Maio
Namaxexe, 1 a Maio
Etala etokotoko enamurwa. — Mit. 11:28.
Makristu a etempu ele yaaphwanyiwa tho ni etala ele yaawiye elapo yootheene. Munnawera wuupuwelela moota asinna ale yaahaawalaaya mwaha wa etala? Moohihovela ahooleli a emusi yannaxupeya yuupuwelelaka moota yeeraaya ewere ophwanya eyootxa ya emusi aya. Munnuupuwelela moota eyo yaavolenlaaya amiravo ale yampanke palanu aya oowaatxeerera muteko aya woolaleera, pooti weeraka awosa yaahuupuwelela omuhiya palanu ole. Nnaamweera maxupo ale yaavirikana wa mutthu ori poothe, akristu a etempu ele yaahiikhoveleliha. Awosa yaavirelela ovara muteko woolaleera moota yaaweraayano ni yannahakalala okawana itthu yaaraayano ni asinna oYudeya. (Mit. 11:29, 30) Ale yaakhaviherinwe ni itthu sa weerutthuni yaahoona moota Yehova aakhaviheraawe. (Math. 6:31-33) Pooti weeraka eyo yaawiiraanihaxa ni asinna ale yaakhavihenre. Ni ale yaapanke soovaha saya weera yaakhavihere, yaahoona ohakalala onwa mwaha woowaakhavihera atthu akina. — Mit. 20:35. w23.04 epaax. 16 eparag. 12-13
Namathanu, 2 a Maio
Ni nasuwelà wi onnìwa seiya ninvekelahu, nòsuwela tho wi nòhàkhuleliwa soveka nanvekelahu. — 1 Yoh. 5:15.
Yehova pooti waavarela muteko atthu ahimmukokhorela owo weera aakhule mavekelo ahu. Mwa ntakihero, Yehova aamweeriha mwene Artaserse weera amwaakhulele Nehemiya otthikela oYerusalemu weera atthikele oteka ecidade veeli. (Neh. 2:3-6) Olelo va, Yehova pooti oweeriha atthu ahinanvarela muteko owo weera epake etthu emoha-moharu. Ikwaha sintxipale, Yehova khanaakhula mavekelo ahu ntoko naawehereraahu. Mene moota Yehova onaakhulaawe mavekelo ahu onnanikhavihera okhala oororomeleya wa yoowo. Ti vanto, muhule maaru ni muhule maitho weera nwehexexe moota Yehova onaakhulaawe mavekelo anyu. Tivawonto, nihipiseke owehexexa weera noone moota Yehova onaakhulaawe mavekelo ahu. (Nsal. 66:19, 20) Onnatthuneya noonihereke nroromelo ohiya paahi onvekelaru Yehova, menetho waakhulela moota owo onaakhulawe mavekelo ahu, nnaamweera ohirene moota hiyo naawehereraahu. — Aheb. 11:6. w23.05 epaax. 11 eparag. 13; epaax. 12 eparag. 15-16
Esaabadu, 3 a Maio
Wera kipanke otthuna wanyu, Muluku aka: wú t’onkisivela. — Nsal. 40:9.
Vaavo niivahereraahu wa Yehova naamulaihera omukokhorela yoowo paahi, opaka yootthuna awe mahiku ootheene. Nto nintthuneya omukwanihera natiri owo. Vaavo nimpakaahu sootheene iye nimulaihenraahu Yehova muritti mutokweene, mene, khoiyono woolemela. Yehova onipanke hiyo ni yootthuna ya okwanihera yootthunaawe. (Apok. 4:11) Owo oonipaka ni yootthuna ya omusuwela, ni omukokhorela. Nave oonipaka mwa enenero awe. Nto eparakha etokweene opaka yootthuna ya Yehova ni eyo ennaneeriha wiilipihera omwaattamela owo. Opwaha mwa yeeyo, vaavo nimpakaahu yootthuna ya Muluku ni omwiiwelela mwanawe, ‘ninnaphwanya ohakalala.’ (Math. 11:28-30) Mulipiheke nsivelo nanyu ni Yehova mphimelelake itthu sooreera Yehova oopakenlaaweni, ni mareeliho yaawo onkelaawe woovahani muhoolo. Vaavo nsivelo nanyu ni Yehova nneeraaya ninnuweke oneereke wookhweelani omwiiwelela. (1 Yoh. 5:3) Yesu aawera opaka yootthuna ya Yehova mwaha wooweera annavekela nikhavihero wa Yehova nave annawehexexa ele eeraawe aakhele muhoolo. (Aheb. 5:7; 12:2) Hiihaale ntoko Yesu, nvireleleke onvekela Yehova nvekelaka ikuru, nave muhiyeleele yooweherera anyu ya ekumi yoohimala. w23.08 epaax. 27-28 eparag. 4-5
Edomingu, 4 a Maio
Nari onnaveha muhakhu wa orera murima, ovilela ni opixa murima wa Muluku, ohisuwelaka wi orera wawe murima onnawìtthanela orukunuxa murim’á? — Arom. 2:4.
Ti wooreera okhala vamoha ni atthu oopixa murima. Ni hiyo ninnaattittimiha atthu ale enweherera itthu moopixa murima nave-tho hiyo ninnaaxukurela atthu ale ennipixera murima nnaamweera naatthekenleene. Opwaha mwa yeeyo, hiyo ninnaaxukurela vantxipale ale ennixuttiha Biblya mwaha wookhala oopixa murima vaavo nniilipiheraahu weera nixuttere, waakhulela ni ovarihela muteko ele ninxutteraahu. Opwaha mwa yeeyo, hiyo ninneera asantte vantxipale Yehova mwaha woonipixera murima! Moohihovela, hiyo ninnamutikhina mutthu onoonihera mukhalelo woopixa murima, nnaamweera vareene hiiho, hiyo pooti onxupa woonihera mukhalelo owo. Mwa ntakihero, pooti ohikhala wookhweya okhala oopixa murima emaara nintthunaahu ovira nipuro noowaatta atthu otepaxa wene naatrasanreene omutekoni. Opwaha mwa yeeyo, pooti oxupaka okhala oopixa murima emaara ninnyoonyihiwaahu. Mwa ikwaha ikina pooti okhala wooxupa oweherera yoolaihera ya Yehova ya elapo enyowani. Mene nto, mwa itthu soothesene onnatthuneya okhala oopixa murima. w23.08 epaax. 20 eparag. 1-2
Norempa, 5 a Maio
Àhàttikixera toko Aisraeli othene akina mutthu ti mutthu muhemani mwawe, vaholo vaya àhàsunka alopwana milokó sene milokó miraru (300). — Aph. 7:8.
Yehova anvaha miruku Yedeyoni weera owo aatthuna waavukula anakhotto awe. Apaale Yedeyoni aahuupuwela ha: ‘Neereke onnatthuneya tthiri waavukula? Neereke miruku iya sinookhumela nnene?’ Nnaamweera vaari hiiho, Yedeyoni aahiiwelela miruku iye. Olelo va, asitokweene ennatthara ntakihero na Yedeyoni ettharaka matxentxo envahiwaaya mmarehereroni mwa Yehova. (Aheb. 13:17) Yedeyoni aamwiiwelela Yehova nnaamweera oova ni aari veerisani. (Aph. 9:17) Yedeyoni alipihiwakaru ni Yehova owo khaahovenle weera Yehova amukosoopa muloko awe. Nna ntakihero nooreera wa asitokweene ale enkhala ilapo miteko sahu sinkhoottihiwaaya awosa toolipa murima nave ennareherera mithukumano ni ennahoolela muteko woolaleera nnaamweera esuwelaka weera pooti otthukiwa, okohakohiwa ni mapolisiya, oyeleela muteko aya naari ohasuliwa. Mpuwa mwa maxupo matokweene, asitokweene entthuneya okhala oolipa murima weera yiiwelele miruku seiyo enkelaaya ovahiwa nnaamweera erooka okhala etthu yoowoopiha opaka eyo. w23.06 epaax. 5-6 eparag. 12-13
Nanaveli, 6 a Maio
Khweli yale enekittittimihe, kini kàttittimihe miyo tho. — 1 Sam. 2:30.
Yehova aaheeriha weera ilepiwe sooweereya sa Yehoyada mBiblyani weera hiyo nixuttere ni sooweereya iyo. (Arom. 15:4) Ni Yehoyada akhwaakaru, owo aakhalano eparakha yoovithiwa “mmuttettheni mwa Davidi vamosá ni mamwene, niwoko àmwèrela sorera Israeli, Muluku ni Epewe awe.” (2 Sow. 24:15, 16) Asitokweene a mmulokoni pooti omutakiha Yehoyada ikwaha sootheene enaasaaseraaya moota wookosoopa muloko. (Mit. 20:28) Asinna oowunnuwa pooti oxuttera etthu ni ntakihero na Yehoyada emoovaka Yehova ni evirelelaka okhala oororomeleya. Yehova pooti waavarela muteko awo weera apake yootthunaawe ni owo khanrowa oninyanyala. Amiravo tho pooti oxuttera ni ntakihero na Yehova yaattittimihaka atthu oowunnuwa otepaxa wene ale emmukokhorela Yehova ovinyera khalayi ntoko hiihaale Yehova aapankaawe ni Yehoyada. (Mir. 16:31) Hiyo pooti waakhavihera moororomeleya ale ‘enhoolela miloko’ niwiiwelelaka. — Aheb. 13:17. w23.06 epaax. 17 eparag. 14-15
Namararu, 7 a Maio
Iyano sa naxariya sinnàtxiha antxipale. — Mir. 10:21.
Mukhaleke a miruku mwaavahaka ikomentaariyu mmithukumanoni. Wakhala weera nyuwo munimweexa ntata ikwaha sintxipale, eyo pooti omweeriha namahoolela woovahani eparakha weera mukomentari nnaamweera atthu akina ehikomentanriru. Nto eyo pooti waakhulumula atthu akina. (Koh. 3:7) Vaavo asinna antxipale aneemexaaya ntata mpuwa mwa yoosoma, pooti weeraka khonwereya okomentari ntoko hiyo nintthunaahu. Ikwaha ikina, munna onhoolela pooti ohinithanlaru naari ekwaha emoha. Eyo pooti onikhulumula, mene nto khontthuneya wuupuwela weera khakithanliye mwayiineene. (Koh. 7:9) Nankha wakhala weera khamuwenre waakhula ikwaha sintxipale ntoko mwaatthunaanyu? Munoonela hayi wiiwelela moomaaleleya ikomentaariyu sa asinna ni samala mithukumano munaattottopela mwaha wa ikomentaariyu saya? Asinna pooti okhala oolipa mwaha woowaattottopela opwaha ni ikomentaariyu mweeranyu nvahe mmithukumanoni. w23.04 epaax. 23-24 eparag. 14-16
Namaxexe, 8 a Maio
Wolipa ti murim’aka, Muluku. — Nsal. 57:8.
Musomeke ni ophimelela masu a Muluku. Hiihaale ntoko mwiri onkhalaaya woolipa wakhala ni mikakaari soowiixera, hiyo tho pooti okhalano nroromelo noolipa wakhala weera mikakaari sahu ti masu a Muluku. Emaara mwiri onunnuwaaya, mikakaari saya sinniixera sikelaka vathi. Naasomaka ni ophimelela, ninnalipiha nroromelo nahu ni ninnaroromela weera iphiro sa Muluku ti sooreera. (Akol. 2:6, 7) Mphimelele moota miruku sa Yehova, waakosoopa wawe atthu ni moota aaweettihaawe atthu awe, waakhavihenraaya arumeyi akhalayi. Mwa ntakihero, Ezekiyeli aawehexexa moota nlaika nimoha naarinkaaya etemplu. Yoowooniheriwa ela yaamulipiha Ezekiyeli, nave yoowoonihera ela enrowa onikhavihera emaara nnaakiheraahu malamulo a Yehova weera okokhorela wawe okhale woottela. (Ez. 40:1-4; 43:10-12) Hiyo ninnattottela mureerelo vaavo nniivahaahu etempu weera nixuttere ni ophimelela itthu soowiixera siri mBiblyani. — Nsal. 112:7. w23.07 epaax. 18 eparag. 15-16
Namathanu, 9 a Maio
Ohivinxe . . . mmaithoni mwà. — Mir. 3:21.
MBiblyani aakhalamo matakihero ooreera amiravo ekhanlaaya ootthara. Matakihero awo taamiravo yaamusivela Yehova ni yaawenre okwanihera soothanleliwa saya weera ekosoope muloko wa Yehova. Nave nyuwo pooti ophwanya matakihero awo veemusini vanyu naari mmulokoni. (Aheb. 13:7) Nave-tho nookhala ntakihero na Yesu yoowo aari oomalela. (1 Ped. 2:21) Vaavo munsomaanyu moomaaleleya matakihero ala, mphimeleleke mikhalelo sooreera asilopwana ala yoonihenraaya. (Aheb. 12:1, 2) Avinyaka moone moota mukhanlaanyu ootthara matakihero ala. Mutthu orinono miruku onnuupuwelela nnene ahinaaye opaka etthu. Onnatthuneya wiilipihera weera munnuwihere mukhalelo owo. Munookhala mutthu a miruku muxutteraka miruku sa mBiblyani ni woona moota sinrowaaya wookhaviherani. Vaavo munvarihelaanyu miruku sa mBiblyani mwaapakaka soothanla munoorowa omuhakalaliha Yehova. (Nsal. 119:9) Opwaha mwa yeeyo munoorowa okhala mukristu oolipa moomunepani. — Mir. 2:11, 12; Aheb. 5:14. w23.12 epaax. 24-25 eparag. 4-5
Esaabadu, 10 a Maio
Mukhalaka kwekwe òlikanela omwakhula othene ole onokohani nthowa na ororomela wanyu. — 1 Ped. 3:15.
Asitiithi pooti waakhavihera anamwane aya waakhula moopixa murima vaavo enkohiwaaya woohima sa ele enroromelaaya. (Yak. 3:13) Asitiithi akina ennaaxuttiha anamwane aya emaara yeeyo empakaaya okokhorela wa veemusini. Awo ennasoma nyaha sikina sinrowa okhumelelaka oxikola, nave tho ennaaxuttiha anamwane aya moota woowaakhula ni woowuuluma moopixa murima ni ottittimiha moonelo wa atthu akina. Waaxuttiha amiravo pooti waakhavihera wiiwanyeeiha nnene wa atthu akina ele enroromelaaya ni okhala oolikaneene weera yoonihere mathowa heeni enweeriha ororomela itthu Biblya onhimaawe. Eliivuru “Os Jovens Perguntam” sookhalano nyaha sinaakhavihera amiravo. Nyaha iyo, epakelinwe amiravo weera saakhavihereke okhala oolipa ni weera saakhavihere waakhula makoho empakeliwaaya ni akhwaaya. Emaara yeeyo imusi sinsomaaya nyaha iya vamoha, ootheene aya pooti oxuttera moota woowaakihera nroromelo naya moopixa murima, waakhula weiwo onrowa oweeriha atthu otthuna oxuttera woohima sa ele enroromelaaya. w23.09 epaax. 17 eparag. 10; epaax. 18 eparag. 15-16
Edomingu, 11 a Maio
Nihikhulumuwe opaka sorera, niwoko ehuhu aya nnihephe, nahòtxeyá. — Agal. 6:9.
Nyuwo mootoko okhalano yooluluwanya yoomunepani avinyaka munoona oxupa okwanihera? Nto khamukhanle meekhiinyu. Mwa ntakihero, Philip yoowo oonelenle weera aatthuna wiireherera weera apakeke mavekelo ankhuma vamurimani, ohimme weera wannamuxupa ophwanya etempu weera avekeleke. Erika aakhalano yooluluwanya yoopehera ophiya omuthukumanoni wookhuma muteko woolaleera, mene ikwaha sootheene owo aaphiya muthukumano omanleene. Wakhala weera nyuwo munniilipihera okwanihera yooluluwanya ni ninlelo khamuwenre okwanihera, nto muhuupuweleleke weera nyuwo khamunvareleya muteko. Okwanihera yooluluwanya nnaamweera ekhanleene yookhweeya ontthuneya okhalano etempu ni wiilipihera. Mwaha woowiilipihera nyuwo, munnoonihera weera munnavaha mwiitti onthamwene muraanyono ni Yehova ni munnapaka ele munweraanyu weera mmuhakalaliheke. Ni musuweleke weera Yehova onnavaha mwiitti wiilipihera wanyu. Opwaha mwa yeeyo, owo khonnivekela opaka etthu nihinweraahu. (Nsal. 103:14; Mik. 6:8) Nto vaavo mumpakaanyu sooluluwanya mukhaleke eriyari-neeriyari weera nwere othanla sooluluwanya munkelaanyu owera okwanihera. w23.05 epaax. 26 eparag. 1-2
Norempa, 12 a Maio
Muluku anikhalela hiyo, tani ananivirikanyihe? — Arom. 8:31.
Atthu oolipa murima emaara ekina pooti okhala oowoova, menento eyo khenweeriha opaka itthu soonanara. Daniyeli aari mmiravo oolipa murima. Owo annasoma iprofesiya sootheene saalepinwe ohela mpuwa iprofesiya sa Yeremiya. Mpuwa mwa yoosoma eyo, Daniyeli aawera osuwela liini aYuda yeeraaya etaphuliwe wookaporoni oBabilonia. (Dan. 9:2) Woona iprofesiya iye sikwanelaka waalipiha nroromelo Daniyeli aaraaweno ni Yehova. Ni ale emmuroromela Muluku ni murima aya wootheene, ennoonihera mukhalelo woolipa murima mootikhiniha. (Muwehe-tho Aroma 8:32, 37-39.) Etthu ekina yootthuneya Daniyeli aapankaawe, waari onvekela Tiithi awe a wiirimu Yehova. (Dan. 6:10) Owo annavekela weera amulevelele soottheka sawe ni annamuleela moota iisoonelaawe, ni annamuvekela nikhavihero. (Dan. 9:4, 5, 19) Daniyeli aari mutthu ntoko hiyo ni khaayarinwe ni mukhalelo woolipa murima. Menento owo aawera wunnuwihera mukhalelo owo moorweela mwa yoosoma, nivekelo ni nroromelo aaraaweno ni Yehova. w23.08 epaax. 3 eparag. 4; epaax. 4 eparag. 7
Nanaveli, 13 a Maio
Muthiko anyu wàrye vamaithoni vatthu, wera yònakaru sopaka sanyu sorera. — Math. 5:16.
Owiiwelela anamalamulela tiwooreera wa hiyo ni wa atthu akina. Moota heeni? Weera nipatxere, hiyo khaninttaruxiwa ntoko atthu akina yaawo ehiniiwelela malamulo. (Arom. 13:1, 4) Ni wiiwelela wahu onnaavoleela anamalamulela yaawo enwoona Anamoona a Yehova okhala ntoko egrupu. Mwa ntakihero, mwa iyaakha vakhaani sa muttuli, oNigeria anakhotto yaavolowa Empa ya Omwene sipakiwaka mithukumano, ewaasaasaka atthu yaakhootta oliva musonkho, mene muhooleli aya, aahaavekela weera ekhume Empa ya Omwene ele ni aaweerela: “Ikwaha sootheene Anamoona a Yehova ennaliva misonkho.” ikwaha sootheene nyuwo muniiwelelaanyu wiiraana wa atthu a Yehova onnakhala wootepa oreera ni pooti weera muhoolo wiiraana iwo onoorowa waakosoopa asinna. w23.10 epaax. 9 eparag. 13
Namararu, 14 a Maio
Vekhaikhai nyuwo munnaphwanela ovilela wera, mpakaka otthuna wa Muluku, mumphwanye siso natiri mmaneliwanyu. — Aheb. 10:36.
Arumeyi akina a Yehova annaweherera omala wa elapo ela mwa iyaakha sintxipale. Wa moonelo wa atthu, pooti okhala ntoko soolaihera sa Muluku sinoopisa okwanela. Mene nto Yehova oosuwela nnene sene moota arumeyi awe anoonelaaya. Vale tho owo amwerela mprofeti Habakuki: “Niwoko monelo onnathonyera ehuhu yothanliwa, onnùluma sa mahiku òmalihera, ahòthaka. Wapisaka, oweherereke, niwoko onokwaniheriwa, khawòtxela.” (Hab. 2:3) Neereke Yehova uulumme masu ala weera amulipihe Habakuki paahi? Neereke masu ala annavareleya muteko wa hiyo olelo va? Opwaha mwa yeeyo, Paulo aavarela muteko masu ene yaala weera aalipihe akristu anweherera elapo enyowani. (Aheb. 10:37) Nnaamweera wa moonelo ahu noonaka weera soolaihera iya sinnapisa vantxipale okwanela, ‘sinookwaniheriwa khasinootxela!’ w23.04 epaax. 30 eparag. 16
Namaxexe, 15 a Maio
Ana othene a Israeli yàmpwapwela Mose. — Nam. 14:2.
Ana a Israeli akina yaahikhootta soowoonihera Yehova oonihenraawe weera annuuluma moorweela mwa Mose. (Nam. 14:10, 11) Ikwaha sintxipale, awo yannakhootta weera Yehova annanvarela muteko Mose. Mwaha wa yeeyo, Yehova khaakhulenle weera ana a Israeli evolowe elapo yoolaiheriwa. (Nam. 14:30) Nto ana a Israeli akina, yannatthara miruku sa Yehova. Mwa ntakihero, Yehova enre: ‘Kalebi . . . aakitthara mwa soothesene.’ (Nam. 14:24) Yehova aahimureeliha Kalebi, ni mpaka owo aahinvaha eparte ya elapo owo aathanliyaawe. (Yeh. 14:12-14) Muloko woottharelana wa ana a Israeli, waavirelela-tho otthara miruku sa Yehova. Vaavo Mose aakhwiiyaawe ni Yehoxuwa okhala muhooleli a ana a Israeli, awo ‘yaamuttittimiha mahiku mootheene a ekumi awe.’ (Yeh. 4:14) Yookhumelela aya, ti yooweera Yehova aahaareeliha ana a Israeli ni aahaakuxa mpaka elapo aalaihenraawe. — Yeh. 21:43, 44. w24.02 epaax. 21 eparag. 6-7
Namathanu, 16 a Maio
Ole onamusivela Muluku, omusivele mukhw’awe. — 1 Yoh. 4:21.
Hiihaale ntoko meediku onweraawe osuwela otthimaka wa murima wa mutthu mukina ovarihelaka muteko moono awe, hiyo pooti osuwela waakhanle weera nsivelo nahu wa Yehova noolipa noonaka moota nnaasivelaahu atthu akina. Noonelela vale weera nsivelo nahu ni asinna ninnariira, eyo pooti woonihera weera nsivelo nahu wa Yehova ninnavukuwa-tho, mene wakhala weera ninnavirelela owoonihera nsivelo asinna eyo ennoonihera weera nsivelo nahu ni Yehova ninnalipa. Wakhala weera nsivelo nahu wa asinna ninnariira, awo maxupo matokweene. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera eyo ennoonihera weera nsivelo nahu ni Yehova ninnariira, murummwa Yohani ohoonihera eyo nnene sene eeraka: ‘Veekhaikhai ole ohinamusivela mukhwaiye onamoonaiye khanwera omusivela Muluku ohinamoonaiye.’ (1 Yoh. 4:20) Ninxuttera eheeni? Ninxuttera weera paahiru nnoomusiveliha Yehova wakhala weera ‘ninnasivelana mukina ni mukhwaawe.’ — 1 Yoh. 4:7-9, 11. w23.11 epaax. 8 eparag. 3; epaax. 9 eparag. 5-6
Esaabadu, 17 a Maio
Ethape atith’á ni amay’á. — Mir. 23:25.
Vaavo aaraawe mmiravo, mwene Yowasi aapaka soothanla sooreera. Owo khaarino apapawe, mene aannatthara miruku sa Yehoyada namakeya oororomeleya. Yehoyada aamuhuwa Yowasi ntoko mwanawe. Ni ntakihero nooreera na Yehoyada, Yowasi aathanla omukokhorela Yehova ni waakhavihera atthu opaka emoha-moharu, mpaka Yowasi aapatxeriha orehereriwa etemplu ya Yehova. (2 Sow. 24:1, 2, 4, 13, 14) Wakhala weera asitiithi anyu naari atthu akina ennooxuttihani woohima sa Yehova ni malamulo awe, moohihovela mwaakhuleleke weera eyo ti yoovaha yoothanleya wa nyuwo. (Mir. 2:1, 10-12) Asitiithi anyu pooti wooxuttihani itthu sintxipale mene nto enkela ohakalala vantxipale wakhala weera nyuwo munnatthara malamulo awo enooxuttihaayani enkhuma mBiblyani. Mene etthu yootepa otthuneya, ti yooweera Yehova onnahakalala ni onthamwene anyu nuuwo onrowa ovirelela okhala woolipa. (Mir. 22:6; 23:15, 24) Ala ti mathowa enneeriha weera nimutakiheke Yowasi emaara aaraawe mmiravo. w23.09 epaax. 8-9 eparag. 3-5
Edomingu, 18 a Maio
Miyo kini kiwàkhuleleni. — Yer. 29:12.
Yehova oolaihera wiiwa mavekelo ahu. Muluku ahu onnaasivela arumeyi awe oororomeleya nto owo khorowa ohiya wiiwa mavekelo anyu. (Nsal. 10:17; 37:28) Nto eyo khenthonyera weera owo onoonivaha itthu sootheene nimmuvekelaahu, itthu ikina nnanvekelaahu Yehova ninrowa waakhela paahi elapo enyowani. Yehova onnuupuwelela soovekela sahu moota sinvarihanaaya ni yootthunaawe. (Yes. 55:8, 9) Yootthunaawe eyo ennaahela mpuwa atthu owiiraana yaawo enrowa olamuleliwa ni Omwene awe. Mene Satana aahima weera atthu yaamurowaka okhala ohakalala yiilamulelaka meekhaaya. (Eph. 3:1-5) Yehova weera oonihere weera etthu Satana aahimmaawe tiyoowootha, owo ohaakhulela weera anamalamulela ekhaleke olelo va. Menento anamalamulela awo tennikumihera maxupo yaawo ninvirihaahu olelo va. (Koh. 8:9) Mene hiyo noosuwela weera Yehova khonrowa omaliha maxupo ootheene viinaano va. w23.11 epaax. 21 eparag. 4-5
Norempa, 19 a Maio
Kòwìyathi weyo nikholo na amalapo othene. — Arom. 4:17.
Yehova aalaihera weera aamureeliha maloko mantxipale moorweela mwa Abrahamu. Mene moovira etempu Abrahamu aakhalano iyaakha 100 ni Sara iyaakha 90 ni awosa nlelo khayaarinono naari mwaana mmoha. Wa moonelo aya ntoko moonelo wa atthu, waakhala woohiwereya Abrahamu ni Sara okhalano mwaana, ni Abrahamu annoona okhala ntoko etthu yooweerera. ‘Mene mwaha wa nroromelo, owo annaroromela ni murima awe wootheene weera aamukhala tiithi a maloko mantxipale.’ (Arom. 4:18, 19) Muhoolo mwaya, Abrahamu aahikhala tiithi a mwaana yoowo yanwehereraaya, Isakhi. (Arom. 4:20-22) Hiyo pooti waakhuleliwa ni Yehova ni wiitthaniwa okhala anaxariya ntoko hiihaale Abrahamu iitthaninwaawe. Mweekhaikhai murummwa Paulo aahuuluma mwaha owo vaavo enraawe: ‘Masu ene ala ‘wi aakhalihiwa naxariya’ khaalepelinwe [Abrahamu] paahi, hooye, mene noolepeliwa hiyo tho ninrowa okhalihiwa anaxariya, aani, hiyo nimmwiiwelela Muluku yoowo onvinyererinhe Yesu.’ (Arom. 4:23, 24) Hiihaale ntoko Abrahamu, hiyo nintthuneya okhalano nroromelo noolipa ni noonihereke nroromelo nno ni miteko nave-tho yooweherera. w23.12 epaax. 7 eparag. 16-17
Nanaveli, 20 a Maio
Mòhòna sohawa saka ni mòsuwela sovalavela sa munep’aka. — Nsal. 31:8.
Mwaavirihaka maxupo yaawo enweerihani nyuwo woova, muupuweleke weera Yehova oosuwela maxupo awo munvirihaanyu. Mwa ntakihero, ntoko ana Israeli wExipitu, ohiya waasa owehexexa maxupo yaavirihaaya, Yehova aahima weera ‘annoona maxupo yaavirihaaya.’ (Ott. 3:7) Apaale ikwaha ikina nyuwo munniikoha moota Yehova onookhaviheraaweni owina maxupo anyu. Munoonela hayi onvekela owo weera ookhavihereni woona moota onookosoopaaweni. (2 Mam. 6:15-17) Muupuwele ha: Neereke mwaha wa vanlakani naari ekomentaariyu ya munna naari murokora yoohoolipihani? Naari apaale yookhala erevista, eviidiyu naari etxipo yoomaalinheni? Ookhala mutthu uulumme masu naari yoolepa ya mBiblyani yoolipinheni nyuwo? Ikwaha ikina hiyo pooti ottiwala moota nsivelo na asinna naari masu yuulummaaya ennilipahaaya. Menento itthu iya soovaha sootepa oreera sinkhuma wa Yehova. (Yes. 65:13; Mar. 10:29, 30) Sinnoonihera weera Yehova onnaapwattha atthu. (Yes. 49:14-16) Ni eyo ennoonihera weera Yehova onnatthuneya omuroromela. w24.01 epaax. 4-5 eparag. 9-10
Namararu, 21 a Maio
Ni vano, Pwiya, owehe sowopopiha saya ni wàvahe akaporo à wi elaleye nsu nà n’owerya wothene. — Mit. 4:29.
Ahalelaka vakhaaneene Yesu otthikela wiirimu, owo aawuupuxera oohuseraawe weera yaatthuneya ovaha onamoona, “o Yerusalemu ni o Yudeya wothene ni o Samariya mpaka mukhwipi mwa elapo.” (Mit. 1:8; Luka 24:46-48) Evirakaru etempu vakhaaneene asitokweene a oYuda yaamutthuka murummwa Pedru ni Yohani nave yaahaakuxera osinedriu, ephiyakaru wu yaahaakhoottihera olaleera ni yaawopopiha. (Mit. 4:18, 21) Pedru ni Yohani yaahimme ha: “Varerá vamaithoni va Muluku owìwelelani nyuwo ompwaha Muluku, muthorihe yenyu ene, wona wi hiyo khannawerya ohiya wuluma seiyo nònnahu ni nìwalahu.” (Mit. 4:19, 20) Pedru ni Yohani etaphuliwakaru, arummwa yaapaka nivekelo envekelaka Yehova weera aakhavihere ovirelela opaka yootthunaawe, Yehova ahakhula nivekelo nna na ohusera ale. — Mit. 4:31. w23.05 epaax. 5 eparag. 11-12
Namaxexe, 22 a Maio
Ola mwan’aka òsiveleyaxa. — Math. 17:5.
Mwa iyaakha ibiliyawu sintxipale, Yehova ni Yesu aakhala vamoha wiirimu ni ahunnuwihera nsivelo naya mukina ni mukhwaawe. Yehova ohoonihera weera onnamusivela Yesu ntoko ninsomaahu va yoolepa ya olelo. Yehova anwera ohima paahi ha: “Mwa yowo kinnahakalala’mo.” Mene owo aatthuna woonihera moota ommusivelaawe Yesu. Ti vawonto enraawe weera Yesu ‘mwanawe oosiveleyaxa.’ Yehova annasiveliwa vantxipale ni Yesu ni weera owo aari oolikaneene ovaha ekumi awe wa atthu ootheene. (Aef. 1:7) Yesu annaroromela weera Tiithi awe annamusivela. Owo annaroromela nsivelo na Yehova mpaka aahuuluma ikwaha sintxipale weera Tiithi awe annamusivela. — Yoh. 3:35; 10:17; 17:24. w24.01 epaax. 28 eparag. 8
Namathanu, 23 a Maio
Nsina nottittimiheya ninnapwaha mihakhu sintxipale. — Mir. 22:1.
Muupuwelele yooweereya ela: Mutthu nyuwo mummusivelaanyu onnawuulumani moohireerela. Nyuwo moosuwela weera etthu eyo ti yoowootha, mene atthu akina ennaakhulela. Mooriipiha murima, ennapatxera omwaramwaxa yoowootha eyo ni atthu akina ennaakhulela. Mwaakela woonela hayi? Nyuwo mwaamuxupeya, keera? Etthu ela ennanikhavihera woona moota Yehova iisoonenlaawe vaavo mikhalelo sawe sooreera saananarihinwaaya. Mwanawe mmoha oomunepani, aahihima etthu yoowootha woohima sa yoowo, amuleelaka muthiyana oopatxera, Heva. Nave owo aahaakhulela yoowootha eyo. Mwaha wa yoowootha eyo asitiithi ahu oopatxera aamurukunuwela Yehova, nave yookhumelelaaya ti yooweera, yoottheka ni okhwa wohaaphwanya atthu ootheene. (Eph. 3:1-6; Arom. 5:12) Maxupo mootheene nnoonaahu olelo va, ntoko okhwa, ikhotto, ohaawa, ennakhumelela mwaha wa soowootha sa Satana. Yehova oniisoonela moota heeni vaavo anoonaawe maxupo ankhumelela mwaha wa soowootha iya? Moohihovela, Yehova onnaxupeya vantxipale. Nnaamweera vareene hiiho, Yehova khaiyene Muluku oowaakuva onyoonyiwa naari ootthikiha isikula, Yehova onnavirelela okhala ‘Muluku oohakalala.’ — 1 Tim. 1:11. w24.02 epaax. 8 eparag. 1-2
Esaabadu, 24 a Maio
Ni miruku xeni kinrwaka opanka yotakhala etokotoko si yela ni siso omutthekela Muluku? — Eph. 39:9.
Ninrowa okhalano hayi mikhalelo imoha-moharu Yosefe aaraaweno? Nyuwo pooti othanla viinaano va etthu munrowaanyu opaka mwaavirihaka weereriwa. Muhipiseke weera hooye itthu simmunanara Yehova, ni muhuupuweleleke itthu iyo. (Nsal. 97:10; 119:165) Wakhala weera nyuwo munoopaka eyo, munoowina weereriwa. Pooti weeraka nyuwo munnaroromela weera moophwanya ekhaikhai ni weera muntthuna onvarela Yehova ni murima anyu wootheene, nave nyuwo pooti wuupuwelaka weera khamwiireherenre weera nvaherere ekumi anyu wa Yehova ni obatiziwa. Nto nyuwo pooti opaka etthu emoha-moharu aapankaawe mwene Davidi. Owo aahinvekela Yehova eeraka: “Muluku mukiwehexexe ni mutokose murim’aka: mukiyese ni mutokose sowupuwela saka. Ni mòne, karí kèttelaka ephiro yohawa ni mukèttihe mphironi mohimala.” (Nsal. 139:23, 24) Yehova onnaareeliha “yale anamwàsa.” Wiilipihera wanyu weera mwiivaherere ni mpatisiwe, munnoonihera weera munnapaka eyo. — Aheb. 11:6. w24.03 epaax. 6 eparag. 13-15
Edomingu, 25 a Maio
Yowo ohinahawela nihiku ti nihiku omuhela makeya. — Aheb. 7:27.
Namakeya aathoonyera muloko va maithoni va Yehova. Namakeya oopatxera wIsraeli aari Aharoni, yoowo aathanliwe ni Yehova vaavo yaahuleliwaaya ehema. Mene ntoko murummwa Paulo aahimmaawe weera ‘waari wootthuneya okhala anamakeya antxipale weera evirihaneke mwaha wooweera yaaheereke okhwa.’ (Aheb. 7:23-26) Okhala weera alopwana ale yaari oohimalela, anamakeya yannatthuneya onvaha makeya mwaha wa soottheka saya. Vano ninnoona ovirikana okhanle eriyari ya anamakeya a wIsraeli ni namakeya mutokweene, Yesu Kristu. Yesu kristu ‘murumeyi . . . a epewe ya ekhaikhai etenkaaya apwiya khaiyene mutthu.’ (Aheb. 8:1, 2) Paulo ohiiwanyeiha weera ‘Yesu akhalaka wa mahiku ootheene, orino onamakeya oohimala’ nave-tho Yesu oohima weera ‘oohittheka ni oomwalanyihiwa ni anamattheka’ ni moovirikana ni anamakeya a wIsraeli owo khontthuneya ovaha ‘makeya nihiku ti nihiku’ mwaha wa soottheka sawe. w23.10 epaax. 26 eparag. 8-9
Norempa, 26 a Maio
Vekhaikhai erimu yopatxera ni elapo yopatxera sàvira. — Apok. 21:1.
“Erimu evinre” enaahima magovernu enhooleliwa ni Satana ni mademoniyu awe. (Math. 4:8, 9; 1 Yoh. 5:19) Masu ooweera “elapo” mBiblyani enaahima atthu enkhala elapo ela ya vathi. (Eph. 11:1; Nsal. 96:1) Menento “elapo evinre” enaahima atthu oonanara murima. Yehova khanrowa weerera oreherera “erimu” naari “elapo” ela ninkhalaahu olelo va. Ohiya opaka eyo, owo onoorowa omaliha moomalela ni onooruuha “elapo” ni “erimu” inyowani naari neere, egovernu enyowani enkela waalamulelaka atthu a exariya. Yehova onoorowa weeriha elapo ela okhala nipuro nooreera noolikana ni ejardim ya Edeni. Orehereriwa iwo onoorowa waatapha atthu. Yehova oolaihera omaliha iretta sootheene, atthu oohoona, oohiiwa ni ooheetta enoorowa olamihiwa mpaka atthu ekhwiiye enoorowa ovinyererihiwa. — Yes. 25:8; 35:1-7. w23.11 epaax. 4 eparag. 9-10
Nanaveli, 27 a Maio
Mukhale òlikana. — Math. 24:44.
‘Maxupo matokweene’ enrowa ophiya mootutuxera. (Math. 24:21) Moovirikana ni erisa, maxupo matokweene khenrowa waaphwanya atthu ootheene mootutuxera. Mwaha wooweera mwa iyaakha 2.000 sivinre, Yesu aahaaleela atthareli awe weera yiireherere nihiku nno nihinaaye ophiya. Wakhala weera nri oolikaneene onkela onikhweela oviriha maxupo ni waakhavihera atthu akina. (Luka 21:36) Ninkela otthuneyaka ovilela weera nimwiiweleleke Yehova, niroromelaka weera owo onoonikosoopa. Nto ninkela opaka eheeni wakhala weera asinna aayeleela itthu saya sa weerutthuni? (Hab. 3:17, 18) Ninkela otthuneyaka omoriwa ikharari weera naakhavihere. Ninkela woonela hayi wakhala weera Agogi a elapo ya magogi ohaatuphela atthu a Muluku, nto mwa etempu ene yeeyo onatthuneya okhala vamoha ni asinna ni asirokora? (Ez. 38:10-12) Onkela otthuneyaka okhalano nsivelo weera enikhavihere oviriha etempu eyo yooxupa. w23.07 epaax. 2 eparag. 2-3
Namararu, 28 a Maio
Nwehexexe orattene mwettelo munèttelanyu, kahiyene ntoko alolo, hoye, koma ntoko asuweli, nvuluxaka ehuhu ya nanano. — Aef. 5:15, 16.
Nyuwo muthenle naari nyuwo muthelinwe, pooti oxuttera vantxipale ni ntakihero na Akila ni Prisila, ntheli nenno naari noosiveleyaxa wa akristu oopatxera. (Arom. 16:3, 4) Ennoonihera weera awo yaavara muteko vamoha, yaalaleera ni yaakhavihera atthu akina vamoha. Itthu sootheene iya yaapaka ereene vamoha. (Mit. 18:2, 3, 24-26) Ni ikwaha sootheene Biblya ommuulumaawe Akila, Prisila tho ori vaavo. Ale athelanne enkela olikanxa moota heeni ntheli nne? Nkuupuwelani miteko sintxipale nyuwosa muraanyuno weera nvaresa. Neereke wanwereya ovara vamoha miteko imoha-moha sa seiya mureene vamoha? Neereke nyuwo munnampaka palanu a orowa muteko woolaleera vamoha veeli-veeli? Akila ni Prisila yaavara vamoha muteko owo. Pooti weera nyuwosa munvara miteko soovirikana. Vanonto neereke vaanwereya nyuwo ovara miteko mikina vamoha ntoko okwesa ni oreherera vaate? (Koh. 4:9) Mwaakhaviheranaka miteko mukina ni mukhwaawe nyuwo muneereke wiisoona weera muri ekiipa emoha ni muneereke okhalano eparakha ya otthekula mukina ni mukhwaawe. w23.05 epaax. 22-23 eparag. 10-12
Namaxexe, 29 a Maio
Nihiku kinòvaka, miyo kinnatthawela wa nyuwo. — Nsal. 56:4.
Mwene Davidi tho annoova. Mwa ntakihero, emaara aatthara-tthariwaawe ni Mwene Sawuli weera amwiive, owo aatthawa arowaka ecidade ya afilisti oGadi. Mwene oGadi eeriwa Akixi, aahoonelela weera Davidi aari nakhotto yoole oowera ni iipeliwa ni atthu yeeraka weera owo aawiiva ‘anakhotto afilisti antxipale,’ menento Davidi asuwelakaru eyo, owo ‘annoova vantxipale.’ (1 Sam. 21:11-13, [21:10-12, Tradução do Novo Mundo]) Owo aaxupeya vantxipale uupuwelelaka etthu heeni yaarowa omukhumelela. Menento etthu heeni Davidi aapankaawe weera awine woova iwe? Va Nsalmu 56, Davidi onnahima moota iisoonelaawe emaara aaraawe oGadi. Mpuwa mwa yoolepa ela Davidi aahoonihera moota oovaawe, opwaha mwa yeeyo owo tho aahoonihera etthu aapankaawe weera awine woova iwe. Vaavo Davidi oovaawe owo annamuroromela Yehova. (Nsal. 56:2-4, 12 [56:1-3, 11, NM]) Akhaviheriwaka ni Yehova Davidi aawera oviriha maxupo ale. Owo aahiipaka namukhwaanepa, menento ohiya omwiiva Davidi Akixi aatthuna omwiiva namukhwaanepa ole aamunyakula, nto mwaha wa yeeyo, Davidi aawera woopowa. — 1 Sam. 21:14–22:1 [21:3, NM]. w24.01 epaax. 2 eparag. 1-3
Namathanu, 30 a Maio
Siso tho vamosá ni yowo yale yìtthaniwe, ethanliwe ni yìwelenle. — Apok. 17:14.
Atthu ala ehimmwale va yoolepa ya olelo taani? Ti asinna oothanliwa evenxinwe mookhwaani! Vaavo asinna ala oothanliwa eneeraaya ehiye elapo ela ya vathi erowaka wiirimu yaattamelaka maxupo matokweene, yoothanleliwaaya yoopatxera enrowaaya waakhela, onrowa okhala owana ekhotto. Mene vaavo enrowaaya ophiya wiirimu, awo enoorowa okhala vamoha ni Yesu ni malaikha makina, nave enoorowa owana ekhotto yoomalihera ni amwiittani a Muluku. Nkuupuwelani ela! Olelo va, elapo yeela ya vathi, oothanliwa akina toowunnuwelavo ni khiyaanoono ikuru sintxipale. Menento vaavo enrowaaya ovinyererihiwa weera yakhaleke wiirimu, awo enrowa okhala soopattuxiwa soomunepani, soohikhwa ni soowera vantxipale, nave enoorowa owana vamoha ni Nakhotto Mwene, Yesu Kristu. Nto yamala vale ekhotto ya Harmagedoni, awo enrowa ovaraka muteko vamoha ni Yesu weera yaakhavihere atthu okhala oomalela. Moohihovela, vaavo enrowaaya okhala wiirimu, awo enoowera waapakela itthu sintxipale asinna ni asirokora oosiveleya elapo yeela ya vathi seiyo yahaawenraaya opaka ereene valaponi vaava ntoko atthu oohimalela! w24.02 epaax. 6-7 eparag. 15-16
Esaabadu, 31 a Maio
Mwètteke mwa Munepa ni khamunrowa wakhulela sotthuna sa erutthu. — Agal. 5:16.
Atthu akina eri oolikaneene weera yiivaherere ni opatisiwa, ennahovela waari weera onnatthuneya opaka eyo naari hooye. Apaale awo pooti wiikoha ha, ‘Nankha kapatisiwa ni muhoolo mwaya kipaka yoottheka etokweene ni okumihiwa mmulokoni?’ Eyo yaareene etthu nyuwo munoovaanyu, muroromeleke weera Yehova onimoovahani itthu sootheene nyuwo munhaawelaanyu weera “mwètteleke ephiro yowàphwanelela Apwiya.” (Akol. 1:10) Nave owo onoorowa woovahani ikuru munhaawelaanyu weera mpakeke itthu sooreera. Nave-tho owo ohaakhavihera atthu antxipale weera ekhaleke oororomeleya wa yoowo. (1 Akor. 10:13) Tivawonto enkhalaaya atthu vakhaani paahi enkumihiwa mmulokoni. Yehova onnanivaha itthu sootheene hiyo ninhaawelaahu weera nivirelele ororomeleya wa yoowo. Ootheene hiyo ninneereriwa opaka itthu soonanara. (Yak. 1:14) Mene nyuwo pooti othanla etthu yoopaka wakhala weera munimweereriwa. Ekhaikhai ti yooweera nyuwo munnasuwela etthu yoopaka mweekumini mwanyu. Atthu akina enhima weera khonwereya osuwela moota nniisoonelaahu ni etthu nimpakaahu, mene eyo ethiru. w24.03 epaax. 5 eparag. 11-12