔr. 15:24-28; Ɛny. 20:1-3) Ohokanyiya woho wayoyoyaoka etena kayoyosha wakiyɛ wa ngandji mɔyɔ nto. Onde ɔngɛnɔngɛnɔ wayoyoka wayokonya dia mbɔla kana dia ndela? Onde ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga layɛ wayokokonya dia memba esambo dia ntombola Jehowa? Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, wɛ ayoka Shɔ ka ngandji ndo Ɔnande lele bu onyishi ngandji k’efula l’ɔtɛ wa woshasha wa diambo wa eolwelo. w20.08 16-17 od. 9-10
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 15
Onto l’onto akalongola losha lande hita oma le Nzambi, ɔnɛ woho ɔnɛ ndo okina woho okina.—1 Kɔr. 7:7.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakeketsha Akristo dia vɔ nsɛdingola dia kana vɔ koka ntshikala enyemba dia kambɛ Jehowa. (1 Kɔr. 7:8-9) Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, Pɔɔlɔ kɔmɔnyɔlaka Akristo w’enyemba. Diakɔ diele, nde akasɔnɛ ɔlɔngɔlɔngɔ Timɔte, etena kakinde onyemba dia mɛmba ɛkɛndɛ wa weke. (Flpɛ. 2:19-22) Ɔnkɔnɛ, ayonga kɔlɔ mfɔnya ɔnɛ ɔnangɛso ɔmɔ ekɔ l’akoka w’efula wa mɛmba ɛkɛndɛ kana bu l’akoka w’efula wa mɛmba ɛkɛndɛ l’ɔtɛ wende otshukanyi kana onyemba. (1 Kɔr. 7:32-35, 38) Oyadi Yeso kana Pɔɔlɔ, ndooko laketsha ɔnɛ Akristo pombaka tshukana kana pombaka ntshikala enyemba. Ko akokaso mbita lo dikambo dia diwala ndo lonyemba? Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka dikumi 1, 2012, yakatɛkɛta dimɛna lo dui sɔ ɔnɛ: “Oyadi [diwala kana lonyemba] vɔ tshɛ wekɔ weshasha w’oma le Nzambi. . . . Jehowa hɔshi [lonyemba] oko dui dia sɔnyi kana di’ɔkɛyi.” La dui sɔ lo yimba, sho pombaka nɛmiyaka dihole diele la anangɛso l’akadiyɛso w’enyemba l’etshumanelo. w20.08 28 od. 8-9
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 16
Lo kɛnɛ kendana la lushi kana la wonya akɔ, ndooko onto leya, . . . paka Papa ndamɛ.—Mat. 24:36.
Lo wedja ɛmɔ, anto ngɛnangɛnaka etena kokawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ. Ekɔ oko kɛsɔ mbakawakongɛɛka. Lo wedja ekina, anto hawoleke ndjasha le Nzambi kana lo Bible. Kakɔna kasala anto efula wa lɛnɛ adjasɛyɛ? Oyadi kɛnɛ tshɛ kasalawɔ, Jehowa nongamɛka dia sho ntetemala nsambisha polo lam’ayondota ɔnɛ ambokoka. Olimu w’esambishelo wayotetemala polo lam’ayota Jehowa ɔnɛ ambokoka, ko “ekomelo kayoya.” (Mat. 24:14) Yeso akate akambo ndo tolembetelo tayɛnya dia tekɔ lo nsɛna lo nshi y’ekomelo ndo wakoka mbekola yimba y’ambeki ande dia ntetemala ndjasha l’olimu w’esambishelo. Nde akatɛ ambeki ande ate: “Nyosungukalake.” (Mat. 24:42) Ɛlɔ kɛnɛ, tekɔ lo mpomana l’akambo wekola yimba wafɔna la wanɛ waki l’anto wa lo nshi ya Nɔa wakaakonya diaha mbidja yimba l’ɔhɛmwɛlɔ wa Nɔa. (Mat. 24:37-39; 2 Pe. 2:5) Diakɔ diele, sho nangaka ntetemala ndjasha l’olimu wakatosha Jehowa dia nsala. w20.09 8 od. 1-2, 4
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 17
Wanɛ tshɛ wakombola nsɛna la omamemelo le Nzambi kaamɛ la Kristo Yeso, vɔ lawɔ wayɔhɛnyahɛnyama.—2 Tim. 3:12.
Satana ekɔ la “nkɛlɛ k’efula,” ndo hatokoke mbewɔ etombelo w’oma lo nkɛlɛ kande. (Ɛny. 12:12) Kem’edja, sho tshɛ tayohomana l’ehemba wendana la olowanyi aso. Kem’edja nto, “mfɔnu ka woke kayoyala woho wahatayalaka oma ko etatelo k’andja polo ndo kakianɛ.” (Mat. 24:21) L’etena kɛsɔ, ase nkumbo mbeyaka tɔlɔsha ndo olimu aso mbeyaka shimbama. (Mat. 10:35, 36) L’ɛnyɛlɔ ka nkumekanga Asa, onde sho tshɛ onto l’onto ayoyaɛkɛ le Jehowa dia nkondja ekimanyielo ndo ekokelo? (2 Ɛk. 14:11) Jehowa ekɔ lo tɔlɔngɔsɔla lo nyuma dikambo di’awui watokongɛ la ntondo. Nde ekɔ lo nɔmbɔla “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ” dia tolesha lo nyuma lo “tosha mbo ya ndɛ l’etena kahombama” dia tokimanyiya dia ntetemala ntɛmɔla Jehowa. (Mat. 24:45) Koko sho pombaka nsala kɛnɛ katɔlɔmbande ndo monga la mbetawɔ kahayɛkayɛka le Jehowa.—Hɛb. 10:38, 39. w20.09 18 od. 16-18
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 18
Otema wa nkumekanga wekɔ oko ɛkɛdi w’ashi lo lonya la Jehowa. Nde mbɔlɔmbɔlaka lɛkɛ tshɛ lalangande.—Tok. 21:1.
Naka mbɔtɔnɛka la sangwelo diande, kete Jehowa koka nkamba la wolo wa nyuma kande k’ekila dia nkonya anto wele la lowandji dia nsala kɛnɛ kalangande. Anto koka ntshima owoka dia mbɛtɔya ashi oma l’ɔkɛdi dia vɔ mbeta otsha lɛnɛ alangawɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, Jehowa koka nkamba la nyuma kande dia nsɛngiya emboledi dia vɔ nsala akambo lo yoho yɔtɔnɛ la sangwelo diande. Naka dui sɔ diambosalema, kete anto wele la lowandji koka tshutshuyama dia mbɔsa tɛdikɔ tayonga la wahɔ le ekambi wa Nzambi. (Ɛdika la Ɛzɛra 7:21, 25, 26.) Kakɔna kakokaso nsala? Sho kokaka nɔmba “lo dikambo dia nkumi ya dikanga ndo wanɛ tshɛ wele lo ahole wa lowandji” etena kolanga anto asɔ mbɔsa tɛdikɔ tayonga la shɛngiya lo lɔsɛnɔ ndo l’olimu aso w’esambishelo. (1 Tim. 2:1, 2, nɔtɛ; Nɛh. 1:11) Oko wakasale Akristo wa lo ntambe ka ntondo, sho lawɔ koka nɔmba Nzambi l’etete lo dikambo di’anangɛso l’akadiyɛso wele lo lokanu.—Ets. 12:5; Hɛb. 13:3. w20.11 15 od. 13-14
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 19
Nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki, nyaabatize.—Mat. 28:19.
