Ngɔndɔ ka sato
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka sato 1
Lo yɛdikɔ yakanyasalɛ ɔtɔi ɔmɔtshi l’atei w’analengo woleki totshitshɛ akambo asɔ, dimi mbakanyasalɛ.—Mat. 25:40.
“Ɛkɔkɔ” wa lo wɛɛla wele lo Mateo 25:31-36 wekɔ didjidji di’anto w’ɛlɔlɔ wa lo etena k’ekomelo wele l’elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ, mbuta ate ɛkɔkɔ ekina. Vɔ sukɛka la kɔlamelo tshɛ atshikadi w’akitami w’anango Kristo ntondotondo lo mbaakimanyiya l’olimu wa nsambisha ndo wa mbetɛ anto ambeki l’andja w’otondo. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Ɔnɔnyi tshɛ lo mingu y’otsha lo Eohwelo, ɛkɔkɔ ekina mɛnyaka woho wasukɛwɔ anango Kristo lo ndjasha tshɛ lo esambishelo ka laande ka mbelɛ anto oya lo Eohwelo. Vɔ kimanyiyaka nto lo nsala ɛlɔngɔswɛlɔ wahombama dia Eohwelo salema lo etshumanelo tshɛ l’andja w’otondo, kaanga mbele lo tshumanelo dioleki efula ndooko onto lalɛ mapa kana lanɔ vinyɔ. Ɛkɔkɔ ekina ngɛnangɛnaka nsukɛ anango Kristo lo toho tɔsɔ. Ɛkɔkɔ ɛsɔ mbeyaka dia Yeso mbɔsaka kɛnɛ kasalɛwɔ anango w’akitami oko nde mbasalɛwɔ awui asɔ.—Mat. 25:37-40. w22.01 22 od. 11-12
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka sato 2
Onto tshɛ lambɔmɛna ambɛna ndo Papa.—Jni. 14:9.
Naka sho mbokoya waonga wa Yeso ndo woho wakandasalɛka anto akina akambo, ɛnyɛlɔ kɛtshi kakandoke kanga sudi ɔmɔtshi, kandji kakandoke womoto laki la hemɔ ka wolo, ndo kɛtshi kakandokaka wanɛ wakavusha, kete tekɔ lo mbokoya ndo Jehowa dimɛna. (Makɔ 1:40, 41; 5:25-34; Jni. 11:33-35) Lo yɛdikɔ yatataleke mbokoya waonga wa Jehowa, mbatataleke ndjasukanya la nde. Ndjela wanya wa Yeso tokimanyiyaka diaha mbetawɔ di’andja wa kɔlɔ ɔnɛ mbekola timba taso. L’otsho w’ekomelo ka lɔsɛnɔ lande lanɛ la nkɛtɛ, Yeso akakoke mbuta ɔnɛ: “Dimi lambodja andja ɔnɛ otshumba.” (Jni. 16:33) Nde akalange mbuta dia nde kombetawɔ dia tokanyi, eyango ndo ditshelo di’ase andja ɔnɛ monga la shɛngiya le nde. Yeso kombohɛ pondjo oyango wakandatomama la nkɛtɛ dia nyindja lokombo la Jehowa. Ko kayotota dikambo diaso? L’andja ɔnɛ, ekɔ awui efula wakoka mbekola timba taso. Koko l’ɛnyɛlɔ ka Yeso, naka sho ntetemala mbidja yimba l’osalelo wa lolango la Jehowa, kete sho lawɔ tayodja andja ɔnɛ “otshumba.”—1 Jni. 5:5. w21.04 3-4 od. 7-8
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka sato 3
Ndooko ɛngɔ kayokoka tokakitola oma lo ngandji ka Nzambi.—Rɔmɔ 8:39.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akeyaka dimɛna daka dia Yeso di’ɔnɛ “onto tshɛ longa la mbetawɔ le [Yeso] . . . akondja lɔsɛnɔ la pondjo.” (Jni. 3:16; Rɔmɔ 6:23) Pɔɔlɔ aki mɛtɛ l’atei wa wanɛ waki la mbetawɔ l’oshinga w’etshungwelo. Nde aki l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa dimanyiyaka kaanga wanɛ wakasale pɛkato ya weke, naka vɔ ndjatshumoya. (Os. 86:5) Pɔɔlɔ aki nto la mbetawɔ lo wolo wele la ngandji ka Nzambi kakakɛnɛmɔla Kristo. Tende ɛtɛkɛta w’eshikikelo wele l’ekomelo ka Ngalatiya 2:20. Pɔɔlɔ akate ate: “Ɔna Nzambi . . . lakamboke ngandji ndo lakayakimɔ dikambo diami.” Pɔɔlɔ kombidja elelo lo ngandji ka Nzambi wate kana oko onto lata ɔnɛ: ‘Lekɔ lo mɛna dia Jehowa ekɔ lo mboka analengo ngandji, koko nde hakoke mbokami ngandji.’ Pɔɔlɔ akohola ase Rɔmɔ ate: “Kaanga mbakiso atshi wa pɛkato, Kristo akavu dikambo diaso.” (Rɔmɔ 5:8) Ngandji ka Nzambi bu l’elelo! Pɔɔlɔ aki l’eshikikelo tshɛ lo tshɛ lo wolo wele la ngandji ka Nzambi. Pɔɔlɔ akeyaka woho wakasalɛka Jehowa wodja w’Isariyɛlɛ akambo la solo dia lotutsha. w21.04 22 od. 8-10
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka sato 4
Nɛ dia kɛnɛ kalembetshiya nanga Nzambi tɔ kɛnɛ: dia sho nkitanyiya ɛlɛmbɛ ande.—1 Jni. 5:3.
Etena kalɔmbɔlayɛ wekelo wa Bible, kimanyiya ombeki ayɛ dia nde nanga Jehowa. Lo ngande? Yanga waaso wa nkotola yambalo yande lo waonga wa Jehowa. Kimanyiya ombeki ayɛ dia nde mbɔsa dia Jehowa ekɔ Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ kasukɛ wanɛ wolanga. (1 Tim. 1:11; Hɛb. 11:6) Ɛnya ombeki ayɛ dia nde ayokondja wahɔ naka nde nkitanyiya awui wekande ndo lembetshiyande ɔnɛ wahɔ ɛsɔ mɛnyaka dia Jehowa mbookaka ngandji. (Isa. 48:17, 18) Ombeki ayɛ ayoleka tshutshuyama dia nsala etshikitanu tshɛ wahombama naka ngandji kokande Jehowa mfula. Dia mpama polo lo batisimu, ombeki wa Bible pombaka ndjahondja awui amɔ. Ambeki wa Bible amɔ koka nɔmbama dia ndjahondja lomombo la l’emunyi. Ambeki efula koka ntshika angɛnyi awɔ wahalange Jehowa. Akina ase nkumbo yawɔ wahalange Ɛmɛnyi wa Jehowa koka mbasɛka. Yeso akalake ɔnɛ wanɛ wooyela hawotɛmba ɛkɔndjɔ. Vɔ wayokondja ɛtshɔkɔ efula lo nkumbo ka lo nyuma kokana ngandji.—Makɔ 10:29, 30. w21.06 4 od. 8-9
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka sato 5
Nyedia washo, nyende, dikambɔ diambɛla dia mina.—Jni. 4:35.
Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akɛdika olimu wa mbetɛ anto ambeki la monɛ diononɛ, dia mɛnya dia sho pombaka nsala awui efula, koko aha komɛ tsho lo monɛ ntɔngɔ. Nde akohola ase Kɔrɛtɔ ate: “Dimi lakonɛ, Apolo akatɛ ashi . . . Nyu nyekɔ ekambɔ kaki Nzambi kakambema.” (1 Kɔr. 3:6-9) Sho tekɔ akambi lo “ekambɔ kaki Nzambi,” diakɔ diele sho monɛka ntɔngɔ etena kasambishaso ndo sho ndjitɛka ashi etena ketshaso anto Bible. Ko l’etena kakɔ kaamɛ, sho la dia mbeya dia Nzambi kodia. Ekɔ tshondo ya diɛsɛ dia nsambisha ndo mbetsha anto akina akambo wa mɛtɛ! Olimu ɔsɔ toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, lakakimanyiya anto efula wa la Tɛsalɔnika dia monga ambeki, akakɛnɛmɔla tokanyi tande lo yoho nyɛ: “Ele elongamelo kaso kana ɔngɛnɔngɛnɔ aso kana dɛmbɔ diaso dia nkoso diayafunaso la ntondo ka Nkumɛso Yeso lo woongelo ande? Shi mɛtɛ nyu? Nyu mɛtɛ mbele lotombo laso ndo ɔngɛnɔngɛnɔ aso.”—1 Tɛs. 2:19, 20; Ets. 17:1-4. w21.07 3 od. 5; 7 od. 17
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka sato 6
Nyewɔ dia mɔnyɔla ɔmɔtshi l’atei w’anto wa totshitshɛ.—Mat. 18:10.
Jehowa akakotola onto l’onto l’atei aso oya le nde. (Jni. 6:44) Ohokanyiya kɛnɛ kalembetshiya dui sɔ. Etena kakasɛdingola Jehowa la yambalo tshɛ miliyara y’anto tshɛ wa l’andja ɔnɛ, nde akɛnyi ɛngɔ kɛmɔ k’ohomba efula le yɛ, mbuta ate otema w’ɔlɔlɔ wakoka mbooka ngandji. (1 Ɛk. 28:9) Jehowa keyaka, koshihodiaka ndo kookaka ngandji. Ɔsɔ mɛtɛ ekɔ dui diakeketsha! Jehowa ndjakiyanyaka efula dikambo diayɛ, ndo nde ndjakiyanyaka nto dikambo dia anangɛyɛ l’akadiyɛyɛ tshɛ w’Akristo. Lo mbisha ɛnyɛlɔ lo dikambo sɔ, Yeso akɛdika Jehowa l’olami w’ɛkɔkɔ. Naka ɔkɔkɔ ɔtɔi l’atei w’ɛkɔkɔ 100 amboshishɔ oma lo lokoto, kakɔna kayosala olami w’ɛkɔkɔ? Nde “[ay]otshika 99 lo akona ko nde ntshɔ toyanga wɔnɛ wamboshishɔ.” Etena kayoshola olami ɔkɔkɔ akɔ, nde howomalɛ l’ɔtɛ wakawashishwe. Nde ayɔngɛnangɛna. Wetshelo akɔna wakondjaso? Ɔkɔkɔ tshɛ wekɔ ohomba le Jehowa. Yeso akate ate: “Papa lele l’olongo hangɛnangɛna kaanga 1 ɔmɔtshi wa l’atei w’anto wa totshitshɛ anɛ nshishɔ.”—Mat. 18:12-14. w21.06 20 od. 1-2
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka sato 7
Nyoyasukanya la Nzambi.—Jak. 4:8.
Etena kakanaso yimba lo elongamelo ka shikaa kendana la nshi yayaye ndo lo ngandji kahakomɛ katoka Jehowa, sho fudiaka ngandji kaso hita le Jehowa ndo keketshaka dimama dia lam’asaso la nde. (Rɔmɔ 8:38, 39) Sho keketshamaka dia mbokoya ɛnyɛlɔ ka Yeso. (1 Pe. 2:21) Lo nshi y’otsha lo Eohwelo, sho mbikaka washo l’ɛkɔndɔ wa lo Bible wendana la lomingu l’ekomelo la lɔsɛnɔ la Yeso lanɛ la nkɛtɛ, lo nyɔi kande, ndo lo eolwelo kande. Oma laasɔ, la dikɔlɔ dia Eohwelo, sawo toholaka ngandji kakatoke Yeso. (Ɛf. 5:2; 1 Jni. 3:16) Etena kadiaso awui wendana la ɛnyɛlɔ ka ndjahondja kaki Yeso ndo kakanaso yimba lɔkɔ, sho tshutshuyamaka dia “nkɛndakɛnda oko wakakɛndakɛndaka onto ɔsɔ.” (1 Jni. 2:6) Tamboleka ndjashikikɛ dia ntshikala lo ngandji ka Nzambi. (Judɛ 20, 21) Sho tshikalaka lo ngandji ka Nzambi lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia mbookitanyiya, nkidia lokombo lande, ndo ngɛnyangɛnya otema ande. (Tok. 27:11; Mat. 6:9; 1 Jni. 5:3) Wɔtwɛlɔ wa lo Eohwelo totshutshuyaka dia ndeka ndjashikikɛ dia sɛnaka lushi tshɛ lo yoho yatɛ Jehowa ɔnɛ: ‘Dimi nangaka ntshikala lo ngandji kayɛ pondjo pondjo!’ w22.01 23 od. 17; 25 od. 18-19
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka sato 8
Nyɔsɔnɛ nyuamɛ . . . ɔnɛ layonyokambɛka.—Jas. 24:15.
