BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es23 lk. 98-108
  • Ngɔndɔ ka dikumi

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka dikumi
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2023
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 1
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 2
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 3
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 4
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 5
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 6
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 7
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 8
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 9
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 10
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 11
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 12
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 13
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 14
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 15
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 16
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 17
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 18
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 19
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 20
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 21
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 22
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 23
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 24
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 25
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 26
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 27
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 28
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 29
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 30
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 31
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2023
es23 lk. 98-108

Ngɔndɔ ka dikumi

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 1

Ɔngɛnɔngɛnɔ le ɔnɛ lahatane le mi ndooko dui dia ntakana.​—Mat. 11:6.

Wetshelo aso ndo dietawɔ diaso ndja oma lo Bible. Kaanga mbediɔ ngasɔ, anto efula ɛlɔ kɛnɛ tonaka losango laso nɛ dia sho hatosale sɛlɛmɔnyi ya diambo ndo vɔ mbutaka ɔnɛ kɛnɛ ketshaso hɔtɔnɛ la kɛnɛ kalangawɔ mboka. Ngande wakokaso mbewɔ dia ntakana? Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatɛ Akristo wakasɛnaka la Rɔmɔ ate: “Mbetawɔ ndjaaka oma lo kɛnɛ koka onto. Kɛnɛ koka onto ndjaaka oma l’ɔtɛkɛta wendana la Kristo.” (Rɔmɔ 10:17) Diakɔ diele, sho keketshaka mbetawɔ kaso lo mbekaka Afundelo, koko aha lo nsala sɛlɛmɔnyi y’ɛtɛmwɛlɔ yahɔtɔnɛ l’Afundelo, oyadi sɛlɛmɔnyi yakɔ ngɛnyangɛnyaka washo. Sho la dia monga la mbetawɔ ka wolo kohikami lo ewo k’oshika nɛ dia “onto lele bu la mbetawɔ hakoke ngɛnyangɛnya Nzambi.” (Hɛb. 11:1, 6) Ɔnkɔnɛ, sho bu l’ohomba wa mɛna djembetelo mɔtshi ya woke oma l’olongo dia toshikikɛ ɔnɛ takashola akambo wa mɛtɛ. Naka sho nsɛdingola la yambalo tshɛ wetshelo w’oma lo Bible wakeketsha mbetawɔ, kete dui sɔ ambokoka dia tetawoya ndo dia minya taamu tshɛ. w21.05 4-5 od. 11-12

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 2

Kɛnɛ kakankomɛ akakadimɔ lo wahɔ wa lokumu l’ɔlɔlɔ dia lɔ ntshɔ otsha la ntondo.​—Flpɛ. 1:12.

Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akahomana l’ekakatanu efula. Nde aki l’ohomba w’ekeketshelo djekoleko etena kakawɔkɔmɔla, kakawawoke ave ndo kakawawodje lo lokanu. (2 Kɔr. 11:23-25) Pɔɔlɔ komboka sɔnyi dia mbita dia lo tena dimɔtshi nde akalɔshanaka l’ɔkɔmwɛlɔ. (Rɔmɔ 7:18, 19, 24) Ndo nto nde akakikɛ “tɛndɛ lo demba,” mbita ate woho ɔmɔtshi w’okakatanu ndo akalangaka dia Nzambi mbonyɛwɔ. (2 Kɔr. 12:7, 8) Jehowa akasha Pɔɔlɔ wolo wa ntetemala nsambisha kaanga mbakandahomana l’ekakatanu ɛsɔ tshɛ. Tɔsɛdingole awui wakasale Pɔɔlɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kakinde lo luudu la lokanu la Rɔmɔ, l’ohetoheto tshɛ nde akaamɛ lokumu l’ɔlɔlɔ etena kakinde la ntondo k’ewandji w’ase Juda ndo ondo la ntondo k’emboledi wa lɛɛta. (Ets. 28:17; Flpɛ. 4:21, 22) Nde akasambishaka nto alami efula wa nkumekanga ndo wanɛ tshɛ wakayaka dia ndjowenda. (Ets. 28:30, 31; Flpɛ. 1:13) L’etena kakɔ kaamɛ, Pɔɔlɔ akafunde mikanda efula wakasambiyama, ndo polo ɛlɔ kɛnɛ Akristo wa mɛtɛ kondjaka wahɔ oma lɔkɔ. w21.05 21 od. 4-5

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 3

“Tanyotambake kɛnɛ kofundami,” diaha nyu monga la otako.​—1 Kɔr. 4:6.

Lotamanya lakakonya Uziya, nkumekanga ka Juda diaha ndjela alako ndo dia nsala awui la ndjadiya. Uziya aki pami kaki l’akoka w’efula. Uziya akalɛndja ata efula, akake esomba efula, ndo aki la dikambɔ efula. “Nzambi ka mɛtɛ akookonya ɔngɔnyi.” (2 Ɛk. 26:3-7, 10) Bible mbutaka ɔnɛ: “Koko kam’akandonge la wolo, otema ande wakayala la lotamanya lakookonya lo elanyelo.” La ntondo ka laasɔ, Jehowa akadjanga dia paka ɛlɔmbɛdi mbaki la lotshungɔ la ntshumba tshɔ lo tɛmpɛlɔ. Koko la lotamanya tshɛ, nkumekanga Uziya akatshu lo tɛmpɛlɔ ndo akatotshumba tshɔ. Jehowa kɔngɛnangɛna ndo akoke pami k’otako kɛsɔ sudi. (2 Ɛk. 26:16-21) Onde lotamanya koka tokonya dia mindama lo djonga yele oko nyɛ yakandama Uziya? Eelo sho koka mindama, naka sho nkanyiya efula dikambo diaso shoamɛ. Tohɔ dia akoka tshɛ wele la so ndo ɔkɛndɛ tshɛ walongolaso l’etshumanelo ndja oma le Jehowa. (1 Kɔr. 4:7) Naka tekɔ la otako, kete Jehowa hokamba la so. w21.06 16 od. 7-8

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 4

Tanyɔngɛnangɛnake l’ɔtɛ wele ɛdiɛngɛ wekɔ lo nyokitanyiya, koko nyɔngɛnɛngɛnɛ lo woho wele nkombo yanyu yambofundama l’olongo.​—Luka 10:20.

Yeso akeyaka ɔnɛ aha tena tshɛ mbakahombaka ambeki ande nkondja etombelo w’ɛlɔlɔ l’esambishelo kawɔ. Lo mɛtɛ, sho hateye anto angana wakayonga ambetawudi l’atei w’anto wa ntondo wakahokamɛ ambeki asɔ. Ambeki asɔ wakahombe monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ, aha tsho l’ɔtɛ wakawasambisha, koko dui diakaleke ohomba ele lo mbeya dia Jehowa akangɛnangɛnaka welo wakawadje l’etete. Naka sho monga l’etete l’esambishelo, kete tayokondja lɔsɛnɔ la pondjo. Etena kadjaso welo dia nsambisha ndo mbetsha akambo wa mɛtɛ, ‘tekɔ lo monɛ ndo lo nyuma’ lo mbetawɔ dia nyuma k’ekila ka Nzambi nkamba olimu lo lɔsɛnɔ laso. “Naka hatohekwe” kana “hatɔlɛmbi,” Jehowa toshikikɛka ɔnɛ tayokondja lɔsɛnɔ la pondjo, oyadi takakimanyiya ombeki ɔmɔtshi dia nde ndjakimɔ le Nzambi kana bu.​—Ngal. 6:7-9. w21.10 26 od. 8-9

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 5

Nde akawaoke kɛtshi . . . Nde akatatɛ mbaetsha akambo efula.​—Mako 6:34.

Lo diaaso dimɔtshi, Yeso nde l’ambeki ande wakalɛmbɛ efula l’ɔtɛ wakawasambisha efula. Vɔ waki l’ohomba wa dihole diakawakoke momuya, koko olui w’anto wakaayele lɛkɔ. L’ɔtɛ wakandawaokaka kɛtshi, Yeso akatatɛ mbaetsha “akambo efula.” Yeso akayadje lo dihole di’olui w’anto ɔsɔ. Nde akɛnyi woho wakawadiɛnɛka, diakɔ diele nde akalange mbakimanyiya dia vɔ monga l’elongamelo. Anto wa lo nshi yaso nyɛ wekɔ l’ekakatanu akɔ waamɛ. Tatokesamake l’ɔtɛ wa ɛnamelo kawɔ. Vɔ wekɔ oko ɛkɔkɔ wamboshishɔ wele bu l’olami waalɔmbɔla. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akate di’anto wa ngasɔ wekɔ oko anto wele bu la Nzambi ndo wele bu l’elongamelo. (Ɛf. 2:12) Naka sho nkanyiya woho wele anto wa l’ɛtshi kaso ka nkɛtɛ l’ohomba wa mbeya Nzambi, kete ngandji ndo kɛtshi kayototshutshuya dia mbakimanyiya. Ndo yoho yoleki dimɛna yakokaso mbakimanyiya ele lo mbalɔmba dia mbeka la wɔ Bible. w21.07 5 od. 8

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 6

Tatoyangake mɛnya dia sho ndeka anto akina, . . . kɔmiyana lam’asaso.​—Ngal. 5:26.

Onto lɛnya dia nde ndeka anto akina ekɔ la lotamanya ndo la lokaki. Onto lele l’ɔkɔmiya hakombola tsho kɛnɛ kele l’onto okina, koko nde nangaka mbɔsa ndo kɛnɛ kele l’onto ɔsɔ. Lo mɛtɛ, ɔkɔmiya ekɔ yoho mɔtshi ya lohetsho. Waonga wa kɔlɔ wele oko lotamanya la ɔkɔmiya koka mbɛdikama la mindo yɔtɔ l’esasɛ wadjawɔ l’aviyɔ. Aviyɔ koka mfumbɔ, koko mindo yakɔtɔ koka ndjiha ɛlɔnda weta esasɛ, ko nkonya aviyɔ dia nongola. Woho akɔ waamɛ mbele onto ɔmɔtshi koka kambɛ Jehowa lo tshanda mɔtshi, koko naka nde ekɔ la lokaki ndo l’ɔkɔmiya, kete nde ayotakɔ mboka. (Tok. 16:18) Nde ayotshika kambɛ Jehowa, ayoyasalɛ kɔlɔ ndo ayosalɛ anto akina kɔlɔ. Sho koka ndɔshana la lokaki lo nkamba la dako diakasha ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ: “Tanyotshake ndooko dikambo la yimba y’ewanu kana la lokaki, koko nyosale akambo tshɛ la okitshakitsha, nyɔshi dia anto akina nyoleka.”​—Flpɛ. 2:3. w21.07 15-16 od. 6-8

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 7

Nyu konongola lokumu l’ɔlɔlɔ lasambishaso la ɛtɛkɛta eto, koko nyakalilongola ndo la wolo, ndo la nyuma k’ekila, ndo la eshikikelo ka wolo.​—1 Tɛs. 1:5.

Amɔtshi fɔnyaka di’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ la dia monga l’akoka wa nkadimola ambola tshɛ, oyadi ambola wahakadimɔmi lo yoho ya shikaa lo Bible. Onde onto koka mbuta di’onto ekɔ l’ekanelo k’ɔlɔlɔ naka nde nongamɛ dui sɔ? Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde akakeketsha asekande ambetawudi dia ‘nsɛdingola akambo tshɛ,’ koko nde aketawɔ nto dia aki awui efula wakinde koshihodiaka. (1 Tɛs. 5:21) Nde akafunde ate: “Sho mbeyaka paka yema tsho. . . . Tekɔ lo mɛna etshingitshingi lo tshimbo ya talatala ka lowolo.” (1 Kɔr. 13:9, 12) Pɔɔlɔ koshihodia awui tshɛ, ndo sho lawɔ hatoshihodia dui tshɛ. Koko Pɔɔlɔ akashihodia akambo wa mɛtɛ w’etatelo wendana la Jehowa. Nde aki l’eshikikelo ɔnɛ kɛnɛ kakandetawɔka kaki mɛtɛ. Yoho mɔtshi yakokaso nkeketsha dietawɔ diaso di’ɔnɛ tambotana akambo wa mɛtɛ ele lo mbɛdika ɛnyɛlɔ kendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ kakatotshikɛ Yeso la kɛnɛ kasala Ɛmɛnyi wa Jehowa ɛlɔ kɛnɛ. w21.10 18-19 od. 2-4

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 8

Ɔnɛ lambolekanya ɛnɔnyi 50 kamɔ.​—Wal. 8:25.

