Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 1
Ɛtɛkɛta wa kɔlɔ watotombake oma l’enyɔ anyu, paka ɛtɛkɛta wele amɛna dia nkeketsha.—Ɛf. 4:29.
Okristo hahombe nkamba l’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ. Koko ekɔ weho ɛmɔ w’ɛtɛkɛta wa kɔlɔ wahombaso nto mbewɔ. Ɛnyɛlɔ, sho pombaka nsɛna wolo diaha mbɛdika anto lo yoho ya kɔlɔ etena katɛkɛtaso lo dikambo dia ahole awɔ, waoho awɔ kana wedja awɔ. Ndo nto, hatohombe pondjo mpomoya anto akina lo mbatɛ ɛtɛkɛta wele oko lɔtɛngɔ. Tɛkɛtaka lo yoho yakeketsha anto akina. Onga suke dia mandola koko aha mɔnyɔla kana nkiyana. Ase Isariyɛlɛ waki l’ɛkɔkɔ efula wa monga la lowando, koko vɔ waki la mbekelo ka nkiyana. Yimba ya nkiyana koka sambemɛ le anto akina. Wɛ koka mbohɔ dia alapɔlɔ wa kɔlɔ wakasha atɔpi dikumi wakakonya “ase Isariyɛlɛ tshɛ . . . [dia] ngunɛngunɛ Mɔsɛ.” (Wal. 13:31–14:4) Lo wedi okina, lowando koka ntshutshuya anto dia nsala awui w’ɛlɔlɔ. Ɔnkɔnɛ, yangaka waaso wa mandolaka anto akina l’otema ɔtɔi. w22.04 8 od. 16-17
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 2
Dimi lokoyaɛkɛka lo ekokelo kayɛ oma ko eotwelo; oma ko dikundju dia mama, wɛ aki Nzambi kami.—Os. 22:10.
Oma ko nshi yakafundamaka Bible, Jehowa ambokimanyiya akɛnda efula dia monga angɛnyi ande. Nde koka nto nkimanyiya anayɛ dia vɔ mpama lo nyuma, naka kɛsɔ mbakombolawɔ. (1 Kɔr. 3:6, 7) Oyadi mɛnamaka di’anayɛ hawolange kambɛ Jehowa l’otema ɔtɔi, nde ayotetemala mbaoka ngandji. (Os. 11:4) Etena kɛnyawɔ kaanga djembetelo ya tshitshɛ dia waya “suke dia mbetawɔ akambo wa mɛtɛ,” nde ayonga suke dia mbaakimanyiya dia vɔ monga angɛnyi ande. (Ets. 13:48; 2 Ɛk. 16:9) Nde koka kokimanyiya dia mbuta dui dia dimɛna l’etena kahombama, mbuta ate etena kayolanga anayɛ dia mboka dui diakɔ. (Tok. 15:23) Kana nde mbeyaka ntshutshuya ɔnangɛso kana kadiyɛso kɛmɔ k’ɔlɔlɔ ka l’etshumanelo dia nde ndjasha lo yoho ya laande le wɔ. Kaanga l’ɔkɔngɔ w’anayɛ mbola, Jehowa mbeyaka mbaohola awui wakayawaetsha lo nshi yakete. (Jni. 14:26) Naka wɛ ntetemala mbetsha anayɛ oma l’ɛtɛkɛta ndo oma l’ɛnyɛlɔ kayɛ, kete Jehowa ayɔtshɔkɔla welo ayɛ. w22.04 21 od. 18
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 3
Dragɔ diakomala.—Ɛny. 12:17.
Ntatɛ lam’aki Satana komonga l’akoka wa mbɔtɔ l’olongo, nde ambotshola nkɛlɛ kande tshɛ le atshikadi w’akitami, wanɛ wele enyimpala wa Diolelo dia Nzambi lanɛ la nkɛtɛ ndo wanɛ “wakamba olimu wa nsambisha dikambo dia Yeso.” (2 Kɔr. 5:20; Ɛf. 6:19, 20) Lo 1918, wakasɔngwɛ anangɛso enanɛi waki la ɛkɛndɛ awui wa kashi ndo wakafundɛ ɔmɔmɔ wa l’atei awɔ lokanu l’ɛnɔnyi efula. Akɛnama di’olimu w’akitami asɔ ‘wambodiakema.’ (Ɛny. 11:3, 7-11) Koko l’etatelo ka 1919, anangɛso w’akitami asɔ wakatondjama oma lo lokanu ndo l’ɔkɔngɔ diko wakanya kibawo kakawawadje. Mbala kakɔ ɔtɔi, anangɛso wakakalolɛ olimu awɔ, mbuta ate olimu wa Diolelo. Koko dui sɔ koshimba Satana dia ndɔsha ekambi wa Nzambi. Oma k’etena kɛsɔ, Satana akatsholɛ ekambi wa Nzambi tshɛ ɛhɛnyɔhɛnyɔ oko “ɔkɛdi.” (Ɛny. 12:15) Lo mɛtɛ, “dui sɔ nɔmbaka [ɔmɔmɔ wa l’atei aso dia] monga la ekikelo ndo la mbetawɔ.”—Ɛny. 13:10. w22.05 5-6 od. 14-16
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 4
Dimi lakoke lofulo la wanɛ wakadjama djembetelo, anto nunu lokama la akumi anɛi la nɛi (144000).—Ɛny. 7:4.
Lo ɛnɛlɔ kɛmɔtshi, ɔpɔstɔlɔ Joani akɛnyi elui ehende wasukɛ ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa ndo wakondja ɛtshɔkɔ wa lɔsɛnɔ la pondjo. Olui wa ntondo wekɔ l’anto 144000. Vɔ wakɔsama oma la nkɛtɛ dia tokenga lowandji kana Diolelo kaamɛ la Yeso l’olongo. Kaamɛ la nde, vɔ wayɔlɔmbɔla nkɛtɛ. (Ɛny. 5:9, 10; 14:3, 4) Lo ɛnɛlɔ, Joani akawaɛnyi wemadi kaamɛ la Yeso lo dikona dia Siɔna l’olongo. (Ɛny. 14:1) Ntatɛ oma lo nshi y’apɔstɔlɔ polo ɛlɔ kɛnɛ, nunu di’anto diekɔ lo nsɔnama dia tonga l’atei w’anto 144000. (Luka 12:32; Rɔmɔ 8:17) Koko wakatɛ Joani ɔnɛ paka atshikadi kana anto yema tshitshɛ, mbayonga la lɔsɛnɔ la nkɛtɛ lo nshi y’ekomelo. (Ɛny. 12:17) Oma laasɔ, l’etena kɛmɔ lo mfɔnu ka woke, atshikadi asɔ wayɔsama otsha l’olongo dia tonga kaamɛ 144000, wakashile mvɔ la kɔlamelo. Lɛkɔ vɔ wayotolɛ kaamɛ la Yeso lo Diolelo dia Nzambi.—Mat. 24:31; Ɛny. 5:9, 10. w22.05 16 od. 4-5
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 5
Otoyodja yimba lo ɛlɛmbɛ ami lee!—Isa. 48:18.
Yeso aketsha ambeki ande dia monga la kanyi ya dimɛna lo dikambo diawɔ vɔamɛ. Lo diaaso dimɔ, Yeso akaashikikɛ ate: “Kaanga divo dia l’ɛtɛ anyu mbadiemaka tshɛ.” (Mat. 10:30) Ɛtɛkɛta ɛsɔ toshaka mɛtɛ ekeketshelo, djekoleko naka tekɔ la mbekelo ka monga la kanyi ya kɔlɔ lo dikambo diaso. Dui sɔ nembetshiyaka dia Shɛso lele l’olongo ndjashaka efula le so ndo ɔnɛ tekɔ la nɛmɔ lo washo ande. Hatohombe pondjo mbidja taamu lo woho watɔsa Jehowa lo mbuta ɔnɛ hatosungana monga atɛmɔdi ande kana nkondja lɔsɛnɔ l’andja ande w’oyoyo. Ambeta ɛnɔnyi oko 15, Tshoto y’Etangelo yakatodjangɛ dia monga la kanyi yele la wɛdimo lo dikambo diaso shoamɛ lo mbuta ɔnɛ: “Lo mɛtɛ, sho hatohombe ndjaɔsa oko sho mbamboleka anto akina kana ndjaɔsa oko sho mbamboleka tangangɔ t’anyanya. Koko, oyango aso pombaka monga wa sho ndjala la kanyi y’ɔlɔlɔ lo dikambo diaso shoamɛ, nshihodia kɛnɛ keso l’akoka wa nsala ndo mbeya elelo aso.” w22.05 24-25 od. 14-16
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 6
Lambokɔlɔmba . . . dia vɔ tshɛ monga 1.—Jni. 17:20, 21.
Kakɔna kakoka ɔmɔmɔ la l’atei aso nsala dia nama kaamɛ ka l’etshumanelo kɛsɔ? Lo monga wanɛ wadja wɔladi. (Mat. 5:9; Rɔm. 12:18) L’etena tshɛ kasalaso la wolo dia mbidja wɔladi lam’asaso l’anto akina l’etshumanelo, sho mbishaka lonya lo olangala wa paradiso ka lo nyuma. Sho mbeyaka dia Jehowa ekɔ lo nkotola ɔmɔmɔ la l’atei aso lele lo paradiso ka lo nyuma otsha l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. (Jni. 6:44) Ohokanyiya ɔngɛnɔngɛnɔ wonga la Jehowa etena katɛnande tasala la wolo dia mbidja ki ndo nkeketsha kaamɛ ka lam’asa wanɛ wɔsande la nɛmɔ, mbuta ate ekambi ande! (Isa. 26:3; Han. 2:7) Ngande wakokaso nkondja wahɔ tshɛ lo tshɛ oma lo ɛtshɔkɔ wakondjaso oko weso ekambi wa Nzambi? Sho koka nkana yimba efula la kɛnɛ kekaso oma l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Wekelo ndo okanelo wa yimba wa ngasɔ wayotokimanyiya dia nkɛnɛmɔla waonga w’Okriso watotshutshuya dia mɛnya “ngandji k’onto l’ɔnango” ndo ‘mbokana ngandji k’efula k’onto l’ɔnango’ l’etshumanelo.—Rɔmɔ 12:10. w22.11 12-13 od. 16-18
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 7
Dimi layowadimanyiya munga kawɔ, ndo hantohɔ pɛkato kawɔ.—Jɛr. 31:34.
Etena ketawɔso dia Jehowa ambotodimanyiya, sho mongaka la “tena di’ekeketshelo,” wɔladi wa lo yimba ndo la nkum’otema ka pudipudi. Edimanyielo ka ngasɔ hakoke monga oma le anto, koko paka oma le “Jehowa ndaamɛ.” (Ets. 3:19) Etena katodimanyiya Jehowa, nde kaloyaka diɔtɔnganelo diasaso la nde tshɛ lo tshɛ wate kana sho kosala pɛkato. L’ɔkɔngɔ wa Jehowa todimanyiya, nde hatɔshi nto oko anto wele la pɛkato kana tosha dilanya l’ɔtɛ wa pɛkato kakɔ. (Isa. 43:25) Jehowa kitshaka pɛkato yaso etale “oko wanganyi ehotwelo la edjelo ka wonya etale.” (Os. 103:12) Etena kakanyiyaso lo woho watodimanyiya Jehowa efula, sho mongaka la lowando l’efula ndo mbookaka wɔma. (Os. 130:4) Etena kɔsa Jehowa yɛdikɔ ya dimanyiya onto, nde hɔshi yɛdikɔ shɔ lo menda woho wele pɛkato woke kana tshitshɛ. Jehowa kambaka la diewo diande oko wende Otungi aso, Ombidji aso w’ɛlɛmbɛ ndo Shushi etena kɔsande yɛdikɔ ya kana nde ayodimanyiya onto. w22.06 5 od. 12-14
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 8
Onto layasukanya la Nzambi pombaka mbetawɔ dia nde ekɔ, ndo nde ndjalaka ofutshi wa wanɛ wooyanga l’otema ɔtɔi.—Hɛb. 11:6.
Jehowa akasha wanɛ tshɛ wawoka ngandji elongamelo ka dimɛna efula. Keema edja, nde ayokomiya hemɔ, kandji ndo nyɔi. (Ɛny. 21:3, 4) Nde ayokimanyiya “akanga wa memakana” walongamɛ le nde dia nkadimola nkɛtɛ paradiso. (Os. 37:9-11) Ndo nde ayosala di’onto l’onto l’atei aso monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la nde oleki diɔtɔnganelo diele lam’asaso la nde ɛlɔ kɛnɛ. Ande elongamelo ka diambo lee! Ko kakɔna katokimanyiya dia mbetawɔ di’alaka wa Nzambi wayokotshama mɛtɛ? Jehowa kotshaka nshi tshɛ kɛnɛ katande. Ɔnkɔnɛ, tekɔ l’ɔkɔkɔ w’oshika wa ‘nongamɛ le Jehowa.’ (Os. 27:14) Sho mɛnyaka dui sɔ lo nkonga la solo dia lotutsha ndo l’ɔngɛnɔngɛnɔ dia Nzambi kaso nkotsha sangwelo diande. (Isa. 55:10, 11) Sho koka tshikala la kɔlamelo le Jehowa tele l’eshikikelo ɔnɛ nde ayofuta “wanɛ wooyanga l’otema ɔtɔi.” w22.06 20 od. 1; 25 od. 18
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 9
Shɛnyu mbeyaka kɛnɛ kenyu l’ohomba kaanga la ntondo ka nyu mbɔlɔmba.—Mat. 6:8.
Sho kokaka monga l’eshikikelo di’oko wende Owandji wa nkumbo, Jehowa ayɔlɛmiya tɔndɔ diande diakafundama lo 1 Timɔte 5:8. Etena keso l’eshikikelo dia Jehowa tolangaka ndo nangaka nkumbo kaso, hatotonga l’okakatanu dia mbetawɔ dia tayonga la diangɔ dieso l’ohomba. (Mat. 6:31-33) Oko wende kanga ngandji ndo kanga lokaho, Jehowa nangaka tokotshɛ ehomba aso! Lam’akandatonge nkɛtɛ, nde akatonge akambo efula oleki tosha tsho kɛnɛ kele laso ohomba dia nsɛna. La ngandji tshɛ nde akalodia nkɛtɛ la diangɔ diakoka tosha ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. (Eta. 2:9) Kaanga mbele lo tena dimɔ sho kondjaka diangɔ yema tshitshɛ, ekɔ ohomba sho mbidja yimba lo kɛnɛ kakondjaso. Jehowa hahekɔ dia tokimanyiya dia nkondja kɛnɛ kele laso. (Mat. 6:11) Sho pombaka mbohɔka tena tshɛ dia kɛnɛ tshɛ kayotosha Jehowa ndeka kɛnɛ tshɛ kele laso l’etena kɛnɛ ndo lo nshi yayaye nde ayotosha lɔsɛnɔ la pondjo.—Isa. 65:21, 22. w22.06 15 od. 7-8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 10
Mbo ya ndɛ ya wolo yekɔ dikambo di’anto wambotshunda.—Hɛb. 5:14.
Aha anto weke eyoyo ato mbele l’ohomba wa mbo ya ndɛ ya lo nyuma ya wolo. Sho tshɛ tekɔ l’ohomba ayɔ. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akafunde ate nkamba l’akambo wa lo nyuma asɔ ayotokimanyiya dia “ntshikitanya ɔlɔlɔ la kɔlɔ.” Koka monga okakatanu wa wolo dia sho nkitanyiya atɔndɔ wa Jehowa. Koko Yeso ndjashikikɛka dia sho nkondja ekimanyielo kele laso ohomba lo tosha mbo ya ndɛ ya lo nyuma y’ohomba efula. Bible, Ɔtɛkɛta wa Nzambi wakasambiyama mbele kiɔkɔ ya mbo ya ndɛ shɔ. L’ɛnyɛlɔ ka Yeso, sho mbishaka lokombo la Nzambi lotombo lasungana la lɔ. (Jni. 17:6, 26) Ɛnyɛlɔ, lo 1931 takɔshi lokombo la l’Afundelo l’Ɛmɛnyi wa Jehowa. Lo nsala ngasɔ, sho mɛnyaka dia lokombo la Nzambi lekɔ ohomba efula le so ndo ɔnɛ sho nangaka mbeyama lo lokombo la Shɛso lele l’olongo. (Isa. 43:10-12) Laadiko dia laasɔ, Bible—Ekadimwelo k’andja w’oyoyo kakakaloya lokombo la Nzambi l’ahole tshɛ wahombalɔ monga lo Ɔtɛkɛta ande. w22.07 11 od. 11-12
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 11
Ɔtɛkɛta ayɛ wekɔ tala lo ekolo ami, ndo osase lo mboka kami.—Os. 119:105.
Akambo wa mɛtɛ mendanaka nto la lokumu l’ɔlɔlɔ lendana la Diolelo dia Nzambi. Yeso akɛdika akambo wa mɛtɛ wendana la Diolelo dia Nzambi la ɛngɔ ka nɛmɔ koshɛmi. Oko wofundamidiɔ lo Mateo 13:44, Yeso akate ate: “Diolelo dia l’olongo diekɔ oko ɛngɔ ka nɛmɔ kakashɛma l’ekambɔ, ko onto ɔmɔtshi akakiɛnyi ndo akakishɛ; ndo l’ɔtɛ w’ɔngɛnɔngɛnɔ waki la nde, nde akatshu, akatosondja diangɔ diande tshɛ ko akayosomba ekambɔ kakɔ.” Tolembete dia pami kɛsɔ kotayangaka ɛngɔ kakashɛma kɛsɔ. Koko lam’akandakitane, nde akayahondja diangɔ efula dia kikondja. Diakɔ diele, nde akasondja ɛngɔ tshɛ kaki la nde. Lande na? Nɛ dia nde akeyaka nɛmɔ diaki la ɛngɔ ka nɛmɔ kɛsɔ. Sho mbeyaka dia ndooko ɛngɔ ɔtɔi kakoka tosha andja ɔnɛ kakoka mbɛdikama l’ɔngɛnɔngɛnɔ wele la so l’olimu wakambɛso Jehowa ɛlɔ kɛnɛ, tele la elongamelo ka ndjɔsɛna pondjo pondjo l’ɛlɔmbwɛlɔ ka Diolelo. Diɛsɛ diele la so dia monga la diɔtɔnganelo dia ma ma la Jehowa, ndeka awui tshɛ wakatayahondja. Ɔngɛnɔngɛnɔ woleki tshɛ wele laso ele wa “mbɔngɛnyangɛnya lo akambo tshɛ.”—Kɔl. 1:10. w22.08 15 od. 8-9; 17 od. 12
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 12
Ngande wakokami nsala kɔlɔ ka woke kɛsɔ ndo salɛ Nzambi pɛkato?—Eta. 39:9.
Ngande wakeyaka Yɔsɛfu dia Nzambi akɔsaka pɛkato ka loseka oko “kɔlɔ ka woke”? Ɛlɛmbɛ wa Mɔsɛ waki la didjango diokɛma hwe di’ɔnɛ “tosalake loseka,” wakayofundamaka ɛnɔnyi nkama hiende l’ɔkɔngɔ. (Eto. 20:14) Koko Yɔsɛfu akeyaka kanyi ya Jehowa lo dikambo di’awui wa mindo wa dieyanelo. Ɛnyɛlɔ, Yɔsɛfu akeyaka dimɛna dia Jehowa akasale diwala dikambo dia pami ɔtɔi la womoto ɔtɔi. Ndo nde akakoke mboka woho wakekɛ Jehowa lonya dia nkokɛ tshɛnde ka womoto Sara etena kakawalange mbeyana la nde la wolo. (Eta. 2:24; 12:14-20; 20:2-7) Lo nkana yimba l’awui asɔ, Yɔsɛfu akakoke nshihodia kɛnɛ kaki ɔlɔlɔ ndo kɛnɛ kaki kɔlɔ lo washo wa Nzambi. Lam’ele Yɔsɛfu akokaka Nzambi ngandji, nde akalangaka nto atɔndɔ wa Jehowa wa losembwe, ndo nde akayashikikɛ dia mbakitanyiya. w22.08 26 od. 1-2
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 13
Efula ka wanɛ woladi djɔ lo ditshu dia nkɛtɛ wayemɔ, amɔtshi otsha lo lɔsɛnɔ la pondjo.—Dan. 12:2.
Prɔfɛsiya kɛsɔ hendana la eolwelo ka didjidji, kana ɔkɔlɔnganelo wa lo nyuma w’ekambi wa Nzambi wasalema lo nshi y’ekomelo nyɛ oko waki eokelo kaso ka ntondo. Ɛtɛkɛta ɛsɔ mendanaka la eolwelo kayosalema l’andja w’oyoyo wayaye. Lande na kataso ngasɔ? Etelo k’ɔnɛ “ditshu” kambemaka nto lo Jɔbɔ 17:16 ndo tɔ nembetshiyaka “Diombo.” Dui sɔ mɛnyaka dia Danyɛlɛ 12:2 mendanaka la eolwelo ka mɛtɛ mɛtɛ kayosalema l’ɔkɔngɔ wa nshi y’ekomelo nkomɛ ndo l’ɔkɔngɔ wa ta dia Aramangɛdɔna. Kakɔna kalanga mbuta divɛsa dia Danyɛlɛ 12:2, etena katadiɔ ɔnɛ anto amɔtshi wayolɔ lo “lɔsɛnɔ la pondjo”? Diɔ nangaka mbuta dia wanɛ wayolwama l’Ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi 1000 ndo wayeya kana wayotetemala mbeya ndo nkitanyiya Jehowa nde la Yeso, wayolongola l’ekomelo a shimu lɔsɛnɔ la pondjo.—Jni. 17:3. w22.09 21 od. 6-7
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 14
[Ngandji] mbetawɔka akambo tshɛ.—1 Kɔr. 13:7.
Kɛsɔ halange mbuta dia Jehowa nongamɛka dia sho ndjaɛkɛ le anto akina oko akanga wa totshungu; koko nde nongamɛka dia sho ndjaɛkɛ le wɔ nɛ dia vɔ wakɛnya vɔamɛ dia vɔ wekɔ anto wasungana mbɛkɛ otema. L’ɛnyɛlɔ ka dilɛmiɛlɔ, onto ndamɛ mbasala la wolo di’anto akina ndjaɛkɛ le nde ndo dui sɔ mbɔsaka etena. Ngande wakokayɛ mfudia wɛkamu ayɛ otsha le anangɛyɛ? Yanga dia mbaeya dimɛna. Sawolaka la wɔ lo nsanganya ya l’etshumanelo. Yakongɛ dia sambishaka kaamɛ la wɔ. Onga la solo dia lotutsha otsha le wɔ, shawɔ diaaso dia vɔ mɛnya dia wɛ koka ndjaɛkɛ le wɔ. Oma l’etatelo, wɛ koka nsɔna awui wokokayɛ mbutɛ onto lekeyɛ kambeya. Etena katakeketala lɔngɛnyi lanyu, wɛ koka ndjoleka ndjaoka dimɛna dia mbɔkɛnɛmɔlɛ nsaki yayɛ. (Luka 16:10) Ko kakɔna kakokayɛ nsala naka ɔnanyɔ ambokokesola? Tosasɛke dia nkakitɔna la nde, koko etsha yema y’etena. Ndo tetawɔke ditshelo diande kɔkɔmɔla diaha wɛ ndjaɛkɛ le ananyɔ. w22.09 4 od. 7-8
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 15
Washo wa Jehowa watendaka lo nkɛtɛ.—2 Ɛk. 16:9.
Ekumanyi kelɛwɔ Miqueas, mbohɔka dia l’etena kɛmɔ anangɛso waki l’ɛkɛndɛ wakosalɛ kɔlɔ. Koko, nde akasale la wolo dia mbahemɛ nsaki yande. Nde akalɔmbaka mbala la mbala, akalɔmbaka Jehowa dia nde mbosha nyuma kande k’ekila ndo wolo wa mbikikɛ. Nde akayange nto awui amɔ oma l’ekanda aso wakakoke mbookimanyiya. Wetshelo akɔna wakondjaso? Naka wɛ amboshihodia dia ɔnangɛyɛ kana kadiyɛyɛ kɛmɔ ambokosalɛ kɔlɔ, kete ntshikala ki ndo nsala la wolo dia mbahemɛ tokanyi tshɛ ta kɔlɔ takoka monga la yɛ. Mbeyaka monga ko wɛ heye ekakatanu akɔna wakokonya dia ntɛkɛta kana nsala akambo lo yoho shɔ. Laasɔ, nsawola la Jehowa lo dɔmbɛlɔ, lɔmbande dia nde kokimanyiya dia wɛ mɛna akambo woho wawaɛna onto okina. Ɛnya ɔnanyɔ kana kadiyɛyɛ dia nde hongi la kanyi ya konyangiya. (Tok. 19:11) Eya dia Jehowa mbeyaka okakatanu wahomana la yɛ ndo nde ayokosha wolo wele la yɛ ohomba dia mbikikɛ.—Ond. 5:8. w22.11 21 od. 5
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 16
Dimi mbewɔka wanɛ washɛ woho wewɔ.—Os. 26:4.
Sɔna angɛnyi woka Jehowa ngandji. Angɛnyi wasɔnayɛ koka kokimanyiya dia wɛ monga Okristo wambotshunda lo nyuma. (Tok. 13:20) Julien lakamba nshi nyɛ oko ekumanyi mbutaka ate: “Etena kakimi dikɛnda, lakonge l’angɛnyi w’amɛna lo nsambisha kaamɛ lawɔ. Vɔ waki l’ohetoheto ndo vɔ wakakimanyiya dia dimi mɛna woho wakoka olimu w’esambishelo mbisha onto ɔngɛnɔngɛnɔ. Lam’ele lakasɔnaka angɛnyi paka l’atei w’anto wa lɔlɔnga lami, lakayoshihodiaka l’ɔkɔngɔ dia lakahandjaka anto w’amɛna wa mbekesanɛ la wɔ ndo wa mbɔtɔ la wɔ lɔngɛnyi.” Kakɔna kayoyosala naka wɛ amboshihodia di’onto ɔmɔtshi la l’etshumanelo bu ɔngɛnyi wa dimɛna le yɛ? Pɔɔlɔ akeyaka di’anto amɔtshi wa l’etshumanelo ka lo ntambe ka ntondo komonga la lonyuma la dimɛna, diakɔ diakandewola Timɔte dia mbaewɔ. (2 Tim. 2:20-22) Lɔngɛnyi laso la Jehowa lekɔ ohomba efula. Takasale la wolo dia monga la dimama dia wolo lam’asaso la Jehowa, laasɔ hatohombe mbetawɔ di’onto ɔmɔtshi ndjolanya dimama sɔ. w22.08 5-6 od. 13-15
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 17
Angana la kanga enginya.—Tok. 14:7.
Otshikitanyi la wanɛ wahetsha alako wa Nzambi, sho nangaka mboka ya Nzambi, mbidja ndo atɔndɔ ande wendana la lɔkɛwɔ. Sho koka nkeketsha ngandji kɛsɔ lo mbɛdika etombelo wakondja wanɛ wakitanyiya ndo wanɛ wahakitanyiya atɔndɔ wa Nzambi. Sɛdingola weho w’ekakatanu wayayangɛ anto vɔamɛ l’ɔtɛ watonawɔ alako wa lomba watosha Jehowa. Oma laasɔ, wɛ koka mɛna woho wayoyonga la lɔsɛnɔ la dimɛna efula l’ɔtɛ wakitanyiyayɛ Nzambi. (Os. 32:8, 10) Jehowa mbishaka anto tshɛ lomba lande, koko nde hatshutshuya ndooko onto dia lietawɔ. Koko nde mɛnyaka kɛnɛ kakomɛ wanɛ wahahokamɛ lomba lande. (Tok. 1:29-32) Vɔ “wayodiɛnɛ la etombelo w’oma lo mboka kawɔ.” L’edjedja ka wonya, yoho yawɔ ya lɔsɛnɔ howaela ndooko ɛngɔ oma laadiko dia ekiyanu, ɛhɛnyɔhɛnyɔ ndo l’ekomelo elanyelo. Lo wedi okina, Jehowa ndakaka wanɛ wahokamɛ alako ande wa lomba ndo wa nkamba lawɔ ɔnɛ: “Ɔnɛ lampokamɛ ayodjasɛ lo lotui tshitshi ndo hatotshimba wɔɔngɔ la wɔma wa mpokoso.”—Tok. 1:33. w22.10 21 od. 11-13
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 18
Ɔngɛnɔngɛnɔ le onto tshɛ loka Jehowa wɔma, ɔnɛ lakɛndakɛnda lo mboka Yande.—Os. 128:1.
Mboka Jehowa wɔma, nembetshiyaka monga la dilɛmiyɛlɔ di’efula otsha le nde ndo mbewɔ dia nsala oseka dui tshɛ diakoka mbonyangiya. (Tok. 16:6) Ɔnkɔnɛ, sho pombaka nsala la wolo dia ndjaɔtɔnganyiya la atɔndɔ wa Nzambi wendana la ɔlɔlɔ la kɔlɔ oko wofundamidiɔ lo Bible. (2 Kɔr. 7:1) Tayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ naka sho nsala akambo wa langa Jehowa ndo ntona akambo wa hetshande. (Os. 37:27; 97:10; Rɔmɔ 12:9) Onto ɔmɔtshi mbeyaka mbeya dia Jehowa kele la lowandji la nshikikɛ kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ, koko nde pombaka nto mbetawɔ atɔndɔ wa Nzambi. (Rɔmɔ 12:2) Sho mɛnyaka oma lo lɔkɛwɔ laso dia sho mbetawɔka dia ndjela atɔndɔ wa Jehowa wendana la lɔkɛwɔ mbele yoho ya lɔsɛnɔ yoleki dimɛna. (Tok. 12:28) Davidɛ akayaoke woho akɔ waamɛ, diakɔ diakandatɛ Jehowa ate: “Wɛ mɛnyakami mboka ka lɔsɛnɔ. Ɔlɔ w’efula wekɔ laleyɛ, ndo ɔngɛnɔngɛnɔ mongaka lo lonya layɛ l’omi pondjo pondjo.”—Os. 16:11. w22.10 8 od. 9-10
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 19
Ɔna hakoke nsala kaanga dikambo ɔtɔi oma lo lolango lande, paka kɛnɛ kɛnande She asala.—Jni. 5:19.
Yeso aki l’okitshakitsha ndo la kanyi yele la wɛdimo lo dikambo diande ndamɛ. La ntondo ka nde ndja la nkɛtɛ, nde akasale akambo efula wa diambo l’olimu wa Jehowa. Lo tshimbo ya Yeso, “mbakatongama diangɔ dikina tshɛ l’olongo ndo la nkɛtɛ.” (Kɔl. 1:16) Lo batisimu kande, mɛnamaka dia Yeso akohɔ awui wakandasalaka kaamɛ la She. (Mat. 3:16; Jni. 17:5) Koko ewo kɛsɔ kokonya Yeso dia monga la otako. Lo wedi okina, ndooko lushi lakandɛnya dia nde ndeka anto akina. Nde akatɛ ambeki ande dia nde akaye la nkɛtɛ, “aha dia anto mbokambɛ olimu, koko dia ndjokambɛ anto akina olimu ndo nkimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto efula.” (Mat. 20:28) Nde akate nto dia nde hakoke nsala ndooko dikambo la lolango lande hita. Ande okitshakitsha wakakɛnɛmɔla Yeso lee! Yeso akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna efula ka sho ndjela. w22.05 24 od. 13
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 20
Akalole le Jehowa.—Isa. 55:7.
Dui dimɔtshi diasɛdingola Jehowa dia mbeya kana otshi wa pɛkato akeye dia kɛnɛ kakandasale kaki kɔlɔ. Yeso akɛnya dui sɔ hwe oko wɔkɔndwamidiɔ lo Luka 12:47, 48. Onto lakongɛ dia nsala dui dia kɔlɔ ndo leya dimɛna ɔnɛ dui diasalande hadiɔngɛnyangɛnya Jehowa, ambosala pɛkato ka woke. Onto la ngasɔ ekɔ lo waale waha dimanyiyama. (Makɔ 3:29; Jni. 9:41) Onde elongamelo kekɔ ka sho dimanyiyama? Eelo! Dui dikina diasɛdingola Jehowa ele dia mbeya kana otshi wa pɛkato ekɔ la ndjatshumoya ka mɛtɛ. Ndjatshumoya kɛdikɛdi “ntshikitanya nkanyi, dionga kana oyango.” Ndo nto, onto pombaka monga la lonyangu ndo nyanga efula l’ɔtɛ w’awui wa kɔlɔ wakandasale kana l’ɔtɛ wakinde kosala awui w’amɛna wakandahombe nsala. Onto lele la ndjatshumoya mongaka la lɔkɔnyɔ aha tsho l’ɔtɛ wakandasale awui wa kɔlɔ, koko ndo l’ɔtɛ wakinde la lonyuma la kɔlɔ lakokonya dia nsala awui wa kɔlɔ asɔ. w22.06 5-6 od. 15-17
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 21
Wanɛ tshɛ wakombola nsɛna la omamemelo le Nzambi kaamɛ la Kristo Yeso, vɔ lawɔ wayɔhɛnyahɛnyama.—2 Tim. 3:12.
Atunyi aso dianganyaka awui wa kashi lo dikambo di’anangɛso walɔmbɔla okongamelo wa Jehowa. (Os. 31:13) Anangɛso amɔ wekɔ lo mindama ndo wekɔ lo mbɔsama oko andjakanyi. Akristo wa lo ntambe ka ntondo wakahomana la dui dia woho akɔ waamɛ etena kakawamamatanyiyɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akambo ndo kakawawonde. Amɔ wakatshike dia nsukɛ ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ etena kakawawodje lo lokanu la Rɔmɔ. (2 Tim. 1:8, 15 2:8, 9) Tokanyiya woho wakahombe ndjaoka Pɔɔlɔ. Nde akakikɛ ekakatanu efula ndo akadje kaanga lɔsɛnɔ lande lo waale l’ɔtɛ awɔ. (Ets. 20:18-21; 2 Kɔr. 1:8) Tatongake pondjo oko anto waki kokimanyiya Pɔɔlɔ! Ɔnkɔnɛ, hatohombe mamba woho wele Satana ndɔshaka lo yoho ya laande anangɛso walɔmbɔla. Oyango w’ɔlɔshɛlɔ ande ɔsɔ ele dia ndanya olowanyi awɔ ndo totsha wɔma. (1 Pe. 5:8) Tetemala sukɛ ananyɔ ndo ntetemala monga la kɔlamelo otsha le wɔ.—2 Tim. 1:16-18. w22.11 16-17 od. 8-11
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 22
Onde wɛ hoke Nzambi wɔma?—Luka 23:40.
Otshi wa kɔlɔ wakayatshumoya wakahanema suke la Yeso la ntondo ka nde mvɔ aki ondo ose Juda. Ase Juda wakatɛmɔlaka Nzambi ɔtɔi, koko ase wedja wakatɛmɔlaka tozambizambi efula. (Eto. 20:2, 3; 1 Kɔr. 8:5, 6) Otondonga otshi wa kɔlɔ ɔsɔ aki ose wodja, tshiki ondo dimbola diokɛmi lo divɛsa diaso di’ɛlɔ diotonga ɔnɛ: “Onde wɛ hoke waa nzambi wɔma?” Ndo nto, Yeso akatomama aha le ase wedja koko “le ɛkɔkɔ wakashishɔ wa lo luudu l’Isariyɛlɛ.” (Mat. 15:24) Nzambi akɛnya ase Isariyɛlɛ dia Yeso akahombe mbolola wanɛ wakavu. Ondo otshi wa kɔlɔ ɔsɔ akeyaka dui sɔ, oko wa diɛnya ɛtɛkɛta ande, nde akakoke nongamɛ dia Jehowa akahombe mbolola Yeso dia nde tolɛ lo Diolelo dia Nzambi. Ondo pami kɛsɔ akalongamɛka dia Nzambi akakoke mboolola ndo nde la wɔ. Oko ose Juda, otshi wa kɔlɔ lakayatshumoya ɔsɔ akakoke mbeya kɛnɛ kendana la Adama la Eva. Ɔnkɔnɛ, otshi wa kɔlɔ ɔsɔ akakoke nshihodia dia paradiso kakatɛkɛtaka Yeso katanema lo Luka 23:43 kakahombe monga ekambɔ ka dimɛna efula ka lanɛ la nkɛtɛ.—Eta. 2:15. w22.12 8-9 od. 2-3
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 23
Wakatetemalaka nɔmba la oyango waamɛ.—Ets. 1:14.
Paka l’ekimanyielo ka nyuma k’ekila ka Nzambi mbakokaso nkotsha ɔkɛndɛ aso wa nsambisha. Lande na? Nɛ dia Satana ekɔ lo tɔlɔsha dia memadia olimu aso w’esambishelo. (Ɛny. 12:17) Anto efula fɔnyaka dia Satana ekɔ la wolo efula ndo sho hatokoke mbɔlɔsha. Koko lo tshimbo y’olimu aso w’esambishelo, sho tekɔ lo mbɔlɛndja! (Ɛny. 12:9-11) Lo woho akɔna? Etena kasambishaso, sho mɛnyaka dia hatoke wanelo wa Satana wɔma. Etena tshɛ kasambishaso, Satana ekɔ lo mɛmba ɛkɔndjɔ. Ɔnkɔnɛ, Sho koka mbuta ɔnɛ tekɔ la nyuma k’ekila ndo sho mbetawɔmaka oma le Jehowa. (Mat. 5:10-12; 1 Pe. 4:14) Nyuma ka Nzambi koka tosha wolo wele laso ohomba dia ntondoya oseka okakatanu tshɛ wakoka mpomana laso l’olimu aso w’esambishelo. (2 Kɔr. 4:7-9) Ko laasɔ, kakɔna kakokaso nsala dia sho monga l’eshikikelo dia tekɔ lo ntetemala nongola nyuma kaki Nzambi? Sho pombaka ntetemala kilɔmba tele l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayoka alɔmbɛlɔ aso. w22.11 5 od.10-11
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 24
Tambonyolaka dia mpɛmɔla akanga w’ofukutanu, nyokambe la ɛtɛkɛta w’esambelo le wanɛ wambɔkɔmɔ, nyosuke wanɛ wele wɔdu ndo nyonge la solo dia lotutsha otsha le anto tshɛ.—1 Tɛs. 5:14.
Sho mɛnyaka ngandji kokaso anangɛso l’akadiyɛso lo nsala la wolo dia nama wɔladi lam’asaso lawɔ. Sho salaka la wolo dia mbokoya woho wa dimanyiya Jehowa anto akina. Naka Jehowa aketawɔ la lolango tshɛ dia Ɔnande mvɔ lo dikambo dia pɛkato yaso, onde dui sɔ hahombe totshutshuya dia sho monga suke dia dimanyiya anangɛso l’akadiyɛso etena katosalɛwɔ kɔlɔ? Sho hatolange monga oko ose olimu wa kɔlɔ wakate Yeso lo wɛɛla ande ɔmɔ. Oyadi l’ɔkɔngɔ wa nkumɛnde mbodimanyiya dibasa dia woke efula, ose olimu ɔsɔ akatone dimanyiya osekande dibasa dia tshitshɛ. (Mat. 18:23-35) Naka wɛ ekɔ l’okakatanu l’onto ɔmɔ la l’etshumanelo, onde wɛ koka ntakola nna dia ntondo dia mbidja wɔladi la ntondo ka mbɔtɔ lo Eohwelo? (Mat. 5:23, 24) Lo nsala ngasɔ, wɛ ayɛnya dia wɛ mbokaka Jehowa nde la Yeso ngandji k’efula. w23.01 29 od. 8-9
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 25
Onto loka mbolambola kɛtshi ekɔ lo nsɔndja Jehowa diangɔ.—Tok. 19:17.
Yoho mɔ yakokaso mbeya kɛnɛ kele l’anangɛso l’akadiyɛso l’ohomba ele lo mbaoka ambola wa l’ɔkɔmi tshɛ. (Tok. 20:5) Onde vɔ wekɔ la mbo ya ndɛ kambe, la ekanga ndo diangɔ dikina? Onde wekɔ lo waale wa nshisha olimu awɔ kana mvudu yawɔ? Onde vɔ wekɔ l’ohomba wa sho mbakimanyiya dia nyanga ekimanyielo k’oma le lɛɛta? Jehowa tɔlɔmbaka sho tshɛ dia nkeketsha ndo dia nkimanyiya anto akina. (Ngal. 6:10) Naka sho nsala kaanga vuiwui ya tshitshɛ dia nkimanyiya onto ɔmɔ lele la hemɔ, dui sɔ koka mbookimanyiya efula. Ɔna ɔmɔ koka tomɛ ɔnangɛso mukanda kana sango dimɔ dia mbokeketsha. Ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔ koka nkimanyiya kadiyɛso kɛmɔ lo ntshɔ tosombɛ diangɔ kana mbosalɛ djimulimu kina. Anto akina wa l’etshumanelo kokaka nkatɛ onto ɔmɔ lele la hemɔ yangɔ ya ndɛ, Ɛmɛnyi ɛmɔ wakatomɛ dikumanyi mikanda dia mbasha losaka nɛ dia mbala efula vɔ mongaka l’awui wa nsala etena katomba hemɔ kɛmɔ kakokanɛ. Mongaka mɛtɛ dui dia dimɛna efula etena kasalaso kɛnɛ keso l’akoka dia “[ntetemala] keketshana onto la wonyande ndo mbodiana onto la wonyande”!—1 Tɛs. 5:11. w22.12 22 od. 2; 23 od. 5-6
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 26
Nyu nyekɔ lo dindja di’efula.—Makɔ 12:27.
Asadukɛ wakayaekesanyiya l’abuku atanu wa ntondo wa l’Afundelo wa lo Hɛbɛru, koko vɔ kombetawɔka akambo wa mɛtɛ w’ohomba waki l’abuku wakasambiyama asɔ. Ɛnyɛlɔ, tɔsɛdingole woho wakakadimola Yeso etena kakawombola Asadukɛ lo kɛnɛ kendana la eolwelo. Nde akawambola ate: “Onde nyu nyatadiaka ɔkɔndɔ wakafunde Mɔsɛ lo dikambo dia dikombokombo di’atɛndɛ ɔnɛ Nzambi akawotɛ ate: ‘Dimi kele Nzambi ka Abrahama, Nzambi ka Isaka ndo Nzambi ka Jakɔbɔ’?” (Makɔ 12:18, 26) Kaanga mbakadiaka Asadukɛ divɛsa sɔ mbala efula, dimbola dia Yeso diakɛnya dia vɔ wakɔnyɔlaka dikambo dimɔ dia mɛtɛ di’ohomba dia l’Afundelo, mbuta ate wetshelo wendana la eolwelo. (Luka 20:38) Wetshelo akɔna wakokaso nkondja? Etena kadiaso, hatolange mpandja wetshelo ɔmɔ wakoka divɛsa kana ɔkɔndɔ ɔmɔ wa lo Bible teetsha. Hatolange nshihodia tsho paka wetshelo w’etatelo, koko ndo akambo wa mɛtɛ wa lotshimola ndo atɔndɔ w’ohomba. w23.02 11 od. 9-10
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 27
Tekɔ la olui a woke w’ɛmɛnyi wotodingi.—Hɛb. 12:1.
Olui w’Ɛmɛnyi wɔtɛkɛtami lo divɛsa di’ɛlɔ wakadiɛnɛ vɔ tshɛ l’ehemba wa wolo, koko vɔ wakatshikala la kɔlamelo le Jehowa l’edja ka lɔsɛnɔ lawɔ. (Hɛb. 11:36-40) Onde ekikelo kawɔ ndo olimu awɔ wa wolo waki anyanya? Ndooko kaanga yema! Kaanga mbakiwɔ kɔmɛna ekotshamelo k’alaka wa Nzambi etena kakiwɔ la lɔsɛnɔ, vɔ wakatetemala nongamɛ le Jehowa. Ndo lam’ele vɔ waki l’eshikikelo dia vɔ waketawɔmaka le Jehowa, vɔ waketawɔ dia wayɛna ekotshamelo k’alaka asɔ. (Hɛb. 11:4, 5) Ɛnyɛlɔ kawɔ koka nkeketsha yɛdikɔ yaso ya ntetemala nongamɛ le Jehowa. Ɛlɔ kɛnɛ tekɔ lo nsɛna l’andja wataleke ntshɔ otsha lo kɔlɔ. (2 Tim. 3:13) Satana hatshike mbidja ekambi wa Nzambi l’ehemba. Oyadi ekakatanu akɔna watokonga la ntondo, nyɛsɔ toyashikikɛ dia nkamba olimu wa wolo lo dikambo dia Jehowa, tele l’eshikikelo ɔnɛ “takakitsha elongamelo kaso le Nzambi kasɛna.”—1 Tim. 4:10. w22.06 25 od. 17-18
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 28
Wahɔ akɔna wele la nyɔi kami . . . ? Onde ditshu diayokotombola?—Os. 30:9.
Ɔkɔkɔ ɔmɔ wahombaso nsala dia monga la yoonge ya dimɛna ele, sho kambɛ Jehowa l’akoka aso tshɛ. (Makɔ 12:30) Diakɔ diele sho mbewɔka nsala awui wakoka ndjolanya yoonge yaso. (Rɔmɔ 12:1) Lo mɛtɛ, ndooko kakokaso nsala kayotoshikikɛ dia hatotataki. Koko sho salaka tshɛ kakokaso nsala nɛ dia sho nangaka mɛnya Shɛso lele l’olongo dia tekɔ la lowando lo woshasha wa lɔsɛnɔ. Hemɔ ndo lotshundu l’osombe koka toshimba dia sho ntetemala nsala akambo efula wakatasalaka ntondo. Etombelo wakoka monga la dui sɔ ele, sho koka monga l’ɔkɛyi ndo la lonyangu. Koko sho pombaka ntetemala nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala dia ntetemala ndjakokɛ. Lande na? Nɛ dia oyadi ɛnɔnyi kana hemɔ kele la so, sho koka ntetemala ntombola Jehowa oko wakasale nkumekanga Davidɛ. Ekɔ tshondo y’ekeketshelo le so dia mbeya dia tekɔ la nɛmɔ lo washo wa Nzambi kaso kaanga l’etena keso la hemɔ kana kambototshunda osombe! (Mat. 10:29-31) Oyadi tambovɔ, nde ayotolola. (Jɔbɔ 14:14, 15) Etena kekeso la lɔsɛnɔ, sho pombaka nsala kɛnɛ kakokaso nsala dia nkokɛ yoonge ndo lɔsɛnɔ laso. w23.02 20-21 od. 3-5
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 29
Koko onto tshɛ latɛnga nyuma k’ekila hadimanyiyamaki pondjo.—Makɔ 3:29.
Onde nkombo ya olui a woke w’ɛkɔkɔ ekina yayotetemala monga lo dibuku dia lɔsɛnɔ l’ɔkɔngɔ wa vɔ pandɔ l’Aramangɛdɔna? Eelo. (Ɛny. 7:14) Yeso akate ate ɛkɔkɔ wa didjidji ɛsɔ wayotshɔ “lo lɔsɛnɔ la pondjo.” (Mat. 25:46) Koko wanɛ wayohandɔ l’Aramangɛdɔna hawotokondja lɔsɛnɔ la pondjo mbala kakɔ ɔtɔi. L’edja k’ɛlɔmbwɛlɔ k’ɛnɔnyi kinunu, Yeso “ayowalama ndo ayowalɔmbɔla otsha lo tɔkɔkɔ t’ashi wa lɔsɛnɔ.” Wanɛ wayoyela ɛlɔmbwɛlɔ ka Kristo ndo wayɔsama oko akanga wa kɔlamelo le Jehowa, nkombo yawɔ yayofundama pondjo pondjo lo dibuku dia lɔsɛnɔ. (Ɛny. 7:16, 17) Koko, waa mbudi wayolanyema l’Aramangɛdɔna. Yeso mbutaka dia vɔ “wayotshɔ lo elanyelo ka pondjo.” (Mat. 25:46) L’ɛlɔmbwɛlɔ ka nyuma, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ totɛka dia “anto asɔ wayolongola dilanya dia elanyelo ka pondjo.”—2 Tɛs. 1:9; 2 Pe. 2:9. w22.09 16 od. 7-8
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka dikumi l’ɔtɔi 30
Dikambo tshɛ diekɔ la etena kadiɔ.—Ond. 3:1.
Etongelo ka Jehowa koka nto mbisha ase nkumbo diaaso dia vɔ nkɔkɔla demba ndo dia vɔ ndjangɛnyangɛnya ndo nkeketsha dimama dia lam’asawɔ. Oma lo tshimbo y’olimu w’anya ande, Jehowa akatonge ahole w’elangala efula lanɛ la nkɛtɛ, lɛnɛ akokaso nsala awui walangaso. Nkumbo efula ngɛnangɛnaka dia monga kaamɛ lo ntshɔ dia tenda etongelo lo tosamba, l’akona kana l’emamu w’asɛnga. L’andja w’oyoyo waki Nzambi, ambutshi ndo ana wayotɔngɛnangɛnaka l’etongelo ka Jehowa pondjo pondjo lo yoho yoleki dimɛna. Otshikitanyi l’ɛlɔ kɛnɛ, hatotonga ndooko l’ɔkɔkɔ wa mboka waa nyama wɔma. Ndo waa nyama hayototoka wɔma. (Isa. 11:6-9) Tayonga l’etena kaha l’ekomelo ka ngɛnangɛna la diangɔ diakatonge Jehowa. (Os. 22:26) Koko ambutshi le, tanyokongake andja w’oyoyo dia nkimanyiya ananyu dia vɔ ntatɛ ngɛnangɛna l’etongelo. Naka nyu nkamba l’etongelo dia mbetsha ananyu awui wendana la Jehowa, kete vɔ wayetawɔ kɛnɛ kakate nkumekanga Davidɛ ate: “Jehowa le, . . . ndooko elimu wele oko wayɛ.”—Os. 86:8. w23.03 25 od. 16-17