Julho
Nanaveli, 1 a Julho
Avinre apankaka sorera ni apenuxaka. — Mit. 10:38.
Muupuwelele weera itthu sootheene uulumaawe ni aapakaawe ohela mpuwa miiriira, owo aatakiha moomalela miyuupuwelo sa Atithawe. (Yoh. 14:9) Eheeni munxutteraanyu ni miiriira Yesu aapankaawe? Yehova ni Yesu ennanisivela vantxipale. Emaara Yesu aaraawe elapo ela ya vathi owo aahoonihera moota aasivelaawe atthu apakaka miiriira weera amalihe ohaawa waya. Ekwaha emoha asilopwana eeli yahoona yaamutxonttela Yesu weera aakhavihere. (Math. 20:30-34) Yesu ‘aahaamorela ikharari’ asilopwana ale, nto ti yeeyo yaamweerinhe waalamiha. Masu a ekereku ataphulelinwe eversu ene yeela ntoko ‘omoriwa ikharari’ enoonihera miyuupuwelelo soowiixera emosawu yootepaxa, saari miyuupuwelelo sene seiya soowiixera soomoriwa ikharari saamweerinhe Yesu waatxiha alipa oovoliwa ni waalamiha anamakokho. (Math. 15:32; Mar. 1:41) Niroromeleke weera Yehova Muluku ‘a ikharari’ ni mwanawe Yesu kristu, ennasiveliwa vantxipale ni hiyo, opwaha mwa yeeyo awosa tho ennaxupeya vaavo ennoonaaya hiyo nihaawaka. (Luka 1:78; 1 Ped. 5:7) Khaninhovela weera Yehova ni Yesu ennatthuna vantxipale omaliha itthu sinnikumihera maxupo elapo ela ya vathi. w23.04 epaax. 3 eparag. 4-5
Namararu, 2 a Julho
Nyuwo munamutthuna Yahvéh, muttahure sonanara, niwoko owo onnasamarya ekumi ya Òttela awe, àvuluxaka yawo mmatatani mwa atakhali. — Nsal. 97:10.
Vaavo nimmusomaahu Biblya, ninnasariha muupuwelo ahu miruku sooreera. Orowela mithukumano ni ovara muteko woolaleera onoonikhavihera tho okosoopa miyuupuwelo sahu avinyaka Yehova onookwanihera yoolaihera awe ya ohinihiya neereriwaka opwaha ikuru nraahuno. (1 Akor. 10:12, 13) Mahikwaahu ala, ootheene hiyo nintthuneya ovekela weera nivirelele okhala oororomeleya mpuwa mwa mahiku ala oomalihera ooxupa okhala. Mmuxukureleke ni munvuwihe Yehova mwaha wa itthu sootheene opankaawe. Yehova ontthuna weera hiyo ‘nimuleeleke itthu sootheene siri va murimani vahu’ moorweela mwa nivekelo. (Nsal. 62:9 [62:8, NM]) Munvekeleke nikhavihero weera oovaheeni olipa murima mwaalaleeraka. Munvekeleke ikwaha sootheene weera ookhavihereni ovilela maxupo ni weereriwa ori poothe muneeraanyu mukumanekeno. Muhimuhiye mutthu naari etthu ewootxeelihakani onvekela Yehova. w23.05 epaax. 7 eparag. 17-18
Namaxexe, 3 a Julho
Niwehexexaneke mukina ni mukhw’awe, . . . nlipiheraneke [mukina ni mukhwaawe]. — Aheb. 10:24, 25.
Mwaha wa heeni ninoonelaahu mithukumano? Nthowa noopatxera ni nootepa otthuneya mwaha wooweera nintthuna onvuwiha Yehova. (Nsal. 26:12; 111:1) Nthowa nikina ninneeriha weera nthukumaneke, ori olipihana mukina ni mukhwaawe otepaxa wene mahiku ala oomalihera ninkhalaahu. (1 Ates. 5:11) Emaara yeeyo hiyo nneemexaahu moono ni nnavaha ikomentaariyu mmithukumanoni ninnapaka itthu iya piili. Mene nto naakhulaka omithukumanoni hiyo pooti okumanano maxupo ntoko, woova vaavo nnuupuwelelaahu waakhula omithukumanoni naari hiyo ninnatthuna ovaha ikomentaariyu ikwaha sintxipale mene nihinathanliwa ntoko naatthunelaahuno. Ninkela owera hayi oviriha maxupo ala? Murummwa Paulo oonooperera weera ‘nlipihaneke mukina ni mukhwaawe.’ Vaavo nnoonelelaahu weera asinna annalipa mwaha wa ikomentaariyu sahu omithukumanoni hiyo nneereke otaphuwa vantxipale weera nivaheke ikomentaariyu, nnaamweera nihithanliwaka ikwaha sintxipale ntoko hiyo naatthunelaahuno. Mene nto ninnahakalala owoona asinna akina enthanliwa weera ekomentari. — 1 Ped. 3:8. w23.04 epaax. 20 eparag. 1-3
Namathanu, 4 a Julho
Atthikele o Yerusalemu . . . ni amutekele tho Epewe Yahvéh. — Ezra 1:3.
Mwene aahuuluma weera aYuda yaatthukinwe oBabilonia mpuwa mwa iyaakha 70 yaatthuneya otthikela elapo aya wIsraeli. (Ezra 1:2-4) Vannooneya weera Yehova taahoolela mwaha wooweera aBabilonia kheyaataphulaka akaporo aya. (Yes. 14:4, 17) Namalamulelaaya munyowani aahaakhulela weera aYuda etthikele owannyaya. Muyuda ori poothe otepaxawene ahooleli a etthoko yaatthuneya opaka yoothanla yootthuneya, okhuma oBabilonia naari ovirelela okhala weiwo, ela yaari yoothanla yooxupa. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera aYuda antxipale yaari oowuuluvala nto mwaha wa yeeyo, waarowa okhala wooxupa weetta mukwaha ole. Ayuda antxipale yaayarinwe oBabilonia, nno naari nipuro yaasuwenlaaya, wa awosa wIsraeli yaari elapo ya asitithaya naari yaamuhavinraaya. Ni aYuda antxipale yaari amuhakhu oBabilonia, waakela okhala wooxupa ohiya impa saya sooreera, anakoso aya weera yaapatxerihe sootheene wIsraeli. w23.05 epaax. 14 eparag. 1-2
Esaabadu, 5 a Julho
Mukhale òlikana. — Math. 24:44.