Esombe le, oyadi nyekɔ l’olimu wa lo tena tshɛ kana bu, nyu koka nsala awui efula dia nkimanyiya anto efula. Lo ngande? Yaɔtɔnganyiya l’awui w’eyoyo, yadjɛ eyango w’eyoyo, nka washo lo kɛnɛ kakokayɛ nsala, lo dihole dia mbika washo lo kɛnɛ kahayakoke nsala. Nkumekanga Davidɛ akalangaka mbikɛ Jehowa luudu. Koko etena kakawewoya Jehowa ɔnɛ ɔlɔngɔlɔngɔ Sɔlɔmɔna mbayonga la diɛsɛ sɔ, Davidɛ aketawɔ yɛdikɔ ya Jehowa ndo akasukɛ olimu ɔsɔ l’otema ɔtɔi. (1 Ɛk. 17:4; 22:5) Davidɛ kɔfɔnya ɔnɛ otoleka dimɛna dia nde nkotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ nɛ dia Sɔlɔmɔna aki “eke dikɛnda ndo atahokɔ akambo.” (1 Ɛk. 29:1) Davidɛ akeyaka ɔnɛ di’olimu wa wokelo kambema dimɛna, dui sɔ diakalemanɛka la ɔtshɔkɔ wa Jehowa, koko aha la ɛnɔnyi kana la diewo diaki la wanɛ wakalɔmbɔlaka olimu. Dia mbokoya Davidɛ, ɛlɔ kɛnɛ, esombe tetemalaka monga l’ohetoheto kaanga etena katshikitana ɛkɛndɛ awɔ. Ndo vɔ mbeyaka dia Jehowa ayɔtshɔkɔla ɛlɔngɔlɔngɔ wakamba olimu wakawakambaka. w21.09 9 od. 4; 10 od. 5, 8

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 9

Nde ayɔlɔmbɔla akanga wa memakana lo kɛnɛ kosembwe, ndo nde ayetsha akanga wa memakana mboka kande.​—Os. 25:9.

Ndjadjɛ eyango wa lo nyuma tokimanyiyaka dia nkondja ɛlɔmbwɛlɔ ndo monga l’oyango lo lɔsɛnɔ. Koko dia nsala dui sɔ, ekɔ ohomba sho ndjadjɛka eyango lo ndjela akoka aso ndo awui wele la so, koko aha lo ndjela akoka wele l’anto akina. Naka hatosadi ngasɔ, kete sho koka ndjɔsa sɔnyi ndo ndjɔkɔmɔ. (Luka 14:28) Oko weyɛ okambi wa Jehowa, ndooko onto lele tshɛ lo tshɛ oko wɛ ndo wɛ ekɔ ose nkumbo kande lele la nɛmɔ. Jehowa kokokotola oya le nde l’ɔtɛ wakayaleke anto akina. Nde akakokotola nɛ dia nde akende l’otema ayɛ ko akɛnyi dia wɛ ekɔ la memakana ndo wɛ mbetawɔka mbetshama ndo nsala etshikitanu. Onga l’eshikikelo ɔnɛ nde ngɛnangɛnaka etena kasalayɛ kɛnɛ tshɛ keyɛ l’akoka dia mbokambɛ. Ekikelo ndo kɔlamelo yayɛ ekɔ djembetelo yɛnya dia wɛ ‘ekɔ l’otema wa dimɛna.’ (Luka 8:15) Ɔnkɔnɛ, tetemala mbisha Jehowa kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le yɛ. Lo nsala ngasɔ, wɛ ayonga l’ɔkɔkɔ wa ngɛnangɛna “lo kɛnɛ kasala[yɛ wɛmɛ].”​—Ngal. 6:4. w21.07 24 od. 15; 25 od. 20

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 10

Onto tshɛ lakaloya otshi wa pɛkato oma lo mboka kande ka kɔlɔ ayowoshimbɛ.​—Jak. 5:20.

Mbala efula ekɔ ohomba monga la solo dia lotutsha etena kakongaso dia losembwe salema. Ɛnyɛlɔ, naka dikumanyi wambeya di’ose etshumanelo ɔmɔ akasale pɛkato ka woke, vɔ nyangaka “lomba l’oma la diko” lo dɔmbɛlɔ dia vɔ nkondja kanyi ya Jehowa lo dikambo sɔ. (Jak. 3:17) Oyango awɔ ele wa nkimanyiya ɔnɛ lakasale pɛkato dia nde nkalola “oma lo mboka kande ka kɔlɔ” naka kokaka. (Jak. 5:19, 20) Vɔ nangaka nto nsala dui tshɛ diakokawɔ nsala dia nkokɛ etshumanelo ndo nkeketsha wanɛ wakawasalɛ kɔlɔ. (2 Kɔr. 1:3, 4) Ndo etena kakandolawɔ awui wendana la pɛkato ya weke, dikumanyi pombaka ntondotondo mbeya kiambokambo tshɛ, ndo dui sɔ koka mbɔsa etena kɛmɔtshi. Oma laasɔ, vɔ wayɔlɔmba ndo wayosha alako w’oma l’Afundelo l’ɔkɔmi tshɛ ndo wayongola onto “lo yɛdikɔ yakoka.” (Jɛr. 30:11) Dikumanyi hawosasɛ dia mbɔsa yɛdikɔ. Naka awui kandɔma lo yoho ya dimɛna, kete ase etshumanelo tshɛ wayokondja wahɔ. w21.08 11 od. 12-13

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 11

Lɛnɛ ayoyotshɔ kayomotshɔ . . . Wodja ayɛ wayonga wodja ami ndo Nzambi kayɛ ayonga Nzambi kami.​—Ruta 1:16.

L’ɔtɛ wa ndjala ka kasha kakonge l’Isariyɛlɛ, Naɔmi l’omɛnde, l’anawɔ ahende w’apami wakonɔ la Mɔaba. Etena kakiwɔ lɛkɔ, omi aki Naɔmi akavu. Anande ahende w’apami wakatshuke, lonyangu ko ndo vɔ lawɔ wakavu. (Ruta 1:3-5) Awui wa kandji asɔ wakakonya Naɔmi dia monga l’ɔkɔmwɛlɔ w’efula ndo dia nshisha elongamelo. Nde akonge l’ɔkɔmwɛlɔ wambotamba olelo wakokonya polo lo mbuta dia Jehowa ekɔ lo mbɔɔlɔsha. Tende kɛnɛ kakandate lo dikambo dia Nzambi: “Jehowa ambomboka ɔkɔngɔ.” “Kanga-Wolo-Tshɛ ambetɛ lɔsɛnɔ lami ololo bɛ.” Nde akakotsha ate: “Jehowa kandɔsha ndo Kanga-Wolo-Tshɛ kambombela mpokoso.” (Ruta 1:13, 20, 21) Jehowa akeyaka dia “dihɛnyɔki koka nsala dia kanga lomba nsala akambo w’enginya.” (Ond. 7:7) Nde akatshutshuya Ruta dia mɛnya Naɔmi ngandji ka kɔlamelo. La lolango lande ndo la ngandji, Ruta akakimanyiya okilo ande ɔsɔ diaha nde nkɔmɔ ndo dia monga la kanyi yele la wɛdimo. w21.11 9 od. 9; 10 od. 10, 13

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 12

[Nyo]tetemale nɔmba Nzambi.​—Jak. 1:5.

