Mateo
Jesús ʉ̃i coyʉino ne jẽnajinore ʉ̃́re yóbomia
(Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53)
26 Caiye iyede Jesús coyʉrĩ bʉojarĩ, yópe arejame ñʉja ʉ̃i bueimarare:
2 —Majivʉ mʉja. Pascua ãmicʉrijãravʉ aru pã́ure bʉcʉre đaiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ pʉcajãravʉa jipocai barejávʉ̃ cãreja. Aru dinʉmʉ maquinóre yʉre, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, jẽni jínajarama ji mauvare, ji yaiquíyepe aivʉ jocʉcʉjaravena, arejame Jesús.
3 Dinʉmʉre sacerdotevare jaboteipõecʉ Caifás ãmicʉrejame. Apevʉ sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva cójijidejaimađa ñai Caifás ʉ̃i cʉ̃rami. 4 Cójijivʉ, ne bajumia majicarejaimađa Jesúre jʉjovarĩ jẽni, boarĩ́ jarʉvarãjivʉ yavenina. 5 Ne bajumia arejaimađa:
—Torojʉve teinʉmʉ ʉ̃́re jẽmenajarevʉ maja. Ʉ̃́re jẽnu torojʉve teinʉmʉ, põevacapũravʉ jorojĩni, majare boarĩ́ jarʉvaiyʉjebu, arejaimađa ina judíovai jabova.
Cũináco nomió õi mumijʉe yuaino Jesúre
(Mr 14.3-9; Lc 7.37-38; Jn 12.1-8)
6 26:6-7 Dinʉmʉre Jesús ʉ̃i cʉede Betania ãmicʉriĩmajinoi, Simón pojeyʉ bácʉi cʉ̃rami tʉoiva yebai ãivʉ barejacárã ñʉja. Que teni cũináco nomió darejaco Jesús yebai. Ico nomió davarejaco cũinábʉ ʉ̃mʉjʉribʉ boribʉre, mumijʉricoro cʉribʉre. Iye mumijʉe, nardo ãmicʉe, pare mearo corajʉrejavʉ̃. Aru pare bojecʉe barejávʉ̃ya. Que đarĩ ico nomió yuarejaco caiye iye mumijʉede Jesúi jipobʉrã. 7 — 8 Ʉbenita ñʉja Jesúi bueimara õi nópe đaiyede jã́ri, jorojĩni arejacarã:
—¿Aipe teni iye mumijʉede jarʉvađoba õ? 9 Diede bojeđarĩ, ʉrarõ boje ĩni, jíye jaʉjebu ṍre cʉve cʉvabevʉre, arejacarã ñʉja.
10 Ʉbenita Jesús, diede coreóvayʉ, arejame ñʉjare:
—¿Aipe teni ico nomióre cãrijovaivʉrʉ̃ mʉja? Õi đaiye yʉre mearotamu. 11 Cainʉmʉa ina cʉve cʉvabevʉ cʉrãjarama mʉjaque. Ʉbenita yʉ cʉbecʉbu mʉjaque cainʉmʉa. 12 Õi yuaiyede dicorore yʉrã, meađacaibico ji bajure, ne jarʉvarãjiyepe ađo. 13 Que baru jãve coyʉyʉbu mʉjare: Cainoa joborõai ijãravʉi põeva ne coyʉiyede iye yávaiye méne ji meađaiyede põevare, iye õi yʉre đacaiyede máre coyʉrãjarama, ne ãrʉrajiyepe aivʉ ṍre, arejame Jesús.
Judas ʉ̃i jẽni jíno Jesúre
14 No yóboi cũinácʉ ñʉjacacʉ, doce paivʉ Jesúi bueimaracacʉ, ʉ̃i ãmiá Judas Iscariote, nʉrejameđa ina sacerdotevare jaboteipõeva yebai. 15 Ñai Judas náre jẽniari jã́rejameđa:
—¿Ji Jesúre jẽni jídu mʉjare, aipino jínajivʉrʉ̃ mʉja yʉre? arejameđa ʉ̃.
Aru treinta paitʉrava plataque đaitʉrava tãutʉratʉravare jídejaimađa ʉ̃́re. 16 Que baru dinʉmʉmata Judas jã́ri, coreni bʉ́rejameđa yavenina, jẽni jícʉyʉ Jesúre.
Jesús ʉ̃i ãino ʉ̃i bueimaraque
(Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26)
17 Pã́ure bʉcʉre đaiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉ mamabʉijãravʉ barejávʉ̃. Aru dijãravʉre Jesús yebai nʉri, jẽniari jã́rejacarã ñʉja, ʉ̃i bueimara:
—¿Ã́ri nʉri, mʉre maje Pascua jãravʉque ãiyede meađacarãjidica ñʉja? arejacarã ʉ̃́re.
18 Aru arejame Jesús:
—Jerusalẽ́i nʉri, ñai ʉ̃mʉ, ji aimʉ mácʉ, ʉ̃i cʉ̃rami nʉjara mʉja. Ʉ̃́re yópe ajarã mʉja, “Maje bueipõecʉ aibi, ‘Joabejĩnotamu ji yaiquíno. Que baru mi cʉ̃rami ãquijivʉ yʉ Pascua jãravʉquede ji bueimaraque’, aibi maje bueipõecʉ”, ajarã mʉja, ñʉjare arejame Jesús.
19 Ʉ̃́re jʉ arĩ, ĩmaroi nʉri, đarejacarã ñʉja yópe Jesús ʉ̃i aiye báquepedeca. Noi Pascua jãravʉque ãiyede meađarejacarã ñʉja. 20 Que teni meađarĩ bʉojarĩ, nainú baji, aviá ʉ̃i dorĩburu yóboi, darĩ dobarejame Jesús tʉoiva yebai, ñʉja ʉ̃i bueimara doce paivʉque. 21 Ñʉje ãiyedeca, Jesús arejame ñʉjare:
—Jãve coyʉyʉbu mʉjare: Mʉjacacʉ cũinácʉ yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉme ʉ̃, arejame Jesús.
22 Que baru chĩoivʉ barejacárã. Aru ñʉja coapa yópe arĩ bʉ́rejacarã Jesúre:
—¡Mʉ, ji jabocʉ, que đabecʉbu yʉ! ¿Mʉ́carĩ? arejacarã ñʉja coapa.
23 Que arĩ, Jesús arejame ñʉjare:
—Cũinácʉ mʉjacacʉ jóyʉ pã́ure jororʉmica yʉ́que, ʉ̃ macʉyʉ́me ji mauvare yʉre jẽni jíyʉ. 24 Yʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe ijãravʉi, ji yaijãravʉi nʉcʉyʉmu yʉ, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. Ʉbenita ãmeno vaicʉ́yʉme ʉ̃, ñai yʉre jẽni jíyʉ bacʉyʉ́. Ñai nópe đacʉyʉ, ʉ̃i põetebedu meajebu, arejame Jesús.
25 Judas, ʉ̃́re jẽni jícʉyʉ, arejame ʉ̃́re:
—Mʉ, bueipõecʉ, yʉ ãmevʉ mi coyʉimʉ nópe. ¿Mʉ́carĩ? arejame Judas.
Ʉ̃́re arejame Jesús:
—Mʉ́tamu ji coyʉimʉ nópe, arejame Jesús.
26 Ñʉje ãiyedeca, pã́ure ĩni, Jʉ̃menijicʉre torojʉede jídejame Jesús. No yóboi, pã́ure cotʉvarejame. Aru ñʉjare coapa jídejame.
—Pã́ure ãjara mʉja. Diedecabu ji bajupe, jã́đovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, arejame ñʉjare Jesús.
Aru ãrejacarã ñʉja.
27 Ũcuidore máre ĩni, torojʉede jíni Jʉ̃menijicʉre, ñʉjare jídejame Jesús, yópe arĩ:
—Jẽni, ũcuri, veorĩ, ũcujara caivʉ mʉja coapa. 28 Diedecabu ji jivepe, jã́đovaiye ji yaiquínore mʉjare boje, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ mʉje ãmeina teiyede. Jʉ̃menijicʉ “Yópe đajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi”, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu mʉja, mʉje ũcuiyede diede. 29 Coyʉyʉbu mʉjare: Quénora vino ʉ́yaicorore ũcuñʉmu yʉ ijãravʉre. Ʉbenita ãnijãravʉ, jipacʉi jabotequinʉmʉ maquinóre, bedióva cojedeca ũcuri jã́cʉyʉmu yʉ, arejame Jesús ñʉja ʉ̃i bueimarare.
Aru ũcurejacarã ñʉja.
Jesús ʉ̃i coyʉino Pedrore ʉ̃i “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” aquinore
(Mt 28.16; Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38)
30 Ñʉje ãriburu yóboi, Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriarejacarã ñʉja. Yʉriarĩ bʉojarĩ, no cʉ̃racũ Olivocũ ãmicʉricũi nʉrejacarã ñʉja, Jesújã. 31 Mái nʉri, arejame Jesús:
—Yʉre dajocarĩ nʉrajaramu mʉja. Yʉre vaiquíyede Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ, yópe arĩ: “Ovejavare coreipõecʉre boarĩ́ jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru coateni nʉrajarama na, ovejava”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. 32 Ʉbenita ji yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nacovaiyede yʉre yainore jarʉvarĩ, mʉje jipocai nʉcʉyʉmu Galileai, arejame Jesús.
33 Que ayʉre, Pedrocapũravʉ arĩdurejame ʉ̃́re:
—Caivʉ apevʉ ne dajocarĩ nʉiyedeca, yʉ́capũravʉ mʉre jocarĩ nʉmecʉbu yʉ, arĩdurejame.
34 Aru Jesús arejame ʉ̃́re:
—Jãve coyʉyʉbu mʉre: Cari ñami cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” acʉyʉmu mʉ, arejame Pedrore Jesús.
35 Ʉbenita Pedrocapũravʉ copʉ ayʉ barĩdurejame:
—Mʉ́que yʉre ne boarĩ́ jarʉvaruta, “Jesúre yʉ coreóvabevʉ” abecʉbu yʉ, arĩdurejame Pedro.
Aru ñʉja coapa nópe arĩdurejacarã.
Jesús Getsemaní ʉ̃i jẽniaino Jʉ̃menijicʉque
36 No yóboi Jesús nʉrejame ñʉja ʉ̃i bueimaraque Getsemaní ãmicʉrõi. Nore earĩ, arejame ñʉjare:
—Yui dobarĩ corejarã mʉja ji Jʉ̃menijicʉque boroteiyede ãnoi, arejame Jesús.
37 Ñʉjacavʉ Pedrore aru ina pʉcarã Zebedeoi márare máre nʉvarejame Jesús. Chĩoñʉ baju ãmeno vaidéjameđa. 38 Que teni arejameđa náre:
—Yʉ ãmeno chĩori dápiaivʉ ji yaiquínore. Yui mauteni, jã́ri capʉjarã mʉja, arejameđa ʉ̃.
39 Jipojĩca báque nʉñʉ Jesús, ñʉatutarĩ, mori tʉrejameđa joborõita. Aru Jʉ̃menijicʉque boroteyʉ barejámeđa ʉ̃:
—Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye vaibéjađeni. Caiyede đaiye majicʉtamu mʉ. Ʉbenita ji ʉrõpe đabejacʉ. Quénora mi ʉrõpe đajacʉ mʉ, arejameđa jípacʉre Jesús.
