SIJÉ POU LÉTID 22
Bon Konsèy Pou Édé Nou Touléjou
“Sé Jéhova menm ki ka bay lasajès.”—PWOV. 2:6.
CHANSON 89 Kouté, Apwann, Obéyi, Èk Bondyé Kay Benni’w
SA NOU KAY DISKITÉ AN ATIK SALAa
1. Pouki nou tout bizwen lasajès-la Bondyé ka bay? (Pwovèb 4:7)
SI OU ni pou fè on disizyon ki enpòtan, san dout, ou kay pwédyé pou lasajès paski ou sav ou bizwen lasajès pou fè on bon disizyon. (Jémz 1:5) Wa Sòlomonn té ékwi: “Lasajès sé bagay-la ki pli enpòtan.” (Li Pwovèb 4:7.) An vèwsé sala, Sòlomonn té ka palé konsèné lasajès-la Bondyé ka bay. (Pwov. 2:6) Mé, ès lasajès-la Bondyé ka bay sa édé nou aji épi sé pwòblenm-lan nou ni jòdi jou? Absoliman! Èk an atik sala, nou kay wè sa aklè.
2. Kisa nou sa fè pou nou twapé lasajès?
2 Dé moun ki té vwéman ni lasajès sété Sòlomonn èk Jézi. Konsa, pou nou twapé lasajès, yon bagay nou sa fè sé étidyé èk apliké sé konsèy-la yo té bay. Pwèmyéman, nou kay konsidiwé Sòlomonn. Bib-la di: “Bondyé té bay Sòlomonn an chay lasajès èk bon jijman.” (1 Wa 4:29) Dézyenman, nou kay konsidiwé Jézi. La pa té ni pyèsonn asou latè-a ki té ni pli lasajès pasé Jézi. (Maf. 12:42) Bib-la té di an Izaya 11:2: “Lèspwi Jéhova kay pozé asou [Jézi]. Sé pou wézon sala i kay ni lasajès, bon lakopwann, bon konsèy, an pil fòs, nòlaj èk kwentif Jéhova.”
3. Kisa nou kay diskité an atik sala?
3 Bondyé té bay Sòlomonn èk Jézi an chay lasajès. Konsa, yo té sa ba bon konsèy konsèné sé bagay-la ki enpòtan. An atik sala, nou kay konsidiwé konsèy yo asou twa bagay ki enpòtan. Yo sé: mannyè pou gadé lajan, mannyè pou gadé twavay nou, èk mannyè pou gadé kò nou menm.
MANNYÈ POU GADÉ LAJAN
4. Kisa ki diféwans-lan ant Sòlomonn épi Jézi lè’y vini pou wichès?
4 Sòlomonn té byen wich. Kay li té bèl. Lavi’y té alèz. I té ni tout dézi tjè’y. (1 Wa 10:7, 14, 15) Mé Jézi pa té ni pyès wichès. I pa té ni djè pozèsyon. I pa té menm ni on kay pou pozé tèt li. (Maf. 8:20) Kanmenm, sété Bondyé ki té ba yo toulédé lasajès. Konsa, magwé sitiwasyon yo té diféwan, yo té ka gadé lajan menm mannyè-a.
5. Ki mannyè Sòlomonn té ka gadé lajan?
5 Sòlomonn té di lajan sé “on pwotèksyon.” (Éklé. 7:12) Èk sa vwé, paski si nou ni lajan, nou sa ganyen sa nou bizwen. Mé magwé tout sé wichès-la Sòlomonn té ni, i wéyalizé la ni bagay ki pli enpòtan pasé wichès. Pou ègzanp, I ékwi: ‘I pli mèyè pou on moun chwazi on bon wépitasyon, pasé i chwazi an chay wichès.’ (Pwov. 22:1) Osi, Sòlomonn té obzòvé, moun ki enmen lajan pa ka satisfè épi sa yo ni. (Éklé. 5:10, 12) Konsa, i vèti nou: pa mété konfyans nou an lajan paski i ka fini si tèlman vit.—Pwov. 23:4, 5.
Ès mannyè nou ka gadé byen latè èk lajan, ka anpéché nou mété Bondyé pwèmyé an lavi nou? (Gadé pawagwaf 6-7)d
6. Ki mannyè Jézi té ka gadé byen latè? (Mafyou 6:31-33)
6 Jézi pa té kité byen latè vini bagay-la ki té pli enpòtan an lavi’y. Wi, i vwé, i té ka enjwi manjé; i té ka enjwi bwè. (Louk 19:2, 6, 7) Anfen, pwèmyé miwak li sété lé i fè glo tounen bon diven. (Jan 2:10, 11) Èk jou-a i mo-a, had-la i té ni asou’y té byen chè. (Jan 19:23, 24) Mé Jézi té sav sa ki té pli enpòtan pas i di sé disip li-a: “Pyès moun pa sa an sèvant pou dé diféwan mèt…Ou pa sa an sèvant pou Bondyé épi an sèvant pou lajan an menm di tan-an.” (Maf. 6:24) Èk i osi di, si nou mété sèvis Jéhova pwèmyé an lavi nou, Jéhova kay fè asiwé nou twapé sa nou bizwen.—Li Mafyou 6:31-33.