Jehowa akatosha woshasha wa lotshungɔ la nsɔna. Sho koka nsɔna kɛnɛ kayotosala lo lɔsɛnɔ laso. Nzambi kaso ka ngandji ngɛnangɛnaka etena kasɔnaso dia mbokambɛ. (Os. 84:11; Tok. 27:11) Sho koka nkamba dimɛna la lotshungɔ laso la nsɔna lo toho efula. Naka sho ndjela ɛnyɛlɔ ka Yeso, kete sho koka nsɔna dia mbetsha wahɔ w’anto akina la ntondo ka waso. Lushi lɔmɔ, etena kaki Yeso la apɔstɔlɔ ande wambɔlɛmba woho w’anyanya, vɔ wakatshu lo dihole dimɔ dia diɛta l’oyango wa tomuya yema. Koko, vɔ kokoka momuya. Olui w’anto wakaatane lɛkɔ, ndo vɔ wakalomɔlomɔka dia mbetshama oma le Yeso. Koko Yeso komomala. Nde akawaoke kɛtshi. Ko kakɔna kakasale Yeso? “Nde akatatɛ mbaetsha akambo efula.” (Makɔ 6:30-34) Etena kokoyaso Yeso lo nkamba la wenya ndo la wolo aso dia nkimanyiya anto akina, sho mbishaka Shɛso lele l’olongo lotombo.—Mat. 5:14-16. w21.08 3 od. 7-8
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka sato 9
Onto l’onto . . . ay[ale] la ɔkɔkɔ wa ngɛnangɛna lo kɛnɛ kasalande ndamɛ, koko aha lo ndjaɛdika l’onto okina.—Ngal. 6:4.
Jehowa halange dia diangɔ tshɛ ndo anto tshɛ ndjala woho akɔ waamɛ. Dui sɔ mɛnamaka oma l’etongelo kande ka diambo, mbidja ndo anto. Ndooko onto lele tshɛ lo tshɛ oko wɛ. Diakɔ diele, Jehowa hakɛdika kaanga yema l’anto akina. Nde sɛdingolaka otema ayɛ, mbuta ate lonto la l’etei k’otema ayɛ. (1 Sa. 16:7) Nde mbidjaka yimba nto lo kɛnɛ kakokayɛ nsala dimɛna, lo wɛɔdu ayɛ ndo lo woho wakayodiama. Ndo nde hakɔlɔmbɛ awui efula wahayakoke nsala. Sho pombaka mbokoya Jehowa lo ndjaɛna woho watɛnande. Lo nsala ngasɔ, tayonga “la yimba y’ɔlɔlɔ,” hatotoleka nkanyiya efula kana yema tshitshɛ lo dikambo diaso. (Rɔmɔ 12:3) Lo mɛtɛ, sho koka nkondja wahɔ lo nsɛdingola ɛnyɛlɔ ka dimɛna k’ɔnangɛso kana ka kadiyɛso kɛmɔtshi kele la kɔlamelo kasambisha dimɛna. (Hɛb. 13:7) Lo nsala ngasɔ, sho koka mɛna toho takokaso ndjalowanya dia monga tomanamana l’esambishelo. (Flpɛ. 3:17) Koko otshikitanu wekɔ lam’asa mbokoya ɛnyɛlɔ ka dimɛna k’onto ɔmɔ la nkamba la tɔ dia ndjaɛdika l’onto akɔ. w21.07 20 od. 1-2
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka sato 10
Nyedia washo l’olongo kele nyende. Akɔna akatonge diangɔ nɛ tshɛ?—Isa. 40:26.
Wɛ koka nkeketsha mbetawɔ kayɛ le Otungi lo nsɛdingola waa nyama, tombatomba ndo tɔɔtɔ. (Os. 19:1) Lo yɛdikɔ yayoyotalekaka mbeka awui asɔ, mbayoyotalekaka monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa mbele Otungi. Etena kekayɛ awui wendana l’etongelo, dja yimba lo yoho ya laande lo tolembetelo tɛnya dia Otungi ekɔ. (Rɔmɔ 1:20) Ɛnyɛlɔ, wɛ ayeya dia wonya tondjaka esase ndo yanyi yele ohomba lo dikambo dia lɔsɛnɔ la la nkɛtɛ, koko esase ɛmɔtshi l’atei awɔ wekɔ waale. Sho anto pombaka kokamɛ oma l’esase ɛsɔ. Ndo tekɔ lo kokamɛ! Lo ngande? Nkɛtɛ kele edjaselo kaso kekɔ la engawo k’ekokelo, mbuta ate ekoho ka ɔzɔnɛ katutsha esase wele waale. Etena kataleke esase w’oma lo wonya ndjala wolo, mbataleke ekoho ka ɔzɔnɛ kɛsɔ nuna. Ko laasɔ, wɛ hetawɔ dia onto ɔmɔ lele ledia k’awui asɔ pombaka monga ndo nde pombaka monga Otungi wa ngandji ndo wele la yimba? w21.08 17 od. 9-10
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka sato 11
Onto loka Nzambi ngandji pombaka nto nanga ɔnango.—1 Jni. 4:21.
L’ɔkɔngɔ w’onto batizama, sho pombaka ntetemala mbooka ngandji ndo mbɔlɛmiya. (1 Jni. 4:20) Kakɔna kalɔmba dui sɔ? Dui dimɔ diakokaso nsala ele, ndjaɛkɛ le nde. Oma laasɔ, naka hatoshihodia lande na kambondosala dui dimɔ, kete hatohombe mfɔnya dia nde ambodisala l’eyango wa lokaki. Lo dihole dia nsala ngasɔ, sho pombaka mbisha ɔnangɛso kɛnɛmɔ lo mbɔsa dia nde toleka. (Rɔmɔ 12:10; Flpɛ. 2:3) Toke anto tshɛ kɛtshi ndo towasale ɔlɔlɔ. Naka sho nangaka monga l’atei w’anto wakoka mbelɛ Jehowa ɔnɛ Shɛwɔ ka pondjo, kete sho pombaka nkamba l’Ɔtɛkɛta ande lo nsɛnɔ yaso. Ɛnyɛlɔ, Yeso akatetsha dia sho pombaka mboka anto tshɛ kɛtshi ndo mbasalɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, oyadi atunyi aso. (Luka 6:32-36) Lo tena dimɔ, sho mbeyaka mɛna dia ekɔ wolo nsala dui sɔ. Naka ngasɔ, kete sho pombaka mbeka dia nkanyiya ndo nsala akambo oko Yeso. Etena kasalaso kɛnɛ tshɛ keso l’akoka wa nsala dia nkitanyiya Jehowa ndo mbokoya Yeso, sho mɛnyaka Shɛso lele l’olongo dia sho nangaka monga ase nkumbo kande pondjo pondjo. w21.08 6 od. 14-15
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka sato 12
[Nyende] kana dimi hantonyodiholɛ asoko w’olongo ndo nyohongolɛ ɔtshɔkɔ.—Mal. 3:10.
