BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es24 lk. 47-57
  • Ngɔndɔ ka tanu

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka tanu
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2024
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 1
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 2
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 3
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 4
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 5
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 6
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 7
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 8
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 9
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 10
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 11
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 12
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 13
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 14
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 15
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 16
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 17
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 18
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 19
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 20
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 21
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 22
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 23
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 24
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 25
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 26
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 27
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 28
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 29
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 30
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 31
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2024
es24 lk. 47-57

Ngɔndɔ ka tanu

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 1

L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, dimi lakɛnyi . . . olui a woke w’anto wele ndooko onto lakoka mbadia, oma lo wedja tshɛ, oma lo waoho tshɛ ndo weho w’anto tshɛ ndo oma l’ɛtɛkɛta tshɛ.—Ɛny. 7:9.

L’ɔkɔngɔ wa nde mɛna olui w’anto wayotshɔ l’olongo, Joani akɛnyi “olui a woke w’anto.” Otshikitanyi l’anto 144000, olui a woke w’anto haweyama mbadiema. Kakɔna kekaso lo dikambo diawɔ? Joani akate ate: “Vɔ wele wanɛ wamboya oma lo mfɔnu ka woke ndo vɔ wakasole ekutu awɔ ndo wakawaɛdia la dikila dia Ɔna Ɔkɔkɔ.” (Ɛny. 7:14) L’ɔkɔngɔ wa vɔ nshimbamɛ lo mfɔnu ka woke, “olui a woke w’anto” ɔsɔ wayɔsɛna la nkɛtɛ ndo wayɔngɛnangɛna l’ɛtshɔkɔ w’amɛna efula. (Os. 37:​9-11, 27-29; Tok. 2:​21, 22; Ɛny. 7:​16, 17) Oyadi takasɔnama dia ntshɔ l’olongo kana dia ntshikala la nkɛtɛ, onde tekɔ lo ndjaɛna l’atei w’anto wɔtɛkɛtami l’Ɛnyɛlɔ tshapita 7? Sho pombaka ndjaɛna. Ande etena k’ɔngɛnɔngɛnɔ kayonga l’elui akɔ ehende w’ekambi wa Nzambi lee! Tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula l’ɔtɛ wakatasɔnɛ dia nsukɛ ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa. w22.05 16 od. 6-7

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 2

Jehowa ndamɛ mbatoshanaka lomba.—Tok. 2:6.

Naka wɛ ambongaka la ntondo ka yɛdikɔ y’ohomba ya mbɔsa, kete aha la taamu wɛ akalɔmbɛ dia nkondja lomba ndo wɛ aki l’ɔkɔkɔ w’oshika wa nsala dui sɔ. (Jak. 1:5) Nkumekanga Sɔlɔmɔna akafunde ate: “Lomba lekɔ ɛngɔ koleki ohomba.” (Tok. 4:7.) Lo mɛtɛ, Sɔlɔmɔna kɔtɛkɛtaka dia woho tshɛ wa lomba. Nde akatɛkɛtaka dia lomba loye oma le Jehowa Nzambi. Ko onde lomba l’oma le Nzambi koka tokimanyiya dia ndɔshana l’ekakatanu wahomana la so ɛlɔ kɛnɛ? Eelo, lɔ koka tokimanyiya. Yoho mɔ yakokaso nkoma mɛtɛ akanga wa tomba ele, lo mbekaka ndo kambaka la wetshelo w’apami ahende wakalɛmiyamaka efula l’ɔtɛ wa lomba lawɔ. Ntondotondo, tɔsɛdingole dikambo dia Sɔlɔmɔna. Bible mbutaka dia “Nzambi akasha Sɔlɔmɔna lomba ndo shɛnɔdi lo yɛdikɔ y’efula ka mamba.” (1 Nku. 4:29) Oma laasɔ, tɔsɛdingole dikambo dia Yeso lele ndooko onto laki la lomba oko nde. (Mat. 12:42) Akatama lo dikambo dia Yeso ɔnɛ: “Nyuma ka Jehowa kayodjasɛ le nde, nyuma ka lomba ndo ka yimba.”—Isa. 11:2. w22.05 20 od. 1-2

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 3

Etawɔ dia dimi mbewoya lɔlɔnga layaye awui wendana la wolo ayɛ.—Os. 71:18.

Ndooko onto lakoka mbuta dia nde amboleka monga osombe dia ndjadjɛ eyango wa lo nyuma ndo mbakotsha. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka kadiyɛso Beverley kaya l’ɛnɔnyi 75. Nde aki la yoonge ya kɔlɔ yakookonyaka dia monga l’okakatanu wa wolo dia nkɛndakɛnda. Koko nde akalangaka ndjasha tshɛ l’esambishelo ka laande ka mbelɛ anto oya lo Eohwelo. Diakɔ diele, nde akayadjɛ eyango ɛmɔ shikaa. Etena kakakotsha Beverley eyango ande l’esambishelo kakɔ ka laande, nde akangɛnangɛna efula. Welo wakandadje akatshutshuya anto akina dia vɔ ndjasha efula l’esambishelo. Jehowa mbɔsaka olimu w’anangɛso l’akadiyɛso w’esombe la nɛmɔ di’efula kaanga naka awui wele la wɔ mbadjɛka elelo ɛmɔ lo kɛnɛ kakokawɔ nsala. (Os. 71:17) Yadjɛ eyango wakokayɛ nkotsha. Kɛnɛmɔla waonga wayɔngɛnyangɛnya Jehowa. Eka dia monga l’akoka wayokokimanyiya dia ndeka monga ohomba le Nzambi ndo l’okongamelo ande. Yanga toho ta kambɛ ananyɔ l’akadiyɛyɛ tshɛ lo tshɛ. L’ɛnyɛlɔ ka Timɔte, diɛsɛ l’ɛtshɔkɔ wa Jehowa “ohamelo ayɛ [koka] mɛnama hwe le anto tshɛ.”—1 Tim. 4:15. w22.04 27 od. 18-19

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 4

Oma ko kiɛndakɛnda yayɛ, wɛ akeye efundelo w’ekila.—2 Tim. 3:15.

Ko kayotota naka ɔnanyu ɔmɔtshi ambota dia nde halange kambɛ Jehowa? Tanyotake ɔnɛ hanyotondoyisha oko ambutshi. Jehowa akatosha sho tshɛ mbidja ndo ɔnanyu woshasha wa lotshungɔ la nsɔna kana dikoka dia nsɔna dia kambɛ Nzambi kana bu. Tanyoshishake elongamelo k’ɔnɛ lushi lɔmɔ nde ayokalola. Nyohɔke wɛɛla w’ɔna lakashishɔ. (Luka 15:​11-19, 22-24) Ɔlɔngɔ a pami ɔsɔ akangana etale la mboka ka losembwe, koko l’ekomelo nde akakalola. Ambutshi le, nyu nyekɔ la diɛsɛ dia woke efula dia mbodia lɔlɔnga l’oyoyo l’atɛmɔdi wa Jehowa. (Os. 78:​4-6) Ɔsɔ bu dui dia wɔdu ndo sho nyandolaka l’otema ɔtɔi l’ɔtɛ wa welo wadjanyu dia nkimanyiya ananyu! Nyu koka monga l’eshikikelo dia Shɛso lele l’olongo loludi la ngandji ayɔngɛnangɛna.—Ɛf. 6:4. w22.05 30-31 od. 16-18

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 5

Oma le nde mbokakatanyi tenyi dia demba tshɛ kaamɛ.—Ɛf. 4:16.

Dia nkimanyiya dia wɔladi ndo kaamɛ monga l’etshumanelo, ɔmɔmɔ la l’atei aso pombaka nkimɔ kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le nde. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ k’Akristo wa lo ntambe ka ntondo. Vɔ waki la losha ndo l’ɛkɛndɛ wotshikitanyi. (1 Kɔr. 12:​4, 7-11) Koko ɔsɔ komonga kiɔkɔ y’ɔsɛmanelo ndo ya diatɔnelo lam’asawɔ. Diakɔ diele, Pɔɔlɔ akakeketsha onto l’onto dia nsala kɛnɛ kahombama dia “mbika demba dia Kristo.” Pɔɔlɔ akafundɛ ase Ɛfɛsɔ ate: “Etena kakamba etenyi ka demba tshɛ olimu atɔ dimɛna, dui sɔ kimanyiyaka dia demba mbola etena kayahikadiɔ lo ngandji.” (Ɛf. 4:​1-3, 11, 12) Anto wakasale dui sɔ wakakimanyiya dia wɔladi ndo kaamɛ monga, wɔladi wɛnaso ndo lo tshumanelo diaso ɛlɔ kɛnɛ. Yashikikɛ dia mbewɔ ndjaɛdika l’anto akina. Lo dihole dia nsala ngasɔ, nkondja wetshelo oma le Yeso ndo nsala la wolo dia mbokoya waonga ande. Onga l’eshikikelo dia Jehowa “keema kɔlɔ dia nde mbohɛ olimu [ayɛ].” (Hɛb. 6:10) Nde ngɛnangɛnaka welo wadjayɛ l’otema ɔtɔi dia mbɔngɛnyangɛnya. w22.04 14 od. 15-16

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 6

Yeso akaye l’andja dia ndjoshimbɛ atshi wa pɛkato.—1 Tim. 1:15.

Ekɔ ekeketshelo dia mbeya diaha sho mbele l’ɔkɛndɛ wa nshikikɛ dia kana Jehowa ayodimanyiya otshi wa pɛkato! Koko, ekɔ dui dimɔ dieso l’ɔkɛndɛ wa mbɔsa yɛdikɔ. Naa dui diakɔ? Mbala mɔ, onto ɔmɔ mbeyaka tosalɛ kɔlɔ ka woke efula, ko oma laasɔ nde koka tɔlɔmba edimanyielo ndo nyanga dia sho mbodimanyiya. Lo tena dikina, onto akɔ mbeyaka ntona tɔlɔmba edimanyielo. Kaanga mbediɔ ngasɔ, sho koka mbɔsa yɛdikɔ ya dimanyiya onto ɔsɔ lo yoho nyɛ yele sho tonaka mbolamɛ tokumbɛkumbɛ kana nkɛlɛ. Lo mɛtɛ, dui sɔ koka mbɔsa etena ndo tɔlɔmba dia mbidja welo, djekoleko naka dui diakɔ diakatosha paa efula l’asolo. Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka divwa 15, 1994 lo Falase mbutaka ɔnɛ: “Dimanyiya onto kɔlɔ halembetshiya dia wɛ ambodiha washo lo pɛkato kande. Le Okristo, dimanyiya nembetshiyaka ntshika dikambo l’anya wa Jehowa. Nde mbele Shushi ya losembwe ya l’andja w’otondo ndo nde ayokandola dikambo la losembwe l’etena kahombama.” w22.06 9 od. 6-7

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 7

Olongamɛke le Jehowa.—Os. 27:14.

Jehowa akalake dia lo nshi yaso nyɛ, nde ayosala di’anto wa lo wedja tshɛ, waoho tshɛ ndo ɛtɛkɛta tshɛ monga kaamɛ ndo nde ayosala dia vɔ monga kaamɛ l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. Ɛlɔ kɛnɛ, olui w’anto wa laande ɔsɔ mbelamɛka ɔnɛ “olui a woke w’anto.” (Ɛny. 7:​9, 10) Kaanga mbokengamiwɔ l’apami, wamato ndo l’ana wele la nkoho y’alemba yotshikitanyi, ɛtɛkɛta ndo anto w’oma l’ahole wotshikitanyi, olui ɔsɔ wele l’anto wotshikitanyi kengaka nkumbo k’onto l’ɔnango ka l’andja w’otondo kele lo wɔladi ndo kaamɛ. (Os. 133:1; Jni. 10:16) Vɔ mongaka nshi tshɛ suke dia nsambisha onto tshɛ lawahokamɛ elongamelo kawɔ k’andja woleki dimɛna. (Mat. 28:​19, 20; Ɛny. 14:​6, 7; 22:17) Naka wɛ ekɔ l’atei w’olui a woke w’anto, kete aha la taamu elongamelo k’akambo w’amɛna waanga salema kekɔ la nɛmɔ le yɛ. Diabolo nangaka koshishɛ elongamelo kayɛ. Naka Satana ambotondoya oyango ande wa toshishɛ elongamelo kaso, kete sho koka nshisha dihonga ndo sho koka kaanga ntshika kambɛ Jehowa. w22.06 20-21 od. 2-3

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 8

Elongamelo kɛsɔ kele la so, kele oko longo la masuwa le anima kekɔ nge, hasukasuka.—Hɛb. 6:19.

