‘Nzambi le, otome osase ayɛ’
‘Otome osase ayɛ la mɛtɛ kayɛ dia vɔ nɔmbɔlami.’—OSAMBU 43:3.
1. Ngande watosholɛ Jehowa asangwelo ande?
JEHOWA kanɛka ekambi ande lo woho wawaewoyande asangwelo ande. Lo dihole dia nde tosholɛ akambo wa mɛtɛ tshɛ osangɔ wâmɛ oko osase wangamɔ mbala kakɔ ɔtɔi ko mbola ndo washo, nde ndjatongamulɛka osase yema yema. Sho kokaka mbɛdika lɔkɛndɔ laso lo mboka ka lɔsɛnɔ l’onto latɛngɔla l’ekolo lo mboka k’otale l’atei w’oswe ɔmɔtshi. Nde ayomɛ lɔkɛndɔ lande la yosose y’efula lâsɔ ko nde akɛnyi diangɔ paka oko didjidji to. Lam’atatɛ wonya tomba ɔkɔkɛ ɔkɔkɛ, ose lɔkɛndɔ ɔsɔ mongaka l’akoka wa tshikitanya tangangɔ tɔmɔtshi tele suke la nde. Diangɔ dikina nde hadilembetɛ dimɛna. Koko lam’ayawande wonya, nde kokaka mɛna etale efula. Ngasɔ mbele ndo osase wa lo nyuma watongamulɛ Nzambi. Nde tokimanyiyaka dia sho tokoshihodia yema y’akambo tshitshɛ mbala kakɔ ɔtɔi. Yeso Kristo, Ɔna Nzambi akasha anto osase yoho yakɔ yâmɛ shɔ. Nyɛ̂sɔ tɔsɛdingole nganɛ wakangamulɛ Jehowa ekambi ande wa lo nshi ya ntondo osase ndo wangamulɛnde ekambi ande wa nshi nyɛ osase akɔ.
2. Ngande wakangamulɛ Jehowa ekambi ande wakasɛnaka la ntondo ka Kristo ndja laa nkɛtɛ osase na?
2 Ondo ana wa Kɔra mbakafunde Osambo wa 43. Oko wakiwɔ ase Lɛwi, vɔ waki la diɛsɛ dia mbetsha anto Ɛlɛmbɛ wa Nzambi. (Malaki 2:7) Lo mɛtɛ, Jehowa mbaki Ombetsha awɔ wa Woke, ndo wakawɔsaka oko Kiɔkɔ ya lomba tshɛ. (Isaya 30:20) Omembi w’esambo akalɔmbɛ ate: ‘Nzambi le, . . . otome osase ayɛ la mɛtɛ kayɛ dia vɔ nɔmbɔlami.’ (Osambu 43:1, 3) Edja tshɛ kaki ase Isariyɛlɛ la kɔlamelo le Jehowa, nde akawaetshaka mboka yande. Ɛnɔnyi nkama l’ɔkɔngɔ wa lâsɔ, Jehowa akayâtomɛ osase la mɛtɛ lo yoho yoleki tshɛ dimɛna. Nzambi akatshe dikambo sɔ lam’akandatome Ɔnande lanɛ la nkɛtɛ.
3. Lo yoho yakɔna yakahembama ase Juda la wetshelo wa Yeso?
3 Lam’akinde oko onto, lakawelɛka Yeso Kristo, Ɔnaki Nzambi aki mɛtɛ ‘osase w’andja ɔnɛ.’ (Joani 8:12) Nde aketshaka anto ‘akambo efula lo wɛɛla,’ akâlakanyaka akambo w’eyoyo. (Mako 4:2) Nde akatɛ Pɔnsɔ Pilato ate: ‘Diolelo diami kema dia l’andja ɔnɛ.’ (Joani 18:36) Ɔsɔ aki kanyi y’oyoyo le ase Rɔma ndo le ase Juda wanɛ waki la ngandji k’otamanya ka wodja awɔ, nɛ dia vɔ wakafɔnyaka ɔnɛ Mɛsiya ayoyolanya Diolelo di’ase Rɔma ndo ndjokaloyɛ Isariyɛlɛ lotombo laki layɔ ntondo. Yeso akangamulaka osase w’oma le Jehowa, koko ɛtɛkɛta ande kɔngɛnyangɛnyaka ewandji w’ase Juda, wanɛ ‘wakalangaka lotombo l’anto oleki laki Nzambi.’ (Joani 12:42, 43) Anto efula wakɛnyi ɔlɔlɔ mamema wetshelo awɔ w’ashidi oleki mbetawɔ osase wa lo nyuma la mɛtɛ k’oma le Nzambi.—Osambu 43:3; Mateu 13:15.
4. Ngande weyaso ɔnɛ eokelo k’ambeki wa Yeso kakahombe tafulaka tsho na?
4 Koko, tɔtɔi t’apami la wamato wanɛ waki l’etema w’ɔlɔlɔ waketawɔ l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ akambo wa mɛtɛ waketshaka Yeso. Vɔ wakahame esadi esadi lo ewo kawɔ k’asangwelo wa Nzambi. Koko, akambo efula wakawahombe mbeka wakikɔ lam’akayasukanaka ekomelo ka lɔsɛnɔ la la nkɛtɛ l’Ombetsha awɔ. Yeso akawatɛ ate: “Dimi la akambu akina efula wa nyutela, keli nyu hanyeyi mbalungula kakiane.” (Joani 16:12) Eelo mɛtɛ, ambeki wakahombe tahamaka lo eokelo k’akambo wa mɛtɛ waki Nzambi.
Osase wekɔ lo tetemala ngamɔ
5. Dikambo diakɔna diakatombe lo ntambe ka ntondo, ndo aki l’ɔkɛndɛ wa dikandola?
5 L’ɔkɔngɔ wa nyɔi ndo eolwelo ka Yeso, osase w’oma le Nzambi wakaleke ngamɔ efula oleki ɔnkɔnɛ akawahɛtaka ntondo. Lo ɛnɛlɔ kakawɛnya Petero, Jehowa akashola ɔnɛ tatɛ oma l’etena kɛsɔ, ase wedja wanɛ wahatahema ohekele wakakoke ndjokoma ambeki wa Kristo. (Etsha 10:9-17) Ɔsɔ mɛtɛ dui di’oyoyo diakashwama! Koko, wombola ɔmɔtshi wakayombɔmaka l’ɔkɔngɔ: Onde Jehowa akalɔmbɛ ase wedja asɔ dia vɔ mbahema ohekele la ntondo ka vɔ koma Akristo? Ɛnɛlɔ kakɛnyi Petero kokadimola wombola ɔsɔ, ndo wahemelo w’ohekele akayelaka ewanu wa wolo l’asa Akristo. Akahombe paka vɔ kandola okakatanu ɔsɔ, di’aha kâmɛ kawɔ k’ohomba efula ndjoshishɔ. Omalɔkɔ, la Jerusalɛma, ‘apɔstɔlɔ la dikumanyi wakatshumana dia menda dikambo sɔ.’—Etsha 15:1, 2, 6.
6. Apɔstɔlɔ la dikumanyi akawatshe lam’akawasɛdingolaka dikambo dia wahemelo w’ohekele?
6 Ngande wakakoke wanɛ waki lo losanganya lɔsɔ shikikɛ ɔnɛ Nzambi nganɛ mbalangande lo dikambo di’ambetawodi w’ase wedja na? Jehowa kotoma ondjelo dia nde ndjɔlɔmbɔla sawo sɔ, kana nde mbisha anto waki lo losanganya lɔsɔ ɛnɛlɔ. Koko, apɔstɔlɔ la dikumanyi komonga oko wanɛ waha l’ɛlɔmbwɛlɔ. Vɔ wakasɛdingola awui w’Akristo w’ase Juda amɔtshi wanɛ wakɛnyi woho wakamɛ Nzambi kɛndakɛnda l’ase wedja, ndo woho wakandatshulwɛ ase wedja wanɛ wahatahema ohekele nyuma kande k’ekila. Ndo nto, vɔ wakayange ɛlɔmbwɛlɔ oma l’Afundelo. L’ekimanyielo k’ɛlɔmbwɛlɔ kɛsɔ, ombeki Jakɔba akɔshi yɛdikɔ mɔtshi yɔtɔnganɛ l’afundelo. Lam’akawakane yimba la tolembetelo tɔsɔ, vɔ wakayoshihodia lolango la Nzambi. Ase wedja asɔ waketawɔmaka le Jehowa bu ndoko l’ohomba wa vɔ mbahema ohekele. Apɔstɔlɔ la dikumanyi kotshimbatshimba dia funda yɛdikɔ shɔ lofunda dia anyawɔ Akristo nɔmbwama la yɛdikɔ yakɔ.—Etsha 15:12-29; 16:4.
7. Ngande wakayahamaka Akristo wa lo ntambe ka ntondo?
7 Otshikitanyi l’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ w’ase Juda wanɛ wakɛkamaka paka wetshelo wa watshɛwɔ, efula k’Akristo w’ase Juda wakangɛnangɛna efula lam’akawalongola eokelo kɛsɔ k’oyoyo ka sangwelo dia Nzambi diendana l’ase wedja, kânga mbele dikambo sɔ akalɔmbaka dia vɔ tshikitanya yoho yakawɔsaka ase wedja lo tshɛ kawɔ. Jehowa akatshɔkɔla dionga diawɔ dia ndjakitshakitsha, ndo ‘tshumanelo diakatetemala keketshama lo mbetawɔ ndo fulanela lushi la lushi.’—Etsha 15:31; 16:5.
8. (a) Ngande weyaso ɔnɛ oya l’ekomelo ka ntambe ka ntondo osase wakahombe ngamɔ efula? (b) Wembola akɔna w’eshika wayotɔsɛdingola?
8 Osase wa lo nyuma wakatetemala ngamɔ lo ntambe ka ntondo. Koko, Jehowa kombisholɛ Akristo wa ntondo akambo tshɛ wendana l’asangwelo ande. Ɔpɔstɔlɔ Paulo akatɛ anyande ambetawodi wa lo ntambe ka ntondo ate: “Kakiane, tatenaka lu lulindu uku efanelu, keli lushi loso, tayenana lu dundji.” (1 Koreto 13:12) Talatala ka ngasɔ kɔmɛnyaka onto dɛdi diande dimɛna dimɛna. Lâsɔ l’etatelo, eokelo k’osase wa lo nyuma komonga efula. L’ɔkɔngɔ wa nyɔi k’apɔstɔlɔ, osase wakayodimala lo tshanda mɔtshi, koko, nshi nyɛ ewo k’Afundelo kambofulanɛ. (Danyele 12:4) Ko Jehowa ngande wangamulɛnde ekambi ande wa nshi nyɛ osase na? Ngande wahombaso ntshaka etena kafudiande ewo kaso k’Afundelo na?
Osase wekɔ lo ndjaleke ngamɔ yema yema
9. Naa yoho yotshikitanyi ndo ya dimɛna yakekaka ambeki wa Bible wa ntondo Bible na?
9 Lo nshi yaso nyɛ, osase wa ntondo wakatatɛ ngamɔ yema tshitshɛ oya l’etenyi ka nɛi ka ntambe ka 19 lam’akamɛ djui y’Akristo w’apami la wa wamato ndjasha tshɛ lo wekelo w’Afundelo. Vɔ wakatondja yoho ya dimɛna efula ya mbekaka Bible. Onto ɔmɔtshi akokaka wombola, ko vɔ tshɛ sɛdingola avɛsa tshɛ wa l’Afundelo wendana la wombola akɔ. Naka wambɛna di’oko avɛsa ahende wekɔ lo ndɔshana, Akristo asɔ wakatshaka tshɛ dia mbokanya avɛsa akɔ. Otshikitanyi l’ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo nshi yawɔ, Ambeki wa Bible (oko wakelamɛka Ɛmɛnyi wa Jehowa nshi shɔ) wakayashikikɛ dia nɔmbwamaka l’Afundelo w’Ekila koko aha l’awui w’ashidi kana wetshelo w’oma le anto vɔamɛ. L’ɔkɔngɔ wa vɔ sɛdingola tolembetelo tshɛ t’oma l’Afundelo, ko vɔ funda kanyi yambowotana lofunda. Lo yoho shɔ mbakawayoshihodiaka atshina a wetshelo efula wa lo Bible.
