BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • w06 7/1 lk. 3-4
  • Oyangelo w’osase

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Oyangelo w’osase
  • Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Awui wa woho akɔ
  • Onde osase koka tanema oma lo tshimbo y’ɔtɛmwɛlɔ?
  • Onde osase koka tanema oma lo tshimbo ya dikoka dia ekanelo ka yimba?
  • Woho wa mbishola osase wa mɛtɛ
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
  • Tɔkɛndakɛndake L’ɔlɔngɔswamelo waki Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • Tɔngɛnɛngɛnɛ lo woho wambotokondja ewo ka Jehowa
    Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2001
  • “Nyoyange Jehowa, ko nyayotetemala nsɛna”
    Lɔsɛnɔ ndo olimu aso w’Okristo—Dikatshi dia losanganya—2017
Tshoto y’Etangelo Mbewoyaka Diolelo diaki Jehowa—2006
w06 7/1 lk. 3-4

Oyangelo w’osase

LAURA FERMI wadi aki Enrico Fermi, ombewi wa fizikɛ wa lokumu akate ate: “Aha mbeya dikambo hongaki pondjo dimɛna ndeka monga la ewo.” Anto amɔtshi mbeyaka tona dui sɔ, lo mbuta ɔnɛ kɛnɛ kahayeye hakotshɛki kɔlɔ pondjo. Koko le anto efula, kɛnɛ kakate Fermi kekɔ mɛtɛ, aha paka lo kɛnɛ kendana l’awui wa siansɛ koko ndo l’akambo akina wa lo lɔsɛnɔ. Aya ɛnɔnyi nkama wambodungadunga anto efula lo wodjima wendana l’awui wa diewɔ, wa lɔkɛwɔ ndo wa lo nyuma l’ɔtɛ wahaweye akambo wa mɛtɛ.​—Efeso 4:18.

Diakɔ diele anto wakana yimba l’akambo wekɔ lo tayange osase. Vɔ nangaka mbeya lande na keso la nkɛtɛ ndo kakɔna kayotokomɛ lo nshi yayaye. Oyangelo awɔ w’osase ambowaɔtshiya lo mboka efula. Nyɛsɔ tɔsɛdingole lo tshena pe mboka mɔtshi l’atei ayɔ.

Onde osase koka tanema oma lo tshimbo y’ɔtɛmwɛlɔ?

Lo ndjela mbekelo y’ase Bouddha, Siddhārtha Gautama, onto lakahɔhɔla ɔtɛmwɛlɔ wa Bouddha, akayakiyanyaka efula lo mɛna asui w’anto ndo nyɔi. Nde akalɔmbɛ embetsha w’ase Hindu dia mbokimanyiya woho wa nde mbishola “mboka k’akambo wa mɛtɛ.” Embetsha ɛmɔtshi w’ase Hindu wakawotɛ dia nde salaka woho ɔmɔtshi wa kɛnyɔ yelɛwɔ yoga ndo ndjasɛka lo yoho yamboleka. L’ekomelo Gautama akayɛnaka ɔnɛ dia mbishola osase wa mɛtɛ nde pombaka kanaka yimba efula.

Akina wakakambe la dinɔnɔ dia wolo l’oyangelo awɔ w’osase. Ɛnyɛlɔ, ɛlɔ kɛnɛ ase ɔtɛmwɛlɔ ɔmɔtshi (Native American Church) mbutaka dia peyotl ekɔ ɛnɔnɔ kɛmɔtshi ka wolo kakimanyiya onto dia “mbishola ewo koshami.”

Lo ntambe ka dikumi l’enanɛi, Jean-Jacques Rousseau, filozofɛ k’ose France aketawɔ dia onto tshɛ lalɔmba l’etete kokaka nongola waɛnɛlɔ wa lo nyuma oma le Nzambi. Lo woho akɔna? Ele lo mpokamɛ “kɛnɛ katotɛ Nzambi lo tshimbo ya nkum’otema kaso.” Oma lâsɔ, Rousseau akate ate, kɛnɛ kakanyiyayɛ lo kɛnɛ kendana l’akambo wakotɛ tokanyi ndo nkum’otema kayɛ ayokoma “ɔnɔmbɔdi ayɛ w’oshika lo lokema la tokanyi ta wolo shihodia tele l’anto.”​—Histoire de la philosophie occidentale.

Onde osase koka tanema oma lo tshimbo ya dikoka dia ekanelo ka yimba?

Anto efula wa lo nshi yaki Rousseau wakatone la wolo tshɛ dietawɔ sɔ. Ɛnyɛlɔ, y’ɔnɛ Voltaire y’ose France akate dia lo dihole di’ɔtɛmwɛlɔ monga osase le anto, vɔ mbakaleke tambiya Erɔpɛ lo wodjima wa lo nyuma, lo dikanyiyakanyiya ndo lo tshika dia anto sala awui wa kɔlɔ lo edja k’ɛnɔnyi nkama, etena kelɛ ambewi amɔtshi w’ɛkɔndɔ ɔnɛ Eleko ka wodjima.

Voltaire akayokomaka ɔmɔtshi la l’atei wa tshunda dia l’Erɔpɛ dia waa rationalistes diakeyamaka oko tshunda di’osase. Ambeki ande wakayokalolɛka tokanyi t’edjedja t’ase Ngirika tata ɔnɛ dikoka dia ekanelo ka yimba diele la onto ndo eyangelo w’awui wa siansɛ ekɔ akambo w’ohomba dia tana osase wa mɛtɛ. Bernard de Fontenelle, onto okina la lo tshunda sɔ akate dia dikoka dia ekanelo ka yimba diele la onto koka konya anto lo “ntambe koludi l’osase watafule oleki ntambe kina tshɛ yakete.”​—Encyclopædia Britannica.

Tambɔsɛdingola tokanyi tongana toto tele l’anto lo kɛnɛ kendana la woho wa tana osase. Onde ekɔ mɛtɛ “ɔnɔmbɔdi ɔmɔtshi wa shikaa” wakokaso mbɛlɛ le nde l’oyangelo aso w’akambo wa mɛtɛ? Tɔsɛdingole kɛnɛ kayototɛ sawo diayela lo kɛnɛ kendana la kiɔkɔ y’osase yakokaso mbɛkɛ otema lɔkɔ.

[Esato wa lo lɛkɛ 3]

Gautama (Bouddha), Rousseau, ndo Voltaire wakikɔ la tokanyi totshikitanyi lo dikambo dia oyangelo awɔ w’osase

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto