Ngɔndɔ k’enanɛi
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 1
Ko dibuku dia eohwelo diakafundama la ntondo kande dikambo dia wanɛ woka Jehowa wɔma ndo dia wanɛ wakana yimba lo lokombo lande.—Mal. 3:16.
Onde wɛ koka nkanyiya lande na kakasale Jehowa dia nkombo ya wanɛ wele ɛtɛkɛta awɔ wakɛnyaka dia vɔ mbookaka wɔma ndo kanyiyaka dikambo dia lokombo lande fundama lo “dibuku dia eohwelo”? Ɛtɛkɛta aso mɛnyaka kɛnɛ kele l’etema aso. Yeso akate ate: “Oma l’efula k’akambo wele l’otema mbatɛkɛta onyɔ.” (Mat. 12:34) Jehowa nangaka dia wanɛ wawoka ngandji ngɛnangɛna la lɔsɛnɔ pondjo pondjo l’andja w’oyoyo. Woho watɛkɛtaso koka nshikikɛ dia kana Jehowa ayetawɔ ɔtɛmwɛlɔ aso. (Jak. 1:26) Anto amɔ wahoke Nzambi ngandji tondjaka ɛtɛkɛta wa kɔlɔ, efata ndo vɔ tɛkɛtaka la lotamanya. (2 Tim. 3:1-5) Sho hatolange mbaokoya. Sho nangaka ngɛnyangɛnya Jehowa l’ɛtɛkɛta aso. Ko onde Jehowa koka tɔngɛnangɛna naka sho kambaka l’ɛtɛkɛta w’amɛna etena keso lo nsanganya y’Akristo kana l’esambishelo, koko sho tondjɛka ase nkumbo kaso tohaso ndo ɛtɛkɛta wɛnya dia hatowaoke ngandji etena keso la ngelo?—1 Pe. 3:7. w22.04 5 od. 4-5
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 2
Nyama ka ngala wayohetsha womoto la numba, wayowohandjola vwa ndo wayowotshika otakataka, vɔ wayɔlɛ emunyi ande ndo wayowotshumba oshiki lo dja.—Ɛny. 17:16.
Nzambi akadje l’etema wa nseke dikumi ndo l’otema wa nyama ya ngala lokanyi ya ndanya Babilɔna ka Woke. Eelo, Jehowa ayotshutshuya wedja dia vɔ nkamba la nyama ka ngala ka beela, mbuta ate Nations unies dia kadimwɛ tshunda di’ɛtɛmwɛlɔ wa kashi wa l’andja w’otondo ndo mbalanya tshɛ. (Ɛny. 18:21-24) Kakɔna kalembetshiya dui sɔ le so? Sho pombaka ntetemala monga lo “ɔtɛmwɛlɔ wele pudipudi ndo waha la vadi lo washo wa Nzambi Shɛso.” (Jak. 1:27) Tatetawɔke pondjo sɛngiyama la wetshelo wa kashi, nsala fɛtɛ y’apanganu, ndjela dɛmbɛlɛmbɛ di’anyanya ndo nsala awui w’ɛdiɛngɛ wa lo Babilɔna ka woke! Ndo sho pombaka ntetemala mbutɛ anto dia vɔ “ntomba oma l’atei atɔ,” diaha vɔ ndjotambɛ lo onongo wele la tɔ la ntondo ka Nzambi.—Ɛny. 18:4. w22.05 11 od. 17; 14 od. 18
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 3
Dimi layɔtɛkɛta dikambo dia etsha wa ngandji ka kɔlamelo ka Jehowa. —Isa. 63:7.
Ambutshi nyoyangake waaso wa mbetsha ananyu awui Jehowa ndo awui w’amɛna efula wambondokosalɛ. (Eoh. 6:6, 7) Dui sɔ diekɔ ohomba efula naka wɛ ekɔ lo nkumbo kakatɔnyi l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ ndo naka wɛ hakoke mbekaka l’anayɛ mbala la mbala lo nkumbo. Kadiyɛso kɛmɔ kelɛwɔ Christine mbutaka ate: “Waaso wa nkɛtshanya l’anami awui wa lo nyuma komonga efula, diakɔ diele lakakambaka la diaaso tshɛ diakamakondjaka.” Ndo nto, tɛkɛtaka dimɛna lo kɛnɛ kendana l’okongamelo wa Jehowa ndo lo kɛnɛ kendana la ananyɔ l’akadiyɛyɛ. Tɔnyɔlake dikumanyi. Kɛnɛ katayɛ lo dikambo diawɔ mbayokoka nshikikɛ dia kana anayɛ wayoyangaka ekimanyielo le wɔ lo ntena diayowokanga l’ohomba wa dui sɔ. Sala dia wɔladi monga lo nkumbo. Ɛnyaka mbala la mbala ngandji kokayɛ omɛyɛ ndo anayɛ. Tɛkɛtaka dimɛna ndo la dilɛmiɛlɔ di’efula dikambo di’omɛyɛ ndo lowanya anayɛ dia salaka woho akɔ waamɛ.—Jak. 3:18. w22.04 18 od. 10-11
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 4
Dimi mbeyaka etsha ayɛ.—Ɛny. 3:1.
Losango laki Yeso le etshumanelo ka l’Ɛfɛsɔ lakɛnya dia vɔ waki la ekikelo ndo wakatetemala kambɛ Jehowa aha la mpekɔ kaanga l’atei w’ekakatanu wotshikitanyi. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, vɔ wakashisha ngandji kawɔ ka ntondo. Vɔ wakahombe nkaloya ngandji kɛsɔ diaha ɔtɛmwɛlɔ awɔ ndjoonga ko hetawɔma nto. Woho akɔ waamɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, sho pombaka nsala akambo efula, koko aha mbikikɛka tsho. Sho pombaka mbikikɛ l’ɛkɔkɔ w’amɛna. Nzambi kaso ndjashaka aha tsho lo kɛnɛ kasalaso, koko ndo lo ɔkɔkɔ wakisalaso. Eyango aso wekɔ ohomba efula le nde nɛ dia nde nongamɛka di’ɔtɛmwɛlɔ aso mpikama lo ngandji k’efula kawokaso ndo lo lowando l’efula lele laso le nde. (Tok. 16:2; Makɔ 12:29, 30) Sho pombaka ntetemala nsungukala ndo mambalɛ. Ase etshumanelo ka la Saradi waki l’okakatanu wotshikitanyi. Kaanga mbakawahɛtahɛtaka lo nyuma lo nshi yakete, vɔ wakayotatɛ mbɔla l’olimu wakawakambɛka Nzambi. Yeso akawatɛ dia vɔ ‘memɔ.’ (Ɛny. 3:1-3) Lo mɛtɛ, Jehowa hatohɛ olimu aso.—Hɛb. 6:10. w22.05 3 od. 6-7
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 5
Olimu tshɛ wa wolo wekɔ la wahɔ.—Tok. 14:23.
Sɔlɔmɔna akelɛ ɔngɛnɔngɛnɔ wakokaso nkondja oma l’olimu aso wa wolo ɔnɛ “woshasha wa Nzambi.” Sɔlɔmɔna akeyaka di’ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ mɛtɛ. Nde aki okambi w’olimu wa wolo! Nde akake mvudu, akakambe dikambɔ dia vinyɔ, akasale tojardɛ ndo eduwa. Nde akake nto esomba. (1 Nku. 9:19; Ond. 2:4-6) Ɔsɔ aki olimu wa wolo ndo aha la taamu dui sɔ diakawosha ɔngɛnɔngɛnɔ. Koko, Sɔlɔmɔna kondjaɛkɛ paka l’elimu ɛsɔ dia nde monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Nde akayasha nto l’elimu wa lo nyuma. Ɛnyɛlɔ, nde akalɔmbɔla olimu wa wokelo wa tɛmpɛlɔ k’olangala dikambo di’ɔtɛmwɛlɔ wa Jehowa, olimu ɔsɔ wa wokelo wakasalema ɛnɔnyi esambele! (1 Nku. 6:38; 9:1) L’ɔkɔngɔ wa nde ndjasha lo weho tshɛ w’elimu, wa l’emunyi ndo wa lo nyuma, Sɔlɔmɔna akashihodia ɔnɛ elimu wa lo nyuma ndeka elimu wa lo demba ohomba la fwa. Nde akafunde ate: “Akambo tshɛ wambokɛma, ekomelo ka dikambo tɔ kɛnɛ: Oka Nzambi ka mɛtɛ wɔma ndo kitanyiyaka ɛlɛmbɛ ande.”—Ond. 12:13. w22.05 22 od. 8
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 6
Nzambi akanyodimanyiya l’otema ɔtɔi lo tshimbo ya Kristo.—Ɛf. 4:32.
Bible ndola la bɛnyɛlɔ di’anto wele Jehowa akaadimanyiya l’otema ɔtɔi. Anto akɔna wakoyɛ lo yimba? Ondo wɛ kanyiyaka dikambo dia nkumekanga Manase. Pami ka kɔlɔ kɛsɔ akasalɛ Jehowa pɛkato lo toho ta kɔlɔ efula. Nde akatɛmɔlaka nzambi ya kashi ndo akakeketsha anto akina dia vɔ nsala oko nde. Nde akadiake anande hita ndo akaalambola le tozambizambi ta kashi. Nde akakome polo lo mbidja ekishi ka njambizambi ya kashi lo tɛmpɛlɔ k’ekila ka Jehowa. Bible mbutaka lo dikambo diande ɔnɛ: “Nde akasale kɛnɛ kaki kɔlɔ lo washo wa Jehowa lo yɛdikɔ y’efula dia mbookiya nkɛlɛ.” (2 Ɛk. 33:2-7) Koko, etena kakɛnya Manase ndjatshumoya ka mɛtɛ, Jehowa akodimanyiya l’otema ɔtɔi. (2 Ɛk. 33:12, 13) Ondo wɛ ekɔ lo nkanyiya nto dikambo dia nkumekanga Davidɛ, lakasalɛ Jehowa pɛkato ya weke, mbidja ndo loseka ndo ndjaka. Koko, etena kaketawɔ Davidɛ dia nde akasale pɛkato ndo ndjatshumoya l’otema ɔtɔi, Jehowa akodimanyiya. (2 Sa. 12:9, 10, 13, 14) Eelo, sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ekɔ suke dia dimanyiya. w22.06 3 od. 7
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 7
Nyoyale la solo dia lotutsha; nyokeketsha etema.—Jak. 5:8.
Hatongaka nshi tshɛ dui dia wɔdu dia ntetemala monga l’elongamelo ka wolo. Sho mbeyaka ndjoshisha solo dia lotutsha etena kakongɛso le Nzambi. Koko, Jehowa tshikalaka pondjo pondjo ndo woho wɔsande etena ntshikitana la woho wɔsaso etena. (2 Pe. 3:8, 9) Nde ayokotsha sangwelo diande lo yoho yoleki dimɛna, koko nde hatosala dui sɔ l’etena kalongamɛso dia nde kisala. Kakɔna kakoka tokimanyiya dia ntetemala monga l’elongamelo ka wolo etena kakongɛso la solo dia lotutsha dia Nzambi nkotsha alaka ande? (Jak. 5:7) Yasukanya la Jehowa, nɛ dia nde mbayosala di’elongamelo kaso kotshama. Lo mɛtɛ, Bible mɛnyaka dia diɔtɔnganelo diekɔ lam’asa elongamelo la mbetawɔ k’ɔnɛ Jehowa ekɔ ndo ɔnɛ nde ekɔ “ofutshi wa wanɛ wooyanga l’otema ɔtɔi.” (Hɛb. 11:1, 6.) Lo yɛdikɔ yayoleka Jehowa monga onto la mɛtɛ le so, mbayotoleka monga l’eshikikelo ɔnɛ nde ayosala kɛnɛ tshɛ kakandalake. Ndia ntetemala monga l’elongamelo ka wolo, sho pombaka nɔmbaka Jehowa ndo mbadiaka Ɔtɛkɛta ande. Kaanga mbahatakoke mɛna Jehowa, sho koka ndjasukanya la nde. Sho koka nsawola la nde lo dɔmbɛlɔ, tele l’eshikikelo dia nde ayotohokamɛ.—Jɛr. 29:11, 12. w22.10 26-27 od. 11-13
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 8
Jɔbɔ akatɛkɛta ndo akadje lushi lakandotɔ mananu.—Jɔbɔ 3:1.
Ohokanyiya dui nɛ. Jɔbɔ mbidjasɛ paka l’otoko, etena kende paka la paa. (Jɔbɔ 2:8) Angɛnyi ande wekɔ lo ntetemala mbotɛ dia nde bu onto ɔlɔlɔ ndo wekɔ lo nsala la wolo dia mbolanyɛ lokumu lande. Nde aki l’ehemba wa wolo efula etena kakandadiɛnɛka l’ɔkɛyi l’otema l’ɔtɛ wa nyɔi k’anande. Ntondotondo, Jɔbɔ akatshikala ki. (Jɔbɔ 2:13) Naka angɛnyi wa Jɔbɔ wakafɔnya dia tshelo yakandatshikala ki yakɛnya dia nde ayɔsɛka Otungi ande, kete vɔ wakayakese. L’etena kɛmɔ, ondo Jɔbɔ akonyiya ɔtɛ ande ndo akende angɛnyi ande wa kɔlɔ tɛɛ ko akawatɛ ate: “Polo lam’ayomovɔ, dimi hantotshika olowanyi ami!” (Jɔbɔ 27:5) Kakɔna kakakimanyiya Jɔbɔ dia monga la dihonga dia ngasɔ ndo nkeketala kaanga l’atei w’asui asɔ tshɛ? Kaanga l’etena kakandayɔkɔmɔ, nde koshisha elongamelo pondjo ɔnɛ Nzambi kande ka ngandji ayowokimanyiya. Nde akeyaka ɔnɛ kaanga naka nde mvɔ, Jehowa ayowolola.—Jɔbɔ 14:13-15. w22.06 22 od. 9
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 9
Kanyɔlɔmbake ɔnkɔnɛ nyate: “Shɛso lele l’olongo, lokombo layɛ lakidiame. Diolelo diayɛ diaye. Lolango layɛ latshame.”—Mat. 6:9, 10.
Takakondja diɛsɛ dia diambo efula, mbuta ate ndjasukanya l’Otungi w’olongo la nkɛtɛ lo dɔmbɛlɔ. Tokanyiya dui nɛ: Sho kokaka kɛnɛmɔlɛ Jehowa etema aso l’etena kakɔna tshɛ ndo l’ɔtɛkɛta akɔna tshɛ. Sho koka mbɔlɔmba tele lo mbeto ka lopitadi kana tele lo lokanu, tele l’eshikikelo dia Shɛso ka ngandji ayotohokamɛ. Tekɔ la lowando efula l’ɔtɛ wa diɛsɛ sɔ. Nkumekanga Davidɛ akɔsaka dɔmbɛlɔ la nɛmɔ di’efula. Nde akembɛ Jehowa ate: “Dɔmbɛlɔ diami diayale oko tshɔ yɔlɔngɔswami la ntondo kayɛ.” (Os. 141:1, 2) Lo nshi ya Davidɛ, ɛlɔmbɛdi a laadiko waki la tshɔ y’ekila l’ɔtɛmwɛlɔ wa mɛtɛ lo tɛmpɛlɔ ndo wakayilɔngɔsɔlaka dimɛna. (Eto. 30:34, 35) Woho wakatɛkɛta Davidɛ dikambo dia tshɔ mɛnyaka dia nde akadjaka yimba efula lo kɛnɛ kakandalangaka mbitɛ She lele l’olongo. Ɔsɔ ekɔ nsaki k’oma k’ɛse otema kele ndo laso, sho nangaka di’alɔmbɛlɔ aso ngɛnyangɛnya Jehowa. w22.07 20 od. 1-2; 21 od. 4
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 10
“Nsɔmbɔya ekɔ dikambo diami; Dimi kayɔsɔmbɔya,” mbata Jehowa.—Rɔmɔ 12:19.
Nsɔmbɔya ekɔ dikambo dia Jehowa. Jehowa kotosha lotshungɔ la sho nsɔmbɔya onto ɔmɔ lambotosalɛ kɔlɔ. (Rɔmɔ 12:20, 21) L’ɔtɛ w’ekanelo kaso ka yimba kele l’elelo ndo kele keema kokele, sho keema l’akoka wa nsambola akambo dimɛna dimɛna, oko wakoka Nzambi nsala. (Hɛb. 4:13) Ndo lo tena dimɔ, sho mbetawɔka dia nsaki yaso ndanya ekanelo kaso k’ɔlɔlɔ ka yimba. Jehowa akasambiya Jakɔba dia mfunda ate: “Nkɛlɛ k’onto hela losembwe laki Nzambi.” (Jak. 1:20) Sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayosala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ ndo ayoshikikɛ di’awui salema la losembwe. Dimanyiya anto mɛnyaka dia sho ndjaɛkɛka lo losembwe laki Jehowa. Lo ntshika akambo l’anya wa Jehowa, sho mɛnyaka dia tekɔ l’eshikikelo dia Jehowa ayonya mpokoso tshɛ yambotela pɛkato. L’andja w’oyoyo watolakande, awui wa kɔlɔ “hawotohɔma nto, ndo hawotoya lo otema nto.”—Isa. 65:17. w22.06 10-11 od. 11-12
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 11
Anto wa lo wedja tshɛ wayonyohetsha l’ɔtɛ wa lokombo lami.—Mat. 24:9.
Woho wahetshamaso ɔsɔ ekɔ djembetelo yɛnya dia sho mbetawɔmaka le Jehowa. (Mat. 5:11, 12) Diabolo mbele l’edia k’ɔlɔshamelo ɔsɔ. Koko Yeso mboleka wolo la fwa! Diɛsɛ l’osukɔ wa Yeso, lokumu l’ɔlɔlɔ lekɔ lo nkoma le anto wa lo wedja tshɛ. Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ dimɔ. Oko weso esambisha wa Diolelo, tekɔ l’okakatanu nto wendana l’ɔtɛkɛta. L’ɛnyɛlɔ kakandasha ɔpɔstɔlɔ Joani, Yeso akate ɔnɛ lo nshi yaso nyɛ, lokumu l’ɔlɔlɔ layekola wekamu ɔsɔ. (Ɛny. 14:6, 7) Lo ngande? Sho mbishaka anto efula diɛsɛ dia vɔ mbetawɔ losango la Diolelo. Ɛlɔ kɛnɛ, anto wa l’andja w’otondo wokoka mbadia ekanda walembetshiya Bible lo sitɛ kaso ka jw.org nɛ dia tɔ kekɔ l’awui l’ɛtɛkɛta ndekana 1000! Olui-walɔmbɔla aketawɔ dia dibuku Ngɛnangɛnaka la lɔsɛnɔ pondjo pondjo! diele ehomɔ kotoleka mbeka l’ambeki nshi nyɛ kadimɔma l’ɛtɛkɛta ndekana 700! w22.07 9 od. 6-7
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 12
Dikambo ndowanaka lam’ele andaki efula.—Tok. 11:14.
Yeso akokaka anto kɛtshi. Ɔpɔstɔlɔ Mateo mbutaka ate: “Lam’akandɛnyi elui w’anto, nde akawaoke kɛtshi, nɛ dia vɔ wakahɛnyahɛnyamaka ndo komonga la okimanyedi oko ɛkɔkɔ waha la olami.” (Mat. 9:36) Ko ngande wayaoka Jehowa? Yeso akate ate: “Papa lele l’olongo hangɛnangɛna kaanga 1 ɔmɔ wa l’atei w’anto wa totshitshɛ anɛ nshishɔ.” (Mat. 18:14) Ande woho wananda ɛtɛkɛta ɛsɔ otema lee! Etena katataleke mbeya Yeso dimɛna, kataleke ngandji kokaso Jehowa mfula. Wɛ koka nto mbeka dia nyomoleka monga la ngandji ndo nkoma Okristo wambotshunda lo nyuma lo mbetsha wenya kaamɛ l’anangɛyɛ l’akadiyɛyɛ wa l’etshumanelo. Lembetɛ woho wewɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Vɔ hawonyange lo kɛnɛ kendana la yɛdikɔ yakawɔshi ya kambɛ Jehowa. Lɔmbawɔ dia vɔ kotɛ awui efula wakahomana lawɔ l’olimu wa Jehowa. Etena kalangayɛ mbɔsa yɛdikɔ mɔ y’ohomba, lɔmbawɔ alako. Eya dia “dikambo ndowanaka lam’ele andaki efula.” w22.08 3 od. 6-7
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 13
Washo wa Jehowa wekɔ le anto w’ɛlɔlɔ.—1 Pe. 3:12.
