Onde wɛ ekɔ la lowando lo woho watɔsɛdingola Jehowa?
“Ashu wa [Jehowa] weko lu ahuli tshe, watendaka antu wa kolo ndu antu w’ololo.”—TUK. 15:3.
1, 2. Ngande wotshikitanyi woho watɔsɛdingola Jehowa la woho wafilmɛ waa kamɛra?
LO WEDJA efula, lɛɛta amboshilaka nkitsha lo ahole waleka anto mbeteta waa kamɛra yafilmɛ awui weta ndo aksida tshɛ wasalema. Naka kamɛra akafilme aksida ɔmɔtshi, kete esato wa lɔkɔ wayokimanyiya lɛɛta dia mbishola onto laki lo kiɔkɔ ya dui sɔ ko mbonda. Aha la taamu, diɛsɛ la waa kamɛra shɔ, aya bu wolo munda anto wasala awui wa kɔlɔ.
2 Woho wakakitshama waa kamɛra shɔ toholaka Shɛso ka ngandji Jehowa. Bible mbutaka dia washo ande “weko ahuli tshe.” (Tuk. 15:3) Ko onde dui sɔ nembetshiyaka dia nde tɔsɛdingolaka paka dia tonda la munga ko tosha dilanya? (Jer. 16:17; Hɛb. 4:13) Ndooko. Jehowa sɛdingolaka onto tshɛ la l’atei aso ntondotondo l’ɔtɛ wa ngandji katokande ndo di’ɔlɔlɔ aso.—1 Pet. 3:12.
3. Naa toho totanu tatɔsɛdingola Nzambi la ngandji tshɛ?
3 Kakɔna kayotokimanyiya dia sho mbetawɔ ɔnɛ Nzambi tɔsɛdingolaka l’ɔtɛ wa ngandji kele la nde le so? Nde salaka dui sɔ 1) lo tɔhɛmɔla etena katɛnande la tokanyi ta kɔlɔ, 2) lo tongola etena katakolaso wanya amɔtshi otsha lo kɔlɔ, 3) lo tɔlɔmbɔla l’ekimanyielo k’atɔndɔ ande wa lo Bible, 4) lo tokimanyiya etena keso l’ehemba, 5) ndo lo tɔtshɔkɔla etena kasalaso kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.
NZAMBI TƆSƐDINGOLAKA DIA TƆHƐMƆLA
4. Oyango akɔna waki la Jehowa lo mbutɛ Kɛna ɔnɛ ‘kɔlɔ kekɔ ko kokongɛka lo soko’?
4 Ntondotondo, nyɛsɔ tɔsɛdingole woho watɔhɛmɔla Jehowa etena kɛnande dia tambotatɛ monga la tokanyi ta kɔlɔ. (1 Ek. 28:9) Dia sho monga la lowando lo woho watɔsɛdingola Nzambi, nyɛsɔ tɔsɛdingole kɛnɛ kakandatɛ Kɛna lakadunganɛ “la kele” etena kakinde kombetawɔma le Nzambi. (Adia Etatelu 4:3-7.) Jehowa akahɛmɔla Kɛna ate: ‘Sala ɔlɔlɔ.’ Nde akɔɔhɛmɔla nto ate: “Naka we hatshi ololo, keti kolo kakukungela la suku diaye.” Nzambi akawotɛ ate: “Keli we ukiuleli.” Nde akakombolaka dia Kɛna ndjela ɔhɛmwɛlɔ ande dia “elundji ka[nde] ndjala la ongenongeno.” Nɛ dia naka nde mbetawɔma le Nzambi, kete nde ayotetemala monga la diɔtɔnganelo dia dimɛna la nde.
5. Lo toho takɔna tatɔhɛmɔla Jehowa oma lo nsaki ndo mbekelo ya kɔlɔ yakoka monga la so?
5 Kayotota lo kɛnɛ kendana la so ɛlɔ kɛnɛ? Washo wa Jehowa mɛnaka etema aso ndo hatokoke pondjo mbishɛ lonto ndo nsaki yaso. Shɛso ka ngandji kombolaka dia sho ndjela mboka k’ɔlɔlɔ, koko nde hatotshutshuya dia sho ntshika etsha wa kɔlɔ. Lo tshimbo ya Bible, nde tɔhɛmɔlaka etena kɛnande dia taya suke la nsala awui wa kɔlɔ. Lo woho akɔna? Etena kasalaso wadielo wa Bible wa lushi la lushi, sho pomanaka l’avɛsa wakoka tokimanyiya dia sho minya nsaki ndo mbekelo ya kɔlɔ. Laadiko dia laasɔ, ekanda aso mbeyaka nembetshiya dui dimɔtshi diatokiyanya efula ndo tɛnya woho wakokaso dikandola. Sho kondjaka nto alako waya la wonya lo nsanganya ya l’etshumanelo.
6, 7. a) Lande na kele wetshelo walongolaso lo nsanganya ekɔ djembetelo ya ngandji katoka Nzambi? b) Ngande wakokayɛ nkondja wahɔ oma l’ɔhɛmwɛlɔ wakosha Jehowa?
6 Ɛhɛmwɛlɔ watosha Jehowa mɛnyaka dia nde tokaka ngandji ndo kokɛka ɔmɔmɔ la l’atei aso. Kanga mbakafundama Bible deko aha nɛ ndo mbatondja Olui-walɔmbɔla ekanda aso lo wahɔ w’Ɛmɛnyi wa Jehowa tshɛ, Jehowa kotolaka yambalo yayɛ lo Ɔtɛkɛta ande dia wɛ ntshikitanya mbekelo yayɛ. Mbokɛmaka dia ɔsɔ ekɔ djembetelo yɛnya dia Jehowa tokaka ngandji l’onto ndo l’onto.
Nkum’otema kaso kambekiyama la Bible tokokɛka oma lo waale wakoka tokomɛ (Enda odingɔ 6, 7)
7 Dia sho nkondja wahɔ oma lo ɛhɛmwɛlɔ waki Nzambi, sho pombaka ntondotondo mbeya dia nde ndjakiyanyaka lo dikambo diaso. Oma laasɔ, sho pombaka ndjaɛkɛ lo Ɔtɛkɛta ande ndo nsala la wolo dia minya tokanyi tshɛ ta kɔlɔ. (Adia Isaya 55:6, 7.) Naka sho mbidja yimba lo ɛhɛmwɛlɔ watosha Nzambi, kete tayohandɔ oma lo mpokoso yakoka tokomɛ. Tɔshi dia tekɔ la mbekelo ka salaka awui wa kɔlɔ, onde mɛtɛ Shɛso ka ngandji koka tokimanyiya?
NZAMBI TONGOLAKA
8, 9. Lande na kele alako watosha Jehowa lo tshimbo y’ekambi ande mɛnyaka dia nde ndjakiyanyaka dikambo diaso? Sha ɛnyɛlɔ.
8 Jehowa koka tosha ɔhɛmwɛlɔ lo tongola. (Adia Hɛbɛru 12:5, 6.) Ekɔ mɛtɛ diaha mbala tshɛ mbatotɔngɛnangɛnaka wongwelo. (Hɛb. 12:11) Koko etena katosha onto dako, ekɔ ohomba mbeya lande na katoshande diɔ. Onto akɔ hasale dui sɔ l’oyango wa tosha paa l’asolo koko nɛ dia nde ambɛna dia diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa diekɔ lo waale. Nde mongaka suke dia nkamba la wenya ndo la wolo ande dia tɛnya l’ekimanyielo ka Bible woho wakokaso nyomolowanya diɔtɔnganelo diasaso la Jehowa. Sho mbetawɔka alako wa ngasɔ nɛ dia vɔ ndja oma le Jehowa.
9 Nyɛsɔ tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛnya dia alako walongolaso mɛnyaka dia Jehowa ndjakiyanyaka dikambo diaso. Ɔnangɛso ɔmɔtshi aki la mbekelo ka mendaka esato wɛnyawɔ anto etakataka la ntondo ka nde ndjeya akambo wa mɛtɛ koko nde akayotshika mbekelo kɛsɔ. Kaanga mbakandayotshika mbekelo kɛsɔ, nsaki ka menda esato ɛsɔ kakookalolɛka. Etena kakandayosomba telefɔnɛ kele l’Ɛtɛrnɛtɛ, nde akayonga nto la nsaki ka menda esato wa kɔlɔ ɛsɔ. (Jak. 1:14, 15) Nde akatatɛ nkamba la telefɔnɛ kɛsɔ dia mbɔtɔ lo waa sitɛ ya l’Ɛtɛrnɛtɛ yele l’esato ɛsɔ. Lushi lɔmɔtshi, etena kakandasha ekumanyi kɛmɔtshi telefɔnɛ kande dia nsala eyangelo l’Ɛtɛrnɛtɛ, nde akatosholaka sitɛ yele l’esato wɛnyawɔ anto etakataka. Ɔsɔ aki tshondo y’ɔtshɔkɔ le ɔnangɛso ɔsɔ nɛ dia nde akalongola alako wahombama ndo akakambe la wɔ. Ande lowando lele la so otsha le Shɛso lele l’olongo ɔnɛ lɛɛna kaanga pɛkato yoshami ndo latosha alako la ntondo k’ashi ndjotshulɔ lee!
SHO KONDJAKA WAHƆ LO NKAMBA L’ATƆNDƆ WA LO BIBLE
10, 11. a) Ngande wakokaso nyanga ɛlɔmbwɛlɔ kaki Nzambi? b) Wahɔ akɔna wakakondja nkumbo kɛmɔtshi l’ɔtɛ wakawayele ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa?
10 Omembi w’esambo ɔmɔtshi akembe ate: ‘Wɛ tɔnɔmbɔlaka la alako ayɛ.’ (Osam. 73:24) Naka tekɔ l’ohomba w’ɛlɔmbwɛlɔ, ‘tokiyange’ lo Bible. Okambelo wa l’atɔndɔ wa lo Bible keketshaka lonyuma laso ndo tokimaniyaka dia nkotsha ehomba aso wa lo demba lo tena dimɔtshi.—Tuk. 3:6.
11 Kɛnɛ kakakomɛ ɔnangɛso ɔmɔtshi lakafutɛka luudu lele lo fɛrmɛ la Masbate ka lo wodja wa Philippines mɛnyaka dia Jehowa mbatɔlɔmbɔla. Nde la wadɛnde wakakambaka oko ambatshi mboka kaanga mbakawodiaka lemba l’ana. Lushi lɔmɔtshi, vɔ wakanyange efula nɛ dia kanga luudu lakawadjasɛka akawasha mukanda wɛnya dia vɔ ntomba. Lande na? Nɛ dia wakataafungaka ɔnɛ vɔ wekɔ l’atshupa. Ɔnangɛso akatatɛ ndjambola dihole diakawahombe ntshɔ todjasɛ nde la nkumbo kande, koko nde akate ate: “Jehowa ayotosha dihole. Nde tokotshaka ehomba aso shi tshɛ oyadi kɛnɛ katomba.” Ɔnangɛso kombuta ɛtɛkɛta ɛsɔ wotata. L’ɔkɔngɔ wa nshi ngana, kanga luudu akayotɛka ɔnangɛso ɔnɛ hawotomba nto oma lo luudu. Lande na? Nɛ dia nde akɛnyi ɔnɛ kaanga mbakawaafunge, nkumbo k’Ɛmɛnyi wa Jehowa kɛsɔ kakakambaka l’atɔndɔ wa lo Bible, waki la dilɛmiɛlɔ ndo waki la yimba ya wɔladi. Dui sɔ diakaambiya kanga luudu ndo nde kombatshika tsho lo luudu, koko akaakotshanyiya ndo ɛtshi ka nkɛtɛ dia vɔ nkamba. (Adia 1 Petero 2:12.) Jehowa tɔlɔmbɔlaka l’ekimanyielo k’Ɔtɛkɛta ande dia sho ntondoya ekakatanu.
ƆNGƐNYI WATOKIMANYIYA DIA MBIKIKƐ EHEMBA
12, 13. La ntondo k’awui akɔna wakoka anto amɔtshi ndjambola dia kana Nzambi mɛtɛ ekɔ lo mɛna asui awɔ?
12 Lo tena dimɔtshi, sho pomanaka l’ekakatanu. Ɛnyɛlɔ hemɔ kahayɔkɔnɔ, ekakatanu wahɛnɛ pe oma le ase nkumbo ndo ehemba. Laadiko dia laasɔ, mbeyaka monga ko hatɔtɔnɛ lo dionga l’ose etshumanelo ɔmɔtshi.
13 Ɛnyɛlɔ, wɛ mbeyaka momala l’ɔtɛ wambowokosha dako dimɔtshi diɛnayɛ dia hawokoshadiɔ la ngandji. Wɛ mbeyaka mbuta ɔnɛ: ‘Dui dia nganɛ hadiohombe pondjo salema l’okongamelo waki Nzambi.’ Ndo oyokashimɔ ko wambosha ɔnangɛso akɔ ɛkɛndɛ l’etshumanelo ndo anto wekɔ lo mbɔɔsa la nɛmɔ. Wɛ mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Ngande wakoka dui dia nganɛ salema? Onde Jehowa hɛnyi? Onde nde hakoke nsala dui dimɔtshi?’—Osam. 13:1, 2; Hab. 1:2, 3.
14. Lande na ondo katshika Nzambi di’awui amɔtshi tokomɛ?
14 Jehowa ekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika watshikande di’awui amɔtshi tokomɛ nɛ dia nde mbeyaka akambo toleka. Ɛnyɛlɔ, sho mbeyaka mɛna dia hawotosha dako lo yoho ya dimɛna, koko Jehowa mbeyaka mɛna akambo lo woho okina. Naka vɔ tɛdika l’atɔndɔ ande wendana la lɔkɛwɔ, kete sho mbeyaka monga la munga k’efula oleki ndo woho wafɔnyaso. Sho mbeyaka mɛna dia dako diotoshawɔ diekɔ lo tonyangiya ko tete le diɔ diekɔ ohomba efula le so. L’ɔkɔndɔ ande wa lɔsɛnɔ, ɔnangɛso Karl Klein lakayongaka ose Olui-walɔmbɔla akate dia mbala kɛmɔtshi ɔnangɛso Joseph Rutherford akawosha dako dia wolo. Oma laasɔ, ɔnangɛso Rutherford akayosha ɔnangɛso Klein mɔyɔ la waasaso tshɛ ate: “Akemwe Karl!” Koko ɔnangɛso Karl aketawɔ mɔyɔ ɔsɔ l’etshitshitshitshi nɛ dia nde aki la yema ya nkɛlɛ lo dako diakawosha ɔnangɛso Rutherford. Etena kakɛnyi ɔnangɛso Rutherford dia Klein akalame nkɛlɛ, nde akɔɔhɛmɔla lo woho wakandatale lo djonga ya Diabolo. Ɔnangɛso Klein akayofundaka ɔnɛ: “Naka sho mombɛ ɔnangɛso ɔmɔtshi kumbɛkumbɛ, djekoleko etena katotɛnde dui dimɔtshi diende la lotshungɔ dia nkotsha ɔkɛndɛ ande, kete tambosha Diabolo dihole.”a
15. Naa ɛnyɛlɔ katokimanyiya diaha sho nshisha solo dia lotutsha etena kendɛso le Jehowa dia nde tonyɛ ehemba?
15 Lo tena dimɔtshi, sho koka ndjoshisha solo dia lotutsha etena kɛnama oko ehemba ɛmɔtshi waya bu l’ekomelo. Ahombaso nsala etena ka ngasɔ? Ohɔsa dia wɛ ekɔ lo takɛndjakɛndja mutuka ko otadimbo wambolola la mituka la ntondo kayɛ. Koko wɛ heye wonya wayoyomɔ mituka ɛsɔ. Naka wɛ mboka nkɛlɛ ko mbeta lo mboka kekina, kete wɛ mbeyaka toshishɔ kana toleka mbetsha wenya efula dia tokoma lɛnɛ atayatshu. Woho akɔ waamɛ mbele, naka sho monga la solo dia lotutsha ndo ndjela atɔndɔ wa lo Bible, kete Jehowa ayotokimanyiya dia sho mbikikɛ.
16. Naa ɔkɔkɔ okina wakoka ntshutshuya Jehowa dia nde ntshika di’ehemba tokomɛ?
16 Jehowa mbeyaka ntshika dia sho pembama nɛ dia nde kombolaka dia sho monga la mbetawɔ ka wolo. (Adia 1 Petero 5:6-10.) Koko nde bu lo kiɔkɔ y’ehemba watokomɛ. (Jak. 1:13) “Diabolo otunyi a[so]” mbele lo kiɔkɔ y’ekakatanu, koko Jehowa koka ntshika di’ekakatanu tokomɛ dia sho monga la mbetawɔ ka wolo. Nde mɛnaka woho wasowaso ndo lam’ele “nde ndjakiyanyaka” dikambo diaso, nde ayosala dia dui sɔ salema paka “lo tshanda mɔtshi.” Naka tekɔ la lowando lo woho watɔsɛdingola Jehowa etena kadiɛnɛso l’ehemba, kete tonge l’eshikikelo k’ɔnɛ nde ayootatɛ mboka.—2 Kɔr. 4:7-9.
TAYƆTSHƆKWAMA NAKA SHO MBETAWƆMA LE NZAMBI
17. Lande na katɔsɛdingola Jehowa?
17 Nzambi tɔsɛdingolaka l’oyango okina woleki woke. Lo tshimbo ya Hanani, nde akatɛ nkumekanga Asa ate: “[Jehowa] atukaka ashu andi lu kete tshe, dia nsukela waku weli la etema tshe le ndi.” (2 Ek. 16:9) Otondongaka Nzambi akɛnyi dia Asa ekɔ lo nsala ɔlɔlɔ, tshike nde ‘otoosukɛ.’
18. Naka tekɔ lo mfɔnya dia ndooko onto lɛna kɛnɛ kasalaso, kakɔna kahombaso mbohɔka? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ.)
18 Nzambi kombolaka dia sho ‘Nyanga kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, nanga ɔlɔlɔ ndo nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ.’ Naka sho nsala ngasɔ, kete Nzambi mbeyaka ‘tooka kɛtshi.’ (Amos 5:14, 15; 1 Pet. 3:11, 12) Nzambi mɛnaka anto w’ɛlɔlɔ ndo nde mbaatshɔkɔlaka. (Osam. 34:15) Dui sɔ diakɛnama oma lo kɛnɛ kakasale Shifira nde la Pua wamato ahende w’ase Hɛbɛru wakokaka Nzambi wɔma. Etena kaki ase Isariyɛlɛ lo lɔhɔmbɔ l’Edjibito, wamato asɔ wakakitanyiya Nzambi lo dihole dia vɔ nkitanyiya Farawɔ lakawatɛ dia vɔ ndjaka ana w’apami wa nondo tshɛ w’ase Hɛbɛru lo eotwelo kawɔ. Ondo nkum’otema kawɔ k’ɔlɔlɔ mbakaatshutshuya diaha ndjaka ana asɔ. L’ɔkɔngɔ diko Jehowa akayoshaka Shifira nde la Pua ana. (Etum. 1:15-17, 20, 21) Jehowa akɛnyi etsha awɔ w’ɛlɔlɔ. Lo tena dimɔtshi, sho mbeyaka mbɔsa dia ndooko onto lɛna ɛlɔlɔ wasalaso koko teye dia Jehowa mɛnaka kɛnɛ tshɛ kasalaso ndo nde ayotofuta.—Mat. 6:4, 6; 1 Tim. 5:25; Hɛb. 6:10.
19. Kakɔna kakashikikɛ kadiyɛso kɛmɔtshi ɔnɛ Jehowa mɛna kɛnɛ tshɛ kasalaso?
19 Kadiyɛso kɛmɔtshi kadjasɛ lo Autriche akashihodia dia Jehowa akɛnaka etsha ande w’ɛlɔlɔ. Lam’ele watshɛnde waki ase Hongrie lushi lɔmɔtshi, wakawosha adrɛsɛ w’onto ɔmɔtshi latɛkɛta hongrois. Aha la ntshimbatshimba, nde akatshu koko kotana ndooko onto. Nde kɔnɛmba ndo akatetemala nkɛlakɛla. Lushi lɔmɔtshi nde akooke oko onto ekɔ l’etei koko nde kombodihola. Nde akootshikɛ ekanda ndo adrɛsɛ ande. L’ɔkɔngɔ wa nde nkɛlakɛla l’edja k’ɔnɔnyi l’etenyi, wakayoodiholaka ndo kanga ngelo ka womoto akawotɛ la wangasanu tshɛ ate: “Ɔtɔ lam’alangɛ. Lakadiaka mikanda tshɛ wakayatshikɛka ndo lakakokongɛka.” Womoto ɔsɔ kombodiholaka nɛ dia l’etena kɛsɔ tshɛ nde akanɔka ekanga ndo nde konongolaka anto lakande. Aha la ntshimbatshimba wakatatɛ mbeka Bible. Nzambi akafute kadiyɛso kɛso lo welo tshɛ wakandadjaka.
20. Ngande wahombaso ndjaoka lo kɛnɛ kendana la woho watɔsɛdingola Jehowa?
20 Jehowa mɛnaka kɛnɛ tshɛ kasalaso ndo nde ayotofuta. Koko dui sɔ halembetshiya dia nde tɔsɛdingolaka dia tonda la munga oko wasala waa kamɛra yafilmɛ awui weta. Ɔnkɔnɛ anangɛso l’akadiyɛso, nyɛsɔ toyasukanya suke suke la Nzambi ɔnɛ layakiyanya dikambo diaso.
a Ɔkɔndɔ wa lɔsɛnɔ w’ɔnangɛso Klein akatondjama lo Tshoto y’Etangelo ya Ngɔndɔ ka tanu 1985, lo Falase.