BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w00 4/1 lk. 4-7
  • Kɛnɛ kahombayɛ mbeya lo dikambo dia dɔka

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Kɛnɛ kahombayɛ mbeya lo dikambo dia dɔka
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2000
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Waa na wadjasɛ l’andja wahɛnama?
  • Onde weho ɛmɔtshi wa maji wekɔ ɔlɔlɔ?
  • Kayotota di’Ɛdiɛngɛ na?
  • Ɔtɛmwɛlɔ wohikami lo akambo wa mɛtɛ
  • Mɛtɛ lo Kɛnɛ Kendana la Maji, Dɔka ndo la Wetshi
    Mboka k’Otsha lo Lɔsɛnɔ la Pondjo—Onde wɛ ambokitana?
  • Eyayɛ lo dikambo dia dɔka?
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2000
  • Maji l’awui w’alɔka wekɔ kɔlɔ
    Wɛ Kokaka Monga Ɔngɛnyi wa Nzambi!
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2000
w00 4/1 lk. 4-7

Kɛnɛ kahombayɛ mbeya lo dikambo dia dɔka

DƆKA dia nshi nyɛ ekɔ wolo nembetshiya nɛ dia akanga w’alɔka tshikitana efula. Vɔ ndoko l’owandji ɔmɔtshi wâlɔmbɔla vɔ tshɛ, vɔ bu la wetshelo ɔmɔtshi wetawɔwɔ vɔ tshɛ, vɔ kema la dibuku dimɔtshi di’ekila diasanganya awui wetawɔwɔ tshɛ. Ndo nto, vɔ tshikitana lo kɛnɛ kendana la mbekelo yawɔ y’ashidi, ɛlɔngɔswamelo awɔ, sɛlɛmɔnyi yawɔ ndo tokanyi tawɔ lo dikambo dia tozambizambi tahombawɔ nɛmiya bu woho ɔtɔi. Ofundji ɔmɔtshi akate ate: “Andja w’ase otsho wekɔ oko lobingu: onto l’onto ekɔ la tokanyi tande ndamɛ.” Ofundji okina wa womoto akate ate: “Efula k’Apanganu wa Nshi Nyɛ hawokana lo akambo suke la tshɛ.”

Anto efula mbutaka ɔnɛ kânga mbahɔtɔnɛ tokanyi tawɔ, ɔsɔ kema dikambo. Dibuku dimɔtshi diakawafundɛ wanɛ walanga monga alɔka mbutaka ɔnɛ: “Naka wɛ ambohomana l’awui wɛnama oko hawɔtɔnɛ, sɛdingola awui akɔ ɔlɔlɔ ko wɛmɛ mbɔsa yɛdikɔ ya ndjela dui dimɔtshi. Hokamɛ kɛnɛ kakotɛ yimba yayɛ. Kɛdikɛdi, yaoka dia wɛ ekɔ la lotshungɔ la sɔnɔla kɛnɛ kafɔnyayɛ wate kekɔ ɔlɔlɔ oma l’atei wa sɛlɛmɔnyi yakafundama l’abuku.”

Koko, le wanɛ weya elɛwɔ mɛtɛ, ɔlɔshanelo wa ngasɔ wa tokanyi bu dikambo dia tshitshɛ. Mɛtɛ kɛdikɛdi dui diele diekɔ, dikambo dia nsɔlɔ. Akambo bu mɛtɛ paka l’ɔtɛ w’ɔnɛ onto fɔnyaka kana nongamɛka ndo mbetawɔka ɔnɛ wekɔ mɛtɛ. Ɛnyɛlɔ, nshi mɔtshi adɔkɔtɛlɛ wakafɔnyaka ɔnɛ vɔ kokaka kɔnɔla lohandju lo pembola nkɔkɔ kasɛna l’ahende ko mbahɛ bɛtshi diakɔ lo ntolo k’ɔkɔnyi. Ɛkɔnyi efula mɛtɛ waketawɔka l’otema ɔtɔi ɔnɛ esakelo kɛsɔ kokaka mbakɔnɔla. Koko, kɛnɛ kakawafɔnyaka ndo kakawalongamɛka kɔmbɔtɔnɛka l’awui wa mɛtɛ, otshelo wa ngasɔ hakɔnɔla hemɔ ka lohandju. Anto hawotonge mɛtɛ; vɔ ndjâtshutshuyaka dia kimana fundo.

Bible mbutaka dia tɔ kekɔ l’akambo wa mɛtɛ lo kɛnɛ kendana l’awui wa lo nyuma. Lam’akinde lanɛ laa nkɛtɛ, Yeso Kristo akatɛ She lo dɔmbɛlɔ ate: “Ɔtɛkɛta wakiyɛ wekɔ mɛtɛ.” (Joani 17:17, NW) Ɔpɔstɔlɔ Paulo akafunde ate: “Afundelo tshɛ wakasambiyama oma le Nzambi.” (2 Timɔtɛ 3:16, NW) Akanga w’alɔka efula hawokana l’asawɔ. Koko, vɔ nyangaka wolo walɔmbɔla timba tawɔ lo toshimu, lo ɛtɛmwɛlɔ w’edjedja, ndo kânga lo diewo dia lokanyiya (science-fiction). Ko onde lâsɔ, shi ekɔ ɔlɔlɔ sho menda kɛnɛ kata Bible lam’ele tɔ mbele dibuku dietawɔma oma le anto suke la tshɛ wa l’andja oko dibuku di’ekila? Bible ekɔ nto dibuku dimɔtshi di’awui w’ɛtɛmwɛlɔ diamboleka mbiviya edja. Bible akafundama l’edja k’ɛnɔnyi ndekana 1 600, koko oma k’etatelo polo ndo l’ekomelo katɔ wetshelo atɔ tshɛ mbɔtɔnɛka. Ɛsɔ tɛ̂dike wetshelo wa Bible l’awui amɔtshi wetawɔ anto efula wakatama nshi nyɛ oma le anto wakeketsha awui w’alɔka.

Waa na wadjasɛ l’andja wahɛnama?

Nyango dimbola diahombaso ndjaoka dia sho shihodia awui wa lo nyuma diɔ nɛ: Waa na wadjasɛ l’andja wahɛnama? Kânga mbele efula k’akanga w’alɔka wa nshi nyɛ ndjelaka ɛtɛmwɛlɔ waleka ndjasha lo diangɔ diakatongama diɛnama ndo watɛmɔla tozambizambi efula, amɔtshi tɛmɔlaka mama-nzambi, jambizambi ya woke yɔsawɔ ɔnɛ ekɔ l’ɛkɛndɛ esato wa osekaseka wa womoto wahatatshukama, mama, ndo osombe a womoto l’ɛngɛnɔ, kɛnɛ kalembetshiya tenyi sato dia weke dia lo lɔsɛnɔ. Oseka wakinde ekɔ jambizambi yele la nseke. Akanga w’alɔka akina tɛmɔlaka jambizambi ya pami la ya womoto kâmɛ. Ofundji ɔmɔtshi akate ɔnɛ: Jambizambi ya Womoto la ya Pami “mbɔsamaka oko ɛnamelo ka wolo wa womoto ndo wa pami wa l’andja. Ɔm’ɔmɔ [ekɔ] la waonga ande wotshikitanyinde l’okina wele naka wambasɔhanya kete diɔtɔnganelo diamboyala dia tonga lɔsɛnɔ.” Ofundji okina akate ate: “Dui dimɔtshi dioleki ohomba diahombayɛ ntsha lo Dɔka ele sɔna tozambizambi (Tozambizambi t’Apami kana ta Wamato) tayoyokambaka la tɔ kâmɛ. . . . Ase otsho koshaka lotshungɔ la wɛ sɔna yoho ya Jambizambi yalangayɛ ndo vɔ nɛmiyaka yoho tshɛ yayoyɔsɔnɔla.”