Sho tshɛ tayohomana la weho ɛmɔ w’ekakatanu. Koko, hatongaki pondjo epoko etena kadiɛnɛso l’okakatanu ɔmɔ. L’ɛnyɛlɔ ka ombutshi ɔmɔ wa pami woludi la ngandji, Jehowa tokokɛka nshi tshɛ. Nde ekɔ lo wedi aso, ele suke dia mpokamɛ ɛsɛngɔsɛngɔ aso ndo nde nomɔlɔmɔka dia tosukɛ. (Isa. 43:2) Tekɔ l’eshikikelo dia sho kokaka ndɔshana l’ekakatanu nɛ dia nde toshaka kɛnɛ tshɛ keso l’ohomba dia mbikikɛ. Nde akatosha woshasha wa dɔmbɛlɔ, wa Bible ndo nde toshaka mbo ya ndɛ ya lo nyuma tshavutshavu ndo nde akatosha nkumbo k’onto l’ɔnango koludi la ngandji katokimanyiya lo ntena dieso lo dihombo. Tekɔ mɛtɛ la lowando lo woho watokokɛ Shɛso lele l’olongo! “Etema aso ngɛnangɛnaka le nde.” (Os. 33:21) Sho koka mɛnya Jehowa dia tekɔ la lowando lo woho watokokɛnde la ngandji tshɛ lo nkondja wahɔ oma lo tɛdikɔ tshɛ tɔsande dia tokimanyiya. Sho pombaka nto nsala kɛnɛ kahombaso nsala dia sho ntetemala kokamɛ oma le Nzambi. L’ɛtɛkɛta ekina, naka sho ntetemala nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia ntetemala nkitanyiya Jehowa ndo nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ lo washo ande, kete nde ayotokokɛka pondjo pondjo! w22.08 13 od. 15-16
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 14
Tshondo y’ɔtɛkɛta ayɛ wekɔ mɛtɛ.—Os. 119:160.
Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula haweye le na akokawɔ ndjaɛkɛ. Vɔ ndjambolaka dia kana anto walɛmiyawɔ, ɛnyɛlɔ ase pɔlitikɛ, ambewi wa siansɛ ndo amundji w’ekanda ndjakiyanyaka mɛtɛ dikambo diawɔ. Ndo nto, vɔ bu la dilɛmiɛlɔ di’efula otsha l’ewandji wa lo Lokristokristo. Diakɔ diele vɔ hawoyaɛkɛ lo Bible, dibuku diasɛma ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ dia vɔ kitanyiyaka awui wa lɔkɔ. Oko weso ekambi wa Jehowa, tekɔ l’eshikikelo dia nde ekɔ “Nzambi k’akambo wa mɛtɛ” ndo ɔnɛ nde tokombolɛka nshi tshɛ kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so. (Os. 31:5; Isa. 48:17) Sho mbeyaka dia sho koka ndjaɛkɛ lo kɛnɛ kadiaso lo Bible. Sho mbetawɔka kɛnɛ kakafunde ombewi ɔmɔ wa Bible ate: “Ndooko fushi ya kashi lo kɛnɛ kata Nzambi ndo tshɛ katande kotshamaka. Ekambi wa Nzambi koka ndjaɛkɛ lo kɛnɛ katande nɛ dia vɔ ndjaɛkɛka le Nzambi kakate awui akɔ.” w23.01 2 od. 1-2
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 15
Ndo nyɛsɔ todjanake yimba dia tshutshuyana lo ngandji ndo lo etsha w’ɛlɔlɔ.—Hɛb. 10:24.
Sho keketshaka anangɛso l’akadiyɛso etena kakeketshaso mbetawɔ kawɔ le Jehowa. Anto amɔ wekɔ lo mɔnywama oma le wanɛ wele bu ambetawudi. Anto akina wekɔ lo ndɔshana l’ekakatanu wa wolo wendana la yoonge ndo wekɔ lo ndɔ ta dia ta dia minya tokanyi ta kɔlɔ tele lawɔ. Le Akristo akina, aya ɛnɔnyi efula wambowokongɛ ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ. Awui asɔ koka mbidja mbetawɔ k’Akristo l’ohemba ɛlɔ kɛnɛ. Akristo wa l’etshumanelo ka lo ntambe ka ntondo wakahomana l’ekakatanu akɔ waamɛ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakambaka l’Afundelo dia nkeketsha mbetawɔ k’anango l’akadiyɛnde. Ɛnyɛlɔ, ondo Akristo w’ase Juda kombeyaka kɛnɛ ka mbutɛ ase nkumbo yawɔ wakataka di’ɔtɛmwɛlɔ w’ase Juda ndeka Lokristo la mɛtɛ. Aha la taamu, mukanda wakafundɛ Pɔɔlɔ ase Hɛbɛru wakakeketsha Akristo asɔ lo yɛdikɔ y’efula. (Hɛb. 1:5, 6; 2:2, 3; 9:24, 25) Ekanelo kande ka yimba kakakoke mbaakimanyiya dia vɔ mbeya kɛnɛ kakawahombe mbutɛ ase nkumbo yawɔ waki komonga ambetawudi. w22.08 23-24 od. 12-14
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 16
Onto lakitsha wɛkamu ande le Jehowa ekɔ la ɔtshɔkɔ.—Jɛr. 17:7.
Anto wa l’andja wa Satana ɔnɛ haweye le na akokawɔ ndjaɛkɛ. Vɔ kɔmɔka mbala efula l’ɔtɛ wa dionga di’amundji w’okanda, di’ase pɔlitikɛ ndo di’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ. Dui sɔ di’ekɔ ngasɔ ndo le angɛnyi awɔ, asukanyi awɔ ndo kaanga ase nkumbo yawɔ. Dui sɔ hadiohombe tokashimola. Bible kakatatshi ɔnɛ: “Lo nshi y’ekomelo . . . , [anto wayoyala anto] . . . waha la kɔlamelo, . . . amamanyishi, . . . afungi.” L’ɛtɛkɛta ekina, anto wayɔkɛnɛmɔla lonto la nzambi ka dikongɛ nɛ di’akambo ɔnɛ lahakoke anto mbɛkɛ etema le nde. (2 Tim. 3:1-4; 2 Kor. 4:4) Oko weso Akristo, sho mbeyaka dia sho koka nkitsha wɛkamu aso tshɛ le Jehowa. Tekɔ l’eshikikelo dia nde tolangaka ndo nde “hasɛkaki pondjo” angɛnyi ande. (Os. 9:10) Sho kokaka nto ndjaɛkɛ le Yeso Kristo nɛ dia nde akakimɔ lɔsɛnɔ lande lo dikambo diaso. (1 Pe. 3:18) Ndo takeke oma l’akambo wakatokomɛ dia Bible toshaka ɛlɔmbwɛlɔ k’oshika kambɛkɛ otema.—2 Tim. 3:16, 17. w22.09 2 od. 1-2
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 17
Ɔngɛnɔngɛnɔ le onto tshɛ loka Jehowa wɔma, ɔnɛ lakɛndakɛnda lo mboka Yande.—Os. 128:1.
Ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ bu tsho nsaki kaya lo tshanda mɔ tsho k’oma laasɔ tɔ nshila. Onto koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ lo lɔsɛnɔ lande l’otondo. Lo ngande? Lo Dako diande dia lo dikona Yeso akalembetshiya ate: “Ɔngɛnɔngɛnɔ le wanɛ weya ehomba awɔ wa lo nyuma.” (Mat. 5:3) Yeso akeyaka di’anto wakatongama la nsaki k’efula ka mbeya ndo ntɛmɔla Otungi awɔ, Jehowa Nzambi. Ɔsɔ mbele ‘ohomba aso wa lo nyuma.’ Ndo lam’ele Jehowa ekɔ “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ,” wanɛ wɔtɛmɔla vɔ lawɔ koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. (1 Tim. 1:11) Onde sho koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ paka l’etena keso bu ndooko l’okakatanu? Ndooko. Lo Dako diande dia lo dikona, Yeso akate dia kaanga “wanɛ walela,” koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Yeso akate ɛtɛkɛta akɔ waamɛ lo dikambo dia “wanɛ wahɛnyahɛnyama l’ɔtɛ wasalawɔ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.” (Mat. 5:4, 10, 11) Yeso akatetsha di’ɔngɛnɔngɛnɔ wa mɛtɛ ndjaka aha oma l’akambo w’amɛna wahomana laso lo lɔsɛnɔ, koko oma l’okotshelo w’ehomba aso wa lo nyuma ndo oma lo diɔtɔnganelo dia ma ma diele lam’asaso la Nzambi.—Jak. 4:8. w22.10 6 od. 1-3
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 18
Onto lele la shɛnɔdi ya mɛtɛ mbɔlamaka ki.—Tok. 11:12.
Shɛnɔdi yayokimanyiya Okristo dia mbeya otshikitanu wele lam’asa “etena ka mbɔlama la etena ka ntɛkɛta.” (Ond. 3:7) Yokedi mɔ mbutaka ɔnɛ “ntɛkɛta ekɔ fɛsa koko nɛmbɔhala ekɔ paonyi.” L’ɛtɛkɛta ekina, lo ntena dimɔ ndeka dimɛna ntshikala ki lo dihole dia ntɛkɛta. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛmɔ. Mbala efula ekumanyi kɛmɔ kele la diewo nɔmbamaka dia nkimanyiya tshumanelo dikina diele l’ekakatanu. Lo kɛnɛ kendana la dikambo sɔ, ekumanyi kɛmɔ akate ate: “Ntena tshɛ nde ndjalamaka diaha mbuta awui wa toseke wendana la tshumanelo dikina.” Shɛnɔdi y’ekumanyi kɛsɔ ambokimanyiya di’anango wakamba la nde kaamɛ l’olui wa dikumanyi mbɔlɛmiya. Vɔ wekɔ l’eshikikelo ɔnɛ nde hotɛ anto akina toseke tawɔ. Losembwe ekɔ dionga dikina diatokimanyiya dia sho monga anto wakokawɔ mbɛkɛ otema. Sho ndjaɛkɛka le onto lele la losembwe nɛ dia sho mbeyaka dia nde ayotaka mɛtɛ ntena tshɛ.—Ɛf. 4:25; Hɛb. 13:18. w22.09 12 od. 14-15
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 19
Ndooko lomba, ndooko shɛnɔdi, ndo ndooko dako diele lo ndɔshana la Jehowa.—Tok. 21:30.
Anto efula ndjihaka atoyi etena kada lomba la mɛtɛ “ombeka la dui dia wolo lo shinga.” (Tok. 1:20) Lo ndjela Bible, ekɔ elui esato w’anto watona lomba: “weomombe,” “amɔnyɔdi,” ndo “dinginya.” (Tok. 1:22-25) “Anto wahatahokɔ akambo” wekɔ wanɛ wetawɔ awui tshɛ ndo vɔ minganyiyamaka esadi eto. (Tok. 14:15, nɔtɛ.) Ɛnyɛlɔ, ohokanyiya, miliyɔ y’anto yanganyiyama oma le ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ kana ewandji wa pɔlitikɛ. Amɔ l’atei awɔ ndjonyangaka efula etena kayoweyaka dia ewandji ɛsɔ wakakese. Koko wanɛ wɔtɛkɛtami lo Tokedi 1:22 sɔnaka dia ntetemala ntshikala anto wahatahokɔ akambo nɛ dia vɔ nangaka yoho ya lɔsɛnɔ shɔ. (Jɛr. 5:31) Vɔ hawolange mbeka akambo wa lo Bible ndo nkitanyiya ɛlɛmbɛ atɔ. Lo mɛtɛ, sho hatolange mbokoya wanɛ wahadje akambo yimba l’okonda!—Tok. 1:32; 27:12. w22.10 19 od. 5-7
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 20
Nyoyakitshakitsha l’ɛse ka mandji tshɛ y’ana w’anto.—1 Pe. 2:13.
Okongamelo wa Nzambi toshaka nto ɛlɔmbwɛlɔ katokokɛ. Vɔ toholaka mbala la mbala dia sho mbisha dikumanyi numɛlɔ ya telefɔnɛ yakamba laso nshi nyɛ dia vɔ telɛ etena katomba dui dimɔ dia wanyandja. Sho koka nto nongola ɛlɔmbwɛlɔ kendana la dihole diahombaso ndjakokɛ, monɔ ndo nongola ekimanyelo, kana kɛnɛ kendana la woho ndo etena ka nsukɛ anto akina. Naka sho hatokitanyisha, kete sho kokaka mbidja lɔsɛnɔ laso ndo la dikumanyi lo waale, wanɛ watetemala tokokɛ. (Hɛb. 13:17) Anangɛso l’akadiyɛso efula wakasɛkɔ otsha l’ahole akina l’ɔtɛ wa mpokoso kɛmɔ, kana ta dimɔ kana ekakatanu wa lam’asa ase ngelo wakasale tshɛ dia ndjaekesanyiya la yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ l’oyoyo, l’ekakatanu wakaakomɛ ɛsɔ ndo wakayasha l’elimu awɔ wa lo nyuma aha la ntshimbatshimba. Oko Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakahandjɔnɛ l’ɔtɛ w’ɔhɛnyɔhɛnyɔ, vɔ wakatetemala ‘mbewoya lokumu l’ɔlɔlɔ lendana l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi.’ (Ets. 8:4) Esambishelo mbakimanyiyaka dia mbika washo lo Diolelo, lo dihole dia ndeka mbika washo l’ekakatanu wahomana la wɔ. Etombelo waki la dui sɔ ele, vɔ wakatetemala nama ɔngɛnɔgɛnɔ ndo wɔladi awɔ. w22.12 19 od. 12-13
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 21
Jehowa ekɔ lo wedi ami; dimi hantoka wɔma.—Os. 118:6.
Jehowa tɔsaka la nɛmɔ l’onto ndo l’onto. La ntondo ka nde ntoma apɔstɔlɔ ande dia tosambisha, Yeso akaakimanyiya dia vɔ mbahemɛ wɔma awɔ w’ɔlɔshamelo. (Mat. 10:29-31) Nde akasale dui sɔ lo ntɛkɛta dikambo dia fudu mɔ yakalekaka mbeyama l’Isariyɛlɛ: Ɛsɔlɛ. Lo nshi ya Yeso tofudu tɔsɔ komongaka la nɛmɔ efula. Koko nde akatɛ ambeki ande ɔnɛ: “Ndooko 1 l’atei adiɔ lakoka nkɔ la nkɛtɛ aha la Shɛnyu lele l’olongo mbeya.” Oma laasɔ nde akakotsha ate: “Nyu ndeka leemba la sɔlɛ nɛmɔ.” Ɔnkɔnɛ, Yeso akashikikɛ ambeki ande dia Jehowa mbowaɔsaka la nɛmɔ l’onto ndo l’onto, diakɔ diele takawahombe mboka ɔhɛnyɔhɛnyɔ wɔma. Ambeki wakohɔ mɛtɛ ɛtɛkɛta wa Yeso etena kakawɛnaka sɔlɛ lam’akawatasambishaka l’esomba ndo lo tongelongelo. Etena tshɛ kayonyɛnaka fudu ya tshitshɛ, nyohɔke dia Jehowa nyɔsaka la nɛmɔ l’onto ndo l’onto nɛ dia nyu lawɔ nyekɔ la nɛmɔ efula “ndeka leemba la sɔlɛ.” Diɛsɛ l’osukɔ ande, hanyokoke mboka wɔma etena kanyɔlɔsha anto akina. w23.03 18 od. 12
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 22
Nyambotoyangɛ nkɛlɛ ka Farawɔ nde la ekambi ande ndo nyambowasha lokuwa la ta dia vɔ todiaka.—Eto. 5:21.
Lo ntena dimɔ, sho pomanaka l’ekakatanu wele oko, ɔlɔshamelo w’oma le ase nkumbo kana oshishelo w’olimu. Etena kakikɛso ɔlɔshamelo l’etena k’otale, sho koka nshisha elongamelo ndo nkɔmɔ. Satana kambaka la waaso wa ngasɔ dia tokonya dia sho monga la taamu lo ngandji katoka Jehowa. Diabolo nangaka dia sho mfɔnya dia Jehowa kana okongamelo ande mbele lo kiɔkɔ y’asui aso. Dui dia woho akɔ waamɛ diakakomɛ ase Isariyɛlɛ amɔ l’Edjibito. L’etatelo vɔ waketawɔka dia Jehowa mbakasɔnɛ Mɔsɛ nde l’Arɔna dia mbaatshungola oma lo lɔhɔmbɔ. (Eto. 4:29-31) L’ɔkɔngɔ diko, etena kakayetɛ Farawɔ lɔsɛnɔ lawɔ edika w’edika, vɔ wakɛndja Mɔsɛ nde l’Arɔna onongo w’ekakatanu awɔ. (Eto. 5:19, 20) Vɔ wakɛndja ekambi wa Nzambi wa kɔlamelo onongo. Ande kɔlɔ lee! Naka wɛ ekɔ lo mbikikɛ ekakatanu l’etena k’otale, diholɛ Jehowa otema ayɛ lo dɔmbɛlɔ ndo yanga osukɔ oma le nde. w22.11 15 od. 5-6
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 23
Lo mɛtɛ kanyotɛmi nte, wonya wekɔ lo ndjaye ndo wonya akɔ wambokoka wele edo wayoka dui dia Ɔna Nzambi ndo wanɛ wakadje yimba wayonga la lɔsɛnɔ.—Jni. 5:25.
Jehowa mbele Ombishi wa lɔsɛnɔ ndo nde ekɔ l’akoka wa mbolola wanɛ wakavu. Nde akasha omvutshi Elidja wolo wa mbolola ɔna pami laki wadi aki odo la la Zarɛfata. (1 Nku. 17:21-23) L’ɔkɔngɔ diko, l’ekimanyielo ka Nzambi, omvutshi Elisha akolola ɔna pami laki womoto ɔmɔ l’ose Shunɛma. (2 Nku. 4:18-20, 34-37) Eolwelo ɛsɔ ndo ekina mɛnyaka dia Jehowa ekɔ la wolo wa mbolola anto. Lam’akinde lanɛ la nkɛtɛ, Yeso akɛnya dia She akawosha wolo ɔsɔ. (Jni. 11:23-25, 43, 44) Ɛlɔ kɛnɛ, Yeso ekɔ l’olongo ndo nde akalongola “lowandji tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ.” Laasɔ, nde ekɔ l’akoka wa nkotsha daka diata ɔnɛ “wanɛ tshɛ wele lo waombo wohɔma” wayolwama wele l’elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo.—Mat. 28:18; Jni. 5:26-29. w22.12 5 od. 10
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 24
Koko luudu la Isariyɛlɛ layotona kohokamɛ, nɛ dia vɔ hawolange pokamɛmi.—Ɛzk. 3:7.
Lo ntona Ɛzɛkiyɛlɛ, vɔ waki lo ntona Jehowa. Ɛtɛkɛta wa lo divɛsa dia lushi l’ɛlɔ wakashikikɛ Ɛzɛkiyɛlɛ dia woho wakootone anto konembetshiya dia nde kotondoya ɔkɛndɛ ande oko omvutshi. Jehowa akashikikɛ Ɛzɛkiyɛlɛ nto dia etena kayoya dombwelo diakandalake, anto “wayeya mɛtɛ di’omvutshi ɔmɔ aki l’atei awɔ.” (Ɛzk. 2:5; 33:33) Aha la taamu, tokanyi t’ekeketshelo tɔsɔ takasha Ɛzɛkiyɛlɛ wolo waki la nde ohomba dia nkotsha ɔkɛndɛ ande wa nsambisha. Sho lawɔ tekɔ la dihonga nɛ dia sho mbeyaka dia Jehowa mbatotoma dia nsambisha. Nde toshaka nɛmɔ lo woho watetande “ɛmɛnyi” ande. (Isa. 43:10) Ɔsɔ ekɔ mɛtɛ nɛmɔ di’efula! Paka oko wakatɛ Jehowa Ɛzɛkiyɛlɛ ɔnɛ: “Tokake wɔma,” Jehowa tokeketshaka ate: “Tanyondamake la sase.” (Ɛzk. 2:6) Lande na kahatahombe mboka andɔshi aso wɔma? L’ɛnyɛlɔ k’Ɛzɛkiyɛlɛ, Jehowa mbatotoma ndo nde tosukɛka.—Isa. 44:8. w22.11 3-4 od. 4-5
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ k’enanɛi 25
Onto lasungana mbɛkɛ otema namaka sheke.—Tok. 11:13.
Ɛlɔ kɛnɛ, sho mandolaka woho wele dikumanyi la ekambi wakimanyiya, anto wakokaso mbɛkɛ otema. Anangɛso wa kɔlamelo asɔ wekɔ lotokokɛ dimɛna ndo sho mbishaka Jehowa losaka lo dikambo diawɔ! Ko lo toho takɔna takokaso mɛnya dia tekɔ anto wakokawɔ mbɛkɛ otema? Sho mbokaka anangɛso l’akadiyɛso ngandji ndo sho nangaka mbeya woho wewɔ. Koko, sho pombaka monga la wɛdimo ndo nɛmiya awui awɔ wa toseke. Anto amɔ wa l’etshumanelo ka lo ntambe ka ntondo waki ‘akanga wa vate vate ndo vɔ wakayatambiyaka l’akambo akana, wakatɛkɛtaka akambo wakiwɔ kopombaka ntɛkɛta.’ (1 Tim. 5:13) Sho mɛtɛ hatolange monga oko vɔ. Koko, tɔshi di’onto ɔmɔ ambototɛ akambo ande hita ndo ambotɔlɔmba diaha sho mbutɛ anto akina akambo akɔ. Ɛnyɛlɔ, kadiyɛso kɛmɔ ambototɛ akambo amɔ wele la nde kana ohemba ɔmɔ walɔshana la nde, ndo nde ambotɔlɔmba dia sho nama dui sɔ sheke. Sho pombaka nɛmiya kɛnɛ kotɔlɔmbinde. w22.09 10 od. 7-8
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ k’enanɛi 26
Nyohilwame lo nɔngɔsɔla timba tanyu.—Rɔmɔ 12:2.
Tshɛkɛta ya lo Grɛkɛ yokadimɔmi ɔnɛ “nɔngɔsɔla timba tanyu” koka kadimɔma ɔnɛ “nyohilwame lo yimba.” Koko, kɛsɔ halembetshiya dia sho pombaka nsala paka akambo w’amɛna angana ato. Sho pombaka nsɛdingola lonto laso la l’etei k’otema ndo nsala etshikitanu tshɛ wahombama dia nkitanyiya atɔndɔ wa Jehowa lo yɛdikɔ yakoka. Sho pombaka nsala dui sɔ aha tsho mbala ɔtɔi, koko mbala la mbala. Lam’ayotokoma kokele, tayongaka nshi tshɛ l’akoka wa ngɛnyangɛnya Jehowa lo dui tshɛ diayotosalaka. Lam’akatakonge etena kɛsɔ, sho pombaka ntetemala nsala la wolo dia ngɛnyangɛnya Jehowa. Tolembete dia lo Rɔmɔ 12:2, Pɔɔlɔ akate dia sho pombaka ntetemala nɔngɔsɔla timba taso l’oyango wa sho nshihodia kɛnɛ kalanga Nzambi sho nsala. Lo dihole dia sho mbetawɔ dia dikongɛ nɛ di’akambo totshikitanya, sho pombaka ntondotondo ndjasɛdingola dia mbeya polo lo yɛdikɔ yakɔna yetawɔso dia tokanyi ta Nzambi monga la shɛngiya l’eyango ndo lo tɛdikɔ taso, koko aha tokanyi ta l’andja ɔnɛ. w23.01 8-9 od. 3-4
Lushi la hende, Ngɔndɔ k’enanɛi 27
Kitsha wotsho ayɛ le Jehowa, ko nde ayokosukɛ. Nde hetawɔki pondjo dia onto ɔlɔlɔ nkɔ.—Os. 55:22.
Onde Jehowa mbekɛka lonya l’oseka dikambo tshɛ diatokomɛ? Onde Jehowa kongɛka akambo tshɛ wa lo lɔsɛnɔ laso ndo ɔnɛ akambo tshɛ wa kɔlɔ tokomɛka l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔmɔ w’oshika? Ndooko, Bible hasukɛ kanyi shɔ. (Ond. 8:9; 9:11) Koko, sho mbeyaka ɔnɛ: Etena kahomanaso l’okakatanu ɔmɔ, Jehowa mbeyaka ndo nde mbokaka ɛsɛngɔsɛngɔ aso etena kɔlɔmbaso ekimanyielo. (Os. 34:15; Isa. 59:1) Kɛnɛ koleki tshɛ ele, Jehowa koka tokimanyiya dia ntondoya ekakatanu wa wolo. Lo woho akɔna? Yoho mɔ yatokimanyiya Jehowa ele lo tosamba ndo lo tokeketsha l’etena kahombama. (2 Kɔr. 1:3, 4) Onde wɛ akohɔ etena kɛmɔ ka lo lɔsɛnɔ layɛ kakakokimanyiya Jehowa lo kosamba ndo lo kosha ekeketshelo l’etena kakayaleke monga l’ohomba wa dui sɔ? Mbala efula, paka l’ɔkɔngɔ wa sho ntondoya ohemba ɔmɔ wa wolo, mbayotoshihodiaka woho wakatokimanyiya Jehowa. w23.01 17-18 od. 13-15
Lushi la sato, Ngɔndɔ k’enanɛi 28
Nyama ka ngala kakikɔ, ko kaya bu . . . tɔ kayotshɔ otsha l’elanyelo.—Ɛny. 17:11.