Elongamelo kaso ka nge tokimanyiyaka diaha sho mbayaya etena kahomanaso l’ekakatanu nɛ dia sho mbeyaka di’awui wayolowana lushi lɔmɔ. Tohɔ dia Yeso akatatshi dia sho tayɔhɛnyahɛnyama. (Jni. 15:20) Laasɔ, nkana yimba lo difuto dialongamɛso lo nshi yayaye, tokimanyiyaka dia ntetemala l’esakelo kaso ka lowango l’Okristo. Tende woho wakakimanyiya elongamelo Yeso dia ntshikala nge kaanga la ntondo ka nyɔi ka kɔlɔ efula kakokongɛka. Lo lushi la Pɛntɛkɔsta ka lo 33 T.D., ɔpɔstɔlɔ Petero akate ɛtɛkɛta wa prɔfɛsiya w’oma lo dibuku di’Esambo diɛnya lo yoho ya dimɛna woho wakatshikala Yeso ki lo mbuta ate: “Dimi layongaka lo elongamelo; nɛ dia wɛ hatontshika lo Diombo ndo wɛ hatetawɔ di’okambi ayɛ wa kɔlamelo mɛna ɛhɔndɛlɔ. . . . Wɛ ayondodia l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula laleyɛ.” (Ets. 2:​25-28; Os. 16:​8-11) Yeso aki l’elongamelo ka shikaa dia Nzambi ayowolola ndo nde ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa monga nto kaamɛ la She l’olongo.—Hɛb. 12:​2, 3. w22.10 25 od. 4-5

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 9

Sho tshɛ takanaka mbala efula.—Jak. 3:2.

Lo diaaso dimɔ, apɔstɔlɔ ahende, Jakɔba nde la Joani, wakalɔmbɛ nyangɛwɔ dia nde mbitɛ Yeso dia nde mbasha ahole wa lokumu lo Diolelo. (Mat. 20:​20, 21) Jakɔba nde la Joani wakakɛnɛmɔla dionga di’otako ndo dia lotamanya. (Tok. 16:18) Aha Jakɔba nde la Joani ato mbakakɛnɛmɔla dionga dia kɔlɔ sɔ lo diaaso sɔ. Tolembete kɛnɛ kakasale apɔstɔlɔ akina: “Lam’akoke ambeki akina 10 dikambo sɔ, vɔ wakomalɛ asekawɔ 2 asɔ.” (Mat. 20:24) Sho koka nkanyiya ɛtɛkɛta wa kɔlɔ waketshɔnya Jakɔba la Joani ndo apɔstɔlɔ akina. Kakɔna kakasale Yeso la ntondo k’okakatanu ɔsɔ? Nde komomala. Nde kombita dia nde akaye ndjoyanga apɔstɔlɔ woleki amɛna, apami waki l’okitshakitsha w’efula ndo wanɛ wakahombaka salanɛka akambo ntena tshɛ la ngandji lam’asawɔ. Koko, Yeso akakane yimba kaamɛ lawɔ la solo dia lotutsha tshɛ, nɛ dia nde akeyaka dia vɔ wakakombolaka nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. (Mat. 20:​25-28) Yeso akatetemala salɛ apɔstɔlɔ ande akambo la ngandji tshɛ. w23.03 28-29 od. 10-13

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 10

Ɔnami, oyale kanga lomba ndo ɔngɛnyangɛnya otema ami, dia dimi mbeya nkadimola ɔnɛ latɔmɔnyɔlaka.—Tok. 27:11.

Wɛ ambosala akambo efula. Wɛ akeke Bible la yambalo tshɛ ondo l’edja k’ɛnɔnyi efula. Wekelo ayɛ wakaketawoya dia Bible kekɔ Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Laadiko dia laasɔ, wɛ akakome dia mbeya ndo nanga Kiɔkɔ ya dibuku di’ekila sɔ. Ngandji kokayɛ Jehowa kakahame polo lo wɛ ndjakimɔ ndo batizama oko Ɔmɛnyi ande. Wɛ mɛtɛ akɔshi yɛdikɔ ya dimɛna efula! Aha la taamu, mbetawɔ kayɛ kakadjama l’ohemba lo toho efula etena kakayatahamaka otsha lo batisimu. Koko etena katayahame lo nyuma, wɛ ayohomana l’ehemba ekina. Satana ayohemba dia nkitshakitsha ngandji kokayɛ Jehowa ndo koshimba dia mbokambɛ. (Ɛf. 4:14) Tetawɔke dia dikambo sɔ kokomɛ. Kakɔna kayokokimanyiya dia ntetemala ntshikala la kɔlamelo le Jehowa ndo ntetemala nkotsha daka diayɛ dia mbokambɛ? Wɛ pombaka ntetemala “nsala la wolo” dia nkoma Okristo wambotshunda lo nyuma. Hɛb. 6:1 w22.08 2 od. 1-2

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 11

Lɛmiya shɔ la nyɔ, oko wakakodjangɛ Jehowa Nzambi kayɛ, dia wɛ nsɛna edja ndo ngɔna lo nkɛtɛ yayanga kosha Jehowa Nzambi kayɛ.—Eoh. 5:16.

Lo nkumbo, ose nkumbo tshɛ ekɔ l’ɔkɛndɛ wa nama toseke ta lo nkumbo. Ɛnyɛlɔ, Okristo ɔmɔ wa womoto koka monga la mbekelo kɛmɔ kele omɛnde ngɛnangɛnaka. Onde nde ayotɛ anto akina dui diakɔ ndo mbosha nsɔnyi? Ndooko! Nde nangaka wadɛnde ndo nde hakombola nsala oseka dui tshɛ diakoka mbonyangiya. (Ɛf. 5:33) Ana w’ɛnɔnyi dikumi l’ɛmɔtshi kombolaka dia vɔ mbasalɛ akambo la yema ya dilɛmiɛlɔ. Ambutshi pombaka mbeya dui sɔ. Vɔ hawohombe mbisha anawɔ nsɔnyi lo mbutɛ anto akina munga yawɔ. (Kɔl. 3:21) Ana pombaka monga anto womba toseke aha mbutɛ anto akina awui wa lo nkumbo wakoka mbisha ase nkumbo nsɔnyi. Etena kalama ose nkumbo tshɛ toseke ta lo nkumbo, nkumbo mongaka la dimama dia wolo. w22.09 10 od. 9

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 12

Jɔbɔ le, hokamɛ dikambo nɛ; emala kele sɛdingola.—Jɔbɔ 37:14.

Jehowa akatɛkɛta la Jɔbɔ ndo akawohola lomba lande laha l’elelo ndo woho wakokɛnde ditongami diande la ngandji tshɛ. Nde akatɛkɛta dikambo dia nyama efula yokama wɔma. (Jɔbɔ 38:​1, 2; 39:​9, 13, 19, 27; 40:15; 41:​1, 2) Jehowa akakambe nto l’ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔ wa kɔlamelo wakawelɛka Elihu dia nkeketsha ndo nsamba Jɔbɔ. Elihu akoshikikɛ dia Jehowa mfutaka nshi tshɛ atɛmɔdi Ande l’ɔtɛ w’ekikelo kawɔ. Koko Jehowa akatshutshuya nto Elihu dia mbisha Jɔbɔ alako amɔ woludi la ngandji. Elihu akakimanyiya Jɔbɔ dia ntshika nkanyiya efula paka lo dikambo diande lo mbohola dia sho tekɔ totshitshɛ efula lo mbɛdika la Jehowa Otungi w’andja ɔnɛ. Jehowa akasha Jɔbɔ olimu okina nto; nde akawotɛ dia nɔmba dikambo di’asekande asato wakasale pɛkato. (Jɔbɔ 42:​8-10) Ngande watosukɛ Jehowa ɛlɔ kɛnɛ etena kadiɛnɛso l’ekakatanu wa wolo? Jehowa hayɔtɛkɛta la so mbala kakɔ ɔtɔi oko wakandatɛkɛta la Jɔbɔ, koko nde tɛkɛtaka la so lo tshimbo y’Ɔtɛkɛta ande, Bible. Rɔmɔ 15:4. w22.08 11 od. 10-11

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 13

Ndeka dimɛna aha ndɛ onatshi kana nnɔ wanu kana nsala dikambo dikina tshɛ diakoka ntakanya ɔnanyɔ.—Rɔmɔ 14:21.

Etshumanelo ka la Rɔmɔ kakakengama l’Akristo w’ase Juda ndo l’ambetawudi w’ase Wedja. Lam’akakomɛ Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, atɛmɔdi wa Jehowa takawahombe nkitanyiya atɔndɔ amɔ wendana la olelo wa weho ɛmɔ wa mbo ya ndɛ. (Makɔ 7:19) Ntatɛ oma l’etena kɛsɔ, Akristo amɔ w’ase Juda wakɛnyi dia wekɔ la lotshungɔ la ndɛ weho tshɛ wa mbo ya ndɛ. Koko Akristo akina w’ase Juda kɔmɛnaka akambo lo yoho shɔ. Etshumanelo kakatɔna lo dikambo sɔ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akake epole ɔsɛkɛ l’ohomba wa nama wɔladi. Ɔnkɔnɛ, Pɔɔlɔ akakimanyiya asekande ambetawudi dia vɔ mɛna etombelo wa kɔlɔ wakakoke monga l’ewanu ɛsɔ le anto ndo l’etshumanelo k’otondo. (Rɔmɔ 14:​19,20) Ndo nde aki suke dia ntshikitanya dionga diande dia mbewɔ ntakanya anto akina. (1 Kɔr. 9:​19-22) Sho lawɔ kokaka nkeketsha anto akina ndo nama wɔladi naka sho mbewɔ diaha mbɔtɔ lo awui w’anto akina. w22.08 22 od. 7

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 14

Jehowa . . . nangaka onto lawesa losembwe.—Tok. 15:9.

Naka tekɔ lo nyanga dia nkotsha oyango ɔmɔ shikaa l’olimu wa Jehowa, sho salaka la wolo dia nkotsha oyango akɔ. Ɔsɔku mbediɔ etena kawesaso losembwe. Ndo la solo dia lotutsha tshɛ, Jehowa ayotokimanyiya dia sho ntetemala mpama yema yema. (Os. 84:​5, 7) La ngandji tshɛ, Jehowa toholaka dia losembwe bu dui diahatakoke nsala. (1 Jni. 5:3) Koko, lɔ tokokɛka ndo tekɔ l’ohomba w’ekokelo kɛsɔ lushi tshɛ. Ohɔ ɔlɔtɔ wa ta dia lo nyuma wakatɛkɛta ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. (Ɛf. 6:​14-18) Etenyi kakɔna kakakokɛka otema w’ɔsɔlayi? Aki “okombɔ wa losembwe,” walembetshiya atɔndɔ wosembwe wa Jehowa. Oko wakokɛ okombɔ otema wa mɛtɛ mɛtɛ, mbele atɔndɔ wosembwe waki Jehowa koka nkokɛ otema ayɛ wa didjidji, mbuta ate lonto layɛ la l’etei k’otema. Diakɔ diele, ekɔ ohomba sho ndɔta ɔlɔtɔ wa ta, mbidja ndo okombɔ wa losembwe!—Tok. 4:23. w22.08 29 od. 13-14

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 15

Ɔtɛkɛta wa Nzambi kaso tshikalaka pondjo.—Isa. 40:8.

Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakasha apami la wamato wa kɔlamelo ɛlɔmbwɛlɔ ka lomba l’edja ka nunu di’ɛnɔnyi. Ngande wakasalema dui sɔ? Jehowa akayashikikɛ di’anto nsangola efundelo w’ekila. Kaanga mbele asangodi waki anto wele keema kokele, vɔ waki la yambalo y’efula. Ɛnyɛlɔ, lo dikambo di’Afundelo wa lo Hɛbɛru, nomb’ewo kɛmɔ akafunde ate: “Tekɔ l’eshikikelo dia ndooko dibuku dikina di’edjedja diakasangɔma dimɛna dimɛna oko Bible.” Ɔnkɔnɛ, sho koka monga l’eshikikelo dia kɛnɛ kadiaso lo Bible yaso ɛlɔ kɛnɛ, mbɔtɔnɛka la tokanyi ta Jehowa, ɔnɛ lele Kiɔkɔ yatɔ. Jehowa ekɔ Kiɔkɔ ya “losha tshɛ l’ɔlɔlɔ ndo woshasha tshɛ wa kokele.” (Jak. 1:17) Bible ekɔ woshasha ɔmɔ wa nɛmɔ efula wakatosha Jehowa. Etena katosha onto ɔmɔ woshasha, woshasha akɔ mɛnyaka dia nde teyaka ndo mbeyaka ehomba aso. Ngasɔ mbediɔ ndo lo dikambo dia Ɔnɛ lakatosha Bible. Etena kasɛdingolaso woshasha ɔsɔ, sho mbekaka awui efula lo kɛnɛ kendana la Jehowa. Sho mbekaka dia nde teyaka ndo mbeyaka mɛtɛ kɛnɛ kele laso ohomba. w23.02 2-3 od. 3-4

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 16

Nkɛtɛ kayolola mɛtɛ la ewo ka Jehowa.—Isa. 11:9.

Ande lushi la dimɛna layonga etena kayotatɛ anto mbolɔ lanɛ la nkɛtɛ l’Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu ka Kristo lee! Anto tshɛ wakavusha wakiwɔ wa ngandji wekɔ lo nomɔlomɔ dia mɛnana la wɔ nto. Ngasɔ mbayaoka ndo Jehowa. (Jɔbɔ 14:15) Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wayonga l’anto tshɛ la nkɛtɛ etena kayolɔ wakiwɔ wa ngandji. “Anto w’ɛlɔlɔ” wele nkombo yawɔ fundama lo dibuku dia lɔsɛnɔ, wayolɔ lo “eolwelo ka lɔsɛnɔ.” (Ets. 24:15; Jni. 5:29) Ondo efula ka wakiso wa ngandji wayonga l’atei wa wanɛ wayolɔ la nkɛtɛ yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ w’Aramangɛdɔna. Laadiko dia laasɔ, “anto wa kɔlɔ,” ɛnyɛlɔ wanɛ waki kokondja diaaso dia dimɛna dia mbeya Jehowa kana dia mbokambɛ la kɔlamelo tshɛ ntondo ka vɔ mvɔ, wayolɔ lo “eolwelo ka kilombo.” Anto asɔ tshɛ wayolɔ pombaka mbetshama. (Isa. 26:9; 61:11) Diakɔ diele, ekongelo ka wetshelo koleki woke kahatasalemaka ndooko lushi l’ɔkɔndɔ w’anto kayosalema.—Isa. 11:10. w22.09 20 od. 1-2

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 17

Nde ekɔ Nzambi kasɛna.—Dan. 6:26.

Jehowa akɛnya dia lowandji lande lekɔ laadiko dia osanga w’emboledi tshɛ. Nde akalwɛ Isariyɛlɛ ta, lo mbakimanyiya dia vɔ mbɔsa Nkɛtɛ ya daka. (Jas. 11:​4-6, 20; 12:​1, 7, 24) Mbala la mbala, Jehowa akɛnya dia nde kele Ɔnɛ-Laheme-Tshɛ! Etena kakayadiya nkumekanga k’ase Babilɔna, Nɛbukadinɛza lo nkamba la ‘wolo ande la nkudu kande ndo la lowandji lande’ aha la ndjakitshakitsha ndo aha mbeya dia Jehowa ndamɛ oto mbasungana tombɔma, Nzambi akawetɛ ɛngɔ k’anyanya. Oma l’ɔkɔngɔ wa nde nkɔnɔ, Nɛbukadinɛza ‘akatombola Ɔnɛ-Laheme-Tshɛ’ ndo nde akeye dia “lowandji la [Jehowa] lekɔ la pondjo.” Nde akakotsha ate: “Ndooko onto lakoka mboshimba.” (Dan. 4:​30, 33-35) Omembi w’esambo akate ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le wodja wele Jehowa kele Nzambi kawɔ, anto wakandasɔnɛ oko wande hita.” (Os. 33: 12) Eelo, tekɔ mɛtɛ l’ɔkɔkɔ w’oshika wa ntetemala nama olowanyi aso le Jehowa! w22.10 15-16 od. 13-15

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 18

Ɔtɛkɛta ayɛ wekɔ mɛtɛ.—Os. 119:160.

Prɔfɛsiya efula ya lo Bible yamboshilaka kotshama keketshaka wɛkamu aso l’alaka waki Nzambi wa lo nshi yayaye. Sho ndjaokaka oko wakayaoke omembi w’esambo lakalɔmbɛ Jehowa ate: “Dimi kombolaka panda kayɛ, nɛ dia ɔtɛkɛta ayɛ kele elongamelo kami.” (Os. 119:81) Lo Bible, Jehowa akatosha l’ɔlɔlɔ tshɛ “nshi yayaye ndo elongamelo.” (Jɛr. 29:11) Elongamelo kaso lo nshi yayaye halemanɛ la welo wadja anto, koko tɔ nemanɛka l’alaka wa Jehowa. Nyɛsɔ totetemale nkeketsha wɛkamu aso l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi lo monga ambeki w’eshika wa prɔfɛsiya ya lo Bible. Dia nkondja djembetelo kina yɛnya lande na kakokaso ndjaɛkɛ lo Bible, tɔsɛdingole etombelo w’amɛna wakondja anto etena kayelawɔ alako wa lɔkɔ. (Os. 119:​66, 138.) Ɛnyɛlɔ, atshukanyi waki suke la ndjaka diwala diawɔ waya nto l’ɔngɛnɔngɛnɔ l’ɔtɛ wakawakambe l’alako wa lo Bible. Anawɔ kondjaka wahɔ lo monga lo nkumbo k’Akristo kele ambutshi ndjakiyanyaka dikambo diawɔ ndo mbaokaka ngandji.—Ɛf. 5:​22-29. w23.01 5 od. 12-13

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 19

Nyɔngɛnɛngɛnɛ lo elongamelo.—Rɔmɔ 12:12.

Tokanyiya wahɔ wambotoshilaka nkondja onto ndo l’onto oma lo ekotshamelo k’alaka wele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Ɛnyɛlɔ, Yeso akalake dia She ayotokotshɛka ehomba aso wa lo lɔsɛnɔ. (Mat. 6:​32, 33) Yeso akatoshikikɛ nto dia Jehowa ayotosha nyuma k’ekila naka sho mbɔlɔmbatɔ. (Luka 11:13) Jehowa ekɔ lo ntetemala nkotsha alaka asɔ. Lo mɛtɛ, sho koka nkana yimba l’alaka wambondokotshaka lo dikambo diaso. Ɛnyɛlɔ, nde tolakaka dia nde ayotodimanyiyaka, ayotokeketshaka ndo ayotoleshaka lo nyuma. (Mat. 6:14; 24:45; 2 Kɔr. 1:3) Naka sho nkana yimba lo kɛnɛ kamboshilaka Nzambi tosalɛ, kete tayokeketsha elongamelo kaso lo kɛnɛ kayondotosalɛ lo nshi yayaye. Tekɔ l’eshikikelo dia Jehowa ayokotsha alaka ande. Omembi w’esambo akafunde ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le onto . . . ɔnɛ lalongamɛ le Jehowa Nzambi kande, . . . [ndo le] ɔnɛ latshikala nshi tshɛ la kɔlamelo.”—Os. 146:​5, 6. w22.10 27 od. 15; 28 od. 17

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 20

Le yɛ mbayɔhɛta Jehowa.—Isa. 60:2.

Onde prɔfɛsiya kendana l’okaloyelo w’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi mendanaka la so ɛlɔ kɛnɛ? Eelo! Lo woho akɔna? Oma lo 1919 T.D., miliyɔ y’anto wambotshungɔka oma lo lɔhɔmbɔ la Babilɔna ka Woke, tshunda di’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo. Vɔ wekɔ lo nɔmbwama otsha lo dihole dia dimɛna dioleki Nkɛtɛ ya Daka y’ase Isariyɛlɛ. Vɔ wekɔ lo nɔmbwama otsha lo paradiso ka lo nyuma. (Isa. 51:3; 66:8) Ntatɛ oma lo 1919 T.D., akitami wekɔ lo nsɛna lo paradiso ka lo nyuma. L’ɔkɔngɔ diko, wanɛ wele l’elongamelo ka nsɛna lanɛ la nkɛtɛ, mbuta ate “ɛkɔkɔ ekina” wakayɔtɔ lo paradiso ka lo nyuma ndo wekɔ lo ngɛnangɛna l’ɛtshɔkɔ w’efula waki Jehowa. (Jni. 10:16; Isa. 25:6; 65:13) Koko, paradiso ka lo nyuma kasɛnawɔ tanemaka l’andja w’otondo. Ɛlɔ kɛnɛ, oyadi lɛnɛ atanemaso, sho koka monga lo paradiso ka lo nyuma l’edja tshɛ katetemalaso nsukɛ ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ. w22.11 11-12 od. 12-15

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 21

Onde wɛ bu oma ko mɔmbɔkɔmbɔla? Jehowa le? Nzambi kami le, lakimi l’Ekila, wɛ havu.—Hab. 1:12.

Onde wɛ ekɔ l’okakatanu dia nshihodia kanyi y’ɔnɛ Jehowa okongaka “pondjo pondjo”? (Isa. 40:28) Anto efula wekɔ l’okakatanu dia nshihodia dui sɔ. Elihu akate lo dikambo dia Nzambi ate: “Lofulo l’ɛnɔnyi ande ndeka kɛnɛ kakokaso nshihodia.” (Jɔbɔ 36:26) Koko aha naka hatokoke nshihodia dui dimɔtshi, kete laasɔ dui diakɔ bu mɛtɛ. Ɛnyɛlɔ, kaanga mbahatakoke nshihodia tshɛ lo tshɛ elimu wa nkamba osase, onde kɛsɔ nembetshiyaka di’osase kotongama. Ndooko! Woho akɔ waamɛ mbele, sho anto hatoshihodiaki pondjo tshɛ lo tshɛ woho wele Jehowa okongaka ndo ayongaka nshi tshɛ. Koko dui sɔ hadiolembetshiya dia Nzambi hasɛnɛ pondjo pondjo. Otungi aso bu l’elelo lo kɛnɛ kakokaso kana kahatakoke nshihodia. (Rɔmɔ 11:​33-36) Ndo nde ambotongaka la ntondo k’andja ɔnɛ wɛnama monga, mbidja ndo diangɔ diasha esase, ɛnyɛlɔ oko wonya ndo tɔɔtɔ. Eelo, la ntondo ka nde ‘nanula olongo,’ ko nde ambotongaka.—Jɛr. 51:15. w22.12 2-3 od. 3-4

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 22

Dɔmbɛlɔ diami diayale oko tshɔ yɔlɔngɔswami la ntondo kayɛ.—Os. 141:2.

Lo tena dimɔ, sho nɔmbamaka dia nsala dɔmbɛlɔ lo lokombo l’anto akina. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso kɛmɔ kalɔmbɔla wekelo wa Bible koka nɔmba kadiyɛso kakotshinde dia nsala dɔmbɛlɔ. Mbeyaka monga ko kadiyɛso kakotshinde heye ombeki wa Bible ɔsɔ dimɛna. Ɔnkɔnɛ nde koka nkombola dia ndjosala dɔmbɛlɔ l’ekomelo ka wekelo. Lo yoho shɔ, nde koka ndeka mbɔtɔnganyiya dɔmbɛlɔ diande l’ehomba w’ombeki. Ɔnangɛso ɔmɔ mbeyaka nɔmbama dia nsala dɔmbɛlɔ lo losanganya lɔmɔ l’otsha l’esambishelo kana lo losanganya la l’etshumanelo. Anangɛso wele la diɛsɛ sɔ pombaka mbohɔka oyango wele la losanganya. Hatokoke nkamba la dɔmbɛlɔ dia mbisha etshumanelo alako kana mbisha waewoyelo. Lo nsanganya efula ya l’etshumanelo, lofulo la minitɛ tshanu mbakakongɛma dikambo di’osambo ndo dia dɔmbɛlɔ, laasɔ ɔnangɛso lasala dɔmbɛlɔ hahombe nkamba ‘l’ɛtɛkɛta efula,’ djekoleko l’etatelo ka losanganya.—Mat. 6:7. w22.07 24 od. 17-18

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 23

Nyayoka awui w’ata ndo nkumu y’ata. Tanyokake wɔma nɛ dia akambo asɔ pombaka salema, koko ekomelo kataye.—Mat. 24:6.

Yeso akate dia lo nshi y’ekomelo, elando kana hemɔ yakokanɛ yayoyala “lo dihole la dihole.” (Luka 21:11) Ngande wele mbeya awui asɔ toshaka wɔladi? Hemɔ shɔ hatambiya. Sho mbeyaka di’awui asɔ pombaka salema oko wakate Yeso. Ɔnkɔnɛ, tekɔ l’ɔkɔkɔ wa ndjela dako diakasha Yeso wanɛ wasɛna l’etena k’ekomelo ɔnɛ: “Tanyokake wɔma.” Hemɔ kɛmɔ kakokanɛ koka mfukutanya awui amɔ wokoyosalaka lo lɔsɛnɔ, koko tetawɔke dia dui sɔ kodjɛ wekamu lo wekelo ayɛ w’onto ndamɛ kana lo wɔtwɛlɔ ayɛ wa nsanganya. Ɛkɔndɔ wa nsɛnɔ y’anangɛsɔ l’akadiyɛso watanema l’ekanda aso ndo tovidɛo wayokohola dia vɔ wekɔ lo ntetemala nama olowanyi awɔ, kaanga l’atei w’ekakatanu wa woho akɔ waamɛ. w22.12 17 od. 4, 6

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 24

Awui wa kɔlɔ komɛka onto tshɛ.—Ond. 9:11.

Jakɔbɔ laki owandji wa nkumbo akɛnya hwe dia nde akokaka ɔnande Yɔsɛfu ngandji k’efula. (Eta. 37:​3, 4) Etombelo wakonge ele, ana wa nondo waki Jakɔbɔ wakakome lo mboka ɔnangɛwɔ kandjema. Etena kakawakondja diaaso, vɔ wakasondja Yɔsɛfu le olui ɔmɔ w’amundji w’okanda w’ase Midiyana. Amundji w’okanda asɔ wakatshu la Yɔsɛfu lo nkama ya kilɔmɛtrɛ otsha l’Edjibito, lɛnɛ akawatosondjaka nto mbala kɛsɔ le Pɔtifara, owandji w’alami wa laka Farawɔ. Ande woho wakatshikitana lɔsɛnɔ la Yɔsɛfu lo kamola ka sso lee, oma l’ɔna lakokamaka ngandji efula oma le she otsha l’ɔhɔmbɔ le ose Edjibito ɔmɔ! (Eta. 39:1.) Ntena dimɔ, sho pomanaka l’ekakatanu wahomana “l’anto tshɛ” mbuta ate, ehemba wahomana l’anto tshɛ. (1 Kɔr. 10:13) Kana sho mbeyaka diɛnɛ l’ɔtɛ weso ambeki wa Yeso. Ɛnyɛlɔ, anto mbeyaka tɔsɔka, tɔlɔsha kana tɔhɛnyahɛnya l’ɔtɛ wa mbetawɔ kaso. (2 Tim. 3:12) Oyadi ohemba akɔna tshɛ wahomana la yɛ, Jehowa koka kokimanyiya dia wɛ mbootondoya. w23.01 14-15 od. 3-4

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 25

Lam’aha nkunyi, dja dimalaka.—Tok. 26:20.

Sho mbeyaka mɛna ohomba wa ndjasukanya l’osekaso ombetawudi lakatosalɛ kɔlɔ. Koko, ntondotondo, ayonga dimɛna sho ndjaoka ambola wele oko: ‘Onde dimi mbeyaka kɛnɛ tshɛ kakatombe?’ (Tok. 18:13) ‘Onde dui sɔ mɛnyaka dia nde komonga la nkanyi yasalɛmi kɔlɔ?’ (Ond. 7:20) ‘Onde dimi talasalaka munga ka ngasɔ?’ (Ond. 7:​21, 22) ‘Naka dimi nsawola l’onto akɔ dia dikambo diakɔ, onde dui sɔ diayonyomoleka nkonya akambo wolo?’ Lam’awɔsaso etena ka nsɛdingola ambola asɔ, sho mbeyaka ndjokomɛ lo mbita dia ngandji kokaso ɔnangɛso koka totshutshuya dia mbohɛ munga kotosalende. Sho tshɛ onto l’onto mɛnyaka dia tekɔ mɛtɛ ambeki waki Yeso, ele etena kɛnyanyaso ngandji ka ndjahondja otsha le anangɛso l’akadiyɛso, oyadi wandja wele lawɔ. Lo nsala ngasɔ, sho mbeyaka nkimanyiya anto akina dia vɔ mbeya ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ ndo ndja dia ndjɔtɛmɔla Jehowa kaamɛ la so. Nyɛsɔ toyashikikɛ dia ntetemala mɛnyanya ngandji kele djembetelo yeyama Akristo wa mɛtɛ. w23.03 31 od. 18-19

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 26

Nzambi ekɔ ngandji.—1 Jni. 4:8.

Bible tokimanyiyaka dia sho nshihodia dia dionga dia Jehowa dioleki woke ele ngandji. Lam’ele Jehowa tolangaka, nde kotolodiyɛ akambo efula wahatakoke nshihodia. (Jni. 21:25) Jehowa akɛnya nto ngandji lo woho watoshande diɛsɛ dia sawolaka la nde. Lo Bible, nde hatosha listɛ l’ɛlɛmbɛ lendana la dui tshɛ dia lo lɔsɛnɔ laso. Koko, nde kambaka l’ɛkɔndɔ w’anto waki mɛtɛ la lɔsɛnɔ, prɔfɛsiya yananda etema ndo l’alako wa shikaa watokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. Lo toho tɔsɔ, mbatokimanyiya Ɔtɛkɛta wa Nzambi dia sho mboolanga ndo mbookitanyiya oma k’ɛse otema. Bible mɛnyaka dia Jehowa ndjakiyanyaka efula dikambo diaso. Lo woho akɔna? Ɔtɛkɛta ande ndola l’ɛkɔndɔ wɛnya woho wasala anto akambo. Sho koka nshihodia nsaki yawɔ nɛ dia vɔ waki ‘anto oko sho.’ (Jak. 5:17) Kɛnɛ koleki ohomba ele, naka sho nsɛdingola woho wakandasalɛ anto wele oko sho akambo, kete tayonga l’akoka wa nshihodia mɛtɛ dia “Jehowa ekɔ la ngandji k’efula ndo la kɛtshi.”—Jak. 5:11. w23.02 6 od. 13-15

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 27

Nyambalɛke, nyosungukalake!—1 Pe. 5:8.

Dibuku di’ekomelo dia lo Bible tatɛka l’ɛtɛkɛta w’ɔnɛ: “Woshwelo wa Yeso Kristo wakawosha Nzambi dia mɛnya ekambi ande akambo wahomba salema keema edja.” (Ɛny. 1:1) Diakɔ diadjaso yimba efula l’awui weta l’andja ɔnɛ ndo dialangaso mbeya woho wakokawɔ nkotsha prɔfɛsiya ya lo Bible. Ndo sho koka nomɔlomɔ nsawola akambo akɔ lam’asaso. Koko etena katɛkɛtaso dia prɔfɛsiya ya lo Bible, sho pombaka mbewɔ dia mfɔnya kɛnɛ kayotomba. Lande na? Nɛ dia hatotolanga mbuta dui dimɔ diakoka mbidja diatɔnelo l’atei w’etshumanelo. Ɛnyɛlɔ, sho koka mboka ɛnɔmbɔdi wa l’andja ɔnɛ watɛkɛta woho wakokawɔ ntondoya dui dimɔ dia laande, mbela wɔladi ndo lotui tshitshi. Lo dihole dia mfɔnya dia dui sɔ diambokotsha prɔfɛsiya ka lo 1 Tɛsalɔnika 5:​3, sho pombaka monga la eokelo k’ekomelo kambotondja ɔhɔmbɔ. Naka awui watɛkɛtaso wayotombaka oma lo kɛnɛ kakatondja okongamelo wa Jehowa, kete tayokimanyiya etshumanelo dia tɔ monga kaamɛ “lo tokanyi taamɛ.”—1 Kɔr. 1:10; 4:6. w23.02 16 od. 4-5

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 28

Tshɔka lo mfalasa kayɛ l’ɔtɛ wa mɛtɛ, okitshakitsha ndo losembwe,ko lonya layɛ l’omi layosala akambo washa wɔma.—Os. 45:4.

Lande na kalangayɛ Yeso Kristo? Yeso nangaka akambo wa mɛtɛ, okitshakitsha ndo losembwe. Naka wɛ nanga akambo wa mɛtɛ ndo losembwe, kete ndooko onyake wɛ ayolanga ndo Yeso Kristo. Kanyiya woho wakaamɛ Yeso akambo wa mɛtɛ ndo kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la dihonga tshɛ. (Jni. 18:37) Ngande wakimanyiya Yeso anto dia monga l’okitshakitsha? Yeso akakimanyiya anto dia monga la wɔ oma l’ɛnyɛlɔ kande. Ɛnyɛlɔ, nde mbishaka She lotombo tshɛ, koko ndooko lushi lakandayasha lotombo ndamɛ. (Makɔ 10:​17, 18; Jni. 5:19) Okitshakitsha wa Yeso kokonyaka dia wɛ ndjaoka ngande? Onde dui sɔ hakotshutshuya dia wɛ nanga Ɔna Nzambi ndo mbooyela? Eelo ekɔ ngasɔ. Lande na kele Yeso l’okitshakitsha? Ekɔ nɛ dia nde nangaka ndo mbokoyaka She, ɔnɛ lele l’okitshakitsha. (Os. 18:35; Hɛb. 1:3) Onde wɛ hakotwama otsha le Yeso, ɔnɛ lakɛnɛmɔla waonga wa Jehowa lo yoho ya kokele? w23.03 3-4 od. 6-7

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 29

Eolwelo k’anto w’ɛlɔlɔ ndo k’anto wa kɔlɔ kayoyala.—Ets. 24:15.

Bible tɛkɛtaka di’elui ehende w’anto wayolwama l’elongamelo ka sɛnaka pondjo pondjo lanɛ la nkɛtɛ, “anto w’ɛlɔlɔ” ndo “anto wa kɔlɔ.” “Anto w’ɛlɔlɔ” wekɔ wanɛ wakakambɛ Jehowa la kɔlamelo tshɛ etena kakiwɔ la lɔsɛnɔ. Lo wedi okina, “anto wa kɔlɔ” kombokambɛ. Oko wele elui ehende w’anto asɔ wayolwama, onde sho koka mbuta dia nkombo yawɔ fundama lo dibuku dia lɔsɛnɔ? La ntondo ka vɔ, nkombo “y’anto w’ɛlɔlɔ” yakafundama lo dibuku dia lɔsɛnɔ. Onde nkombo yawɔ yakadimɔma lo dibuku etena kakawavu? Ndooko nɛ dia lo yimba ya Jehowa, vɔ wekɔ lo ntetemala monga la “lɔsɛnɔ.” Jehowa “keema Nzambi ka wanɛ wambovɔ, koko ka wanɛ wasɛna, nɛ dia le nde, vɔ tshɛ wekɔ lo nsɛna.” (Luka 20:38) Kɛsɔ nangaka nembetshiya di’etena kayolwama anto w’ɛlɔlɔ lanɛ la nkɛtɛ, nkombo yawɔ yayotanema lo dibuku dia lɔsɛnɔ, kaanga mbakayafundama ntondo la “kidiyɔ.”—Luka 14:14. w22.09 16 od. 9-10

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 30

Jehowa Nzambi akakitsha pami lo ekambɔ k’Ɛdɛna dia nde kikambaka ndo kilamaka.—Eta. 2:15.

Jehowa akalange di’anto wa ntondo ngɛnangɛnaka l’etongelo Kande. Etena kakatonge Nzambi Adama, Nde akokitsha lo paradiso ka dimɛna efula dia nde kikamba ndo kikonya paradiso lo nkɛtɛ k’otondo. (Eta. 2:​8, 9) Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ waki la Adama etena kakandɛnaka woho wakayolaka ntɔngɔ ndo woho wakamɔngaka alɛmbɔlɛmbɔ. Ande diɛsɛ diaki l’Adama dia nkokɛ ekambɔ k’Ɛdɛna lee! Jehowa akalɔmbɛ nto Adama dia nde mbɔlɛ nyama yotshikitanyi nkombo. (Eta. 2:​19, 20) Jehowa akakoke tasɔnyi nkombo shɔ ndamɛ; koko, nde akasha Adama ɔkɛndɛ ɔsɔ. Aha la taamu la ntondo ka Adama mboyɔlɛ nkombo, Adama akeke nyama yakɔ dimɛna dimɛna, akasɛdingola mbekelo yayɔ ndo waonga ayɔ. Adama akahombe monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ wa nkotsha ɔkɛndɛ ɔsɔ. Dui sɔ diakawosha diaaso dia nde mfudia lowando lande lo lomba, lo dikoka ndo l’etongelo ka She. w23.03 15 od. 3

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 31

Diɔ diayominola waolelo akɔ tshɛ, ko diɔ diɔamɛ diayotshikala pondjo.—Dan. 2:44

Angleterre la Amɛrikɛ mbele lowandji l’ekomelo lolɛ andja w’otondo lakatatshi Bible ndo akaka wa lohingu mbele didjidji dialɔ. (Dan. 2:​31-33) Ndooko lowandji lokina la pɔlitikɛ layolihɛna. Koko, lɔ layoshishɔ lo kamula ka sso lo Aramangɛdɔna etena kayoditɛtshatɛtsha Diolelo dia Nzambi ndo etena kayɔtɛtshatɛtsha diolelo sɔ mandji nkina y’ana w’anto. (Ɛny. 16:​13, 14, 16; 19:​19, 20) Wahɔ akɔna wakokaso nkondja oma lo prɔfɛsiya kɛnɛ? Prɔfɛsiya ka Danyɛlɛ toshaka tolembetelo tokina tɛnya dia tekɔ lo nsɛna l’etena k’ekomelo. Ambeta ɛnɔnyi ndekana 2500 wakatatshi Danyɛlɛ dia l’ɔkɔngɔ wa Babilɔna, mandji nkina nyɛi yayolɛ andja w’otondo yayonga la shɛngiya ya wolo le ekambi wa Nzambi. Ndo nto, nde akɛnya dia lowandji l’Angleterre la Amɛrikɛ layonga lowandji l’ekomelo la mandji shɔ. Dui sɔ toshaka ekeketshelo ndo elongamelo k’ɔnɛ keem’edja, Diolelo dia Nzambi diayanga ndanya mandji tshɛ y’ana w’anto ndo diɔ diayanga mbolɛ nkɛtɛ k’otondo. w22.07 4 od. 9; 5 od. 11-12

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto