Ngɔndɔ ka dikumi
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 1
Layokotombola l’atei w’etshumanelo.—Os. 22:22.
Sho tshɛ koka nkimanyiya dia nsanganya yaso mbeta dimɛna lo membaka esambo kaamɛ ndo lo mbishaka kɔmatɛrɛ yakalɔngɔswama dimɛna. Anto amɔ mongaka l’okakatanu dia memba kana dia mbisha kɔmatɛrɛ lo nsanganya. Onde ngasɔ mbeyɛ? Naka ngasɔ mbediɔ, kete tɔsɛdingole kɛnɛ kakasale anto amɔ dia minya wɔma. Sho kondjaka ekimnyelo etena kembaso l’otema aso tshɛ. Etena kembaso esambo aso wa Diolelo, oyango aso wa ntondo pombaka monga wa ntombola Jehowa. Diakɔ diele ekɔ ohomba talɔngɔsɔlaki esambo la ngelo woho walɔngɔsɔlaso tenyi dikina dia losanganya ndo ndeka mbidja yimba lo tɔtɛkɛta, koko aha mbidja yimba lo dikoka diayɛ dia memba. Koka monga tshondo y’okakatanu le anto amɔ dia mbisha kɔmatɛrɛ. Ko kakɔna koyokokimanyiya? Shaka kɔmatɛtɛ mbala la mbala. Eyaka dia kɔmatɛrɛ ka ntondo ka l’odingɔ pombaka monga ka mondo, ka wɔdu ndo kosembwe tɔɔ lo dimbola. Jehowa ngɛnangɛnaka efula woho wayashikikɛso dia mbotombola lo nsanganya ya l’etshumanelo. w22.04 7-8 od. 12-15
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 2
Jehowa kele okimanyedi ami, dimi hantoka wɔma.—Hɛb. 13:6.
Tshɛkɛta “okimanyedi,” nembetshiyaka onto lasala esadi dia nkimanyiya onto ɔmɔ layanga ekimanyelo. Wɛ koka mɛna oko Jehowa ekɔ lo nsala esadi dia nkimanyiya onto ɔmɔ lele la paa. Aha la taamu wɛ mbetawɔka dia elembetshielo ɛsɔ mbikaka epole ɔsɛkɛ lo woho wele Jehowa la nsaki ndo l’asolo wa lomɔlomɔ dia monga okimanyedi aso. La Jehowa lo lokondo laso, sho koka mbikikɛ ehemba l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Naa toho tɔmɔ tatokimanyiya Jehowa? Dia nkadimola lo dimbola sɔ, nyɛsɔ tɔsɛdingole etenyi ka dibuku dia Isaya. Lande na? Nɛ dia prɔfɛsiya yakɛnya Nzambi Isaya yekɔ ohomba l’ekambi wa Nzambi ɛlɔ kɛnɛ. Ndo nto, Isaya tɛkɛtaka dikambo dia Jehowa la tɔtɛkɛta ta wɔdu efula takokaso mana mfundo. Tɔshi ɛnyɛlɔ kɛmɔ l’Isaya tshapita ya 30. Lo tshapita shɔ Isaya kambaka la bɛnyɛlɔ di’amɛna efula diɛnya woho wakimanyiya Jehowa ekambi ande, lo 1) tohokamɛ la yambalo tshɛ ndo lo nkadimola alɔmbɛlɔ aso, 2) lo tosha ɛlɔmbwɛlɔ ndo 3) lo tosha ɛtshɔkɔ kakianɛ ndo lo nshi yayaye. w22.11 8 od. 2-3
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 3
Tokake asui wayangayɛ nsowa wɔma. Onga la kɔlamelo polo ndo lo nyɔi, ko dimi layokosha dɛmbɔ dia nkoso dia lɔsɛnɔ.—Ɛny. 2:10.
Lo nsango ya Yeso otsha le etshumanelo ka la Simirnɛ ndo ka la Filadɛlfiya, nde akatɛ Akristo wa lo tshumanelo sɔ diaha mboka ɛhɛnyɔhɛnyɔ wɔma, nɛ dia vɔ wayofutama l’ɔtɛ wa kɔlamelo yawɔ. (Ɛny. 3:10) Sho pombaka nongamɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ ndo monga suke dia mbikikɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ akɔ. (Mat. 24:9, 13; 2 Kɔr. 12:10) Dibuku di’Ɛnyɛlɔ tewoyaka di’ekambi wa Nzambi wayɔhɛnyahɛnyama lo nshi yaso nyɛ, mbuta ate lo “lushi la Nkumadiɔndjɔ.” (Ɛny. 1:10) Tshapita 12 tɛkɛtaka dia ta diakonge l’olongo mbala kakɔ ɔtɔi l’ɔkɔngɔ wa eotwelo ka Diolelo dia Nzambi. Mikayɛlɛ, mbuta ate Yeso Kristo l’alembe ande wakalɔ la Satana nde l’ɛdiɛngɛ ande. (Ɛny. 12:7, 8) Etombelo wakayala ele, atunyi wa Nzambi asɔ wakalɛndjama ndo wakakashema l’emamu wa nkɛtɛ, ndo dui sɔ diakela asui waheyama mbuta la nkɛtɛ ndo le anto wa la nkɛtɛ.—Ɛny. 12:9, 12. w22.05 5 od. 12-13
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 4
Le Jehowa Nzambi kaso, ndooko sambo ka wɛngɛngɛ.—2 Ɛk. 19:7.
Kilombo ka Jehowa kekɔ nshi tshɛ la losembwe. Nde bu la shɔnɔdi kaanga yema. Jehowa hadimanyiya onto l’ɔtɛ w’ɛnamelo kande, ekondjelo kande, woho wende la lokumu kana l’ɔtɛ w’akoka ande. (1 Sa. 16:7; Jak. 2:1-4) Ndooko onto lakoka ntshutshuya kana mbisha Jehowa etshimba. Tɛdikɔ tande hatɔsɛngiyama la wɔma kana la nsaki. (Eto. 34:7) Aha la taamu, Jehowa ekɔ Shushi yoleki tshɛ nɛ dia nde shihodiaka oseka vuiwui tshɛ yendana la dikambo. (Eto. 32:4) Afundji w’Afundelo wa lo Hɛbɛru wakeyaka dia dikoka dia Jehowa dia dimanyiya diekɔ dikoka dia laande. Lo tena dimɔ vɔ wakakambe la tshɛkɛta mɔ ya lo Hɛbɛru yakayolembetshiya dibuku dimɔ ɔnɛ: “Vɔ kambaka layɔ djekoleko dia mɛnya woho wadimanyiya Nzambi otshi wa pɛkato ndo hawokambe layɔ kaanga yema lo kɛnɛ kendana la woho wadimanyiyana anto munga yawɔ.” Paka Jehowa onto mbele la wolo wa dimanyiya tshɛ lo tshɛ otshi wa pɛkato wayatshumoya. w22.06 4 od. 10-11
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 5
Etsha ɔna lo mboka kahombande ntshɔ; kaanga lam’ayondonga opalanga nde hatokitakɔ.—Tok. 22:6.