40 Ina ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre earejameđa Jesús. Aru arejameđa Pedrore:
—¿Cũináorajĩe cãmevʉva coreiye majibenarʉ mʉja yʉ́que? arejameđa Pedrore.
41 Caivʉ náre arejameđa:
—Coreni, Jʉ̃menijicʉque borotejarã mʉja, abujuvai jabocʉ mʉjare jʉjovarĩ, ãmeina tede đabequiyepe aivʉ. Mʉje ũme ʉe parʉrõ mariduivʉ. Ʉbenita mʉje baju đaiye bajure parʉbevʉ mʉja, arejameđa náre Jesús.
42 Cojedeca Jʉ̃menijicʉque borotecʉnʉrejameđa, yópe arĩ:
—Mʉ, jipacʉ, yʉre cari vaiquíye jaʉru, mi ʉrõpe đajacʉ mʉ, arejameđa Jesús.
43 Ʉ̃i bueimara yóbecʉrã ne yebai copainʉri, náre cãivʉre earejameđa Jesús cojedeca. Ãmei vʉo ijidejavʉ̃ya náre. 44 Que baru Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i boroteiye báquepedeca bedióva borotecʉnʉrejameđa, yóbecʉe borotecʉñʉ. 45 Boroteni bʉojarĩ, ne yebai copainʉri, arejameđa náre:
—¿Cãivʉrʉ̃ mʉja cãreja? Jede, quénoramu. Iora jave eaivʉ. Ijãravʉi dayʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ ʉ̃mʉpe, ãmeina teivʉ ne jẽni jínajimʉmu yʉ. 46 Nacajajara mʉja. Copʉ nʉrajarevʉ. Yʉre ji mauvare jẽni jícʉyʉ daibi, arejameđa Jesús.
Jesúre jẽni ne nʉvaino
(Mr 14.43-50; Lc 19.47, 21.37, 22.47-53; Jn 18.2-11)
47 Jesús ʉ̃i boroteiyedeca, edarejame Judas, ñʉjacacʉ, doce paivʉcacʉ. Obedivʉ põeva ʉ̃́que darĩ, boaicarovea aru boaidʉa dʉrʉrĩ edarejaima, sacerdotevare jaboteipõeva aru judíova bʉcʉva máre ne daroimara. 48 Judas, ñai Jesúre jẽni jícʉyʉ, ʉ̃i edaquiye jipocamia nore, javeta Jesúre boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉre coyʉrejameđa yópe: “Ji jacoyʉrĩ jiva nuimʉ macʉyʉ́me mʉje jẽnajimʉ. Ʉ̃́re jẽjara”, arejameđa náre Judas. 49 Jesús yebai nʉri, cũiná Judas ʉ̃́re earĩ, arejame:
—Aru, bueipõecʉ, arejame Jesúre Judas.
Que arĩ, ʉ̃́re jiva nuri jacoyʉrejame. 50 Que teni Jesúcapũravʉ jẽniari jã́rejame Judare:
—Mʉ, jícʉ, ¿aipe teni dacʉrʉ̃ mʉ? arejame Jesús.
Que teiyede, Judaque edaivʉ bácavʉ Jesúre jẽnejaima na. 51 Nópe teiyede jã́inata, ñʉjacacʉ cũinácʉ, Jesúque cʉrivʉcacʉ, ʉ̃i boaicarovede tatorĩ, duarĩ, ĩni, sacerdotevare jaboteipõecʉ ʉ̃i yebacacʉre juijórĩ, najuárejame ʉ̃i cámucare.
52 Nópe đayʉre jã́ri, Jesús arejame ʉ̃́re:
—Mi boaicarovede meađajacʉ mʉ. Caivʉ boaicarovede ĩni, põevare boarã́jivʉ, yainájarama na boaicarovequedeca. 53 ¿Coreóvabenarʉ mʉja yʉre jipacʉ cađateni bʉojayʉre? Ji jẽniaru jipacʉre, cũiná darojebu yʉre doce paiyajuboa ángeleva obedivʉ ne yajuboare, ne cađatenajiyepe ayʉ yʉre. 54 Ʉbenita ji nópe đaru, vaibéjebu yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepe ʉ̃i yávaiyede, arejame ñʉjare Jesús.
55 Dinʉmʉre Jesús arejame ina obedivʉ põevare:
—¿Tatorĩ ñavaipõecʉre jẽivʉpe yʉre boaicaroveaque aru boaidʉaque jẽni jacorãdaivʉrʉ̃ mʉja? Jãravʉa coapa mʉje jẽneboi Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami bueyʉ batecácʉ yʉ. Apʉrĩ mʉjaque cʉcʉre, yʉre jẽni jacobeteavʉ̃ mʉja. 56 Ʉbenita caiye iye vaivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre, arejame náre Jesús.
Que tedurata ñʉja ʉ̃i bueimara ʉ̃́re jocarĩ, dupini nʉrejacarã ñʉja.
Jesúre ne nʉvaino judíovai jabova cójijivʉ yebai
(Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 2.19, 18.12-14, 19-24)
57 Jesúre Caifás yebai, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ yebai, nʉvarejaimađa na, ʉ̃́re jẽivʉ bácavʉ. Nore ina Jʉ̃menijicʉi yávaiye báquede bueipõeva aru judíova bʉcʉva ne baju cójijini borotenanʉrejaimađa ne jabova baju. 58 Aru Pedrocapũravʉ joajĩenata Jesús yóboi nʉre nʉñʉ mácʉ, sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi ecorejameđa ʉ̃. Nore ecorĩ, Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine coreipõevaque dobarejameđa ʉ̃, jã́cʉyʉ aipe vaiquíyede Jesúre.
59 Na sacerdotevare jaboteipõeva aru caivʉ ne cójijinocavʉ Jesúre ãmecororãjivʉre vorĩdurejaimađa, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaiyʉrivʉ. 60 Ʉbenita obedivʉ Jesúre borocʉrĩ, ãmecororĩduivʉreca, eabedejaimađa na. No yóboi, pʉcarã darĩ, borocʉrĩ ãmecororejaimađa Jesúre:
61 —Ñai põecʉ yópe arĩ coyʉyʉre jápiacarã ñʉja: “Iñami Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine jarʉvarĩ majivʉ yʉ. Yóbecʉrijãravʉa jarʉvarĩburu yóboi apeđãmi đacʉyʉmu”, áme Jesús, arejaimađa na.
62 Que teni ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ nacajari, arejameđa Jesúre:
—¿Coyʉrĩ majibecʉrʉ̃ mʉ? ¿Ne nópe ãmecoroiyede, aipe ayʉrʉ̃ mʉ? arejameđa Jesúre.
63 Ʉbenita Jesúcapũravʉ bi arejameđa. Dinʉmʉ arejameđa Jesúre sacerdotevare jaboteipõecʉ:
—Yʉ coyʉicõjeivʉ mʉre Jʉ̃menijicʉ apʉcʉ cʉe boje. ¿Mʉ́rʉ ñai Cristo, Jʉ̃menijicʉi mácʉ? Coyʉjacʉ ñʉjare, arejameđa ʉ̃.
64 Aru Jesús jʉ ayʉ arejameđa ʉ̃́re:
—Quédeca mi aimʉtamu yʉ. Ʉbenita yʉ́capũravʉ coyʉyʉbu mʉjare: Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉre ʉ̃mʉpe, yʉre, jã́rajaramu mʉja, Jʉ̃menijicʉ parʉcʉi meapũravʉi dobacʉre. Aru ji ocopeniboai jõđari ẽmeiyede máre jã́rajaramu mʉja, arejameđa náre Jesús.
65 Que ayʉre, ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ jorojĩni, ʉ̃i baju doiyede tatorĩ, jađevarĩ, arejameđa:
—Ñai ʉ̃mʉ Jʉ̃menijicʉre copʉ ãmeina yávaibi. Quénora ʉ̃i ãmeina teiyede coyʉjarã mʉja. Apevʉ ne coyʉiye jaʉbevʉ. Javeta mʉja jápiađavʉ̃. Jʉ̃menijicʉ ʉbebi ñai yópe yávayʉre. 66 ¿Aipe ađarãrʉ mʉja? arejameđa ʉ̃.
Aru arejaimađa na:
—Boarĩ́ jarʉvaimʉ macʉyʉ́me ʉ̃, arejaimađa na caivʉ, ʉ̃́re boarĩ́ jarʉvaicõjeivʉ.
67 Que arĩ, ʉ̃i jivarã jẽcututurejaimađa na. Ʉ̃́re jara popedejaimađa. Aru pẽvavarejaimađa máre ʉ̃́re. 68 Aru arejaimađa:
—Mʉ, Cristo, coyʉjacʉ ñʉjare. ¿Ñame matedí pẽvañʉ mʉre? ʉ̃́re pẽvavaivʉ arejaimađa na.
Ʉbenita Jesúcapũravʉ ye coyʉbedejameđa.
“Jesúre yʉ coreóvabevʉ” arĩ, Pedro ʉ̃i coyʉino
(Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27)
69 Pedro sacerdotevare jaboteipõecʉi tãibʉi dobacʉ barejámeđa. Ʉ̃i noi dobaedeca, yebacarõmivacaco cũináco ʉ̃i yebai earejacođa. Aru arejacođa:
—Mʉ máre ñai Jesús Galileacacʉque cʉ́tevʉ mʉ, arejacođa ʉ̃́re.
70 Ʉbenita caivʉ ne jápiaiyede, Pedrocapũravʉ jʉ abedejameđa ṍre:
—¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. ¿Aipe arĩ, mʉ que ađorʉ̃? arejameđa.
71 Que arĩ, tãibʉi etarĩ, jedevai nʉitenevei nʉrejameđa Pedro. Aru apeco yebacarõmivacaco ʉ̃́re jã́ri, arejacođa náre, nore cʉrivʉre coyʉyo:
—Ñai cʉ́tebi Jesús Nazarecacʉque, arejacođa.
72 Aru bedióva cojedeca Pedrocapũravʉ jʉ abedejameđa:
—¡Nácacʉ ãmevʉ! Jesúre yʉ coreóvabevʉ. Jʉ̃menijicʉ majibi jãve coyʉyʉre, arejameđa.
73 No yójĩboi ina nore cʉrivʉ Pedro yebai nʉri, arejaimađa ʉ̃́re:
—Jãve mʉ máre nácacʉbu mʉ. Mi yávaiyeque majivʉ Galileacacʉre mʉre, arejaimađa na.
74 Dinʉmʉma jãve ayʉpe, náre pare baju arĩ, coyʉrejameđa Pedro:
—¡Jãveneca Jʉ̃menijicʉi jã́inoi yʉ mʉjare coyʉyʉtamu! ¡Jãve ji coyʉbedu, Jʉ̃menijicʉ ãmeđajacʉrĩ yʉre! Jesúre yʉ coreóvabevʉ, arejameđa. Ʉ̃i que aiye bajure, órejarejameđa cáyu. 75 Ʉ̃i órejaiyede, ãrʉrejameđa Pedro Jesús ʉ̃i coyʉiye báquede: “Cáyu ʉ̃i órejaquiye jipocai, yóbecʉe baju ‘Jesúre yʉ coreóvabevʉ’, acʉyʉmu mʉ”, arĩ coyʉiye báquede ãrʉrejameđa. Aru ãrʉcʉ, cũiná etarĩ, pare chĩori orejameđa ʉ̃.