Watchtower ONLINE LIBRARY
Watchtower
LIBRARY ONLAINE
Makhuwa-Shirima
Vanipuroni sinkhumelela aya ileetera sikhalanne asento
  • Waasaasa
  • BIBLYA
  • IBUUKHU
  • MITHUKUMANO
  • es25 ipaax. 57-67
  • Junho

Eviidiyu muthanliya anyu khemphwanyaneya

Munlevelele khuvanwereya orumiha eviidiyu

  • Junho
  • Musomeke soolempwa kuta nihiku—2025
  • Miru Mikhaanini
  • Edomingu, 1 a Junho
  • Norempa, 2 a Junho
  • Nanaveli, 3 a Junho
  • Namararu, 4 a Junho
  • Namaxexe, 5 a Junho
  • Namathanu, 6 a Junho
  • Esaabadu, 7 a Junho
  • Edomingu, 8 a Junho
  • Norempa, 9 a Junho
  • Nanaveli, 10 a Junho
  • Namararu, 11 a Junho
  • Namaxexe, 12 a Junho
  • Namathanu, 13 a Junho
  • Esaabadu, 14 a Junho
  • Edomingu, 15 a Junho
  • Norempa, 16 a Junho
  • Nanaveli, 17 a Junho
  • Namararu, 18 a Junho
  • Namaxexe, 19 a Junho
  • Namathanu, 20 a Junho
  • Esaabadu, 21 a Junho
  • Edomingu, 22 a Junho
  • Norempa, 23 a Junho
  • Nanaveli, 24 a Junho
  • Namararu, 25 a Junho
  • Namaxexe, 26 a Junho
  • Namathanu, 27 a Junho
  • Esaabadu, 28 a Junho
  • Edomingu, 29 a Junho
  • Norempa, 30 a Junho
Musomeke soolempwa kuta nihiku—2025
es25 ipaax. 57-67

Junho

Edomingu, 1 a Junho

Mwa sohawa sintxipale nnaphwanela ovolowa omwene wa Muluku. — Mit. 14:22.

Etempu yaarummwa, akristu yannattharatthariwa ikwaha sintxipale emaara yeeyo yahawehereraaya ni Yehova annaakhavihera weera ewere ovilela maxupo awo. Moone ele yeereñye ni Barnaba ni murummwa Paulo vaavo yaalaleeraaya oListra, woopatxerani atthu yannakhela nnenesene itthu awosa yaalaleyaaya, mene nto evinreene etempu vakhaaneene anamavaanyiha “yàsesa miloko s’atthu” ni akina ale woopatxerani yiiwa mitthenka yaalaleyaaya, yanvonya maluku Paulo enamuhiya yuupuwelaka weera ohookhwa. (Mit. 14:19) Nnaamweera yaattharatthariwa, Paulo ni Barnaba khayahiñye olaleera. Yaakhumelenle eheeni? Awosa yaahaapaka ‘oohusera ookwanela’ naari neere oohusera antxipale, opwaha mwa yeeyo, masu ni ntakihero naya naahaalipiha asinna a etempu ele. (Mit. 14:21, 22) Paulo ni Barnaba khiyaahiñye olaleera nnaamweera yaattharatthariwa, mwaha wa yeeyo antxipale yaattottela mureerelo. Naahihiye ovara muteko Yehova onivekenlaawe, moohihovela hiyo tho onoonireeliha vantxipale. w23.04 epaax. 16-17 eparag. 13-14

Norempa, 2 a Junho

Mwìwe, Yahvéh nivekelo naka ni nwiriyaneke nsu nowikhupanyera waka. Nihiku nothanana waka kini kiwìtthaneni, niwoko nyuwo munrowa okàkhula. — Nsal. 86:6, 7.

Hiyo ninnoonihera weera nookhalano nroromelo, emaara yeeyo nnanvekelaahu Yehova. Mene ninnoonihera-tho weera nookhalano nroromelo emaara yeeyo hiyo nnakhulelaahu moota Yehova onaakhulaawe mavekelo ahu. Nihipwatthaka waari weera ohaakhula moota hiyo naatthunelaahuvo kapena hooye. Davidi aasuwela weera Yehova anniiwa ni annaakhula mavekelo. Nyuwo-tho pooti okhalano nroromelo nimoharu. Biblya onnanroromeliha weera Yehova pooti onivaha miruku ni ikuru ninhaawelaahu weera nivirelele okhala oororomeleya. Owo pooti waavarihela muteko asinna, mpaka atthu ale ahimmukokhorela owo weera enikhavihere hiyo. Ekhaikhai weera khaiyene ikwaha sootheene Yehova onrowa waakhula mavekelo ahu ntoko hiyo naatthunelaahuno, mene nroromeleke weera owo onimwaakhula mavekelo ahu. Owo onoorowa onivaha etthu ninhaawelaahu ewoora yoophwanelela. Nto nvireleleke ovekela ni nroromelo, muroromelaka weera Yehova onoorowa wookosoopani nyuwo viinaano va ni elapo enyowani, onoorowa okwanihera ‘sootthuna sa itthu sootheene siri neekumi.’ — Nsal. 145:16. w23.05 epaax. 8 eparag. 4; epaax. 13 eparag. 17-18

Nanaveli, 3 a Junho

Kini kimuttikixere xeni Yahvéh nthowa na sorera sawe akèrenlaiye? — Nsal. 116:12.

Nakwanihera yooluluwanya emoha ti wooreera wuupuwelela mareeliho nnaakhenlaahu. Mootoko wuupuwelela mareeliho heeni munrowaanyu okhalano mwaakwanihera sooluluwanya sanyu? Mwa ntakihero, wakhala weera yooluluwanya anyu omusoma Biblya ni opaka mavekelo, muupuwelele moota eyo enkelaaya olipiha onthamwene anyu ni Yehova. (Nsal. 145:18, 19) Wakhala weera yooluluwanya anyu oreherera mukhalelo mmoha, muupuwelele moota eyo enkelaaya oreherera onthamwene anyu ni atthu akina. (Akol. 3:14) Munoonela hayi opaka elista muhelaka itthu sootheene sooreera sinkela okhumelela mwakwanihera vale sooluluwanya sanyu? Veeli-veeli nweheke eliista eyo. Opwaha mwa yeyo nviriheke etempu ni atthu yale enrowa woolipihani. (Mir. 13:20) Ohima ekhaikhai aakhala mahiku hiyo nihinkhalanaahu ntthuno. Neereke eyo enoonootxeeliha okwanihera sooluluwanya sahu? Wakhala weera nyuwo munimwiikhuraana nwehereraka okhalano ntthuno weera mukwanihere sooluluwanya sanyu, nyuwo pooti ohiwera okwanihera. Hiiho ntoko onwereyaaya barku ophiya nipuro onkelaiyewo pooti ehikhanle epheyo hiyo tho nnoowera okwanihera sooluluwanya sahu pooti nihikhanleno ntthuno. Ekhaikhai weera eyo, khenkhweya menento vannawereya. w23.05 epaax. 27-28 eparag. 5-8

Namararu, 4 a Junho

Yeyo mutthu onàlaiye, yeyo tho onahala ohepha. — Agal. 6:7.

Nihipwatthaka itthu nipankaahu, hiyo pooti omakelaka wuupuwelela itthu iyo, menento osuwela weera nintthuneya waakhulela itthu sinkhumelela mwaha wa soothanla sahu, pooti oneeriha waaleela asitokweene soottheka sahu ni onikhavihera oreherera yoottheka eyo. Opaka itthu iya, pooti onikhavihera ovirelela otthimaka ephiro enrowa onikhavihera ophwanya ekumi. Waari weera nyuwo moopaka soothanla ni muttharuwa, eheeni muntthuneyaanyu opaka? Muroromeleke weera nyuwo khamunwera otxentxa itthu mpankaanyu khalayi. Muhiyeeheke etempu anyu mweereraka oreherera itthu mpankaanyu khalayi naari muhaavaheke mathowa atthu akina. Opwaha mwa yeeyo mwaakhuleleke weera nyuwo moottheka nave mpakeke ele munweraanyu viinaano vaava. Wakhala weera nyuwo munniivaha mathowa, mukhaleke oopixa murima ni munvekeleke Yehova mwaakhulelaka weera nyuwo moottheka mene tho munvekeleke nlevelelo. (Nsal. 25:11; 51:3, 4) Wakhala weera moomunyoonyiha mutthu, munvekeleke nlevelelo ni wakhala wootthuneya mwaase nikhavihero wa asitokweene a mmulokoni. (Yak. 5:14, 15) Muhusereke ni soottheka sanyu. Mpakeke ele munweraanyu weera muhitthikele opaka itthu iyo soonanara. Mwapaka itthu iya nyuwo muroromeleke weera Yehova, onimoomorelani ikharari nave onimoovahani nikhavihero nenno munhaawelaanyu. — Nsal. 103:8-13. w23.08 epaax. 28-29 eparag. 8-9

Namaxexe, 5 a Junho

Yowasi àpaka yeyo yari yoloka vamaithoni va Yahvéh ehuhu yothene ya ekum’awe, wona wi àrolakiwa phama ni namakeya Yehoyada. — 2 Mam. 12:3.

Yehoyada aamukhavihera mwene Yowasi okhala ooreera murima. Nto mwaha wa yeeyo, emaara aaraawe mmiravo Yowasi annamuhakalaliha Yehova, menento Yehoyada akhwaakaru Yowasi annatthara miruku sa atthu yahamwiiwelela Yehova. (2 Sow. 24:4, 17, 18) Mwaha wa yeeyo, Yehova aariipiwa murima vantxipale. Nnaamweera vareene hiiho, owo “àhàrumihela yawo maprofeti wera ni masu aya ehokolowele wa yowo . . . , nto khayìweleliwe.” Awosa mpaka khiyaamwiiwelenle Zakariya mwaana a Yehoyada yoowo aari mmusi a Yowasi, mprofeti ni namakeya a Yehova. Yahaari emusi ya Zakariya, Yowasi saano akhwiiyeene, menento Yowasi khuupuwenle eyo mwaha wooweera aari oohixukurela ni aaruma weera Zakariya iiviwe. (2 Sow. 22:11; 24:19-22) Yowasi khaamova Yehova mooreerela.Ni Yehova aahimme ha: “Vahera yawo enekinyokhe, eneyevihiwe.” (1 Sam. 2:30) Nnaamweera Yowasi ‘aakhanleno anakhotto antxipale’ owo aawiniwa ni anakhotto vakhaaneene wAsiria ni ‘yanvulaliha vantxipale’. (2 Sow. 24:24, 25) Yowasi aahiiviwa ni arumeyi awe mwaha woomwiiva Zakariya. w23.06 epaax. 18-19 eparag. 16-17

Namathanu, 6 a Junho

Mwàri khalai epiphi, nto vanano vava muri warya. — Aef. 5:8.

Murummwa Paulo aahiviriha etempu yintxipale ni asinna a wEfeso, alaleyaka ni axuttihaka mitthenka sooreera. (Mit. 19:1, 8-10; 20:20, 21) Owo annaasivela asinna awo ni annatthuna waakhavihera weera evirelele ororomeleya wa Yehova. Vanonto, mwaha wa heeni Paulo aalepenlaawe awo uulumaka sa epiphi ni waara? Akristu a wEfeso ehinaaye oxuttera ekhaikhai, awo yaakhalano mikhalelo sootepa onanara. Atthu a wEfeso yaari atthu waasivela okonihana moohireerela ni khayoona wuuliha muru opaka eyo. Otthekula woohima sa okonihana yaari etthu yaakhovelenlaaya opaka, ohiya paahi emaara yaatthekulaaya mene tho mu ittiini saya. (Aef. 5:3) Atthu antxipale a wEfeso ‘yaahiiveleela yaaworu moohureyani,’ masu enoonihera weera awo ‘khayoona ovoreya opaka itthu iya.’ (Aef. 4:17-19) Ehinaaye oxuttera woohima sa Yehova ni osuwela yoonanara ni yooreera, yoowuupuxera aya ya murima khiyaaxupa vaavo yaapakaaya itthu soonanara. Tivawo Paulo aahimmaawe eeraka awo ‘aariipihiwa mwa miruku saya ni aananarihiwa mwa ekumi ya Muluku.’ atthu akina a wEfeso, yaahiya epiphi. w24.03 epaax. 20 eparag. 2, epaax. 4; 21 eparag. 5-6

Esaabadu, 7 a Junho

Othene anamwìwelela Yahvéh, ephom’aya ekithi wa mahiku othene, . . wowisiso etthimake . . . ehivelaka. — Yes. 40:31.

Weera ahoolele ntoko mphuki a wIsraeli Yedeyoni aatthuneya okhalano ikuru sintxipale. Ohiyu atthu oMadiyani yaatthanwaaya ekhotto, Yedeyoni aahaatthimakela ovinyera nlitti no Yizireyeli mpaka mooloko Yordani. (Aph. 7:22) Neereke Yedeyoni aaphiyaawe moloko Yordani aaheemela? Hooye! Nnaamweera aakhulumunwe owo ni anakhotto awe 300 yaalapuwa mooloko ni yaavirelela waatthimakela okhwipi waya awosa yaahaavara ni yaahaawina anakhotto oMadiyani. (Aph. 8:4-12) Yedeyoni annaroromela weera Yehova ammuvaha ikuru nave ti yeeyo enexa Yehova aapankaawe. (Aph. 6:14, 34) Ekwaha emoha Yedeyoni ni anakhotto awe yaahaatthimakiha mamwene meeli oMadiyani, awosa woonaru yaari vathi ni mamwene ale yaari mukameluni. (Aph. 8:12, 21) Ekhaviheriwaka ni Yehova awosa yaawera waatthimakiha, waavara ni waawina mamwene ale meeli. Asitokweene pooti omuroromela tho Yehova yoowo ‘ohinkhulumuwa ni kharwa akhulumuwa.’ Yehova onimwaavaha yaawo ikuru enhaawelaaya. — Yes. 40:28, 29. w23.06 epaax. 6 eparag. 14, 16

Edomingu, 8 a Junho

[Yahvéh] khanrowa wòsempa nari wòhiya. — Ola. 31:6.

Pooti okhalano murima woolipa nihipwathaka maxupo ninvirihaahu nimuroromelaka Yehova. Moone moota Baraki itthu saamukhumenlaawe nnene mwaha woomuroromela Yehova. Nnaamweera khawaawereya wooneya espada elapo yootheene, Yehova aamuleela Baraki moota aakelaawe ovolowa ni owana ni Sisara mwene oKanani. (Aph. 5:8) Namuku mwaamuthiyana, Debora, aamuleela Baraki weera akhuruwe akumane ni Sisara vamoha ni ikaaro sawe sa eyuuma sookwana 900. Nnaamweera ikaaro iye sa eyuuma saarowa omukhavihera Sisara owina ekhotto ele, Baraki aahiiwelela ni aarowawo. Vaavo anakhotto yaaronwaaya omwaako Tabori, Yehova aahirumiha epula ekhuruwaka wiirimu. Ikaaro sa eyuuma sa Sisara saahaankelela mmatopeni, ni Yehova aaheeriha weera Baraki awine ekhotto ele. (Aph. 4:1-7, 10, 13-16) Vamoha-moharu, Yehova onnoonikhavihera wakhala weera ninnamuroromela owo ni ororomela mareherero awe. w23.07 epaax. 19 eparag. 17-18

Norempa, 9 a Junho

Nto yole anavilele mpaka emalihero, owo anavuluxiwe. — Math. 24:13.

Nintthuneya okhala atthu oopixa murima weera nikhale mahiku ootheene. Hiihaale ntoko arumeyi oororomeleya akhalayi, hiyo nintthuneya omuweherera Yehova moopixa murima niroromelaka weera onookwanihera ele olaihenraawe. (Aheb. 6:11, 12) Biblya onnanilikanxera ni namalima. (Yak. 5:7, 8) Namalima onniilipihera ovara muteko woowaala ni ohela maahi, nnaamweera ahisuwelaka liini enrowaaya omela ele aaliyaawe. Menento owo ontthuneya oweherera moopixa murima aroromelaka weera onoohepa ele aaliyaawe. Emoha-moharu, hiyo tho nintthuneya ovirelela waatteliwa ni miteko soomunepani nnaamweera ‘nihisuwelaka liini Apwiya enrowaaya owa.’ (Math. 24:42) Hiyo ninnaweherera moopixa murima niroromelaka weera etempu yoophwanelela Yehova onookwanihera itthu sootheene onilaihenraawe. Ni wakhala weera khanimpixa murima, hiyo nnookhulumuwa ni vakhaani-vakhaani nnooyeleela onthamwene nraahuno ni Yehova, opwaha mwa yeeyo nneereke owehexexa itthu sa mulaponi. Mene nto nakhala oopixa murima, nnoowera ovilela mpaka okhwipi wa elapo ela ni ovuluwa. — Mik. 7:7. w23.08 epaax. 22 eparag. 7

Nanaveli, 10 a Junho

Manani ale nimosá nraya na eyuma ni nikina nraya na oloko. — Dan. 2:42.

Naalikanxeraka eprofesiya ela ya Daniyeli 2:41-43 ni iprofesiya sikina sa eliivuru ya Apokalise, ninnoona weera manaani a eneneero ele enthoonyera Estados Unidos ni Grã-Bretanha. Ilapo iya piili, sinvara muteko vamoha nipuro nri poothe ni eri ntoko Potência Mundial. Woohima sa Potência Mundial ola Daniyeli aahimme weera “omwene ole onokhale okina woolipa ni okina wolosowa.” Mwaha wa heeni Daniyeli aahimmaawe weera okina waarowa okhala woolosowa? Mwaha wooweera atthu a omwene ole ‘khiyaarowa wiiwananaka mukina ni mukhwaawe.’ Hiyo pooti oxuttera ikhaikhai sootthuneyaxa ni eneneero aahimmaawe Daniyeli, otepaxa wene woohima sa manaani a eneneero ele. Mwa ntakihero, nooxuttera weera Potência Mundial, Anglo-Americana, yohoonihera ikuru sawe mwa mikhalelo sintxipale. Mwa ntakihero, Estados Unidos ni Grã-Bretanha ilapo iya saahiwina Ekhotto Yoopatxera ya Elapo Yootheene ni Ekhotto Yanaaveeli ya Elapo Yootheene. Menento epotencia ela ennakhala yoolosowa, ni eyo enoovirelela mwaha wooweera atthu enkhala ookawanyeya ni khenaaroromela anamalamulela. Ekhaikhai ekina ninxutteraahu ti yooweera, epotencia ela enrowa okhala yoomalihera olamulela Omwene wa Muluku ohinaaye waatoloxa anamalamulela ootheene. w23.08 epaax. 10-11 eparag. 12-13

Namararu, 11 a Junho

Movelavelani mwaka kàmwìtthana Yahvéh ni kàkhuwela wa Muluku aka. Vano yowo mmokotthani mwawe àhìwa nsu naka. — Nsal. 18:7.

Ikwaha ikina, Davidi annaxupeya mwaha wa maxupo mootheene aavirihaawe. (Nsal. 18:4, 5) Nnaamweera vareene hiiho, mwaha wa nsivelo ni okosoopiwa ni Yehova tiwaamukhavihera. Waakhala ntoko Yehova aamukuxa Davidi weera ‘amukilaathihe va munyepu mukithi’ ni “wa mahi òrira”. Mwaha wa yeeyo, Davidi annawera okhalano ikuru weera avirelele omukokhorela Yehova moohakalala. (Nsal. 18:28-32; 23:2) Mahikwaano-tho, ninnawera oviriha ni ovilela maxupo mwaha wa nikhavihero na Yehova. Ntoko Biblya onhimaawe, “khweli mahal’awe khanamala, tthiri khasimmala ikharari sawe.” (Wikh. 3:22; Akol. 1:11) Davidi aakhalano amwiittani antxipale oovuwa, ni ikwaha sintxipale ekumi awe yannakhala veerisani. Nnaamweera vareene hiiho, owo anniisoona okhala oovareleleya mwaha wa nsivelo na Yehova. Owo aasuwela weera Yehova aannakhala nuuwo mwa etempu eri poothe ni yaari yeeyo yaamulipiha. Ni ti yeeyo yaamweerinhe wiipa eeraka: “[Yehova] àkitaphula mwa sowopiha saka sothene.” (Nsal. 34:4) Ikwaha ikina Davidi annoova vantxipale, menento annawina woova iwo mwaha wooweera annaroromela weera Yehova annamusivela. w24.01 epaax. 30 eparag. 15-17

Namaxexe, 12 a Junho

Mwan’aka, anamattheka yawèrerá, ohiwàkhulele! — Mir. 1:10.

Muxuttere ni soothanla soonanara sa Yowasi. Yehoyada akhwaakaru Yowasi aapatxera waapaka asinthamwene oohireerela. (2 Sow. 24:17, 18) Owo aahithanla otthara miruku sa ahooleli oYuda yaawo yahaamusivela Yehova. Apaale nyuwo munnaakhulela weera Yowasi annatthuneya okhala ottai ni onthamwene ole. Opwaha mwa yeeyo, owo aahoonihera okhala mutthu oohikhalano miruku ni aathanla otthara miruku soohireera. Ni weera atepihe, Yowasi aamwiiva Zakariya taataawe mwaha wooweera owo eereenre onvaha miruku. (2 Sow. 24:20, 21; Math. 23:35) Etthu aapankaawe yaari yoonanara! Yowasi aapatxera nnene, menento mooriipiha murima owo aahikhala namavaanyiha ni namwiiva. Muhoolo mwaya, owo aahiiviwa ni arumeyi awe. (2 Sow. 24:22-25) Itthu saamurowa omweettela nnene aavirelenle omwiiwelela Yehova ni owiiwelela atthu ale emmusivela Yehova. w23.09 epaax. 9 eparag. 6

Namathanu, 13 a Junho

Ohòve. — Luka 5:10.

Yesu aasuwela weera Pedru aamurowa ovirelela okhala oororomeleya, vano Yesu mwa nsivelo aamuleela Pedru weera ‘ahiye woova.’ Masu ale yannoonihera weera, Yesu annamuroromela Pedru ni eyo yaatxentxa ekumi awe. Pedru vamoha ni munna awe Andreya, noovira etempu awo yaahiya muteko yaavaraaya woototha ihopa ni yaamutthara Yesu omutekoni woolaleera, mwaha woopaka eyo awosa yaahaakhela mareeliho mantxipale a Yehova. (Mar. 1:16-18) Ntoko mutthareli a Yesu, Pedru aakhalano ekumi yootikhiniha. Owo aamoona Yesu alamihaka iretta sa atthu, waahela mpuwa ale yaahasuliwa ni minepa soonanara mpakana aamoona Yesu aavinyererihaka alipa ookhwa. (Math. 8:14-17; Mar. 5:37, 41, 42) Pedru-tho aakhalano yooloha ya omoona Yesu areene Mwene a Omwene wa Muluku, eyo yaari etthu yanvanre murima. (Mar. 9:1-8; 2 Ped. 1:16-18) Pedru aahoona itthu ahaarowaawe owera woona ahaakhanle mutthareli a Yesu. Moohihovela, owo aaphwanya ohakalala vantxipale mwaha woomutthara Yesu ni owina mikhalelo sawe soonanara ni mwaha wookhalano eparakha yoowaakhela mareeliho mantxipale. w23.09 epaax. 21 eparag. 4-5

Esaabadu, 14 a Junho

Yesu onnamwàkhula: “Nkinòlela mpaka imara ithanu ni pili, hoye, mene mpaka imara [77].” — Math. 18:22.

Mwa ekaarta awe yoopatxera, murummwa Pedru aavarihela masu ooweera ‘nsivelo noohihiyerereya.’ Nsivelo na moota ola nnoorowa onikhavihera waalevelela atthu soottheka saya, ohiya vakhaaneene mene “sottheka sintxipale.” (1 Ped. 4:8) Apaale murummwa Pedru aahuupuwelela ele aaxuttenraawe ni Yesu mwa iyaakha sa muttuli. Etempu ene yeele, Pedru uupuwela weera aari mutthu ansivelo vaavo eeraawe munna waatthuneya olevelela “mpaka imara ithanu ni pili.” Mene Yesu aamuxuttiha Pedru ni ootheene hiyo weera ontthuneya olevelela “mpaka imara milokó mithanu ni mili,” naari neere imaara sootheene. (Math. 18:21) Wakhala weera nyuwo munnoona oxupa ovarihela muteko miruku iya, muhikhulumuwe ootheene hiyo imaara ikina onnanxupa olevelela, mene etthu yootthuneya ori opaka ele munweraanyu weera mmulevelele munninyu ni otthikihera wiiraana ni munninyu owo. w23.09 epaax. 29 eparag. 12

Edomingu, 15 a Junho

Kòmukhuwelela Yahvéh, ni yowo òkàkhula. — Yona 2:3.

Emaara arawe mmirimani mwa ehopa Yona annaroromela weera Yehova aamwiiwa nivekelo nawe noowiiyeviha noonihera weera aattharuwa ni owo aavuluxa ekumi ya Yona, ni muhoolo mwaya owo aari oolikaneene weera akwanihere muteko aathanleliwaawe ni Yehova. (Yona 2:10–3:4) Neereke mootoko oviriha maxupo mpaka wootxeela omuleela Yehova itthu munvirihaanyu? Neereke mootoko oxupeya mpaka ohoona yooweera mpaka wootxeela omusoma Biblya? Muupuweleke weera Yehova oosuwela nnene ele munvirihaanyu. Nnaamweera nyuwo mpakaka nivekelo nikhaaneene, muroromeleke weera Yehova onimoovahani yeele nyuwo munhaawelaanyu. (Aef. 3:20) Wakhala weera maxupo amweekumini ennooxupihani omusoma Biblya, mweerereke omwiiwelela Biblya oogravariwa, naari irevista sahu sikina. Nave tho nyuwo pooti okhavihereya vaavo muniiwelelaanyu itxipo sa Omwene naari moonelaka iviidiyu va jw.org. Vaavo munanvekelaanyu Yehova ni munaasa waakhuliwa mBiblyani ni mwa irevista sikina, onkhala ntoko nyuwo munanwopa Yehova weera oolipiheni ni owo onoopaka eyo. w23.10 epaax. 13 eparag. 6; epaax. 14 eparag. 9

Norempa, 16 a Junho

Munepa Wottela wòthonyera wi ephiro ele yaya otabernakulu ‘Wottela’, kheyàkunve nlelo ohuleliwa, ehuhu yothene enakhalaya Etabernakulu yopatxera. — Aheb. 9:8.

Ehema ni itemplu saatekinwe oYerusalemu, saari soolikana mpuwa. Mpuwa mmo waakawanyiwamo iparte piili ‘yootteela’ ni ‘yootteelaxa’ yeeyo yaakawanyiwa ni ekuwo etokweene. (Aheb. 9:2-5; Ott. 26:31-33) Mpuwa mwa otteela waakhalamo onyari wa etxikuku, enkuwa yoopahavo erupani ni emeesa ni mikatthe sooveleeliwa, paahiru ‘anamakeya oothanliwa’ yaatthuneya ovolowa mpuwa mootteela weera epake muteko aya wootteela. (Nam. 3:3, 7, 10) Mwa otteelaxa naakhalamo nivuku na nivarihano nikhuneliweene vasulu vaya ni ekuwo ya etxikuku, eyo yaataphulela onamoona wa Yehova. (Ott. 25:21, 22) Paahiru anamakeya yaakhuleliwa opwaha ekuwo ele ni ovolowa mwa otteelaxa ekwaha emoha va yaakhani. (Onam. 16:2, 17) Awo yannavolowa ekunxeene ephome ya enama weera evekele nlevelelo mwa soottheka saya ni soottheka sa muloko wa Israeli, noovira etempu Yehova aahonihera nnene sene etthu saataphulelaaya itthu iye piili mpuwa mwa ehema. — Aheb. 9:6, 7. w23.10 epaax. 27 eparag. 12

Nanaveli, 17 a Junho

Mutthunaneke mukina ni mukhw’awe. — Yoh. 15:17.

MBiblyani, hiyo ninnaphwanya nlamulo ‘noosivelana mukina ni mukhwaawe.’ (Yoh. 15:12; Arom. 13:8; 1 Ates. 4:9; 1 Ped. 1:22; 1 Yoh. 4:11) Menento nsivelo mukhalelo wa va murimani, mukhalelo yoowo nihinwerahu woona ni maitho ahu mwaha wooweera mukhalelo wa va murimani. Nto moota heeni ninrowaahu owoonihera atthu akina weera ninnaasivela? Menento nnaawere woonihera mukhalelo owo, moorweela mwa masu ahu ni soopaka sahu. Aakhala makhalelo mantxipale oowoonihera weera ninnaasivela asinna ni arokora. Moone matakihero ala: ‘Muulumeke ekhaikhai mukina ni mukhwaawe.’ (Zak. 8:16) ‘Mukhaleno murettele mukina ni mukhwaawe.’ (Mar. 9:50) ‘Muttittimihaneke mukina ni mukhwaawe.’ (Arom. 12:10) ‘Mwaakhelaneke mukina ni mukhwaawe.’ (Arom. 15:7) ‘Mulevelelaneke mukina ni mukhwaawe.’ (Akol. 3:13) ‘Mureyaneke muritti mukina ni mukhwaawe.’ (Agal. 6:2) ‘Muhakalalihaneke mukina ni mukhwaawe.’ (1 Ates. 4:18) ‘Munnuwihaneke . . . mukina ni mukhwaawe.’ (1 Ates. 5:11) ‘Nvekelelaneke mukina ni mukhwaawe.’ — Yak. 5:16. w23.11 epaax. 9 eparag. 7-8

Namararu, 18 a Junho

Wa ororomela: muhakalale. — Arom. 12:12.

Mahiku ootheene ninnapaka soothanla, seiyo siri sitokweene naari sikhaaneene. Etthu enrowa onikhavihera opaka yoothanla yooreera ori okhalano nroromelo noolipa. Mwa ntakihero, mahiku ootheene, ninnapaka soothanla seiyo sinhela mpuwa asinthamwene ahu, matthekulelo ahu, osoma ofaculdade, othela, waayara anamwane ni muteko. Waarowa okhala wa miruku wiikoha ha: ‘Keereke soothanla saka sinnoonihera weera miyo kinnaroromela weera elapo ela ninkhalaahu moohipisa enoomala, ni enimoowa elapo enyowani? Keereke miyo kimpaka itthu imoha-moharu empakaaya atthu ale anuupuwela weera khonwereya okhala mwa mahiku ootheene?’ (Math. 6:19, 20; Luka 12:16-21) Nalipiha nroromelo nahu, nroromelaka weera elapo enyowani eri vakhiviru, hiyo nnoowera opaka soothanla sooreera. Hiyo tho nintthuneya okhalano nroromelo noolipa weera niwere oviriha maxupo. Pooti weera ninviriha maxupo a ottharatthariwa, eretta ehinlammwa, naari etthu ekina ekhanle yoonikhulumula. Woopatxerani pooti woonaka weera nnoowera oviriha maxupo awo. Mene wakhala weera anoovirelela mwa etempu yintxipale, nintthuneya okhalano nroromelo noolipa weera niwere ovilela ni ovirelela onvarela muteko Yehova moohakalala. — 1 Ped. 1:6, 7. w23.04 epaax. 27 eparag. 4-5

Namaxexe, 19 a Junho

Nvekeleke vohihiyerereya. — 1 Ates. 5:17.

Yehova onweherera weera ele ninvekenlaahu evarihaneke ni ele ninvekenlaahu. Mwa ntakihero, apaale munna mmoha onnanvekela Yehova weera avahiwe mahiku vakhaani omutekoni wawe weera amonele kongresu. Yehova aarowa waakhula Moota heeni nivekelo nna? Owo aarowa onvaha olipa murima munna ole weera awere omuvekela patarau awe. Menento munna owo-tho waamutthuneya opaka eparte awe ni orowa wuuluma ni patarau awe weera amuvekele. Apaale munna owo waamutthuneya omuvekela ikwaha sintxipale. Opwaha mwa yeeyo pooti otthuneyaka munna owo onvekela kolega awe weera amuranttele niwaakhulela othikiliwa musurukhu mwaha wa mahiku ale ohinrowaawe ovara muteko. Yehova onnaweherera weera hiyo nivireleleke ovekela ele eri yootthuneya wa hiyo. (1 Ates. 5:17) Yesu aahoonihera weera mavekelo ahu makina khiyaarowa waakhuliwa moowaakuveya. (Luka 11:9) Menento, muhikhulumuwe opaka mavekelo! Mpakeke eyo ikwaha sintxipale ni murima anyu wootheene. (Luka 18:1-7) Vaavo ninvirelelaahu ovekela woohima sa mwaha mmoha, ninnamoonihera Yehova weera mwaha owo ti wootepa otthuneya wa hiyo, ohiya paahi etthu enrowa ovira moowaakuveya. Opwaha mwa yeeyo ninnoonihera weera nookhalano nroromelo noolipa weera owo onoonikhavihera. w23.11 epaax. 22 eparag. 10-11

Namathanu, 20 a Junho

Vano ororomela khonòtxeleya. — Arom. 5:5.

Yehova aamulaihera nthamwene awe Abrahamu weera aamukhalano mwaana. Nave mwaha wa Abrahamu Yehova aamurowa oreeliha maloko ootheene a valaponi. (Eph. 15:5; 22:18) Abrahamu annamuroromela vantxipale Yehova, mwaha wa yeeyo owo annaroromela ni murimaawe wootheene weera etthu ele Muluku aamulaihenraawe aamurowa okwanihera. Menento Abrahamu aarino iyaakha 100 ni Sara 90. Nnaamweera vareene hiiho awosa nlelo khiyaakhanleno mwaana. (Eph. 21:1-7) Nnaamweera vareene hiiho Biblya oneera: “Abrahamu àhiwelela, aroromelaka opwaha ikhomo wera akhale nikholo na amalapo othene, ntoko elempwaya.” (Arom. 4:18) Nave nyuwo moosuwela nnene sene weera etthu Yehova aamulaihenraawe Abrahamu yaakwanela, owo aakhala tiithi a mwaana yoowo anwehereraawe vantxipale, Isakhi. Mene mwaha wa heeni Abrahamu aatthuneyaawe omuroromelaka Yehova? Abrahamu annamusuwela nnene sene Yehova nto mwaha wa yeeyo annasuwela “vomalela wi yeyo Muluku onamanelaiye natiri, t‵onweraiye tho opanka.” (Arom. 4:21) Yehova aamwaakhulela Abrahamu ni aamweerela naxariya mwaha wa nroromelo nawe. — Yak. 2:23. w23.12 epaax. 8 eparag. 1-2

Esaabadu, 21 a Junho

Yole ori òroromeleya mwa itthu sikhani, ori tho òroromeleya mwa itthu sitokotoko. Nnya yole ori ònanara mwa itthu sikhani, ori tho ònanara mwa itthu sitokotoko. — Luka 16:10.

Mmiravo oororomeleya onnakosoopa nnene soothanleliwa sawe. Muupuwele ntakihero noomalela na Yesu. Yesu annakwanihera nnene sene soothanleliwa sawe. Nave owo annakwanihera itthu sootheene Yehova aamuthanlelaawe, nnaamweera ikwaha ikina waakhala wooxupa. Owo annaasivela atthu otepaxa wene oohusera awe nave-tho owo aari oolikaneene oveleela ekumi awe wa yaawo. (Yoh. 13:1) Nyuwo pooti omutakiha Yesu nvaraka vantxipale weera mukwanihere yoothanleliwa anyu. Wakhala weera nyuwo khamunsuwela nnene etthu yoopaka, mukhaleke oowiiyeviha nave munvekele nikhavihero munna osuwenle. Musiveliweke ni etthu mumpakaanyu. (Arom. 12:11) Opwaha mwa yeeyo, mukwanihereke yoothanleliwa anyu, ohiya ntoko ‘munaavarela atthu, mene munvarelaka Yehova.’ (Akol. 3:23) Ekhaikhai weera nyuwo mutthu oohimalela, mwaha wa yeeyo mukhaleke oowiiyeviha ni mwaakhuleleke ifaaliya sanyu. — Mir. 11:2. w23.12 epaax. 26 eparag. 8

Edomingu, 22 a Junho

Òreriwa ti mutthu onamuroromela Yahvéh. — Yer. 17:7.

Etthu yootepa oreera vantxipale, opatisiwa ni weerela eparte emusi ya Yehova. Atthu epanke eyo ni erino onthamwene woolipa ni Yehova, masu a Davidi eneera: “Òreriwa yowo mmuthanlenlanyu okhala vakhiviru vanyu, siso akhale vate vanyu.” (Nsal. 65:5 [65:4, NM]) Yehova onnaathanla moomaaleleya atthu ale ontthunaawe weera yeereleke eparte emusi awe. Owo onnaathanla ale entthuna okhalano onthamwene woolipa nuuwo. (Yak. 4:8) Vaavo nyuwo muniivahereraanyu wa Yehova ni opatisiwa, nyuwo muroromeleke weera Yehova onrowa “owìtthelelani nreliho nowatta.” (Mal. 3:10; Yer. 17:8) Opatiso etthu yoopatxera. Nyuwo munootthuneya opaka ele munweraanyu weera nvirelele okhala oororomeleya wa Yehova naari nvirihaka maxupo ooweereriwa. (Koh. 5:4, 5) Ntoko mutthareli a Yesu, nyuwo munoowera opaka ele munweraanyu weera mutthare ntakihero nawe mpakaka ele owo oxuttinhaawe. — Math. 28:19, 20; 1 Ped. 2:21. w24.03 epaax. 8 eparag. 1-3

Norempa, 23 a Junho

Mulopwana onrowaiye wàhiya atith’awe ni amay’awe, wera aphitane ni mwariye. — Eph. 2:24.

Ankhanto wakhala weera nyuwo khonoosivelani oviriha etempu mureene vamoha ni amwaarinyu naari aiyanyu? Etthu heeni mukhanlaanyu oopaka? Muupuwele ntakihero na mooro. Mooro khonkorokana oriki opattihiwaru. Weera okorokane ontthueya ohelavo toko ixerevere ni vahoolo vaya pooti ohelavo ihiphi. Muttharaka ele eneereya ni mooro, munoonela hayi opatxera oviriha etempu vakhaaneene mahiku ootheene mureene vamoha? Mweerereke opaka itthu sinoosivelani ooweeli. (Yak. 3:18) Vakhaani-vakhaani nyuwo pooti okorokaniha nsivelo nanyu. Ottittimihana ti wootthuneya vanthelini. Nttittimiho pooti olikanxeriwa ni epheyo. Mooro waahoopeliwaka epheyo pooti otxipha moowaakuveya. Vamoha-moharu, naahikhala nttittimiho, nsivelo nri variyari va anamathelana pooti ovukuwa moowaakuveya. Mene mulopwana ni muthiyana yiilipiheraka ottittimihana mukina ni mukhwaawe nsivelo naya ninnavirelela okhala noolipa. Nyuwo apaale pooti woona weera munnaattittimiha amwaarinyu naari aiyanyu, vanonto neereke aiyanyu awo naari amwaarinyu enoonela hiiho weera munnaattittimiha? w23.05 epaax. 22 eparag. 9; epaax. 24 eparag. 14-15

Nanaveli, 24 a Junho

Vavale sovalaveliha saka sàntxerereyaya mpuwa mwaka, vava sohakalaliha sanyu sòtthapiha munep’aka. — Nsal. 94:19.

Biblya onnaahima arumeyi oororomeleya a Yehova a khalayi yaawo yoova mwaha wa amwiittani aya ni maxupo makina yaavirihaaya. (Nsal. 18:5; 55:2, 6 [18:4; 55:1, 5, NM]) Emoha-moharu, hiyo-tho pooti oviriha otthara-tthariwa oxikola, omutekoni, amusi ahu naari anamalamulela. Nave-tho hiyo pooti woova okhwa mwaha wa eretta nraahuno. Mwa etempu ene yeeyo, hiyo pooti wiisoonaka okhala oohikosoopeya ntoko mwaana. Vanonto, Yehova onnikhavihera hayi mwa etempu yooxupa? Owo onnanilipiha ni onnanimaaliha. Muhihiye etempu eviraka muhuulumme ni Yehova, nvaaneleke ni Yehova ni musomeke masu awe. (Nsal. 77:2, 13-15 [77:1, 12-14, NM]) Wakhala weera nyuwo munookhovelela opaka etthu eyo, ikwaha sootheene munrowaanyu okumanakano maxupo, etthu yoopatxera munrowaanyu wuupuwelela onrowa okhala wuuluma ni tiithi anyu Yehova. Mmuleeleke Yehova itthu sootheene munvirihaanyu, ohela mpuwa moota munoovaanyu. Avinyaka nwehexexeke ele Yehova onrowaawe wooleelani anvarihelaka muteko Biblya. Mwapaka etthu eyo, nyuwo munimoona nimaaliho na Yehova. — Nsal. 119:28. w24.01 epaax. 24-25 eparag. 14-16

Namararu, 25 a Junho

Muluku onèriha mwa nyuwo okhwela ni tho opaka, ntoko ontthunaiye. — Afil. 2:13.

Weera niwere okwanihera yooluluwanya yoomunepani, hiyo nintthuneya okhalano ntthuno nookwanihera yooluluwanya eyo. Mwaha wooweera ntthuno mukhalelo onrowa onikhavihera wiilipihera okwanihera yooluluwanya ahu. Emoha-moharu, nakhalano ntthuno noolipa onoonikhweela okwanihera sooluluwanya sahu. Etthu heeni nyuwo muntthuneyaanyu opaka weera mukhaleno ntthuno? Nvekeleke weera mukhaleno ntthuno. Yehova pooti woovahani munepa wootteela weera mukhaleno ntthuno nookwanihera sooluluwanya sanyu. Ikwaha ikina hiyo pooti okhalano yooluluwanya emoha mwaha wooweera noosuwela weera ti yeeyo nintthunaahu opaka, ni khohiyono woonanara opaka eyo. Mene hiyo pooti weera khanaanoono ntthuno nookwanihera yooluluwanya eyo. Mphimeleleke itthu Yehova oopakenlaaweni. (Nsal. 143:5) Murummwa Paulo annaphimelela moota Yehova aamurerenlaawe murima, nto eyo yaamukhavihera owo wiilipihera onvarela Yehova. (1 Akor. 15:9, 10; 1 Tim. 1:12-14) Emoha-moharu, wakhala weera munnaphimelela itthu Yehova oopakenlaaweni nyuwo muneereke okhalano ntthuno nookwanihera sooluluwanya sanyu. — Nsal. 116:12. w23.05 epaax. 27 eparag. 3-5

Namaxexe, 26 a Junho

Muttottopele nsina na Yahvéh. — Nsal. 113:1.

Tiithi ahu a wiirimu onnahakalala vantxipale vaavo ninvuwihaahu nsina nawe. (Nsal. 119:108) Atthu akina ennapaka itthu moohivareleleya etthunaka weera atthu akina yaattottopeleke, naari ewuulumeke nnene. Neereke Yehova ti hiiho? Hooye. Vaavo nnanvuwihaahu Yehova, hiyo ninnoonihera weera Satana aamweera onoothera. Mwaha wa heeni? Owo aahimme weera hiyo khanaakela owera okhala oororomeleya wa Yehova ni waakihera nsina nawe. Satana aahimme weera hiyo, wakhala weera naamweereriwa, khinaawera ovirelela okhala oororomeleya. Nave Satana aahima weera, ootheene hiyo nammuhiya Yehova wakhala weera mutthu oonivaha etthu yootepa oreera. (Yobi 1:9-11; 2:4) Mene mulopwana mmoha oororomeleya Yobi, ohoonihera weera Satana aamootha. Nankha nto woohima sa hiyo? Mutthu ori poothe a hiyo ookhalano eparakha yoowoonihera weera onnaakiha nsina na Yehova nave annamukokhorela owo moororomeleya. (Mir. 27:11) Ela eparakha etokweene. w24.02 epaax. 8-9 eparag. 3-5

Namathanu, 27 a Junho

Nwìweleleke anahako awe ni khonòtxeleya. — 2 Sow. 20:20.

Noovira mahiku Mose ni Yehoxuwa, Yehova aahaathanla aphuki weera ehooleleke muloko awe. Nave-tho etempu ya mamwene, Yehova aahaathanla maprofeti weera ehooleleke muloko awe. Mamwene yaari oororomeleya wa Yehova, yaatthuneya waakhulelaka miruku sa maprofeti. Mwa ntakihero, mwene Davidi aahiiwelela moowiiyeviha miruku sa mprofeti Nathani. (2 Sam. 12:7, 13; 1 Sow. 17:3, 4) Mwene Yosafati aahitthara miruku sa mprofeti Yahaziyeli weera asuwele etthu yoopaka ni waakhavihera atthu weera ‘ekhaleno nroromelo wa maprofeti.’ (2 Sow. 20:14, 15) Nave Mwene Ezekiyeli aahaasa miruku wa mprofeti Yesaya vaavo aaxupeñyaawe. (Yes. 37:1-6) Vaavo mamwene yaattharaaya miruku sa Yehova, awo yannareelihiwa ni atthu ootheene yaakhala ookosoopeya. (2 Sow. 20:29, 30; 32:22) Wannooneya weera Yehova annaavarela muteko maprofeti weera yeettiheke muloko awe. w24.02 epaax. 21 eparag. 8

Esaabadu, 28 a Junho

Vanonto muhikawane etthu ni yawo. — Aef. 5:7.

Satana ontthuna weera asinthamwene ahu ekhaleke yaale ehinnikhavihera onvarela Yehova. Nave-tho olelo va, hiyo onnatthuneya wiikosoopa vantxipale waapwaha asinna a wEfeso, mwaha wooweera olelo va ti wookhweya oviriha etempu yintxipale ni atthu akina, ohiya paahi ethoni ni ethoni, mene-tho mu redes sociais. Khontthuneya ohiya nyuupuwelo sa elapo sinivoleelaka weera okonihana khaiyene ti woonanara. Hiyo noosuwela weera eyo ethiru. (Aef. 4:19, 20) Mwaha wa yeeyo, waamureera wiipakela makoho ntoko ala: ‘Miyo kinniikosoopa weera kihiiraane moohireerela ni asinthamwene aka oxikola, omutekoni naari ale ehinttittimiha malamulo a Yehova? Miyo kinnalipa murima weera kaakihe malamulo a Yehova, nnaamweera atthu akina ehaakhulelaka ni ereene oovaanyiha?’ Ntoko enooniheraaya yoolepa ya 2 Timotheyo 2:20-22, hiyo-tho onnatthuneya wiikosoopa vaavo nnaapakaahu asinthamwene mpuwa mwa muloko. Onnatthuneya wuupuwelela weera asinthamwene akina a mmulokoni pooti ohinikhavihera ovirelela okhala oororomeleya wa Yehova. w24.03 epaax. 22-23 eparag. 11-12

Edomingu, 29 a Junho

[Yehova] t’òsareya othunku. — Yak. 5:11.

Nyuwo mootoko wuupuwela moota Yehova oraawe? Ekhaikhai weera hiyo khanimmoona Yehova, mene Biblya onnuuluma woohima sa owo mwa mikhalelo soovirikana. Yehova onniitthaniwa okhala “nsuwa ni mwila” nave-tho “moró wolalihaxa”. (Nsal. 84:12 [84:11, NM]; Aheb. 12:29) Mwa yoowooniheriwaawe, mprofeti Ezekiyeli aahimuuluma Yehova okhala ntoko nluku na esafira, eyuuma yooluttuwa ni ekhwi mmahutteni. (Ez. 1:26-28) Mwaha wooweera khanimmoona Yehova, pooti okhala wooxupa hiyo wuupuwela weera owo onnansivela. Atthu akina mwaha wooviriha maxupo mweekumini, ennuupuwela weera Yehova khonaasivela. Yehova onnasuwela moota nniisoonelaahu nave owo oosuwela weera pooti okhala wooxupa wa hiyo omwaattamela owo. Weera anikhavihere, owo onnanoonihera mBiblyani weera owo Muluku ansivelo. Masu eniiwanyeiha woohima sa Yehova, ti nsivelo. (1 Yoh. 4:8) Biblya onhima weera Muluku ti nsivelo, nto nsivelo nno ninnavoleela itthu sootheene Yehova ompakaawe. Nsivelo na Muluku ti ntokweene ni noowera mpaka ale ehimmusivela Yehova ennattottela mureerelo. — Math. 5:44, 45. w24.01 epaax. 26 eparag. 1-3

Norempa, 30 a Junho

Mpuwa mwa mahutte àhùluma ni yawo. — Nsal. 99:7.

Yehova aahimuthanla Mose weera aavenxe ana a Israeli wExipitu ni ethoonyero yoowooneya owo aahivarela eyuupuru ya mahutte othana ni eyuupuru ya mooro ohiyu. (Ott. 13:21) Mose annatthara eyuupuru ni aahaakuxa ana a Israeli erowaka mooloko wooxeera. Atthu yaapatxera woova vaavo yonnaaya weera yaahirukureriwa ni mooloko ni anakhotto a wExipitu. Mene Mose khaapanke yoottheka eri poothe. Aari Yehova aatthuna weera aakuxe atthu arowakano mooloko wooxeera, anvarelaka muteko Mose. (Ott. 14:2) Ni eyo yaahinvaha eparakha Yehova weera oonihere owera wawe wootikhiniha. (Ott. 14:26-28) Mpuwa mwa iyaakha 40, Mose aavirelela ororomela miruku sa Yehova weera ahoolele muloko wa Muluku mweeheweheweni. (Ott. 33:7, 9, 10) Yehova annuuluma ni Mose mpuwa mwa eyuupuru ele, avinyaka, Mose annaaleela miruku sootheene atthu. Ana a Israeli yanwera woona weera Yehova annanvarela muteko Mose weera aweettiheke. w24.02 epaax. 21 eparag. 4-5

    Ibuukhu sa Makhuwa-Shirima (2018-2025)
    Okhuma
    Ovolowa
    • Makhuwa-Shirima
    • Okawela
    • Muntthuna Anyu
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Masu Oovarihela muteko
    • Mwaha Woosunka Isiiri
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Ovolowa
    Okawela