Ngɔndɔ ka divwa
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka divwa 1
Vɔ wakɔɔlɔmbɛ dia nde mbaɛnya djembetelo y’oma l’olongo.—Mat. 16:1.
Le anto amɔ wa lo nshi ya Yeso, wetshelo ande wa diambo oto kokoka mbaetawoya. Vɔ wakalange dia nde nsala awui efula. Koko etena kakatone Yeso mbasha djembetelo yakawayangaka, vɔ wakootone. (Mat. 16:4) Kakɔna kata Afundelo? Lo dikambo dia Mɛsiya, omvutshi Isaya akafunde ate: “Nde hatoda ekoko ndo hatodiya dui diande, ndo nde hatokiya dui diande lo ɛsɛsɛ.” (Isa. 42:1, 2) Yeso akakambe olimu ande aha la nkotola yambalo y’anto oya le nde. Nde kombika tɛmpɛlɔ yambiya anto, ndo nde kɔndɔta ahɔndɔ wa l’ɛtɛmwɛlɔ wakootshikitanyaka l’anto akina kana nɔmba anto dia mbeelɛ lo titrɛ ya l’ɛtɛmwɛlɔ. Lam’akinde la ntondo ka tominadi dikambo dia lɔsɛnɔ lande, Yeso kombetawɔ dia mambiya nkumekanga Hɛrɔdɛ lo nsala dihindo kaanga mbaki lɔsɛnɔ lande lo waale. (Luka 23:8-11) Yeso akasale ahindo amɔ, koko ndjasha l’olimu w’esambishelo mbaki dikambo diakaleke ohomba le nde. Nde akatɛ ambeki ande ate: “Nɛ dia l’oyango ɔsɔ mbakamaye.”—Makɔ 1:38. w21.05 4 od. 9-10
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka divwa 2
Dia vɔ nkondja lɔsɛnɔ la pondjo, weke dia keya wɛ Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ, la Yeso Kristo lakayatome.—Jni. 17:3.
Sho nyangaka wanɛ wele “suke dia mbetawɔ akambo wa mɛtɛ wakonya lo lɔsɛnɔ la pondjo.” (Ets. 13:48) Dia nkimanyiya anto asɔ dia vɔ monga ambeki, sho pombaka mbakimanyiya dia vɔ: 1) nshihodia, 2) mbetawɔ, ndo 3) nkamba l’awui wekawɔ oma lo Bible. (Kɔl. 2:6, 7; 1 Tɛs. 2:13) Onto tshɛ la l’etshumanelo koka nkimanyiya ambeki wa Bible lo mbisha ɛnyɛlɔ lo mboka eyoyo ɛsɔ ngandji ndo lo mbalongolaka dimɛna etena kayawɔ lo nsanganya. (Jni. 13:35) Opandjudi weka l’onto Bible nde la wɔ pombaka mbetshaka wenya efula ndo mbidja welo dia nkimanyiya ombeki ande dia nde minya waetawɔ kana mbekelo ‘yohikami wolo.’ (2 Kɔr. 10:4, 5) Koka mbɔsa ngɔndɔ efula dia nkimanyiya onto ɔmɔtshi dia nsala etshikitanu lo lɔsɛnɔ lande dia nde nkotsha oyango wa batizama. Koko nsala etshikitanu ɛsɔ ekɔ ohomba efula. w21.07 3 od. 6
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka divwa 3
Nyɔsɛdingole akambo tshɛ, nyokukute kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.—1 Tɛs. 5:21.
Onde sho mbetawɔka la wolo tshɛ lo yimba yaso dia kɛnɛ ketshaso kekɔ akambo wa mɛtɛ ndo ɔnɛ ɛnyɛlɔ kendana l’ɔtɛmwɛlɔ kayela Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛlɔ kɛnɛ mbele yoho yaamɛ yetawɔma le Jehowa? Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ aki la dietawɔ dia wolo lo kɛnɛ kendana l’akambo wa mɛtɛ. (1 Tɛs. 1:5) Dietawɔ sɔ kopikama lo woho wakawoshaka akambo wa mɛtɛ ɔngɛnɔngɛnɔ. Pɔɔlɔ aki ombeki w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi waki l’etete. Nde aketawɔka dia “Afundelo tshɛ wakasambiyama oma le Nzambi.” (2 Tim. 3:16) Kakɔna kakɛnya wekelo ande? L’Afundelo, Pɔɔlɔ akatane tolembetelo ta shikaa takɛnyaka dia Yeso mbaki Mɛsiya wakalakema, tolembetelo tele ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ w’ase Juda kotietawɔka. Ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ ɛsɔ wa dungi pende wakasɛmaka dia vɔ waki enyimpala wa Nzambi, koko vɔ wakootonaka oma l’etsha awɔ. (Tito 1:16) Otshikitanyi la wɔ, Pɔɔlɔ kɔsɔna tenyi dia l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi diakandahombe mbetawɔ. Nde aki suke dia mbetsha ndo dia nkamba la “alako tshɛ wa Nzambi.”—Ets. 20:27. w21.10 18 od. 1-2
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka divwa 4
Ndooko onto lakoka ndja le mi paka Papa lakantome kookotodi.—Jni. 6:44.
Etena konɛso ndo katɛso ashi, sho pombaka mbeyaka ɔkɛndɛ wele la Nzambi. (1 Kɔr. 3:6, 7) Jehowa mbɔsaka lɔsɛnɔ l’onto tshɛ la nɛmɔ. Nde toshaka diɛsɛ dia nkamba kaamɛ la Ɔnande dia ntshumanya anto oma lo wedja tshɛ ntondo k’ekomelo ka dikongɛ nɛ ndja. (Han. 2:7) Olimu aso w’esambishelo koka mbɛdikama la olimu wa shimbɛ anto. Ndo sho tekɔ oko anto wakatomama dia toshimbɛ anto wakɔtɔ lo difuku dia mbɔkɔ. Kaanga mbele paka atshimi wa mbɔkɔ angana ato mbakoka tanema la lɔsɛnɔ, olimu wakamba anto tshɛ dia mbashimbɛ wekɔ la nɛmɔ. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo di’olimu w’esambishelo wakambaso. Sho hateye anto angana wayoshimbamɛ oma lo dikongɛ dia Satana. Koko Jehowa koka nkamba la onto tshɛ l’atei aso dia mbakimanyiya. Andreas, ladjasɛ la Bolivie mbutaka ate: “Dimi mbɔsaka onto tshɛ leka akambo wa mɛtɛ wa lo Bible ndo labatizama oko etombelo w’oma l’olimu wokambi olui w’anto.” Nyɛsɔ totetemale monga la kanyi y’ɔlɔlɔ ya ngasɔ lo dikambo di’olimu aso w’esambishelo. Naka sho nsala ngasɔ, kete Jehowa ayotɔtshɔkɔla ndo olimu aso w’esambishelo wayonga mɛtɛ kiɔkɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ. w21.05 19 od. 19-20
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka divwa 5
Mpandɔ oma lo djonga ya Diabolo.—2 Tim. 2:26.