Eka dia ndjaɛkɛ le Jehowa. Nde tolakaka dia tosha ɛtshɔkɔ naka sho ndjaɛkɛ le nde ndo mbosha kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so. Bible ndolanɛ la bɛnyɛlɔ di’anto wakayasha tshɛ l’olimu wa Jehowa. Bɛnyɛlɔ efula l’atei adiɔ mɛnyaka dia vɔ wakahombe ntakola nna dia ntondo la ntondo ka vɔ ndjokondja ɛtshɔkɔ wa laande oma le Jehowa. Ɛnyɛlɔ, aki paka l’ɔkɔngɔ wa Abrahama monɛɛ oma lakande, “kaanga mbakinde kombeyaka lɛnɛ akandatatshɔka,” mbakayowɔtshɔkɔla Jehowa. (Hɛb. 11:8) Aki paka l’ɔkɔngɔ wa Jakɔbɔ ndɔshana l’ondjelo mbakandayokondja ɔtshɔkɔ wa laande. (Eta. 32:24-30) Etena kaki wodja w’Isariyɛlɛ suke la mbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya Daka, aki paka l’ɔkɔngɔ w’ɛlɔmbɛdi mbidja ekolo lo ɔkɛdi wa Jɔrdana mbakayokoka anto ntehɔ ɔkɛdi akɔ. (Jas. 3:14-16) Wɛ koka nkondja wahɔ nto oma lo bɛnyɛlɔ dia nshi nyɛ di’Ɛmɛnyi wa Jehowa wakayaɛkɛ le Jehowa ndo wakakotsha eyango awɔ. w21.08 29-30 od. 12-14
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka sato 13
Totake wate: “Lande na kele nshi y’edjedja ndeka nshi nyɛ amɛna?”—Ond. 7:10.
Nyu anangɛso l’akadiyɛso w’esombe, oma lo kɛnɛ kakanyokomɛ, nyu mbeyaka woho wakasalemaka akambo lo nshi yakete, koko nyekɔ lo mɛna nto dia ekɔ ohomba ndjaɔtɔnganyiya la woho watatshikitana akambo. Nyu esombe weke kabatizama nyekɔ l’awui efula wa mbisha. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka wayɔngɛnangɛna mpokamɛ awui wakanyokomɛ ndo wetshelo wakanyakondja. Naka nyu ‘monga la mbekelo ka nkahana’ l’anto akina diewo dianyu, kete Jehowa ayonyɔtshɔkɔla efula. (Luka 6:38) Naka nyu esombe aso wa ngandji mbidja ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka lo demba, kete nyu koka sukanɛ lam’asanyu. (Rɔmɔ 1:12) Onto tshɛ l’atei aso ekɔ la dui dimɔtshi dia nɛmɔ diele okina bu la diɔ. Esombe wekɔ la diewo ndo la lomba lakawakondja l’edja ka lɔsɛnɔ lawɔ. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka wekɔ la wolo ndo la lokalo. Naka ɔlɔngɔlɔngɔ la osombe nkamba kaamɛ oko angɛnyi, kete vɔ wayosha Shɛso ka ngandji lotombo ndo wayonga tshondo y’ɔtshɔkɔ le onto tshɛ la l’etshumanelo. w21.09 8 od. 3; 13 od. 17-18
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka sato 14
Sho tekɔ lo nsambisha Kristo lakadiakema l’otamba. Dui sɔ diekɔ otamba wa ntakanya le ase Juda.—1 Kɔr. 1:23.
Lande na kele ase Juda efula wakatone Yeso l’ɔtɛ wakandadiakema l’otamba w’asui? Le wɔ, woho wakadiakema Yeso l’otamba akɛnyaka dia nde aki otshi wa kɔlɔ ndo otshi wa pɛkato, koko aha Mɛsiya. (Eoh. 21:22, 23) Ase Juda wakatakana lo dikambo dia Yeso koshihodia ɔnɛ nde komonga l’onongo, ɔnɛ wakɔsɔngwɛ awui wa kashi ndo ɔnɛ wakosalɛ akambo aha la losembwe. Wanɛ wakalomboshaka Yeso lo kilombo kondjakiyanyaka dikambo dia losembwe. Ase tominadi ta laadiko t’ase Juda wakasangana esadi eto ndo wakalombosha Yeso lo yoho yaki kɔmbɔtɔnɛka l’ɛlɛmbɛ. (Luka 22:54; Jni. 18:24) Toshushi komonga la losembwe etena kakawahokamɛka awui wakawasɔngwɛka Yeso, ndo nto vɔ wakasale la wolo dia “[nyanga] anto wakakoke nsɔngwɛ Yeso awui wa kashi dia vɔ mbodiaka.” (Mat. 26:59; Makɔ 14:55-64) Ndo l’ɔkɔngɔ wa eolwelo ka Yeso, toshushi taki komonga la losembwe tɔsɔ takasha asɔlayi w’ase Rɔmɔ wakalamaka diombo “ekenga wa mfɛsa efula” dia vɔ dianganya awui wa kashi dia nembetshiya lande na kaki diombo hwe.—Mat. 28:11-15. w21.05 11 od. 12-13
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka sato 15
Lo kɛnɛ kendana la lushi kana la wonya akɔ, ndooko onto leya, kaanga andjelo wa l’olongo, kaanga Ɔna, paka Papa ndamɛ.—Mat. 24:36.
Jehowa kokaka nkomiya dikongɛ di’akambo dia kɔlɔ nɛ etena tshɛ kalangande. Koko solo diande dia lotutsha diambonga tshondo y’ɔtshɔkɔ le so! Tokanula tshɛ ta Adama l’Eva mbotɔka anto wele keema kokele. Koko, Jehowa mbaokaka ngandji ndo ndjakiyanyaka dikambo diawɔ, ndo nde akalake dia nkomiya dikongɛ di’akambo dia kɔlɔ nɛ. (1 Jni. 4:19) Ndo nde akashikikɛ datɛ diayondonya hemɔ tshɛ yasoya anto wakatongama. Shi ngandji kande pombaka totshutshuya dia mbikikɛ kaamɛ la nde l’edja tshɛ kele dui sɔ ohomba? Jehowa ekɔ ɛnyɛlɔ ka kokele ka ekikelo. Yeso akatondoya dia mbokoya ekikelo ka She. Oko onto, Yeso akakikɛ ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, sɔnyi ndo otamba w’asui lo dikambo diaso. (Hɛb. 12:2, 3) Ɛnyɛlɔ ka Jehowa kendana la ekikelo kakasha Yeso wolo wa mbikikɛ. Tɔ kokaka tosha ndo sho wolo wa mbikikɛ. w21.07 12-13 od. 15-17
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka sato 16
Nyotetemale mbokana kɛtshi oko wokana Shɛnyu kɛtshi.—Luka 6:36.
Lushi tshɛ, sho mɛnaka kɛtshi katoka Shɛso lele l’olongo. (Os. 103:10-14) Ambeki wa Yeso komonga kokele, koko nde akawaokaka kɛtshi ndo akadimanyiyaka. Nde aki nto suke dia nambola lɔsɛnɔ lande dikambo di’edimanyielo ka pɛkato yaso. (1 Jni. 2:1, 2) Sho keketshaka dimama diaso dia ngandji lo nkumbo kaso ka lo nyuma etena ‘kadimanyiyanaso l’otema ɔtɔi.’ (Ɛf. 4:32) Lo mɛtɛ, dimanyiya anto akina kokaka monga okakatanu lo tena dimɔtshi, diakɔ diele, sho pombaka mbidja welo dia nsala dui sɔ. Kadiyɛso kɛmɔ akɛnyi dia sawo dia lo Tshoto y’Etangelo diaki l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Todimanyiyane lam’asaso l’otema ɔtɔi,” diakokimanyiya dia nsala dikambo sɔ. Nde akafunde ate: “Diɔ diakalembetshiya ɔnɛ mbetawɔ dia dimanyiya anto akina halembetshiya dia wɛ mbetawɔka dionga diawɔ dia kɔlɔ kana minyaka yimba l’etombelo wa kɔlɔ wele la dionga diawɔ. Koko dimanyiya kɛdikɛdi ntshika nama tokumbɛkumbɛ l’ɔtɛ w’awui wa kɔlɔ asɔ ndo ntetemala nama wɔladi ayɛ wa l’etei k’otema.” Etena kadimanyiyaso anangɛso l’akadiyɛso l’otema ɔtɔi, sho mɛnyaka dia sho mbaokaka ngandji ndo mbokoyaka Jehowa Shɛso. w21.09 23-24 od. 15-16
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka sato 17
Wanɛ wɔɔtɛmɔla [Nzambi] pombaka mbɔtɛmɔla . . . lo mɛtɛ.—Jni. 4:24.
Yeso akalangaka akambo wa mɛtɛ, mbuta ate akambo wa mɛtɛ wendana la Nzambi ndo la asangwelo ande. Yeso akasɛnɛ lo yoho yɔtɔnɛ l’akambo wa mɛtɛ asɔ, ndo nde akewoya anto akina akambo wa mɛtɛ asɔ. (Jni. 18:37) Ambeki wa mɛtɛ wa Yeso vɔ lawɔ wakalangaka akambo wa mɛtɛ lo yɛdikɔ y’efula. (Jni. 4:23) Lo mɛtɛ, ɔpɔstɔlɔ Petero akelɛ ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ w’Akristo ɔnɛ “mboka k’akambo wa mɛtɛ.” (2 Pe. 2:2) L’ɔtɛ wa ngandji k’efula kakawokaka akambo wa mɛtɛ, Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakatone tokanyi t’ɛtɛmwɛlɔ, mbekelo y’ashidi, ndo tokanyi t’onto ndamɛ tahɔtɔnɛ l’akambo wa mɛtɛ. (Kɔl. 2:8) Woho akɔ waamɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, Akristo wa mɛtɛ salaka tshɛ dia ‘nkɛndakɛnda l’akambo wa mɛtɛ’ lo nsala tshɛ dia waetawɔ awɔ tshɛ ndo yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ mpikama l’Ɔtɛkɛta wa Jehowa. (3 Jni. 3, 4) Ɛmɛnyi wa Jehowa hawɔsɛmɛ dia vɔ shihodiaka oseka kiambokambo tshɛ yendana la Bible. Lo tena dimɔ, vɔ wakasale munga lo wetshelo ɛmɔtshi ndo lo woho wa nkongɛ akambo. Naka wambɛna dia eokelo kaso ka dui dimɔtshi diendana l’akambo wa mɛtɛ pombaka tshikitanyema, vɔ hawengenga dia nsala etshikitanu wahombama. w21.10 21-22 od. 11-12
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka sato 18
Ɔnɛ layaɛkɛ le Jehowa nyingama la ngandji Kande ka kɔlamelo.—Os. 32:10.
Oko wakakokamɛka anto waki l’esomba w’edjedja wakadingama la mpele, mbele etsha wa Jehowa wa ngandji ka kɔlamelo todingaka ndo toshaka ekokelo ka lo nyuma oma lo waale wakoka mbidja olowanyi aso l’ohemba. Ndo nto, ngandji ka kɔlamelo ka Jehowa mbotshutshuyaka dia tokotola oya le nde. (Jɛr. 31:3) Omembi w’esambo Davidɛ akakambe la wɛdikelo okina dia mɛnya woho wakokɛ Nzambi ekambi ande. Nde akafunde ate: “Nzambi kele eshamelo kami k’oshika, Nzambi kamɛnya ngandji ka kɔlamelo.” Davidɛ akate nto lo dikambo dia Jehowa ate: “Nde kele ngandji kami ka kɔlamelo ndo longele lami, eshamelo kami k’oshika ndo Ombitshi ami, engawo kami ndo Ɔnɛ layashɛmi le nde.” (Os. 59:17; 144:2) Lande na kakɛdika Davidɛ ngandji ka kɔlamelo ka Jehowa la eshamelo ndo la longele? Oyadi dihole diodjashiso, l’edja tshɛ keso ekambi ande, Jehowa ayotoshaka ekokelo tshɛ keso l’ohomba dia nama diɔtɔngandelo di’oshinga wolo diele lam’asaso la nde. w21.11 6 od. 14-15
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka sato 19
Dimi layokana yimba la kɛnɛ tshɛ kasalayɛ.—Os. 77:12.
Etena kakatatshɔka Yeso nde l’ambeki ande lo waato, lɔpɛpɛ la wolo lakapɛpɛ, Yeso akakambe la diaaso sɔ dia mbakimanyiya dia vɔ mɛna ohomba wa monga la mbetawɔ ka wolo. (Mat. 8:23-26) Etena kakaleke lɔpɛpɛ monga wolo lo ndjale ndo kakatatɛ ashi mbɔtɔ lo waato, Yeso aki lo djɔ. Etena kakawemula ambeki ande waki la wɔma ndo kakawɔlɔmbɛ dia mbashimbɛ, Nkumadiɔndjɔ akawambola la wɔlamu tshɛ ate: “Lande na kokanyu wɔma nganɛ, nyu akanga wa mbetawɔ ka tshitshɛ?” Onde wɛ ambohomanaka la “lɔpɛpɛ la wolo” lo lɔsɛnɔ layɛ? Mbala mɔtshi ko wɛ ekɔ lo nsowa l’ɔtɛ wa mpokoso kɛmɔ k’oma lo diangɔ diakatongama. Kana koka monga ko lɔpɛpɛ lɔmɔ la didjidji, ɛnyɛlɔ ekakatanu wa wolo wendana la yoonge wakɔkɔmɔla efula ndo wɛ hayeya kɛnɛ ka nsala. Lo tena dimɔ, wɛ koka monga l’ekiyanu, koko tetawɔke di’ekiyanu ayɛ koshimba dia ndjaɛkɛ le Jehowa. Yasukanya la nde lo dɔmbɛlɔ dia l’otema ɔtɔi. Nkeketsha mbetawɔ kayɛ lo kanaka yimba lo tena diakakokimanyiya Jehowa lo nshi yakete. (Os. 77:11) Wɛ koka monga l’eshikikelo dia nde hakokalɛki pondjo, oyadi l’etena kɛnɛ kana l’etena kakɔna tshɛ. w21.11 22 od. 7, 10
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka sato 20
Tanyovake.—Lɛw. 19:11.