Koko, Bible hetawɔ ndoko kanyi ɔtɔi lo tokanyi tɔsɔ tshɛ. Yeso Kristo akayasha lo lotumu lande tshɛ dia ndakanyaka anto awui wa Jehowa, ‘ɔtɔi akɔ wa Nzambi ka mɛtɛ.’ (Joani 17:3) Bible mbutaka ɔnɛ: ‘Jehowa ekɔ woke ndo pombaka tombwama lo yɛdikɔ y’efula, ndo nde pombaka mbokama wɔma oleki tozambizambi tokina tshɛ. Nɛ dia tozambizambi tshɛ ta wedja tekɔ tozambizambi t’anyanya.’​—1 Ekondo 16:25, 26.

Kayotota dia Diabolo na? Diksiɔnɛrɛ dimɔtshi (Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary) nembetshiyaka tshɛkɛta dɔka ɔnɛ “tshelo ya sawolaka la diabolo.” Nshi nyɛ, ekɔ wolo wɛ pomana la kanga dɔka letawɔ olembetshiyelo ɔsɔ, nɛ dia efula hawetawɔ ndo ɔnɛ Satana Diabolo ekɔ. Osekaseka ɔmɔtshi wa womoto, wɔkɔndwami lo jurunalɛ mɔtshi y’ase Irlande (The Irish Times) oko “dɔka dia divwa ndo owandji w’elui woleki weke w’akanga w’alɔka wa lo wodja w’Irlande,” ekɔ lo mbuta ate: “Naka onto mbetawɔka ɔnɛ Diabolo ekɔ kete nde mbetawɔka ɔtɛmwɛlɔ w’Akristo . . . [Diabolo] hakoke mbidjasɛ lɛnɛ ele Nzambi bu.”

Bible shikikɛka ɔnɛ Diabolo ekɔ ndo tɔ mɛnyaka ɔnɛ nde mbele ɔmpɔhɔdi w’asui efula la efukutanu wa lanɛ laa nkɛtɛ. (Enyelo 12:12) Yeso kondakanya anto tsho ɔnɛ Diabolo ekɔ ko pe, koko nde akawaɛnya ndo ɔnɛ onto kokaka ntsha lolango la Diabolo aha la nde mbeya. Ɛnyɛlɔ, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ wa lo ntambe ka ntondo, wanɛ wakayaɛnaka anto w’ɛlɔlɔ lo washo awɔ vamɛ, wakataka ɔnɛ vɔ wekɔ ana wa Nzambi, lo yoho mɔtshi, ndo waketawɔka ɔnɛ lolango la Nzambi mbasalawɔ. Yeso akeyaka ɔnɛ kashi mbakawataka, nɛ dia nde akakokaka mbeya kana sɛdingola kɛnɛ kele l’etema awɔ. Nde akawatɛ hwe hwe ate: ‘Nyu ndja oma le Shɛnyu Diabolo, ndo nyekɔ lo nanga ntsha nsaki ya shɛnyu.’ (Joani 8:44) Lâdiko dia lâsɔ, dibuku dia Bible dielɛwɔ Enyelo mbutaka ɔnɛ Diabolo ekɔ lo ‘minganyiya anto wa lo nkɛtɛ k’otondo.’​—Enyelo 12:9.

Onde weho ɛmɔtshi wa maji wekɔ ɔlɔlɔ?

Lo mɛtɛ, akanga w’alɔhɔ kana atshi wa maji mongaka nshi tshɛ ase otsho. Anto efula, oyadi lo nshi ya ntondo kana nshi nyɛ, mbetawɔka ɔnɛ maji wasala akanga w’alɔka salemaka dia salɛ anto kɔlɔ. Vɔ mbutaka ɔnɛ akanga w’alɔka wekɔ la wolo wa mbisha onto pâ ka mamba koyanga mbodiaka oma lo maji wakiwɔ. Tatɛ oma ko nshi ya watshɛso, akanga w’alɔka mɛndjamaka enongo wa suke l’awui tshɛ wa kɔlɔ watomba, oyadi hemɔ, nyɔi kânga naka diangɔ dia lo dikambɔ hadiɔngɔnyi.

Ɛlɔ kɛnɛ, akanga w’alɔka mangunaka enongo wa ngasɔ la wolo tshɛ. Kânga mbetawɔwɔ ɔnɛ tena dimɔtshi, kanga dɔka l’otema mindo ndjosalaka awui wa kɔlɔ, efula mbutaka ɔnɛ maji wakiwɔ salemaka dia kimanyiya anto koko aha dia mbasalɛ kɔlɔ. Ase Wicca ndakanyaka ɔnɛ etombelo wa maji kalolaka mbala shato le onto lakisala ndo ɔsɔ ekɔ dui dia woke diawashimba vɔ mbidjana mananu. Lo bɛnyɛlɔ diashilawɔ ɔnɛ maji kakimanyiya anto, vɔ mbutaka ndo dia ɛtɛndɛlɔ w’asombo dia wɛ ndjâkokɛ, dia mbɛdia luudu layɛ oma lo ekishi wakatshike wanɛ waki lɔkɔ ntondo, dia pami kana womoto kolanga, dia kosha demba dia wolo, di’aha wɛ shisha olimu ayɛ ndo dia wɛ kondja falanga. Lam’ele anto mbutaka ɔnɛ dɔka ekɔ la wolo wa ngasɔ wa ntsha awui efula, hatokoke mamba lo mɛna woho wambodiekɔnɛ le anto efula.

Koko, Bible hɛnya ndoko otshikitanu l’asa maji k’ɔlɔlɔ la maji ka kɔlɔ. Lo Ɛlɛmbɛ wakandasha Mɔsɛ, Nzambi akɛnya kanyi yande lo yoho yokɛma hwe. Nde akate ate: “Aha nyu sala maji.” (Akambo w’Ase Lɛwi 19:26, NW) Sho mbadiaka nto lo Bible ɔnɛ: “Hawohombe tana lakayɛ . . . ɔnɛ lasala maji kana ɔnɛ layanga tolembetelo t’akambo wahataye kana kanga dɔka, koyanga ɔnɛ lasenga anto kana onto tshɛ leendja wetshi.”​—Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 18:10, 11, NW.

Bonde kakate Nzambi awui asɔ na? Aha l’ɔtɛ w’ɔnɛ nde nangaka todima kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Naka Jehowa akasha wodja ande ɛlɛmbɛ ɛsɔ, kete nɛ dia nde akawaokaka ngandji ndo konangaka vɔ tala lo djonga ya wɔma ndo ya dikanyiyakanyiya. Nde nangaka ekambi ande mbɔlɔmbaka dia mbotɛ kɛnɛ kewɔ latɔ ohomba. Nde mbatoshanaka ‘losha tshɛ l’ɔlɔlɔ ndo woshasha tshɛ wa kokele.’ (Jakoba 1:17) Ɔpɔstɔlɔ Joani akashikikɛ asekande Akristo ate: “Shu tatulungulaka kene tshe kalombasu [Nzambi], ne dia shu tatulamaka elembe andi, ndu tatutshaka akambu watôngenyangenyaka.”​—1 Joani 3:22.

Kayotota di’Ɛdiɛngɛ na?

Akanga w’alɔka efula mbetawɔka kɛnɛ kata Bible lo dikambo di’ɔnɛ ɛdiɛngɛ wekɔ. Lo mukanda ande ɔmɔtshi, ofundji ɔmɔtshi wakeketsha awui w’alɔka ekɔ lo mbutɛ anto ate: “Asombo wekɔ lɛkɔ: Vɔ wekɔ, l’andja wahɛnama wɔfɔnyi la wakiso ɔnɛ, lɛnɛ oludi ditongami diasɛna. . . . Tɔtɛkɛta t’ɔnɛ ‘Diabolo dia tshitshɛ’, ‘Okishi’ ndo ‘Ɔdiɛngɛ’ tekɔ shikaa. Asombo asɔ wekɔ la wolo w’efula. . . . Dioho dioleki timba . . . kokaka (endaka onto ɔmɔtshi mbakimanyiya lo mbadiholɛ lokuke) mbɔtɔ l’andja wakiso ɔnɛ. . . . Vɔ kokaka mbɔtɔ lo demba diayɛ . . . , koyanga kâhemɛ lo yɛdikɔ mɔtshi. Eelo mɛtɛ, ɔsɔ mbɔtɔnɛka l’ɛkɔndɔ w’edjedja w’anto wakongaka l’ɛdiɛngɛ.”

Lo nshi yakafundamaka Bible, wanɛ waki l’ɛdiɛngɛ wakahɛnyahɛnyamaka lo weho efula. Anto amɔtshi wakayalaka lomi, amɔtshi totshungu, amɔtshi wakadjɔka aladi, ndo akina waki la wolo woleki wɔnɛ wokoyalaka l’onto k’onto. (Mateu 9:32; 12:22; 17:15, 18; Mako 5:2-5; Luka 8:29; 9:42; 11:14; Etsha 19:16) Tena dimɔtshi, pâ kakalekaka lam’akasangatɛka ɛdiɛngɛ efula onto ɔtɔi mbala kakɔ kâmɛ. (Luka 8:2, 30) Lâsɔ mɛtɛ, Jehowa komindja dia mbutɛ anto dia vɔ mbewɔ dɔka la awui akina w’ase otsho.

Ɔtɛmwɛlɔ wohikami lo akambo wa mɛtɛ

Anto efula kotɔmaka nshi nyɛ dia monga akanga w’alɔka nɛ dia vɔ mbɔsaka dɔka oko ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi w’ɔlɔlɔ wele ndoko la wâle. Lo ngelo mɔtshi, vɔ mbetawɔka ndo akanga w’alɔka. Hawoke dɔka wɔma. Esangɔ efula, vɔ mbɔsaka dɔka oko vuyiwuyi y’anyanya. L’ahole wele hawoshimbe onto tɛmɔla lɛnɛ alangande ko anto wotshɔka dia tɔtɛmɔla kânga dihekesa, dɔka mbɔsamaka la nɛmɔ di’efula.

Eelo mɛtɛ, ɛtɛmwɛlɔ waya oko lobingu, lɛnɛ akoka onto l’onto sɔna kɛnɛ tshɛ kende latɔ ohomba, oko woho wakoka onto somba lokolo la losabata. Koko Yeso akate ɔnɛ ekɔ paka mboka hiende tsho yahombaso sɔna. Nde akate ɔnɛ: “Nyoto lu suku dia tshitshe, ne dia suku dieli wuki, la mbuka keli wuki utsha l’elanyelu, antu efula watotoka loko. Ne dia suku dieli tshitshe, la mbuka keli tshitshe utsha lu lumu, antu atoi mbatukienaka.” (Mateu 7:13, 14) Tekɔ la lotshungɔ l’onto l’onto sɔnɔla mboka kalangande. Koko lam’ele ɔngɛnɔngɛnɔ wakiso wa pondjo mbele lo wâle, ɔsɔnɛlɔ ɔsɔ wekɔ ohomba efula. Dia sho mɔmbɔ yimba lo akambo wa lo nyuma, sho pombaka kɛndakɛnda lo mboka k’akambo wa mɛtɛ: mboka katanema paka l’atei wa Bible, Ɔtɛkɛta wa Nzambi.

[Osato wa lo lɛkɛ 5]

Ɛlɔ kɛnɛ, anto efula mbɔsaka dɔka oko ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi wele ndoko la wâle.

[Osato wa lo lɛkɛ 6]

Wanɛ wasala maji mongaka nshi tshɛ ase otsho.

[Osato wa lo lɛkɛ 6]

Onde akanga w’alɔka wekɔ lo ntsha lolango la Diabolo aha la vɔ mbeya?

[Esato wa lo lɛkɛ 7]

Bible mɛnyaka mboka k’akambo wa mɛtɛ.

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto