Mateo
“Pʉrʉbʉoivʉ ne torojʉve teinore” jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe aino
(Mt 8.12, 25.30; Lc 13.28, 14.15-24)
22 Bedióva cojedeca Jesús, yópe arĩ, buedejame náre apeno jã́ri dápiarĩ ne đarãjiyepe ainoque:
2 —Jʉ̃menijicʉi jaboteinomu yópe cũinácʉ jabocʉi mácʉ pʉrʉbʉoyʉre torojʉve tede đainope. 3 Ñai torojʉve teino upacʉ jarorĩ, “Nʉjara” aicõjeniduquemavʉ ʉ̃i yebacavʉre ʉ̃i cutuimarare. Ʉbenita ina cutuimaracapũravʉ nʉiyʉbetequemavʉ. 4 Bedióva cojedeca jarorĩ, aicõjeniduquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre yópe: “Coyʉjarã ina ji cutuimarare yópe: ‘Ji torojʉve teinore meađaivʉ yʉ. Boaicõjeivʉ oteivecʉva ʉrarãre aru ina mamara jiacʉrivʉre máre. Caiyede meađaivʉ yʉ. Que baru ãranʉjara cari’, ajarã ji cutuimarare”, aquemavʉ ñai jabocʉ. 5 Ʉbenita ina cutuimara ñai jabocʉre ãmeina jã́ri, yʉrini, nʉmetequemavʉ ʉ̃i torojʉve teinore. Cũinácʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i jioi. Apecʉ memecʉnʉquemavʉ ʉ̃i bojeđaitucubʉi. 6 Aru apevʉ ina yebacavʉre jẽni, cʉyojarõ đarĩ, boarĩ́ jarʉvaquemavʉ náre. 7 Diede jápiarĩ, ñai jabocʉ jaraquemavʉ. Churaravare jaroquemavʉ, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe ayʉ ina boarĩ́ jarʉvaivʉ bácavʉre ʉ̃i yebacavʉre aru ne juarãjiyepe ayʉ ne ĩmarore.
8 ’Dinʉmʉre ñai jabocʉ aquemavʉ apevʉ ʉ̃i yebacavʉre, “Jímacʉ ʉ̃i pʉrʉbʉoiye torojʉve teino meađarĩ bʉojainomu. Ʉbenita ina ji cutuimara mácavʉ ãmena bajure daiye jaʉbetedebu. 9 Que baru ma ʉramai nʉjara mʉja. Nore caivʉ mʉje eaimarare cutujarã, ne darãjiyepe aivʉ ji torojʉve teinoi”, aquemavʉ ñai jabocʉ. 10 Ʉ̃i que arĩburu yóboi, ina yebacavʉ mái nʉri cójijovaquemavʉ caivʉ ne eaimarare, mearare aru ãmenare máre, ne torojʉve teitucubʉ buiquíyepe aivʉ. 11 Ʉbenita ñai jabocʉ jã́cʉnʉri ina ʉ̃i cutuimarare no torojʉve teitucubʉi, jã́quemavʉ cũinácʉ põecʉre pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva. 12 Que baru ʉ̃́re jẽniari jã́quemavʉ, “Pacomá, ¿aipe teni ecoyʉ bʉojacʉrʉ̃ yore pʉrʉbʉoino doiyede dobecʉva?” aquemavʉ. Ʉbenita ñai cutuimʉcapũravʉ bi aquemavʉ. 13 Dinʉmʉre ñai jabocʉ ʉ̃́re cađateipõevare yópe aquemavʉ, “Ʉ̃i pʉrʉáre, ʉ̃i cʉbobare máre bʉorĩ, jarʉvajarã ʉ̃́re joai, ñeminoi, ʉ̃i jʉ abe boje yʉre, ʉ̃i coatequiyepe aivʉ yʉre jarʉvarĩ. Chĩoivʉ orĩ cʉrãjarama põeva nore. Aru jararĩ cõpi cũrajarama na, aquemavʉ ñai jabocʉ”, arejame Jesús.
14 Jesús, yópe arĩ, buede nʉrejame:
—Obedivʉ põevatamu ina Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cuturĩduimara. Ʉbenita obebejĩnatamu ina ʉ̃i beoimara, ʉ̃i jaboteimara márajivʉ, arejame Jesús.
Jesús ʉ̃i coyʉino jabovare bojeđainore
15 No yóboi apevʉ fariseova ne bajumia borotedejaimađa aipe đarĩ ne jʉjovarĩ jacotʉjʉroede Jesúre ʉ̃i coyʉiyequede. 16 Apevʉ ne bueimarare apevʉ Herodecavʉque jarorejaimađa na. Ʉ̃i yebai edarĩ, ʉ̃́re yópe arejaima, mamađaiyʉrivʉ:
—Mʉ, bueipõecʉ, mʉre coreóvaivʉbu ñʉja. Nurié yávaivʉ mʉ. Jãveneca bueivʉ mʉ põevare, ne đarãjiyepe ayʉ mearore yópe Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyepe. Caivʉre cũinácamuara yávaivʉ mʉ. Coyʉbevʉ mʉ põevare yópe ne đaiyepe. Quénora jidʉbecʉva coyʉivʉ mʉ náre yópe ne dápiaiyepe. 17 Que baru coyʉjacʉ yéde mi dápiaiyede iye ñʉje jẽniaiyede mʉre caride. ¿Maje jabocʉ César ʉ̃i ĩ́cõjejʉroede, ʉ̃i jaboteiye boje, maje bojeđaru, mearica die? ¿O bojeđabejeba maja? arejaima na, ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ.
18 Ʉbenita ne ʉ̃́re ãmeina đájʉroede majini, yópe arejame Jesús:
—Mʉja, jʉjovaivʉ, ¿aipe teni yʉre jʉjovaiyʉrĩdurãrʉ mʉja? 19 Jã́đovajara yʉre tãutʉratʉravare, arejame Jesús.
Que ayʉre, nácacʉ cũinátʉrava tãutʉratʉravare davarejame ʉ̃́re. 20 Ʉ̃́re ʉ̃i davarĩ jíyede, arejame Jesús:
—¿Ñamema ñai, ditʉravare jẽñʉ? ¿Aru ñamei ãmiá cʉritʉravaba ditʉrava? arejame náre Jesús.
21 —Ñai jabocʉ Césai decocʉ aru ʉ̃i ãmiá máre cʉritʉravatamu, arejaima Jesúre.
Que aivʉre arejame Jesús:
—César jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Jíjarã ʉ̃́re tãutʉra yópe ʉ̃i bojeđaicõjeiyepe mʉjare. Aru Jʉ̃menijicʉ jiede ʉ̃́re jacopaiyovajarã mʉja. Ðajarã yópe ʉ̃i ʉrõpe, arejame náre, jẽniari jã́radaivʉre, Jesús.
22 Ʉ̃i que aiyede jápiarĩ, pare dápiarĩ cuecumarejaimađa ina ʉ̃́re jʉjovaiyʉrĩduivʉ bácavʉ. Que baru ʉ̃́re dajocarĩ etarĩ nʉrejaima na.
Saduceova ne jẽniari jã́ino Jesúre yainore jarʉvarĩ nacajainore
(Mr 12.18-27; Lc 20.27-40; Hch 23.8)
23 Dijãravʉmareca apevʉ saduceova darejaima Jesús yebai. Saduceo ãmicʉriyajubobu judíovacavʉ ne yajubo cũináyajubo. Caivʉ saduceova “Yainore jarʉvarĩ nacajaiye cʉbevʉ”, ađama na. Jesúre jẽniari jã́rejaima ina saduceova yópe arĩ:
24 —Mʉ, bueipõecʉ, Jʉ̃menijicʉi cõjeiyede Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ: “Cũinácʉ némamicʉ yaidú, jʉeđocʉvabecʉva, yaiyʉ́ bácʉi yócʉre pʉrʉbʉoiye jaʉvʉ nomiópecoque, jʉeđocʉvacʉyʉ. Aru ina jʉeđova bárãjivʉ yaiyʉ́ bácʉi ãmiáre cʉvarãjarama na”, coyʉicõjenejaquemavʉ Moisés bácʉre Jʉ̃menijicʉ. 25 Javede cʉ́tequemavʉ siete paivʉ ʉ̃mʉva ñʉjacavʉ. Cũinácʉ ʉ̃mʉi mára matequémavʉ na. Aru némamicʉ pʉrʉbʉoquemavʉ. No yóboi yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ, jʉeđocʉvabecʉva. 26 Que baru apecʉ, némamicʉ bácʉrã cutuyʉ, pʉrʉbʉoquemavʉ jíbʉcʉ bácʉi márepacoque. Aru jíbʉcʉ bácʉpedeca, yaiquémavʉ ʉ̃ mácʉ máre, jʉeđocʉvabecʉva. Aru apecʉ, ʉ̃ mácʉrã cutuyʉ máre, nopedeca, aru caivʉ ina siete paivʉ bácavʉ ṍque pʉrʉbʉorĩ, yaiquémavʉ na mácavʉ caivʉ jʉeđocʉvabevʉva. 27 Caivʉ ne yóboi, ico nomió máco máre yaiquémavʉ. 28 ¿Aru yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre, ñamei márepaco bacođóba ico? Ijãravʉi caivʉ ina siete paivʉ cʉvatequemavʉ ṍre, arejaima na Jesúre.
29 Ʉbenita Jesús arejame ina saduceovare:
—Mamateivʉbu mʉja, mʉje majibe boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Aru Jʉ̃menijicʉi parʉéde máre majibevʉbu mʉja. 30 Yainore jarʉvarĩ nacajaijãravʉ baquinóre pʉrʉbʉobenajarama. Aru jíbenajarama némaromivare, ne pʉrʉbʉorãjiyepe aivʉ. Quénora ángeleva, ina pʉrʉbʉobevʉ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉpe paivʉ, barãjárama ina yainore jarʉvarĩ nacajarajivʉ. 31 ¿Iye yainore jarʉvarĩ nacajaiyede, jápiarĩ eabenarʉ mʉja iye Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre? 32 “Yʉ́tamu Jʉ̃menijicʉ. Abraham, Isaac, aru Jacob ne mearore jímʉmu yʉ”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Que arĩ, yaivʉ bácavʉ ne mearore jímʉ ãmemi Jʉ̃menijicʉ. Quénora apʉrivʉ ne mearore jímʉtame ʉ̃, arĩ coyʉrejame náre Jesús.
33 Ina obedivʉ põeva Jesús ʉ̃i nópe coyʉiyede jápiaivʉ, pare dápiarĩ cuecumarejaimađa, ʉ̃i nópe aiye boje.
Ðaicõjeiye parʉé caiye pʉeno
34 Apevʉ fariseova ne jápiaiyede Jesús vainí tʉyʉ bácʉre ina saduceovare, bi are đayʉ bácʉre náre, cójijidejaima ʉ̃i yebai. 35 Aru cũinácʉ nácacʉ, Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiyede majicʉ, Jesúre jʉjovarĩ jacotʉiyʉrĩduyʉ jẽniari jã́rejame yópe:
36 —Mʉ, bueipõecʉ, ¿ã́roma majare Jʉ̃menijicʉi đaicõjeino pʉeno parʉrõ cõjeino? arejame ʉ̃.
37 Jesús arejame ʉ̃́re:
—“Ʉjacʉ mi jabocʉ Jʉ̃menijicʉre caino mi ũmedʉque, caino mi ũmeque, aru caino mi majiéque”. 38 Nótamu Jʉ̃menijicʉi đaicõjeino pʉeno parʉrõ, pʉeno mearo máre. 39 Aru no yóbo cãchijino parʉrõ đaicõjeinotamu mamaro cõjeinope paino. “Mi bajure mi jecʉépedeca jecʉjacʉ mícʉre máre”. 40 Caiye Jʉ̃menijicʉi đaicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre, aru caiye ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ ne bueiye báquede máre coyʉiyetamu cũinátʉrʉra iye pʉque đaicõjeiyeque. Põevare ʉe jaʉvʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉre aru jecʉé jaʉvʉ apevʉ põevare máre, arĩ buedejame Jesús.
Cristo ñai jabocʉ David bácʉi pãramecʉ
41 Ina fariseovacavʉ cójijivʉreca cãreja Jesús yebai, náre yópe arĩ, jẽniari jã́rejame Jesús:
42 —¿Aipe dápiaivʉrʉ̃ mʉja ñai Cristore? ¿Ñamei mácʉba ñai? arejame.
Ʉ̃́re arejaima:
—David bácʉi pãramecʉbe ʉ̃, arejaima.
43 Náre arejame Jesús:
—Que baru, ¿aipe teni David bácʉvacari Espíritu Santoi parʉéque coyʉicõjeimʉ marejaquémari “mʉ, ji jabocʉ” Cristorã? David bácʉ, yópe arĩ, coyʉrejaquemavʉ Cristorã:
44 Jʉ̃menijicʉ aquemavʉ ji jabocʉre, “Dobajacʉ ji meapũravʉi, mi cʉvae boje parʉéde yʉpedeca. Aru yʉ epecʉyʉmu mi mauvare mi cʉboba cãchinoi. Que teni mʉre vainí jarʉvare đacʉyʉmu yʉ náre, mi jabotequiyepe ayʉ náre”, arĩ toivarejaquemavʉ David bácʉ Cristorã.
45 David bácʉvacari Cristoi borore arejaquemavʉ, “Ʉ̃́recabe ji jabocʉ”. Que baru, ¿aipe teni David bácʉi pãramecʉba ʉ̃? arejame Jesús.
46 Ñame bʉojarĩ cũiná coyʉbeteima ʉ̃́re. Dijãravʉmata ñame yéde jẽniari jã́menejaima Jesúre bedióva cojedeca.