Onde mbika washo l’ɛkɛndɛ wele laso l’etena kɛnɛ nembetshiyaka dia hatohombe ntetemala nyanga toho ta mpamia olimu wakambɛso Jehowa? Ndooko! Sho koka ndo pombaka ndjadjɛ eyango wa lo nyuma wakoka tokimanyiya dia monga esambisha ndo embetsha wa tomanamana ndo ndeka nkimanyiya anangɛso l’akadiyɛso. Naka sho monga la lomba ndo mbeya elelo aso, kete tayotondoya dia nkimanyiya anto akina, lo dihole dia sho ndeka mbidja yimba lo wahɔ aso. (Tok. 11:2; Ets. 20:35) Eyango akɔna wakokayɛ ndjadjɛ? Lɔmba Jehowa dia kokimanyiya dia wɛ mɛna eyango wakokayɛ nkotsha. (Tok. 16:3) Onde wɛ hakoke ndjadjɛ oyango wa monga ombatshi mboka wa tshanda kana wa pondjo, nkamba lo Bɛtɛlɛ kana mbisha lonya lo wokelo wa mvudu y’okongamelo? Ko kana wɛ koka ndjadjɛ oyango wa mbeka ɔtɛkɛta w’oyoyo l’oyango wa dianganya lokumu l’ɔlɔlɔ kana nsambisha l’ɛtshi ka nkɛtɛ kekina. w21.08 23 od. 14-15

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 13

Ngandji [ka Jehowa] ka kɔlamelo tshikalaka pondjo.​—Os. 136:1.

Jehowa ngɛnangɛnaka efula dionga dia ngandji ka kɔlamelo. (Hɔs. 6:6) Lo tshimbo y’omvutshi Mika, Nzambi kaso tokeketshaka “dia nanga ngandji ka kɔlamelo.” (Mika 6:8, nɔtɛ.) Koko, la ntondo ka sho nsala dui sɔ, sho la dia mbeya elɛwɔ ngandji ka kɔlamelo. Elɛwɔ ngandji ka kɔlamelo? Etelo k’ɔnɛ “ngandji ka kɔlamelo” tanemaka mbala oko 230 lo Bible​—Ekadimwelo k’andja w’oyoyo. Etelo kɛsɔ alembetshiyatɔ? Lo ndjela etenyi ka lo ekadimwelo kɛsɔ kata ɔnɛ: “Elembetshielo wa tɔtɛkɛta ta lo Bible” ngandji ka kɔlamelo mendanaka la “ngandji katshutshuyama oma lo ndjakimɔ, olowanyi, kɔlamelo ndo omamemelo wa wolo. Vɔ kambaka la tɔ mbala efula lo kɛnɛ kendana la ngandji koka Nzambi anto, koko ndo dia ngandji kokana anto lam’asawɔ.” Jehowa mbele ɛnyɛlɔ koleki tshɛ dimɛna k’onto lɛnya ngandji ka kɔlamelo. Aha la taamu, Davidɛ akatshutshuyama dia mbuta la diambo tshɛ ate: “Jehowa le, ngandji kayɛ ka kɔlamelo komaka polo l’olongo . . . Nzambi le, ande nɛmɔ diele la ngandji kayɛ ka kɔlamelo lee!” (Os. 36:5, 7) L’ɛnyɛlɔ ka Davidɛ, onde sho lawɔ mbɔsaka ngandji ka kɔlamelo ka Nzambi la nɛmɔ? w21.11 2 od. 1-2; 3 od. 4

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 14

Kanyɔlɔmbake ɔnkɔnɛ nyate: “Shɛso lele l’olongo.”​—Mat. 6:9.

Lo nkumbo k’atɛmɔdi wa Jehowa mbele ndo Yeso lele “enondo wa diangɔ tshɛ diakatongama,” ndo nyemba nyemba y’andjelo. (Kɔl. 1:15; Os. 103:20) Lam’aki Yeso lanɛ la nkɛtɛ, nde akɛnya di’anto wa kɔlamelo koka mbɔsa Jehowa oko Shɛwɔ. Lam’akandatɛkɛtaka l’ambeki ande, Yeso akelɛ Jehowa ɔnɛ: “Papa kami ndo Papa kanyu.” (Jni. 20:17) Ndo etena kayakimɔso shoamɛ le Jehowa ndo kabatizamaso, sho komaka anto wa lo nkumbo koludi la ngandji k’anangɛso l’akadiyɛso. (Makɔ 10:29, 30) Jehowa ekɔ Shɛso ka ngandji. Yeso nangaka dia sho mbɔsa Jehowa oko wawɔsande, mbuta ate oko ombutshi wele la wangasanu ndo la ngandji, wadja anto lo demba, koko aha oko onto lele bu ɔlɔlɔ latotɛ paka kɛnɛ kahombaso nsala. Nde akamɛ dɔmbɛlɔ di’ɛnyɛlɔ lo mbuta ate: “Shɛso.” Yeso akakoke totɛ dia sho mbelɛ Jehowa ɔnɛ: “Kanga-Wolo-Tshɛ,” “Otungi,” kana “Nkumekanga ka pondjo,” nkombo ya lɔtɛtɛmɔla shɔ tshɛ yekɔ amɛna ndo yɔ ntomba oma l’Afundelo. (Eta. 49:25; Isa. 40:28; 1 Tim. 1:17) Koko Yeso akatotɛ dia sho mbelɛ Jehowa ɔnɛ “Shɛso.” w21.09 20 od. 1, 3

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 15

Manase akayeya dia Jehowa kele Nzambi ka mɛtɛ.​—2 Ɛk. 33:13.

Nkumekanga Manase akatone ɔhɛmwɛlɔ wakawosha Jehowa lo tshimbo y’amvutshi Ande. L’ekomelo, “Jehowa [akatomɛ Juda] ewandji w’asɔlayi wa nkumekanga k’Asuriya, ko wakayonda Manase la tɔkɔhɔ ndo wakookeleka la mɔlɔla 2 wa nkonga, ko wakɔɔtɔlɛ la Babilɔna.” Etena kakinde lo wodja okina lo lokanu, mɛnamaka dia Manase akakane yimba efula. Nde “akatetemala ndjakitshakitsha efula la ntondo ka Nzambi ka watshɛnde.” Nde kokomɛ laasɔ ato. “Nde akasɛngasɛnga Jehowa Nzambi kande dia nde mbooka kɛtshi.” Lo mɛtɛ, Manase “akatetemala mbɔlɔmba.” (2 Ɛk. 33:10-12) Jehowa akayokadimola alɔmbɛlɔ wa Manase. Nde akɛnyi etshikitanu wakasale pami kɛsɔ l’otema, oko wakandadiɛnya l’alɔmbɛlɔ ande. Diakɔ diele, Jehowa akahokamɛ Manase etena kakandɔlɔmbɛ dia mbodimanyiya ndo aketawɔ dia nde monga nkumekanga nto. Manase akakambe la diaaso diaki la nde dia mɛnya ndjatshumoya ka mɛtɛ. w21.10 4 od. 10-11

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 16

Anto 2 ndeka onto 1, nɛ dia vɔ wekɔ la difuto dia dimɛna l’ɔtɛ w’olimu awɔ wa wolo.​—Ond. 4:9.