Naka wɛ ekɔ lo mbodia ana wɛmɛ kana naka wɛ ekɔ lo nkumbo kambatɔna l’awui w’ɔtɛmwɛlɔ, kete onga l’eshikikelo di’ɛnyɛlɔ ka kɔlamelo yayɛ kekɔ lo nkeketsha ndo ntshutshuya anto wokodingi. Ko kayotota naka mɛnamaka di’anayɛ hawetawɔ kambɛ Jehowa oyadi welo akɔna wadjayɛ? Ohɔ dia ndowanya ɔna mbɔsaka etena. Etena konɛyɛ eononɛ kɛmɔ, lo tena dimɔ wɛ koka ndjambola dia kana tɔ kayotomba ko nkoma osongo ndo ntɔ elowa. Kaanga mbahayeye shikaa dia kana eononɛ kɛsɔ kayoyɔtɔ elowa, wɛ tetemalaka kitɛ ashi dia kisha diaaso dia tɔ mbola. (Makɔ 4:26-29) Woho akɔ waamɛ mbele, oko ombutshi wa womoto, wɛ mbeyaka ndjambola lo tena dimɔ dia kana wɛ ekɔ lo munanda etema w’anayɛ. Wɛ hakoke ntshutshuya anayɛ dia mbɔsa yɛdikɔ. Koko naka wɛ ntetemala nsala tshɛ dia mbaetsha, kete wɛ ayowasha diaaso dia vɔ mpama lo nyuma. w22.04 19-20 od. 16-17
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 6
Otako katetaka la ntondo ka elanyelo, ndo yimba ya lotamanya la ntondo ka ɔkwɛlɔ.—Tok. 16:18.
Etena kakinde ɔtɛmɔdi wa Jehowa wa kɔlamelo, Sɔlɔmɔna aki la kanyi yele la wɛdimo lo dikambo diande ndamɛ. Etena kakinde ɔlɔngɔlɔngɔ, nde akeyaka elelo ande ndo akalɔmbɛ Jehowa dia mbosha ɛlɔmbwɛlɔ. (1 Nku. 3:7-9) L’etatelo k’ɛlɔmbwɛlɔ kande, Sɔlɔmɔna akeyaka nto waale waya lo monga otako. Lonyangu ko, l’ɔkɔngɔ diko Sɔlɔmɔna kondjokamba la dako diande ndamɛ. Etena kɛmɔ l’ɛlɔmbwɛlɔ kande, nde akayonga l’otako ndo akayotatɛ minya ɛlɛmbɛ wa Nzambi yimba. Ɛnyɛlɔ, ɔlɛmbɛ ɔmɔ wakataka dia nkumekanga k’ose Hɛbɛru hahombe “ntshuka wadi efula, diaha otema ande ndjotakɔ mboka.” (Eoh. 17:17) Sɔlɔmɔna akɔnyɔla ɔlɛmbɛ ɔsɔ ndo akonge la wadi 700 ndo l’eseka 300, efula l’atei awɔ waki apanganu! (1 Nku. 11:1-3) Ondo Sɔlɔmɔna akafɔnya ɔnɛ dui sɔ “hatonga waale le nde.” Sɔlɔmɔna akayodiɛnɛ l’etombelo wa kɔlɔ l’ɔtɛ wakandayanganya la Jehowa.—1 Nku. 11:9-13. w22.05 23 od. 12
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 7
“Onto ami l’ɔlɔlɔ ayɔsɛna oma lo mbetawɔ” ndo “naka nde nkalola ɛkɔngɔkɔngɔ, dimi hantɔngɛnangɛna lo dikambo diande.”—Hɛb. 10:38.
Ɛlɔ kɛnɛ anto wekɔ la yɛdikɔ y’ohomba ya mbɔsa. Onde vɔ wayosukɛ Jehowa Nzambi oko wende Ɔnɔmbɔdi w’andja w’otondo w’ɔlɔlɔ, ko kana vɔ wayosukɛ Satana Diabolo lele otunyi wa kɔlɔ efula? Onto tshɛ pombaka mbeta wedi ɔmɔ ndo ndooko lahomba memala l’atei atei. Oyadi yɛdikɔ yakɔna tshɛ yakokawɔ mbɔsa dui sɔ diayonga la shɛngiya lo nshi yawɔ yayaye ya pondjo. (Mat. 25:31-33, 46) Lo “mfɔnu ka woke,” vɔ wayodjama djembetelo dia nshimbamɛ kana dia ndanyema. (Ɛny. 7:14; 14:9-11; Ɛzk. 9:4, 6) Naka wɛ akasɔnɛ dia nsukɛ ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa, kete wɛ akɔshi yɛdikɔ ya lomba. Laasɔ, nkimanyiya anto akina dia vɔ nsala ɔsɔnwɛlɔ wa lomba. Wanɛ wasukɛ ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa la kɔlamelo tshɛ wayɔtshɔkwama. Ekɔ dimɛna dia sho nsɛdingola awui w’ohomba asɔ. Nsala ngasɔ ayokeketsha yɛdikɔ yaso ya ntetemala kambɛ Jehowa. Laadiko dia laasɔ, sho koka nkamba la kɛnɛ kamboteka dia nkimanyiya anto akina dia vɔ mbɔsa yɛdikɔ ya dimɛna ndo ndjikukutɛ. w22.05 15 od. 1-2
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 8
Ɔngɛnɔngɛnɔ le nyu etena . . . kayowonyomamatanyiyɛ weho tshɛ w’akambo wa kɔlɔ.—Mat. 5:11.
Sho pombaka mpokamɛ Jehowa, koko aha atunyi aso. Jɔbɔ akadje yambalo y’efula etena kakasawolaka Jehowa la nde. Nzambi akakane la Jɔbɔ yimba ndo ekɔ oko nde akawotɛka ɔnɛ: ‘Dimi mbeyaka dui tshɛ diakokomɛ. Onde wɛ fɔnyaka dia dimi hayakiyanya lo dikambo diayɛ?’ L’okitshakitsha tshɛ Jɔbɔ akonge la lowando l’efula lo ɔlɔlɔ wa Jehowa. Nde akate ate: “Atoyi ami wakoke awui wendana la yɛ, koko kakianɛ dimi lambokɛna la washo ami.” (Jɔbɔ 42:5) Ondo Jɔbɔ aki mbidjasɛ paka l’otoko, demba diande diaki la mpota y’atshutshu etena kakandate ɛtɛkɛta ɛsɔ. Kaanga mbakidiɔ ngasɔ, Jehowa akashikikɛ Jɔbɔ dia Nde akawokaka ngandji ndo akooshikikɛ dia Nde akawetawɔka. (Jɔbɔ 42:7, 8) Ɛlɔ kɛnɛ nto, anto mbeyaka tɔtɛnga ndo tosalɛ akambo oko anto w’anyanya. Vɔ mbeyaka mpemba tolanyɛ lokumu laso oko anto kana oko okongamelo. Oma l’ɔkɔndɔ wa Jɔbɔ, tambokondja wetshelo dia Jehowa mbetawɔka dia tayotshikala la kɔlamelo le nde kaanga etena keso l’ehemba. w22.06 24 od. 15-16
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 9
Wonya wa diwala dia Ɔna Ɔkɔkɔ wambokoka.—Ɛny. 19:7.
Kaanga mbele ayonga ekoko w’ɔngɛnɔngɛnɔ l’olongo lam’ayolanyema Babilɔna ka Woke, ekɔ dui dikina diayotosha ɔngɛnɔngɛnɔ woleki. (Ɛny. 19:1-3) Ɔsɔ ekɔ dui di’ɔngɛnɔngɛnɔ diatɛkɛtama lo dibuku dia Ɛnyɛlɔ, “diwala dia Ɔna Ɔkɔkɔ.” Anto 144000 tshɛ wayonga l’olongo yema la ntondo ka ta di’Aramangɛdɔna ntatɛ. Koko, aha l’etena kɛsɔ mbayosalema diwala dia Ɔna Ɔkɔkɔ. (Ɛny. 21:1, 2) Diwala dia Ɔna Ɔkɔkɔ diayosalema l’ɔkɔngɔ wa ta di’Aramangɛdɔna ndɔma ndo w’atunyi wa Nzambi tshɛ ndanyema. (Os. 45:3, 4, 13-17) Kakɔna mɛtɛ kalembetshiya diwala dia Ɔna Ɔkɔkɔ le wanɛ wendana la dui sɔ? Eelo, oko watokakatanyaka diwala pami la womoto, mbele diwala dia didjidji sɔ diayokakatanya Yeso Kristo Nkumekanga la “otshukami” ande, mbuta ate anto 144000. Dui sɔ mbayosala dia lowandji l’oyoyo layɔlɔmbɔla nkɛtɛ ɛnɔnyi 1000 kengama.—Ɛny. 20:6. w22.05 17 od. 11-13
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 10
Diɛsɛ le ɔhɔmbɔ ɔsɔ naka nkumɛnde mbotana asala dui sɔ!—Mat. 24:46.
Yeso akate dia l’etena k’ekomelo, nde ayɔsɔna “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ” dia mbishaka anto mbo ya ndɛ ya lo nyuma. (Mat. 24:45) Ngasɔ mbediɔ. Omendji aso ekɔ lo nkamba la djui ya tshitshɛ y’apami w’akitami dia mbishaka ekambi wa Nzambi ndo anto wayasha ‘mbo ya ndɛ ya lo nyuma l’etena kahombama.’ Apami asɔ hawahemɛ mbetawɔ k’anto akina. (2 Kɔr. 1:24) Koko, vɔ mbetawɔka dia Yeso Kristo mbele “ɔnɔmbɔdi ndo kɔmanda” k’ekambi ande. (Isa. 55:4) Ntatɛ lo 1919, ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo akalɔngɔsɔla ekanda wotshikitanyi wakasha anto w’eyoyo diaaso dia ndɛ mbo ya ndɛ ya lo nyuma mbala ka ntondo. Lo 1921, ɔhɔmbɔ ɔsɔ akatondja dibuku La Harpe de Dieu dia nkimanyiya anto wayasha dia vɔ mbeka wetshelo w’etatelo wa lo Bible. Oko watatshikitana akambo, ekanda ekina wakatondjama. Okanda akɔna wakakokimanyiya dia mbeya ndo nanga Shɛso l’ele l’olongo? w22.07 10 od. 9-10
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 11
Wɛ ayonama laleyɛ pondjo pondjo. —Os. 41:12.
Jehowa ekɔ Onto loleki tshɛ lokaho. Oyadi tshɛ kayoyowosha, kɛnɛ kayondokosha l’ɔkɔngɔ ayoleka la fwa. (Makɔ 10:29, 30) Nde ayokosha lɔsɛnɔ loleki dimɛna, loludi l’ɛtshɔkɔ ndo lele l’oyango, kaanga etena kekeso l’andja wa kɔlɔ ɔnɛ. Ndo ɔsɔ ekɔ tsho paka etatelo. Wɛ koka ntetemala kambɛ Shɔ ka ngandji pondjo pondjo. Ngandji ka lam’asayɛ la Shɔ kayotetemala mpama ndo wɛ ayɔsɛna edja oko nde, mbuta ate pondjo pondjo. Etena kakayakimɔ lɔsɛnɔ layɛ le Nzambi ndo kakayabatizama, wɛ akakondja diɛsɛ dia mbisha Shɔ ɛngɔ kɛmɔ k’oshinga wolo. Nde akakosha ɛngɔ tshɛ k’ɔlɔlɔ, etena tshɛ k’ɔngɛnɔngɛnɔ kakayonge la tɔ. Lo wedi ayɛ, wɛ koka mbisha Ɔnɛ lakanga olongo la nkɛtɛ ɛngɔ kɛmɔ kende atonge la tɔ, mbuta ate olimu ayɛ wa la lolango ndo wa kɔlamelo. (Jɔbɔ 1:8; 41:11; Tok. 27:11) Naa yoho ya dimɛna yakokayɛ nkamba la lɔsɛnɔ layɛ? w23.03 6 od. 16-17
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 12
Ngande wakoka ɔlɔngɔ a pami nama mboka kande pudipudi? Ele lo ndjalama lo ndjela ɔtɛkɛta ayɛ.—Os. 119:9.
Lo nshi y’ɔlɔngɔlɔnɔgɔ kana y’osekaseka, nsaki ya dieyanelo koka monga wolo, ndo lo ntena dimɔ anto amɔ kokaka kotshutshuya dia ndjakimɔ l’awui wa mindo wa dieyanelo. Satana nangaka dia wɛ nsala awui asɔ. Kakɔna kakoka kokimanyiya dia wɛ ntetemala monga la lɔkɛwɔ la pudipudi? (1 Tɛs. 4:3, 4) Lo alɔmbɛlɔ ayɛ, tɛ Jehowa woho wayaokayɛ mɛtɛ ndo lɔmbande dia nde kokeketsha. (Mat. 6:13) Ohɔka dia Jehowa nangaka dia kokimanyiya, koko aha dia kaanya. (Os. 103:13, 14) Toyangake dia nkandola ekakatanu ayɛ wɛmɛ. Sawola la ambutshi ayɛ lo kɛnɛ kendana la wɔ. Lo mɛtɛ, bu wɔdu mbutɛ anto akina akambo wendana laso, koko ekɔ ohomba nsala dui sɔ. Naka wɛ mbadia Bible ndo kanaka yimba l’atɔndɔ wele lɔkɔ, kete wɛ hatonga l’okakatanu dia mbɔsa tɛdikɔ tangɛnyangɛnya Jehowa. Wɛ ayɛna dia wɛ bu l’ohomba w’ɛlɛmbɛ l’oseka dui tshɛ nɛ dia wɛ ayoshihodia kanyi ya Jehowa l’akambo akɔ. w22.08 5 od. 10-12
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 13
Naka onto hakotsha ehomba w’anto ande, . . . nde ambɔsɛka mbetawɔ kande.—1 Tim. 5:8.
Owandji wa nkumbo w’Okristo mbɔsaka la nɛmɔ ɔkɛndɛ ande wa nkotsha ehomba wa lo demba wa nkumbo kande. Naka wɛ ekɔ owandji wa nkumbo, kete ondo wɛ akayakiyanya ɔnɛ wɛ hatonga l’akoka wa tanɛ nkumbo kayɛ mbo ya ndɛ ndo dihole dia mbidjasɛ. Ondo wɛ koka nto monga la wɔma w’ɔnɛ naka wɛ nshisha olimu ayɛ, kete ayonga wolo dia ntana okina nto. Kana wɛ koka monga l’okandokando dia nsɛna la falanga yema tshitshɛ. Satana akonge l’akoka wa nkonya anto efula wayaoka ngasɔ dia ntshika kambɛ Jehowa. Satana pembaka tetawoya ɔnɛ Jehowa hayakiyanya dikambo diaso l’onto ndo l’onto ndo ɔnɛ shoamɛ mbele l’ɔkɛndɛ wa nkotsha ehomba wa nkumbo kaso. Etombelo wele la dui sɔ ele, sho koka mfɔnya ɔnɛ sho pombaka nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia nkokɛ olimu aso oyadi dui sɔ nembetshiyaka dia sho pombaka nsekola atɔndɔ wa l’Afundelo. w22.06 15 od. 5-6
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 14
Elongamelo kɛsɔ kele la so, kele oko longo la masuwa le anima kekɔ nge.—Hɛb. 6:19.
Sho mbeyaka dia Nzambi kaso ekɔ Nzambi “ka kɛtshi ndo kokana kandji, kahoke nkɛlɛ esadi ndo koludi tɔɔ la ngandji ka kɔlamelo ndo la mɛtɛ.” (Eto. 34:6) Jehowa nangaka losembwe. (Isa. 61:8) Nde mongaka la lonyangu l’efula etena katɛnande tasowa. Nde ekɔ suke ndo nomɔlomɔka dia nkomiya asui tshɛ l’etena kakandashikikɛ. (Jɛr. 29:11) Tekɔ lo kongɛɛ l’asolo walomɔlomɔ etena ka diambo kɛsɔ. Ɔsɔ ekɔ ɔkɔkɔ ɔmɔ watotshutshuya dia mboka Jehowa ngandji k’efula. Naa ɔkɔkɔ okina watotshutshuya dia nanga akambo wa mɛtɛ? Akambo wa mɛtɛ tokondjiyɛka wahɔ efula. L’ɛnyɛlɔ ka longo la masuwa, elongamelo kaso kohikami lo Bible koka tokimanyiya diaha sho ndjɛkayɛka etena kahomanaso l’ekakatanu lo lɔsɛnɔ. Lo divɛsa di’ɛlɔ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatɛkɛtaka dikambo di’elongamelo k’otsha l’olongo kangɛnangɛna Akristo w’akitami. Koko ɛtɛkɛta ande mendanaka nto l’Akristo walongamɛ dia ndjɔsɛna pondjo pondjo lo paradiso ka la nkɛtɛ. (Jni. 3:16) Lo mɛtɛ, mbeya akambo wendana l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo tokimanyiyaka dia monga la lɔsɛnɔ lele l’oyango. w22.08 14-15 od. 3-5
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 15
Tanyotshikalake la nkɛlɛ polo wonya mbidja.—Ɛf. 4:26.
Wɛkamu mpikama lo ngandji. Kɔrɛtɔ ka ntondo tshapita 13 nembetshiyaka awui efula wendana la ngandji wakoka tokimanyiya dia ndjaɛkɛ kana nyomoyaɛkɛ le anto akina. (1 Kɔr. 13:4-8.) Ɛnyɛlɔ, divɛsa 4 mbutaka dia ngandji “ekɔ la solo dia lotutsha ndo ɔlɔlɔ.” Jehowa ekɔ la solo dia lotutsha oya le so kaanga etena kawosalɛso pɛkato. Diakɔ diele, sho pombaka monga la solo dia lotutsha otsha le anangɛso, naka wambototɛ kana wambotosalɛ dui dimɔ diambotonyangiya kana diambotosha paa l’asolo. Divɛsa 5 kotshaka ɔnɛ: “[Ngandji] hoke nkɛlɛ esadi. Tɔ hadia akambo wa kɔlɔ wosalɛwɔ.” Sho hatokombola ‘mbohɔka awui wa kɔlɔ wakatosalɛ anangɛso. Ondaki 7:9 mbutaka dia sho ‘hatohombe monga suke dia mboka nkɛlɛ.’ Dui dikina diakoka tokimanyiya dia sho ndjaɛkɛ le anto akina ele, mbaɛna woho wawaɛna Jehowa. Nzambi mbalangaka ndo nde hatetemala mbohɔ pɛkato yawɔ. Ndo sho lawɔ pombaka nsala ngasɔ. (Os. 130: 3) Lo dihole dia sho mbika washo lo munga yawɔ, toke washo lo waonga awɔ w’amɛna. Mat. 7:1-5. w22.09 3-4 od. 6-7
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 16
Etena ka sui dia woho wahatayalaka.—Dan. 12:1.
Dibuku dia Danyɛlɛ mɛnyaka akambo wa diambo ndo woho wayowotasalemaka l’ɔnɔngɔ l’etena k’ekomelo. Ɛnyɛlɔ, Danyɛlɛ 12:1 mɛnyaka dia Mikayɛlɛ, mbuta ate Yeso Kristo, ‘emadi lo wahɔ w’anto wa Nzambi.’ Etenyi ka prɔfɛsiya kɛsɔ kakatatɛ kotshama lo 1914 etena kakasɔnama Yeso oko nkumengaka ka Diolelo dia Nzambi l’olongo. Koko, wakatɛ Danyɛlɛ nto dia Yeso “ayemala” l’etena ka “sui dia woho wahatayalaka ntatɛ lam’akayala wodja polo ndo l’etena kɛsɔ.” Etena ka “sui” kɛsɔ ekɔ “mfɔnu ka woke” kakatɛkɛtama lo Mateo 24:21. Yeso ayemala kana ayosala akambo dia mamɛ ekambi wa Nzambi, l’etena k’ekomelo ka sui mbuta ate l’Aramangɛdɔna. Dibuku di’Ɛnyɛlɔ mbelɛka anto asɔ ɔnɛ “olui a woke w’anto wamboya oma lo mfɔnu ka woke.”—Ɛny. 7:9, 14. w22.09 21 od. 4-5
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 17
Onto lakansalɛ pɛkato kayomodimola oma lo dibuku diami.—Eto. 32:33.
Kɛsɔ nangaka nembetshiya dia nkombo yatanema lo dibuku sɔ, kakianɛ kokaka dimɔma kana minyama. Ekɔ oko Jehowa akafunde nkombo shɔ la kidiyɔ. (Ɛny. 3:5, nɔtɛ.) Sho pombaka ndjashikikɛ dia lokombo laso ntshikala lo dibuku sɔ polo lam’ayolofundama la bikɛ ndo lɔ ntshikala pondjo pondjo. Olui ɔmɔ wele nkombo yawɔ fundama lo dibuku dia lɔsɛnɔ kengama la wanɛ wakasɔnama dia tolɛ kaamɛ la Yeso l’olongo. Lo ndjela ɛtɛkɛta w’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ otsha le ‘asekande ekambi’ wa la Filipɛ, nkombo y’akitami wakasɔnama diatolɛ kaamɛ la Yeso, tanemaka ɛlɔ kɛnɛ lo dibuku dia lɔsɛnɔ. (Flpɛ. 4:3.) Koko dia nkombo yawɔ ntetemala ntshikala lo dibuku dia didjidji sɔ, vɔ pombaka ntetemala monga la kɔlamelo. K’oma laasɔ etena kayowodjama djembetelo y’ekomelo, oyadi la ntondo ka vɔ mvɔ kana la ntondo ka mfɔnu ka woke ntatɛ, nkombo yawɔ yayofundama pondjo pondjo lo dibuku dia lɔsɛnɔ.—Ɛny. 7:3. w22.09 14 od.3; 15 od. 5-6
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 18
Ɔngɛnɔngɛnɔ le wanɛ woka ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo wawokitanyiya! —Luka 11:28.
Ondo wɛ ambohomanaka la dui nɛ. Onto ɔmɔ ambokokatɛ mbo ya ndɛ yalekayɛ nanga. Koko lam’ele wɛ bu mɛtɛ l’etena ka ndjilɛ kana ekɔ l’akambo efula wakotshindja yimba, wɛ ambɔlɛ esadi esadi aha la mbɔsa etena ka ngɛnangɛna mɛtɛ la mbo ya ndɛ yakɔ. Ndo l’ɔkɔngɔ wa wɛ nshidiya ndɛ wɛ amboshihodia dia wɛ akayimɛnyi epiko ndo wɛ ota dia wɛ otɔsa etena ka ngɛnangɛna mɛtɛ la yɔ. Koka monga woho akɔ waamɛ etena kadiaso Bible, lo ntena dimɔ sho koka kiadia esadi esadi amboleka ko hatɔshi etena ka nkondja wahɔ oma lo kɛnɛ katetsha Jehowa. Ɔsa etena ka nkondja wahɔ oma lo wadielo w’Ɔtɛkɛta wa Nzambi; nsala oko wekɔ lo mɛna akambo akɔ, nkanyiya wendjo w’awui ndo nkana yimba la kɛnɛ kamboyadia. Naka wɛ nsala akambo asɔ tshɛ, kete wɛ ayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Yeso akasɔnɛ “ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ” dia toshaka mbo ya ndɛ ya lo nyuma yahombama, ndo sho tekɔ mɛtɛ lo ndeshama dimɛna lo nyuma. (Mat. 24:45) Afundelo wakasambiyama mbele mbo ya ndɛ ya ntondo yaleka ntondja okongamelo.—1 Tɛs. 2:13. w22.10 7-8 od. 6-8
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 19
Tambodiɛnɛ efula la lɔsɔkɔ l’oma le wanɛ wayaɛkɛ le wɔ vɔamɛ.—Os. 123:4.
Bible tɔhɛmɔlaka dia lo nshi y’ekomelo, asɔkanyi wayofulanɛ. (2 Pe. 3:3, 4) Vɔ wayotshutshuyama oma lo “nsaki yawɔ hita y’akambo wa kɔlɔ.” (Judɛ 7, 17, 18) Ngande wakokaso ndjalama diaha sho ndjela asɔkanyi? Yoho mɔ ele, lo mbewɔ monga kaamɛ la wanɛ wele la dionga dia diɔnyɔ. (Os. 1:1.) Kɛsɔ nembetshiyaka dia hatohombe mbadia kana mpokamɛ ɛngɔ tshɛ koye oma le waa apɔsta. Naka hatendji ɔlɔlɔ, kete sho koka nkɛnɛmɔla esadi eto yimba ya diɔnyɔ ndo ntatɛ monga la taamu lo dikambo dia Jehowa ndo lo ɛlɔmbwɛlɔ katoshande lo tshimbo y’okongamelo ande. Dia mbewɔ dui sɔ, sho koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde dimi mongaka la mbekelo ka ntɛkɛta kɔlɔ etena kalongolaso ɛlɔmbwɛlɔ kana elembetshielo ɛmɔ w’eyoyo? Onde dimi nyangaka minda anto watɔlɔmbɔla la dikɔmɔ?’ Naka sho ntshika nsala akambo asɔ aha la ntshimbatshimba, kete Jehowa ayɔngɛnangɛna lo dikambo diaso.—Tok. 3:34, 35. w22.10 20 od. 9-10
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 20
Luudu la Isariyɛlɛ layotona kohokamɛ.—Ɛzk. 3:7.
Nyuma ka Nzambi kakakeketsha Ɛzɛkiyɛlɛ dia nkotsha ɔkɔndɛ wakandalongola, mbuta ate nsambisha “akanga w’ɛtɛ wolo ndo w’etema wolo” wakadjasɛka l’ɛtshi kande ka nkɛtɛ. Jehowa akatɛ Ɛzɛkiyɛlɛ ate: “Dimi lambetɛ elungi kayɛ wolo oko dungi diawɔ ndo okoko ayɛ wolo oko ekoko awɔ. Dimi lambetɛ okoko ayɛ oko diyama, wolo ndeka dive dia silɛksɛ. Towaokake wɔma ndo tatɛke asolo l’ɔtɛ wa dungi diawɔ.” (Ɛzk. 3:8, 9) Lo mɛtɛ, aki oko Jehowa akatɛka Ɛzɛkiyɛlɛ ate: ‘Tetawɔke di’akanga w’ɛtɛ wolo asɔ kɔkɔmɔla. Dimi layokokeketsha.’ Oma laasɔ, nyuma ka Nzambi kakakimanyiya Ɛzɛkiyɛlɛ l’edja tshɛ k’olimu ande w’esambishelo l’ɛtshi kande ka nkɛtɛ. Ɛzɛkiyɛlɛ akafunde ate: “Lonya la Jehowa lakambahema wolo.” Omvutshi ɔsɔ akɔshi lomingu l’otondo dia nshihodia dimɛna dimɛna losango lakandahombe nsambisha l’eshikikelo tshɛ. (Ɛzk. 3:14, 15) Oma laasɔ, Jehowa akɔlɔmbɔla otsha l’okidi lɛnɛ ‘akatɔtɔ nyuma le nde.’ (Ɛzk. 3:23, 24) Ɛzɛkiyɛlɛ aki suke dia ntatɛ olimu w’esambishelo. w22.11 4-5 od. 8-9
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 21
Jehowa le, polo l’etena kakɔna kayomolela dia nyanga ekimanyielo, koko wɛ hoke? . . . lande na katshikayɛ ɔhɛnyɔhɛnyɔ?—Hab. 1:2, 3.
Omvutshi Habakuka akahomana l’ekakatanu efula. L’etena kɛmɔ, aki oko nde akatatɛ monga la taamu dia kana Jehowa ndjakiyanyaka dikambo diande. Ɔnkɔnɛ, nde akakɛnɛmɔlɛ Jehowa nsaki yande lo dɔmbɛlɔ. Jehowa akakadimola dɔmbɛlɔ di’oma k’ɛse otema di’okambi ande wa kɔlamelo. (Hab. 2:2, 3) L’ɔkɔngɔ wa Habakuka nkana yimba lo woho wakakokɛ Jehowa ekambi ande, nde akayonga nto l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Nde akayonga nto l’eshikikelo dia Jehowa ndjakiyanyaka dikambo diande ndo dia nde koka mbookimanyiya dia nde mbikikɛ oseka ohemba tshɛ. (Hab. 3:17-19) Wetshelo akɔna wakondjaso? Etena kahomanayɛ l’ekakatanu, lɔmba Jehowa ndo tɛnde woho wayaokayɛ. Ndo oma laasɔ, endɛ l’osukɔ ande. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete wɛ koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayokosha wolo wele layɛ ohomba dia mbikikɛ. Etena kokayɛ dia nde ekɔ lo kosukɛ, mbetawɔ kayɛ otsha le nde kayoleka nkeketala. Naka wɛ ntetemala monga la mbekelo y’amɛna ya lo nyuma, wɛ hatetawɔ di’ekakatanu kana taamu k’anganya la Jehowa.—1 Tim. 6:6-8. w22.11 15 od. 6-7
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 22
Lo mɛtɛ kakotɛmi ɛlɔ nte: Wɛ ayoyala la mi lo Paradiso.—Luka 23:43.
Yeso nde l’atshi wa kɔlɔ ahende waki suke la nde wakasowaka etena kakiwɔ suke la mvɔ. (Luka 23:32, 33) Atshi wa kɔlɔ akɔ ahende wakatɛngaka Yeso. (Mat. 27:44; Makɔ 15:32) Koko, ɔmɔ l’atei awɔ akakadimola otema. Nde akate ate: “Yeso, kombohɔ lam’ayoyonga lo Diolelo diayɛ.” Ko Yeso akawokadimola l’ɛtɛkɛta wa lo divɛsa diaso di’ɛlɔ. (Luka 23:39-42) Ɛtɛkɛta wa Yeso otsha le otshi wa kɔlɔ koka totshutshuya dia nkanyiya woho wayonga lɔsɛnɔ lo paradiso. Ɛlɔ kɛnɛ, sho koka mbeka dui dimɔ diendana la paradiso oma lo wɔladi waki l’ɛlɔmbwɛlɔ ka nkumekanga Sɔlɔmɔna. Ndo sho koka nongamɛ dia Yeso ɔnɛ loleki Sɔlɔmɔna, ayokamba la wanɛ wayolɛ kaamɛ la nde dia nkadimola nkɛtɛ paradiso k’olangala efula. (Mat. 12:42) Mbokɛmaka hwe dia “ɛkɔkɔ ekina” pombaka monga la yambalo lo kɛnɛ kasalawɔ dia nkotsha kɛnɛ kalɔmbama dia vɔ ndjɔsɛna pondjo pondjo lo paradiso.—Jni. 10:16. w22.12 8 od. 1; 9 od. 4
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 23
Nde ayokooka kɛtshi etena kayondokooka wɛ alela dia nyanga ekimanyielo.—Isa. 30:19.
Isaya toshikikɛka dia Jehowa ayotohokamɛ la yambalo tshɛ etena kolelɛso, ndo aha la ntshimbatshimba nde ayotokadimola l’ɛsɛngɔsɛngɔ aso. Isaya kotshaka ɔnɛ: “Nde ayokokadimola kam’ayondoka.” Ɛtɛkɛta w’ekeketshelo ɛsɔ toholaka dia Shɛso lele l’olongo ekɔ la nsaki k’efula ndo nde nomɔlomɔka dia nkimanyiya wanɛ wooyanga. Mbeya dui sɔ tokimanyiyaka dia mbikikɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Jehowa pokamɛka la yambalo tshɛ alɔmbɛlɔ w’ɔmɔmɔ la l’atei aso. Lande na kakokaso mbuta ngasɔ? L’etenyi ka ntondo ka Isaya tshapita 30, okitɔ w’ɔnɛ “nyu” kambemaka l’efula nɛ dia Jehowa ekɔ lo mbutɛ ekambi ande l’olui. Koko, lo divɛsa dia 19 okitɔ w’ɔnɛ “wɛ” ekɔ lo ntɛkɛta dikambo di’onto l’onto. Isaya akafunde ate: “Ndooko onyake wɛ ayolela”; “nde ayokooka kɛtshi”; “nde ayokokadimola.” Oko wende Shɛso ka ngandji, Jehowa ndjakiyanyaka lo dikambo diaso ndo nde pokamɛka alɔmbɛlɔ aso l’onto ndo l’onto la yambalo.—Os. 116:1; Isa. 57:15. w22.11 9 od. 5-6
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 24
Nyonge la yewo oko eloyi ndo aha la onongo oko tofudu ta benga.—Mat. 10:16.
Nsambisha ndo mbetsha toshaka ɔngɛnɔngɛnɔ ndo wɔladi kaanga l’atei w’ɔlɔshamelo. Lo ntambe ka ntondo, etena kakadjangɛ ewandji w’ase Juda apɔstɔlɔ dia ntshika nsambisha, apami wa kɔlamelo asɔ wakasɔnɛ dia nkitanyiya Nzambi. Vɔ wakatetemala nsambisha ndo olimu ɔsɔ wakawasha ɔngɛnɔngɛnɔ. (Ets. 5:27-29, 41, 42) Lo mɛtɛ, etena katodjɛwɔ elelo ɛmɔ l’olimu aso, sho pombaka monga la yewo etena kasambishaso. Koko, naka sho nsala kɛnɛ kakokaso nsala, tayonga la wɔladi waya oma lo ngɛnyangɛnya Jehowa ndo wa nsambisha losango lashimbɛ nsɛnɔ. Onga l’eshikikelo dia kaanga lo ntena dia paa efula, sho koka monga la wɔladi. Lo ntena dia ngasɔ, sho pombaka mbohɔ dia wɔladi wele laso ohomba ele wɔladi wele paka Jehowa ndamɛ onto mbakoka tosha. Yaɛkɛ le nde etena kahomanayɛ la hemɔ kɛmɔ kakokanɛ, mpokoso, kana ɛhɛnyɔhɛnyɔ. Tshikala suke l’okongamelo ande. Ka washo lo nshi yayaye y’amɛna yakokongɛ. Naka wɛ nsala ngasɔ, kete ‘Nzambi ka wɔladi ayoyala la yɛ.—Flpɛ. 4:9. w22.12 21 od. 17-18
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi 25
Nyɔlɔtɛ lonto l’oyoyo.—Ɛf. 4:24.
Sho pombaka nsala la wolo dia nsala dui sɔ. Laadiko di’awui asɔ, sho pombaka nsala la wolo dia minya waonga wa kɔlɔ asɔ, ɛnyɛlɔ oko lotunu la wolo, nkɛlɛ ndo odudu. (Ɛf. 4:31, 32) Lande na kakoka dui sɔ monga wolo? Diɔ koka monga wolo nɛ dia waonga asɔ wamboka edio wolo l’etema aso. Ɛnyɛlɔ, Bible mbutaka di’anto amɔ ‘hawɔkɔhɛ momala’ ndo ‘mbokaka nkɛlɛ esadi.’ (Tok. 29:22) Mbɔsaka etena k’otale dia minya waonga wa kɔlɔ asɔ, kaanga l’ɔkɔngɔ wa batisimu. (Rɔmɔ 7:21-23) Lɔmba Jehowa lo dikambo dia dionga diasalayɛ la wolo dia minya, ele l’eshikikelo dia nde ayokohokamɛ ndo nde ayokokimanyiya. (1 Jni. 5:14, 15) Kaanga mbele Jehowa hokonyɛ dionga dia kɔlɔ sɔ lo yoho ya dihindo, nde koka kokeketsha diaha wɛ nɛmba dia dikolola. (1 Pe. 5:10) Ndo nto, ɔtɔnganyiya etsha ayɛ l’alɔmbɛlɔ ayɛ lo mbewɔ awui wakoka kokonya dia nkɛnɛmɔla lonto l’edjedja. Ndo tetawɔke ndodia yimba yayɛ la nsaki ya kɔlɔ.—Flpɛ. 4:8; Kɔl. 3:2. w23.01 10 od. 7, 9-10
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi 26
Onto loka Nzambi ngandji pombaka nto nanga ɔnango.—1 Jni. 4:21.
Yoho mɔ yɛnyaso ngandji kaso ele lo monga l’ohetoheto l’olimu w’esambishelo. Sho sawolaka l’onto tshɛ la homana laso. Sho hatotone nsawola l’onto ɔmɔ l’ɔtɛ wende la lokoho la demba kana lo dioho diotshikitanyi laso ndo nto sho sawolaka l’anto tshɛ oyadi ase ɛngɔnyi ndo wanɛ wakɔtɔ kalasa kana ase woola ndo wanɛ wahɔtwɛ kalasa. Lo yoho shɔ, sho kambaka lo woho wɔtɔnɛ la sangwelo dia Jehowa “dia weho w’anto tshɛ shimbamɛ ndo nkondja ewo k’oshika k’akambo wa mɛtɛ.” (1 Tim. 2:4) Sho mɛnyaka nto ngandji kaso otsha le Nzambi ndo Kristo lo mboka anangɛso l’akadiyɛso ngandji. Sho ndjakiyanyaka efula dikambo di’ehomba awɔ ndo sho mbasukɛka etena kewɔ l’atei w’ekakatanu. Sho mbakeketshaka etena kavushawɔ lakiwɔ ɔmɔ la ngandji, mbaembolaka etena kewɔ la hemɔ ndo sho salaka tshɛ kakokaso nsala dia mbakeketsha etena kewɔ l’ɔkɔmwɛlɔ. (2 Kɔr. 1:3-7; 1 Tɛs. 5:11, 14) Sho tetemalaka nɔmba dikambo diawɔ nɛ dia sho mbeyaka dia “ɔsɛngɔsɛngɔ w’onto ɔlɔlɔ wekɔ la shɛngiya ya wolo.”—Jak. 5:16. w23.01 28-29 od. 7-8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi 27
Nyotetemale keketshana onto la wonyande ndo mbodiana onto la wonyande.—1 Tɛs. 5:11.
Oko wakoka ombiki wa mvudu ɔmɔ mpamia akoka ande mbala la mbala, mbakokaso sho lawɔ ndeka keketshana onto la wonyande. Sho koka nkimanyiya anto akina dia mbikikɛ ehemba, lo nkana yimba kaamɛ la wɔ la bɛnyɛlɔ dia wanɛ wakakikɛ ehemba lo nshi yakete. (Hɛb. 11:32-35; 12:1) Sho koka mbidja wɔladi lo tɛkɛtaka akambo w’ɛlɔlɔ wɛnaso le anto akina, lo nama wɔladi lo ntena diele wolo nsala dikambo sɔ, ndo lo mbidja wɔladi etena katomba ekakatanu. (Ɛf. 4:3) Ndo sho koka ntetemala nkeketsha mbetawɔ k’anangɛso l’akadiyɛso lo kanaka la wɔ yimba l’akambo wa mɛtɛ w’oma lo Bible, lo mbashaka ekimanyielo ka shikaa ndo lo nsukɛ wanɛ wambɔla lo nyuma. Sho koka monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kakeketshaso mbetawɔ k’anangɛso l’akadiyɛso wa l’etshumanelo. Otshikitanyi la wokelo wa mvudu yakoka ndjolana l’ɔkɔngɔ, etombelo w’oma l’olimu aso wa nkeketsha anto koka ntshikala pondjo pondjo! w22.08 22 od. 6; 25 od. 17-18
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi 28
Jehowa ndamɛ mbishaka lomba; oma lo onyɔ ande mbatomba ewo ndo shɛnɔdi.—Tok. 2:6.
Yeso akatɛkɛta dia dionga dimɔ di’ohomba diahombaso monga la diɔ naka sho nangaka nshihodia kɛnɛ kadiaso l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, dionga diakɔ ko shɛnɔdi. (Mat. 24:15) Shɛnɔdi kɛdikɛdi na? Shɛnɔdi ekɔ dikoka dia nshihodia woho wɔtɔnɛ tokanyi tohende, woho watshikitanatɔ ndo nshihodia kɛnɛ kahokama esadi eto. Laadiko dia laasɔ, oko wakadiɛnya Yeso, tekɔ l’ohomba wa shɛnɔdi dia nshihodia woho wakotshama prɔfɛsiya ya lo Bible. Tekɔ nto l’ohomba wa dionga sɔ dia sho nkondja wahɔ tshɛ lo tshɛ oma lo kɛnɛ tshɛ kadiaso oma lo Bible. Jehowa mbishaka ekambi ande shɛnɔdi. Ɔnkɔnɛ, lɔmbande dia kokimanyiya dia nkɛnɛmɔla dionga sɔ. Ngande wakokayɛ mbɔtɔnganyiya etsha ayɛ la dɔmbɛlɔ diayɛ? Sɛdingola la yambalo tshɛ kɛnɛ kadiayɛ ndo nsala dia mbeya woho wɔtɔnɛtɔ l’akambo weyayɛ. Enda elembetshielo w’avɛsa amɔ wa lo Bible ndo ɛna toho takokayɛ nkamba la wɔ lo lɔsɛnɔ layɛ. (Hɛb. 5:14) Naka wɛ mbadia la shɛnɔdi, kete eokelo kayɛ k’Afundelo kayofula. w23.02 10 od. 7-8
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi 29
Oma le nde mbeso la lɔsɛnɔ, mbakɛndakɛndaso ndo mbeso lo andja ɔnɛ.—Ets. 17:28.
Ɔhɔsa di’ɔngɛnyi ayɛ ɔmɔ ambokokahɛ luudu lɔmɔ. Mukubu wotamɔ l’ahole amɔ ndo lɔ laya la yema y’ɛlɔngɛ. Kaanga mbediɔ ngasɔ, luudu lakɔ lekɔ la nɛmɔ dia miliyɔ y’adɔlara. Aha la taamu, wɛ ayonga la lowando ndo ayokokɛka luudu lɔsɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, Jehowa akatosha woshasha ɔmɔ wa nɛmɔ efula mbuta ate, woshasha wa lɔsɛnɔ. Lo mɛtɛ, Jehowa akɛnya dia nde mbɔsaka lɔsɛnɔ laso la nɛmɔ di’efula lo woho wakandakimɔ Ɔnande oko oshinga w’etshungwelo lo dikambo diaso. (Jni. 3:16.) Jehowa mbele Kiɔkɔ ya lɔsɛnɔ. (Os. 36:9) Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akeyaka mɛtɛ ka dui sɔ diakɔ diakandate ate: “Oma le nde mbeso la lɔsɛnɔ, mbakɛndakɛndaso ndo mbeso lo andja ɔnɛ.” (Ets. 17:25, 28) Diakɔ diataso dia lɔsɛnɔ laso lekɔ woshasha w’oma le Nzambi. Nde toshaka la ngandji tshɛ kɛnɛ kele laso ohomba dia ntshikala la lɔsɛnɔ. (Ets. 14:15-17) Koko, Jehowa hakokɛ nsɛnɔ yaso lo yoho ya dihindo. Koko nde nongamɛka dia sho nkokɛ yoonge yaso ya demba ndo ya lo yimba dia sho ntetemala mbokambɛ.—2 Kɔr. 7:1. w23.02 20 od. 1-2
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi 30
Funda ɛtɛkɛta tshɛ wakotɛmi lo dibuku.—Jɛr. 30:2.
Ande lowando l’efula lele laso le Jehowa Nzambi l’ɔtɛ wa Bible lee! Lo Bible, nde toshaka alako wa lomba wa koka tokimanyiya dia ntondoya ekakatanu wahomana laso nshi nyɛ. Nde toshaka nto elongamelo ka dimɛna efula ka lo nshi yayaye. Kɛnɛ koleki tshɛ ele, Jehowa akakambe la Bible dia tosholɛ waonga efula wendana la lonto lande. Etena kakanaso yimba lo waonga ande w’amɛna efula, etema aso minandemaka efula ndo sho tshutshuyamaka dia ndjasukanya la Nzambi kaso lo nkoma angɛnyi ande wa ma ma. (Os. 25:14) Jehowa nangaka di’anto mbeeya. Lo nshi y’edjedja, nde akɛnya ekambi ande ɛmɔ alɔ, waɛnɛlɔ ndo akatome andjelo le anto akina dia mbaewoya nsango yande. (Wal. 12:6; Ets. 10:3, 4) Ko ngande wototokoka mbewoya awui wendana l’alɔ, waɛnɛlɔ kana nsango y’oma le andjelo shɔ otondongaka awui akɔ kofundama? Diakɔ diele, Jehowa akasale di’anto ‘mfunda lo dibuku’ kɛnɛ kakandalange dia sho mbeya. Lam’ele “mboka ka Nzambi ka mɛtɛ kekɔ kokele,” sho koka monga l’eshikikelo dia yoho yande ya nsawola la so mboleki dimɛna ndo yɔ tokondjɛka wahɔ.—Os. 18:30. w23.02 2 od. 1-2
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi 31
Ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha ndeka wa nongola.—Ets. 20:35.
Yadjɛ eyango w’amɛna. Sɔna eyango wayokeketsha mbetawɔ kayɛ ndo wayokokimanyiya dia ntshunda lo nyuma. (Ɛf. 3:16) Ɛnyɛlɔ, wɛ mbeyaka mbɔsa yɛdikɔ dia ndowanya wekelo ayɛ wa Bible w’onto ndamɛ ndo wadielo ayɛ wa Bible. (Os. 1:2, 3) Kana wɛ koka nsala dia nɔmbaka mbala la mbala ndo oma k’ɛse otema. Ondo wɛ koka monga la ndjakimɛ k’efula l’ɔsɔnwɛlɔ ayɛ wa tɔkɛnyɔ ndo lo yoho ya nkamba la wenya ayɛ. (Ɛf. 5:15, 16) Wɛ ayokoma Okristo wambotshunda lo nyuma etena kakimanyiyayɛ anto akina. Ɛnyɛlɔ, wɛ koka ndjadjɛ oyango wa nkimanyiya esombe ndo anto wele la dikɔmɔ wa l’etshumanelo kayɛ. Ɛnyɛlɔ wɛ koka mbakimanyiya lo ntshɔ tasombɛ diangɔ kana lo mbaɛnya woho wa nkamba la telefɔnɛ kana la tablɛtɛ yawɔ. Wɛ mɛnyaka nto ngandji kokayɛ anto wa l’andja w’etshumanelo lo mbasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo. (Mat. 9:36, 37) Naka kokaka, wɛ koka ndjadjɛ oyango wa nkamba olimu wa lo ntena tshɛ. w22.08 6 od. 16-17