Onto ɔmɔ koka mfɔnya ɔnɛ naka nde atɔsaka ndooko lushi ɛngɔ kele bu kande, kete nde ekɔ lo nkitanyiya ɔlɛmbɛ ɔsɔ. Koko mbeyaka monga ko nde ekɔ lo mbiva lo toho tokina. Ɛnyɛlɔ, omundji w’okanda wakamba la tɛdikɔ ta kɔlɔ kana yoho ya mbɛdika ya kɔlɔ l’oyango wa nkesa waa kidiya yande ekɔ lo mbava lo yoho mɔtshi. Akambo w’ase Lɛwi 19:13 mɛnyaka diɔtɔnganelo diele lam’asa mbiva la monga aha la losemwe l’awui w’okanda, lo mbuta ɔnɛ: “Tokesake wonyayɛ onto.” Diakɔ diele, nkesa onto l’awui w’okanda mbɔtɔnɛka la mbiva ndo mpɔtɔla. Ɔlɛmbɛ w’enanɛi mbutaka ɔnɛ mbiva ekɔ kɔlɔ. Koko elembetshielo watanema lo Akambo w’ase Lɛwi tokimanyiyaka dia nshihodia woho wa nkamba la tɔndɔ diele ledia k’ɔlɛmbɛ ɔsɔ. Sho koka nkondja wahɔ lo nkanyiya woho wɔsa Jehowa onto lele bu la losembwe ndo lava. Sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Lo ndjela Akambo w’ase Lɛwi 19:11-13, onde ekɔ dui dimɔ dia lo lɔsɛnɔ lami diahombami ntshikitanya? Onde dimi la dia nsala etshikitanu lo yoho yasalami okanda kana lo mbekelo yami y’olimu?’ w21.12 9-10 od. 6-8
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka sato 21
Oko wakanyodimanyiya Jehowa l’otema ɔtɔi, nyu lawɔ pombaka nsala woho akɔ waamɛ.—Kɔl. 3:13.
L’alɔmbɛlɔ wasalayɛ wɛmɛ, kanyiya munga shikaa yakayasadi l’edja ka lushi, ndo lɔmba Jehowa dia nde kodimanyiya. Lo mɛtɛ, naka wɛ akasale munga ka woke, kete wɛ ayonga l’ohomba ndo w’ekimanyielo ka dikumanyi. Vɔ wayokohokamɛ ndo wayokosha alako wa la ngandji w’oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Vɔ wayosala dɔmbɛlɔ kaamɛ la yɛ, wayɔlɔmba Jehowa dia ntetemala nkamba la nɛmɔ di’olambo wa Yeso dia ‘wɛ nkɔnɔ lo nyuma.’ (Jak. 5:14-16) Ndo nto, ekɔ ohomba kanaka yimba lo dikambo di’oshinga w’etshungwelo. Wɛ koka mboka kandji etena kakanyiyayɛ woho wakasowe Ɔna Nzambi efula. Koko lo yɛdikɔ yatayaleke nkana yimba l’olambo wakakimɔ Yeso mbataleke ngandji kawokayɛ ndo kokayɛ She mfula. Ɔnɔnyi tshɛ sho fudiaka lowando laso l’ɔtɛ w’oshinga w’etshungwelo lo mbɔtɔka lo Eohwelo ka nyɔi ka Yeso ndo lo mbelɛka anto akina l’ohetoheto tshɛ dia ndjosangana kaamɛ la so. Ande diɛsɛ diatosha Jehowa dia mbetsha anto akina awui wendana l’Ɔnande lee! w21.04 18-19 od. 13-16
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka sato 22
Nde akatatɛ mbaetsha akambo efula.—Makɔ 6:34.
Ohokanyiya kɛnɛ kakandasale etena kakatshu olui w’anto dia tɛnana la nde suke la dikona dimɔ. Yeso aki oma la nɔmba otsho w’otondo. Nde akakoke monga la ɔlɛmbɛlɔ w’efula, koko lam’akandɛnyi olui w’anto, nde akoke ase wola ndo wanɛ waki la hemɔ kɛtshi. Nde kokomɛ tsho lo mbakɔnɔla, koko nde akasha ndo sawo dia lo sɛkɛ dia lɔɔka dielamɛ ɔnɛ Dako dia lo dikona. (Luka 6:12-20) Yeso akakambaka nto la wenya ande lo dikambo di’anto akina. Onde wɛ koka nkanyiya woho wakayaoke Yeso etena kakandoke dia Joani Obatizanyi y’ɔngɛyi ande ambodiakema? Bible mbutaka ɔnɛ: “Lam’akoke Yeso dikambo sɔ [diendana la nyɔi ka Joani Obatizanyi], nde akamɔ oma lɛkɔ lo waato ko akatshu lo diɛta dia toonga ndamɛ.” (Mat. 14:10-13) Olui w’anto wakakome lo dihole dia diɛta sɔ la ntondo ka nde nkoma. (Makɔ 6:31-33) Nde akɛnyi dia vɔ waki l’ohomba w’ekimanyielo ndo ekeketshelo ka lo nyuma.—Luka 9:10, 11. w22.02 21 od. 4, 6
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka sato 23
Nyodjasɛ l’anto tshɛ ki.—Rɔmɔ 12:18.
Kakɔna kahombaso nsala naka tambeya dia tambonyangiya osekaso ombetawudi? Sho pombaka nɔmba Jehowa l’etete. Sho koka mbɔlɔmba dia ntshɔkɔla welo wadjaso dia mbidja wɔladi lam’asaso l’ɔnangɛso. Sho pombaka nto mbɔsa etena ka ndjasɛdingola shoamɛ. Sho koka ndjaoka ambola wele oko wanɛ: ‘Onde dimi mongaka suke dia mbetawɔ ɔnɛ lakasale kɔlɔ, nɔmba edimanyielo l’okitshakitsha tshɛ ndo mbidja wɔladi? Ngande wayoyaoka Jehowa nde la Yeso naka dimi mbɔsa yɛdikɔ ya mbidja wɔladi lam’asami l’ɔnalengo kana la kadiyɛmi?’ Ekadimwelo aso koka totshutshuya dia mpokamɛ Yeso ndo mɛnana l’osekaso ombetawudi l’okitshakitsha tshɛ l’oyango wa mbidja wɔladi. Etena katshɔso otsha le ɔnangɛso ɔmɔ dia tokandola okakatanu ɔmɔ wele lam’asaso, sho pombaka nsala dui sɔ la yimba y’okitshakitsha. (Ɛf. 4:2, 3) Sho pombaka ntshɔ otsha le onto lakatasalɛ kɔlɔ l’oyango wa minya kanyi tshɛ ya kɔlɔ yele l’otema ande. Ohɔ dia nyanga dia mbidja wɔladi lam’asayɛ l’ɔnanyɔ ekɔ ohomba efula ndeka nyanga dia mbeya ɔnɛ lele la shadiya kana lele la munga.—1 Kɔr. 6:7. w21.12 26 od. 13-16
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka sato 24
Nde akɛnyi osomba ndo akalele lo dikambo diawɔ.—Luka 19:41.
Yeso akoke kandji l’otema nɛ dia nde akeyaka ɔnɛ kaanga mbakawolongola dimɛna, ase wodja awɔ lo tshɛ kawɔ wakashile mɛnya dia hawotetawɔ losango la Diolelo. Diakɔ diele, Jɛrusalɛma yakahombe ndanyema ndo ase Juda wakahandɔ lo elanyelo k’osomba ɔsɔ wakahombe tɔlama lo lɔhɔmbɔ. (Luka 21:20-24) Lonyangu ko, oko wakate Yeso, anto efula l’atei awɔ wakootone. Ngande wasala anto lo tshɛ kawɔ la losango la Diolelo lɛnɛ odjashiyɛ? Naka anto yema tshitshɛ mbeetawɔ akambo wa mɛtɛ wawaetshayɛ, wetshelo akɔna wakokayɛ nkondja lo woho wakalele Yeso? Jehowa ndjakiyanyaka dikambo di’anto. Woho wakalele Yeso toholaka woho wayakiyanya Jehowa efula dikambo di’anto. “Nde halange kaanga onto 1 ndanyema, koko nde nangaka dia anto tshɛ nkondja diaaso dia ndjatshumoya.” (2 Pe. 3:9) Ɛlɔ kɛnɛ sho mɛnyaka dia sho mbokaka wanyaso anto ngandji lo nsala la wolo dia mbakimanyiya dia vɔ mbeka akambo wendana la lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo.—Mat. 22:39. w22.01 16 od. 10-12
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka sato 25
Dimi komamemaka; lonya layɛ l’omi kimɛkami wolo.—Os. 63:8.
Mbetawɔ kayɛ kayoleka monga wolo naka wɛ nkana yimba lo kɛnɛ kakashile Jehowa salɛ ekambi ande ndo lo kɛnɛ kakandakosalɛ. Ndo dioleki ohomba ele, ngandji kokayɛ Jehowa kayoleka mfula. Oleki waonga akina tshɛ, ngandji kayokotshutshuya dia nkitanyiya Jehowa, ndjahondja dia mbɔngɛnyangɛnya ndo mbikikɛ oseka ohemba tshɛ. (Mat. 22:37-39; 1 Kɔr. 13:4, 7; 1 Jni. 5:3) Ndooko dui dioleki ndjasukanya la Jehowa ndo monga la lɔngɛnyi la ma ma la nde! (Os. 63:1-7) Tohɔ dia dɔmbɛlɔ, wekelo ndo okanelo wa yimba wekɔ etenyi kɛmɔ k’ɔtɛmwɛlɔ aso. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, toyange ahole wele londjo bu dia mbetsha wenya kaamɛ la Jehowa. Tonya diangɔ diele bu ohomba diakoka mbekola yimba yaso. Lɔmba Jehowa dia kokimanyiya dia ndjasha etena kasalayɛ akambo wa lo nyuma. Naka wɛ nkamba lo yoho yoleki dimɛna la wenya ayɛ oma ko kakianɛ, kete Jehowa ayokosha lɔsɛnɔ la pondjo l’andja w’oyoyo waki Nzambi.—Makɔ 4:24. w22.01 31 od. 18-20
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka sato 26
Nyohetsha kɛnɛ kele kɔlɔ.—Rɔmɔ 12:9.
Tokanyi taso sɛngiyaka ditshelo diaso. Diakɔ diakatetsha Yeso dia ntona tokanyi takoka tokonya dia nsala pɛkato kɛmɔ ka woke. (Mat. 5:21, 22, 28, 29) Sho nangaka ngɛnyangɛnya Shɛso lele l’olongo, shi ngasɔ? Laasɔ, ekɔ ohomba efula dia sho minya mbala kakɔ ɔtɔi kanyi tshɛ ya kɔlɔ yatoyɛ lo yimba! Yeso akate ate: “Kɛnɛ tshɛ katomba oma lo onyɔ ndjaaka oma l’otema ndo tɔ kadja onto mindo.” (Mat. 15:18) Eelo, ɛtɛkɛta aso mɛnyaka lo yɛdikɔ y’efula woho wele lonto laso la l’etei k’otema. Laasɔ, yambola ɔnɛ: ‘Onde dimi tonaka mbuta kashi, oyadi mbuta mɛtɛ ayombela ekakatanu? Oko wemi otshukanyi, onde dimi kɛnyaka tɔkɛnyɔ temula nsaki l’onto lele bu pami kana womoto oko dimi? Onde dimi mbewɔka ɛtɛkɛta wa mindo oko watewɔka anto hemɔ? Onde dimi kaloyaka dui la memakana etena kanyangiya onto ɔmɔtshi?’ Ayonga dimɛna wɛ nkana yimba la ambola asɔ. Naka wɛ nsala la wolo dia minya ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, kashi ndo ɛtɛkɛta wa mindo etena kasawolayɛ l’anto akina, kete wɛ hatonga l’okakatanu dia nkolola lonto l’edjedja. w22.03 5 od. 12-14
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka sato 27
Lomba lekɔ le wanɛ wayanga alako.—Tok. 13:10.
Wanɛ wayanga alako lo dihole dia nkonga di’onto ndja oya le wɔ pamaka efula lo nyuma, oleki wanɛ wahayange alako. Laasɔ, ɔsa yɛdikɔ ya nyangaka alako. Etena kakɔna kakokaso nyanga alako oma le asekaso ambetawudi? Tɔsɛdingole awui amɔ. 1) Kadiyɛso kɛmɔ ambɔlɔmba opandjudi ɔmɔtshi wambohokɔ akambo dia mbotshindɛ dia teka l’onto ɔmɔ Bible ndo l’ɔkɔngɔ diko nde owɔlɔmba alako lo woho wakokande ndowanya toho tande ta mbetsha. 2) Kadiyɛso kɛmɔ k’onyemba ekɔ lo nanga nsomba ahɔndɔ amɔtshi, laasɔ nde ambɔlɔmba kadiyɛso kɛmɔ kambotshunda lo nyuma dia mbosha kanyi lo dihɔndɔ diahombande nsɔna. 3) Ɔnangɛso ɔmɔ ambolongola sawo dia lo sɛkɛ dia nde mbisha mbala kande ka ntondo. Nde ambɔlɔmba ɔtɛkɛtshi ɔmɔ wa manamana dia mpokamɛ sawo diakɔ la yambalo tshɛ ndo mbosha alako amɔtshi w’eshika lo woho wahombande ndjalowanya. Kaanga ɔnangɛso lambosha asawo ɛnɔnyi efula kokaka nɔmba atɛkɛtshi wa tomanamana dia nsala dikambo sɔ ndo nkamba l’alako wayowowosha.—Tok. 19:20. w22.02 13 od. 15-17
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka sato 28
Dimi keema dimɛ, Papa lakantome ekɔ kaamɛ la mi.—Jni. 8:16.
Jehowa tolangaka ndo ndjakiyanyaka lo dikambo diaso, oko wakandalange Yeso ndo wakandayakiyanyaka dikambo diande lo nshi yakandakambaka olimu ande wa wolo lanɛ la nkɛtɛ. (Jni. 5:20) Nde akakotsha ehomba tshɛ waki Yeso wa lo nyuma, wa lo yimba, ndo wa lo demba. Ndo Jehowa akatɛ Ɔnande dia nde mbookaka ngandji ndo mbɔngɛnangɛnaka. (Mat. 3:16, 17) Lam’ele nde akayaɛkɛka tena tshɛ le She ka ngandji lele l’olongo, Yeso kondjaoka opoko kaanga lushi ɔtɔi. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, sho tshɛ mɛnaka toho t’efula tatoka Jehowa ngandji. Tokanyiya yema: Jehowa akatokotola oya le nde ndo akatosha nkumbo ka lo nyuma koludi la ngandji ndo kele kaamɛ katokimanyiya dia sho monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo katokeketsha etena keso l’ɔkɔmwɛlɔ. (Jni. 6:44) Jehowa toshaka nto mbo ya ndɛ ya lo nyuma yatokimanyiya dia ntetemala monga la mbetawɔ ka wolo. Ndo nde tokotshɛka nto ehomba aso wa lo demba wa lushi la lushi. (Mat. 6:31, 32) Naka sho nkana yimba lo ngandji katoka Jehowa, kete ngandji kawokaso kayofula. w21.09 22 od. 8-9
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka sato 29
Nyokolole lonto l’edjedja la ditshelo dialɔ.—Kɔl. 3:9.
Ngande waki lɔsɛnɔ layɛ la ntondo ka wɛ ntatɛ mbeka Bible l’Ɛmɛnyi wa Jehowa? Efula l’atei aso hawɔngɛnangɛna nkanyiya dui. Ɛnamelo kaso ndo lonto laso lakasɛngiyamaka ondo l’atɔndɔ wa l’andja ɔnɛ wendana la ɔlɔlɔ la kɔlɔ. Naka ngasɔ mbakidiɔ, kete sho “komonga ndooko l’elongamelo ndo [taki] aha la Nzambi lo andja ɔnɛ.” (Ɛf. 2:12) Koko, lam’akayeke Bible, wɛ akashola dia wɛ ekɔ la Shɔ lele l’olongo lakoka ngandji efula. Wɛ akayeya dia naka wɛ nangaka ngɛnyangɛnya Jehowa ndo mbɔtɔ lo nkumbo kande k’atɛmɔdi, kete wɛ pombaka nsala etshikitanu wa weke lo lɔsɛnɔ layɛ ndo lo ekanelo kayɛ ka yimba. Wɛ akahombe mbeka dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’atɔndɔ ande wa laadiko. (Ɛf. 5:3-5) Otungi aso ndo Shɛso lele l’olongo, Jehowa ekɔ la lotshungɔ la nshikikɛ lɔkɛwɔ lahomba ase nkumbo kande monga la lɔ. Ndo nde nɔmbaka dia ntondo ka sho batizama, sho mbidja welo dia “[nkolola] lonto l’edjedja la ditshelo dialɔ.” w22.03 2 od. 1-3
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka sato 30
Dimi lekɔ la ɛkɔkɔ ekina.—Jni. 10:16.
Ɛkɔkɔ ekina mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia mbɔtɔ lo Eohwelo oko anto wenda kɛnɛ keta ndo kanaka yimba lo elongamelo kawɔ. Vɔ kongɛka sawo dia Eohwelo l’asolo walomɔlomɔ, nɛ dia diɔ ndekaka mendana la kɛnɛ kayosalɛ Kristo nde l’anto 144 000 wayolɛ kaamɛ la nde anto wele la kɔlamelo lo Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu. Lo ɛlɔmbwɛlɔ ka Nkumekanga Yeso Kristo, wanɛ wayolɛ kaamɛ la nde l’olongo wayosha lonya dia mbetɛ nkɛtɛ paradiso ndo nkonya anto wele l’okitanyiya kokele. Ɔsɔ ayonga mɛtɛ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ le miliyɔ y’anto wɔtɔ lo Eohwelo oko anto wenda kɛnɛ keta dia nkanyiya woho wayokotshama prɔfɛsiya ya lo Bible lo nshi yayaye, ɛnyɛlɔ prɔfɛsiya yatanema lo Isaya 35:5, 6; 65:21-23; ndo Ɛnyɛlɔ 21:3, 4. Lo monga oko anto wele l’andja w’oyoyo vɔ la wakiwɔ wa ngandji, vɔ keketshaka elongamelo kawɔ kendana la nshi yayaye ndo yɛdikɔ yawɔ yaha ntshika pondjo kambɛ Jehowa.—Mat. 24:13; Ngal. 6:9. w22.01 21 od. 5-7
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete l’ɔkɔngɔ wa ɛɔtwɛlɔ ka wonya: Nisana 9) Mateo 26:6-13
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka sato 31
Ɔna onto akaye . . . dia . . . nkimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto efula.—Makɔ 10:45.
Oshinga w’etshungwelo kɛdikɛdi na? Oshinga w’etshungwelo nembetshiyaka oshinga wakafute Yeso dia nsomba kɛnɛ kakashisha Adama. (1 Kɔr. 15:22) Lande na keso l’ohomba w’oshinga w’etshungwelo? Nɛ dia ɛlɛmbɛ wa Jehowa wendana la losembwe wakalɔmbaka dia mfuta lɔsɛnɔ lo lɔsɛnɔ. (Eto. 21:23, 24) Adama akashisha lɔsɛnɔ lande la kokele. Dia nkitanyiya ɔlɛmbɛ wa Nzambi wendana la losembwe, Yeso akakimɔ lɔsɛnɔ lande la kokele. (Rɔmɔ 5:17) Diakɔ diele, le wanɛ tshɛ wele la mbetawɔ l’oshinga w’etshungwelo, nde akayala ‘Shɛwɔ ka pondjo.’ (Isa. 9:6; Rɔmɔ 3:23, 24) Yeso aketawɔ nkimɔ lɔsɛnɔ lande la kokele l’ɔtɛ wa ngandji k’efula kokande She lele l’olongo ndo katokande. (Jni. 14:31; 15:13) L’ɔtɛ wa ngandji kɛsɔ, nde akayashikikɛ dia nama olowanyi ande polo l’ekomelo ndo dia nkotsha lolango la She. Yeso akasale dui sɔ lo nama kɔlamelo yande polo lo nyɔi. Diakɔ diele, sangwelo dia Jehowa di’oma k’etatelo diendana l’anto ndo la nkɛtɛ diayokotshama. w21.04 14 od. 2-3
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 9) Mateo 21:1-11, 14-17