Akula nde la Piriskila wakahombe mimɔ oma lo dihole diakawekesanɛ la diɔ, wakahombe toyanga luudu l’oyoyo, ndo etena kakiwɔ lekɔ, wakahombe totatɛ okanda awɔ wa mbikanɛka mvudu y’apɛma. Etena kakiwɔ lo dihole diawɔ di’oyoyo la Kɔrɛtɔ, Akula nde la Piriskila wakayasha tshɛ dia nkimanyiya ase etshumanelo ka lɛkɔ ndo wakakambe kaamɛ l’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ dia nkeketsha anangɛwɔ wa lɛkɔ. L’ɔkɔngɔ diko, vɔ wakonɔ l’esomba ekina wakiwɔ l’ohomba efula w’apandjudi. (Ets. 18:18-21; Rɔmɔ 16:3-5) Vɔ mɛtɛ wakakondja ɛtshɔkɔ efula lo lɔsɛnɔ lam’ele vɔ wakakambe kaamɛ! Waa wadi la waomi wa nshi nyɛ koka mbokoya Piriskila la Akula lo mbetsha wahɔ wa Diolelo lo dihole dia ntondo. Etena koleki dimɛna kahomba wadi l’omi nsawola awui wendana l’eyango wa lo lɔsɛnɔ lawɔ ele etena kembɔnawɔ. Naka wadi l’omi mbɔsa tɛdikɔ kaamɛ ndo mbidja welo dia nkotsha eyango wa lo nyuma kaamɛ, kete vɔ wayoleka monga la waaso wa mɛna woho wakamba nyuma ka Jehowa lo lɔsɛnɔ lawɔ.​—Ond. 4:12. w21.11 17 od. 11-12

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 17

Onto tshɛ l’atei anyu pombaka nɛmiya nyango la she . . . Dimi kele Jehowa Nzambi kanyu.​—Lɛw. 19:3.

Mbokɛmaka hwe dia, ekɔ ohomba sho nkitanyiya alako wa Nzambi watɔlɔmba dia nɛmiya ambutshi aso. Ndo nto, tohɔ dia dako diatanema lo Akambo w’ase Lɛwi 19:3, dialɔmba onto dia nɛmiya she la nyango, tanemaka yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ wa etelo k’ɔnɛ: “Nyu pombaka monga ekila, nɛ dia dimi Jehowa Nzambi kanyu lekɔ ekila.” (Lɛw. 19:2) Lo yoho yɔtɔnɛ la dako dia Jehowa diatotɛ dia nɛmiya ambutshi aso, onto l’onto koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi nɛmiyaka ambutshi ami?’ Naka wɛ fɔnyaka dia wɛ akahombe nsala awui efula lo nshi yakete lo dikambo sɔ, kete wɛ koka mbɔsa yɛdikɔ kakianɛ dia ndjalowanya. Wɛ hakoke ntshikitanya kɛnɛ kakete, koko wɛ koka mbɔsa yɛdikɔ ya nsala awui efula wendana la dui sɔ ndo salɛ ambutshi ayɛ awui w’amɛna. Ondo wɛ koka ndjakongɛ dia ndeka mbetsha wenya efula kaamɛ la wɔ. Kana wɛ koka mbasukɛ efula lo demba, lo nyuma kana lo tokanyi. Naka sho nsala ngasɔ, kete tayokotsha kɛnɛ kata Akambo w’ase Lɛwi 19:3. w21.12 4-5 od. 10-12

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 18

Nyotshike nombosha.​—Mat. 7:1.

Nkumekanga Davidɛ akasale munga ya weke efula. Ɛnyɛlɔ, nde akasale loseka la Batɛ-Shɛba, ndo nde akasale di’omɛnde ndjakema. (2 Sa. 11:2-4, 14, 15, 24) Etombelo waki la dui sɔ ele, Davidɛ akayasalɛ kɔlɔ ndo akasalɛ nkumbo kande la wadiɛnde akina kɔlɔ. (2 Sa. 12:10, 11) Lo diaaso dikina, Davidɛ kondjaɛkɛ tshɛ le Jehowa etena kakandadjanga dia vɔ mbadia asɔlayi w’ase Isariyɛlɛ aha la nongola lotshungɔ oma le Jehowa. Etombelo akɔna waki la dui sɔ? Ase Isariyɛlɛ oko 70 000 wakavu la hemɔ! (2 Sa. 24:1-4, 10-15) Onde wɛ otota dia nde hasungana mbokama kɛtshi oma le Jehowa? Jehowa komonga la kanyi shɔ. Nde akake washo lo woho waki Davidɛ la kɔlamelo edja efula ndo lo woho wakandonge la ndjatshumoya ka mɛtɛ. Diakɔ diele, Jehowa akadimanyiya Davidɛ pɛkato ya weke yakandasale. Jehowa akeyaka dia Davidɛ akawokaka ngandji k’efula ndo akalangaka nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Onde wɛ bu la lowando lo woho wayanga Nzambi kaso kɛnɛ kele ɔlɔlɔ le so?​—1 Nku. 9:4; 1 Ɛk. 29:10, 17. w21.12 19 od. 11-13

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 19

Mbala kakɔ ɔtɔi, nde akasɛnɛ ndo akatatɛ ndjela Yeso, atatombola Nzambi.​—Luka 18:43.

Yeso akokaka wanɛ waki l’ekakatanu wendana la yoonge kɛtshi. Tohɔ losango lakandatomɛ Joani Obatizanyi ate: “Akanga wa totshungu wambɔsɛna, akanga wa tshumbe wambɔkɛndakɛnda dimɛna, akanga wa sudi wambɔkɔnɔ, akanga wa mpoke wamboka, [ndo] edo wambolɔ.” L’ɔkɔngɔ wa vɔ mɛna ahindo tshɛ wakasale Yeso, “anto tshɛ wakatombola Nzambi.” (Luka 7:20-22) Akristo nangaka mbokoya Yeso ndo mbokaka wanɛ wele l’ekakatanu wendana la yoonge kɛtshi. Diakɔ diele, sho tekɔ ɛlɔlɔ, la dilɛmiɛlɔ ndo la solo dia lotutsha otsha le anto asɔ. Lo mɛtɛ, Jehowa kotosha wolo wa nsala ahindo oko wakasalaka Yeso. Koko, tekɔ la diɛsɛ dia mbewoya anto wele l’ekakatanu wa lo demba kana totshungu lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la paradiso kele anto wayonga la yoonge ya lo demba ndo ya lo nyuma ya kokele. (Luka 4:18) Lokumu l’ɔlɔlɔ lɔsɔ lamboshilaka nkonya anto efula dia ntombola Nzambi. w21.12 9 od. 5

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 20

Nyu nyakoke dikambo di’ekikelo ka Jɔbɔ ndo nyambɛna oma lo woho wakɔɔtshɔkɔla Jehowa.​—Jak. 5:11.

Jakɔba akatondjaka wetshelo ande oma l’Afundelo. Nde akakambaka la Ɔtɛkɛta wa Nzambi dia nkimanyiya apokami ande dia vɔ mɛna dia Jehowa futaka tena tshɛ, wanɛ wele la kɔlamelo le Nde oko Jɔbɔ. Jakɔba aketshaka lo nkamba la tɔtɛkɛta ta wɔdu ndo ta mɛtɛ. Lo yoho shɔ, nde akakotolaka yambalo, aha le nde ndamɛ, koko le Jehowa. Wetshelo: Losango layɛ latetemale monga wɔdu, ndo etsha oma lo Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Oyango aso hawohombe monga wa mambiya anto akina lo woho weyaso efula, koko wa mbawambiya lo woho weya Jehowa efula ndo lo woho wayakiyanyande dikambo diawɔ. (Rɔmɔ 11:33) Sho koka nkotsha oyango ɔsɔ, lo pikaka tena tshɛ kɛnɛ kataso l’Afundelo. Ɛnyɛlɔ, lo dihole dia sho mbutɛ ambeki aso wa Bible kɛnɛ kototosala lo dihole diawɔ, sho la dia mbakimanyiya dia nkana yimba la bɛnyɛlɔ dia lo Bible ndo nshihodia ekanelo ka yimba ka Jehowa la nsaki ya nde. Vɔ wayotshutshuyama dia monga la nsaki ka ngɛnyangɛnya Jehowa koko aha sho. w22.01 11 od. 9-10

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 21

Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.​—Lɛw. 19:18.

Nzambi ndjashaka lo woho wasalɛso anto akina akambo. Dui sɔ totɛka awui efula, koko hadiototɛ tsho dia sho mbewɔ dia salɛ asekaso anto kɔlɔ. Nanga wonyande onto oko wayalangande ekɔ ohomba efula le Okristo walanga ngɛnyangɛnya Nzambi. Tɔsɛdingole woho wakatɔtɔmiya Yeso ohomba w’ɔlɛmbɛ wele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18. Mbala kɛmɔtshi, ofarisɛ ɔmɔtshi akambola Yeso ate: “Ɔlɛmbɛ akɔna woleki woke lo Ɛlɛmbɛ?” Yeso akokadimola ɔnɛ: “Ɔlɛmbɛ woleki woke ndo wa ntondo ele” nanga Jehowa Nzambi kaso l’otema aso tshɛ, l’anima aso tshɛ ndo la yimba yaso tshɛ. Oma laasɔ, Yeso akashile ɛtɛkɛta wele l’Akambo w’ase Lɛwi 19:18, wata ɔnɛ: “Wa 2 wafɔna la wɔ, vɔ ɔnɛ: ‘Langa wonyayɛ onto oko wayalangayɛ.’” (Mat. 22:35-40) Ekɔ toho efula takokaso mɛnya wanyaso anto dia sho mbaokaka ngandji. Yoho mɔtshi ele lo nkamba la dako diele lo Akambo w’ase Lɛwi 19:18. Diɔ mbutaka ɔnɛ: “Tokaloyake kɔlɔ lo kɔlɔ.” w21.12 10-11 od. 11-13

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 22

Lam’akandende lɔpɛpɛ la wolo, nde akoke wɔma. Ndo lam’akandatatɛ dinda, nde akade ekoko ate: “Nkumadiɔndjɔ, ombitsha!”​—Mat. 14:30.

Yeso akasembola lonya lande ndo akashimbɛ ɔpɔstɔlɔ Petero. Lo mɛtɛ, Petero akonge l’akoka wa nkɛndakɛnda laadiko di’ashi wakamɔmbɔka edja tshɛ kakandatetemala menda Yeso. Koko lam’akende Petero lɔpɛpɛ la wolo, nde akonge la wɔma ndo la taamu, ko akatatɛ dinda. (Mat. 14:24-31) Sho koka nkondja wetshelo oma l’ɛnyɛlɔ ka Petero. Etena kakaholɔ Petero oma lo waato ndo nkɛndakɛnda laadiko di’ashi, nde konongamɛ dia yimba yande yayekɔ ndo ntatɛ dinda. Nde akakombola ntshikala laadiko di’ashi edja ndo nde ambokoma le Owandji ande. Koko nde akayotshika mbika washo l’oyango ande. Sho hatokoke nkɛndakɛnda laadiko di’ashi, koko sho pomanaka l’ehemba wendana la mbetawɔ. Naka sho minya yimba yaso oma le Jehowa ndo oma l’alaka ande, kete tayotatɛ dinda lo yoho ya lo nyuma. Oyadi mpɛpɛ ya wolo ya ngande ya didjidji yayotokomɛ lo nsɛnɔ yaso, sho la dia ntetemala mbika washo le Jehowa ndo lo dikoka diele la nde dia tokimanyiya. w21.12 17-18 od. 6-7

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 23

Dimi layoya lo luudu layɛ l’ɔtɛ wa ngandji kayɛ k’efula ka kɔlamelo.​—Os. 5:7.

Dɔmbɛlɔ, wekelo ndo okanelo wa yimba wekɔ etenyi kɛmɔtshi k’ɔtɛmwɛlɔ aso. Etena kalɔmbaso, sho sawolaka la Shɛso lele l’olongo, latoka ngandji k’efula. Etena kekaso Bible, sho kondjaka “ewo ka Nzambi,” ɔnɛ lele Kiɔkɔ ya lomba tshɛ. (Tok. 2:1-5) Etena kakanaso yimba, sho sɛdingolaka lonto la dimɛna la Jehowa ndo sangwelo diande lo dikambo dia ditongami tshɛ ndo woho wendanaso la sangwelo sɔ. Ɔsɔ mbele yoho yoleki dimɛna ya nkamba la wenya aso. Ko ngande wakokaso nkondja etena ka nsala dui sɔ? Naka kokaka, nsɔna dihole diele londjo bu. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Yeso. La ntondo ka nde ntatɛ olimu ande la nkɛtɛ, Yeso aketsha nshi 40 l’oswe wa shɛnga. (Luka 4:1, 2) Lo dihole diaki londjo bu sɔ, Yeso akakoke nɔmba Jehowa ndo nkana yimba lo dikambo dia lolango la She le nde. Aha la taamu, lo nsala ngasɔ Yeso akayalɔngɔsɔla dikambo di’ehemba waki suke la mbokomɛ. w22.01 27-28 od. 7-8

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 24

Dikambo ndowanaka lam’ele andaki efula.​—Tok. 15:22.

Ekumanyi kana ɔnangɛso ɔmɔ lambohokɔ akambo koka tɛnya dui dimɔtshi diahombaso ndjalowanya lɔkɔ. Naka onto ɔmɔ latoka ngandji k’efula olanga tosha dako dimɔtshi diotumbi oma lo Bible, sho la dia nkamba la dako diakɔ. Lo mbuta mɛtɛ, sho koka monga l’okakatanu dia mbetawɔ alako, djekoleko dioshami okoko l’okoko. Sho koka momala ndo momala. Lande na? Kaanga mbetawɔso dia sho keema kokele, sho koka monga l’okakatanu dia mbetawɔ dako etena katɛnya onto ɔmɔtshi munga kɛmɔtshi shikaa kakatasale. (Ond. 7:9) Sho koka mbisha tɛkɛ nɛndɛ. Sho koka kanɛ onto lotosha dako kɔlɔ kana momala lo yoho yakandatosha dako diakɔ. Sho koka ntatɛ la mbɔɔnyɔla lo mbuta ɔnɛ: ‘Owosha lotshungɔ la ndjondaka? Nde lawɔ salaka munga!’ L’ekomelo sho koka minya dako diakɔ yimba kana nyanga onto okina lalongamɛso dia nde ayototɛ kɛnɛ kangɛnyangɛnya atui aso. w22.02 8-9 od. 2-4

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 25

Wolo anyu wayonga lo ntshikala ki ndo lo mɛnya wɛkamu anyu.​—Isa. 30:15.

Onde lɔsɛnɔ l’andja w’oyoyo waki Nzambi koka monga l’ekakatanu ɛmɔ wakoka mbidja wɛkamu aso lo yoho yasala Jehowa akambo l’ohemba? Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole kɛnɛ kakatombe yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’ase Isariyɛlɛ ntshungɔ oma lo lɔhɔmbɔ l’Edjibito. Amɔtshi l’atei awɔ wakatatɛ nkiyana l’ɔtɛ wa mbo ya ndɛ y’amɛna yakawalɛka lɛkɔ ndo wakɔshi mana yakawasha Jehowa oko diangɔ di’anyanya. (Wal. 11:4-6; 21:5) Onde sho koka monga la tokanyi takɔ taamɛ l’ekomelo ka mfɔnu ka woke? Hateye woke woke w’olimu wayokambema dia mbɛdia nkɛtɛ ndo dui sɔ diayotasalemaka yema yema dia mbetɛ nkɛtɛ paradiso. Ondo olimu wayonga efula wa nsala ndo ondo koka monga ko lɔsɛnɔ honga wɔdu oma l’etatelo. Onde tayokiyana lo kɛnɛ kendana la kɛnɛ kayotosha Jehowa l’etena kɛsɔ? Kɛnɛ kele mɛtɛ ele: Lam’atataleke monga la lowando lo kɛnɛ katosha Jehowa l’etena kɛnɛ, ondo mbayotoyoleka nsala dui sɔ. w22.02 7 od. 18-19

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 26

Vɔ wayokukutɛ okutu w’ose Juda, wata vate: “Sho nangaka ntshɔ kaamɛ la nyu.”​—Zɛk. 8:23.

Lo prɔfɛsiya katanema lo Zɛkariya 8:23, ɛtɛkɛta w’ɔnɛ “ose Juda” ndo “la nyu” mendanaka la olui akɔ waamɛ, mbuta ate atshikadi w’akitami. (Rɔmɔ 2:28, 29) “Anto 10 w’oma l’ɛtɛkɛta tshɛ wa wedja” wekɔ didjidji di’ɛkɔkɔ ekina. Vɔ ‘kimɛka,’ mbuta ate vɔ mamemaka akitami la kɔlamelo tshɛ lo monga kaamɛ la wɔ l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Jehowa akakotsha prɔfɛsiya ka lo Ɛzɛkiyɛlɛ 37:15-19, 24, 25, lo nsala di’akitami ndo ɛkɔkɔ ekina nkamba kaamɛ dihɛka lo dihɛka. Prɔfɛsiya kɛnɛ tɛkɛtaka dia totenyi tohende t’esongo. Wanɛ wele l’elongamelo ka tɔsɛna l’olongo wekɔ oko tshenyi y’osongo “dikambo dia Juda” (dioho diele oma lɔkɔ mbakasɔnama nkumi ya dikanga y’Isariyɛlɛ), ndo wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ wekɔ oko tshenyi y’osongo “ya Efarayimɛ.” Jehowa akasale di’elui ehende ɛsɔ monga kaamɛ ndo nkoma “tshenyi y’osongo tshɔi.” Kɛsɔ nembetshiyaka dia vɔ wekɔ lo nkamba kaamɛ lo ɛlɔmbwɛlɔ ka Nkumekanga kawɔ ɔtɔi, Kristo Yeso.​—Jni 10:16. w22.01 22 od. 9-10

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 27

Nyewɔ, tanyotshake akambo w’ɛlɔlɔ la ntondo k’anto la oyango wa vɔ nyɛna.​—Mat. 6:1.

Yeso akatɛkɛta di’anto amɔtshi wakashaka ase wola weshasha, koko wakasalaka tshɛ di’anto akina mbeya kɛnɛ kakawasalaka. Awui asɔ wakɛnamaka oko amɛna komonga la nɛmɔ di’efula le Jehowa. (Mat. 6:2-4) Sho koka monga mɛtɛ ɔlɔlɔ paka naka sho nsala awui w’ɛlɔlɔ aha l’eyango wa lokaki. Ɔnkɔnɛ, wɛ koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mbeyaka kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo oma laasɔ dimi kisalaka? L’eyango akɔna wasalami awui w’ɛlɔlɔ?’ Jehowa ekɔ Nzambi kɛnya awui ande l’etsha ndo nyuma kande kekɔ wolo wakamba olimu. (Eta. 1:2) Diakɔ diele, dionga tshɛ dia l’olowa wa nyuma koka ndo pombaka totshutshuya l’etsha. Ɛnyɛlɔ, ombeki Jakɔba akafunde ate: “Mbetawɔ kaha la etsha kambovɔ.” (Jak. 2:26) Ngasɔ mbakokadiɔ mbitama ndo lo dikambo dia waonga akina wa lo olowa wa nyuma ka Nzambi. Etena tshɛ kakɛnɛmɔlaso waonga asɔ, sho mɛnyaka dia nyuma ka Nzambi kekɔ lo nkamba olimu le so. w22.03 11-12 od. 14-16

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 28

Oko Ɔnɛ lele Ekila lakanyelɛ, nyoyale ekila lo dionga dianyu tshɛ.​—1 Pe. 1:15.

