Março
Edomingu, 1 a Março
Ole okhwiye òvuluxiwa wa yottheka. — Arom. 6:7.
Hiyo-tho ninnaaphwanya atthu yaawo enromoliwa mBiblyani yaari a xariya mene muhoolo mwaya yaari oohixariya. Ntakihero nimoha, ti na mwene Salomoni. Owo aaxuttihiwa nnene sene iphiro sa Muluku ni Yehova aamureeliha vantxipale, mene muhoolo mwaya, aahihapuwa ampatxera waakokhorela amuluku eethiru. Soottheka sawe saamunyoonyiha Yehova ni saahimukumihera maxupo yaawo yaavirinhe iseekulu sintxipale. Ekhaikhai weera soolepa sinhima weera Salomoni ‘aasunkiwa vamoha ni asitiithi awe,’ waahela mpuwa alopwana oororomeleya ntoko mwene Davidi. (1 Mam. 11:5-9, 43; 2 Mam. 23:13) Neereke moota owo aavithinwaawe yaari yoororomeliha weera owo aarowa ovinyererihiwa? Biblya khanhima. Ovinyererihiwa yoovaha ya Muluku a nsivelo. Owo onrowa waavaha ale owo ontthunaawe waavaha eparakha ya onvarela mahiku ootheene. (Yobi 14:13, 14; Yoh. 6:44) Neereke Salomoni animwaakhela yoovaha eyo? Yehova tasuwenle waakhula waya, hiyo khanisuwenle. Ekhaikhai ti yooweera, Yehova onoorowa opaka itthu sootheene mwa xariya. w24.05 epaax. 4 eparag. 9
Norempa, 2 a Março
Kini kikhale muletto mmuxaxani mwanyu ehuhu yothene. — Nsal. 61:5. [61:4, NM]
Vaavo nniivahereraahu wa Yehova hiyo ninnakhala aletto awe mu ehema awe. Mu ehema eyo hiyo nookhalano yootxa yintxipale ya omunepani yeeyo ninhaawelaahu weera nivirelele okhala asinthamwene a Yehova ni ninnakhala vamoha ni ale-tho eri aletto a Yehova. Nihipwatthaka mapuro ninkhalaahu, ootheene hiyo pooti okhala aletto mu ehema ya Yehova. Ehema ya Yehova eri mapuro eri poothe weiwo ori arumeyi awe. (Apok. 21:3) Ankha arumeyi a Yehova ale ekhwiiye? Neereke onnatthuneya hiyo ohima weera awo aletto mu ehema ya Yehova? Aani! Mwaha wa heeni ninhimaahu eyo? Mwaha wooweera, wa Yehova atthu ale ekhwiiye akumi mmuupuweloni mwawe. Yesu aahiiwanyeiha eyo eeraka: “Woohima sa ovinyererihiwa wa alipa ookhwa, mpaka Mose aahima eyo va yooweereya ya mwiri wamiiwa, vaavo ommwiitthanaawe Yehova okhala Muluku Abrahamu, Muluku a Isakhi ni Muluku a Yakobe.Owo Muluku aatthu akumi, khaiyene aatthu ookhwa.” — Luka 20:37, 38. w24.06 epaax. 3 eparag. 6-7
Nanaveli, 3 a Março
Yahvéh ti ikuru saka ni wakihiwa waka. — Nsal. 28:7.
Zadoki aakenle oHebroni weera awane ekhotto. (1 Sow. 12:39 [12:38, NM]) Owo aari oolikaneene omukhavihera Davidi awaakiheraka ana a Israeli wa amwiittani aya. Zadoki apaale khaiyene aari nakhotto ooweraxa owana okhottoni, mene owo aari oolipa murima. Moota heeni Zadoki aaxuttenraawe okhala oolipa murima? Owo aahikhala vamoha ni asilopwana a ikuru ni oolipa murima. Moohihovela, owo aaxuttera ni matakihero aya. Mwa ntakihero, Davidi aari ‘muhooleli ni nakhotto’ oolipa murima, mwaha wa yeeyo ana a Israeli ootheene yaamukhavihera weera akhale mwene. (1 Sow. 11:1, 2) Davidi ikwaha sootheene annamuroromela Yehova weera awane ni amwiittani awe. (Nsal. 138:3) Nave-tho yaakhala matakihero makina Zadoki eeraawe atakiheke, asilopwana ntoko, Yehoyada ni mwanawe Benaya yoowo-tho aari nakhotto, nave-tho waahela mpuwa ahooleli 22 yaawo-tho yaamukhavihera mwene Davidi. — 1 Sow. 11:22-25; 12:26-28. w24.07 epaax. 3 eparag. 5-6
Namararu, 4 a Março
Ovilela ni opixa murima wa Muluku, ohisuwelaka wi orera wawe murima onnawìtthanela orukunuxa murim’á. — Arom. 2:4.
Saulo oTarso moowuuma murima, aahaatthara-tthara atthareli oosiveleya a Kristu. Onooneya weera akristu antxipale yuupuwela weera owo ooriheya ni khaanoono yooweherera ya ottharuwa. Menento Yesu khaakhanleno muupuwelo owo woohireera wa atthu. Owo ni Tiithi awe yannoona mikhalelo sooreera sa Saulo. Yesu aahimme ha: “Ole ti ekahi kithanliyaka.” (Mit. 9:15) Yesu mpaka aavarihela muteko mwiiriira weera amweerihe Saulo ottharuwa. (Mit. 7:58–8:3; 9:1-9, 17-20) Saulo, yoowo muhoolo mwaya osuwelinwe ntoko murummwa Paulo, akhalakaru mukristu, imaara sintxipale ohoonihera oxukurela wawe mwaha wa oreereliwa murima ni omoreliwa ikharari. (1 Tim. 1:12-15) Emaara Paulo iiwalaawe woohima sa okonihana woohireerela muloko wa oKorinto, owo oonenle hayi? Owo aapaka etthu yeeyo ennixuttiha vantxipale woohima sa ottaruxa mwa nsivelo wa Yehova ni woohima sa otthuneya waya woonihera ikharari. w24.08 epaax. 13 eparag. 15-16
Namaxexe, 5 a Março
Tivo ìsonihenraiye Mwana a Muluku, wera atoloxe sopanka sa Nanrima. — 1 Yoh. 3:8.
Iseekulu sintxipale, Yehova vakhaani-vakhaani ohoonihera nnene sene moota atthu oottheka ene yaarowaaya omwaattamela owo. Abeli mwaana a naaveeli a Adamu ni Eva, mutthu oopatxera oonihenre nroromelo nawe ekhumelelakaru maxupo wEdeni. Mwaha wooweera Abeli annamusivela Yehova ni annaasaasa omuhakalaliha ni omwaattamela, owo aahinvaha mukuttho. Abeli aari mukukhuli, nto aahiiva inama ikina ixaana weera anvahe Yehova. Yehova oonenle hayi? Owo “àmpwattha Abeli ni sovaha sawe.” (Eph. 4:4) Yehova aahoonihera waakhulela wawe mikuttho aavahiwaawe ni atthu yaamusivela ni yaamuroromela ntoko Nowa. (Eph. 8:20, 21) Vaavo aakhulelaawe mikuttho ntoko iyo, Yehova ohoonihera weera atthu oottheka ene yanwera waakhuleliwa ni omwaattamela owo. w24.08 epaax. 3 eparag. 5-6
Namathanu, 6 a Março
Manani aka ahanle vakhani otherekuwa ni ehanle ethiru mavalo aka okwattuliwa. — Nsal. 73:2.
Hiyo pooti okhala ooxupeyaxa ni ooriipiwa murima emaara yeeyo ninvirihaahu ohixariya. (Koh. 7:7) Arumeyi oororomeleya ntoko Yobi ni Habakuki, yanniisoonela hiiho. (Yobi 6:2, 3; Hab. 1:1-3) Nnaamweera ohikhanle woonanara wiisoonela hiiho, ninntthuneya wiikosoopa ni moota nnoonelaahu ohixariya weera nihipake etthu yoonanara ni otepiha maxupo. Vaavo atthu ale ampaka itthu moohixariya enkhalaaya ntoko khenviriha maxupo, hiyo pooti wiikoha waakhala weera ti wooreera opaka itthu sooreera. Mmuupuwele nasalmu yoowo aaweha atthu oonanara murima yaawo yaakhala ntoko toopuha waapwaha atthu axariya. Owo enre, “atakhali ti ala vohihiyerereya òwitthala.” (Nsal. 73:12) Owo-tho aaxupeya vantxipale ni ohixariya oonaawe mpaka ohalela oyeleela nroromelo nawe wa mareeliho enkhumelela mwaha wonvarela Yehova, eeraka: “Kànatthokelela wera kìwe’mo yeyo, nto yòkikela mmaithoni.” — Nsal. 73:14, 16. w24.11 epaax. 3 eparag. 5-7
Esaabadu, 7 a Março
Mmukhomihere Yahvéh musonkho, nyuwo itthako sa miloko, mmukhomihere Yahvéh ovuwa ni owerya. — Nsal. 96:7.
Ninnanvaha ovuwa Yehova mwaha wooweera ninnamuttittimiha vantxipale. Nookhalano mathowa mantxipale enneeriha omuttittimiha Yehova. Owo nanwera sootheene, nave ookhalano owera ohimmala. (Nsal. 96:4-7) Osuwela wawe onnooneya mwaha wa itthu opankaawe. Owo tonivanhe ekumi nave onnanikhavihera. (Apok. 4:11) Owo toororomeleya. (Apok. 15:4) Itthu sootheene owo onpakaawe sinnakhumela nnene, ni ikwaha sootheene onnakwanihera soolaihera sawe. (Yeh. 23:14) Khanintikhina vaavo mprofeti Yeremiya uulummaawe woohima sa Yehova eeraka: “Variyari va asuweli a miloko ni ilapo saya sothene khavo omphwanaphwana ni weyo”! (Yer. 10:6, 7) Mweekhaikhai, nookhalano mathowa ooreera enneeriha omuttittimiha Tiithi ahu a wiirimu. Mene Yehova onnatthuna etthu ekina ohiya paahi omuttittimiha wahu, owo onnatthuna nsivelo nahu. Ni, mwa sootheene, ninnanvuwiha Yehova mwaha wooweera ninamusivela vantxipale. w25.01 epaax. 3 eparag. 5-6
Edomingu, 8 a Março
Mmukumihe variyari vanyu mutthuole ònanara. — 1 Akor. 5:13.
Anamavaanyiha a Muluku enneerera weeriha itthu sooreera sa mmarehereroni mwa Yehova okhala ntoko soonanara. Mwa ntakihero, hiyo nooxuttera mBiblyani weera Yehova ontthuna weera ale emmukokhorela ekhaleke ootteela mwa mukhalelo wa weerutthuni wa mmuupuweloni, ni wa omunepani. Ni owo oohima weera mutthu ori poothe ompaka etthu yoonanara ni ohinttharuwa onookumihiwa mmulokoni. (1 Akor. 5:11, 12; 6:9, 10) Mene okhala weera hiyo ninniiwelela nlamulo nno, anamavaanyiha enhima weera khannaasivela atthu, ninnaathoriha nave khannaapwattha ale eri oovirikana ni hiyo. Nintthuneya omusuwele taani onkumihera otthara-tthariwa mareherero a Yehova. Satana Diabo, onkumihera soowootha woohima sa mareherero a Yehova. Owo, “opatxerinhe wootha.” (Yoh. 8:44; Eph. 3:1-5) Nto hiyo khanintikhina vaavo nimmoonaahu satana aavarelaka muteko atthu weera ehime itthu soowootha woohima sa mareherero a Yehova. w24.04 epaax. 10-11 eparag. 13-14
Norempa, 9 a Março
Ehuhu sinrowaya wereya seiya. — Ez. 33:33.
Vaavo enrowaaya opatxera maxupo matokweene, atthu akina enrowa woona onyaanyiwa wa “Babilonia mutokwene” enoorowa wuupuwela weera Anamoona a Yehova yaahuuluma yooweereya ela ehinaaye. Neereke atthu akina enrowa woona yooweereya ela khenrowa otxentxa muupuwelo aya? (Apok. 17:5) Etthu ntoko ela yaamurowa olikana ni etthu yeereñye wExipitu etempu ya Mose. Muupuwele weera ‘muloko mmoha mutokotoko’ waapwexeererana ni ana a Israeli, akina a yaawo pooti weeraka yaapatxera wunnuwihera nroromelo naya emaara yeeyo yonnaaya itthu Mose aapankaawe woohima sa ipahu 10 seiyo saari seekhaikhai. (Ott. 12:38) Wakhala weera mukhalelo ola onimwinnuwiheriwa emaara yeeyo anrowaawe onyaanyiwa Babilonia mutokweene, neereke hiyo naamukhala ooxupeya owoona atthu epwexeereranaka vamoha ni hiyo ehalaka vakhaani ophiya emalihero? Waakhula ti wooweera hooye! Hiyo nintthuna woonihera mikhalelo sa Tiithi ahu a wiirimu, yoowo ori “Muluku òpixa murima ni òsapwanyeya, òtxerewa osarasareya ni òsareya mahala ni ororomeleya.” — Ott. 34:6. w24.05 epaax. 11 eparag. 12-13
Nanaveli, 10 a Março
Osunke ntoko ethonyero ya phama masu. — 2 Tim. 1:13.
Eheeni yaarowa okhumelela wakhala weera naamukhootta “ethonyero ya phama”? Moone ntakihero nna. Eseekulu yoopatxera, soohimmwa soowootha, saahiphiya wa akristu seiyo saahima weera nihiku na Yehova noophiya. Pooti weeraka yaari ekaarta yaakhala ntoko yaalempwale ni murummwa Paulo. Ohiya opatxera owehexexa ekaarta ele, asinna akina a wAtesalonika yaahaakhulela soohimmwa iye ni yaapatxera olaleya. Awo khiyaarowa owokeya waakhanle weera yaamuupuwela itthu murummwa Paulo aaxuttinhaawe areene naawo. (2 Ates. 2:1-5) Paulo aahaaleela asinna ale weera ehaakhuleleke itthu sootheene yeeraaya yiiweke. Nave weera aakhavihere muhoolo, ekaarta awe yanaaveeli ya wAtesalonika, Paulo aamaliha ni masu ala: “Eyulumihanelo ela eri ethonyero enasuweliha ikaratta saka sothene, ti ya ntata naka miyo, Paulo: ti siso kinlepaka.” — 2 Ates. 3:17. w24.07 epaax. 12 eparag. 13-14
Namararu, 11 a Março
Nyuwo munnaphwanela ovilela. — Aheb. 10:36.
Akristu Aheberi wannatthuneya ovilela weereriwa wa nroromelo naya vaavo makhalelo a oYudeya yaarowaaya oxupa. Nnaamweera akristu akina yaavirinhe otthara-tthariwa, antxipale yannaakhulela ekhaikhai etempu waakhanlaaya murettele. Murummwa Paulo aahaaleela weera nnaamweera yaavilenle weereriwa wa nroromelo naya, awo khiyaahanwe ntoko Yesu, naari neere, mpaka okhwa. (Aheb. 12:4) Ayuda antxipale yaanyoonyiwa ni yaari oowali mwaha wooweera atthu antxipale yannaakhulela ekhaikhai. Iyaakha vakhaani muttuli, Ayuda oophiyeraka 40, “yàmmana natiri, yèraka wi khayatthuna otxa nari owurya etthu, ehimwìvale toko Paulo.” (Mit. 22:22; 23:12-14) Nnaamweera yaatthara-tthariwa, akristu ale wannatthuneya othukumana, olaleya mitthenka sooreera ni olipihana. w24.09 epaax. 12 eparag. 15
Namaxexe, 12 a Março
Yesu aaweerela ameyawe: “Muthiyana, mwaninyu owo!” — Yoh. 19:26.
Yohani aari murummwa oosiveleya a Yesu Kristu. (Math. 10:2) Yohani aamuhoola Yesu mpuwa mwa muteko awe wootheene woolaleera. Owo aahoona miiriira aapakaawe ni aakhala nuuwo mwa etempu yooxupa. Yohani aamoona Yesu ahasuliwaka ni vaavo aavinyererihinwaawe. Owo-tho aahoona waatxeerereya wa ettiini ya ekristu ya eseekulu yoopatxera yeeyo yaapatxenre ni ekhurupu ekhaanini ya atthu oororomeleya mpaka “[olaleeriwa] yopattuxiwa yothene eri vathi va erimu.” (Akol. 1:23) Vaavo uuluvanlaawe, Yohani aakhalano eparakha yoomulepa liivuru oohakalaliha a Apokalise yoowo ori “apokalise a Yesu Kristu.” (Apok. 1:1) Nave-tho Yohani oolepa evanjelyu erino nsina nawe. Owo-tho oolepa ikaarta tthaaru soowuupuxeriwa. Ekaarta awe ya naararu, owo aamulepela mukristu mmoha oororomeleya iitthaniwa Gaio, yoowo Yohani aamoonaawe ntoko mwaana oosiveleya oomunepani. (3 Yoh. 1) Etthu mulopwana ola oowuuluvala ni oororomeleya aalempaawe, yohaalipiha atthareli ootheene a Yesu mpaka olelo. w24.11 epaax. 12 eparag. 15-16
Namathanu, 13 a Março
Nyuwo alopwana, . . . [muttittimiheke] erutthu aya. — 1 Ped. 3:7.
Mulopwana oothela onaasivela amwaarawe, onnaavaha mwiitti nave onnaasivela. Owo onnawoona amwaarawe ntoko yoovaha yootepa oreera ya Yehova. (Mir. 18:22; 31:10) Yookhumelela aya, owo onnaathokorora mooreerela ni mwa nttittimiho, mpaka emaara yeeyo enkonihanaaya. Emaara yeeyo enkonihanaaya, owo khanrowa waakhanyereraka amwaarawe opaka itthu sinrowa oweerihaka ohiisoona nnene, soowuuliha muru naari sinrowa weeriha yoowuupuxera aya ya murima oxupeya. Owo-tho onniilipihera okhalano yoowuupuxera ya murima yooreera ohoolo wa Yehova. (Mit. 24:16) Nyuwo alopwana oothela, muroromeleke weera Yehova onnoona ni onnavaha mwiitti wiilipihera wanyu weera mwaattittimihe amwaarinyu mwa mikhalelo sootheene sa ekumi anyu. Mulakele waattittimiha asaarinyu musepaka mikhalelo soowuuliha muru ni mukhalaka ooreera murima, anttittimiho ni ansivelo. Mwapaka eyo, nyuwo munoorowa owoonihera weera munnaasivela ni munnaavaha mwiitti. Mwaattittimiheke amwaarinyu, mwapaka eyo, munookosoopa onthamwene wootepa otthuneya, onthamwene anyu ni Yehova. — Nsal. 25:14. w25.01 epaax. 13 eparag. 17-18
Esaabadu, 14 a Março
[Owo] ìvelenle niwoko na hiyo, wera anivuluxe . . . ni attelihe muloko w’atthu, wera okhale wawaweru, wèteteyaka ni miteko sorera. — Tito 2:14.
Etthu emoha enweeriha arumeyi a Yehova ovirikana ni ale eniihima okhala makristu, mwaha wa wiilipihera waya mmutekoni moolaleera. Etthu heeni enrowa onikhavihera ovirelela naari waatxeerera wiilipihera wahu ni muteko woolaleera? Hiyo pooti oxuttera etthu woohima sa wiilipihera mmutekoni moolaleera nithokororaka ntakihero na Yesu. Emaara aavaraawe muteko woolaleera, owo khaahiñye wiilipihera. Mweekhaikhai, noovira etempu, owo aahaatxeerera muteko awe. Hiihaale ntoko mulopwana aaphatteñye mwiri wa ifiiku aavirinhaawe iyaakha tthaaru eereraka okosoopa mwiri yoowo wahaakumiha soowiima, Yesu aaviriha iyaakha tthaaru aalaleeraka ayuda, ni antxipale a yaawo khiyaamwaakhulenle. Menento, hiihaale ntoko mulopwana ole ahaahiñyaawe oweherera mwiri wa efiiku, Yesu khaahiñye waalaleera atthu naari khaavukunle wiilipihera wawe mmutekoni moolaleera. (Luka 13:6-9) Oxuttera ni itthu owo oxuttinhaawe ni otakiha ele aapakaawe, onoorowa onikhavihera ovirelela wiilipihera olelo va. w25.03 epaax. 14-15 eparag. 1-4
Edomingu, 15 a Março
Namiruku onnavara muteko n’otthokelela. — Mir. 13:16.
Nankha nyuwo mwamoona mutthu munoonaanyu weera toophwanelela othelanano? Neereke nyuwo onnatthuneya woonihera moowaakuveya mukhalelo woosiveliwa ni mutthu owo? Biblya onhima weera mutthu a miruku khampaka etthu ahuupuwenle. Mwa yeeyo, waamukhala wa miruku onwehexexa mutthu owo muhinaaye opatxera woonihera osiveliwa wanyu wa mutthu owo. Moota heeni nyuwo munrowaanyu onwehexexa mutthu mukina moohisuwanyeya? Mmithukumanoni sa muloko naari emaara muntthekulaanyu, nyuwo pooti oweha itthu soomunepani, omutthu ni mikhalelo sa mutthu owo. Taani eri asinthamwene awe? Ni owo ommusivela wuuluma eheeni? (Luka 6:45) Sooluluwanya sa mutthu owo, neereke sinoolikana ni sooluluwanya saka? Nyuwo pooti wuuluma ni asitokweene a mmulokoni naari akristu akina oolipa moomunepani emusuwenle nnene sene mutthu owo. (Mir. 20:18) Nyuwo pooti okoha woohima sa mikhalelo sa mutthu owo. (Ru. 2:11) Emaara munanwehexexaanyu mutthu owo, musepeke omuhiya oohitaphuwa. Muttittimiheke miyuupuwelo sawe ni musepeke otthuna osuwela itthu sootheene woohima sa mutthu owo. w24.05 epaax. 22 eparag. 7-8
Norempa, 16 a Março
Vano kàhosuwelihani sottheka saka. — Nsal. 32:5.
Asitokweene a mmulokoni, khenaakuvela wuupuwela weera mutthu opanke yoottheka kharwa attharuwa. Nnaamweera atthu akina ettharuwaka mpuwa mwa muthukumano woopatxera enkhalayano ni asitokweene a mmulokoni, akina pooti oviriha etempu yintxipale. Mwa mukhalelo ene yoola, asitokweene a mmulokoni pooti ovaanela weera etthikele wuuluma nnamattheka owo ekwaha ekina. Pooti weeraka ekwaha yoopatxera yuulummaaya nnamattheka owo, oopatxera wuupuwelela moowiixera woohima sa etthu eyo ni owo pooti opatxera omwaattamela Yehova apakaka nivekelo moowiiyeviha. (Nsal. 38:19 [38:18, Tradução do Novo Mundo]) Mwa mukhalelo ene yoola, muthukumano mukina asitokweene a mmulokoni enrowaaya opaka ni owo, namattheka owo pooti woonihera mukhalelo woovirikana ni mukhalelo oonihenraawe ekwaha yoopatxera. Weera emukhavihere namattheka ottharuwa, asitokweene a mmulokoni enniihela nipuro nawe ni ennamureerela murima. Awo ennaweherera ni ennanvekela Yehova weera areelihe wiilipihera waya weera mukristu ole opanke yoottheka atxentxe mikhalelo sawe ni weera attharuwe. — 2 Tim. 2:25, 26. w24.08 epaax. 22-23 eparag. 12-13
Nanaveli, 17 a Março
“Vetthwitthuni miyo nkinahakalala mokhwani mwa ole ontthuna okhwa: ti ehako ya Pwiy’aka Yahvéh. Mpittukuxe murima ni muni mukhale n’okumi.” — Ez. 18:32.
Yehova khantthuna weera naari mutthu mmoha anyaanyiwe! Owo ontthuna weera anamattheka etthikele wiiraana nuuwo. (2 Akor. 5:20) Ti yeeyo yaamweerinhe Yehova ovinyera khalayi owooperera moohihiyerereya atthu awe yaamurukunuwela weera ettharuwe ni etthikele wiiraana nuuwo. Asitokweene a mmulokoni aakhalano eparakha yoovara vamoha ni Yehova vaavo eniilipiheraaya oweeriha anamattheka ottharuwa. (Arom. 2:4; 1 Akor. 3:9) Nkuupuwelani ohakalala onkhumelela wiirimu vaavo anamattheka enttharuwaaya! Tiithi ahu a wiirimu Yehova, onnahakalala emaara eri yootheene onoonaawe iputtiputthi sooriheya sitthikelaka mmulokoni. Nsivelo nahu ni Yehova ninnavirelela waatxeerereya vaavo nimphimelelaahu opixa wawe murima, ikharari sawe ni oreera wawe murima. — Luka 1:78. w24.08 epaax. 31 eparag. 16-17
Namararu, 18 a Março
Yesu asuwelakaru weera atthu yaawa weera envare omwene, aakhuma nipuro nne anarowa omwaako meekhaawe. — Yoh. 6:15.
Waakhanle weera Yesu aahaakhulela weera atthu empake mwene, owo aamweerela eparte nyaha sa ipoliitika sa ayuda yaalamuleliwa ni aRoma. Yesu ‘aatthawela omwaako.’ Nto nnaamweera aakhanyereriwa, owo khaivoleihenre ni nyaha sa ipoliitika. Ninxuttera eheeni? Ekhaikhai weera, atthu akina khenrowa onivekela weera naatxeerere ipaawu naari waalamiha mwa mwiiriira, naari khenrowa onivekela weera nikhale mwene aya naari namalamulela a mulaponi. Mene awo pooti onikhanyerera weerela eparte nyaha sa ipoliitika ninvotariki naari omukhavihera mutthu yoowo enuupuwelaaya weera anoowera oreherera itthu. Menento ntakihero na Yesu, ninnoonihera etthu yoopaka. Owo aakhootta wiivoleihera ni nyaha sa ipoliitika ni mpaka aahima weera: “Omwene aka kohiyo wa elapo ela.” (Yoh. 17:14; 18:36) Makristu olelo va ennapaka nnene mwaha wootakiha muupuwelo ni moota Yesu aapakaawe itthu. Hiyo ninnakhavihera, ninnavaha onamoona, ni ninnavekela Omwene owo. — Math. 6:10. w24.12 epaax. 4 eparag. 5-6
Namaxexe, 19 a Março
Ole onaakhulela malamulo aka ni oneettela, yoowo tonkisivela. Opwaha wa yeeyo, ole onkisivela, Tiithi aka-tho enoomusivela, ni miyo kinoomusivela owo ni kinimwiisooneiha wa yoowo. — Yoh. 14:21.
Mwaasomaka, mwaasaasereke mikhalelo sinrowa wookhaviherani ovarihela muteko ele munsomaanyu. Mwa ntakihero, mutakiheke exariya ya Yehova mwaathokororaka atthu akina moohikhala nthalu. Mutakihe nsivelo na Yesu onawooniheraawe Atiithi awe ni atthu akina, mukhalaka oolikaneene ohaawa mwaha wa nsina na Yehova ni mwaha wa owaakiha asinna. Nave mmutakihe Yesu mwaalaleeraka atthu akina weera-tho awo ekhaleno eparakha yoowaakhulela yoovaha ya nsivelo ya Yehova. Vaavo hiyo nniiwexexaahu ni ohela mwiitti yoowoopola, ninnamusivela vantxipale Yehova ni Mwanawe. Nave-tho awo enoorowa onisivela vantxipale. (Yak. 4:8) Nto nivarihele muteko itthu sootheene Yehova onnivahaawe weera nivirelele oxuttera woohima sa yoowoopola. w25.01 epaax. 25 eparag. 16-17
Namathanu, 20 a Março
Niwoko wòvonyera ottuli wá sotthekasaka sothene. — Yes. 38:17.
Yoolepa yoolelo yaarowa otaphuleliwa ha: “Nyuwo mootxipiha soottheka saka sootheene vamaithoni vanyu.” Ntakihero nna, ninnoonihera weera Yehova onnatxipiha soottheka sa atthu ale enttharuwa ni onnavonyera ottayi vamaithoni vawe. Masu ala pooti otaphuleliwa mwa moota ola: “Nyuwo moheeriha [soottheka saka] okhala ntoko nkintale opaka.” Nlelo Biblya onniiwanyeiha epontu ela mwa mukhalelo mukina yoowo nimphwanyaahu va Mikeya 7:18, 19. Va, onnuulummwa Yehova weera onnavonyera moowiixani mwa mphareya soottheka sahu. Mahiku a khalayi, waari woohiwereya otthikihera omokoni etthu yaamorenle moowiixani mwa mphareya. Moorweela mwa matakihero ala, ninnaxuttera weera emaara Yehova onanlevelelaawe, owo onnanrula muritti wa soottheka sahu. Eyo ekhaikhai, ntoko Davidi ohimmaawe, “òreriwa ti yawo eleveleliwe sotakhala saya evitheriwe sottheka saya.” (Arom. 4:7) Nno nlevelelo neekhaikhai! w25.02 epaax. 9 eparag. 7-8
Esaabadu, 21 a Março
Khweli onokhala opuha ni otthapa wohimala nthowa na seiyo kinèra kipatuxaka. — Yes. 65:18.
Olelo va, elapo ya vathi yookhalano eparaisu yeeyo atthu antxipale enkhalaayamo ni murettele ni siraayamo itthu sintxipale soopaka. Atthu eri mparaisu mmo, ahiithanlela ohikhumamo-tho. Nave-tho awo entthuna weera atthu antxipale ekhale vamoha naawo nipuro nna nootepa oreera. Eparaisu heeni? Eparaisu yoomunepani! Ti wootikhiniha woona moota Yehova opankaawe nipuro nooreera elapo ela enlamuleliwa ni Satana yeeyo esareñye itthu soonanara, nthalu ni itthu soowoopiha. (1 Yoh. 5:19; Apok. 12:12) Nave Tiithi ahu a nsivelo oosuwela moota oraaya wooxupa okhala elapo ela yoonanara, nave owo onnanivaha ovareleleya ninhaawelaahu weera nivirelele wunnuwa moomunepani weera nivirelele onvarela owo moohakalala. Biblya onnalikanxera eparaisu yoomunepani ntoko ‘ntthawelo’ ni “ntharu norikeleliwa.” (Yes. 4:6; 58:11) Ni mareeliho a Yehova, ale eneerela eparte eparaisu yoomunepani, ennaphwanya ohakalala ni ovareleleya nnaamweera ekhalaka mahiku ala oomalihera eri ootepa oxupa. — Yes. 54:14; 2 Tim. 3:1. w24.04 epaax. 20 eparag. 1-2
Edomingu, 22 a Março
Mwàsuwelihe Apwiya sohawela sanyu. — Afil. 4:6.
Moohihovela, moopaka nivekelo weera mumphwanye mutthu oophwanelela, wakhala weera eyo yootthuna anyu. Ekhaikhai weera Yehova khommuroromeliha mutthu weera anonvaha mutthu oothelanano. Mene owo onnapwatthela soohaawela sanyu ni miyuupuwelo sanyu, nave pooti wookhaviherani emaara yeeyo mummwaasaanyu mutthu oothelanano. Ti vawonto, nvireleleke omuleela Yehova soohaawela sanyu ni miyuupuwelo sanyu. (Nsal. 62:9 [62:8, NM]) Nvekeleke nvekaka olipa murima ni miruku. (Yak. 1:5) Nnaamweera nyuwo muhimphwanyaka moowaakuveya mutthu oophwanelela, Yehova onnoororomelihani okosoopa soohaawela sanyu sa weerutthuni ni sa mmuupuweloni. (Nsal. 55:23 [55:22, NM]) Masu ooreerela: Muhaakhulele weera omwaasa wanyu mutthu oophwanelela, ekhale etthu yootepa otthuneya mweekumini mwanyu. (Afil. 1:10) Ohakalala weekhaikhai khonweela mwaha wooweera moothela naari mootheliwa naari khamutenle naari khamuthelinwe, mene onweela ni onthamwene anyu ni Yehova. (Math. 5:3) Ni emaara yeeyo nyuwo muhithenlaanyu naari muhithelinwaanyu, nyuwo pooti okhalano eparakha yoowaatxeerera muteko anyu woolaleera. (1 Akor. 7:32, 33) Nvarele nnene etempu ene yeela. w24.05 epaax. 21 eparag. 4; epaax. 22 eparag. 6
Norempa, 23 a Março
Ahàseke mutthu ti mutthu a nyuwo sawaweru, hoye, koma mutthu ti mutthu àseke sa akhw’awe tho. — Afil. 2:4.
Ontthuneya oviriha itempu ikavi munamorariki? Opaka soothanla mutthu ohuupuwenle ikwaha sintxipale onnakumihera maxupo. (Mir. 21:5) Tivawonto onamorari wanyu ontthuneya okhalekeno etempu yintxipale weera musuwelane nnene sene mukina ni mukhwaawe. Menento, nyuwo khontthuneya waatxeerera etempu yoonamorari moohiphwanelela. Biblya oneera: ‘Yooweherera yoowootxeeleya ennonttiha.’ (Mir. 13:12) Eheeni atthu akina entthuneyaaya opaka emaara atthu ennamoraraaya? Hiyo pooti waawopa weera etxe vamoha ni hiyo, weera nipake yookokhorela ya veemusini vamoha, naari otthekula. (Arom. 12:13) Neereke awo ennahaawela ohooliwa naari ennahaawela nikhavihero nooweetta naari nipuro eneeraaya ekhale atthu eeli weera etthekule? Wakhala weera waakhula ti wooweera aani, mwaha wa heeni nihiniivahereraahu weera naakhavihere? (Agal. 6:10) Wakhala weera moovekeliwa weera mwaahoole atthu awo, nyuwo munnatthuneya woona eyo ntoko eparakha. Mene mwiikosoopeke weera muhaahiye atthu awo meekhaayaru, nave-tho muupuweleke weera eneereke ohaawela etempu ni nipuro weera etthekule atthu eeli. w24.05 epaax. 30 eparag. 13-14
Nanaveli, 24 a Março
Kònvaha muthiyana ole ehuhu, wera arukunuxe murima. — Apok. 2:21.
Asitokweene a mmulokoni enneerera osuwela itthu sootheene simweerinhe opaka yoottheka. Mwa ntakihero, neereke etthu emweerinhe mukristu ola otteettheiha nroromelo nawe ori weemexera yoosoma awe ya omeekha ni muteko woolaleera? Neereke oohiya ovekela wa Yehova? Neereke ohaakhulela weera sootthuna soonanara simuhooleleke? Neereke oopaka soothanla ahuupuwenle woohima sa matthekulelo? Moota heeni soothanla ntoko iyo sivolenlaaya murima awe? Neereke owo onnasuwela moota soothanla apankaawe viinaano sinvolenlaaya Tiithi awe, Yehova? Vaavo empakaaya makoho oophwanelela ni oohimuulihiha muru, asitokweene a mmulokoni ennamweeriha namattheka wuupuwelela mukhalelo awe woonanara. (Mir. 20:5) Opwaha mwa yeeyo, awo pooti ovarihela matakihero weera emukhavihere mutthu owo woonelela yoottheka awe orweela mwa itthu opankaawe. Apaale emaara yoopatxera enuulumaaya ni mutthu owo, mutthu owo onnariipiwa murima mwaha wa etthu opankaawe ni pooti weeraka onoottharuwa. w24.08 epaax. 22 eparag. 9-11
Namararu, 25 a Março
Kintthuneya olaleya mitthenka sa Omwene wa Muluku mittetthe mikina, mwaha wooweera tiyeeyo kirummwalaaka opaka. — Luka 4:43.
Yesu annalaleera mwa nthiti “mitthenka sa Omwene” mwaha wooweera aasuwela weera owo waari muteko yoowo Muluku aatthunaawe weera avareke. Yesu aapaka muteko ola woolaleera okhala etthu yootthuneya mweekumini mwawe. Mpaka okhwipi wa muteko awe, owo anneetteetta “esidade ni esidade, muttetthe ni muttetthe” aaxuttihaka atthu. (Luka 13:22) Owo-tho aahaatxentxeriha atthareli akina weera evareke vamoha ni owo ntoko anamalaleera. (Luka 10:1) Olelo-tho, olaleya mitthenka sooreera, muteko wootepa otthuneya Yehova ni Yesu entthunaaya weera nivareke. (Math. 24:14; 28:19, 20) Hiyo pooti waatxeerera wiilipihera wahu mmutekoni moolaleera, niwoonaka atthu ntoko Yehova onwonelaawe. Owo ontthuna weera atthu antxipale yiiwe mitthenka sooreera ni yaakhulele. (1 Tim. 2:3, 4) Weera eyo yeereye, owo onnantxentxeriha weera nikhale oolikaneene olaleera mitthenka sooreera sinvuluxa ikumi. Nnaamweera viinaano va atthu ehooniheraka ntthuno, pooti weeraka enookhalano eparakha yoopaka eyo mpuwa mwa maxupo matokweene. w25.03 epaax. 15-16 eparag. 5-7
Namaxexe, 26 a Março
Yole onamwèrela “Murettele!”, onnapanka onthamwene ni miteko sawe sirisonanara. — 2 Yoh. 11.
Yoole ori mukristu onoorowa ovarihela yoowuupuxera awe ya murima yootxentxerihiwa ni Biblya weera amuulumihe mutthu okumihinwe mmulokoni. Akina pooti othanla omulumiha mutthu owo naari omwaakhela mmithukumanoni. Menento, hiyo khaninrowa oviriha etempu yintxipale nuulumaka ni mutthu owo. Akina pooti wiikoha ha, ‘Biblya khohimme weera mukristu ommuulumiha mutthu owo oneerela eparte miteko sawe soonanara?’ (2 Yohani 9-11) Masu a eversu ela enoonihera weera enhimmwa anamavaanyiha ni akina enkumihera mukhalelo woonanara. (Apok. 2:20) Mwa yeeyo, wakhala weera mutthu owo onnakumihera sooxuttiha sa anamavaanyiha naari mikhalelo mikina soonanara, asitokweene a mmulokoni khenrowa wiireherera weera yaamuxekure. Ekhaikhai weera, owo pooti otthikela okhalano mikhalelo sooreera. Mene niwehereraka eyo weereya, hiyo khaninrowa omuulumiha naari onwopa weera oonele mithukumano. w24. 08 epaax. 30-31 eparag 14-15
Namathanu, 27 a Março
Muupuwelo aya wannavirelela ohiiwexexa. — Mar. 6:52.
Yesu aatxihakaru atthu antxipale, owo aahaaruma arummwa awe okhuma nipuro nne etthikelaka oKafarnawu mpaarkuni, nave owo aakhuma nipuro nne atthikelaka oKafarnawu, asepaka okhanyereriwa ni atthu yaatthuna omukhaliha mwene. (Yoh. 6:16-20) Arummwa ereene mphareya, yaakhumelela epheyo etokweene yeeyo yaakumihenre muteku-teku mphareya. Nto Yesu eettaka vasulu va maahi, owo aarowa yaaraayavo arummwa. Ni anwopa murummwa Pedru weera eette-tho vasulu va maahi. (Math. 14:22-31) Vaavo aaphiñyaawe mpaarkuni, epheyo yaamaala. Arummwa ale yaatikiniheya ni yaaheera: “Vetthwitthuni weyo wá Mwana a Muluku.” (Math. 14:33) Nnaamweera vareene hiiho, awo khayoona ovarihana waakhanle woohima sa mwiiriira ole ni etthu yeereñye muttuli ni muloko mutokotoko wa atthu. Marko onnaatxeerera eeraka: ‘Arummwa ale yaatikiniheya vantxipale mwaha wooweera khayaasuwela etthu yaataphulelaaya ipaawu’ (Mar. 6:50-52) Aani, awo khayaawera osuwela owera wa Yesu woopaka miiriira. w24.12 epaax. 5 eparag. 7
Esaabadu, 28 a Março
[Muluku] ontthuna wàvuluxa atthuothene, siso ephiye osuwela ekhaikhai. — 1 Tim. 2:4.
Hiyo pooti woonihera oxukurela wahu nsivelo na Yehova vaavo ninvarihelaahu muteko emaara yoowuupuwelela okhwa wa Yesu weera nimoonihere Yehova moota nimmuxukurelaahu mwaha wa yoowoopola. Ohiya paahi ompaka palanu oowoonela muthukumano wa wuupuwelela, hiyo onnatthuneya waawopa atthu akina weera yoonele-tho. Mwaaleeleke ale munaawopaanyu etthu enrowa weereya omuthukumanoni iwo. Nyuwo pooti ovarihela muteko iviidiyu sa va jw.org seiyo sineera, Yesu akhwenle heeni? ni Mupuwelele okhwa wa Yesu. Asitokweene a mmulokoni onnatthuneya waawopa ale yeemexenre onvarela Yehova. Muupuwele ohakalala onkhumelela wiirimu ni elapo ya vathi vaavo eputtiputthi emoha ya Yehova yaariheñye entthikelaaya mmulokoni! (Luka 15:4-7) Omuthukumanoni woowuupuwelela, nipakeke ele ninweraahu weera niwuulumiheke ohiya paahi asinna naakhovelenlaahu, menento otepaxa wene, ale eneera opatxera woonela muthukumano owo naari ale epatxenre woonela khalayi. Nintthuna weera atthu awo yooneke weera ennaakheliwa! — Arom. 12:13. w25.01 epaax. 29 eparag. 15
Edomingu, 29 a Março
Muluku . . . Onisivenle hiyo ni omurumme Mwan’awe ntoko makeya òlevelela sottheka sahu. — 1 Yoh. 4:10.
Nnaamweera yoowoopola enikhaviheraka wiiwexexa weera Yehova ti axariya, eyo ennanikhavihera otepaxa wene wiiwexexa mwiixero wa nsivelo nawe. (Yoh. 3:16; 1 Yoh. 4:9) Yooxuttiha ya yoowoopola, ennoonihera weera Yehova, ohiya paahi otthuna weera nikhaleno ekumi yoohimala, mene-tho owo ontthuna weera neereleke eparte emusi awe. Muupuwele ela: Vaavo Adamu aatthenkaawe, Yehova aahimoomola mwa emusi awe emmukokhorela. Yookhumelelaaya, ootheene hiyo niyarinwe niheerelaka eparte emusi ya Yehova. Mene mwaha wa yoowoopola, atthu ootheene emmuroromela Muluku ni emmwiiwelela owo, enimweerela eparte emusi awe emmuroromela ni emmwiiwelela. Naari vano, hiyo ninnakhalano onthamwene wooreera ni Yehova ni asinnihu. Moohihovela, ninnaakhela nsivelo noohimala na Yehova. — Arom. 5:10, 11. w25.01 epaax. 21 eparag. 6
Omusoma Biblya etempu ya wuupuwelela: (Soweereya sa nihiku: 9 a Nisa) Yohani 12:12-19; Marko 11:1-11
Norempa, 30 a Março
Mwemmo Muluku onònihenraiye hiyootthuna wawe. — 1 Yoh. 4:9.
Moohihovela, nyuwo munnaakhulela weera yoowoopola yoovaha ya nsivelo! (2 Akor. 9:15) Okhala weera Yesu oovaha ekumi awe, nyuwo pooti okhalano onthamwene woolipa ni Yehova Muluku. Nyuwo-tho pooti okhalano yooweherera ya ekumi yoohimala. Onnatthuneya oxukurela yoowoopola ni omuxukurela Yehova, yoowo onivanhe yoowoopola mwaha wa nsivelo. (Arom. 5:8) Weera anikhavihere ovirelela oxukurela ni ohittiwala yoowoopola, Yesu ooruma weera nuupuweleleke okhwa wawe kata eyaakha. (Luka 22:19, 20) Eyaakha ela, nihiku na wuupuwelela ninrowa okhala Namaxexe 2 a Abril a 2026. Moohihovela, ootheene hiyo ninniireherera weera noonele muthukumano owo. Nnoottottela mureerelo vantxipale wakhala weera nnimwiihiyera etempu isemana sa wuupuwelela, weera niphimelele etthu Yehova ni Mwanawe enipakenlaaya. w25.01 epaax. 20 eparag. 1-2
Omusoma Biblya etempu ya wuupuwelela: (Soweereya sa nihiku: 10 a Nisa) Yohani 12:20-50
Nanaveli, 31 a Março
Mwàkhelele mahusiho aka opwahaepratha, osuwela opwaha etxikukhuyorapihiwa. — Mir. 8:10.
Nyuwo pooti ovirelela oxuttera woohima sa moota Yehova ni Yesu enoosivelaayani nvirelelaka ophimelela woohima sa awo. Apaale isemana sa wuupuwelela okhwa wa Yesu wa eyaakha ene yeela, nyuwo pooti osoma moomaaleleya evanjelyu emoha naari ivanjelyu sintxipale. Muheerereke osoma itthu sintxipale emaara emoharu, opwaha mwa yeeyo, musomeke vakhaani-vakhaani ni mwaasaaseke mathowa enneeriha omusivela Yehova ni Yesu. Ni mwa sootheene iya, mwaaleeleke atthu akina etthu muxuttenraanyu. Wakhala weera nyuwo muri mweekhaikhaini mpuwa mwa iyaakha sintxipale, apaale nyuwo munniikoha wakhala weera ti woowereya woonelela itthu sinyowani woohima sa nyaha soosuwanyeyaxa ntoko exariya ya Yehova, nsivelo nawe ni yoowoopola. Ekhaikhai ti yooweera, oxuttera itthu sinyowani khonkota. Nto, etthu heeni nyuwo muntthuneyaanyu opaka? Muttotteleke mureerelo soohimmwa simphwanyeya mu irevista sahu. w25.01 epaax. 24-25 eparag. 13-15
Omusoma Biblya etempu ya wuupuwelela:(Soweereya sa nihiku: 11 a Nisa) Luka 21:1-36