Naka wɛ akeke l’ombeki ɔmɔ Bible, kete wɛ mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula etena kawɛnayɛ abatizama! (1 Tɛs. 2:19, 20) Ambeki weke ka batizama wekɔ “mikanda w’olowelo” w’amɛna, aha tsho le wanɛ wakeke la wɔ Bible, koko ndo le etshumanelo k’otondo. (2 Kɔr. 3:1-3) Ekɔ dui dia dimɛna efula mɛna dia l’ɛnɔnyi ɛnɛi, alapɔlɔ wakatomamaka ngɔndɔ tshɛ l’andja w’otondo lofulo l’ambeki wa Bible laki oko 10 000 000. Ndo l’ɛnɔnyi akɔ waamɛ, lofulo la l’atei atei l’anto ndekana 280 000 wakabatizamaka ɔnɔnyi tshɛ dia monga Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo ambeki w’eyoyo wa Yeso Kristo. Ngande wakokaso ndeka nkimanyiya miliyɔ y’ambeki wa Bible asɔ dia batizama? Edja tshɛ kele Jehowa la solo dia lotutsha ndo kakandasha anto etena ndo diaaso dia monga ambeki wa Kristo, sho nangaka nsala tshɛ kakokaso nsala dia mbakimanyiya dia mpama esadi esadi polo lo batisimu. Nshi yekɔ lo tatshu esadi esadi!—1 Kɔr. 7:29a; 1 Pe. 4:7. w20.10 6 od. 1-2
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 20
Nzambi petshaka akanga wa lotamanya, koko nde salɛka akanga w’okitshakitsha ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika.—Jak. 4:6.
Nkumekanga Saolo kokitanyiya Jehowa. Ndo etena kakawotɛ omvutshi Samuɛlɛ dui sɔ, Saolo kombetawɔ munga kande. Koko, nde akasha tɛkɛnɛndɛ lo mbuta dia ɔsɔ komonga munga ka woke ndo ɔnɛ wodja mbakootshutshuya dia nsala dui diakɔ. (1 Sa. 15:13-24) La ntondo ka laasɔ, Saolo akonge la lɔkɛwɔ lakɔ laamɛ. (1 Sa. 13:10-14) Lonyangu ko, nde aketawɔ di’otema ande monga la otako. Nde komingola tokanyi tande, diakɔ diele Jehowa koombɔsa la nɛmɔ nto ndo akootone. Dia nkondja wetshelo oma l’ɛnyɛlɔ ka Saolo, ekɔ dimɛna sho ndjaoka ambola anɛ: ‘Etena kadiami dako di’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, onde dimi mbishaka tɛkɛnɛndɛ diaha dikitanyiya? Onde dimi fɔnyaka ɔnɛ kɛnɛ kasalami bu mɛtɛ kɔlɔ? Onde dimi mbishaka onto okina onongo w’awui wasalami?’ Naka okadimwelo aso wekɔ eelo oyadi lo dimbola ɔtɔi l’atei wa ambola asɔ, kete sho pombaka ntshikitanya ekanelo kaso ndo lɔkɛwɔ laso. Naka hatosadi ngasɔ, kete otema aso wayonga la otako ndo Jehowa hetawɔ dia sho monga angɛnyi ande nto. w20.11 20 od. 4-5
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 21
Ohɔke Otungi ayɛ wa Woke lo nshi yayɛ y’ɔlɔngɔlɔngɔ, la ntondo ka nshi ya paa yataye ndo ɛnɔnyi watakoke wayoyota wate: “Dimi haawangɛnangɛna.”—Ond. 12:1.
Ɔlɔngɔlɔngɔ le, wɛ mbahomba nsɔna onto layoyokambɛ. Wɛ pombaka mbeya wɛmɛ ele Jehowa, ele sangwelo diande ndo woho wɔtɔnɛ lolango lande la lɔsɛnɔ layɛ. (Rɔmɔ 12:2) Oma laasɔ, wɛ ayonga l’akoka wa mbɔsa yɛdikɔ yoleki ohomba lo lɔsɛnɔ layɛ, mbuta ate yɛdikɔ ya kambɛ Jehowa. (Jas. 24:15) Naka wɛ ntetemala ndjela mbala la mbala ekongelo ka wadielo wa Bible ndo ka wekelo, kete ngandji kokayɛ Jehowa kayotetemala mfula ndo mbetawɔ kayɛ le nde kayoleka monga wolo. Sɔna dia mbetshaka lolango la Jehowa la ntondo lo lɔsɛnɔ la yɛ. Andja wa Satana ndakaka ɔnɛ naka wɛ nkamba la diewo diayɛ dia ndjakondjɛ wahɔ, kete wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Kɛnɛ kele mɛtɛ ele, anto wayasha l’eyango wa l’emunyi ndjaatshatshaka “la lonyangu l’efula.” (1 Tim. 6:9, 10) Lo wedi okina, naka wɛ mpokamɛ Jehowa ndo nsɔna dia mbetsha lolango lande lo dihole dia ntondo lo lɔsɛnɔ layɛ, kete wɛ ayotondoya ndo “[a]yosala akambo la lomba.”—Jash. 1:8. w20.10 30-31 od. 17-18
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 22
Dimi pombaka mbewoya lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo dia Nzambi . . . , nɛ dia l’ɔtɛ wa dikambo sɔ mbakamatomama.—Luka 4:43.
Lo ntambe ka ntondo. Losango lakasambisha Yeso lakasha anto tshɛ elongamelo. Nde akadjangɛ ambeki ande dia ntetemala nkamba olimu wakandatatɛ, mbuta ate nsambisha “polo ndo l’ahole woleki etale wa lo nkɛtɛ.” (Ets. 1:8) Lo mɛtɛ, vɔ kokoka nkamba olimu ɔsɔ la wolo awɔ hita. Vɔ waki l’ohomba wa nyuma k’ekila, mbuta ate “okimanyedi” wakalaake Yeso. (Jni 14:26; Zɛk. 4:6) Ambeki wa Yeso wakalongola nyuma k’ekila lo Pɛntɛkɔsta ka lo 33 T.D. L’ekimanyielo ka nyuma kɛsɔ, vɔ wakatatɛ nsambisha mbala kakɔ ɔtɔi, ndo l’etena ka tshitshɛ keto, nunu di’anto diaketawɔ lokumu l’ɔlɔlɔ. (Ets. 2:41; 4:4) Etena kakatombe ɔlɔshamelo, ambeki asɔ komboka wɔma, koko wakakadimɔ le Nzambi dia nkondja ekimanyielo. Vɔ wakalɔmbɛ ɔnɛ: “Kimanyiya ekambi ayɛ dia vɔ ntetemala nsambisha ɔtɛkɛta ayɛ la dihonga tshɛ.” Oma laasɔ, vɔ wakalodiama la nyuma k’ekila ndo wakatetemala “nsambisha ɔtɛkɛta wa Nzambi la dihonga tshɛ.”—Ets. 4:18-20, 29, 31. w20.10 21 od. 4-5
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 23
Kristo akavu dikambo dia pɛkato yaso lo ndjela Afundelo; ndo . . . nde akolɔ.—1 Kɔr. 15:3, 4.
Lande na kakokaso monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa akolola Yeso? Aki ɛmɛnyi efula wakashikikɛ dia Yeso akolɔ. (1 Kɔr. 15:5-7) Ɔmɛnyi wa ntondo wele lo listɛ la ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki ɔpɔstɔlɔ Petero, mbuta ate Kɛfasi. Olui ɔmɔtshi w’ambeki wakashikikɛ dia Petero akɛnyi dia Yeso akolɔ. (Luka 24:33, 34) Laadiko dia laasɔ, “apɔstɔlɔ 12” wakɛnyi Yeso l’ɔkɔngɔ wa nde mbolwama. Oma laasɔ, Kristo “akɛnama mbala kakɔ ɔtɔi le anangɛso ndekana 500,” ondo lo losanganya l’ɔngɛnɔngɛnɔ lakasalema la Ngalileya lɔtɛkɛtami lo Mateo 28:16-20. Ndo nto Yeso “akɛnama le Jakɔba,” laki ondo kosɛnde ɔnɛ laki kombetawɔ ntondo dia Yeso ekɔ Mɛsiya. (Jni. 7:5) L’ɔkɔngɔ wa nde mɛna dia Yeso ambolɔ, Jakɔba aketawɔ. Diakɔ diele, oya l’ɔnɔnyi wa 55 T.D. Etena kakafunde Pɔɔlɔ mukanda ɔsɔ, ɛmɛnyi efula wakɛnyi eolwelo kande waki la lɔsɛnɔ. Diakɔ diele, onto tshɛ lakadjaka taamu akakokaka nsawola l’ɛmɛnyi w’eshika ɛsɔ. w20.12 3 od. 5, 7-8
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 24
Jehowa ayowosukɛ lo mbeto kande k’ɔkɔnyi.—Os. 41:3.
Etena kahatayaoke dimɛna, djekoleko naka tekɔ lo diɛnɛ la hemɔ kahakɔnɔ, sho koka monga l’okakatanu dia monga l’ekanelo ka dimɛna. Diakɔ diele, lɔmba Jehowa dia kosukɛ. Lam’ele nde hatɔkɔnɔla lo yoho ya dihindo nshi nyɛ, nde tokeketshaka ndo toshaka wolo weso l’ohomba dia mbikikɛ. (Os. 94:19) Ɛnyɛlɔ, nde koka ntshutshuya asekaso Akristo dia tokimanyiya etena keso l’ohomba wa nsala elimu wa la ngelo. Nde koka ntshutshuya anangɛso dia nɔmba kaamɛ la so. Kana nde koka tohola tokanyi takeketsha tele l’Ɔtɛkɛta ande, ɛnyɛlɔ elongamelo ka diambo ka lɔsɛnɔ la kokele l’andja w’oyoyo lɛnɛ ele anto hawotonga la hemɔ ndo la paa. (Rɔmɔ 15:4) Koko, sho koka monga l’elelo lo kɛnɛ kakokaso nsala l’olimu w’esambishelo. Kadiyɛso kelɛwɔ Laurel akadjama lo mashinyi ɔmɔ wakokimanyiyaka dia mpɛnga l’edja k’ɛnɔnyi 37! Nde akakikɛ kansɛrɛ, epaso wa wolo ndo hemɔ yahakɔnɔ ya lo lokoho la demba. Koko, nde kotshika nsambisha. Nde akasambishaka enganga ndo anto akina wakayaka la ngelo kande ndo nde akakimanyiya anto oko 17 dia mbeya akambo wa mɛtɛ wa lo Bible! w20.12 24 od. 9; 25 od. 12
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 25
Jehowa ekɔ lo wedi ami; dimi hantoka wɔma. Kakɔna kakoka onto salɛmi?—Os. 118:6.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki l’ohomba w’ekimanyielo. Oya l’ɔnɔnyi wa 56 T.D., olui ɔmɔ w’anto wakootondja l’andja wa tɛmpɛlɔ ka la Jɛrusalɛma ndo wakayange mbodiaka. La wedi a pindju, etena kakawatɔlɛ Pɔɔlɔ la ntondo k’ase Tominadi ta laadiko, nde aki oko onto lambatshatshema oma le atunyi ande. (Ets. 21:30-32; 22:30; 23:6-10) L’etena kɛsɔ, Pɔɔlɔ akakoke ndjakiyanya ɔnɛ, ‘Edja ndo l’etena kakɔna kayomotetemala mbikikɛ shɔkɔ ya nganɛ?’ Ekimanyielo kakɔna kakakondja Pɔɔlɔ? L’otsho wa l’ɔkɔngɔ wa Pɔɔlɔ mindama, “Nkumadiɔndjɔ” Yeso, akemala suke la nde ndo akawotɛ ate: “Onga la dihonga! Nɛ dia oko wakayasambisha dimɛna dimɛna akambo wendana la mi la Jɛrusalɛma, mbahombayɛ nsambisha ndo la Rɔmɔ.” (Ets. 23:11) Ɔsɔ aki mɛtɛ ekeketshelo kakaye la wonya wahombama! Yeso akandola Pɔɔlɔ l’ɔtɛ w’esambishelo kakandasale la Jɛrusalɛma. Ndo nde akalake Pɔɔlɔ ɔnɛ nde ayokoma la Rɔmɔ ki, lɛnɛ akandahombe tosambisha nto. L’ɔkɔngɔ wa nde nkondja ekeketshelo kɛsɔ, weho akɔ tshɛ Pɔɔlɔ akayaoke l’ekokelo oko ɔna lele l’anya wa she. w20.11 12 od. 1, 3; 13 od. 4
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 26
Elongamelo kɛsɔ kele la so . . . kekɔ nge, hasukasuka.—Hɛb. 6:19.
Elongamelo kaso ka Diolelo kekɔ “oko longo la masuwa le anima” ndo tɔ tokimanyiyaka dia ntshikala ki lo tena di’ekakatanu kana di’ekiyanu. Kana yimba lo kɛnɛ kendana l’alaka wa Jehowa wa lo nshi yayaye wɛnya dia ndooko onto layonga l’ekiyanu nto. (Isa. 65:17) Yaɛnaka oko onto lele l’andja w’oyoyo wa wɔladi, lɛnɛ ele akambo washa ekiyanu hawotoyala nto. (Mika 4:4) Wɛ koka nto keketsha elongamelo kayɛ lo sambishaka anto akina. Sala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala dia nkamba olimu w’esambishelo ndo wa mbetɛ anto ambeki. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete wɛ koka “monga la eshikikelo k’efula lo dikambo dia elongamelo polo l’ekomelo.” (Hɛb. 6:11) Oko watatshu dikongɛ di’akambo nɛ otsha l’ekomelo ka diɔ, tayohomana l’ekakatanu efula wakoka tokonya dia monga l’ekiyanu. Sho koka ntokomɛ ekakatanu ɛsɔ ndo ntshikala ki, aha la wolo aso hita, koko lo ndjaɛkɛ le Jehowa. Nyɛsɔ tɛnya oma l’etsha aso dia tekɔ la mbetawɔ lo daka dia Jehowa dia ɔnɛ: “Wolo anyu wayonga lo ntshikala ki ndo lo mɛnya wɛkamu anyu.”—Isa. 30:15. w21.01 7 od. 17-18
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 27
Jehowa ekɔ la ngandji k’efula.—Jak. 5:11.
Tolembete dia Jakɔba 5:11 mbɛdikaka ngandji k’efula ka Jehowa la dionga dikina diatokotola oya le nde, mbuta ate kɛtshi kande. (Eto. 34:6) Yoho mɔtshi yɛnya Jehowa kɛtshi katokande ele lo todimanyiyɛ munga yaso. (Os. 51:1) Lo Bible, kɛtshi halembetshiya tsho dimanyiya onto ɔmɔ munga yande. Kɛtshi kekɔ nsaki k’efula konga l’onto l’otema etena kɛnande onto ɔmɔ asowa ndo dui sɔ mbotshutshuyaka dia nkimanyiya onto ɔsɔ. Jehowa mbutaka dia nsaki k’efula kele lande ndeka kɛnɛ kele la mama otsha le ɔnande. (Isa. 49:15) Etena keso l’ɔkɛyi, kɛtshi katoka Jehowa mbotshutshuyaka dia tokimanyiya. (Os. 37:39; 1 Kɔr. 10:13) Sho koka mɛnya kɛtshi kokaso anangɛso l’akadiyɛso lo mbaadimanyiya ndo aha mbalamɛ tokumbɛkumbɛ etena katosalɛwɔ kɔlɔ. (Ɛf. 4:32) Koko yoho ya ntondo yakokaso mɛnya kɛtshi ele lo nsukɛ anangɛso l’akadiyɛso etena kewɔ l’ekakatanu. Sho mbokoyaka Jehowa, lele ɛnyɛlɔ koleki dimɛna k’onto lele la ngandji k’efula.—Ɛf. 5:1. w21.01 21 od. 5
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 28
Kristo . . . akanyotshikɛ ɛnyɛlɔ dia nyu mboyela dimɛna dimɛna lo wanya ande.—1 Pe. 2:21.
Owandji wa nkumbo pombaka monga la wɛdimo. Nde hahombe ndjasha amboleka l’olimu wa l’emunyi dia nkotsha ehomba wa nkumbo kande, ko mbohɛ dia nkotsha dimɛna ehomba wa lo nyuma ndo wa longandji wa nkumbo kande ndo mbasha olowanyelo. Jehowa tolowanyaka ndo tohokolaka nɛ dia nde nangaka tokimanyiya. (Hɛb. 12:7-9) L’ɛnyɛlɔ ka She, Yeso ndowanyaka wanɛ wele l’ɛse ka lowandji lande la ngandji tshɛ. (Jni. 15:14, 15) Nde mbishaka alako wa wolo, koko la ngandji. (Mat. 20:24-28) Nde mbeyaka dia sho keema kokele ndo ɔnɛ mbala efula sho salaka munga. (Mat. 26:41) Owandji wa nkumbo wokoya Jehowa ndo Yeso mbohɔka dia ase nkumbo kande keema kokele. Nde ‘homalɛ wadɛnde la anande nkɛlɛ k’efula.’ (Kɔl. 3:19) Koko, nde kambaka la tɔndɔ dia lo Ngalatiya 6:1 ndo nde pembaka dia mbangola la “yimba ya memakana,” lo mbohɔ dia nde lawɔ bu kokele. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, nde mbeyaka dia yoho yoleki dimɛna ya mbetsha ele lo mbisha ɛnyɛlɔ. w21.02 6-7 od. 16-18
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 29
Ɛngɔ tshɛ kahɛnga katombole Jah.—Os. 150:6.
Lo tshimbo y’oshinga w’etshungwelo, Jehowa akasombe lɔsɛnɔ l’onto tshɛ la l’etshumanelo ndo lɔsɛnɔ l’anto tshɛ wonga la mbetawɔ le Yeso. (Makɔ 10:45; Ets. 20:28; 1 Kɔr. 15:21, 22) Diakɔ diele ekɔ dimɛna dia Yeso sɔnama oko owandji w’etshumanelo nɛ dia nde akakimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo. Oko wende owandji aso, Yeso ekɔ la lotshungɔ la mbidja ɛlɛmbɛ wahomba onto tshɛ ndjela lo nkumbo ndo l’etshumanelo k’otondo. (Ngal. 6:2) Koko Yeso hakomɛ tsho lo mbidja ɛlɛmbɛ. Nde ndeshaka ndo nangaka onto tshɛ la l’atei aso. (Ɛf. 5:29) Akadiyɛso mɛnyaka dia vɔ nɛmiyaka Kristo lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka apami wakasɔnama dia mbakokɛka. Anangɛso mɛnyaka dia vɔ shihodiaka elɛwɔ lowandji lo nɛmiyaka akadiyɛso. Naka anto tshɛ wa l’etshumanelo, apami, wamato ewandji wa nkumbo ndo dikumanyi nshihodia ndo nɛmiya lowandji, kete etshumanelo kayonga la wɔladi. Ndo kɛnɛ koleki ohomba ele sho mbishaka Jehowa, Shɛso lele l’olongo lotombo. w21.02 18-19 od. 14-17
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 30
Davidɛ akambola Jehowa.—1 Sa. 30:8.
