Agosto
Namathanu, 1 a Agosto
Sovalavela sa mulipa òloka khasirere, nto mwa sothene seiyo Yahvéh onnamukumiha’mo yowo. — Nsal. 34:20 [34:19, NM].
Nsalmu nna ninnahima itthu piili sootthuneya: (1) Anaxariya ennaviriha maxupo. (2) Yehova onnaakhavihera vaavo envirihaaya maxupo. Yehova ompaka moota heeni eyo? Moota mmoha ompakaawe eyo ori onikhavihera okhalano moonelo wooreera wa ekumi ahu wa elapo ela ninkhalaahu. Yehova tho onnanlaihera weera nnookhalano ohakalala vaavo nimmukokhorela ahu. Naamwi vareene hiiho, Yehova khanniroromeliha weera khanikumanakano maxupo. (Yes. 66:14) Yehova onnanooperera owehexexa muhoolo vaavo ninkela ahu okhalano ekumi yooreera ntoko owo aatthunaiye ovinyero khalayi. Ekumi yoohakalaliha ni yoohimala. (2 Akor. 4:16-18) Niwehereraka ophiya nihiku nno, Yehova onookela onikhavihera ovirelela onvarela owo nenne nxiiye nihipwatthaka maxupo ninviriha ahu. (Wikh. 3:22-24) Etthu heeni ninxutterahu ni matakihero arumei a Yehova akhalayi ni aninano? Hiyo pooti oviriha maxupo nahawehereraahu. Mene nto naamuroromelaka Yehova anoonikhavihera ovilela. — Nsal. 55:22. w23.04 epaax. 14-15 eparag. 3-4
Esaabadu, 2 a Agosto
Awìwelele atthu anlamula. — Arom. 13:1.
Hiyo pooti oxuttera etthu ni ntakihero na Yosefe ni Maria, yaawo yaari oolikaneene owiiwelela anamalamulela nnaamweera ikwaha ikina waakhala wooxupa. (Luka 2:1-6) Moone ekwaha weererinwaaya ororomeleya waya vaavo Maria aarupanlaawe. Namalamulela oRoma Augusto aakumihera nlamulo neera atthu ootheene wannatthuneya otthikela ecidade aya weera yiilepihe. Yosefe ni Maria yaaheetta mpaka, mukwaha yoowo yaarowaaya weetta ikiloometru 150 mphiro yoowo woowaatta isubida ni mukhuruwelo, mukwaha ole khowaari wookhweya mwaha wooweera Maria aari ni muritti wa miyeeri 9. Ankha waakhanle weera Maria oyara mphironi? Awo yanxupeya vantxipale ni ekumi ya Maria ni ya mwaana yoowo muhoolo aarowa okhala Mesiya. Waakhanle weera awo khiyaatthuna yaamukela ovarihela muteko itthu iya weera ehimwiiwelele namalamulela ole. Yosefe ni Maria khiyaahiñye soohaawela saya siwootxelihaka wiiwelela nlamulo na anamahoolela. Yehova aahaareeliha vantxipale mwaha woowiiwelela waya. Maria aaphiya nnene sene oBethelehemu ni aamuyara mwaana a ekumi yooreera, opwaha mwa yeeyo, aakhavihera okwanihera eprofesiya! — Mik. 5:1 [5:2, NM]. w23.10 epaax. 8 eparag. 9; epaax. 9 eparag. 11-12
Edomingu, 3 a Agosto
Nlipiheraneke [mukina ni mukhwaawe]. — Aheb. 10:25.
Nankha wakhala weera nyuwo munnoova okomentari omithukumanoni? Nyuwo pooti wiireherera nnene sene. (Mir. 21:5) Wakhala weera nyuwo muhiiwexexa nnene mwaha onthokororiwa, onimookhweelani ovaha ekomentaariyu anyu mmithukumanoni. Etthu ekina enkela wookhaviherani ori ovaha ikomentaariyu sookhuveya. (Mir. 15:23; 17:27) Ovaha ikomentaariyu sookhuveya onimookhaviherani nyuwo owina woova. Wakhala weera munoovaha ikomentaariyu sookhuveya ni sooluluwanya, enimoonihera weera nyuwo mwahiwexexa mwaha owo. Nankha wakhala weera nyuwo mootthara miruku iya nlelo munavirelela woova okomentari? Nyuwo muroromeleke weera Yehova onnahela mwiitti wiilipihera wanyu ni itthu munweraanyu opaka. Opaka ele munweraanyu khontaphulela opaka itthu iye muhinweraanyu. (Luka 21:1-4) Mene nto mukhaleno yooluluwanya yeeyo munkelaanyu owera okwanihera. (Afil. 4:5) Munvekeleke Yehova weera mukhaleno murima woomaaleleya naari okhalano yooluluwanya ya ovaha ekomentaariyu yookhuveya. w23.04 epaax. 21 eparag. 6-8
Norempa, 4 a Agosto
Niwanrene niphattakala . . . ni ekapaseti. — 1 Ates. 5:8.
Murummwa Paulo oonilikanxera ni nakhotto ori oolikaneene weera awane ekhotto. Okhottoni nakhotto ontthuneya okhala oolikaneene weera awane ekhotto ewoora eri poothe. Enneereya etthu emoha-moharu ni hiyo. Weera nikhale oolikaneene weera nivuluwe nihiku na Yeova nintthuneya owara eyuuma ya nroromelo ni nsivelo ni ekapasete ya yooweherera. Eyuuma yannakosoopa murima wa nakhotto. Nroromelo ni nsivelo ninnakosoopa murima ahu. Mikhalelo iya inoorowa onikhavihera ovirelela onvarela muteko Muluku ni Yesu. Nroromelo ninnaneeriha ororomela weera Yehova onoorowa waatthuvela ootheene yaale ammwaasa ni murima wootheene. (Aheb. 11:6) Nroromele tho nnoorowa oneeriha ovirelela okhala oororomeleya wa muhooleli ahu, Yesu. Nnaamweera emaara ekina oxupaka opaka eyo. Weera nlipihe nroromelo nahu ni ovilela wahu nintthuneya oxuttera etthu ni ntakihero na asinna ale envirelela okhala oororomeleya nnaamweera esonttiwaka naari enviriha maxupo a othowa musurukhu. Hiyo pooti osepa omorela mmuraakhoni woowaasa itthu sintxipale sa weerutthuni nlikanxaka ntakihero na asinna ale enkhweihera ekumi aya weera ehele Omwene wa Muluku nipuro noopatxera mweekumini mwaya. w23.06 epaax. 10 eparag. 8-9
Nanaveli, 5 a Agosto
Ole onaweha mahutte, onnòtxela ohepha. — Koh. 11:4.
Wiihiiha mukhalelo woowehexexa miyupuwelo sahu ni soopaka sahu ni onhela mpuwa wiikosoopa weera nihipake itthu soonanara. Muupuwelele weera wiihiiha onneerela eparte yoowiima ya munepa, nto munvekeleke Yehova munepaawe wootteela weera munnuwihere mukhalelo ola wootepa otthuneya. (Luka 11:13; Agal. 5:22, 23) Muhiweherereke etempu okhala yoophwanelela. Elapo ela ninkhalaahu khontthuneya oweherera etempu okhala yoophwanelela, waakhala weera nnooweherera hiyo pooti ohiwera okwanihera sooluluwanya sahu. Nyuwo pooti ohikhalano ntthuno muupuwelaka weera yooluluwanyaanyu ti yootepa oxupa weera mukwanihere. Nto munoonela hayi okwanihera yooluluwanya eyo vakhaani-vakhaani? Naari wakhala weera nyuwo muntthuna wunnuwihera mukhalelo mmoha munoonela hayi woonihera mukhalelo owo mwa itthu vakhaaneene nihiku ti nihiku? Naari wakhala weera yooluluwanya anyu ti yoomusoma Biblya, munoonela hayi opatxera omusomaka etempu vakhaaniini va nihikuni? w23.05 epaax. 29 eparag. 11-13
Namararu, 6 a Agosto
Nto ephiro ya anaxariya ti ntoko ekamama y’oxa yùnnuwaka mpaka nsuwa vamuru. — Mir. 4:18.
Nikhaviheriwaka ni Yehova vamoha ni mareherero awe khennithowa eyootxa yoomunepani mahiku ala oomalihera, eyootxa eyo ennanikhavihera ootheene hiyo ovirelela weetta “musewe wottela.” (Yes. 35:8; 48:17; 60:17) Hiyo pooti ohima weera vaavo mutthu onaakhulelaawe yoosoma ya Biblya owo onnakhalano eparakha yooweetta “musewe wottela.” Atthu akina aneetta mwa etempu vakhaaneene avinyaka enahiya nto akina ennavirelela weetta musewe owo mpaka onkelaayawo. Vanonto musewe ola onkela woowi? Wa ale erinono yooweherera yookela wiirimu, musewe ola onkela “mparadiso mwa Muluku” wiirimu. (Apok. 2:7) Ale erinono yooweherera ya okhala elapo ya vathi, enkela omamaliheroni wa iyaakha 1.000 wa olamulelo wa Yesu kristu vaavo atthu ootheene enrowaaya okhala oomalela. Waakhala weera nyuwo muneetta “musewe wottela” viinaano va, muhiweheke ottuli ni muhihiye weetta musewe ola wootteela mpaka ophiya munkelaanyuwo. w23.05 epaax. 17 eparag. 15; epaax. 19 eparag. 16-18
Namaxexe, 7 a Agosto
Hiyo ninnasivela, niwoko Muluku owo t’opatxenre onisivela hiyo. — 1 Yoh. 4:19.
Muupuwelelaka itthu sootheene Yehova oopakenlaaweni, nyuwo munnamuxukurela ni otthuna onvaherera ekumi anyu. (Nsal. 116:12-14) Biblya onhima weera Yehova tonnivaha “eparakha eri yothene ni yovaha eri yothene.” (Yak. 1:17) Yoovaha eri yootepa otthuneya wa atthu ootheene, ti mukuttho wa Yesu Kristu. Muupuwele ha! Mukuttho wa Yesu wooweerihani nyuwo okhalano onthamwene woolipa ni Yehova. Opwaha mwa yeeyo, Yehova oovaha eparakha ya okhala mahiku ootheene. (1 Yoh. 4:9, 10) Wiivaherera wa Yehova mukhalelo mmoha onoonihera omusivela wanyu Yehova ohiya paahi mwaha wa mukuttho, mene mwaha wa mareeliho ootheene anoovahaaweni. — Ola. 16:17; 2 Akor. 5:15. w24.03 epaax. 5 eparag. 8
Namathanu, 8 a Agosto
Ontthara exariya, onnamòva Yahvéh. — Mir. 14:2.
Vaavo hiyo nnoonaahu weera atthu a mahikwaano kheneettela malamulo a Muluku, ninniisoona ntoko hiihaale iisoonelaawe Lothi. Owo annariipiwa murima “ni mukhalelo wohisumaliha wa atakhali,” woona weera owo aasuwela weera Tiithi awe a wiirimu onniitta mikhalelo iyo sa atakhali. (2 Ped. 2:7, 8) Nsivelo aaraaweno Lothi ni Muluku ni omoova wawe Muluku wooreerela, waamukhavihera ohitthara mikhalelo sa atthu ale yahaatthara malamulo a Muluku. Hiyo-tho, nrukurerinwe ni atthu ahintthara malamulo a Yehova. Nnaamweera vareene hiiho, hiyo pooti ovirelela okhala ootteela va maithoni va Yehova wakhala weera nnoovirelela omusivela Muluku ni oxuttera omoova Muluku wooreera. Weera niwere opaka eyo, hiyo ninnakhaviheriwa ni Yehova. Owo onnavarela muteko eliivuru ya Miruku weera anooperere. Makristu ootheene hiyo, anamwane, alopwana ni athiyana, amiravo ni atthu owunnuwa pooti oxuttera etthu esomaka eliivuru ela. Hiyo naamoovaka Yehova, ninniikosoopa ni khannaasaasera mathowa weera nikhaleno mikhalelo soonanara. w23.06 epaax. 20 eparag. 1-2; epaax. 21 eparag. 5
Esaabadu, 9 a Agosto
Yowo ontthuna orwa vattuli vaka, ìkhotte ni akapatte nihiku ti nihiku [mwiri wa nihaaxero] awe ni akitthareke. — Luka 9:23.
Pooti weeraka nyuwo mooviriha otthara-tthariwa ni mutthu a veemusini vanyu, naari apaale munnasepa waatteliwa ni itthu sa weerutthuni, mutthunaka ohela nipuro noopatxera mweekumini mwanyu yootthuna ya Omwene. (Math. 6:33) Mwa mukhalelo ene yoowo, muroromeleke weera Yehova ohoona itthu sootheene nyuwo mpankaanyu. (Aheb. 6:10) Nave nyuwo munnaakhulela weera masu ala a Yesu teekhaikhai: “Khavo ohiyale emp’awe nari asinn’awe nari asirokoriye nari amaye nari atithi nari anamwane awe nari imatta nthowa na miyo ni na Evanjelyu, ariki ahàkhele milokó sene milokó seiyo ohiyalaiye: vanano vava ehuhu ene yela impa ni asinna ni asirokora ni amaye ni anamwane ni imatta vamosá ni solupatthiwa; ni ehuhu enrwa, okumi wohimala.” (Mar. 10:29, 30) Moohihovela, mareeliho nyuwo mwaakhenlaanyu mantxipale opwaha itthu mpankaanyu. — Nsal. 37:4. w24.03 epaax. 9 eparag. 5
Edomingu, 10 a Agosto
Nthamwene onatthuna ehuhu yothene, onnapwanapwana ni munna oyariwa ehuhu yovalavela. — Mir. 17:17.
Emaara asinna oYudeya yaahaawa etala, asinna a muloko o wAntiyokiya oSiriya yiiwalaaya maxupo yaavirihaaya asinna ale, awosa yaahaamorela ikharari. “Vano òhusera, mutthu ti mutthu a yawo, ntoko awenryaiye, yàvanela wàrumihela etthu yowàkhavihera asinna yari o Yudeya.” (Mit. 11:27-30) Nnaamweera asinna ale yaahaawa etala yaakhala ottai, asinna o wAntiyokiya yaalakela waakhavihera. (1 Yoh. 3:17, 18) Hiyo tho mahikwaano pooti woonihera omoriwa ikharari vaavo nniiwaahu weera asinna akina aaphwanyiwa irisa sa ephattu. Nipakaka itthu moowaakuveya, apaale naakohaka asitokweene a mmulokoni moota hiyo nikhalaahu wookhavihera eprojeetu ni nivahaka idonativu sahu mukaxani sa obra mundial ni naavekelelaka asinna awo ephwanyinwe irisa sa ephattu. Asinna ni asirokora pooti ohaawelaka nikhavihero weera ewere okwanihera sootthuna saya. Vaavo Mwene ahu Kristu Yesu, onrowaawe waathorihaka atthu, aniphwanye hiyo nooniheranaka omoriwa ikharari ni aniwope weera ‘nikhale moomweneni mwawe.’ — Math. 25:34-40. w23.07 epaax. 4 eparag. 9-10; epaax. 6 eparag. 12
Norempa, 11 a Agosto
Opixa wanyu murima osuwelihiwe n’atthu othene. — Afil. 4:5.
Yesu aatthara ntakihero na Yehova na opixa murima. Owo aarumihinwe weera alaleereke “iputtiputthi siriheñye sa empa ya Israeli.” Menento owo aahipixa murima ni annalaleera mittetthe mikina. Mwa ntakihero, ekwaha emoha, muthiyana mmoha ahaakhanle mwIsraelita anvekela Yesu weera amulamihe mwanawe, mooreera murima, Yesu aamulamiha mwaana a muthiyana ole ntoko anvekenlaawe. Mwaha wa omoriwa ikharari, Yesu aamulamiha mwaana a muthiyana ole. (Math. 15:21-28) Moone ntakihero nikina, emaara aapatxenraawe muteko woolaleera, Yesu aahimme ha: “Vano yole anakirune . . . , miyo tho kini kimurune.” (Math. 10:33) Nnaamweera Pedru aamukhontteene vararu, Yesu khaamukhontte Pedru, owo aasuwela weera Pedru aattharuwa ni aari mulopwana ooreera murima. Emaara Yesu aavinyererihiwaawe, owo aarowa wa Pedru, ni moohihovela owo aamuleela weera owo annamusivela. (Luka 24:33, 34) Mpaka va hiyo nohoona weera Yehova ni Yesu ikwaha sootheene awo annoonihera opixa murima. Ankha hiyo? Yehova ontthuna weera hiyo nipakeke ettthu emoha-moharu. w23.07 epaax. 21 eparag. 6-7
Nanaveli, 12 a Agosto
Okhwa khorwa okhala veli. — Apok. 21:4.
Ninrowa ohima eheeni wa atthu ale enhovela waari weera eyo enimweereya? Yoopatxera, Yehova mwaneene tolaihenre. Eliivuru ya Apokalise eneera ha: ‘Mulipa ookilaathi veehitxeni aaheera: ‘Nkoona! Kinapanka soothesene sinyowani.’’ Yehova ookhalano osuwela, owera ni otthuna wookwanihera yoolaaiheraawe. Yanaaveeli, mwa moonelo wa Yehova, ele alaihenraawe enkhala ntoko yookwanela. Tivawonto owo ohimmaawe: ‘Masu ala toororomeleya ni a ekhaikhai. . . . Sookhalihiwa!’ Yanaararu, Yehova annoonihera weera vaavo ampatxerihaawe etthu owo annapaka ele anweraawe weera akwanihere nnene sene. Tivawonto wo enraawe: “Miyo kiri Alfa ni Omega.” (Apok. 21:6) Okhwipi waya, onoosuwanyeya weera Satana ori namootha ni oohiwera, ohiya Yehova. Mutthu oneera: “eyo tiyooreeraxa ehimphwanelaaya okhala ekhaikhai.” Nyuwo pooti omusomela ni omwiiwanyeiha Apokalise 21:5, 6, Muupuwelelaka vamoha ni mutthu owo, ni mweereraka omwiiwanyeiha weera Yehova mwaneene tonniroromeliha weera onookwanihera soolaihera iya. — Yes. 65:16. w23.11 epaax. 7 eparag. 18-19
Namararu, 13 a Agosto
Kini kòpankihe weyo muloko mutokotoko. — Eph. 12:2.
Yehova aapanke yoolaihera ela Abrahamu areene ni iyaakha 75 ni khaarino anamwane. Neereke Abrahamu aahoona okwaniheriwa wa yoolaihera ela? Aahoona eparte emoha. Elapuwakaru mooloko Eufrate ni oweherera mwa iyaakha 25, Abrahamu aahoona oyariwa wa mwanawe Isakhi. Eyo yaari etthu yootikhiniha. Sivirakaru iyaakha 60, owo aahoona oyariwa wa asisulu awe, Esawu ni Yakobe. (Aheb. 6:15) Mene Abrahamu khaawonne asisulu awe ekhalaka muloko mutokweene ni evolowaka elapo yoolaiheriwa. Nnaamweera vareene hiiho, mulopwana ole oororomeleya aakhalano onthamwene woolipa ni Mpattuxaawe. (Yak. 2:23) Vaavo Abrahamu ankelaawe ovinyererihiwa, owo onkela ohakalala vantxipale asuwela weera, mwaha wa nroromelo ni opixa wawe murima, maloko ootheene a elapo ya vathi yaareelihiwa! (Eph. 22:18) Ninxuttera eheeni? Apaale hiyo pooti ohoona viinaano va soolaihera sootheene sikwanelaka. Mene nakhala oopixa murima, ntoko Abrahamu, nnoorowa okhalano nroromelo weera Yehova ononreeliha viinaano vaava ni muhoolo mwa elapo enyowani. — Mar. 10:29, 30. w23.08 epaax. 24 eparag. 14
Namaxexe, 14 a Agosto
Mahiku othene amwànsaiye Yahvéh, Muluku àmuruweriha. — 2 Sow. 26:5.
Mwene Oziya areene mmiravo, owo aari oowiiyeviha. Owo aaxuttera ‘omoova Muluku.’ Oziya akhwiiye areeneno iyaakha 68, mpuwa mwa ekumi awe Yehova aamureeliha. (2 Sow. 26:1-4) Oziya aawina miloko sintxipale sa amwiittani awe ni owo aaheeriha weera Yerusalemu akhale oovareleleya. (2 Sow. 26:6-15) Mweekhaikhai, Oziya aahakalala vantxipale mwaha wa itthu iye aawenraawe opaka akhaviheriwaka ni Yehova. (Koh. 3:12, 13) Mwene Oziya wannamusivela waaleelihera atthu yeeyo yaarowaaya opakaka. Neereke eyo yammweeriha wuupuwelaka weera wannatthuneya opaka itthu sootheene aatthunaawe? Nihiku nikina, Oziya aahivolowa mu etemplu ya Yehova ni aaheerera opahera erubani vankuwani, etthu mamwene yahaatthuneyaaya opaka. (2 Sow. 26:16-18) Namakeya mmoha Azariya aaheerera omukhavihera, mene Oziya aanyoonyiwa vantxipale. Mooriipiha; murima, Oziya khaavirelenle okhala oororomeleya wa Yehova, owo aattaruxiwa ni eretta ya makokho. (2 Sow. 26:19-21) Itthu saamurowa omweettela nnene aavirelenle okhala oowiiyeviha! w23.09 epaax. 10 eparag. 9-10
Namathanu, 15 a Agosto
[Owo] . . . ànasempa ni ànamwalana ni amalapo yale, awòvaka atthu òwineliwa. — Agal. 2:12.
Nnaamweera aari mukristu oothanliwa, murummwa Pedru aawanano ni maxupo a okhulumuwa. Eyaakha ya 36 Kristu aawiiyeene, Muluku aamurumiha Pedru wa Korneliu yoowo ahaari muyuda. Vano Korneliu aahoottihiwa ni munepa wootteela ni waahooneya weera “Muluku khanono nthalu” ni ale yahaamuroromela Muluku, naari neere ale yahaakhanle aYuda yaakhalano eparakha yooweerela eparte muloko wa ekristu. (Mit. 10:34, 44, 45) Ni muhoolo mwaya, Pedru aapatxera otxa vamoha ni ale yaahaakhanle aYuda, etthu yeeyo ahintalaawe opaka mweekumini mwawe. Mene, akristu akina yuupuwela weera khiwaari wooreera otxa vamoha ni ale yahaakhanle aYuda. Ni emaara akristu awo yaaronwaaya wAntiyokiya, Pedru aahiya otxa vamoha ni ale yaahaari aYuda, vanooneya weera owo aamoova waaveehiha aYuda ale. Murummwa Paulo, aahoona weera Pedru aapatxera okhala namootha ni owo aamuttaruxa ohoola wa atthu ootheene. (Agal. 2:13, 14) Nnaamweera aapanke etthu ele, Pedru khaakhulumunwe ni owo annapaka ele aaweraawe. w23.09 epaax. 22 eparag. 8
Esaabadu, 16 a Agosto
Onahala owèmexani. — 1 Ped. 5:10.
Apaale munnoonelela weera munnatthuneya oreherera itthu sikina, nto muhikhulumuwe. “Apwiya eri orera murima,” Awo enoorowa wookhaviherani opaka matxentxo ootthuneya. (1 Ped. 2:3) Murummwa Pedru onroromeliha ariki: “Muluku . . . onahala womalelihani nyuwo.” Woopatxerani murummwa Pedru uupuwela weera khiwaareerela okhala vamoha ni Yesu. (Luka 5:8) Akhaviheriwaka ni atthu ala eeli Yehova ni Yesu oosivela vantxipale, Pedru aavilela ni aavirelela okhala mutthareli a Kristu. Yookhumelela ti yooweera Yehova aaheeriha weera Pedru avolowe momweneni “mohimala wa Apwiy’ahu ni Nvuluxa Yesu Kristu.” (2 Ped. 1:11) Ela yaari yoovaha yootepa oreera! Hiihaale ntoko Pedru, nyuwo mwavirelela okhala oolipa ni omuhiya Yehova weera ooxuttiheni, nyuwo munoorowa waakhela ekumi yoohimala. Mweera haawo, yoophwanya ya ekumi yohimala, ti “ovuluxiwa wa munep’anyu.” — 1 Ped. 1:9. w23.09 epaax. 31 eparag. 16-17
Edomingu, 17 a Agosto
Mmukokhorele yowo opankiye erimu ni elapo. — Apok. 14:7.
Ehema yaakhalano nipuro nimoha noohuleya ni noorukureriwa. Weiwo anamakeya yaavaraayawo muteko, enkuwa ya ekhopiri yaakhala vaate weiwo aavahiwaawe makeya vamoha ni ebasiya yooheliwamo maahi. Weiwo anamakeya yaavarihelaaya muteko weera erape ehinaaye opatxera ovara muteko wootteela. (Ott. 30:17-20; 40:6-8) Mahiku ahu ala, akristu oothanliwa ennavara muteko moororomeleya elapo ela ya vathi naari neere nipuro na mpuwa na etemplu ya omunepani. Ebasiya etokweene ya maahi eri nipuro na vaate ennawuupuxera akristu oothanliwa weera ntoko hiihaale makristu ootheene entthuneya ovirelele okhala ootteela wa mukhalelo wa weerutthuni ni wa omunepani. ‘Muloko mutokweene wa atthu’ onrowa omukokhorelaka Yehova woowi? Murummwa Yohani aahoona muloko mutokweene wa atthu ‘weemenleene ohoolo wa ehitxe’ etemplu eyo entaphulela nipuro na vaate asinna enkhala “oholo wa ehitxe ya Muluku envarelaka othana ni ohiyu mpani mwawe.” (Apok. 7:9, 13-15) Nave hiyo ninnavaha mwiitti vantxipale eparakha yeeyo Yehova onivanhaawe yoomukokhorela mwekhaikhai mutempluni mwawe etokweene ya omunepani! w23.10 epaax. 28 eparag. 15-16
Norempa, 18 a Agosto
Khamuhovenle natiri Muluku ammanelaiye, ahìwelelaka, nto àlipiha wiwelela wawe. — Arom. 4:20.
Moota mukina Yehova onvarihelaawe muteko weera anivahe ikuru, ori moorweela mwa asitokweene a mmulokoni. (Yes. 32:1, 2) Nto emaara yeeyo munxupeyaanyu muntthuneya waaleela asitokweene a mmulokoni. Ni muhuupuweleke veeli weera mwaakhulele nikhavihero munvahiwaanyu ni asitokweene a mmulokoni. Yehova onnaavarihela asitokweene a mmulokoni weera enlipihe. Yoowehereraahu eri mBiblyani yookhala ni ekumi wa mahiku ootheene, naari elapo ela ya vathi naari wiirimu. Yoowehereraahu ennanikhavihera ni ennanivaha ikuru nnaamweera nikumanaka ni maxupo. (Arom. 4:3, 18, 19) Ennanlipiha olaleera mitthenka sooreera ni okwanihera miritti ninvahiwaahu mmulokoni. (1 Ates. 1:3) Ti yooweherera ene yeela yaamulipinhe murummwa Paulo. Wa ekaartaawe wa Akorinto owo aahiilikanxera ni eyoopwe yoohilipa. Owo ‘annahooxiwa,’ ni ‘annavalavelihiwa’ owo tho ‘annasondiwa’ ni ‘annamorihiwa.’ Ikwaha sintxipale owo aahalela okhwa. (2 Akor. 4:8-10) Paulo aakhalano ikuru aahaawelaawe weera awere oviriha maxupo aakumanaaweno mwaha wooweera annawehexexa yoowehereraawe. (2 Akor. 4:16-18) Paulo annawehexexa yoowehereraawe ya muhoolo yookhalano ekumi yoohima wiirimu. Owo annaphimelela yooweherera ele, yookhumelelaya yaari yoowera owo annakhala ‘oolipa mahiku ootheene.’ w23.10 epaax. 15-16 eparag. 14-17
Nanaveli, 19 a Agosto
Yahvéh onnavaha muloko awe ikuru, Yahvéh onnareliha muloko awe ni murettele. — Nsal. 29:11.
Neereke yookhala etempu yooreerela weera Yehova oovaheeni etthu munanvekelaanyu?’ Apaale nyuwo muntthuna weera Yehova owaakhuleni moowaakuveya. Mene mweekhaikhai Yehova tonsuwela etempu yooreerela weera aakhule nivekelo nahu. (Aheb. 4:16) Vaavo mavekelo ahu ehinaakhuliwaaya, hiyo pooti wuupuwelela weera waakhula wa Yehova ti “hooye.” Mwa ntakihero, mmiravo aavekenle weera erettaawe elamihiwe. Menento owo khalame. Waari weera Yehova aapaka miiriira ni omulamiha, Satana amweera weera mmiravo ole oovirelela omukokhorela Yehova mwaha wa olamihiwa. (Yobi 1:9-11; 2:4) Opwaha mwa yeeyo, Yehova oolaihera weera muhoolo owo onoorowa omaliha iretta sootheene. (Yes. 33:24; Apok. 21:3, 4) Mpaka nihiku nno ophiya, nihiweherereke olamihiwa mwa miiriira. Nto munna owo waamutthuneya evekelaka Yehova ikuru ni murettele wa mmuupuweloni weera awere ovirelela oweherera ni omukokhorela Yehova moororomeleya nnaamweera avoreiwaka. w23.11 epaax. 24 eparag. 13
Namararu, 20 a Agosto
Khannèrela hiyo mowiwanana ni sottheka sahu nari khananlivela mowiwanana ni sotakhala sahu. — Nsal. 103:10.
Sansoni aapaka yoottheka etokweene nnaamweera vareene hiiho, owo aavirelela omukokhorela Yehova. Owo aahaasaasa eparakha weera apake yootthuna ya Yehova, naari neere, owana ni Afilisti. (Aph. 16:28-30) Sansoni aamuvekela Yehova eeraka ‘mukihiye emaara ela paahi weera kiwinlele ikukuttula Afilisti.’ Yehova aahaakhula nivekelo na Sansoni ni emaara ele mwa miiriira owo anvaha ikuru Sansoni. Mwa yeeyo, Sansoni emaara ele aawiiva Afilisti antxipale opwaha ekumi awe yootheene. Ekhaikhai weera Sansoni aaviriha maxupo mwaha wa soopaka sawe soonanara, mene owo khaahiñye waasaasa opaka yootthuna ya Yehova. Emoha-moharu enneereya ni hiyo, vaavo nimpakaahu yoottheka ninnatthuneya ottaruxiwa naari emaara ekina ninnayeleela eparakha naaraahuno, nto nimulikanxeraka Sansoni, hiyo tho khanintthuneya weemexera omukokhorela Yehova. Muupuweleleke weera Yehova khannihiya. (Nsal. 103:8, 9) Nnaamweera nipakaka itthu soonanara, nintthuneya ovirelela okhala oororomeleya wa Yehova weera anivarihele muteko ntoko hiihaale anvarihenlaawe Sansoni. w23.09 epaax. 6 eparag. 15-16
Namaxexe, 21 a Agosto
Ovilela onnaruha wereriwa, mene wereriwa onnaruha ororomela. — Arom. 5:4.
Eyo khentthuna ohima weera Yehova onnamusivela emaara yeeyo nyuwo munvirihaanyu maxupo a otthara-tthariwa, hooye. Opwaha mwa yeeyo Yehova onnahakalala ni nyuwo, ovilela wanyu onnaruuha waakhuleliwa ni waakhuleliwa iwo mareeliho ohakalaliha! (Nsal. 5:12) Muupuweleke weera Abrahamu aavilela nnaamweera aaviriha maxupo mantxipale, menento Yehova aahakalala vantxipale nuuwo mpaka ophiyera omwiitthana nthamwene awe ni annamoona okhala mutthu a xariya. (Eph. 15:6; Arom. 4:13, 22) Emoha-moharu enneereya olelo va ni hiyo, Yehova khannaakhulela mwaha wa itthu ninweraahu opaka mmutekoni moolaleera naari mwaha wa miritti nraahuno. Mene Yehova onnanaakhulela emaara yeeyo ninvilelaahu ni nroromelo, nave nihipwatthaka wunnuwa wahu naari itthu ninvirihaahu, ootheene hiyo ninnatthuneya ovirelela ovilela. Wakhala weera nyuwo viinaano va munnaviriha maxupo, muroromeleke weera Yehova onnahakalala, vaavo ninsuwelaahu weera ninnaakhuleliwa ni Yehova, ninnakhalano nroromelo noolipa weera itthu Yehova onilaihenraawe sinookwanela. w23.12 epaax. 11 eparag. 13-14
Namathanu, 22 a Agosto
Okhale mulopwana. — 1 Mam. 2:2.
Mukhalelo mukristu ontthuneyaawe okhalano. Mutthu onvaanela nnene ni atthu akina onnawiiwelela moopixa murima nave onnawera osuwela nyuupuwelo ni nyoonelo sa atthu awo. (Mir. 20:5) Nave-tho owo onnawera osuwela mikhalelo sa atthu akina yaawuulumaka vale. Nyuwo khamunrowa osuwela itthu sootheene iyo wakhala weera khamuntthekula ni atthu awo. Wakhala weera nyuwo munanvarihela muteko telefoni naari imensagem weera muulume ni atthu awo, eyo enooweerihani ohaasuwela nnene atthu awo. Nto mwiihiyereke etempu weera mutthekule ni atthu awo. (2 Yoh. 12) Mukristu oolipa moomunepani ontthuneya oxuttera moota woowiikhavihera ni okhavihera emusi awe. (1 Tim. 5:8) Opwaha mwa yeeyo tiwootthuneya oxuttera itthu sikhanle soowookhaviherani ophwanya muteko. (Mit. 18:2, 3; 20:34; Aef. 4:28) Mwiilipihereke weera musuweliwe ntoko mutthu a miteko ni ommalihera etthu opatxenraawe. Mweera haawo oneereke wookhweelani ophwanya muteko. w23.12 epaax. 27 eparag. 12-13
Esaabadu, 23 a Agosto
Nihiku na Apwiya, ntoko namwiya ohiyu, siso nnahala orwa. — 1 Ates. 5:2.
Masu ooweera ‘nihiku na Yehova’, ehimmwa etempu Yehova onkelaawe waathoriha amwiittani awe ni waavuluxa atthu awe. Etthu eyo yohinta weereya khalayi. (Yes. 13:1, 6; Ez. 13:5; Sof. 1:8) Mahikwaahu ala, ‘nihiku na Yehova’ ninkela opatxera vaavo ahooleli a epoliitika enkelaaya omutuphela Babilonia mutokweene, ni nihiku nno ninkela omala okhottoni wa Harmagedoni. Weera nivuluwe “nihiku” nno, nintthuneya wiireherera viinaano vaava. Yesu aaxuttiha weera nintthuneya okhala oolikaneene weera niwere oviriha ‘maxupo matokweene’, eyo enoonihera weera nintthuneya ‘ovirelela okhala oolikaneene.’ (Math. 24:21; Luka 12:40) Ekaarta yoopatxera murummwa Paulo uupuxerinwaawe waalepela atesalonika, aavarihela muteko maphwanaphwaniho mantxipale weera aakhavihere makristu ale weera nihiku noothoriha na Yehova naaphwanye oolikaneene. Paulo aasuwela weera nihiku nno khanaarowa ophiya mahiku ene yaale. (2 Ates. 2:1-3) Nnaamweera vareene hiiho, owo aawooperera asinna weera nihiku nno naaphwanye oolikaneene. Hiyo tho pooti ovarihela muteko miruku iyo. w23.06 epaax. 8 eparag. 1-2
Edomingu, 24 a Agosto
Asinn’aka òsivelayaxa, mukhale òlipa ni òhittikinyeya. — 1 Akor. 15:58.
Okhwipi wa eyaakha ya 1970, yaapatxeriwa otekiwa epreediyu yoophiyaka 60 andaare oJapão, ecidade ya oTóquio. Atthu yaawehaweha yanniikoha waari weera epreediyu ele yanwera ovilela erisa ya ephattu ntoko itetere seereya ikwaha sintxipale ecidade ene yeele. Esiiri aya yaari teevi? Eri yooweera alipa yaateka epreediyu ele, yaawehaweha itthu sootthuneya saakela olipiha epreediyu ele weera ehimore. Makristu enlikana ni epreediyu ele yoorakamela osulu. Moota heeni? Mukristu ori poothe ontthuneya okhalano moonelo eriyari neeriyari, woohima sa okhala oolipa ni opaka itthu moowakuveya. Wakhala mukristu onaakiha malamulo a Yehova ontthuneya akhaleke oolipa ni ohittikinyeya. Akhala haawo, ‘onookhala oolikaneene’ ni khanrowa opaka etthu eneera emuriipihe murima Yehova. Opwaha mwa yeeyo, mukristu ontthuneya okhala ‘oowiiyeviha’ naari ontthuneya okhala oowiisaakuviha. (Yak. 3:17) Mukristu onxuttera okhalano moonelo ola eriyari-neeriyari khonaakhulela opaka etthu yoohireera nnaamweera anyesereriwaka. w23.07 epaax. 14 eparag. 1-2
Norempa, 25 a Agosto
Nyuwo namwi muhimònne yowo, munnamutthuna. — 1 Ped. 1:8.
Emaara Yesu unnunwaawe, annatthuneya okhootta sooweerera sootheene Satana ampakelaawe, weera avirelele omwiiwelela Yehova. (Math. 4:1-11) Satana aanneerera opaka etthu yeera emootxeelihe Yesu ovaha ekumi awe weera anoopole. Mpuwa mwa muteko awe wa elapo ela ya vathi, Yesu aaviriha maxupo mantxipale. Amwiittani awe yannamutthara-tthara etthunaka omwiiva. (Luka 4:28, 29; 13:31) Opwaha mwa yeeyo, Yesu annatthuneya owanano ohimalela wa atthareli awe. (Mar. 9:33, 34) Emaara Yesu aathorihiwaawe, aahihasuliwa ni oveehiwa. Ni muhoolo mwaya, aahiiviwa mwa mukhalelo wooriipiha murima. (Aheb. 12:1-3) Nave owo aari meekhaawe omamaliheroni wa ekumi awe ahikosoopiwaka ni Yehova. (Math. 27:46) Moohihovela, Yesu oohaawa vantxipale weera avahe ekumi awe wa hiyo. Hiyo ninnamusivela vantxipale Yesu mwaha wooveleela ekumi awe wa hiyo. w24.01 epaax. 10-11 eparag. 7-9
Nanaveli, 26 a Agosto
Mulipa a nvai othoiwa ni osiwa. — Mir. 21:5.
Opixa murima onnanikhavihera okhalano murettele ni atthu akina, nave tho onnanikhavihera okhala oowiiwelela vaavo atthu akina enuulumaaya ni hiyo. (Yak. 1:19) Opwaha mwa yeeyo, opixa murima onnanikhavihera okhala a murettele ni atthu akina. Wakhala weera nnookhala atthu oopixa murima nnaamweera nnyoonyiheñyeene khaninrowa opakaka itthu moohireerela naari ohima etthu yaakela waanyoonyiha atthu akina. Nave tho khaninrowa opaka itthu moohirelela vaavo mutthu mukina onannyoonyihaawe. Ohiya ommira supi, nintthuneya ‘ovirelela ovilelana ni olevelelana mukina ni mukhwaawe moomalela.’ (Akol. 3:12, 13) Opixa murima pooti onikhavihera emaara nintthunaahu opaka yoothanla. Ohiya opaka itthu nihuupuwelenleene, nintthuneya wiihiyera etempu weera nuupuwelele ni weera niwere opaka yoothanla yooreera. Mwa ntakihero, wakhala weera nnaasa muteko, mene naakhalaka oopixa murima, nneereke wuupuwelela nihinaaye waakhulela muteko ori poothe, ohela mpuwa woowi ninrowaahu ovara, iwoora ikavi ninrowaahu ovaraka va nihkuni, opwaha mwa yeeyo ,nintthuneya wuupewelela waari weera khenvoleela emusi ahu ni othamwene nraahuno ni Yehova. Emaara ninkhalaahu oopixa murima ninnapaka soothanla sooreera. w23.08 epaax. 22 eparag. 8-9
Namararu, 27 a Agosto
Kinnòna ikano sikina mwa impari sa erutthu aka, siwanaka ekhotto ni ikano sa mmurimani mwaka ni sikikhalihaka kaporo a ikano sa sottheka sinakhala mwa impari sa erutthu aka. — Arom. 7:23.
Ikwaha ikina nyuwo pooti okhulumuwa mwaha wa soottheka sanyu, muupuwelelaka yoolaihera mumpakenlaanyu Yehova vaavo mwiivaherenraanyu, animoovahani ikuru weera nwaneno yooweerera eri poothe. Moota heeni? Vaavo nyuwo muniivahereraanyu wa Yehova, munniikhootta mwaneene anyu. Eyo entaphulela weera nyuwo muneereke okhootta etthu eri poothe emmunanara Yehova. (Math. 16:24) Mwa yeeyo, vaavo nyuwo munrowaanyu weereriwaka khontthuneya oyeleela etempu anyu muupuwelaka etthu yoopaka. Mwaha wooweera nyuwo munoorowa osuwela etthu yoopaka, ovirelela ororomeleya wa Yehova. Nyuwo onnatthuneya othanla omuhakalaliha Yehova, mwa mukhalelo ene yoowo, munookhala ntoko Yobi. Nnaamweera aavirinhe itthu sootepa oxupa, owo aahimme ha: “Mpaka okhwa waka kinnàkiha ohittheka waka!” — Yobi 27:5. w24.03 epaax. 9 eparag. 6-7
Namaxexe, 28 a Agosto
Yahvéh ori vakhiviru ni yale othene anamwìtthana, anyi, ni yale othene anamwìtthana mororomelani. — Nsal. 145:18.
“Muluku a osivela”, ari ni hiyo! (2 Akor. 13:11) Owo onnampwattha mutthu ti mutthu a hiyo. Hiyo nroromeleke weera ‘noorukureriwa ni ikharari sawe.’ (Nsal. 32:10) Vaavo nimphimelelaahu moota Yehova onnooniheraawe nsivelo nawe, nneereke omwaattamela ni omuroromela. Hiyo pooti onvekela Yehova etempu eri yootheene ni omuleela moota hiyo ninhakalalaahu mwaha wa nsivelo nawe ni hiyo. Nave-tho pooti omuleela Yehova itthu sootheene sinnixupa, nroromelaka weera onnaniiwa ni onoonikhavihera. (Nsal. 145:19) Hiiha ntoko hiyo onnisivelaaya woora mooro emaara yooriira, hiyo nintthuneya omwaattamelaka Yehova. Nnaamweera nsivelo na Yehova nreene noowera, nno ninnanimaaliha. Nto mmuhuleleke murima anyu Yehova weera moone nsivelo nawe mweekumini mwanyu. Vaavo nnoonaahu nsivelo nno, ootheene hiyo pooti ohima ha: “Miyo kinnatthuna”! — Nsal. 116:1. w24.01 epaax. 31 eparag. 19-20
Namathanu, 29 a Agosto
Kòhàsuweliha nsina ná. — Yoh. 17:26.
Yesu aapakavo etthu ohiya paahi waaleela atthu weera nsina na Muluku ti Yehova. Ayuda yaawo Yesu aavaanelaaweno, yaasuwela nsina na Muluku. Mene Yesu aapatxeriha ‘waasuweliha.’ (Yoh. 1:17, 18) Mwa ntakihero, soolepa sa eHeberi sinhima weera Yehova toopixa murima ni oosapwaneya. (Ott. 34:5-7) Yesu ohiiwanyeiha eyo avahaka ntakihero na mwaana oomwareya. Vaavo hiyo ninsomaahu woohima sa tiithi onwehaka mwanawe ‘oreene otaiwene,’ atthimakaka weera akumaneno, amuupaaraka, amulevelelaka moomalela, hiyo ninnoona opixa murima ni ikharari sa Yehova. (Luka 15:11-32) Yesu oonoonihera moota Atiithi awe eraaya. w24.02 epaax. 10 eparag. 8-9
Esaabadu, 30 a Agosto
Nahakalalihe [akina] . . . hiyo tho nihakalalihinwahuno ni Muluku. — 2 Akor. 1:4.
Yehova tho onnanivaha ikuru vaavo ninvirihaahu maxupo. Menento ninrowa omutakiha hayi Yehova okhalano mukhalelo ola woomoriwa ikharari ni waamaaliha atthu akina? Moota woopaka eyo, ori wunnuwihera mukhalelo owo mmurimani mwahu weera onikhavihereke waamaaliha atthu akina. Menento mukhalelo heeni? Eheeni enrowa onikhavihera nihiku ti nihiku, ovirelela osivelana ni ‘omaalihana mukina ni mukhwaawe?’ (1 Ates. 4:18) Nintthuneya woonihera mikhalelo ntoko, omoriwa ikharari, nsivelo ni wiiyeviha. (Akol. 3:12; 1 Ped. 3:8) Moota heeni mikhalelo iya sinrowaaya onikhavihera? Vaavo nnaamorelaahu ikharari asinna ni murima ahu wootheene, nneereke otthuna waamaaliha vaavo envirihaaya maxupo. Hiihaale ntoko Yesu enraawee, ‘tthiri eyano enuuluma sa yeeyo esareñye mmurimani. Mutthu ooreera murima, mmuhakhuni mwawe mooreera, onnakumiha sooreera.’ (Math. 12:34, 35) Waamaaliha asinna ni asirokora enviriha maxupo, moohihovela etthu yootepa otthuneya weera niwoonihere nsivelo nahu. w23.11 epaax. 10 eparag. 10-11
Edomingu, 31 a Agosto
Asuweli anahala wiwa’mo. — Dan. 12:10.
Naatthunaka weera niiwexexe iprofesiya sa mBiblya, ninnatthuneya weera nikhaviheriwe ni mutthu mukina. Nkuupuwelani ha, nyuwo munnapaka mukwaha woorakama mukelaka nipuro muhintalaanyu ophiyawo, menento nyuwo muri ni mukhwiinyu yoowo osuwenle nipuro nne, ni owo oosuwela nipuro muneettelaanyu ni iphiro sootheene munkelaayawo. Moohihovela, opaka ekwaha ni mukhwiinyu owo onookhweihera ekwahaanyu! Emoha-moharu, Yehova ti mukhwiihu ni owo oosuwela etthu enkela weereya muhoolo. Natthuna wiiwexexa nnene iprofesiya sa mBiblya, ontthuneya okhala oowiiyeviha ni ovekela nikhavihero wa Yehova. (Dan. 2:28; 2 Ped. 1:19, 20) Hiihaale ntoko asitiithi enaatthunelaaya itthu sooreera anamwane aya, Yehova-tho ontthuna waavaha anamwane awe yooweherera yooreera ya muhoolo. (Yer. 29:11) Mene moovirikana ni asitiithi, Yehova oosuwela ele enkela weereya muhoolo ni owo ikwaha sootheene ompaka itthu sooreera. Ti vaavo nto Yehova ohinyaawe iprofesiya mBiblyani. Nto hiyo pooti osuwela varaatxiru itthu sootepa otthuneya seiyo sinkela weereya muhoolo. — Yes. 46:10. w23.08 epaax. 8 eparag. 3-4