Masu a Muluku ennanooperera weera nintthuneya wunnuwihera mukhalelo woovilela, omoriwa ikharari ni nsivelo. Va Luka 21:19 oneera: “Movilela mwanyu muni nvuluxe ekum’anyu.” Akolosi 3:12 ohimme ha: “Nware murima wa ikharari.” Ni 1 Atesalonika 4:9, 10 ohimme weera: “Mòhusihiwa ni Muluku osivelana mukina ni mukhwawe. . . . Vano ninnawopererani asinna weera murele vophwahaxa mwa seiye.” Iversu sootheene iya saaroihelinwe atthareli yoonihenre mikhalelo woovilela, woomoriwa ikharari ni nsivelo. Menento, awosa yannavirelela wunnuwihera mikhalelo iya, ni hiyo nintthuneya opaka etthu emoha-moharu. Weera niwere opaka eyo, nnoorowa woona moota heeni akristu ale yoonihenraaya mikhalelo iya ni nnoorowa woona moota woowaatakiha atthareli ale. Ni yookhumelelaaya ti yooweera hiyo nnookhala oolikaneene weera nivirihe maxupo matokweene. Nto maxupo matokweene yaapatxera vale, nyuwo muneereke muxuttenreene ovilela ni munrowa okhala oolikaneene weera nvirelele ovilela. w23.07 epaax. 3 eparag. 4, 8
Edomingu, 6 a Julho
Onimòneya musewe: . . . musewe wottela. — Yes. 35:8.
Eyo enoonikhavihera omukokhorela Yehova viinaano va ni muhoolo vaavo ninkelaahu waakhela mareeliho Omwene wa Muluku onkelaaya owiiha. (Yoh. 10:16) Ovinyera eyaakha ya 1919, imiliyawu sintxipale sa alopwana ni athiyana ni anamwane ennakhuma mBabilonia mutokweene naari neere mwa ittiini soowootha, enapatxera weetta musewe wootteela. Oweharu nyuwo muri museweene yoola. Yehova aahaaroromeliha weera anvinxa itthu sootheene seera siwootxeelihe aYuda okhuma oBabilonia. (Yes. 57:14) Neereke mahikwaahu ala enneereya etthu emoharu ni “musewe wottela”? Aani. Iyaakha sintxipale ehinaakuve ophiya eyaakha ya 1919, Yehova aahaavarela muteko alopwana oororomeleya weera yaakhavihere atthu akina okhuma mBabilonia mutokweene. (Munhewe tho Yesaya 40:3.) Asilopwana ala yaarehera musewe weera atthu yeera ekhumeke ittiini soowootha, eweeke omukokhorela Yehova vamoha ni atthu awe. w23.05 epaax. 15-16 eparag. 8-9
Norempa, 7 a Julho
Mmurumele Yahvéh n’otteliwa murima, murweke oholo wawe ni itxipo sohakalala. — Nsal. 100:2.
Yehova ontthuna weera hiyo nipakeke itthu moohakalala ohiya mooonyesereriwa. (2 Akor. 9:7) Nankha wakhala weera nyuwo khamwaano ntthuno nookwanihera yooluluwanya anyu, neereke nyuwo munnatthuneya wiilipihera? Moone ntakihero na murumwa Paulo. Owo ohimme ha: “Mene kinnattaruxa erutthu aka ni kinakhaliha okaporo aka.” (1 Akor. 9:25-27; enoota) Paulo anniinyesereriha opaka itthu soorera nnaamweera waatthuneya wiilipihera. Vanonto Yehova oonela hayi itthu Paulo aapakaawe? Yehova annahakalala mwaha wa itthu Paulo avaraawe nto mwaha wa yeeyo, Yehova annamureeliha. (2 Tim. 4:7, 8) Vamoha-moharu, Yehova onnahakalala vaavo onnoonaawe niilipiheraka weera nikwanihere yooluluwanyaahu nnaamweera nihikhanleno ntthuno noopaka eyo. Yehova onnahakalala mwaha woosuwela weera ninniilipihera ohiya mwaha woonisivela itthu ninpakaahu menento mwaha woomusivela owo. Ni Yehova onooreeliha wiilipihera wahu ntoko hiihaale aamureelinhaawe murummwa Paulo. (Nsal. 126:5) Vaavo nnoonaahu weera Yehova onnanireeliha ninnakhalano ntthuno. w23.05 epaax. 29 eparag. 9-10
Nanaveli, 8 a Julho
Nihiku na [Yehova] siso nnahala orwa. — 1 Ates. 5:2.
Murummwa Paulo onnaalikanxera ale ehinkela ovuluwa nihiku na Yehova ni atthu ankona. Atthu awo khenwera woona etempu yaaviraka naari khenwera woona etthu eneereya vakhiviru vaya. Nto mwaha wa yeeyo, awo khenwera wiiwexexa etthu yootthuneya yeereyaka ni ennavirelela okona. Atthu antxipale mahikwaano enookona mmukhalelo mwa omunepani. (Arom. 11:8) Awo khenroromela weera hiyo ninkhala ‘mahiku oomalihera’ ni weera mahooxo matokweene enoophiya moohipisa. (2 Ped. 3:3, 4) Mene hiyo noosuwela weera onnatthuneya okhala ootxentxera. (1 Ates. 5:6) Mwa yeeyo nintthuneya ovirelela okhala oomaaleleya ni oolipa. Mwaha wa heeni? Ti yootthuneya weera nihiivoleihereke nyaha sa epoliitika ni soonyakulihana sa muttetthe ahu. Vaavo nnaattamelaaya nihiku na Yehova nneereke onyesereriwa weera neereleke eparte nyaha iya, mene khanintthuneya woova. Mwaha wooweera munepa wootteela wa Yehova onoorowa onikhavihera okhala oomaaleleya ni opaka soothanla sooreera. — Luka 12:11, 12. w23.06 epaax. 10 eparag. 6-7
Namararu, 9 a Julho
Pwiy’aka, Yahvéh, okùpuwele miyo. Okivahe tho ikuru emara ela pahi. — Aph. 16:28.
Eheeni nyuwo munuupuwelelaanyu emaara muniiwaanyu nsina na Sansoni? Moohihovela, munnuupuwelela weera aari mulopwana a ikuru. Ni eyo ekhaikhai. Nnaamweera vareene hiiho, owo aapaka soothanla soonanara seiyo saamukumihenre maxupo. Nnaamweera vareene hiiho, Yehova annawehexexa itthu sooreera owo aapankaawe. Mwaha wa yeeyo, Muluku oohiya ntakihero na Sansoni mBiblyani weera nnikhavihere. Yehova anvarihela muteko Sansoni, weera apake itthu sootikhiniha ni weera aakhavihere ana a Israeli. Sivinreene iyaakha sintxipale Sansoni akhwiiyeene, Yehova aamuupuxera murummwa Paulo weera ahele mpuwa nsina na Sansoni mwa eliista ya atthu yoonihenre nroromelo noolipa. (Aheb. 11:32-34) Ntakihero na Sansoni pooti onilipiha. Owo annamuroromela Yehova nnaamweera aaviriha maxupo. Ntakihero na Sansoni noonlipiha ni nohoona itthu heeni sootthuneya nintthuneyaahu oxuttera nuuwo. w23.09 epaax. 2 eparag. 1-2
Namaxexe, 10 a Julho
Mwàsuwelihe Apwiya sohawela sanyu. — Afil. 4:6.
Hiyo-tho pooti olipiha ovilela wahu, emaara nimmuleelaahu Yehova maxupo ahu. (1 Ates. 5:17) Apaale nyuwo khamunviriha maxupo mantxipale viinaano va. Nnaamweera vareene hiiho, neereke nyuwo khamuninvekela Yehova miruku emaara munyoonyinwaanyu naari munaatteliwaanyu? Wakhala weera nyuwo munnanvekela Yehova nikhavihera weera nvilele maxupo a nihiku ti nihiku viinaano va, onoorowa okhala wookhweya nyuwo onvekela nikhavihero emaara muneeraanyu nvirihe maxupo muhoolo, ni nyuwo muneereke ororomela weera Yehova oosuwela emaara heeni muntthuneyaanyu okhaviheriwa. (Nsal. 27:1, 3) Nnoowera ovilela maxupo matokweene a muhoolo waakhala weera ninnawera oviriha maxupo ninkumanaahuno mahikwaano. (Arom. 5:3) Mwaha wa heeni ninhimaahu hiiho? Asinna antxipale ahoonelela weera, weereriwa waya wanroromelo onnaakhavihera awo owera ovilela maxupo eneera ekhumelele muhoolo. Ovilela waya wohaakhavihera olipiha nroromelo naya weera Yehova ori olikaneene waakhavihera. Nroromelo nnimwaakhavihera tho ovilela maxupo eneera ekhumelele muhoolo. — Yak. 1:2-4. w23.07 epaax. 3 eparag. 7-8
Namathanu, 11 a Julho
Kinàkhulela owèrela etthu ela. — Eph. 19:21.
Omoriwa ikharari wa Yehova ni wiiyeviha wawe onnamweeriha owo okhala oopixa murima. Mwa ntakihero, wiiyeviha wa Yehova waahooneya vaavo aalakenlaawe onyaanya ecidade ya oSodoma. Aavarelaka muteko malaika awe, Yehova aamweerela Lothi weera atthawele omwaako. Mene nto Lothi annoova otthawela omwaako. Nto owo anvekela Yehova weera atthawele ecidade ya oZowari, ele Yehova aalakenlaawe-tho onyaanya. Mene waari wookhweya Yehova ohimwaakhulela Lothi ni omweerela weera atthare miruku iye anvanhaawe. Nto Yehova ohiya opaka eyo, owo aamwaakhulela Lothi weera atthawele ecidade ele aalakenlaawe onyaanya. (Eph. 19:18-22) Sivinreene iseeculu sintxipale, Yehova aawoonihera omoriwa ikharari atthu oNinive. Owo aamuruma mprofeti Yona weera aaleele atthu oNinive weera ecidade ele enoonyaanyiwa. Mene nto, vaavo Yehova aawonnaawe atthu oNinive ettharunweene, Yehova aahaamorela ikharari ni aalakela ohinyaanya tho ecidade ele. — Yona 3:1, 10; 4:10, 11. w23.07 epaax. 21 eparag. 5
Esaabadu, 12 a Julho
Yàmwìva [Yehoyada] . . . , khayanvinthe mmahiyeni mwa mwene. — 2 Sow. 24:25.
Ntakihero na Yowasi ninnixuttiha eheeni? Mwiri okhalanne mikakaari soohilipa ontthuneya olipiheriwa ni mwiri mukina weera ovirelele weemela. Ntakihero nna ninnanixuttiha weera khanitthuneya omukokhorela Yehova mwaha wooweera emusi ahu ni asinna ennapaka eyo. Naatthunaka okhalano onthamwene woolipa ni Yehova hiyo nintthuneya olipiha omusivela wahu ni omoova wahu wooreerela, nimusomaka Biblya, ophimelela ni ovekela. (Yer. 17:7, 8; Akol. 2:6, 7) Mweekhaikhai etthu Yehova onnivekelaawe opaka khehiyene ti yooxupa. Etthu owo onnivekelaawe opaka nimphwanya va Koheleti 12:13, oneera: “Omòve Muluku ni okhapelele malamulo awe, okhala wera mutthu ti sothene seiya.” Naamoovaka Yehova wooreerela, hiyo nnoowera oviriha weereriwa ori wootheene ni maxupo enrowa okhumelela muhoolo. Khaavo mutthu naari etthu enrowa oniyeleeliha onthamwene nraahuno ni Yehova. w23.06 epaax. 19 eparag. 17-19
Edomingu, 13 a Julho
Nkòná, kinnapanka itthu sothesene sinyowani! — Apok. 21:5.
Masu mmapatxereroni a eversu 5 enhima ha: “Vano mulipa òkilathi vehitxeni àhèra.” (Apok. 21:5a) Masu ala toothanleya mwaha wooweera Yehova aahuuluma mwa ikwaha tthaaru mwa ebuukhu ene yeela. Menento khaiyene Nlaika naari Yesu oniroromelinhe, menento aari mwaneene Yehova! Eyo ennanroromeliha weera nintthuneya ororomela moomalela masu ootheene nimphwanyaahu va eversu 5. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera Yehova ‘khanootha.’ (Tito 1:2) Menento nintthuneya ororomela moomalela masu nimphwanyaahu va Apokalise 21:5, 6. Masu oottharelana Yehova uulummaawe yaari “Nkòná.” Masu a eKereku etaphulelinwe ntoko “nkòná” ikwaha sintxipale ennavariheliwa muteko va eliivuru ya Apokalise. Vanonto eheeni Yehova ohimmaawe? Owo enre: “Kinnapanka itthu sothesene sinyowani!” Yehova onoorowa opaka matxentxo awo muhoolo nave owo onnaroromela vantxipale weera onookwanihera ele onilaihenraawe. Nave onnuuluma woohima sa matxentxo ekhalaka ntoko aakwanela. — Yes. 46:10. w23.11 epaax. 3-4 eparag. 7-8
Norempa, 14 a Julho
Ni akhumelakaru vate, àhìnla wonvoreya murima. — Math. 26:75.
Murummwa Pedru annawanano ni mukhalelo wookhulumuwa. Moone matakihero vakhaani. Vaavo Yesu enraawe weera aatthuneya ohaawa weera sikwaniheriwe iprofesiya sa mBiblyani, Pedru aamuleela Yesu weera eyo khayaarowa weereya. (Mar. 8:31-33) Ni ikwaha sintxipale Pedru ni oohusera akina a Yesu, yannavaanyihana etthunaka osuwela weera taani aari ootthuneyaxa. (Mar. 9:33, 34) Ohiyu woomalihera wa Yesu, Pedru aapaka etthu yoohireera athikilaka naaru na mulopwana mmoha. (Yoh. 18:10) Ni ohiyu ene yoole, Pedru annoova etthu yeereya mpakana aaphiyera omukhootta Yesu ikwaha iraru weera khaari nthamwene awe. (Mar. 14:66-72) Etthu eyo yaamweeriha Pedru winla vantxipale mooriipiwa murima. Pedru aariipiwa murima vantxipale mwaha wa etthu aapankaawe. Nnaamweera vareene hiiho, Yesu khaamunyanyanle Pedru. Yesu vaavo aavinyererihinwaawe, owo anvaha eparakha ekina Pedru weera oonihere omusivela wawe. Yesu aamuthanlela Pedru muteko wookukhula iputtiputthi sawe. (Yoh. 21:15-17) Ni Pedru aakwanihera yoothanleliwa eyo. Pedru aarowa oYerusalemu nihiku na Pentekoste ni aahoottihiwa ni munepa wootteela. w23.09 epaax. 22 eparag. 6-7
Nanaveli, 15 a Julho
Okukhule iputtiputthi saka. — Yoh. 21:16.
Murummwa Pedru aalempe ha wa asitokweene a mmulokoni, “kukhulani sokukhula sa Muluku.” (1 Ped. 5:1-4) Waari weera nyuwo mwa mutokweene a mmulokoni, hiyo noosuwela weera munnaasivela asinna nave munnatthuna waakosoopa nnene. Mene ikwaha sikina nyuwo pooti okhala oowaatteliwa ni ookhulumuwa vantxipale mpaka okhala wooxupa okwanihera yoothanleliwa anyu. Yakhumelela eyo muntthuneya opaka eheeni? Muulume ni Yehova mmuleelaka moota muniisoonelaanyu. Pedru alempe ha: “Ole onrumela, arumele ni ikuru seiye Muluku onvahiyaiye.” (1 Ped. 4:11) Pooti weeraka asinna ennaviriha maxupo yaawo ehinrowa omala elapo ene yeela. Mene muupuweleke weera “mukukhuli ahu mutokweene,” ori Yesu Kristu, owo pooti waakhavihera asinna awo opwaha mweeraanyu mwaakhavihere, pooti opaka eyo viinaano vaava naari elapo enyowani. Etthu Yehova onwehereraawe wa asitokweene a mmulokoni, ti yooweera yaasiveleke asinna, yaakukhuleke ni ekhaleke “ntakihero wa sookukhula iyo.” w23.09 epaax. 29-30 eparag. 13-14
Namararu, 16 a Julho
Apwiya annasuwela myupuwelo sa asuweli wi siri sa ethiru. — 1 Akor. 3:20.
Nihitthareke myuupuwelo sa atthu, wakhala weera nnoona itthu ntoko atthu enoonelaaya, hiyo pooti omuhiya Yehova vamoha ni malamulo awe. (1 Akor. 3:19) “Miruku sa elapo” emaara sintxipale sinnikhanyerera opaka miteko sa erutthu. Akristu akina oPérgamo ni oTiatira yannakokhorela soolohera sa ethiru. Yesu aavaha miruku miloko seiyo sapaka itthu soonanara ntoko okonihana woohireerela. (Apok. 2:14, 20) Olelo, ninnaviriha maxupo ennikhanyerera opaka soonanara. Amusi ahu ni asinthamwene ahu akina pooti onikhanyerera opaka itthu sa weerutthuni. Mwa ntakihero, awo pooti oneerela weera ntthareke sootthuna sa murima ahu ehimaka weera malamulo a mBiblya ti akhalayi. Imaara sikina, hiyo pooti wuupuwelaka weera moota Yehova oneettihaawe itthu khokwanenle. Hiyo pooti weereriwa “opwaha seiye silempwe.”1 — Akor. 4:6. w23.07 epaax. 16 eparag. 10-11
Namaxexe, 17 a Julho
Nthamwene onatthuna ehuhu yothene, omphwanaphwana ni munna òyariwa ehuhu yovalavela — Mir. 17:17.
Maria amayawe Yesu yannatthuneya okhalano ikuru. Owo aari mwali oohitheliwa, menento owo aarupala. Owo khatonko omukosoopa, naari neere, khatonko omuhuwa mwaana, mene annatthuneya omukosoopa mwaana mmoha yoowo aarowa okhala Mesiya. Okhala weera aari muthiyana oohipatxeriwa, Maria aarowa omwiiwanyeiha moota heeni Yosefe yoowo aakela omuthela? (Luka 1:26-33) Maria aawenre moota heeni okwanihera yoothanleliwa ele yootepa oxupa? Owo aahaasaasa nikhavihero naatthu akina. Mwa ntakihero, Maria anvekela nlaika Gabriyeli weera amwiiwanyeihe moota onkelaawe owere okwanihera yoothanleliwa ele. (Luka 1:34) Opwaha mwa yeeyo, Maria aapaka mukwaha “arowaka omwako” muttetthe wa oYuda weera aamuxekure munnawe eeriwa Elizabethi. Elizabethi aamuttottopela Maria ni aahuupuxeriwa weera uulume sa eprofesiya woohima sa mwaana a Maria. (Luka 1:39-45) Maria aahima weera Yehova aamukhavihera ni ‘moono awe wa ekuru.’ (Luka 1:46-51) Yehova anvarihela muteko Gabriyeli ni Elizabethi weera emulipihe Maria. w23.10 epaax. 14-15 eparag. 10-12
Namathanu, 18 a Julho
Wa Muluku ni atith’awe onikhalihale mamwene ni anamakeya. — Apok. 1:6.
Atthu vakhaani ti enthanliwa ni munepa wootteela ni mwaha wa yeeyo awosa aakhalano onthamwene woothanleya ni Yehova ni makristu awo 144.000 anrowa okhala anamakeya wiirimu vamoha ni Yesu. (Apok. 14:1) Nipuro nootteela na mpeweni ninthoonyera akristu awo ntoko anamwane oomunepani ethanlinwe ni Muluku elapo ela ya vathi. (Arom. 8:15-17) Nipuro nootteelaxa na mpeweni naathoonyera wiirimu weiwo ori Yehova, “ekuwo” enkawanya nipuro nootteela ni nootteelaxa enthoonyera erutthu ya Yesu vaavo aaraawe elapo ela ya vathi. Vaavo aaraawe elapo ela ya vathi owo aakhalano erutthu ntoko ya mutthu, nto khiwaawereya orowa wiirimu ni okhala namakeya a etempulu ya omunepani. Avahereraka erutthu awe ntoko makeya, Yesu oohula ephiro wa akristu ootheene othanliwa weera ekhaleno ekumi wiirimu, hihale ntoko Yesu akristu othanliwa tho entthuneya ohiya erutthu aya weera yakhele ntthuvo naya wiirimu. — Aheb. 10:19, 20; 1 Akor. 15:50. w23.10 epaax. 28 eparag. 13
Esaabadu, 19 a Julho
Ehuhu ennakimalela wuluma sa Yedeyoni. — Aheb. 11:32.
Yedeyoni mwaha woosuwela weera toohimalela waamukhavihera okhala oomaleleya vaavo aathorihiwaawe ni alopwana a wEfraimi. (Aph. 8:1-3) Yedeyoni khaakunve onyoonyiwa. Owo aakhalano wiiyeviha mmuupuweloni, mwaha woowiiwelela moomaleleya etthu yuulumaaya asilopwana ale owo aawera omaliha mwaha ole. Nna ntakihero nooreera otthara asitokweene yaathorihiwaka vale, yiiwaka ni opaka itthu moomaleleya. (Yak. 3:13) Opaka eyo enookhavihera muloko okhala wa murettele. Yedeyoni attottopeliwakaru mwaha woowaavuluxa atthu a Muluku mmatatani mwa aMidiyani owo anvaha ovuwa wootheene Yehova. (Aph. 8:22, 23) Asitokweene enkela otthara moota heeni ntakihero na Yedeyoni? Awosa pooti onvuwiha Yehova mwaha wa itthu sootheene enpakaaya. (1 Akor. 4:6, 7) Mwa ntakihero, wakhala weera mutokweene oottottopeliwa mwaha wa mikhalelo sawe sooxuttiha owo pooti ohima weera oowera okhumela nnene mwaha wa Biblya naari mwaha wa etreinamentu mareherero a Yehova enaavahaaya asinna. Etthu ekina asitokweene entthuneyaaya wiikosoopa ori opaka itthu ni yootthuna weera ehimmwe. w23.06 epaax. 4 eparag. 7-8
Edomingu, 20 a Julho
Myupuwelo saka kasihiyene myupuwelo sanyu. — Yes. 55:8.
Wakhala weera ele ninvekenlaahu Yehova kheyereñye, hiyo pooti wiipakela makoho ala mararu. Noopatxera: ‘Neereke kinvekela etthu yooreerela?’ Ikwaha sintxipale ninnuupuwela weera etthu yooreera wa hiyo. Pooti weeraka etthu eyo ninvekelaahu khehiyono yooreera wa hiyo ni khenrowa okhala mwa mahiku mantxipale. Ni wakhala weera ninvekela weera niwere omaliha maxupo mamoha, apaale pooti yookhala etthu yootepa oreera ninwehereraahu mpuwa mwa maxupo awo. Ni pooti weera itthu ikina hiyo nnanvekelaahu Yehova khasinvarihana ni yootthuna awe. (1 Yoh. 5:14) Nkuupuwelani ntakihero na anamuyari, awosa yaamuvekela Yehova weera mwanaya avirelele okhala mweekhaikhaini. Onkhala ntoko khowaari woonanara ovekela eyo. Mene Yehova khamukhanyerera mutthu weera amukokhorele. Owo ontthuna weera, ootheene ahu wahela mpuwa anamwane ahu ethanleke mwaneene aya omukokhorela Yehova. (Ola. 10:12, 13; 30:19, 20) Nto ohiya omuvekela Yehova weera anamwane ahu evirelele okhala veekhaikhaini, asitiithi onttuneya omuvekela Yehova weera aakhavihere ovara murima aya wa anamwane aya ni oweeriha omusivela Yehova ni okhala nthamwene awe. — Mir. 22:6; Aef. 6:4. w23.11 epaax. 21 eparag. 5; epaax. 23 eparag. 12
Norempa, 21 a Julho
Muhakalalihaneke [mukina ni mukhwawe]. — 1 Ates. 4:18.
Menento mwaha wa heeni oraaya wootthuneya waamaaliha asinna ni arokora? Ereferensiya emoha ya Biblya, ehimme weera masu Paulo ovarihenlaawe muteko ooweera ‘omaaliha,’ entaphulela ‘okhala vakhiviru va mukhwiihu weera nimulipihe.’ Aani, vaavo nnaamaalihaahu asinna, ninnaakhavihera weera evinye ni evirelele weettela ephiro ya ekumi. Emaara yootheene hiyo nnaapwatthaahu asinna ninlaka naawo, ninnoonihera weera ninnaasivela vantxipale. (2 Akor. 7:6, 7, 13) Omoriwa ikharari ni omaaliha itthu soolikana. Mwa mukhalelo heeni? Vaavo mutthu onammorelaawe ikharari mutthu onviriha maxupo, owo onnatthuna ommaaliha ni omukhavihera mutthu owo. Mene etthu yoopatxera nimpakaahu ori ommorela ikharari, avinyaka ninnapaka etthu weera nimmaalihe. Nrowe noone moota Paulo uupuwelenlaawe ikharari sa Yehova ni nimaaliho owo onnivahaawe. Paulo ohimme ha woohima sa Yehova, Paulo ohimme weera Yehova, ‘Tiithi a ikharari ni animaaliho.’ — 2 Akor. 1:3. w23.11 epaax. 9-10 eparag. 8-10
Nanaveli, 22 a Julho
Mene ninnìnvuwiha tho mohawani mwahu. — Arom. 5:3.
Atthareli ootheene a Yesu Kristu ennaweherera oviriha maxupo. Moone ntakihero na Paulo. Owo aalenle ha akristu a wAtesalonika: “Ni vetthwitthuni vavale narahu variyari vanyu, nàttantta wolelani wi nnaphwanela ohawa, ntoko-tho ephattunwaya ni musuwenlaanyu.” (1 Ates. 3:4) Ni asinna a Okorinto murummwa Paulo aalepenle ha: “Vekhaikhai nkintthuna wi muhisuwele, asinna, sohawa sinikhumelenle. . . . Wowi siso wòniphwela wothe okhala n’okumi.” (2 Akor. 1:8; 11:23-27) Mahikwaano, ootheene hiyo, pooti oviriha maxupo a moota mukina. (2 Tim. 3:12) Neereke mootoko oviriha maxupo a ottharatthariwa mwaha wa omuroromela wanyu Yesu? Naari neereke asinthamwene anyu, amusi anyu, annooveehani? Pooti weera awo khanookosoopani nnene, nave-tho pooti weera nyuwo munnaviriha maxupo omutekoni mwaha wa ororomeleya wanyu. (Aheb. 13:18) Nave-tho pooti weera nyuwo munnaviriha maxupo a ottharatthariwa ni anamalamulela a elapo mwaha wa muteko nyuwo munvaraanyu woolaleera mene muhipwatthaka maxupo nyuwo munnkumanaanyuno, Paulo ohimme weera onoowereya ohakalala. w23.12 epaax. 10-11 eparag. 9-10
Namararu, 23 a Julho
Mòkivelaveliha vamaithoni va atthu a elapo. — Eph. 34:30.
Yakobe aaviriha maxupo mantxipale, Simiyoni ni Levi khiyaananarinhe paahi nsina na emusi aya mene nto nsina na Yehova tho, opwaha mwa yeeyo, Rakheli aamwaariye oosiveleyaxa a Yakobe yaahookhwa vaavo yaamuyaraaya mwanayasa anaaveeli. Mwaha wa etala yaakhanle nipuro yaakhalaaya, Yakobe nnaamweera uuluvanle aathaama arooka elapo ya wExipitu. (Eph. 35:16-19; 37:28; 45:9-11, 28) Nnaamweera saamweerenle sootheene iye, Yakobe khaatonko oyeleela nroromelo nawe wa Yehova ni soolaihera sawe. Yehova aamonihera Yakobe weera annamwaakhulela, mwa ntakihero, Yehova annamureeliha Yakobe mwa itthu sa weerutthuni. Yakobe aamuxukurela vantxipale Yehova mwaha wookumana ni mwanaawe osiveleyaxa Yosefe yoowo uupuwelaawe weera aahookhwa mwa iyaakha sa muttuli. Etthu yaamukhavihenre Yakobe ovilela maxupo ootheene ale waari onthamwene aaraaweno ni Yehova. (Eph. 30:43; 32:9, 10; 46:28-30) Navirelela okhalano onthamwene woolipa ni Yehova, hiyo tho nnoowera oviriha maxupo yaawo nahaweheraraahu. w23.04 epaax. 15 eparag. 6-7
Namaxexe, 24 a Julho
Yahvéh ti mukukhuli aka, nkinrowa othoiwa etthu. — Nsal. 23:1.
Va Nsalmu 23, Davidi aahoonihera weera annamuroromela Yehova ni weera owo annamusivela ni omukosoopa. Owo tho aahoonihera onthamwene aaraaweno ni Yehova ni aamwiitthana Yehova okhala Mukukhuli awe. Davidi annisoona okhala oovareleleya ahiyaka ekumi awe yeettihiwaka ni Yehova ni annamuroromela moomalela. Davidi aasuwela weera Yehova ammoonihera nsivelo mahiku mootheene. Mwaha wa heeni Davidi aaraaweno nroromelo nno? Davidi ikwaha sootheene anniisoona okosoopiwa mwa nnenesene ni Yehova. Ikwaha sootheene owo annakhalano itthu aahaawelaawe. Opwaha mwa yeeyo, Davidi aasuwela weera Yehova nthamwene awe ni annamwaakhulela. Ni Davidi aasuwela weera, ahipwatthaka ele yaarowa okhumelela muhoolo, Yehova aamurowa omukosoopa owo. Nroromelo Davidi aaraaweno woohima sa nsivelo na Yehova naari noowera opwaha soohaawela sawe, ni yaari yeeyo yaamweeriha Davidi okhala oohakalala. — Nsal. 16:11. w24.01 epaax. 29 eparag. 12-13
Namathanu, 25 a Julho
Miyo kiri ni nyuwo mahiku othene mpaka emalihero ya olumwenku. — Math. 28:20.
Ovinyera ekhotto yanaaveeli ya elapo yootheene, muloko wa Yehova mwa ilapo sintxipale, onnawera ovara muteko woolaleera mootaphuwa. Mweekhaikhai, muteko woolaleera wa elapo yootheene, onnavirelela wunnuwa. Olelo va, asitokweene a Mukuttula Woolamulela, ennavirelela otthara miruku sa Yesu. Awo ennapaka eyo ewehexexaka waari weera soothanla saya sinnavarihana ni ele Yesu ontthunaawe. Opwaha mwa yeeyo, asitokweene a esirkwiitu ni asitokweene a mmulokoni ennavariheliwa muteko weera ehimeke miruku iya mmulokoni. Asitokweene oothanliwa, eri “ntata nolopwana” na Yesu. (Apok. 2:1) Ekhaikhai weera asitokweene ootheene toohimalela ni ennafaliyari. Ikwaha ikina Mose ni Yehoxuwa yannafaliyari, mpakana-tho arummwa. (Nam. 20:12; Yeh. 9:14, 15; Arom. 3:23) Mene nnaamweera vareene hiiho, hiyo ninnoona nnene sene weera Yesu onnavirelela omweettiha kaporo oororomeleya ni asitokweene a mmulokoni nave owo onoovirelela waavarihela muteko asilopwana ala. Tivawonto, hiyo nookhalano mathowa enneeriha ororomela miruku Yesu onnivahaawe aavarihelaka muteko asilopwana ala oororomeleya. w24.02 epaax. 23-24 eparag. 13-14
Esaabadu, 26 a Julho
Vanonto mukhale òmutakiha Muluku ntoko anamwane òsiveleyaxa. — Aef. 5:1.
Hiyo-tho ninnanvuwiha Yehova nuulumaka sa owo mwa nsivelo, moomuxukurela ni mwa nttittimiho. Vaavo ninrowaahu mmutekoni moolaleera, nuupuweleke weera yootthunaahu ori waakhavihera atthu omoona Yehova ntoko Tiithi ansivelo. (Yak. 4:8) Wa hiyo ti eparakha owoonihera atthu weera Yehova ti Muluku ansivelo, axariya, amiruku, a ikuru, ni weera owo ookhalano mikhalelo sikina sootikhiniha. Mukhalelo mukina wonvuwiha Yehova ni omuhakalaliha ti vaavo nimpakaahu ele ninweraahu weera nimutakiheke. Naapakaka eyo, atthu akina ennoonelela weera hiyo toovirikana ni atthu akina. (Math. 5:14-16) Vaavo nintthekulaahu ni atthu awo, pooti weeraka ninnakhalano eparakha yoowaaleela mwaha wa heeni nraahu oovirikana ni atthu akina. Yookhumelelaaya tiyooweera, atthu akina ooreera murima pooti otthuna oxuttera sintxipale woohima sa Muluku ahu. Vaavo nnanvuwihaahu Yehova mwa mikhalelo iya, owo onnahakalala vantxipale. — 1 Tim. 2:3, 4. w24.02 epaax. 10 eparag. 7
Edomingu, 27 a Julho
Awerye olipihera . . . ni wàvanya. — Tito 1:9.
Weera mukhale mukristu oolipa moomunepani, nyuwo muntthuneya oxuttera ovara miteko. Ti seiyo sinrowa wookhaviherani okwanihera miritti sanyu mmulokoni, ni owera ophwanya muteko yoowo oneera wookhavihereni okosoopa soothowa sa veemusini vanyu, opwaha mwa yeeyo, onimookhaviherani okhala oowiiraana ni atthu akina. Mwa ntakihero, muxuttere osoma ni olepa nnene sene. Biblya oneera, osoma masu a Muluku mahiku ootheene ni ophimelela ele nisommaahu, onoorowa omukhavihera mutthu okhala oohakalala ni okhumela nnene mwa itthu sootheene. (Nsal. 1:1-3) Omusoma Biblya mahiku ootheene, onoorowa wookhaviherani osuwela moota Yehova onuupuwelaawe, nave-tho onoorowa wookhaviherani wuupuwelela nnene ni ovarihela muteko miruku mumphwanyaanyu mBiblyani. (Mir. 1:3, 4) Mmulokoni entthuneya asinna ooxuttiha nnene weera evaheke miruku sinkhuma mBiblyani. Wakhala weera nyuwo munooxuttera osoma ni olepa nnene sene, nyuwo muneereke opaka nyaha soolipiha ni ikomentaariyu sooreera sinrowa olipiha nroromelo na asinna. Nave-tho nyuwo muneereke olepa itthu sootthuneya, sinoorowa wookhaviherani nyuwo ni sinoolipiha nroromelo na asinna. w23.12 epaax. 26-27 eparag. 9-11
Norempa, 28 a Julho
Muluku ori ni nyuwo, t’ori mutokwene ompwaha mwittana ole ori mwelaponi. — 1 Yoh. 4:4.
Vaavo nyuwo munoovaanyu, muupuweleleke itthu Yehova onrowaawe opaka muhoolo vaavo Satana onrowaawe onyaanyiwa. Yoowoonihera emoha yaapakinwe okonkreesuni a 2014. Emusi emoha yannuupuwelela moota yaarowaaya okhala oparaisu. Nave awo yaahuupuwela moota eliivuru ya 2 Timotheyo 3:1-5 araaweno masu vaavo onuulumaawe sa eparaisu eeraka: ‘Vano osuwele ela wi, elapo enyowani eneekhale ehuhu yooreera. Veekhaikhai, atthu khenrowa okhala oowiitthuna, oosiveliwa muhakhu, oowiikuxa, oowiisoona, ooruwana, eneereke owiiwelela asinamuyari aya, enrowa okhala ooxukura, khenrowa okhala ootakhala, oowuuma murima, enrowa okhala oomoriwa ikharari, khenrowa okhala anamasomela, enrowa okhala oowiisuumaaliha, khenrowa othamaliwaka, khenrowa oveeha sooreera, khenrowa okhala oowoka, alolo, khenrowa osareya mwiixi, khenrowa osiveliwa soopuha sa erutthu opwaha omutthuna Muluku, khenrowa wooneihaka ekhalelo aya ya elapelo, khenrowa okhoottaka owera waya: aani atthu ala owaattamele.’ Neereke nyuwo munnatthekula ni amusi anyu naari ni asinna woohima sa ekumi ninrowaahu okhalano elapo enyowani? w24.01 epaax. 6 eparag. 13-14
Nanaveli, 29 a Julho
Mwa yowo kinnahakalala’mo. — Luka 3:22.
Ti woomaaliha vantxipale osuwela ele Biblya onhimaawe eeraka: “Yahvéh onnasiveliwa ni muloko awe”. (Nsal. 149:4) Mene ikwaha ikina, atthu akina ennakhulumuwa ni ennuupuwela ha, ‘Keereke miyo kinnavareleya muteko vamaithoni va Yehova?’ Arumeyi antxipale a Yehova a khalayi, yannawanano miyuupuwelo ntoko iya. (1 Sam. 1:6-10; Yobi 29:2, 4; Nsal. 51:13 [51:11, NM]) Biblya onniiwanyeiha weera atthu oohimalela pooti omuhakalaliha Yehova, ni waakhuleliwa ni yoowo. Mwa mukhalelo heeni? Nintthuneya woonihera ororomeleya wahu wa Yesu Kristu ni obatiziwa. (Yoh. 3:16) Mwa yeeyo, ninnoonihera wa atthu ootheene weera noottharuwa soottheka sahu nave tho ninnamulaihera weera nnoorowa opaka yootthunaawe. (Mit. 2:38; 3:19) Yehova onnahakalala vaavo nniilipiheraahu omwaattamela owo. Vaavo nimpakaahu ele ninweraahu weera nikwanihere yoolaihera ahu, Yehova onoorowa onaakhulela ni nnookhala asinthamwene awe a vanikuthani. — Nsal. 25:14. w24.03 epaax. 26 eparag. 1-2
Namararu, 30 a Julho
Wona wi hiyo khannawerya ohiya wuluma seiyo nònnahu ni nìwalahu. — Mit. 4:20.
Wakhala weera guvernu ookhoottiha olaleera, hiyo nintthuneya otthara ntakihero na arummwa nivirelelaka olaleera. Nroromeleke weera Yehova ononinikhavihera ovara muteko woolaleera. Menento onnathuneya opaka nivekelo ninvekelaka miruku. Munvekele nikhavihero Yehova weera nwere oviriha maxupo. Antxipale a hiyo ninnaviriha maxupo, ohiya paahi oothoiwa itthu sa weerutthuni mene nto maxupo ammuupuweloni tho. Antxipale ahaayeleela yaale yaasivelaaya mookhwaani, akina ennaviriha maxupo veemusini, oottharatthariwa naari maxupo makina. Iretta ni ikhotto sinnantxeerera maxupo awo. Mmuhuleleke murimaanyu Yehova mmuleelaka itthu sootheene munvirihaanyu ntoko hiihaale mummulelaanyu nthamwene anyu, nyuwo muroromeleke weera Yehova ‘anoowooniherani mahala awe’ (Nsal. 37:3, 5) Etthu enkela onikhavihera ovilela maxupo, ori, ‘ohihiya ovekela.’ (Arom. 12:12) Yehova oosuwela itthu arumeyi awe envirihaaya, Yehova “onnìwa sowikhupanyera saya ni onnàvuluxa.” — Nsal. 145:18, 19. w23.05 epaax. 5-6 eparag. 12-15
Namaxexe, 31 a Julho
Muthanlaka yewo enàsivela Apwiya. — Aef. 5:10.
Vaavo nimpakaahu yoothanla yootthuneya, onnatthuneya osuwela “yeyo enàsivela Apwiya” ni opaka itthu moovarihana ni yootthuna eyo. (Aef. 5:17) Naaphwanyaka eversu ya mBiblyani woohima sa mukhalelo ahu, onkhala ntoko niphwannye etthu Yehova onuupuwelaawe woohimna sa mwaha owo. Nto vaavo ninvarihelaahu muteko miruku sa Yehova, ninnapaka soothanla sooreera. ‘Mutakhali,’ naari neere, mwiittani ahu, Satana, ontthuna weera naatteliweke ni itthu sa elapo ela, ni ohikhalano etempu yonvarela muteko Yehova. (1 Yoh. 5:19) Wakhala weera khaninwehexexa nnene, mukristu pooti opatxera osiveliwaxa ni musurukhu, osoma ni muteko, ohiya ottottela mureerelo iparakha iyo weera anvarele Yehova. Wakhala weera eyo enimweereya, onoorowa wooneya weera noopatxera wuupuwela ntoko atthu a mulaponi. Ekhaikhai weera musurukhu, osoma ni itthu sa weerutthuni khaiyene ti soonanara. Mene iyo khasintthuneya weera sikhaleke nipuro noopatxera mweekumini mwahu. w24.03 epaax. 24 eparag. 16-17