Etena kakatekekɔka Davidɛ l’apami ande, vɔ wakatshike nkumbo yawɔ ndo wakatshu dia tokotsha ɔkɛndɛ ɔmɔ. Etena kaki apami asɔ lɛkɔ, atunyi wakalanya mvudu yawɔ ndo wakande ase nkumbo yawɔ oko mfumbe. Lam’ele nde aki ɔndɔshi w’ata waki la diewo, Davidɛ akakoke mbuta dia aki dui dia wɔdu le nde nsala ekongelo ndo totshungola anto wakandama oko mfumbe. Koko lo dihole dia nde nsala ngasɔ, nde akalɔmbɛ Jehowa dia mbɔlɔmbɔla. Davidɛ akambola Jehowa ate: “Mbitshanya olui wa dengalenga ɔnɛ?” Jehowa akɛnya Davidɛ dia nde akahombe nsala ngasɔ ndo akoshikikɛ dia nde ayonga l’etombelo w’ɛlɔlɔ. (1 Sa. 30:7-10) Wetshelo akɔna wakokanyu nkondja oma l’ɔkɔndɔ ɔnɛ? Nyoyangake alako la ntondo ka mbɔsa tɛdikɔ. Kanyɔlɔmbake ambutshi anyu kanyi. Nyu koka nto nkondja alako w’amɛna lo sawolaka la dikumanyi diambohokɔ akambo. Jehowa mbɛkɛka otema le apami wakasɔnama asɔ, ndo nyu lawɔ koka mbɛkɛ etema le wɔ. Jehowa mbaɔsaka oko “weshasha” wakandasha etshumanelo. (Ɛf. 4:8) Nyayɔsa tɛdikɔ t’amɛna naka nyu mbokoya mbetawɔ kawɔ ndo mpokamɛ alako wa lomba wanyoshawɔ. w21.03 4-5 od. 10-11
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 31
Ndooko ɛngɔ kayokoka tokakitola oma lo ngandji ka Nzambi kele le Kristo Yeso Nkumɛso.—Rɔmɔ 8:38, 39.
Yeso akate dia naka hatokambe la kɛnɛ kekaso, kete tekɔ oko onto laka luudu lo lɔsɛnga. Nde kambaka olimu wa wolo, koko dui sɔ hokimanyiya. Lande na? Nɛ dia etena kayɔkɔmama lɔpɛpɛ la wolo ndo kayonga elola, luudu lɔsɔ layohandjɔ. (Mat. 7:24-27) Woho akɔ waamɛ mbele, naka sho hatokambe la kɛnɛ kekaso, kete welo aso wayonga anyanya. Etena kɔtɔ mbetawɔ kaso l’ohemba kana kahɛnyahɛnyamaso, mbetawɔ kaso hatoyala wolo nto. Lo wedi okina, etena kekaso ndo kakambaso la kɛnɛ kekaso, sho mbɔsaka tɛdikɔ t’eshika ndo sho nyomolekaka monga la wɔladi ndo mongaka la mbetawɔ ka wolo. (Isa. 48:17, 18) Dia nama olowanyi aso la ntondo k’ehemba, sho pombaka ndjaɛkɛ le Jehowa lo dɔmbɛlɔ ndo sho pombaka mbekaka Ɔtɛkɛta ande mbala la mbala. Ndo sho pombaka mbohɔka dia dui dioleki ohomba diakokaso nsala ele mbisha Jehowa lotombo. Sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa hatokalɛki pondjo ndo ndooko ɛngɔ kana onto lakoka mboshimba dia nde tooka ngandji.—Hɛb. 13:5, 6. w21.03 15 od. 6; 18 od. 20