10. Abuku akɔna wakafunde Charles Taze Russell wakakimanyiyaka anto dia mbekaka Bible na?
10 Charles Taze Russell aki onto la woke l’atei w’ambeki asɔ wa Bible. Nde akafunde abuku asamalo wa l’ɔnɔngɔ w’abuku welɛwɔ Études des Écritures, ehomɔ ka mbekaka Bible. Ɔnangɛso Russell aki la kanyi ya funda dibuku di’esambele, diakahombe mɔmbɔla dibuku dia lo Bible dielɛwɔ Ezekiyele la dibuku di’Enyelo. Nde akate ate: “Lushi tshɛ layomokondja vuyiwuyi yayokimanyiya dia dimi mana akambo asɔ fundo, layofunda Dibuku di’Esambele.” Koko, nde akate nto ate: “Naka Nkumadiɔndjɔ ayosha onto okina ewo k’awui asɔ, kete onto akɔ kokaka difunda.”
11. Naa losambi lele lam’asa etena kakashikikɛma la eokelo kaso k’asangwelo waki Nzambi?
11 Ɛtɛkɛta ɛsɔ waki Charles Russell mɛnyaka dikambo dimɔtshi di’ohomba efula diatokimanyiya dia sho shihodia avɛsa amɔtshi wa lo Bible—dikambo diakɔ ko: etena kɛmɔtshi pombaka mbeta. Ɔnangɛso Russell akeye ɔnɛ nde hakoke ntsha la wolo di’osase ngamɔ lo kɛnɛ kendana la dibuku di’Enyelo oko wele ɔnɛ latande lɔkɛndɔ la l’ekolo hakoke kotola wonya la wolo dia vɔ tomba la ntondo k’etena kahombama.
Diɔ diamboshwama—koko l’etena kakashikikɛ Nzambi
12. (a) Etena kakɔna kayoshihodiamaka prɔfɛsiya ya lo Bible dimɛna? (b) Ɛnyɛlɔ kakɔna kɛnya ɔnɛ sho kokaka ndjoshihodia prɔfɛsiya ya lo Bible paka l’etena kakashikikɛ Nzambi? (Enda nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi.)
12 Oko wakayoshihodiaka apɔstɔlɔ prɔfɛsiya efula yendana la Mɛsiya paka l’ɔkɔngɔ wa nyɔi ndo eolwelo ka Yeso, mbele nshi nyɛ Akristo ndjolekaka shihodia prɔfɛsiya kɛmɔtshi ka lo Bible paka l’ɔkɔngɔ wa tɔ kotshama. (Luka 24:15, 27; Etsha 1:15-21; 4:26, 27) Enyelo ekɔ dibuku dia prɔfɛsiya, ɔnkɔnɛ sho pombaka nongamɛ dia dimana fundo dimɛna lam’akotshama akambo wakɔndɔladiɔ. Oko ɛnyɛlɔ, Charles Russell kokoka shihodia dimɛna ele didjidji dia nyama ka telele katɛkɛtawɔ l’Enyelo 17:9-11, nɛ dia Sociéte des Nations la Nations unies, atshunda wele didjidji dia nyama kɛsɔ, wakayongaka paka l’ɔkɔngɔ wa nyɔi kande.a
13. Atotombaka mbala mɔtshi lam’atongamulɛwɔ osase lo dui dimɔtshi dia lo Bible?
13 Lam’akeye Akristo wa ntondo ɔnɛ ase wedja wanɛ wahatahema ohekele wakakoke koma ambetawodi, otshikitanyelo ɔsɔ akayonyiyaka wombola okina w’oyoyo dia mbeya kana aki ohomba ase wedja mbahema ohekele. Dikambo sɔ diakatshutshuya apɔstɔlɔ la dikumanyi dia vɔ nyomɔsɛdingola dikambo sɔ dia wahemelo w’ohekele. Ɛnyɛlɔ kɛsɔ mbayela Akristo ɛlɔ kɛnɛ. Mbala mɔtshi, lam’angamɔ osase lo kɛnɛ kendana la dikambo dimɔtshi dia lo Bible, ekambi waki Nzambi w’akitami w’esɔ, mbut’ate ‘ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo wa kɛsɔ’ tshutshuyamaka dia nyomɔsɛdingola awui wendana la dikambo diakɔ, oko wangaso diɛna l’ɛnyɛlɔ kɛnɛ keke ka mbeta.—Mateu 24:45.
14-16. Ngande wakatshikitana eokelo kaso lo kɛnɛ kendana la tɛmpɛlɔ ka lo nyuma k’Ezekiyele tshapita 40 polo 48 lam’akawayotondja elembetshiyelo w’eyoyo?
14 L’ɔnɔnyi wa 1971, olembetshiyelo ɔmɔtshi wa prɔfɛsiya k’Ezekiyele wakashama lam’akatombe dibuku “Les nations sauront que je suis Jéhovah” — Comment? Tshapita mɔtshi ya lo dibuku sɔ yakalembetshiya lo tshena pe tɛmpɛlɔ kakɛnyi Ezekiyɛlɛ lo ɛnɛlɔ. (Ezekiyele, tshapita 40-48) L’etena kɛsɔ, wakatɛkɛta woho wayokotshama ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ ka tɛmpɛlɔ l’andja w’oyoyo.—2 Petero 3:13.
15 Koko, asawo ahende wakayotomba lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Sato 1, 1973 (lo Falase), wakayokadimola eokelo kaso kendana l’ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ. Asawo asɔ wakatɛkɛta dia tɛmpɛlɔ ka woke ka lo nyuma kakakɔndɔla ɔpɔstɔlɔ Paulo lo Heberu tshapita ya 10. Tshoto y’Etangelo yakalembetshiya ɔnɛ dihole di’Ekila la sɛkɛ dia l’etei dia lo tɛmpɛlɔ ka lo nyuma mendanaka la eongelo k’akitami w’esɔ l’etena kekewɔ la nkɛtɛ. Lam’akawanyomoyɔsɛdingola Ezekiyele tshapita 40 polo 48 l’ɔkɔngɔ w’ɛnɔnyi efula, wakayɛnaka ɔnɛ lam’ele tɛmpɛlɔ ka lo nyuma kekɔ lo kamba olimu ɛlɔ kɛnɛ, lâsɔ kete ndo tɛmpɛlɔ kakɛnyi Ezekiyɛlɛ lo ɛnɛlɔ kekɔ lo kamba olimu nshi nyɛ. Lo yoho yakɔna na?
16 Lo ɛnɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ, ɛlɔmbɛdi wekɔ lo mbeteta l’asɛkɛ wa tɛmpɛlɔ etena kɛnɛ kewɔ lo kambɛ waoho waha ɛlɔmbɛdi. Ɛlɔmbɛdi ɛsɔ wekɔ mɛtɛ didjidji dia ‘dioho di’ewandji,’ ekambi wa Jehowa w’akitami w’esɔ. (1 Petero 2:9) Koko, vɔ hawotokamba l’asɛkɛ wa lo tɛmpɛlɔ ka la nkɛtɛ oma k’etatelo ka Diolelo dia Kristo di’Ɛnɔnyi Kinunu polo l’ekomelo kadiɔ. (Enyelo 20:4) Lo etenyi ka woke ka diolelo sɔ di’ɛnɔnyi kinunu, kana lo diolelo sɔ di’otondo, akitami wayokambɛka Nzambi lo tɛmpɛlɔ kande ka lo nyuma Koleki Ekila, mbut’ate l’‘olongo.’ (Heberu 9:24) Lam’ele ɛlɔmbɛdi wekɔ lo mɛnama watshɔ lɛnɛ la lɛnɛ l’asɛkɛ wa lo tɛmpɛlɔ k’Ezekiyɛlɛ, ɛnɛlɔ kɛsɔ kekɔ lo kotshama ɛlɔ kɛnɛ, etena kɛnɛ kele akitami w’esɔ amɔtshi wêke lanɛ la nkɛtɛ. Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka Sato 1, 1999, yakela eokelo k’oyoyo lo kɛnɛ kendana la dikambo sɔ. Ɔnkɔnɛ, oma k’etena kɛsɔ polo ndo l’ekomelo ka ntambe 20, takakondja esase wa lo nyuma lo kɛnɛ kendana la prɔfɛsiya k’Ezekiyɛlɛ.
Tetawɔ tshikitanya kanyi yaso
17. Etshikitanu akɔna wamboyosala lo tokanyi tayɛ tatɛ oma lanɛ wakayakondja ewo k’akambo wa mɛtɛ, ndo ɛlɔlɔ akɔna wamboyokondja oma lɔkɔ?
17 Onto tshɛ lalanga monga l’ewo k’akambo wa mɛtɛ pombaka “[nɛmbia] tukanyi tshe, dia to ndjala la ukitanyia le Kristu.” (2 Koreto 10:5) Ɔsɔ bu dui dia tshitshɛ, djekoleko naka tokanyi t’onto tamboshikimalaka wolo efula. Oko ɛnyɛlɔ, la ntondo ka wɛ mbeka akambo wa mɛtɛ waki Nzambi, ondo wɛ akatshaka fɛtɛ mɔtshi y’ɛtɛmwɛlɔ wɛ la nkumbo kayɛ. L’ɔkɔngɔ wa wɛ tatɛ mbeka Bible, wɛ amboyɛna dia fɛtɛ shɔ yekɔ y’apanganu. Ondo ntondo wɛ akakandakandaka dia kitanyiya kɛnɛ kekayɛ. Koko l’ekomelo, ngandji kokayɛ Nzambi akayolekaka kɛnɛ kokayɛ ɛtɛmwɛlɔ wolo, ko wɛ akayotshika sala fɛtɛ shɔ yahɔngɛnyangɛnya. Onde Jehowa kɔtshɔkɔla yɛdikɔ yayɛ shɔ?—Enda lo Heberu 11:25.
18. Ngande wahombaso ntsha naka wambotoshihodiɛ mɛtɛ kɛmɔtshi ka lo Bible?
18 Sho tokondjaka wahɔ mbala tshɛ katshaso akambo lo yoho yetawɔ Nzambi. (Isaya 48:17, 18) Ɔnkɔnɛ, naka wambotoshihodiɛ divɛsa dimɔtshi dia Bible, kete tɔngɛnɛngɛnɛ lo woho watahame akambo wa mɛtɛ! Lo mɛtɛ, woho watatetemala osase tongamwɛ mɛnyaka dia tekɔ lo mboka k’ɔlɔlɔ. Tɔ kekɔ ‘mboka k’anto w’ɔlɔlɔ,’ mboka ‘kele oko osase w’ehotwelo ka wonya, watofulanɛka edja ndo wonya aya l’atei w’ɔtɛ.’ (Tukedi 4:18) Lo mɛtɛ, polo ndo kakianɛ ekɔ akambo amɔtshi wendana la sangwelo dia Nzambi ‘weso tatamane fundo.’ Koko, lam’ayokoka etena kakashikikɛ Nzambi, tayoyeya mɛtɛ l’akambo asɔ tshɛ, endaka ekolo aso wakashikimala lo ‘mboka.’ La ntondo k’etena kɛsɔ, tɔngɛnɛngɛnɛ akambo wa mɛtɛ wambotoshihodiɛ Jehowa, lo kongɛ etena kayondotongamulɛ osase l’akambo weso tatahotɔ dimɛna dimɛna.
19. Naa yoho mɔtshi yakokaso mɛnya ɔnɛ sho nangaka akambo wa mɛtɛ?
19 Ngande wakokaso mɛnya ngandji kaso k’osase wambowotongamwɛ lo yoho yɛnama na? Yoho mɔtshi ele mbadiaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi mbala la mbala kana lushi la lushi naka kokaka. Onde wɛ ndjelaka ekongelo ka wadielo wa Bible wa mbala la mbala? Tshoto y’Etangelo la Réveillez-vous ! toshaka nto waa mma efula wa lo nyuma w’ɔlɔlɔ. Ohenda ndo abuku, tobukubuku, l’ekanda ekina wakawatotondjɛ dia tokimanyiya. Ko kayotota dikambo di’alapɔlɔ w’olimu w’esambishelo ka Diolelo watokeketsha efula watondjawɔ l’Annuaire des Témoins de Jéhovah na?
20. Losambi lakɔna lele lam’asa osase la mɛtɛ k’oma le Jehowa la ɛɔtwɛlɔ kaso ka lo nsanganya y’Akristo?
20 Eelo mɛtɛ, Jehowa akoke dɔmbɛlɔ dia l’Osambu 43:3 ndo akatshe kɛnɛ kakawɔ̂lɔmbɛ lo yoho ya diambo efula. L’ekomelo ka divɛsa sɔ, sho mbadiaka ɔnɛ: “[Osase ayɛ la mɛtɛ kayɛ] wanombole pulu lu dikuna diaye di’ekila, ndu lu edjaselu kaye.” Onde asolo ayɛ nomɔlomɔka dia kambɛ Jehowa, kâmɛ la lemba l’anto akina? Wetshelo wa lo nyuma washama lo nsanganya yaso ekɔ yoho y’ohomba efula yatongamulɛ Jehowa osase nshi nyɛ. Akokaso ntsha dia nyomoleka ngɛnangɛna nsanganya yaso y’Akristo? Tambokɔlɔmba dia sɛdingola dikambo sɔ l’otema ɔtɔi lo sawo diaso diayela.
[Nɔtɛ ka l’ɛse ka dikatshi]
a L’ɔkɔngɔ wa nyɔi ka Charles Russell, wakayotondjaka dibuku di’esambele dia l’ɔnɔngɔ w’abuku wa Études des Écritures dia nembetshiya dibuku di’Ezekiyele la dibuku di’Enyelo. Etenyi ka woke ka dibuku sɔ kakatombe oma lo kɔmatɛrɛ yakasha Russell lo kɛnɛ kendana l’abuku ahende asɔ. Koko, lâsɔ ko etena ka mbishola kana nembetshiya prɔfɛsiya shɔ katakoke, ndo lo mbuta mɛtɛ, elembetshiyelo wakashama lo dibuku sɔ dia Études des Écritures kombokɛka dimɛna. Lo ɛnɔnyi wakayele, Akristo wakayongaka l’akoka wa shihodia elembetshiyelo k’abuku asɔ wa prɔfɛsiya oma l’ɔlɔlɔ w’otema wa Jehowa ndo lo menda akambo wakayeta lanɛ la nkɛtɛ.
Onde wɛ kokaka kadimola?
• Bonde katosholɛ Jehowa asangwelo ande yema yema?
• Apɔstɔlɔ la dikumanyi dia la Jerusalɛma, ngande wakawakandola dikambo dia wahemelo w’ohekele na?
• Naa yoho yakekaka ambeki wa ntondo wa Bible, ndo bonde kele ɔsɔ aki yoho ya lânde?
• Lembetshiya nganɛ wakayangamɔka osase wa Nzambi l’etena kakandashi-kikɛ.
[Osato wa lo lɛkɛ 10]
Charles Taze Russell akeyaka ɔnɛ osase wayoyongamɔ lo kɛnɛ kendana la dibuku di’Enyelo l’etena kakashikikɛ Nzambi.