Koka monga ko tekɔ lo ntɛmɔla Jehowa mbala la mbala ndo tekɔ lo salɛ anto akina awui w’amɛna. Koko ɔpɔstɔlɔ Petero akakeketsha Akristo dia vɔ nsala dui dikina di’ohomba. Ntondo ka ɔpɔstɔlɔ Petero tokeketsha dia sho monga ekila lo dionga diaso tshɛ, nde totɛka ɔnɛ: “Nyɔlɔngɔsɔlɛ timba tanyu dia nkamba olimu.” (1 Pe. 1:13) Olimu akɔna ɔsɔ? Petero akate ɔnɛ anango Kristo w’akitami pombaka “‘mbewoya l’ahole tshɛ waonga w’amɛna efula’ wa Ɔnɛ” lakawaelɛ. (1 Pe. 2:9) Lo mɛtɛ, Akristo tshɛ ɛlɔ kɛnɛ wekɔ la diɛsɛ dia nkamba olimu woleki ohomba ɔsɔ, mbuta ate olimu wakimanyiya anto efula oleki olimu okina tshɛ wakokaso nkamba. Ekɔ mɛtɛ diɛsɛ dia laande di’ekambi wa Nzambi k’ekila kambaka olimu w’esambishelo ndo wa mbetɛ anto ambeki mbala la mbala l’ohetoheto tshɛ! (Makɔ 13:10) Etena kasalaso dui sɔ, sho mɛnyaka dia sho nangaka Nzambi kaso ndo wonyaso onto. Ndo sho mɛnyaka ɔnɛ sho nangaka “monga ekila” lo dionga diaso tshɛ. w21.12 13 od. 18

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 29

Naka nyu dimanyiya onto kɔlɔ kɛmɔtshi, kete ndo dimi layowodimanyiya.​—2 Kɔr. 2:10.

Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatetemalaka menda anango l’akadiyɛnde la sso di’ɔlɔlɔ. Nde akeyaka ɔnɛ aha naka onto ɔmɔtshi ambosala dindja, kete nde aya onto la kɔlɔ. Nde akookaka anango ngandji ndo nde akakaka washo lo waonga awɔ w’amɛna. Etena kakiwɔ l’okakatanu dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, nde akataka ɔnɛ vɔ wekɔ l’eyango w’amɛna, koko wekɔ tsho l’ohomba w’ekimanyielo. Tɔsɛdingole kɛnɛ kakasale Pɔɔlɔ l’akadiyɛso ahende wa l’etshumanelo ka la Filipɛ. (Flpɛ. 4:1-3) Mɛnamaka dia Evodiya la Sutuka waki l’okakatanu ndo vɔ komonga nto la diɔtɔnganelo dia dimɛna lam’asawɔ. Pɔɔlɔ komonga awui wolo kana mbaɔnyɔla, nde akake washo lo waonga awɔ w’amɛna. Akadiyɛso asɔ waki la kɔlamelo ndo vɔ wakakambɛ Jehowa l’edja k’ɛnɔnyi efula. Pɔɔlɔ akeyaka dia Jehowa mbaokaka ngandji. Woho wakɛnaka Pɔɔlɔ akadiyɛso asɔ la sso di’ɔlɔlɔ akotshutshuya dia mbakeketsha dia vɔ nkandola okakatanu awɔ ɔsɔ. Woho wakandɛnaka awui ɔsɔ akokimanyiya dia ntetemala nama ɔngɛnɔngɛnɔ ande ndo monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna l’ase etshumanelo kɛsɔ. w22.03 30 od. 16-18

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 30

Jehowa ekɔ suke la wanɛ wele l’etema wambatɛ; nde shimbɛka wanɛ wele la lɔkɔnyɔ lo yimba.​—Os. 34:18.

Wɔladi watosha Jehowa mbututadiaka etema aso ndo tokimanyiyaka dia nkanyiya dimɛna. Tɔsɛdingole woho wakɛnama mɛtɛ ka dui sɔ le kadiyɛso kelɛwɔ Luz. Nde mbutaka ate: “Mbala efula lakayaokaka opoko. Lo tena dimɔtshi, tokanyi tɔsɔ konyakami dia mfɔnya ɔnɛ Jehowa hamboke ngandji. Koko etena kasalema dui sɔ, aha la ntshimbatshimba dimi mbitɛka Jehowa woho wayaokami. Dɔmbɛlɔ kimanyiyakami dia dimi ndjaoka dimɛna.” Oko wadiɛnya kɛnɛ kakookomɛ, sho koka monga la wɔladi l’ekimanyielo ka dɔmbɛlɔ. (Flpɛ. 4:6, 7) Sho mbeyaka dia Jehowa la Yeso wayotosukɛ etena kavushaso lakiso ɔmɔtshi la ngandji. Tambokeketshama dia nsambisha ndo mbetsha la kɛtshi nɛ dia Jehowa Nzambi nde la Yeso Kristo kɛnɛmɔlaka dionga dia dimɛna sɔ. Ndo tambokondja esambelo lo mbeya dia Jehowa nde l’Ɔnande la ngandji, tokaka kɛtshi etena keso la wɛɔdu ndo nangaka tokimanyiya dia mbikikɛ. Tekɔ lo kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ lushi “[layokitola] Jehowa asɔyi tshɛ oma lo washo a[so]”!​—Ɛny. 21:4. w22.01 15 od. 7; 19 od. 19-20

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 31

Nyɔtɔ lo soko dia tshitshɛ, nɛ dia soko dia woke ndo di’enanɔnanɔ ekɔ mboka katɔla lo elanyelo. Anto efula mbɔtɔka lɔkɔ.​—Mat. 7:13.

Yeso akatɛkɛta dia asoko ahende wakonya lo mboka hiende yotshikitanyi, mboka ka “woke” la mboka ka “tshitshɛ.” (Mat. 7:14) Mboka ka sato bu. Sho la dia nsɔna mboka kayotɔkɛndakɛnda lɔkɔ. Ɔsɔ ekɔ yɛdikɔ yoleki ohomba yahombaso mbɔsa nɛ dia lɔsɛnɔ laso la pondjo nemanɛka la dui sɔ. Mboka ka “woke” ekɔ mboka kɔtɔ anto efula lɔkɔ nɛ dia ekɔ wɔdu nkɛndakɛnda lɔkɔ. Lonyangu ko, anto efula sɔnaka dia ntshikala lo mboka kɛsɔ ndo ndjela leemba l’anto latakɛndakɛnda lɔkɔ. Vɔ haweye dia Satana Diabolo mbatshutshuya anto dia mbɔtɔ lɔkɔ ndo ɔnɛ mboka kande kɛsɔ konyaka lo nyɔi. (1 Kɔr. 6:9, 10; 1 Jni. 5:19) Otshikitanyi la mboka ka “woke,” mboka kekina kekɔ, mbuta ate mboka ka “tshitshɛ,” ndo Yeso akate di’anto yema tshitshɛ mbakoka kishola. Lande na? Tolembete dia lo divɛsa diayela, Yeso akahɛmɔla ambeki ande lo dikambo di’amvutshi wa kashi.​—Mat. 7:15. w21.12 22-23 od. 3-5

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto