¿Achkë riʼ ri bautismo?
Ri nukʼüt le Biblia
Ri bautismo ya riʼ taq njuʼüx jontir rchʼakul jun winäq pa yaʼ.a Le Biblia nutzjoj kij ye kʼïy winäq ri xebʼan bautizar (Hechos 2:41). Jun chkë riʼ ya riʼ Jesús taq xqasäx pa yaʼ chpan ri raqän yaʼ Jordán (Mateo 3:13, 16). Jun chik ya riʼ jun achï aj Etiopía ri bʼenäq wä pa bʼey. Taq ryä xapon akuchï kʼo wä yaʼ, xqasäx chpan ri yaʼ riʼ (Hechos 8:36-40).
Jesús xkʼüt chë we jun winäq nrajoʼ ntok rtzeqelbʼëy, kʼo wä chë nuʼän bautizar riʼ (Mateo 28:19, 20). Ri apóstol Pedro chqä xuʼij chë nkʼatzin nqaʼän riʼ (1 Pedro 3:21).
Chpan re artículo reʼ xtqatzʼët reʼ:
¿Achkë rma nkʼatzin ri bautismo?
Taq jun winäq nuʼän bautizar riʼ, nukʼüt chkiwäch jontir chë xtzolij riʼ che rä rmak y nuʼij che rä Dios chë majun achkë xtqʼatö rchë nuʼän rraybʼal, ntel chë tzij chë xtnmaj rtzij Dios chqä Jesús ronojel mul pa rkʼaslemal. Ri bautismo ya riʼ ri naʼäy ri nkʼatzin nuʼän jun winäq rchë nrïl ri kʼaslemal ri majun bʼëy nkʼis ta.
Le Biblia nujnamaj ri bautismo rkʼë ri rbʼanik nujäl rkʼaslemal jun winäq chqä rkʼë ri kamïk (Romanos 6:4; Colosenses 2:12). Taq jun winäq ntok pa yaʼ, achiʼel ta nkäm rma nujäl rkʼaslemal; y taq ntel pä pa yaʼ, nuchäp rkʼwaxik jun kʼaslemal ri nqä chwäch Dios.
¿Nukʼüt komä le Biblia chë nkʼatzin yebʼan bautizar ri taq neʼy?
Manä, le Biblia ma nukʼüt ta chë nkʼatzin yebʼan bautizar ri taq neʼy.b Ri nukʼüt ya riʼ chë jun winäq kʼo kïy ri nkʼatzin na nuʼän rchë ütz nuʼän bautizar riʼ.
Naʼäy nkʼatzin nutamaj chpan le Biblia ri naʼoj ri ma kʼayewal ta yeqʼax chqä nusmajij pa rkʼaslemal. Ri winäq riʼ nkʼatzin chqä nutzolij riʼ che rä ri rmak y nchʼö qʼanäj rkʼë Dios rchë nuʼij che rä chë nujäch rkʼaslemal pa rqʼaʼ (Hechos 2:38, 41; 8:12). Nixta ri taq neʼy ni ri koköj taq akʼalaʼ yekowin nkiʼän ri xqaʼij qa.
¿Achkë ntel chë tzij naʼän bautizar awiʼ pa rbʼiʼ ri Tataʼaj, pa rbʼiʼ ri Rkʼajol Dios chqä pa rbʼiʼ ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios?
Jesús xuʼij reʼ chkë ri rtzeqelbʼëy: «Keʼitjoj ri winäq [...]. Keʼiqasaj pa yaʼ pa rbʼiʼ ri Ntataʼ, pa nbʼiʼ rïn, ri Rkʼajol Dios, chqä pa rbʼiʼ ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios. Tikʼutuʼ chkiwäch achkë rbʼanik nkismajij jontir ri nkʼutun qa rïn chiwäch» (Mateo 28:19, 20). Taq Jesús xksaj ri tzij «Keʼiqasaj pa yaʼ pa rbʼiʼ ri» xrajoʼ xuʼij chë ri winäq ri nuʼän bautizar riʼ nkʼatzin nqʼax chwäch ri uchqʼaʼ kʼo pa rqʼaʼ ri Tataʼaj chqä ri Rkʼajol, chqä nqʼax chwäch ri samaj nuʼän ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios. Taq ri apóstol Pedro ya nuknaj jun winäq ri kan pa rlaxik nkoj·ïn, ryä xksaj ri tzij pa rbʼiʼ ri. Ryä xuʼij: «¡Pa rbʼiʼ Jesucristo ri Nazareno, kabʼiyïn!» (Hechos 3:6). ¿Achkë rma xksaj re tzij reʼ? Rma nunmaj y nqʼax wä chwäch ri uchqʼaʼ yaʼon pa rqʼaʼ Cristo. Chqä rkʼë re tzij reʼ xuʼän chë yë Cristo xyaʼöx rqʼij rma ri milagro xtuʼän.
Taq Jesús xuʼij ri «Ntataʼ», najin wä ntzjon chrij Jehová Dios.c Yë ryä ri xbʼanö qchë, ri xyaʼö qakʼaslemal y ri kʼo ronojel uchqʼaʼ pa rqʼaʼ. Rma riʼ, yë ryä ri nimaläj rqʼij pa rwiʼ ronojel (Génesis 17:1; Apocalipsis 4:11).
Ri «Rkʼajol Dios» ya riʼ Jesucristo, ri xyaʼ rkʼaslemal qmä röj (Romanos 6:23). Rchë nqkolotäj nkʼatzin nqʼax chqawäch chqä nqanmaj achkë rbʼanik ntoʼon Jesús rchë nbʼetzʼaqät ri nrajoʼ Dios pa kiwiʼ ri winäq (Juan 14:6; 20:31; Hechos 4:8-12).
Jesús chqä xtzjon chrij «ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios», ntel chë tzij, ri uchqʼaʼ ri nuksaj Dios taq kʼo nuʼän.d Dios xksaj rchqʼaʼ rchë xeruʼän achkë jun, rchë xyaʼ kʼaslemal, rchë xtzjon pä kikʼë rprofetas chqä kikʼë nkʼaj chik winäq, y rchë nuyaʼ kichqʼaʼ rsamajelaʼ rchë nkiʼän ri nrajoʼ ryä (Génesis 1:2; Job 33:4; Romanos 15:18, 19). Ryä chqä xksaj ri loqʼoläj rchqʼaʼ rchë xyaʼ pä rnaʼoj chkë jojun winäq chqä rchë xkitzʼibʼaj ri naʼoj riʼ chpan le Biblia (2 Pedro 1:21).
¿Najin komä yamakun we naʼän chik jmul bautizar awiʼ?
Kan ye kʼïy winäq nkijäl kireligión. Ye kʼa we jun ya xuʼän yän bautizar riʼ, ¿najin komä nmakun we nuʼän chik jmul bautizar riʼ chpan jun chik religión? Ye kʼo yebʼin chë najin nmakun. Rkʼë jbʼaʼ nkiʼij riʼ rma ri nuʼij chpan Efesios 4:5, ri akuchï nuʼij: «Xa xuʼ jun Iwajaw kʼo, xa jnan ri inman chqä xa xuʼ jun bautismo kʼo». Ye kʼa re versículo reʼ ma najin ta nuʼij chë jun winäq ma ütz ta nuʼän chik jmul bautizar riʼ. ¿Achkë rma nqaʼij riʼ?
Ri contexto. We nqatzʼët ri contexto rchë Efesios 4:5, nqatzʼët chë ri apóstol Pablo najin nuyaʼ rejqalen chë jnan nuʼän kiwäch jontir ri cristianos. Ri kantzij taq cristianos kʼo chë jnan nkiquʼ chrij ri nkinmaj (Efesios 4:1-3, 16). Ya riʼ nbʼanatäj we xa jnan Ajaw kitzeqelbʼen, Cristo Jesús, chqä taq jnan kikʼuqbʼäl kʼuʼx —ntel chë tzij, jnan nqʼax pa kijolon chrij ri naʼoj ye kʼo chpan le Biblia— y we jontir nkiʼän ri nukʼutuj le Biblia chrij jun winäq ri nrajoʼ nuʼän bautizar riʼ.
Jun chik qʼij, ri apóstol Pablo xuʼij chkë jojun winäq ri ya xkiʼän yän bautizar kiʼ chë ütz nkiʼän chik jmul bautizar kiʼ. ¿Achkë rma? Rma re winäq reʼ xkiʼän bautizar kiʼ taq majanä tqʼax pa kijolon ri naʼoj xerkʼüt Jesús (Hechos 19:1-5).
¿Ajän riʼ kan kʼo rqʼij ri bautismo chwäch Dios? Rchë Dios ütz nutzʼët taq jun winäq nuʼän bautizar riʼ, ri winäq riʼ kʼo chë nqʼax pa rjolon achkë nuʼij le Biblia (1 Timoteo 2:3, 4). Si jun winäq xuʼän bautizar riʼ ye kʼa ri naʼoj xkʼut chwäch ma ya riʼ ta ri kʼo chpan le Biblia, chwäch Dios ya riʼ majun rqʼij ta (Juan 4:23, 24). Rkʼë jbʼaʼ ri winäq riʼ kan rkʼë ronojel ran xuʼän bautizar riʼ, ye kʼa taq xuʼän riʼ, majanä wä tqʼax chwäch ri nuʼij le Biblia (Romanos 10:2). Rchë chë Dios ütz nutzʼët jun winäq, ri winäq riʼ nkʼatzin nutamaj ri kantzij taq naʼoj ye kʼo chpan le Biblia, nusmajij ri nutamaj, nujäch rkʼaslemal pa rqʼaʼ Dios y nuʼän chik jmul bautizar riʼ. Taq nuʼän ya riʼ, ma jun mak ta chwäch Dios we ri winäq riʼ nuʼän chik jmul bautizar riʼ. Pa rkʼexel riʼ, xa kan ya riʼ wä nkʼatzin nuʼän.
Jojun chik bautismos ri nutzjoj le Biblia
Le Biblia nutzjoj kij nkʼaj chik bautismos ri ma jnan ta rkʼë ri xkiʼän rtzeqelbʼëy Jesús taq xekiqasaj ri winäq pa yaʼ. Tqatzʼetaʼ jojun chkë riʼ:
Ri bautismo ri xuʼän Juan el Bautista.e Taq jun judío o jun ri xok chpan ri judaísmo napon wä rkʼë Juan rchë nuʼän bautizar riʼ, nuʼän wä riʼ rchë nutzolij riʼ che rä rmak rma ma najin ta nusmajij Rpixaʼ Moisés (re Pixaʼ reʼ ya riʼ xyaʼ pä Dios che rä Moisés rchë nkismajij ri israelitas). Ri xuʼän Juan xertoʼ ri winäq rchë nkitamaj chqä rchë nkinmaj chrij ri Mesías, Jesús aj Nazaret (Lucas 1:13-17; 3:2, 3; Hechos 19:4).
Ri rbautismo Jesús. Juan el Bautista xuʼän bautizar Jesús, ye kʼa re bautismo reʼ ma jnan ta kikʼë ri nkʼaj chik. ¿Achkë rma? Rma Jesús majun ta mak chrij (1 Pedro 2:21, 22). Rma riʼ ryä ma xqasäx ta pa yaʼ rma nutzolij riʼ che rä rmak o rchë nukʼutuj che rä Dios chë tyaʼ jun chʼajchʼöj rconciencia (1 Pedro 3:21). Taq xuʼän bautizar riʼ, ryä xjäch riʼ pa rqʼaʼ Dios rchë xtuʼän ri nrajoʼ Dios, ya riʼ taq xbʼeʼok ri Mesías o Cristo. Reʼ xuʼän chë ryä xyaʼ rkʼaslemal pa qawiʼ (Hebreos 10:7-10).
Ri bautismo ri nbʼan rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios. Jesús y Juan xkitzjoj chrij ri bautismo ri nbʼan rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios (Mateo 3:11; Lucas 3:16; Hechos 1:1-5). Re bautismo reʼ ma jnan ta rkʼë ri nbʼan pa rbʼiʼ ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios (Mateo 28:19). ¿Achkë rma?
Rma xa ye jbʼaʼ ok rtzeqelbʼëy Jesús ri yebʼan bautizar rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios. Re cristianos reʼ yechaʼöx rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios rchë yebʼä chlaʼ chkaj rchë yeʼok qʼatöy taq tzij chqä sacerdotesf (1 Pedro 1:3, 4; Apocalipsis 5:9, 10). ¿Y achoq pa kiwiʼ nkiqʼät wä tzij? Pa kiwiʼ pa millón chkë rtzeqelbʼëy Jesús, ri kiyoʼen jun kʼaslemal ri ma nkʼis ta chwäch jun kʼakʼakʼ Rwachʼlew (Mateo 5:5; Lucas 23:43).
Ri bautismo en Cristo Jesús chqä ri bautismo chpan rkamik. Ri yebʼan bautizar rkʼë espíritu santo yebʼan chqä bautizar en Cristo Jesús (Romanos 6:3). Rma riʼ re bautismo reʼ yë ri rtzeqelbʼëy Jesús ri yebʼä chkaj yeʼilö rchë, ntel chë tzij, ri xkeqʼatö tzij rkʼë ryä chlaʼ chkaj. Taq yebʼan bautizar en Cristo Jesús, yeʼok chpan ri molaj winäq ri yechaʼon rchë yebʼä chkaj, Jesús ya riʼ ri jolomäj y yë ryä ri rchʼakul (1 Corintios 12:12, 13, 27; Colosenses 1:18).
Ri cristianos ri yechaʼon rchë yebʼä chkaj yebʼan chqä bautizar chpan rkamik Jesús (Romanos 6:3, 4). Achiʼel xuʼän Jesús, ryeʼ chqä nkinmaj rtzij Dios y ma yë ta ri nkajoʼ ryeʼ nkiʼän, y nkesaj chwäch kan nkïl kikʼaslemal chwäch le Rwachʼlew. Ütz nqaʼij chë re cristianos reʼ yebʼan bautizar chpan rkamik Jesús taq yekäm chqä yekʼasöx rchë yebʼä chkaj y nyaʼöx jun kichʼakul rchë chkaj (Romanos 6:5; 1 Corintios 15:42-44).
Ri bautismo ri nbʼan rkʼë qʼaqʼ. Juan el Bautista xuʼij: «Ryä [ntel chë tzij, Jesús] xkixur·än bautizar rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios chqä rkʼë qʼaqʼ. Ryä kʼo chik ri samajbʼäl pa rqʼaʼ rchë nukʼäq ri trigo chkaj y xtchʼajchʼobʼej jontir rjyuʼ. Xtmöl rtrigo y xtkʼöl pa rkʼujay, ye kʼa ri qʼayis xtporoj rkʼë jun qʼaqʼ ri majun bʼëy nchup ta» (Mateo 3:11, 12). Re texto reʼ nukʼüt chë ri bautismo ri nbʼan rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios chqä ri nbʼan rkʼë qʼaqʼ ma ye jnan ta. ¿Achkë ntel chë tzij ri xuʼij Juan?
Ri trigo nukʼambʼej tzij ri winäq ri nkiyaʼ kixkïn che rä Jesús y nkinmaj rtzij. Ryeʼ yebʼan bautizar rkʼë ri loqʼoläj rchqʼaʼ Dios. Ri qʼayis nkʼambʼej tzij ri winäq ri ma nkiyaʼ ta kixkïn che rä Jesús. Ryeʼ xkebʼan bautizar rkʼë qʼaqʼ, ri nkʼambʼej tzij chë kan jurayil xtchup kiwäch (Mateo 3:7-12; Lucas 3:16, 17).
a Ri Diccionario expositivo de palabras del Antiguo y del Nuevo Testamento exhaustivo, rchë W. E. Vine (Guillermo Cook y Santiago Escuain ya riʼ xeqʼaxan pa kaxlän), nuʼij chë ri tzij «bautismo» pa chʼaʼäl griego ntel chë tzij «yatok pa yaʼ, njuʼüx jontir achʼakul pa yaʼ chqä yatel pä».
b Ri bautismo ri nbʼan chkë ri taq neʼy o ri koköj akʼalaʼ ya ri nkiʼän jojun iglesias taq nkichklaj yaʼ pa kiwiʼ ri akʼalaʼ o nkiyaʼ yaʼ pa kiwiʼ. Taq nkiʼän riʼ, kʼo mul kan nkiyaʼ qa kibʼiʼ ri akʼalaʼ.
c Jehová ya riʼ rbʼiʼ Dios (Salmo 83:18). Taskʼij rwäch ri artículo «¿Achkë riʼ Jehová?».
d Tatzʼetaʼ ri artículo «¿Achkë riʼ ri espíritu santo?».
e Tatzʼetaʼ ri artículo «¿Quién fue Juan el Bautista?».
f Tatzʼetaʼ ri artículo «¿Quiénes van al cielo?».
g Le Biblia chqä nuksaj ri tzij bautismo y bautismos taq nuʼij chë kʼo jojun ri nksäx rchë nyaʼöx rqʼij Dios yechʼajchʼobʼëx, achiʼel taq ntix yaʼ chkij copas, chkij xar o xa bʼa achkë chik jun (Marcos 7:4; Hebreos 9:10, nota). Ya reʼ kan ma jnan ta rkʼë ri xuʼän Jesús chqä ri xkiʼän rtzeqelbʼëy taq xeqasäx pa yaʼ.