Mengenga ekɔ l’oyango ɔtɔi, wa minda kana ndjaka nyama. Nde koka nkamba la tolonga totshikitanyi oko wakadiɛnyi osambi ɔmɔtshi wa Jɔbɔ wa kashi. (Jɔbɔ 18:8-10) Ngande wakoka mengenga nkesa nyama dia tɔ mindama lo djonga? Nde mbekaka nyama. Onemba akɔna wetatɔ? Diangɔ diakɔna dialangatɔ? Ngande wakokatɔ mindama aha la tɔ mbeya? Satana ekɔ oko mengenga kɛsɔ. Nde teekaka. Nde mɛnaka otsha lɛnɛ atshɔso ndo nde mbeyaka kɛnɛ kalangaso. Oma laasɔ, nde mambaka djonga ele l’elongamelo ɔnɛ yɔ yayotonda aha la sho mbeya. Koko, Bible toshikikɛka ɔnɛ naka tambondama, sho koka mpandɔ. Tɔ tetshaka nto woho wakokaso mbewɔ tolonga tɔsɔ tshɛ. Tolonga tohende taleka nkamba la Satana ele lotamanya la lokaki. L’edja k’ɛnɔnyi nunu, Satana ekɔ lo nkamba la waonga wa kɔlɔ asɔ. Nde ekɔ oko omambi wa tofudu wakesa tofudu dia tɔ mindama lo djonga kana lo ɔtɛyi. (Os. 91:3) Koko sho hatohombe mindama oma le Satana. Lande na? Nɛ dia Jehowa tɔkɛnɛmɔlɛka toho ta mayɛlɛ takamba la Satana.—2 Kɔr. 2:11. w21.06 14 od. 1-2
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka divwa 6
Ɔtɛ wa ndjwe wekɔ dɛmbɔ dia nkoso di’olangala etena katanemawɔ lo mboka ka losembwe.—Tok. 16:31.
Esombe wa kɔlamelo wekɔ oko ayama wa nɛmɔ efula. Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbɛdikaka ɔtɛ wa ndjwe la dɛmbɔ dia koso. (Tok. 20:29) Koko, koka monga ko hatɛnyi esadi eto nɛmɔ diele l’anto asɔ. Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka washihodia nɛmɔ di’efula diele l’esombe w’anto koka nkondja ɛngɔ kɛmɔ ka nɛmɔ oma le wɔ. Esombe w’anto wele la kɔlamelo wekɔ la nɛmɔ di’efula le Jehowa Nzambi. Nde mɛnaka weho w’anto wewɔ mɛtɛ l’etei ndo nde mbɔsaka waonga awɔ wa diambo la nɛmɔ. Nde ngɛnangɛnaka etena kasambiyɛ esombe w’anto ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka lomba lambowokondja l’edja k’ɛnɔnyi efula wambowokambɛ Jehowa la kɔlamelo. (Jɔbɔ 12:12; Tok. 1:1-4) Jehowa mbɔsaka nto ekikelo kawɔ la nɛmɔ. (Mal. 3:16) Vɔ wakahomana l’ekakatanu lo nsɛnɔ yawɔ, koko vɔ wekɔ lo ntetemala monga la mbetawɔ ka wolo le Jehowa. Elongamelo kawɔ ka lo nshi yayaye kamboleka monga wolo oleki mbala ka ntondo kakaweke akambo wa mɛtɛ. Ndo Jehowa mbalangaka nɛ dia vɔ tetemalaka mbewoya lokombo lande “ndo lo esombe awɔ.”—Os. 92:12-15. w21.09 2 od. 2-3
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka divwa 7
Onto l’onto asɛdingole etsha ande hita, ko nde ayoyonga la ɔkɔkɔ wa ngɛnangɛna lo kɛnɛ kasalande ndamɛ.—Ngal. 6:4.
Ekɔ ohomba tena la tena dia sho sɛdingolaka eyango aso. Sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi ndjaɛdikaka l’anto akina dia mbeya kana dimi ndeka amɔ? Onde dimi lekɔ lo nkamba olimu efula l’etshumanelo l’ɔtɛ walangami monga onto loleki ɔlɔlɔ? Kana l’ɔtɛ walangami ndeka anangɛso l’akadiyɛso akina? Ko kana dimi nangaka tsho mbisha Jehowa kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le mi?’ Bible tokeketshaka dia mbewɔ dia ndjaɛdika l’anto akina. Lande na? Ntondotondo, naka sho mfɔnya dia kɛnɛ kasalaso ndeka kɛnɛ kasala anangɛso, kete sho koka monga la otako. Lo wedi okina, naka sho mfɔnya dia kɛnɛ kasala anangɛso ndeka kɛnɛ kasalaso, kete ondo dui sɔ koka tɔkɔmɔla. (Rɔmɔ 12:3) Sho pombaka mbohɔ dia Jehowa mbakatokotola oya le nde, aha l’ɔtɛ weso olangala, aha l’ɔtɛ wa diewo diaso dia ntɛkɛta, kana l’ɔtɛ weyamaso efula le anto, koko l’ɔtɛ wetawɔso mbooka ngandji ndo mpokamɛ Ɔnande.—Jni. 6:44, 1 Kɔr. 1:26-31. w21.07 14-15 od. 3-4
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka divwa 8
Nyu pombaka ntetemala monga eyoyo lo wolo walɔmbɔla timba tanyu.—Ɛf. 4:23.
Dia sho nɔngɔsɔla timba taso, sho pombaka nɔmbaka, mbekaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo kanaka yimba. Diakɔ diele, tetemala nsala awui asɔ ndo lɔmba Jehowa dia nde kosha wolo wa mbasala. Nyuma kande k’ekila kayokokimanyiya dia ntondoya dia minya mbekelo tshɛ ka ndjaɛdika l’anto akina. Jehowa ayokokimanyiya nto dia mbeya ndo minya esadi eto ɔkɔmiya kana lotamanya naka tokanyi ta kɔlɔ tɔsɔ tambonga l’otema ayɛ. (2 Ɛk. 6:29, 30) Jehowa mbeyaka etema aso. Nde mbeyaka nto ekakatanu wele laso, mbuta ate ta dialɔshaso la yimba ya l’andja ɔnɛ ndo la eongelo kaso kele keema kokele. Etena kɛna Jehowa dia tekɔ lo ndɔshana la wolo tshɛ la tɔsɛngiya ta kɔlɔ tɔsɔ, ngandji katokande fulaka. Dia mɛnya woho wayaokande lo dikambo diaso, Jehowa kambaka la dimama diele lam’asa ombutshi wa womoto l’ɔnande. (Isa. 49:15) Ekɔ tshondo y’ekeketshelo dia mbeya dia Jehowa tokaka woho wa ngandji ka ngasɔ etena katɛnande talɔsha dia mbokambɛ l’anima aso tshɛ! w21.07 24-25 od. 17-19
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka divwa 9
Nyɔngɛnɛngɛnɛ la wanɛ wangɛnangɛna.—Rɔmɔ 12:15.
Sho koka mfudia ɔngɛnɔngɛnɔ aso lo ndjasha tshɛ lo kɛnɛ tshɛ kambowotosha l’olimu wa Jehowa. “[Y]asha tshɛ” l’olimu w’esambishelo ndo l’elimu wa l’etshumanelo. (Ets. 18:5; Hɛb. 10:24, 25) Lɔngɔsɔla nsanganya dimɛna dia tosha kɔmatɛrɛ yakeketsha l’awui wayekama. Ɔsa ɔkɛndɛ tshɛ w’ombeki wakoshawɔ lo losanganya la l’atei wa lomingu la nɛmɔ. Naka wambokɔlɔmba dia nkimanyiya l’ɔkɛndɛ ɔmɔtshi wa l’etshumanelo, nkoma la wonya ndo onga onto lakokawɔ mbɛkɛ otema. Tɔsake ɔkɛndɛ akɔna tshɛ wambowokosha oko ɔkɛndɛ wahayasungana mbetsha wenya lɔkɔ. Sala la wolo dia ndowanya akoka ayɛ. (Tok. 22:29) Naka wɛ ndjasha efula l’elimu ndo lo ɛkɛndɛ ayɛ wa lo nyuma, kete wɛ ayohama esadi ndo wɛ ayoleka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (Ngal. 6:4) Ndo wɛ hatonga l’okakatanu dia ngɛnangɛna kaamɛ l’anto akina etena kakondjawɔ diɛsɛ dimɔ di’olimu diakayakombolaka nkondja.—Ngal. 5:26. w21.08 22 od. 11
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka divwa 10
Lomba l’oma la diko lekɔ ntondotondo pudipudi, oma laasɔ lɔ lekɔ wɔladi, ekanelo k’ɔlɔlɔ, suke dia nkitanyiya, lɔ ndola tɔɔ la kɛtshi ndo la elowa w’ɛlɔlɔ, lɔ keema la shɔnɔdi ndo keema la dungi pende.—Jak. 3:17.
Sho pombaka mbewɔ lotamanya ndo tetawɔ mbetshama. Oko wakoka hemɔ nkonya dui di’onto ɔmɔtshi dia monga l’okakatanu dia nkamba dimɛna, mbele lotamanya koka monga tshondo y’okakatanu le so dia ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa. Afarisɛ waketawɔ di’etema awɔ monga wolo efula ko wakatone tolembetelo takɛnyaka hwe dia Yeso aki la nyuma ka Nzambi ndo nde mbaki Ɔna Nzambi. (Jni. 12:37-40) Dui sɔ diaki waale le wɔ nɛ dia diɔ diakendanaka la lɔsɛnɔ lawɔ la pondjo la lo nshi yayaye. (Mat. 23:13, 33) Shi ekɔ ohomba dia sho ntetemala mbetawɔ di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo nyuma kande ndowanya lonto laso ndo monga la shɛngiya l’ekanelo ndo lo tɛdikɔ taso! Lam’ele Jakɔba aki l’okitshakitsha, nde aketawɔ dia mbetshama oma le Jehowa. Ndo aki l’ɔtɛ wakinde l’okitshakitsha mbakandayokoma ombetsha wa manamana. w22.01 10 od. 7
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka divwa 11
Nyotetemale nɔmba.—Mat. 7:7.
Etena ‘katetemalaso nɔmba,’ sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Shɛso lele l’olongo ekɔ lo tohokamɛ. (Kɔl. 4:2) Kaanga mbakoka okadimwelo mɛnama oko wambotshimbatshimba, Jehowa tolakaka dia nde ayokadimola dɔmbɛlɔ diaso “lo etena kahombama.” (Hɛb. 4:16) Diakɔ diele, hatohombe pondjo momalɛ Nzambi naka dui dimɔ hadiosalemi esadi esadi oko wafɔnyaso wotodiosalema. Ɛnyɛlɔ, anto efula wambɔlɔmba l’edja k’ɛnɔnyi efula dia Diolelo dia Nzambi komiya dikongɛ nɛ di’akambo. Ndo Yeso akate dia sho pombaka nɔmba lo dikambo sɔ. (Mat. 6:10) Koko ayonga dui di’enginya di’onto ɔmɔtshi mbetawɔ dia mbetawɔ kande le Nzambi mbɔla l’ɔtɛ w’ɔnɛ ekomelo haye etena kalongamɛ anto! (Hab. 2:3; Mat. 24:44) Tayonga akanga wa tomba naka sho ntetemala kongɛɛ le Jehowa ndo mbɔlɔmbaka la mbetawɔ. Ekomelo kayoya paka etena kahombama, nɛ dia Jehowa amboshilaka nsɔna ‘lushi la wonya’ wahombatɔ ndja. Ndo ɔsɔ mbayonga etena koleki dimɛna le anto tshɛ.—Mat. 24:36; 2 Pe. 3:15. w21.08 10 od. 10-11
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka divwa 12
Nyosale akambo tshɛ la okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka.—Flpɛ. 2:3.
Esombe wele l’okitshakitsha mbeyaka dia lam’ele vɔ wambotshunda esombe, vɔ hawoyokoka nsala awui efula woho wakawasalaka. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’emendji w’etshimbedi. Etena kakotshawɔ ɛnɔnyi 70, vɔ nɔmbamaka dia nkamba olimu okina. Dui sɔ koka monga tshondo y’okakatanu. Vɔ wakalangaka efula diɛsɛ diawɔ sɔ dia kambɛ anangɛwɔ. Koko vɔ shihodiaka ɔnɛ ekɔ ohomba di’anangɛso w’ɛlɔngɔlɔngɔ nkamba olimu ɔsɔ. Vɔ kɛnɛmɔlaka dionga diele oko diaki l’ase Lɛwi wa l’Isariyɛlɛ w’edjedja, etena kakawakotshaka ɛnɔnyi 50, vɔ wakalɔmbamaka dia ntshika nkamba olimu lo tabɛrnaklɛ. Ɔngɛnɔngɛnɔ waki l’ase Lɛwi w’esombe asɔ konemanɛka la diɛsɛ dimɔ dia laande. Vɔ wakangɛnangɛnaka l’ɛkɛndɛ waki la wɔ, mbuta ate nsala kɛnɛ tshɛ kakawakokaka nsala dia nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ. (Wal. 8:25, 26) Ɛlɔ kɛnɛ, kaanga mbahawayokambɛ tshumanelo efula, wanɛ wakakambaka oko emendji w’etshimbedi wekɔ tshondo y’ɔtshɔkɔ lo tshumanelo diawɔ. w21.09 8-9 od. 3-4
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka divwa 13
Papa, dimi lakasalɛ olongo kɔlɔ ndo lakakosalɛ kɔlɔ. Dimi handjosungana mbelamɛ ɔnayɛ.—Luka 15:21.
Yeso akasha wɛɛla ɔmɔtshi wakeketsha wa ɔna lakashishɔ, wele lo Luka 15:11-32. Ɔna pami ɔmɔtshi akatɔmbɔkwɛ she, akamɔ oma la ngelo ndo akande lɔkɛndɔ “otsha lo wodja w’etale.” Lɛkɔ, nde akatonga la lɔsɛnɔ la mindo ndo la kɔlɔ. Koko etena kakandonge l’ekakatanu, nde akakane yimba efula. Nde akashihodia dia nde aki la lɔsɛnɔ la dimɛna etena kakinde kaamɛ l’ase nkumbo kawɔ. Oko wakate Yeso, ɔlɔngɔ a pami ɔsɔ “akakane yimba.” Nde akɔshi yɛdikɔ ya nkalola la ngelo ndo nɔmba she edimanyielo. Aki ohomba efula woho wakashihodia ɔnɔsɔ dia nde akasale kɔlɔ. Nde akahombe ntshikitanya lɔkɛwɔ lande! Ɔna lakashishɔ ɔsɔ akɛnya ndjatshumoya oma k’ɛse otema oma lo kɛnɛ kakandasale. Wɛɛla ɔnɛ bu tsho ɔkɔndɔ wananda otema. Atɔndɔ wa lɔkɔ koka nkimanyiya dikumanyi dia l’etshumanelo etena kalangawɔ mbeya dia kana osekawɔ ombetawudi lakasale pɛkato ka woke amboyatshumoya mɛtɛ. w21.10 5 od. 14-15
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka divwa 14
Dimi layosutshasutsha wedja tshɛ.—Han. 2:6.
Kakɔna kahatosutshasutshama kana kahatonyɛma? Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ɔnɛ: “Lam’ele sho pombaka nongola Diolelo diahakoke sutshasutshama, nyɛsɔ totetemale . . . kambɛ Nzambi olimu w’ekila lo yoho yetawɔnde la wɔma ndo la lokomba.” (Hɛb. 12:28) Lo mɛtɛ, etena kayonga osutshesutshelo w’ekomelo, onyake Diolelo dia Nzambi to mbahatosutshasutshama. (Os. 110:5, 6; Dan. 2:44) Ɔnɛ bu etena kahombaso mbetsha wenya wetshetsha! Anto pombaka nsala ɔsɔnwɛlɔ ɔmɔtshi: Onde vɔ wayotetemala nsukɛ yoho ya lɔsɛnɔ yakeketshama l’andja ɔnɛ, yakonya l’elanyelo, ko kana vɔ wayosala la wolo dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ la lolango la Nzambi, dui diakonya lo lɔsɛnɔ la pondjo? (Hɛb. 12:25) L’ekimanyielo k’olimu aso w’esambishelo, sho koka nkimanyiya anto dia vɔ mbɔsa yɛdikɔ y’ohomba. Ndo nyɛsɔ totetemale mbohɔ ɛtɛkɛta wa Nkumadiɔndjɔ Yeso ɛnɛ: “Lokumu l’ɔlɔlɔ lɔnɛ la Diolelo layosambishama lo nkɛtɛ k’otondo oko ɔmɛnyi le anto wa lo wedja tshɛ, ko oma laasɔ ekomelo kayoya.”—Mat. 24:14. w21.09 19 od. 18-20
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka divwa 15
Dimi hakotshikaki ndo hakokalɛki pondjo.—Hɛb. 13:5.
Dikumanyi, nyu nyekɔ l’ɔkɛndɛ wa laande wa nsamba asekanyu atɛmɔdi wele wakiwɔ wa ngandji wambotshika kambɛ Jehowa. (1 Tɛs. 5:14) Nyɔshi yɛdikɔ ya mbakeketsha la ntondo ndo l’ɔkɔngɔ wa nsanganya y’Akristo. Nyowaembolake ndo nyɔlɔmbake kaamɛ la wɔ. Nyosambishake kaamɛ la wɔ kana nyowaelɛke lo tena dimɔ dia ndjosala la nyu ɔtɛmwɛlɔ wa lo nkumbo. (1 Tɛs. 2:7, 8) Jehowa “halange kaanga onto 1 ndanyema, koko nde nangaka dia anto tshɛ nkondja diaaso dia ndjatshumoya.” (2 Pe. 3:9) Kaanga etena kasala onto ɔmɔtshi pɛkato ka woke, Nzambi tetemalaka mbɔsa lɔsɛnɔ lande la nɛmɔ. Tokanyiya dikambo di’oshinga wolo wakafute Jehowa, mbuta ate oshinga w’etshungwelo w’ɔnande la ngandji dikambo dia nsɛnɔ y’atshi wa pɛkato. La kɛtshi tshɛ, Jehowa salaka la wolo dia nkimanyiya anto asɔ dia vɔ nkalola le nde. Nde nongamɛka dia vɔ wayɔsa yɛdikɔ ya nsala dui sɔ, oko wakokaso diɛna lo wɛɛla wa Yeso w’ɔna lakashishɔ.—Luka 15:11-32. w21.09 30-31 od. 17-19
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka divwa 16
Nyambona elowa w’olimu awɔ.—Jni. 4:38.
Ko kayotota naka l’ɔtɛ weyɛ l’ekakatanu wendana la yoonge kana l’ekakatanu ekina wɛ aya l’elelo ɛmɔ dia nsambisha? Wɛ koka ntetemala monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo ɔkɛndɛ wele la yɛ l’olimu wa dinela. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka nkumekanga Davidɛ lele nde l’apami ande wakashimbɛ nkumbo yawɔ ndo diangɔ diawɔ oma le ase Amalɛka. Apami nkama hiende l’atei awɔ wakalɛmbɛ efula l’ɔtɛ wa ta, diakɔ diele vɔ wakadjasɛ dia namaka etshumu awɔ. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbidja otshumba lo ta, Davidɛ akadjanga dia vɔ tshɛ nkahana diangɔ dia dimbo popo. (1 Sa. 30:21-25) Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo di’olimu aso wa l’andja w’otondo wa mbetɛ anto ambeki. Onto tshɛ ladja welo koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ akɔ waamɛ lo dikambo di’onto tshɛ l’oyoyo lambotokimanyiya dia ntatɛ nkɛndakɛnda lo mboka k’otsha lo lɔsɛnɔ. Jehowa ekɔ lo mɛna etete kaso ndo eyango w’amɛna wele la so ndo nde tofutaka. Nde tetshaka nto woho wa monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo kɛnɛ kakokaso nsala l’olimu wa woke wa dinela. (Jni. 14:12) Sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Nzambi ayotetawɔka naka hatohekwe! w21.10 28 od. 15-17
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka divwa 17
Lotombo laki ɛlɔngɔ w’apami ele wolo awɔ.—Tok. 20:29.
Etena kambototshunda osombe, sho koka mboka wɔma ɔnɛ hatotonga ohomba le Jehowa oko wakiso ntondo. Kaanga mbele mɛtɛ koka monga ko taya bu la wolo oko wakiso ntondo, sho koka nkamba la lomba ndo la diewo diakatakondja dia nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ nkotsha kɛnɛ kalɔmbama ndo mɛmba ɛkɛndɛ w’eyoyo. Esombe pombaka monga l’okitshakitsha naka vɔ nangaka nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ. Onto lele l’okitshakitsha mbɔsaka di’anto akina mboleka. (Flpɛ. 2:3, 4) Esombe wakɛnɛmɔla dionga sɔ shihodiaka ɔnɛ l’awui efula, ekɔ avɛsa efula ndo toho efula takoka onto nkotsha ɔkɛndɛ ɔmɔtshi. Diakɔ diele, vɔ hawolongamɛ di’onto tshɛ nsala awui woho akɔ waamɛ wakawasalaka lo nshi yakete. (Ond. 7:10) Kaanga mbakokawɔ monga la diewo di’efula dia nkahana la lɔlɔnga la nshi nyɛ, vɔ shihodiaka dia “akambo weta lo andja ɔnɛ wekɔ lo tatshikitana” ndo ɔnɛ koka monga ohomba le wɔ dia ndjaɔtɔnganyiya l’awui w’eyoyo.—1 Kɔr. 7:31. w21.09 8 od. 1, 3
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka divwa 18
Jehowa le, jambizambi yakɔna yɛdimi la yɛ? Ɛdimi la yɛ, wɛ lɛnya ekila kayɛ lo yɛdikɔ y’efula?—Eto. 15:11.
Jehowa halɔmbaki atɛmɔdi ande pondjo dia nsala dui dimɔ diakoka mbasalɛ kɔlɔ. Jehowa ekɔ ekila tshɛ lo tshɛ. Dui sɔ diakɛnamaka hwe oma lo efundelo wakafundama l’ohembo wa lokaka la paonyi la lo dihɔndɔ diakadingaka ɔlɔmbɛdi a laadiko l’ɔtɛ. Lo lokaka lakɔ, akafundama ɔnɛ: “Jehowa ekɔ kanga ekila.” (Eto. 28:36-38) Losango laki lo lokaka lɔsɔ lakashikikɛka onto tshɛ lakaliɛnaka ɔnɛ Jehowa ekɔ mɛtɛ ekila. Ko kayotota dikambo di’ose Isariyɛlɛ laki komonga l’akoka wa mɛna lokaka lakɔ l’ɔtɛ wakinde kokoka nsukana l’ɔlɔmbɛdi a laadiko? Onde nde akahandjaka losango l’ohomba lɔsɔ? Ndooko! Ose Isariyɛlɛ tshɛ akokaka losango lɔsɔ etena kakawadiaka Ɛlɛmbɛ la ntondo k’apami, wamato ndo ana. (Eoh. 31:9-12) Otondonga wɛ aki laawɔ, wɛ otoka ɛtɛkɛta wayela ɛnɛ: “Dimi kele Jehowa Nzambi kanyu. Nyu pombaka . . . monga ekila nɛ dia dimi lekɔ ekila.” “Nyu pombaka monga ekila le mi, nɛ dia dimi Jehowa lekɔ ekila.”—Lɛw. 11:44, 45; 20:7, 26. w21.12 3 od. 6-7
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka divwa 19
Nyotshike ndjakiyanya.—Luka 12:29.
Amɔtshi koka ndjakiyanya dikambo di’ehomba awɔ wa l’emunyi. Koka monga ko vɔ wekɔ lo nsɛna lo wodja wele bu l’ekondjelo k’efula. Koka monga wolo le wɔ dia nkondja dikuta dia kambe dia nkotsha ehomba wa nkumbo yawɔ. Kana koka monga ko onto lambosukɛka nkumbo ambovɔ, ko ase nkumbo wotshikadi hawoyeya woho wa nkondja dikuta dia ndjasɛnya. Tayokondja wahɔ naka sho monga la wɛkamu lo dihole dia ndjakiyanya. Tohɔ dia Jehowa toshikikɛka dia nde ayokotsha ehomba aso wa l’emunyi naka sho mbetsha awui wa lo nyuma lo dihole dia ntondo. (Mat. 6:32, 33) Nde okokotshaka alaka ande tena tshɛ. (Eoh. 8:4, 15, 16; Os. 37:25) Naka Jehowa kotshaka ehomba wa tofudu ndo w’alɛmbɔlɛmbɔ, kete sho ndooko l’ɔkɔkɔ wa ndjakiyanya dikambo dia kɛnɛ kayotɔlɛ kana kayotɔlɔta. (Mat. 6:26-30; Flpɛ. 4:6, 7) Oko wele ngandji tshutshuyaka ambutshi dia nkotsha ehomba wa l’emunyi w’anawɔ, mbele ngandji tshutshuyaka Shɛso lele l’olongo dia nkotsha ehomba wa l’emunyi w’ekambi ande. w21.12 17 od. 4-5; 18 od. 8
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka divwa 20
Jehowa akatetemala monga kaamɛ la Yɔsɛfu ndo akatetemala mbɛnya ngandji kande ka kɔlamelo.—Eta. 39:21.
Onde onto ɔmɔtshi kana osekayɛ ɔtɛmɔdi atakosalɛka awui lo yoho ya kɔlɔ? Enda ɛnyɛlɔ ka Yɔsɛfu lele anango wakoosalɛ awui aha la losembwe. Nde akatetemala ndjasha l’olimu wa Jehowa, ɔnɛ lakayowɔtshɔkɔla efula l’ɔtɛ wa solo diande dia lotutsha di’efula. L’edjedja ka wonya, Yɔsɛfu akayonga l’akoka wa dimanyiya wanɛ wakoosalɛ kɔlɔ ndo Jehowa akɔtshɔkɔla. (Eta. 45:5) L’ɛnyɛlɔ ka Yɔsɛfu, sho keketshamaka etena kayasukanyaso la Jehowa ndo katshikaso dia nde nsala awui la losembwe. (Os. 7:17; 73:28) Naka wɛ ekɔ lo mbikikɛ dui dimɔ diele bu la losembwe kana dui dikina diakonyangiya, kete ohɔ dia Jehowa ekɔ suke la “wanɛ wele l’etema wambatɛ.” (Os. 34:18) Nde kookaka ngandji l’ɔtɛ weyɛ la solo dia lotutsha ndo l’ɔtɛ wakitshayɛ wotsho ayɛ le nde. (Os. 55:22) Nde ekɔ Shushi ya nkɛtɛ k’otondo. Ndooko dui diahandeye. (1 Pe. 3:12) Naka wɛ ekɔ lo diɛnɛ l’ekakatanu wa wolo wahayakoke nkandola, onde wɛ mbetawɔka kongɛɛ le nde? w21.08 11 od. 14; 12 od. 16
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka divwa 21
Nyotetemale nshihodia kɛnɛ kele lolango la Jehowa.—Ɛf. 5:17.
Ayonga dui dia lomba dia sho nkamba la lɔsɛnɔ laso lo yoho yangɛnyangɛnya Jehowa. Sho pombaka mbetsha awui woleki ohomba lo dihole dia ntondo. Lo tena dimɔ nkamba la wenya aso lo yoho yoleki dimɛna mendanaka la nsala ɛsɔnwɛlɔ lam’asa awui ahende wele bu mɛtɛ kɔlɔ. Ɔkɔndɔ weyama dimɛna wendana la woho wakatshu Yeso dia tembola Mariya la Maata lakawɔ mɛnyaka mɛtɛ ka dui sɔ. Maata aki l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia nongola Yeso oko ɔngɛndangɛnda, diakɔ diele nde akalɔngɔsɔla mbo ya ndɛ efula lo dikambo diande. Koko kadiyɛnde, Mariya akakondja wahɔ lo wembwelo ɔsɔ, nde akadjasɛ suke la Nkumadiɔndjɔ ndo akahokamɛka wetshelo ande. Kaanga mbele kɛnɛ kakasale Maata komonga kɔlɔ, koko Yeso akate ate Mariya “ambɔsɔna kɛnɛ koleki dimɛna.” (Luka 10:38-42, nɔtɛ.) L’edjedja ka wonya, ondo Mariya akohɛ ndo mbo ya ndɛ yakandawasha lo diaaso sɔ, koko sho koka monga l’eshikikelo dia nde kombohɛ pondjo kɛnɛ kakandeke oma le Yeso. Oko wakangɛnangɛna Mariya etena ka tshitshɛ kakandetsha kaamɛ la Yeso, sho ngɛnangɛnaka etena ketshaso kaamɛ la Jehowa. w22.01 27 od. 5-6
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka divwa 22
Onde wɛ ambɛna woho wamboyakitshakitsha Ahaba la ntondo kami?—1 Nku. 21:29.
Kaanga mbakayakitshakitsha Ahaba la ntondo ka Jehowa, lɔkɛwɔ lakayonga la nde l’ɔkɔngɔ, mɛnyaka dia nde komonga la ndjatshumoya ka mɛtɛ. Nde kominya ɔtɛmwɛlɔ wa Baala oma lo diolelo diande. Ndo nde kokeketsha anto dia vɔ ntɛmɔla Jehowa. L’ɔkɔngɔ w’Ahaba ndjakema, Jehowa akɛnya woho wakandɔsaka pami kɛsɔ. Jehu, omvutshi wa Nzambi akate ate nde aki “kanga kɔlɔ.” (2 Ɛk. 19:1, 2) Tokane yimba la dui nɛ: Otondonga Ahaba akayatshumoya l’otema ɔtɔi, tshike omvutshi ɔsɔ totondota ɔnɛ nde ekɔ kanga kɔlɔ ndo nde petshaka Jehowa. Mbokɛmaka hwe dia, kaanga mbakanyange Ahaba lo yɛdikɔ mɔtshi, nde kondjatshumoya tshɛ lo tshɛ. Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛnyɛlɔ ka Ahaba? Etena kakandoke kɛnɛ kakate Elidja lo kɛnɛ kendana l’awui wa kɔlɔ wakahombe komɛ ɔlɔndji wa nkumbo kande, oma l’etatelo Ahaba akayakitshakitsha. Ɔsɔ aki etatelo ka dimɛna. Koko awui wakandayosala oma laasɔ, wakɛnya dia nde komonga la ndjatshumoya ka mɛtɛ. Diakɔ diele, ndjatshumoya nɔmbaka awui efula, aha mɛnya tsho dia tambonyanga dui dimɔ lo tshanda mɔtshi. w21.10 3 od. 4-5, 7-8
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka divwa 23
Lokumu l’ɔlɔlɔ lɔnɛ la Diolelo layosambishama.—Mat. 24:14.
Isaya aki omvutshi, ndo koka monga ko ndo wadɛnde aki l’ɛkɛndɛ ɛmɔ wakatama lo prɔfɛsiya, nɛ dia nde mbelamɛka ɔnɛ “omvutshi wa womoto.” (Isa. 8:1-4) Mɛnamaka dia Isaya nde la wadɛnde wakayashaka tshɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa. Ɛlɔ kɛnɛ, atshukanyi koka ndjasha dia kambɛ Jehowa lo lɔsɛnɔ lawɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokawɔ nsala l’olimu ande. Vɔ koka mfudia wɛkamu awɔ le Jehowa lo mbekaka prɔfɛsiya ya lo Bible kaamɛ ndo lo nyangaka dia mbeya woho wakotshamayɔ tena tshɛ. (Tito 1:2) Vɔ koka nkana yimba lo woho wakokawɔ mbisha lonya lo okotshamelo wa prɔfɛsiya mɔtshi ya lo Bible. Ɛnyɛlɔ, vɔ koka mbisha lonya l’okotshamelo wa prɔfɛsiya kakate Yeso ɔnɛ lokumu l’ɔlɔlɔ layosambishama lo nkɛtɛ k’otondo la ntondo k’ekomelo ndja. Lo yɛdikɔ yayoleka wadi l’omi monga l’eshikikelo dia prɔfɛsiya ya lo Bible yekɔ lo takotshama, mbayowotalekaka ndjashikikɛ dia nsala awui efula lo dikambo dia Jehowa. w21.11 16 od. 9-10
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka divwa 24
Nde akatɛ ombeki ande akɔ ate: “Eenda nyɔ!”—Jni. 19:27.
Yeso akayakiyanya lo dikambo dia nyango laki ondo wadi aki odo. Lam’ele Yeso akayakiyanyaka dikambo dia Mariya ndo akawokaka ngandji, nde akasha Joani ɔkɛndɛ wa mbokokɛka ndo nde akeyaka dia nde ayowokotshɛka ehomba ande wa lo nyuma. Oma lo lushi lɔsɔ, Joani akayala oko ɔnaki Mariya ndo akokokɛka oko nyango. Yeso mɛtɛ akɛnya ngandji kakandokaka womoto lakɔsamaka la nɛmɔ ɔsɔ, ɔnɛ lakokokɛka la ngandji tshɛ etena kakandotɔ ndo lakemala suke la nde etena kakandadiakema! Wetshelo akɔna wakokaso nkondja oma l’ɛtɛkɛta wa Yeso? Dimama diele lam’asaso l’anangɛso l’akadiyɛso w’Akristo koka ndeka dimama diele lam’asaso l’ase nkumbo kaso ka lo demba wolo. Ewotɔ aso koka tɔlɔsha kana tɔsɛka, koko oko wakalake Yeso, naka sho ndjaɛkɛ le Jehowa ndo le okongamelo Ande, kete tayokondja “mbala 100” ndeka kɛnɛ kakatashisha. Efula kawɔ wayoyala oko ɔna pami, ɔna womoto, mama, kana papa ka ngandji. (Makɔ 10:29, 30) Ngande wayaokayɛ lo kɛnɛ kendana la monga lo nkumbo ka lo nyuma kele kaamɛ lo mbetawɔ ndo lo ngandji, mbuta ate ngandji kokawɔ Jehowa ndo kokanawɔ lam’asawɔ?—Kɔl. 3:14; 1 Pe. 2:17. w21.04 9-11 od. 7-8
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka divwa 25
Tanyohɛke nsala ɔlɔlɔ ndo nkimanyiya anto akina la diangɔ diele la nyu.—Hɛb. 13:16.
Onto lele la ngandji ka kɔlamelo hasale tsho kɛnɛ kalongamɛ anto akina. Ɛlɔ kɛnɛ, oko wakidiɔ lo nshi yakete, anangɛso l’akadiyɛso efula sɔnaka dia mɛnya asekawɔ ambetawudi ngandji ka kɔlamelo, kaanga wanɛ wele vɔ hawowaeye dimɛna. Ɛnyɛlɔ, etena keyawɔ dia mpokoso kɛmɔ k’oma lo diangɔ diakatongama kambotomba dihole dimɔ, mbala kakɔ ɔtɔi vɔ nyangaka dia mbeya woho wakokawɔ mbisha ekimanyielo kawɔ. Etena kahomana ose etshumanelo ɔmɔtshi l’ekakatanu wendana la ekondjelo, vɔ nyangaka esadi eto dia mbeya ehomba ande ndo vɔ mboshaka ekimanyielo ka shikaa. L’ɛnyɛlɔ k’ase Makɛdɔniya wa lo ntambe ka ntondo, vɔ kimɔka oleki ndo kɛnɛ kalongamɛ anto. Vɔ kimɔka elambo “oleki ndo ekondjelo kawɔ” dia nkimanyiya anangɛwɔ wele bu l’ekondjelo k’efula. (2 Kɔr. 8:3) Dikumanyi mongaka la lowando l’ekimanyielo kasha anangɛso l’akadiyɛso woludi la ngandji. Mandola anangɛso l’akadiyɛso l’etena kahombama mbashaka wolo wele lawɔ ohomba dia ntetemala nkimanyiya anto akina.—Isa. 32:1, 2. w21.11 11 od. 14; 12 od. 21
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka divwa 26
Hokɛ toyi diayɛ ndo hokamɛ ɛtɛkɛta wa akanga wa lomba.—Tok. 22:17.
Sho tshɛ tekɔ l’ohomba w’alako mbala la mbala. Lo tena dimɔ, sho koka mbɔsa yɛdikɔ ya nɔmba onto ɔmɔtshi lalɛmiyaso dako. Lo tena dikina, ɔnangɛso ɔmɔtshi layakiyanya dikambo diaso koka nsawola la so ndo totɛ dia ‘tayanga ntakɔ mboka,’ mbuta ate tayanga nsala dui diayotoyonyanga l’ɔkɔngɔ. (Ngal. 6:1) L’ekomelo, sho koka nongola dako dimɔ diele oko ohokwelo l’ɔkɔngɔ wa sho nsala pɛkato kɛmɔ ka woke. Oyadi woho akɔna wele dako diakɔ, sho pombaka dihokamɛ. Naka sho nsala ngasɔ, kete dui sɔ diayonga la wahɔ le so ndo diɔ koka nshimbɛ lɔsɛnɔ laso. (Tok. 6:23) Divɛsa diaso di’ɛlɔ tokeketshaka ɔnɛ “hokamɛ ɛtɛkɛta wa akanga wa lomba.” Ndooko onto leya awui tshɛ; ndo ekɔ nshi tshɛ onto ɔmɔtshi lele l’ewo ndo la diewo diotoleki. (Tok. 12:15) Laasɔ mpokamɛ alako ekɔ djembetelo yɛnya dia tekɔ l’okitshakitsha. Dui sɔ mɛnyaka dia sho mbeyaka elelo aso; sho mbeyaka dia tekɔ l’ohomba w’ekimanyielo dia nkotsha eyango aso. Sɔlɔmɔna, nkumekanga ka lomba akafunde ate: “Dikambo ndowanaka lam’ele andaki efula.”—Tok. 15:22. w22.02 8 od. 1-2
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka divwa 27
Ɔnɛ lashɛ kɔlɔ yande hatolowana, koko ɔnɛ lashola ndo latshika kɔlɔ yande ayokama kɛtshi.—Tok. 28:13.
Ndjatshumoya ka mɛtɛ nɔmbaka awui efula, koko aha mbuta tsho ɔnɛ tambonyanga l’ɔtɛ wakatasale pɛkato ka woke. Nɔmbamaka nto nsala etshikitanu w’oma k’ɛse otema lo yimba ndo l’otema. Dui sɔ nɔmbaka nto dia ntshika nsala awui wa kɔlɔ ndo nyomokitanyiya atɔndɔ wa Jehowa. (Ɛzk. 33:14-16) Dui dia ntondo diahomba onto lakasale pɛkato ndjakiyanya ele nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diasande la Jehowa diakalana. Ko ahombaso nsala naka tambeya di’ɔngɛnyi aso wa ma ma akasale pɛkato ka woke? Naka sho nyanga dia mbishɛ pɛkato kande, kete tayosalɛ ɔngɛnyi aso kɔlɔ. Hatotokoka mbishɛ pɛkato, nɛ dia Jehowa ekɔ lo mɛna. (Tok. 5:21, 22) Wɛ koka nkimanyiya ɔngɛnyi ayɛ lo mboohola dia dikumanyi koka mbokimanyiya. Naka ɔngɛnyi ayɛ ambotona mbishola pɛkato kande le dikumanyi, wɛ pombaka mbutɛ dikumanyi dui sɔ, lo nsala ngasɔ wɛ ayɛnya dia wɛ nangaka mɛtɛ ɔngɛnyi ayɛ. w21.10 7 od. 19-21
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka divwa 28
Tanyendake paka wahɔ anyu hita eto, koko nyendake ndo wahɔ w’anto akina.—Flpɛ. 2:4.
Sho tshɛ koka mbokoya yimba ya ndjahondja ya Yeso. Bible mbutaka ɔnɛ nde “akayaetɛ oko mfumbe.” (Flpɛ. 2:7) Mfumbe kana ose olimu w’oshika nyangaka waaso wa ngɛnyangɛnya owandji ande. Oko weyɛ ose olimu wa Jehowa ndo okambi w’anangɛyɛ, aha la tamu wɛ ekɔ la nsaki k’efula ka nyomoleka kambɛ Jehowa ndo asekayɛ ambetawudi. Yambola ɔnɛ: ‘Ngande wakokami ndjahondja la lolango tshɛ dia nkimanyiya anto akina? Onde lekɔ suke dia mbisha ekimanyielo kami etena kongawɔ l’ohomba w’anto wayakimɔ la lolango dia mbetɛ dihole diasalema nsanganya ya weke kana Mbalasa ka Diolelo pudipudi?’ Tɔshi dia wɛ amboshihodia dia wɛ pombaka ndjalowanya lo awui amɔ, koko wɛ bu la nsaki ka nsala etshikitanu wahombama. L’etena kɛsɔ, lɔmba Jehowa l’otema ɔtɔi. Tɛ Jehowa woho wayaokayɛ ndo lɔmbande dia kosha “nsaki la wolo wa nsala akambo.”—Flpɛ. 2:13. w22.02 22-23 od. 9-11
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka divwa 29
Dimi layonyokeketsha.—Mat. 11:28.
Yeso akɛnya dia nde aki ɔlɔlɔ ndo l’ekanelo k’ɔlɔlɔ oyadi la ntondo k’awui wa wolo. (Mat. 11:29, 30) Ɛnyɛlɔ, etena kakɔlɔmbɛ womoto ɔmɔtshi l’ose Fenikiya dia nde nkɔnɔla ɔnande, nde kosala kɛnɛ kakandɔlɔmbɛ, koko etena kakandɛnya mbetawɔ k’efula, l’ɔlɔlɔ tshɛ Yeso akakɔnɔla ɔnande. (Mat. 15:22-28) Kaanga mbakinde ɔlɔlɔ, Yeso komengengaka dia mbisha alako. Lo tena dimɔdimɔ, nde akɛnyaka ɔlɔlɔ ande lo mbitɛ wanɛ wakandokaka ngandji awui hwe hwe. Ɛnyɛlɔ, etena kakahembe Petero dia mboshimba diaha nsala lolango la Jehowa, Yeso akoohangwɛ la ntondo k’ambeki akina. (Makɔ 8:32, 33) Nde akasale dui sɔ aha dia mbisha Petero sɔnyi, koko dia mbolowanya ndo dia mpɛmɔla ambeki akina dia vɔ mɛnaka akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Aha la taamu Petero akoke yema ya sɔnyi, koko nde akakondja wahɔ oma l’ohokwelo ɔsɔ. Dia mɛnya dia wɛ ekɔ mɛtɛ la ɔlɔlɔ w’otema otsha le anto wokayɛ ngandji, lo tena dimɔ wɛ koka mbatɛ awui hwe hwe. Etena kasalayɛ dui sɔ, okoya Yeso lo nsala di’alako ayɛ mpikama l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. w22.03 11 od. 12-13
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka divwa 30
Nyɛsɔ tolambolake Nzambi nshi tshɛ olambo wa lotombo, mbuta ate elowa w’oma l’ɛlɔmɔ aso wasala wotelo wa lo sɛkɛ dikambo dia lokombo lande.—Hɛb. 13:15.
Sho tɛmɔlaka Jehowa etena kootombolaso. (Os. 34:1) Sho tombolaka Jehowa lo mbutɛka anto akina waonga ande wa diambo ndo etsha ande. Monga la lowando l’oma k’ɛse otema tshutshuyaka onto dia ntombola Nzambi. Naka sho mbɔsa etena ka nkana yimba l’ɛlɔlɔ wa Jehowa, mbuta ate lo kɛnɛ tshɛ katosalɛnde, kete hatotohomba ɔkɔkɔ wa mbotombola. Olimu w’esambishelo toshaka diaso dia dimɛna dia laande dia ‘nambolaka Nzambi olambo wa lotombo, mbuta ate elowa w’oma lo ɛlɔmɔ aso.’ Oko wahombaso mbidja yimba efula lo kɛnɛ kayotota ntondo ka ndjasukanya la Jehowa lo dɔmbɛlɔ, mbele ekɔ dimɛna sho nkanyiya efula lo kɛnɛ kayototɛ wanɛ wayotosambisha. Sho nangaka dia “olambo aso wa lotombo” monga kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so. Sho tɛkɛtaka la wangasanu etena kasambishaso anto akina akambo wa mɛtɛ. w22.03 21 od. 8