Fevereiro
Edomingu, 1 a Fevereiro
Ovuwa wa mutthu osempá owanawana, nto mulolo ori othene khampisa owana ekhotto. — Mir. 20:3.
Asinna erino mikhalelo sooreera sa ekristu tootthuneya mmulokoni. Munna oopixa murima onniilipihera okumihera murettele. Wakhala weera nyuwo muntthuna osuweliwa ntoko mutthu oopixa murima, nwiiweke ni mwiiweleleke miyoolenelo sa atthu akina. Va muthukumanoni va asitokweene a mmulokoni, mukhaleke oolikaneene okhavihera yoothanla ya asinna antxipale, wakhala weera ennavarihana ni miruku sa mBiblyani. Muhinyeserereke opaka itthu mwa moonelo anyu. Nvaheke mwiitti miyoonelo ni miruku sa atthu akina. (Eph. 13:8, 9; Mir. 15:22) Ohiya okhala ooxupa ni imaara sootheene waavaanya atthu akina, mukhaleke ooreera murima ni oowuuluma nnene. Wakhala weera nyuwo munookhala mutthu ‘a murettele,’ muneereke opatxeriha okumihera murettele mpaka mwa itthu sooxupa. (Yak. 3:17, 18) Wakhala weera nyuwo munookhala mutthu ooreera murima vaavo munrowaanyu wuulumaka ni atthu waahela mpuwa ale ehikhanle asinna, nyuwo munimwaakhavihera awo okhala oomaaleleya ni ovukula onyoonyiwa waya. — Aph. 8:1-3; Mir. 25:15; Math. 5:23, 24. w24.11 epaax. 23 eparag. 13
Norempa, 2 a Fevereiro
Owo onooruma malaika awe, weera yaathukumanye oothanliwa awe wa ipaarte ixexe, okhuma okhwipi wa elapo mpaka okhwipi wa erimu. — Mar. 13:27.
Nnaamweera Kristu akhwiiyeene “khuluwi,” owo nlelo onnaapaka amakeya mwaha wa hiyo. (Arom. 6:10) Moota heeni? Owo onnavirelela ovara muteko weera anivaheke itthu sintxipale sooreera seiyo sinwereya paahi mwaha wa yoowoopola. Nkuupuwelani itthu owo ompakaawe viinaano va. Owo ori ntoko Mwene ahu, Namakeya mutokweene ni muhooleli a muloko. (1 Akor. 15:25; Aef. 5:23; Aheb. 2:17) Owo oothanleliwa ovara muteko woowaathukumanya asinna oothanliwa ni muloko mutokotoko wa atthu, muteko yoowo onrowa omala ehaakunveene omala maxupo matokweene. (Math. 25:32) Owo-tho onnaweha-weha weera arumeyi awe ootheene oororomeleya evahiweke eyootxa ya omunepani mpuwa mwa mahiku ala oomalihera. (Math. 24:45) Ni mpuwa mwa olamulelo wa iyaakha 1.000, owo onoovirelela ovara muteko weera anikhavihereke. Mweekhaikhai Yehova oonivaha Mwanawe! w25.01 epaax. 24. eparag. 12
Nanaveli, 3 a Fevereiro
Ekhalihiwe anaxariya mahalene, eyo tiyo, ni mahala a Muluku niwoko noovuluxiwa mwa Kristu Yesu. — Arom. 3:24.
Emaara Yehova onlevelelaawe, onnapaka eyo moomalela, eyo ennaneeriha okhalano onthamwene wooreera ni Tiithi ahu a wiirimu. Emaara emoharu, ninnuupuwelela weera nlevelelo mukhalelo onweela mwaha wa nsivelo ni oreera murima wa Yehova, yoowo onwooniheraawe atthu oottheka. Eyo khaiyene etthu mutthu onrowaawe omukhanyerera. Ootheene ahu ninnatthuneya omuxukurela Yehova mwaha wookhala Muluku a ‘nlevelelo neekhaikhai’! (Nsal. 130:4; Arom. 4:8) Menento, weera nleveleliwe ninnatthuneya opaka etthu yootthuneya. Yesu aahiiwanyeiha eeraka: “Nto, wakhala weera khamunaalevelela atthu enootthekelani, Atiithi anyu eri wiirimu, khenkela woolevelelani soottheka sanyu.” (Math. 6:14, 15) Moohihovela, ti wootthuneya otakiha mukhalelo wa nlevelelo na Yehova. w25.02 epaax. 13 eparag. 18-19
Namararu, 4 a Fevereiro
Enekhale evinyerero ya alipa òloka ni òhiloka. — Mit. 24:15.
Moone woohima sa atthu a oSodoma ni oGomora. Mulopwana mmoha axariya iitthaniwa Lothi, aakhala variyari vaya. Neereke noosuwela weera Lothi aahaalaleera atthu ootheene? Hooye. Atthu ale yaari oonanara murima, mene neereke ootheene yaari atthu oosuwela? Muupuweleke weera muloko mmoha wa alopwana, waaheerera waapakela etthu yoonanara atthu yaaphiyenre owannyawe Lothi. Biblya onnahima weera itthu iye soonanara sannapakiwa okhuma ‘amiravo ni oowuuluvala.’ (Eph. 19:4; 2 Ped. 2:7) Neereke noosuwela nnene sene weera Muluku a ikharari Yehova, oomunyaanya mutthu ori poothe ahiwehereraka ovinyererihiwa? Yehova aahimuleela Abrahamu weera ecidade ele khiyaariwowo naari alopwana 10 axariya. (Eph. 18:32) Ni Yehova mwa exariya, itthu sootheene atthu awo yaapakaaya, miritti saya. Neerekento onnatthuneya ohima nihihovelaka weera khaavo mutthu mmoha a yaale onrowa ovenxiwa mwa ‘ovinyerera wa . . . alipa oohiloka’? Hooye, khontthuneya ohima eyo ni nroromelo! w24.05 epaax. 2 eparag. 3; epaax. 3 eparag. 8
Namaxexe, 5 a Fevereiro
Mwiilipihereke ohela Omwene wa Muluku nipuro noopatxeera ni exariya ya Muluku, mwaha wooweera mwapaka itthu iya, itthu ikina seneiya munimwaatxeereriwa. — Math. 6:33.
Mwaha wa matxentxo oothowa musurukhu, atthu akina ennaakhulela ovara muteko yoowo onrowa oweeriha orakamelana ni emusi aya, mene eyo khaiyene yoothanla ya miruku. Muhaakunveene othanla muteko munyowani munrowaanyu ovara, muthokororeke ohiya paahi musurukhu munrowaanyu ophwanyaka mene-tho muthokororeke itthu soomunepani. (Luka 14:28) Mwiikoheke ha: ‘Moota heeni ntheli naka ninrowaaya ovoleeliwa wakhala weera miyo kinoorakamelana ni ole kithelannaakano? Neereke kineereke owera woonela mithukumano sootheene, muteko woolaleera, naari oviriha etempu kireene ni asinna ni asirokora?’ Wakhala weera nyuwo mookhalano anamwane, nyuwo-tho onnatthuneya wiipakela nikoho nna nootepa otthuneya: ‘Neereke kinoowera waahuwa anamwane aka ‘kaattaruxaka mwa Yehova’ wakhala weera kinoorakamelana ni awo?’ (Aef. 6:4) Mweettihiweke ni muupuwelo wa Muluku ohiya ni muupuwelo wa amusi anyu naari asinthamwene anyu yaawo ehinttittimiha malamulo a mBiblyani. w25.03 epaax. 29 eparag. 12
Namathanu, 6 a Fevereiro
Nihikhale nlelo ntoko anamwane. — Aef. 4:14.
Mukristu oohilipa moomunepani owo ti wookhweya ‘olokotthiwa’ ni ‘owokiwa’ ni yaale enhima soohimmwa soowootha naari owokiwa ni anamavaanyiha. Mukristu oohilipa moomunepani, owo onnaakhalela nrima atthu akina, onnakumihera ohiiwanana mmulokoni, nave ti oowaakuva onyoonyiwa mwaha wa itthu atthu akina empakaaya nave ti wookhweya weereriwa opaka yoottheka etokweene. (1 Akor. 3:3) Biblya onnalikanxera wunnuwa woomunepani ni wunnuwa wa weerutthuni. (Aef. 4:15) Mwaana ontthuneya okosoopiwa ni ovahiwa miruku ni mutthu mutokweene, mwaha wooweera, owo khokhanleno sokumanano sa mweekumini. Mwa ntakihero, mmuupuwele maaye onvarela ntata na mwanawe weera atuphe musewe, ni moovira etempu, mwaana owo anninnuwa ni ameyawe ennamuhiya mwaana owo atuphaka musewe meekhaawe. Mene nnaamweera vareene hiiho, awo eneereke omuupuxera mwaana owo weera iikosoopeke emaara antuphaawe musewe weera ahikhumuliwe ni ikaaro. Mwaana owo innuwa vale, anoosuwela etthu ontthuneyaawe opaka emaara ontuphaawe musewe. Moolikana niiyo emaara mukristu onkhalaawe oolipa moomunepani onnawera opaka soothanla sooreera sinvarihana ni miruku sa mBiblyani ni moota Yehova onuupuwelaawe, apaka eyo onoowera ovarela muteko ele oxuttenraawe. w24.04 epaax. 3 eparag. 5-6
Esaabadu, 7 a Fevereiro
Yahvéh, ophwanenle tani ohaya mmukotthani mwanyu? — Nsal. 15:1.
Mwa iyaakha sintxipale, aletto a Yehova yaari paahi ale yaakhala ni yoowo wiirimu, mene noovira etempu, Yehova ohaatxeerera ehema awe weera aahele mpuwa atthu ale enkhala elapo ya vathi ntoko aletto awe. Akina a yaawo aari Henoki, Nowa, Abrahamu ni Yobi. Biblya onhima weera atthu ala yaari asinthamwene a Muluku mwaha wooweera yannamwiiwelela ni yanneetta “ni Muluku.” (Eph. 5:24; 6:9; Yobi 29:4; Yes. 41:8) Mwa iyaakha sintxipale, Yehova onnavirelela waawopa asinthamwene awe weera ekhale aletto awe. (Ez. 37:26, 27) Mwa ntakihero, eprofesiya ya Ezekiyeli hiyo ninnaxuttera weera Yehova ontthuna weera akhaleno onthamwene woolipa ni ale emmukokhorela. Owo oolaihera opaka ni yaawo “onthamwene wa murettele.” Eprofesiya ela ennuuluma woohima sa etempu ale oothanliwa weera yakhaleke wiirimu ni ale erino yooweherera yookhala elapo ela ya vathi, enrowaaya okhalaka mu ehema awe ntoko ‘nikhola nimoha.’ (Yoh. 10:16) Eprofesiya ela ennakwanela olelo va! w24.06 epaax. 2 eparag. 2, 4; epaax. 3 eparag. 5
Edomingu, 8 a Fevereiro
Nòphwanya mwa Muluku ahu ikuru. — 1 Ates. 2:2.
Ntoko atthu a Yehova, hiyo nintthuneya okhavihera Omwene wa Muluku ni murima wootheene. Ikwaha ikina hiyo onnatthuneya okhala oolipa murima weera niwere opaka eyo. (Math. 6:33) Mwa ntakihero, elapo ela yoonanara, hiyo nintthuneya okhala oolipa murima weera nimwiiwelele Yehova ni olaleya mitthenka sooreera sa Omwene. Nave-tho ontthuneya okhala oolipa murima weera nivirelele oheerela eparte elapo ela, yeeyo eri yookawanyeya voohima sa epoliitika. (Yoh. 18:36) Arumeyi antxipale a Yehova aayeleela itthu saya sa weerutthuni, ennathokororiwa moohixariya ni mpaka ennawaleliwa mukadeya mwaha wooheerela eparte miyaha sa epoliitika ni orowa okhottoni. Nave-tho hiyo nnoowera okhala oolipa murima vaavo ninsomaahu matakihero a arumeyi akina a Yehova yaawo yaari oolipa murima ni yaakhavihenre Omwene awe moororomeleya. Mwene ahu, Yesu Kristu, aakhootta weerela eparte miyaha sa epoliitika sa elapo ela ya Satana. (Math. 4:8-11; Yoh 6:14, 15) Owo ikwaha sootheene annamuroromela Yehova weera akhaleno olipa murima ni ikuru seiyo aahaawelaawe weera apake yooreera. w24.07 epaax. 3 eparag. 4; epaax. 4 eparag. 7
Norempa, 9 a Fevereiro
Àrukula sowima saya, anatxa. Vottharelana ànvaha tho iy’awe, ni yowo àhotxa. — Eph. 3:6.
Yehova ooruma olempwa yooweereya ela yooriipiha murima weera enikhavihereke. Eyo ennanikhavihera wiiwexexa mwaha wa heeni Muluku oniittaawe yoottheka. Yoottheka ennanrakameliha ni Tiithi ahu, nave ennaneeriha okhwa. (Yes. 59:2) Tivawonto Satana, munepa yoowo omurukunuwenle Muluku nave okumihenre maxupo ootheene ala, onsiveliwaawe ni yoottheka ni anaasaaseraawe okumihera. Owo pooti weeraka uupuwela weera oowina ojardim wEdeni. Mene khaasuwenle moota Yehova oraawe a nsivelo. Muluku khatxentxale yootthuna awe wa osuulu wa Adamu ni Eva. Owo onnaasivela atthu, nto mwaha wa yeeyo owo moowaakuveya ohaavaha yooweherera. (Arom. 8:20, 21) Yehova aahisuwela weera osuulu mukina waamurowa othanla omusivela nave waamurowaka waasa nikhavihero nawe weera owaneno yoottheka. Nave ntoko Tiithi aya ni Mpattuxa, aamurowa opakavo etthu weera aataphule wa yoottheka ni omwaattamela owo. w24.08 epaax. 3 eparag. 3-4
Nanaveli, 10 a Fevereiro
Muthanle sophwanelela. — Afil. 1:10.
Arumeyi antxipale a Yehova, aakhalano ekumi yoowaatteliwa. Awo ennavara muteko vantxipale weera yiikhavihere asineene aya ni imusi saya. (1 Tim. 5:8) Akristu antxipale ennaakosoopa amusi aya envoreiwa ni oowuuluvala. Nave ootheene hiyo nintthuneya okosoopa ikumi sahu, nto eyo entthuneya etempu. Ohiya paahi miritti iyo, hiyo nookhalano miritti mikina mmulokoni. Etthu ekina yootepa otthuneya nintthuneyaahu opaka, ori ovara muteko woolaleera. Omusoma Biblya ‘etthu emoha yootthuneya’ wa akristu. Mwa yeeyo, ontthuneya niheleke nipuro noopatxera. Uulumaka sa mutthu oohakalala, nsalmu ekapiitulu yoopatxera, ehimme ha: “Koma onasiveliwa ni ikano sa Yahvéh ni mwa ikano seiyo onatthokelela othana ni ohiyu.” (Nsal. 1:1, 2) Mweekhaikhai, eyo enoonihera weera ontthuneya wiihiyera etempu weera nimusome Biblya. Etempu heeni yooreerela weera nimusome Biblya? Waakhula wa nikoho nno, pooti ovirikana wa mutthu ti mutthu a hiyo. Mene ohima mookwasa, ekhaleke etempu ninrowaahu oweraka omusoma mahiku ootheene. w24.09 epaax. 3 eparag. 5-6
Namararu, 11 a Fevereiro
Mutthu ori othene ìreye muritti awe. — Agal. 6:5.
Neereke mukristu oolipa moomunepani onnahaawela nikhavihero? Aani. Asinna oolipa moomunepani ikwaha ikina ennahaawela nikhavihero. Munna oohilipa moomunepani owo ontthuna weera mutthu mukina amuleeleke etthu yoopaka naari etthu yoothanla. Mene mukristu oolipa moomunepani, onnaavekela nikhavihero ale arino sookumanano, ni erino miruku, ni onnasuwela weera Yehova ontthuna weera owo ‘ateexeke muritti awe.’ Ootheene hiyo toovirikana mwa mukhalelo wa weerutthuni, moolikana niiyo, akristu oolipa moomunepani aakhalano mikhalelo soovirikana, mwa ntakihero, akina ti amiruku, akina oolipa murima, nave asinna akina toovaha, ni akina toowiihela nipuro na atthu akina. Mwaha wa yeeyo, akristu eeli enviriha etthu emoharu, pooti opaka soothanla soovirikana mene sinvarihana ni Biblya, eyo enneereya otepaxa wene yaahelaka mpuwa yoowuupuxera ya murima. Tivawonto awo ehinrowaaya onyakulihana mukina ni mukhwaawe mwaha wooweera aapaka soothanla soovirikana. Ohiya opaka eyo, awo enrowa waasaasera okhaliha murettele. — Arom. 14:10; 1 Akor. 1:10. w24.04 epaax. 4 eparag. 7-8
Namaxexe, 12 a Fevereiro
Vavale sovalaveliha saka sàntxerereyaya mpuwa mwaka, vava sohakalaliha sanyu sòtthapiha munep’aka. — Nsal. 94:19.
Etthu heeni muntthuneyaanyu opaka wakhala weera munnavirelela wuupuwela weera khamunvareleya muteko? Musomeke iversu sa mBiblyani seiyo sinoonihera weera nyuwo tootthuneya wa Yehova ni mphimeleleke eyo. Wakhala weera nyuwo khanwenre okwanihera etthu naari khamunwera opaka itthu ntoko atthu akina, muhiivaheke mathowa. Yehova khanoovekelani opaka itthu muhinweraanyu opaka. (Nsal. 103:13, 14) Wakhala weera khalayi nyuwo mwaahithokororiwa moohixariya, muhiivaheke mathowa mwaha wa mutthu oopakenleni etthu eyo. Nyuwo khamwaaphwanela othokororiwa moota ene yoowo! Musuweleke weera Yehova onnaathoriha atthu ale empaka itthu soonanara ohiya ale empakeliwa. (1 Ped. 3:12) Musuweleke weera Yehova pooti woovarihelani muteko weera mwaakhavihere atthu akina. Owo ohoovahani eparakha yoovara muteko awe woolaleera. (1 Akor. 3:9) Sookumanano sa mweekumini mwanyu, pooti weera simmookhaviherani woonelela moota atthu akina eniisoonelaaya. Nyuwo pooti opaka etthu weera mwaakhavihere. w24.10 epaax. 7-8 eparag. 6-7
Namathanu, 13 a Fevereiro
Muluku neereke khaakhavihera atthu awe oothanliwa yaawo aninvekela othana ni ohiyu, weera epakeliwe exarya, vaavo owo onaapixeraawe murima? Kinnooleelani weera: Owo onimwaakhavihera moowaakuveya weera epakeliwe exariya. — Luka 18:7, 8.
Yehova onnaxupeya vantxipale ni moota ninthokororiwaahu. ‘Yehova ennamusivela exariya.’ (Nsal. 37:28) Yesu oororomeliha weera Yehova “anàthorihele yawo vohilekela” yaphiya emaara yooreerela. Ni owo onoomaliha maxupo ni ohixariya wootheene ninvirihaahu. (Nsal. 72:1, 2) Niwehereraka emaara enrowaaya okhala exariya, Yehova onnanikhavihera oviriha ohixariya. (2 Ped. 3:13) Owo onnanixuttiha moota woosepa opaka itthu nihuupuwenleene emaara yeeyo ninthokororiwaahu moohixariya. Moorweela mwa Mwanawe, Yehova oonivaha ntakihero noomalela na moota wooviriha ohixariya. Nave owo onnanivaha miruku seiyo nintthuneyaahu ovarelaka muteko emaara yeeyo ninthokororiwaahu moohixariya. w24.11 epaax. 2-3 eparag. 3-4
Esaabadu, 14 a Fevereiro
Mwaavahe nyeenyu yootxa weera etxe. — Math. 14:16.
Yoovekela ya Yesu weera aatxihe atthu yaari maxupo matokweene mwaha wooweera yaakhala alopwana oophiyeraka 5.000, naahela mpuwa athiyana vamoha ni anamwane, pooti weeraka yaakhala atthu oophiyeraka 15.000 yaatthuneya otxa. (Math. 14:21) Andre aaheera: “Ookhala mmiravo mmoha va orinono ipaawu 5 sa esevada ni ihopa piili. Vano, iyo sinkela okwana eheeni ni muloko ola mutokotoko waatthu?” (Yoh. 6:9) Ipaawu sa esevada saari ipaawu saatxiwa ni atthu oohaawa naari atthu akina, ni ihopa iye vakhaaniini, pooti weeraka saaheliwa maakha ni saahuumihiwa. Mene nnaamweera vareene hiiho, eyootxa aaraaweno mmiravo ole khiyaarowa ophiyera weera etxihiwe atthu ootheene. Atthunaka woonihera waapwattha wawe atthu, Yesu aahaaruma atthu ale okilaathi ikhurupu sene vamunyepuni. (Mar. 6:39, 40; Yoh. 6:11-13) Avinyaka, Biblya onhima weera, Yesu aahaaxukurela Atiithi awe mwaha wa epaawu ni ihopa. Waari wooreerela omuxukurela Muluku, mwaha wooweera taakumihenre yootxa ele. Nitthareke ntakihero nna nooreera na Yesu, nivekelaka nihinaaye otxa. Yesu aaruma okaweliwa yootxa atthu ale ni awo yaatxa ni yaavona. w24.12 epaax. 2-3 eparag. 3-4
Edomingu, 15 a Fevereiro
Muttottopela Yahvéh Muluku anyu. — 1 Sow. 29:20.
Emaara Yesu aaraawe elapo ya vathi, anvuwiha Tiithi awe vaavo aaleelaawe atthu weera Yehova tanvaha owera woopaka miiriira iye. (Mar. 5:18-20) Yesu-tho anvaha ovuwa Yehova moorweela mwa moota uulumaawe woohima sa Tiithi awe ni moota aathokororaawe atthu akina. Ekwaha emoha Yesu aaxuttiha musinakookani. Eriyari ya atthu ale yaamwiiwa aakhalamo muthiyana mmoha aarino munepa woonanara mpuwa mwa iyaakha 18. Munepa ole woonanara waamurakaliha muthiyana ole ahinwera weetta ookonweene. Yaari etthu yooriipiha murima! Ammorelaka ikharari, Yesu aamwaattamela muthiyana ole mooreerela, ni aamweerela: “Muthiyana, moolamihiwa eretta anyu.” Yesu aamwiiyaathera matata awe ni moowaakuveya muthiyana ole aahookowa ni “aapatxera onvuwiha Muluku” vaavo aatthikenlaawe okhalano ekumi yooreera! (Luka 13:10-13) Muthiyana ole aakhalano mathowa ooreera a onvaha ovuwa Yehova, hiyo-tho nookhalano. w25.01 epaax. 2-3 eparag. 3-4
Norempa, 16 a Fevereiro
Munlevelele soottheka sahu. — Luka 11:4.
Neereke onnawereya otthikihera itthu sootheene Adamu ni Eva eyelenlaaya? Onnawereya, mene ohiya ni ikuru sahu. (Nsal. 49:8-10 [49:7-9, NM]) Nihikhaviheriwaka, hiyo khanaarowa okhalano yooweherera ya ekumi muhoolo naari ovinyererihiwa. Ohima ekhaikhai, hiyo naarowa owehereraka paahi okhwa ni ohivinya-tho, hiihaale ntoko inama. (Koh. 3:19; 2 Ped. 2:12) Tiithi ahu ansivelo Yehova, oonivaha yoovaha enwera oliva sookopha sootheene nihiyerinwaahu mwaha wa yoottheka ya Adamu. Yesu ohiiwanyeiha yoovaha eyo eeraka: “Aani, Muluku ootthuna vantxipale elapo ya vathi, mpaka ophiyera onvaha Mwanawe mmoha, weera ootheene ale eneera emuroromele ehinyaanyiwe, nto ekhaleno ekumi yoohimala.” (Yoh. 3:16) Opwaha mwa yeeyo, yoovaha eyo ennanivaha eparakha yookhalano onthamwene ni Yehova. Hiyo nnoorowa ottottela mureerelo yoovaha ela yootepa oreera ya Yehova ni oleveleliwa soottheka naari ‘sookopha’ sahu. w25.02 epaax. 3 eparag. 3-6
Nanaveli, 17 a Fevereiro
[Saulo] siso àhòna tho ni avinyakaru àbatiziwa. — Mit. 9:18.
Etthu heeni yaamukhavihenre Saulo opatisiwa? Vaavo Pwiya Yesu oovuwihiwa aamukhumelenlawe owo, Saulo khaawera woona. (Mit. 9:3-9) Yaavira mahiku mararu amutthunkeene ramasaani ni moohihovela, annuupuwelela etthu ele aavirinhaawe. Mweekhaikhai, Saulo aaroromela weera Yesu aari Mesiya ni weera atthareli awe yaari ettiini yeekhaikhai. Sookhala itthu ninxutteraahu ni Saulo. Owo aamurowa waakhulela wiisunnuwiha naari owoova atthu omootxeelihaka opatisiwa. Mene owo khaakhulenle eyo. Saulo aari oolikaneene okhala mukristu nnaaamweera aasuwela weera aamurowa otthara-tthariwa. Apatisiwakaru, owo aavirelela omuroromela Yehova weera aamurowa omukhavihera ovilela maxupo. (Mit. 9:15, 16; 20:22, 23) Opatisiwa ntoko Namoona a Yehova pooti okumihera itthu seiyo sinrowa oneerera naari weereriwa nroromelo nahu. (2 Akor. 4:7-10) Menento nyuwo munookhalano nikhavihero. Nyuwo muroromeleke weera munookhalano nikhavihero na Muluku ni na Kristu. — Afil. 4:13. w25.03 epaax. 4 eparag. 8-9
Namararu, 18 a Fevereiro
Vanonto miyo kinnatthimakela mukhalelo yowo wowisiso kahiyene mohisuwelani. — 1 Akor. 9:26.
Omusoma Biblya etthu yooreera. Mene ennatthuneya etthu ekina weera nttottele mureerelo yoosomaahu ya Biblya. Moone ntakihero nna: Epula ti yootthuneya weera ipalanta sunnuwe. Nto wakhala weera ennarupa vantxipale mpuwa mwa etempu vakhaani, etthaya enrowa onaanaka vasulu-sulu paahi. Wakhala weera yoheereya eyo, epula eyo khenttotteleya mureerelo. Etthaya entthuneya etempu weera ewere onuula maahi a epula weera ipalanta sunnuwe. Moolikana ni eyo, nintthuneya osepaka omusoma Biblya moowaakuveya, naari neere, moowaakuveyaxa mpaka ohiwera wuupuwelela ni ovarihela muteko ele nsommaahu. (Yak. 1:24) Neereke nyuwo mohoonelela weera ikwaha ikina munimwaasa omusoma Biblya paahi? Etthu heeni muntthuneyaanyu opaka? Mmusomeke vakhaani-vakhaani. Mwiilipihereke weera nwereke wuupuwelela etthu musommaanyu ni munsomaanyu. Nyuwo pooti waatxeerera etempu anyu ya yoosomaanyu ya Biblya, muhelaka mpuwa etempu weera mphimelele. w24.09 epaax. 4 eparag. 7-9
Namaxexe, 19 a Fevereiro
Nwìweleleke aholeli anyu. — Aheb. 13:17.
Emaara enaakhelaaya miruku, asitokweene a mmulokoni ennasoma moomaaleleya ni ennapaka ele enweraaya weera evarihele muteko. Ohiya paahi waakhela miruku woohima sa moota woopaka iparte mmuthukumanoni, ni moota woovekelela muloko, awo tho ennaakhela miruku woohima sa moota wookosoopa iputtiputthi sa Kristu. Vaavo asitokweene enttharaaya miruku enaakhelaaya mmarehereroni, asinna enniisoona okhala oosiveleya ni ookosoopiwa ni Yehova. Emaara nnaakhelaahu miruku sa asitokweene a mmulokoni, nintthuneya okhala oolikaneene weera ntthareke. Napaka eyo enimwaakhweihera asitokweene a mmulokoni ovara muteko aya woohoolela muloko. Biblya onnahima weera nikhaleke oowiiwelela ni oowiivaherera wa ale ennihoolela. (Aheb. 13:7, 17) Mene ikwaha ikina opaka eyo ti wooxupa. Mwaha wa heeni? Mwaha wooweera alopwana ala toohimalela. Mene wakhala weera ninwehexexa soottheka saya paahi, ohiya mikhalelo saya sooreera, veekhaikhai, nnimwaakhweihera amwiittani ahu. Moota heeni? Amwiittani ahu entthuna weera nihoveleke weera Yehova onnavarela muteko mareherero awe weera aneettihe. w24.04 epaax. 10 eparag. 11-12
Namathanu, 20 a Fevereiro
Yowo anàmwalanyihe atthu akina asikhw’aya. — Math. 25:32.
Neereke ootheene ale enrowa okhwa mpuwa mwa maxupo matokweene enoorowa onyaanyiwa moomalela ehiwehereraka ovinyererihiwa? Soolepa sinniiwanyeiha nnene weera anamavaanyiha yaawo Yehova ni ikuru sawe onrowaawe waanyaanya mpuwa mwa ekhotto ya Harmagedoni, khenrowa ovinyererihiwa. (2 Ates. 1:6-10) Mene ankha akina, mwa ntakihero, ale enrowa okhwa mwaha wa irisa sa ephattu, acidente naari mwaha woowiiviwa ni atthu akina? (Koh. 9:11; Zak. 14:13) Neereke atthu akina a yaawo enoorowa okhala eriyari ya atthu ale “òhiloka” enrowa ovenxiwa mu elapo enyowani? (Mit. 24:15) Hiyo khanisuwenle waakhula waya. Mene hiyo noosuwela itthu sintxipale woohima sa itthu sinrowa weereya muhoolo. Mwa ntakihero, noosuwela weera mpuwa mwa ekhotto ya Harmagedoni, atthu enoorowa othokororiwa moovarihana ni moota yaathokororaaya asinna a Kristu. (Math. 25:40) Ni ale enrowa othorihiwa ntoko iputtiputthi, enoorowa woonihera weera ennaakhavihera asinna ala oothanliwa vamoha ni Kristu. — Apok. 12:17. w24.05 epaax. 10-11 eparag. 9-11
Esaabadu, 21 a Fevereiro
Yahvéh akhale! Nluku naka nttottopeliwe! Avuwihiwe Muluku, Nvulux’aka. — Nsal. 18:47. [18:46, NM]
Biblya onhima weera mahiku ala ninkhalaahu, “ehuhu yowopopiha.” (2 Tim. 3:1) Ohiya paahi maxupo ninvirihaahu elapo ela, arumeyi a Yehova ennaviriha maxupo a otthara-tthariwa. Vanonto, eheeni enrowa onikhavihera ovirelela omukokhorela Yehova nnaamweera nikumanakano maxupo mantxipale? Nthowa nimoha, mwaha wooweera hiyo noosuwela weera Yehova “Muluku mukumi.” (Yer. 10:10; 2 Tim. 1:12) Yehova mutthu a ekhaikhai, owo onnanikhavihera emaara yeeyo ninvirihaahu maxupo ni ikwaha sootheene owo onnasuwela moota woonikhavihera. (2 Sow. 16:9; Nsal. 23:4) Emaara yeeyo nnuupuwelelaahu weera Muluku ahu onnaxupeya vantxipale ni hiyo ni weera ikwaha sootheene ontthuna onikhavihera, hiyo ninnakhalano ikuru weera niwere oviriha maxupo eri poothe enkhumelela. w24.06 epaax. 20 eparag. 1-2
Edomingu, 22 a Fevereiro
Ephiro ya anaxariya ti ntoko ekamama y’oxa yùnnuwaka mpaka nsuwa vamuru. — Mir. 4:18.
Hiyo nintthuneya ovirelela ororomela mareherero a Yehova. Ekhaikhai weera vaavo enkhumelelaaya matxentxo woohima sa ikhaikhai sa mBiblyani naari moota muteko woolaleera ompakiwaaya, ale enhoolela khenoovelela opaka matxentxo ootthuneya. Awo ennapaka eyo mwaha wooweera entthuna omuhakalaliha Yehova. Awo-tho ennapaka soothanla moovarihana ni masu a Muluku yaawo atthu ootheene a Yehova entthuneyaaya ottharaka. Murummwa Paulo aahaavaha miruku eeraka: “Osunke ntoko ethonyero ya phama”. (2 Tim. 1:13) “Ethonyero ya phama” sinhimmwa sooxuttiha sa mBiblyani. (Yoh. 17:17) Sooxuttiha iyo ti soopatxera wa itthu sootheene ninroromelaahu. Mareherero a Yehova ennanxuttiha otthara sooxuttiha iyo, emaara nimpakaahu eyo, hiyo ninnareelihiwa. w24.07 epaax. 11-12 eparag. 12-13
Norempa, 23 a Fevereiro
Apwiya ari òpixa murima ni nyuwo, niwoko khanatthuna wi akina eriheye, mene othene erukunuxe murima. — 2 Ped. 3:9.
Mwaha wa yookumanano awe, Pedru vano anwera waaxuttiha atthu akina woohima sa ottharuwa ni nlevelelo. Etempu vakhaani evirakaru efeesta ya Pentekoste, Pedru aapakela mwaha muloko mutokweene wa ayuda oohiroromela, awiiwanyeihaka weera awo yaamwiiva Mesiya. Menento owo mwa nsivelo, aahaaleela eeraka: “Vanonto ttharuwani ni rukunuxani murima, wera sottheka sanyu sileveleliwe, wowi siso mahiku òmumula erwe wa ekhove ya Apwiya.” (Mit. 3:14, 15, 17, 19, 20a [3:14, 15, 17, 19, NM]) Mwa mukhalelo ene yoola, Pedru ohoonihera weera ottharuwa onnamweeriha mutthu otthenke otxentxa mukhalelo awe woonanara wa moota onuupuwelaawe ni ompakaaweno itthu, ni okhalano mukhalelo ommusiveliha Muluku. Nave-tho Pedru ohoonihera weera Yehova aamurowa otxipiha soottheka saya naari ohuupuwela-tho. Ela yooweherera yooreera wa akristu nnaamweera epakaka soottheka itokweene! w24.08 epaax. 12 eparag. 14
Nanaveli, 24 a Fevereiro
Ekalelo anyu ehìnlele musurukhu. — Aheb. 13:5.
Hiyo nnoowera osepa otthuna mihakhu wakhala weera nnookhalano nroromelo noolipa weera elapo ela ehanle omala. Atthu erino mihakhu, “enevonyere mmiseweni eprath’aya” mwaha wooweera enimoonelela weera “khweli eprath’aya ni etxikukhu aya sinimòtxela wàvuluxa yawo nihiku na esara ya Yahvéh.” (Ez. 7:19) Ohiya waasa musurukhu muntxipale, nintthuneya opaka soothanla sinrowa onikhavihera okhalano ekumi yookhweya, mene yeeriyari-neeriyari. Eyo enhela mpuwa osepa opaka sookopha soohitthuneya naari oviriha etempu yintxipale naasaka itthu sa weerutthuni. Nave-tho nintthuneya osepa weera itthu nraahuno sihikhale sootepa otthuneya mweekumini mwahu. (Math. 6:19, 24) Nroromelo nahu nnimweereriwa ni mihakhu ni itthu ikina vaavo ninwehereraahu omala wa elapo ela. w24.09 epaax. 11 eparag. 13-14
Namararu, 25 a Fevereiro
Siso yole onùpuwela wi ori òlipa, ìthokorore wera ahùwe. — 1 Akor. 10:12.
Apaale hiyo nnoowera osepa moomalela mikhalelo sikina sa ohimalela wahu. Mene hiyo pooti woonelela weera sookhala sooweerera sinnixupa. Moone ele yeereñye ni murummwa Pedru. Owo aahiwoova atthu vaavo aamukhoottiyaawe Yesu imaara iraru. (Math. 26:69-75) Waakhala ntoko Pedru aawina woova vaavo aavanhaawe onamoona moolipa murima ohoolo wa Esinedrio. (Mit. 5:27-29) Mene iyaakha soottharelana, ‘awoovaka aYuda,’ owo aahiya otxa ni akristu yahaakhanle aYuda. (Agal. 2:11, 12) Woova wa Pedru waatthika, apaale owo khaahiñye mukhalelo owo moomalela. Nave-tho hiyo pooti okumanano itthu ntoko iyo. Mwa yeeyo nintthuneya ovilela weereriwa woonyesereriwa nittharaka miruku sa Yesu sa “owehaweha.” (Math. 26:41) Nnaamweera niisoonaka okhala oolipa, nivireleleke osepa itthu sinrowa oneeriha weereriwa. Nivireleleke opaka itthu seiyo siniruhenle mureerelo. 2 Ped. 3:14. w24.07 epaax. 18-19 eparag. 17-19
Namaxexe, 26 a Fevereiro
Àhàvaha atthu sovaha. — Aef. 4:8.
Khaavo mutthu ori oovaha ompwaha Yesu. Emaara aaraawe elapo ya vathi, aavarihela mootaphuwa owera wawe woopaka miiriira weera aakhavihere atthu akina. (Luka 9:12-17) Owo oovaha etthu yootepa otthuneya wa atthu ootheene, oovaha ekumi awe wa hiyo. (Yoh. 15:13) Avinyererihiwakaru, Yesu aavirelela okhala oovaha. Ntoko owo olaihenraawe, aahinvekela Yehova weera anivahe munepa awe wootteela weera onxuttiheke ni onimaaliheke. (Yoh. 14:16, 17, enoota; 16:13) Ni moorweela mwa mithukumano sa mmulokoni, Yesu onnavirelela onikhavihera weera naapakeke atthareli a elapo yootheene. (Math. 28:18-20) Murummwa Paulo ohimme weera, Yesu arowakaru wiirimu, ‘oonivaha atthu.’ (Aef. 4:7, 8) Paulo ohiiwanyeiha weera Yesu oonivaha atthu awo weera ekhavihereke muloko mwa mikhalelo soovirikana. (Aef. 1:22, 23; 4:11-13) Ekhaikhai weera asinna ala toohimalela, nto ikwaha ikina ennattheka. (Yak. 3:2) Mene Pwiya ahu Yesu Kristu onnaavarihela muteko weera enikhavihere, awo soovaha wa hiyo. w24.10 epaax. 18 eparag. 1-2
Namathanu, 27 a Fevereiro
Iseru sini sòlipelele. — Mir. 2:11.
Davidi aahimuleela mwanawe Salomoni weera aarowa okhumela nnene wakhala weera ammwiiwelela Yehova Muluku. Mooriipiha murima, muhoolo mwaya, Salomoni aahaakokhorela amiluku akina. Yehova aahiya omwaakhulela, ni Salomoni aayeleela miruku sa olamulela nnene ni mwa exariya. (1 Mam. 11:9, 10; 12:4) Etthu heeni ninxutteraahu? Wiiwelela onnaniphwanyiha mareeliho. (Nsal. 1:1-3) Ekhaikhai weera Yehova khanilaihenre onivaha mihakhu naari ovuwa ntoko anvanhaawe Salomoni. Mene vaavo nimmwiiwelelaahu Muluku ahu, owo onnanivaha osuwela weiwo onrowa onikhavihera opaka soothanla sooreera. (Mir. 2:6, 7; Yak. 1:5) Miruku sawe sinoonikhavihera opaka soothanla sooreera woohima sa muteko, osoma, matthekulelo ni musurukhu. Ovarihela muteko miruku iyo, sinoonikosoopa mwa maxupo enviriha etempu yintxipale. (Mir. 2:10, 11) Nnimunnuwiheraka onthamwene woolipa, nave nneereke okhalano miruku seiyo sinrowa onikhavihera okhalano emusi yoohakalala. w24.11 epaax. 10-11 eparag. 11-12
Esaabadu, 28 a Fevereiro
Nwehexexe sothesene, sorera musunkeke. — 1 Ates. 5:21.
Asitiithi aakhalano iparakha soovirikana weera yuulume ni anamwane aya woohima sa Biblya ni woohima sa nroromelo wa Muluku. Iparakha iyo pooti okhumelela vaavo enxekuraaya omuseu. Nyuwo pooti omoonihera mwaninyu sooweereya sa khalayi ni itthu sa khalayi seiyo sinrowa omweeriha olipiha nroromelo nawe weera Biblya teekhaikhai. Neereke mwaninyu oosuwela weera nsina na Muluku noolempwa vanlukuni nivirinhe iyaakha 3.000 nenno nsuwelinwe ntoko nluku na oMowabi? Ekoopiya ya nluku na oMowabi ninnapwanyeya omuseu ya oSede Mundial ya Anamoona a Yehova oWarwick, oNova York, eparte eneera ‘Biblya ni nsina nootteela na Muluku’ (“The Bible and the Divine Name”). Nluku na oMowabi ninnoonihera weera mwene Mesha oMowabi aamurukunuwela Israeli. Ni eyo ennavarihana ni Biblya. (2 Mam. 3:4, 5) Vaavo mwaninyu onrowaawe woonaka ni maitho awe weera Biblya teekhaikhai, nroromelo nawe nnoovirelela olipa. w24.12 epaax. 14 eparag. 4; epaax. 15 eparag. 6