Nyama kɛsɔ fɔnaka la nyama ka ngala kele l’ɛtɛ esambele, koko tɔ kekɔ beela. Tɔ mbelamɛka “efanelo ka nyama ka ngala” ndo tɔ mbelamɛka “nkumekanga ka 8.” (Ɛny. 13:14, 15; 17:3, 8) Vɔ mbutaka dia “nkumekanga” kɛsɔ kakayonga, oma laasɔ tɔ komonga nto ndo l’ɔkɔngɔ diko tɔ kakayɛnama nto. Elembetshielo ɛsɔ mbɔtɔnɛka dimɛna la Organisation des Nations unies, vɔ sukɛka wahɔ wa tshunda dia pɔlitikɛ dia l’andja w’otondo! Tɔ kakonge ntondo ndo kakelamɛka ɔnɛ Société des Nations. Oma laasɔ, tɔ kondjonga nto lo Ta dia hende di’andja w’otondo. L’ɔkɔngɔ diko, tɔ kakayotomba nto lo lokombo la Nations unies. Oma lo prɔpagandɛ yawɔ, nyama ya ngala mbuta ate mandji ya pɔlitikɛ keketshaka anto dia ndɔshana la Jehowa ndo l’ekambi ande. Lo yoho ya didjidji, vɔ sanganyaka “nkumi ya dikanga ya lo nkɛtɛ k’otondo” kaamɛ dia ndjɔlɔ ta lo Aramangɛdɔna, mbuta ate “lushi la woke la Nzambi Kanga-Wolo-Tshɛ.”—Ɛny. 16:13, 14, 16. w22.05 10 od. 10-11
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ k’enanɛi 29
Atoyadiaka?—Luka 10:26.
Etena kakeke Yeso woho wa mbadia Efundelo w’Ekila lo ndamɛ, nde hakomɛ tsho lo mbeya Afundelo dimɛna, koko akaalangaka ndo aketawɔ dia vɔ monga la shɛngiya l’etsha ande. Ɛnyɛlɔ, tohɔ kɛnɛ kakatombe lo tɛmpɛlɔ lam’aki Yeso l’ɛnɔnyi 12 eto. Embetsha wakeyaka Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ dimɛna ‘wakambaka lo menda yimba ya Yeso ndo ekadimwelo ande.’ (Luka 2:46, 47, 52) Sho lawɔ koka mbeya ndo nanga Ɔtɛkɛta wa Nzambi naka sho mbadiaka Afundelo mbala la mbala. Sho koka mbeka oma lo kɛnɛ kakatɛ Yeso wanɛ wakeyaka Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ, mbidja ndo afundji, Afarisɛ ndo Asadukɛ. Ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ ɛsɔ wakadiaka Afundelo mbala la mbala, koko vɔ kokondjaka wahɔ oma lo kɛnɛ kakawadiaka. Yeso akake epole ɔsɛkɛ lo toho tosato tele apami asɔ kokondjaka wahɔ w’efula oma l’Afundelo. Kɛnɛ kakandawatɛ ayotokimanyiya dia 1) sho nshihodia kɛnɛ kadiaso, 2) nkondja wahɔ oma lo diangɔ di’oshinga wolo dia lo nyuma ndo 3) mbetawɔ di’Ɔtɛkɛta wa Nzambi monga la shɛngiya le so. w23.02 8-9 od. 2-3
Lushi la tanu, Ngɔndɔ k’enanɛi 30
Kanga yewo atɛnaka waale, ko nde atoyashɛka.—Tok. 22:3.
Waale ɛmɔ wahombaso mbewɔ vɔ ɛnɛ: nkɛnya la nsaki y’onto lele bu olonganyi aso, wodjwelo wa wanu, deshi dia tshambandeko, tondja ɛtɛkɛta wanyangiya anto akina, wendelo w’awui wa ngala, esato wɛnyawɔ anto etakataka, ndo awui akina wa woho ɔsɔ. (Os. 101:3) Diabolo ekɔ lo ntetemala nyanga waaso wa ndanya diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. (1 Pe. 5:8) Naka hatendji ɔlɔlɔ, kete Satana koka monɛ lo timba ndo l’etema aso ɔkɔmiya, awui waha bu la losembwe, lokaki, lohetsho, lotamanya ndo tokumbɛkumbɛ. (Ngal. 5:19-21) Naka hatɔshi tɛdikɔ dia tinya aha la ntshimbatshimba, kete tɔ tayotetemala mpama oko osongo wa lɔlɛngɔ ko ndjotosalɛ kɔlɔ. (Jak. 1:14, 15) Waale ɔmɔ wa woshɛshɛ ko lɔngɛnyi la kɔlɔ. Sho pombaka mbohɔka dia tayɔsɛngiyama lo yɛdikɔ y’efula oma le anto wasɔnaso dia ndeka mbetsha la wɔ wenya. (1 Kɔr. 15:33) Naka sho ndjalama, oko wakawatokeketsha, kete tayewɔ lɔngɛnyi la kɔlɔ la wanɛ wahasɛnɛ lo ndjela atɔndɔ wa Jehowa. (Luka 21:34; 2 Kɔr. 6:15) Tayɛna waale ndo woho wakokaso mbeewɔ. w23.02 16 od. 7; 17 od. 10-11
Lushi la samalo, Ngɔndɔ k’enanɛi 31
Kɛnɛ kalembetshiya nanga Nzambi tɔ kɛnɛ: dia sho nkitanyiya ɛlɛmbɛ ande.—1 Jni. 5:3.
Ngandji kokayɛ Jehowa kakafule etena kakayeke awui wendana la nde. Lo mɛtɛ, wɛ nangaka ndjasukanya la nde oma ko kakianɛ ndo pondjo pondjo. Ndo wɛ koka nsala dui sɔ. Nde kokeketshaka la ngandji tshɛ dia wɛ ngɛnyangɛnya otema ande. (Tok. 23:15, 16) Wɛ koka nsala dui sɔ aha tsho oma l’ɛtɛkɛta, koko ndo oma l’etsha. Yoho yayɛ ya lɔsɛnɔ yayɛnya dia wɛ mɛtɛ mbokaka Jehowa ngandji. Ɔsɔ mbele oyango woleki tshɛ dimɛna lo lɔsɛnɔ wakokayɛ ndjadjɛ. Ngande wakokayɛ mɛnya ngandji kokayɛ Jehowa? Ntondotondo, ele lo nsala dɔmbɛlɔ dia laande ndo lo dɔmbɛlɔ diakɔ mbayakimɔyɛ le Nzambi ɔtɔi ka mɛtɛ. (Os. 40:8) Oma laasɔ, wɛ salaka etelo ka lo sɛkɛ lo batizama. Batisimu kayɛ kekɔ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ ndo etena k’ohomba ka lo lɔsɛnɔ layɛ. Wɛ ambotatɛ lɔsɛnɔ l’oyoyo, aha lo dikambo diayɛ wɛmɛ, koko lo dikambo dia Jehowa. (Rɔmɔ 14:8; 1 Pe. 4:1, 2) Ɔsɔ mbokɛmaka oko nna dia woke diamboyotakola ndo ngasɔ mbediɔ. Koko, batisimu kodihwɛka mboka lo yoho ya lɔsɛnɔ yoleki tshɛ dimɛna. w23.03 5-6 od. 14-15