7. Ki bennéfis Daniel té twapé paski i té swiv konsèy Bib-la konsèné lajan?
7 An chay fwè èk sè ja twapé bennéfis paski yo té swiv konsèy Bib-la konsèné lajan. Pou ègzanp yon fwè, non’y sé Daniel, di: “Lè mwen té jenn, mwen désidé pou fè sèvis Jéhova pli enpòtan bagay-la an lavi mwen.” Konsa, Daniel tjenn lavi’y senp. Èk a kòz di sa, i ja fè an chay diféwan bagay an sèvis Jéhova. Daniel di ankò: “M’a janmen wigwété disizyon-an mwen té fè-a. Si sé lajan ki té pli enpòtan an lavi mwen, mwen té sa fè an chay lajan. Mé, m’a té kay ni sé bon jan-an mwen ni-a. Épi, m’a té kay ni lakontantman. Lajan pa té ka konpawé épi sé bennédiksyon-an Jéhova ja ban mwen.” Kon nou wè an ègzanp Daniel, lè nou fiksé asou sa nou sa fè pou Jéhova, èk pa asou lajan, nou kay twapé an chay bennéfis.
MANNYÉ POU GADÉ TWAVAY NOU
8. Ki mannyè Sòlomonn té ka gadé twavay? (Ékléziyastis 5:18, 19)
8 Sòlomonn di, lè on moun twavay wèd, sa sa mennen’y an chay djèwté. I di sa sé on ‘kado Bondyé ba’y.’ (Li Ékléziyastis 5:18, 19.) Osi, i té ékwi: ‘La ni bennéfis an tout kalté twavay wèd.’ (Pwov. 14:23) Sòlomonn té sa di sa, paski i osi té ka twavay wèd! I bati kay; i fè jaden; I bati basen; i jis té bati vil. (1 Wa 9:19; Éklé. 2:4-6) Wi! Sa sété twavay ki té byen wèd. Èk san dout, sa té ba’y tjè kontan. Kanmenm, Sòlomonn pa té dépan asou sé bagay sala tousèl pou ba’y tjè kontan. I té fè an chay diféwan bagay pou Jéhova èk sa té ba’y tjè kontan osi. Pou ègzanp, i pwan pa an pwojé-a pou bati on bèl tanp pou Jéhova. Pwojé sala pwan sèt (7) nanné pou fini. (1 Wa 6:38; 9:1) Magwé Sòlomonn té fè an chay diféwan bagay, i vin wéyalizé ki, pli enpòtan bagay-la on moun sa fè, sé pou sèvi Jéhova. Mi sé sa i ékwi: ‘Apwé tout sa mwen fini di-a, mi sé sa ki pli enpòtan: Ni kwentif pou Dyé vwé-a èk obéyi tout koumandman’y. Sé sa lézòm dwé fè.’—Éklé. 12:13.
9. Ki mannyè Jézi té moutwé twavay li kon an chapantyé pa té bagay-la ki té pli enpòtan an lavi’y?
9 Lè Jézi té asou latè, kon on jenn nonm, i twavay wèd kon on chapantyé. (Mak 6:3) San dout, pawan’y té ka byen apwésyé èd-la i té ka ba yo pou édé yo potjiwé pou fanmi-a. Jézi té pawfé. Konsa, nou asiwé, tout sé mèb-la i té ka fè-a té byen fèt. Épi pitèt tout moun té vlé sé mèb sala. Jézi vwéman té ka enjwi twavay sala. Mé menm si i té ka twavay kon on chapantyé, Jézi fè asiwé i fè tan pou fè bagay ki té sa fòtifyé wilasyon’y épi Jéhova. (Jan 7:15) Pli ta, Jézi kité twavay li kon on chapantyé èk i koumansé pwéché. I di sé moun-lan ki té ka kouté’y-la: “Sé pa pou zòt twavay pou manjé-a ki ka gaté-a, mé twavay pito pou manjé-a ki ka fè moun viv pou tout tan-an.” (Jan 6:27) Osi asou on lòt lokazyon, i di: “Mété wichès ou an syèl.”—Maf. 6:20.
Koumannyè nou sa twavay wèd èk pa néglijé bagay spiwitwèl? (Gadé pawagwaf 10-11)e
10. Lè’w sé on bon twavayè ki pwòblenm ou pé twapé?
10 Lè nou swiv konsèy Jéhova, sa sa édé nou an mannyè nou ka gadé twavay. Kon kwityen nou apwann, nou sipozé twavay wèd. (Èfés. 4:28) Souvan, mèt twavay-la ka wè nou onnèt èk nou ka twavay wèd. Yo pé jik di nou kouman yo enmen twavay nou. Èk sa pé fè nou santi bon. Épi nou pé vlé twavay pou plis nèditan. Èk sa pé annékòz nou pou pa ni asé tan pou pasé épi fanmi nou èk pou fòtifyé wilasyon nou épi Jéhova. Si nou wéyalizé sa sé sitiwasyon nou, nou ni pou fè chanjman pou fè asiwé nou ni tan pou fè sé bagay-la ki pli enpòtan.
11. Ki mannyè ègzanp on fwè édé William pou wè sa ki pli enpòtan?
11 On jenn fwè, non’y sé William, apwann pou kò’y menm, mannyè pou tjenn twavay an plas li. William ban nou èspéyans li lè i té ka twavay pou yon fwè ki té an ansyen. Mi sé sa William di: “Fwè sala té on bon ègzanp pou mwen an mannyè i té ka gadé twavay li. I té ka twavay wèd. Èk i té ni on bon wilasyon épi sé moun-lan i ka fè twavay-la pou paski i té ka fè bon twavay. Mé lè jounen-an bout èk twavay li fini, i ka tiwé lidé’y asou twavay li, èk i ka fiksé asou fanmi’y èk wilasyon’y épi Jéhova. Épi mwen ka di’w, sa sé yon moun mon konnèt ki ni an chay lakontantman!”b
MANNYÈ POU GADÉ KÒ NOU
12. (a) Kisa Sòlomonn té konnèt konsèné kò’y èk kisa i té fè? (b) Kisa Sòlomonn té di konsèné lògèy? (c) Kisa ki té wivé Sòlomonn pli ta an lavi’y?
12 Sòlomonn té on moun ki té fidèl pou Jéhova. I pa té kwè i té enpòtan. Kon on jenn nonm, i té konnèt limitasyon’y. Èk konsa, i té ka mandé Jéhova pou diwèksyon. (1 Wa 3:7-9) Byen bonnè an kondwit li, Sòlomonn té konnèt danjé-a lè on moun ni twòp lògèy. Mi sé sa i té ékwi: ‘Lògèy sa annékòz moun pou tonbé. Èk lè moun kwè yo twò enpòtan, sa sa annékòz yo pou twilbliché.’ (Pwov. 16:18) Maléwèzman, pli ta an lavi’y, Sòlomonn doubout swiv konsèy li menm. I koumansé ni an chay lògèy. Èk annékòz di sa, i inyowé lwa Bondyé. Pou ègzanp, yon lwa Bondyé té bay di: ‘Yon wa pa sipozé ni plizyè madanm pou kò’y. Paski sa sa annékòz li pou tounen do’y asou [Jéhova].’ (Dito. 17:17) Sòlomonn té inyowé lwa sala èk i vini ni sèt san (700) madanm èk twa san (300) djabal. Épi an chay di yo pa té ka adowé Jéhova! (1 Wa 11:1-3) Pitèt Sòlomonn té kwè, la pa té ni pyès danjé an sa. Mé kon nou wè, wézilta-a aksyon’y pa té bon. Apwé on tan, sé madanm li-a fè wilasyon’y épi Jéhova vini fèb èk i tounen do’y asou Jéhova.—1 Wa 11:9-13.
13. Jézi té ni an chay imilité. Kisa nou sa apwann an ègzanp li?
13 Jézi pa té kwè i té twò enpòtan. Lè i té an syèl, i té ka fè tout sa Papa’y té vlé fè. Jéhova té sèvi’y pou fè “tout bagay ki janmen fèt, ni tout bagay ki èkzisté an syèl, ni tout bagay ki an latè-a, ni sa moun sa wè ni sa moun pa sa wè”. (Kòl. 1:16) Magwé tout sé bagay èstòdinè-a Jézi té fè, i pa té janmen dévlopé lògèy. (Maf. 3:16; Jan 17:5) Okontwè, i té ka abésé kò’y. I pa té janmen kwè i té pli ho èben pli enpòtan pasé pyèsyonn. Anfen, tann sa i té di sé disip li-a an Mafyou 20:28: “Mwen pa vini pou moun té sèvi mwen sèvant, mé mwen vini pou sèvi moun sèvant épi pou mwen bay lavi mwen pou mwen sové an chay moun.” Osi, Jézi té di, i “pa sa fè anyen pa kòʼy menm.” (Jan 5:19) Wi, Jézi té ni an chay imilité! I ban nou on bon ègzanp pou nou swiv.
14. Kisa Jézi di ki ka moutwé nou ni valè?
14 Jézi té enstwi sé disip li-a ki, yo ni valè an zyé Bondyé. I ba yo asiwans-lan Mafyou 10:30: “Bondyé jis konnèt konmen bwanch chivé ki an tèt ou.” Pawòl sala ka konsolé nou, sitou si nou ka gadé kò nou adan on mannyè négatif. Papa nou ki an syèl byen entéwésé an nou. An zyé’y, nou ni an chay valè. I ban nou òpòtyounité-a pou vini konnèt li èk pou adowé’y. I ban nou òpòtyounité-a pou ni lavi diwant an latè nèf-li. Konsa, ès sa pa ka moutwé nou ni an chay valè an zyé’y?
Ki bennédiksyon nou pé pèd si nou kwè nou twò enpòtan? (Gadé pawagwaf 15)f
15. (a) Kisa Gad-la té di pwèskè 15 lanné ki pasé? (b) Sé pòtwé-a asou paj 24 ka moutwé dé diféwan fwè ka pwan pòtwé. Kon nou ka wè an sé pòtwé-a, si nou fiksé asou kò nou twòp, ki bennédiksyon nou pé matjé?
15 Pwèskè kenz (15) lanné ki pasé, Gad-la té di: “Nou pa ni pou kwè nou twò enpòtan. É an menm lè-a, nou pa vlé kwè nou pa ni valè. Mé pito, nou ni pou wézonnab an mannyè nou ka gadé kò nou. Nou ni pou konnèt sa nou sa fè èk sa nou pa sa fè. On madanm kwityen di: ‘Sé pa mwen ki pli mové, èk sé pa mwen ki pli bon non plis. Èk menm kon lézòt moun, mwen ni sa ki bon an mwen, èk mwen ni sa ki pa bon an mwen.’”c Fwè èk sè, nou ni pou tjenn a lidé, nou pa pawfé. Alò, nou ni pou wézonnab épi kò nou.
16. Pouki Jéhova ka ban nou bon konsèy?
16 Jéhova ka ban nou bon konsèy an pawòl li, Bib-la. I enmen nou èk i vlé nou ni tjè kontan. (Izay. 48:17, 18) Pli bon chwa-a nou sa fè ki sa vwéman ban nou tjè kontan, sé pou nou mété Jéhova pwèmyé an lavi nou. Épi sa kay kon on pwotèksyon pou nou. Nou pa kay èspéyansé menm pwòblenm épi moun ki ka fiksé twòp asou kò yo menm, asou lajan èben asou twavay yo. Annou fè détèminasyon nou pou pwan bon konsèy-la Jéhova ka ban nou, èk pou fè tjè’y wéjwi!—Pwov. 23:15.
CHANSON 94 Bondyé Mèsi Pou Pawòl Ou
a Dyé Jéhova té bay Sòlomonn èk Jézi an chay lasajès. An atik sala, nou kay diskité konsèy Sòlomonn té bay èk konsèy Jézi Kwi té bay. Konsèy sala kay moutwé nou mannyè pou gadé lajan, mannyè pou gadé twavay nou, èk mannyè pou gadé kò nou menm.
b Gadé atik-la, “How to Enjoy Hard Work” an Gad-la li 1 Févwiyé, 2015.
c Gadé atik-la, “The Bible Can Help You Find Joy” an Gad-la li 1 Awou, 2005.
d SA PÒTWÉ-A KA MOUTWÉ: John èk Tom sé dé jenn fwè ki an menm kongwigasyon-an. John ka pasé tout tan’y ka pwan ka motoka’y. Mé, Tom ka sèvi motoka’y pou édé lézòt atandé mitin èk pou alé an minis-la.
e SA PÒTWÉ-A KA MOUTWÉ: Mèt twavay-la mandé John pou twavay pou plis nèditan. Konsa, John ka twavay pou plis nèditan paski I pa vlé dézapwenté mèt twavay-la.
Menm swè sala, Tom ki sé on sèvant ministiryal, épi an ansyen, ka ankouwajé on sè. An tan pasé, Tom té ni menm pwòblenm John té ni-a. Mé i di mèt twavay-la, la ni sèten swè an simenn-lan i pa sa twavay pou pli nèditan, paski sé swè sala sé pou’y adowé Jéhova.
f SA PÒTWÉ-A KA MOUTWÉ: John ka fiksé asou kò’y tousèl. Mé, Tom ka mété lentéwé Bondyé avan létéwé’y. I ka fè plis jan kon i ka wédé wanjé Lasal Wéyòm-lan.