Triniti Lɛ Ani—Esa Akɛ Ohe Oye?
ANI oheɔ Triniti lɛ oyeɔ yɛ anɔkwale mli? Gbɔmɛi akpekpei abɔ feɔ nakai yɛ Kristendom. Ekolɛ osusuɔ he yɛ be fɛɛ mli akɛ edamɔ Biblia lɛ nɔ. Ani ole nɔ ni eji diɛŋtsɛ? Ani onuɔ shishi? Ani obaanyɛ otsɔɔ mli?
Atanasio Hemɔkɛyeli, ni ji Triniti lɛ mlitsɔɔmɔ ni etsɛ lɛ ateŋ ekome tsɔɔ mli yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ:
“Nyɔŋmɔ kome ni ji Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ fɛɛ lɛ ekomeŋ: amɛnunyam lɛ ekomeŋ, amɛ agbojee hiɔ shi kɛyaa naanɔ. Tsɛ lɛ ji ofe, Bi lɛ ji ofe, ni Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ ji ofe. . . . No hewɔ lɛ, Tsɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ, Bi lɛ ji Nyɔŋmɔ, ni Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ ji Nyɔŋmɔ. Shi kɛlɛ jeee Nyɔŋmɔi etɛ yɔɔ, shi moŋ Nyɔŋmɔ kome. . . . Yɛ Triniti nɛɛ mli lɛ mɔ ko bɛ ni nyiɛ mɔ ko hiɛ aloo enyiɛ mɔ kroko sɛɛ; mɔ ko bɛ ni da fe enyɛmi aloo eshɛɛɛ enyɛmi. Shi gbɔmɛi etɛ lɛ fɛɛ hiɔ shi yɛ ekomefeemɔ mli kɛyaa naanɔ, ni amɛ fɛɛ amɛyeɔ egbɔ.”
No hewɔ lɛ taakɛ Triniti jamɔ mli tsɔɔmɔ lɛ tsɔɔ lɛ, Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ Mumɔ Krɔŋkrɔŋ lɛ fɛɛ yeɔ egbɔ yɛ hewalɛ, nyɛmɔ kɛ naanɔ shihilɛ mli. Shi sane ni he hiaa titri lɛ ji enɛ: Ani Yesu Kristo kɛ ebɔfoi lɛ he Triniti tsɔɔmɔ nɛɛ amɛye ni amɛtsɔɔ enɛ? Kɛ wɔheɔ wɔyeɔ akɛ amɛfee nakai lɛ belɛ saji babaoo ni gbaa mɔ jwɛŋmɔ naa jwere wɔhiɛ.
Yesu Kristo kɛɛ yɛ Marko 13:32 akɛ: “Shi no gbi [Nyɔŋmɔ fɔbuu kojomɔ ni baa] lɛ kɛ no ŋmlɛtswaa lɛ mɔ ko mɔ ko leee; ŋwɛibɔfoi lɛ hu leee, ni Bi lɛ tete leee, ja Tsɛ lɛ kome kɛkɛ.”a (Kwɛmɔ akrabatsa, “Mɛni Hewɔ Amɛbɛ Mli Lɛ?” ni yɔɔ baafa 7 lɛ.) Shi kɛji akɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ fɛɛ yeɔ egbɔ lɛ, mɛni hewɔ Bi lɛ leee nibii ni Tsɛ lɛ le lɛ? Mɛi komɛi baakɛɛ akɛ ‘Yesu hiɛ bɔɔ sui enyɔ yɛ biɛ. Biɛ nɛɛ eewie akɛ gbɔmɔ.’ Ni kɛlɛ kɛji akɛ nakai po sane lɛ ji lɛ, “Mumɔ Krɔŋkrɔŋ” lɛ hu? Kɛji akɛ eji mɔ ni ji etɛ yɛ Triniti lɛ mli lɛ, mɛni hewɔ eleee lɛ? Kɛ kɔsɔŋkɔsɔ ko kɛɛ ewa lɛ etsamɔ he ni waaa lɛ nɔ anaa yɛ. Ni “Mumɔ Krɔŋkrɔŋ” lɛ ji Triniti kɔsɔŋkɔsɔ lɛ fa.
Nakai nɔŋŋ hu yɛ mra be mli be ko lɛ Yesu ewie akɛ: “Mɔ ko leee mɔ ni ji Bi lɛ, ja Tsɛ lɛ kɛkɛ, kɛ mɔ ni ji Tsɛ lɛ hu, ja Bi lɛ.” (Luka 10:22) Shikome ekoŋŋ hu lɛ, “Mumɔ Krɔŋkrɔŋ” lɛ hu? Kɛji akɛ eji “Nyɔŋmɔi etɛ ni efee ekome” lɛ fa ni ekɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ fɛɛ yeɔ egbɔ lɛ, mɛni hewɔ eleee lɛ?
Beni Yesu egbo ni ekwɔ kɛtee ŋwɛi lɛ sɛɛ nɔ ni fe afii 20 lɛ, bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Ejaakɛ namɔ le Nuŋtsɔ [Tsɛ lɛ] lɛ jwɛŋmɔ, ni eeetsɔɔ lɛ nii? Shi wɔ lɛ wɔhiɛ Kristo jwɛŋmɔ.” (1 Korintobii 2:16) Te mɔ ko aaafee tɛŋŋ ena “Kristo jwɛŋmɔ” lɛ ni kɛlɛ eleee “Nuŋtsɔ lɛ jwɛŋmɔ” lɛ—kɛji akɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ yeɔ egbɔ lɛ?
Wɔkaneɔ yɛ Abɛi 8:22-24 akɛ: “Yehowa kɛ mi fee egbɛ lɛ shishijelɔ dani ebɔi eblema nitsumɔi lɛ. Aŋɔ mi ata nɔ kɛjɛ naanɔ beebe, kɛjɛ shishijee, dani shikpɔŋ lɛ ba. Beni bui ni mli kwɔlɔ lɛ bɛ lɛ, afɔ mi.” Klɛŋklɛŋ Kristofoi lɛ nu enɛ shishi yɛ faŋŋ mli akɛ ekɔɔ Kristo he. Triniti he nilelɔ Edmund J. Fortman ŋma akɛ: “Paulo kɛ [Abɛi 8:22-31] to Nyɔŋmɔ Bi lɛ he. Hemɔkɛyeli Hefalɔi lɛ kɛtsu nii koni amɛkɛtsɔɔ Jeŋmajiaŋbii kɛ Yudafoi bɔ ni Wiemɔ lɛ yɔɔ kɛ bɔ ni E-nitsumɔ ji yɛ nibɔɔ mli dani eba shihilɛ mli yɛ shikpɔŋ nɔ.” (Okɛto Kolosebii 1:15-17; Kpojiemɔ 3:14 he.) Shi kɛji akɛ Yesu yɛ shishijee diɛŋtsɛ, ‘afee lɛ,’ ‘aŋɔ lɛ ata nɔ,’ ‘afɔ lɛ,’ jeeŋmɔ po dani afɔ lɛ yɛ shikpɔŋ nɔ lɛ, te aaafee tɛŋŋ ni ekɛ Tsɛ lɛ aaaye egbɔ kɛya naanɔ? Nɔ ni fata he lɛ, bɔɔ nɔ (ni ji akɛ, mɔ ni yɔɔ shishijee) baanyɛ akɛɛ akɛ: “Tsɛ lɛ hewɔ mihiɛ ka.”—Yohane 6:57.
Yesu fɔɔ Tsɛ lɛ tsɛmɔ akɛ “mi-Nyɔŋmɔ”—yɛ sɛɛ mli beni eku esɛɛ etee ŋwɛi anunyam mli po. (Mateo 27:46; Yohane 20:17; Kpojiemɔ 3:2, 12) Mɔ ni baa shi, jálɔ lɛ pɛ baanyɛ awie mɔ kroko he akɛ “mi-Nyɔŋmɔ.” Shi mɛni hewɔ ni wɔnako Shikome po akɛ Tsɛ lɛ miiwie Bi lɛ he akɛ,“mi-Nyɔŋmɔ” lɛ? Ni mɛni hewɔ wɔnaaa akɛ Tsɛ lɛ loo Bi lɛ miitsɛ “Mumɔ Krɔŋkrɔŋ” lɛ akɛ “mi-Nyɔŋmɔ” lɛ?
Ani okpɛlɛɛɛ nɔ akɛ sanebimɔi ni haa mɔ susuɔ nibii ahe nɛ lo?
Mɛni Hewɔ Afeee He Nɔ Ko Lɛ?
Kɛji akɛ wɔsusuɔ akɛ Yesu Kristo he ye ni etsɔɔ akɛ ekɛ Nyɔŋmɔ yeɔ egbɔ lɛ, belɛ nɔ ko yɛ naakpɛɛ loo anaaa nɔ ko naa yɛ biɛ: Mɛni hewɔ wɔnyɛɛɛ wɔkane yɛ “Kpaŋmɔ Hee” lɛ mli yɛ nɔ ni ba nɛkɛ tsɔɔmɔ nɛɛ he lɛ he? Mɛni jɛ mli ba?
Klɛŋklɛŋ lɛ, susumɔ bɔ ni tsɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ baasa Yesu kaselɔi lɛ ahe aha lɛ he. Shishijee mli lɛ amɛsusu Yesu he akɛ eji gbɔmɔ kɛkɛ. (Okɛto Marko 6:3 he.) Kɛkɛ lɛ, yɛ be ko lɛ, Yesu eyajie ehe kpo etsɔɔ amɛ akɛ lɛ ji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ. Kulɛ te amɛbaafee amɛnii amɛha tɛŋŋ? Kɛ́ ona ohe trukaa akɛ odamɔ Nyɔŋmɔ masɛi lɛ, te obaafee onii oha tɛŋŋ?
Beni esusuɔ gbɛkpamɔ ni tamɔ nɛkɛ he lɛ, Andrews Norton, Harvard Divinity School lɛ klɛŋklɛŋ nilelɔi yɛ afii ohai 19 lɛ mli Iɛ ateŋ mɔ kome lɛ kɛɛ akɛ: “Mɛɛ naakpɛɛ sane ni anyɛŋ awie he eha wɔhiɛ feɔ wɔ yaa nɛkɛ!” Ni kɛji akɛ mɔ ko yoo akɛ etee Nyɔŋmɔ hiɛ lɛlɛŋ lɛ, “kwɛ bɔ ni abaawie he yɛ wiemɔ ni mli kwɔ fe fɛɛ mli, be fɛɛ be ni aaagba nakai sane lɛ!”
Shi yɛ anɔkwayeli fɛɛ mli lɛ, yɛ be mli ni okaneɔ Sanekpakpai lɛ, ani onaa naakpɛɛ nifeemɔ nɛɛ yɛ Yesu kaselɔi lɛ ahe? Mɛi komɛi baakɛɛ akɛ, ‘No hewɔ ni Yesu jie anɔkwale ni kɔɔ enɛ he lɛ etsɔɔ amɛ fiofio lɛ.’ Belɛ mɛni hewɔ anaaa naakpɛɛ nii nɛɛ he nɔ ko kwraa yɛ “Kpaŋmɔ Hee” lɛ mli majemɔ woji ni aŋma yɛ Yesu, gbele kɛ eshitee lɛ sɛɛ afii babaoo lɛ mli lɛ? Eyɛ naakpɛɛ, aloo anaaa naa, aloo jeee nakai?
Kɛfata enɛ he lɛ nibii krokomɛi baaje kpo eji Yesu tsɔɔ akɛ lɛ diɛŋtsɛ eji Nyɔŋmɔ kulɛ. Kɛha Yudafoi ni heɔ yeɔ akɛ “NUŊTSƆ lɛ . . . NUŊTSƆ kome” lɛ, ebaafee musubɔɔ wiemɔ po aha amɛ akɛ aaasusu akɛ Kristo kɛ Nyɔŋmɔ yeɔ egbɔ akɛ Triniti lɛ mli mɔ ni ji enyɔ. (5 Mose 6:4) Enɛ teɔ sanebimɔi enyɔ shi.
(1) Mɛni hewɔ ni wɔnaaa “Kpaŋmɔ Hee” lɛ mli niŋmalɔi lɛ akɛ amɛmiitsɔɔ, amɛmiijaje, amɛmiifee nɛkɛ tsɔɔmɔ ni ewa akɛ aaahe aye nɛɛ he nɔkwɛmɔ nɔ ni amɛmiifa he shii abɔ koni Yudafoi ni heɔ yeɔ lɛ ana he sɛɛ lɛ? Tsɔɔmɔ ko bɛ ni baabi ni atsɔɔ mli babaoo tamɔ enɛ!
(2) Ni mɛni hewɔ ni wɔnaaa Yudafoi ni heee yeee lɛ ni kɛ mli fu ni te shi wo Kristojamɔ waa lɛ akɛ amɛmiitutua tsɔɔmɔ ni tamɔ nɛkɛ ni kɛha amɛ lɛ eji nɔ ko ni anyaŋeɔ lɛ? Kulɛ tsɔɔmɔ ko bɛ ni béi baaba he tamɔ enɛ!b
No hewɔ lɛ Nilelɔ Norton kɛɛ akɛ:
“Beni etamɔ nɔ ni saji komɛi moŋ ni naagbai bɛ he tsɔ (akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Jeŋmajiaŋbii ni átsake amɛ lɛ aketiafoo) lɛ fee saji ni yiŋkɔshikɔshifeemɔ kɛ béi yɔɔ he ni ehe bahia ni Bɔfɔi lɛ kɛ amɛhewalɛ atsu he nii ni akɛ anɔkwale lɛ ama shi lɛ, nɛkɛ tsɔɔmɔ nɛɛ [Triniti] lɛ moŋ ni yɔɔ naakpɛɛ waa, ni ahiɔ hu waa, ni ewa akɛ aaanu shishi nɛɛ, akɛba diŋŋ, ni akpɛlɛ nɔ ni ashashaooo shi kwraa tamɔ ejeee nɔ ni asumɔɔɔ, ateɔ shi awoɔ, aloo po yiŋkɔshikɔshifeemɔ yɔɔ he.”
Eyɛ naakpɛɛ po ni anaaa naa!
No hewɔ lɛ mɛni hewɔ “Kpaŋmɔ Hee” lɛ mli niŋmalɔi lɛ etsɔɔɔ mli lɛ’! Ani Yudafoi ni teɔ shi woɔ lɛ ewieee he nɔ ko? Ejaakɛ Yesu loo ebɔfoi lɛ etsɔɔɔ nɔ ni ale yɛ Kristendom akɛ—Triniti lɛ! Belɛ nɛgbɛ ji he ni Triniti jamɔ he tsɔɔmɔ nɛɛ ba kɛjɛ?
Trinity Lɛ—Ani Ekɛ Woo Haa Nyɔŋmɔ?
Mɛi komɛi baakɛɛ akɛ, ‘Sɛɛ mli dani atsɔ blemasane nɔ akɛ Triniti lɛ ba, eyɛ mli akɛ Ŋmalɛ lɛ etsɔɔɔ enɛ.’ Belɛ te eeefee tɛŋŋ ni ekɛ Paulo wiemɔ ni yɔɔ Galatabii 1:8 nɛɛ akpa gbee: “Shi kɛji wɔ po, aloo bɔfo ni jɛ ŋwɛi tete po bajaje sanekpakpa kroko tsɔɔ nyɛ, yɛ nɔ ni wɔjaje wɔtsɔɔ nyɛ nɛɛ sɛɛ lɛ ha eye musu” lɛ?
Biblia lɛ bɔ kɔkɔ yɛ anɔkwale Kristofoi ajamɔi lɛ ni aaatsi he kɛaajɛ he, akɛ: “Naagbee gbii lɛ anɔ lɛ mɛi komɛi aaakwa hemɔkɛyeli lɛ, ni amɛkɛ amɛhe aaayakpɛtɛ lakamɔ mumɔi kɛ daimonioi atsɔɔmɔi ahe.” (1 Timoteo 4:1) Akɛni, taakɛ New Catholic Encyclopedia lɛ tsɔɔ lɛ, Triniti tsɔɔmɔ lɛ bako lolo “yɛ afii ohai 4 lɛ mli klɛŋklɛŋ afii nyɔŋmai enyɔ kɛ enumɔ lɛ mli hewɔ lɛ,” wɔmiibi akɛ: Ani eeenyɛ eba akɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ jɛ hemɔkɛyeli kwamɔ kɛmiijɛ anɔkwale Kristojamɔ he? Ani Triniti lɛ aaanyɛ afee ‘daimonioi atsɔɔmɔ’ diɛŋtsɛ?
Yɛ anɔkwale mli nɔ ni abaatsɔ nɔ ale enɛ ji tsɔɔmɔ lɛ yibii ni ewo. Be mli ni Yudafoi lɛ folɔ Yesu naa akɛ ‘eyɛ daimonio’ lɛ, eha hetoo akɛ: “Daimonioi bɛ mimli, shi miiwo mitsɛ.” (Yohane 8:49) No hewɔ lɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ hu? Ani ekɛ bo ebɛŋkɛ Biblia lɛ Nyɔŋmɔ lɛ he! Ani ewo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam kɛtsɔ gbɔmɛi ni ekɛ amɛ ebɛŋkɛ lɛ lɛ nɔ? Mɛni ji nɔ ni anɔkwasaji lɛ tsɔɔ?
Katolik osɔfo Robert L. Gannon kpɛlɛ nɔ akɛ, “tsɔɔmɔ ni kɔɔ Triniti Krɔŋkrɔŋ lɛ he lɛ shishinumɔ wa waa diɛŋtsɛ akɛ aaatsɔɔ mli ni mɔ ko mɔ ko nuuu shishi.” Bɔni afee ni gbɔmɛi ni susuɔ saji ahe ana nɔ ko nɔ adamɔ ana hemɔkɛyeli lɛ, ebiɔ ni atsɔɔ amɛ saji amli bɔ ni aaaha amɛjwɛŋmɔ ni taoɔ nibii amli ale lɛ anu shishi. Ani nɔ ko bɛ ni ejaaa yɛ jwɛŋmɔ ni ahiɛ yɛ Nyɔŋmɔ he ni anyɛɛɛ atsɔɔ mli nɛɛ he? Ani abaanyɛ awo Nyɔŋmɔ hiɛ nyam kɛtsɔ jwɛŋmɔ ko ni ahiɛ yɛ ehe ni kɛlɛ “mɔ ko mɔ ko nuuu shishi” lɛ nɔ? Esa akɛ anɔkwale Kristofoi ale Nyɔŋmɔ ni amɛjaa lɛ lɛ. Teemɔŋ sane ko bɛ enɛ he!—Yohane 17:3.
Agbɛnɛ hu, ni ekɛ gbɔmɛi lɛ aaabɛŋkɛ Tsɛ lɛ he lɛ, Triniti tsɔɔmɔ lɛ eha afa lɛ kɛjɛ egbɛhe. Yɛ Protestant blemasaji amli lɛ, enɛ eha aba Tsɛ lɛ shi kɛyashɛ gbɛhe ko ni eehe efee mɔ ni aleee lɛ kwraa dɔŋŋ. Bi mɔ fɛɛ akɛ kɛ amɛkɛɛ “Ajie Nuŋtsɔ lɛ Yi!” lɛ namɔ amɛtsɔɔ lɛ, ni hetoo lɛ baaba ni ŋwanejee ko kwraa bɛ he akɛ, “Mɛni hewɔ, Yesu Kristo ni!”
Abɛŋkɛ Nyɔŋmɔ He—Aloo Maria?
Nɔ ni ejɛ mli eba nɛɛ efite sane lɛ kwraa yɛ Roman Katolek blemasaji amli jamɔ ni amɛkɛhaa Maria akɛ “Nyɔŋmɔ Nyɛ,” “Teŋdamɔlɔ kɛha Mɔbɔnalɛi fɛɛ,” “Mɔ ni fata he hereɔ adesa yiwala” kɛ “Ŋwɛi Maŋnyɛ” lɛ—ni enɛɛmɛi fɛɛ ji nibii ni ejɛ Triniti tsɔɔmɔ lɛ mli eba lɛ hewɔ! Taakɛ New Catholic Encyclopedia lɛ tsɔɔ mli lɛ: “Maria ji Nyɔŋmɔ nyɛ lɛlɛŋ kɛji akɛ ana taomɔ nii enyɔ nɛɛ: akɛ eji Yesu nyɛ diɛŋtsɛ ni akɛ Yesu ji Nyɔŋmɔ diɛŋtsɛ.”—Nɔ ni atsɔmɔ lɛ ji wɔnɔ.
Yɛ be mli ni efeɔ hé ni atsi Tsɛ lɛ awo sɛɛ kɛyashɛ lɛ he mfoniri yɛ wolo, An Historian’s Approach to Religion lɛ mli lɛ, Arnold Toynbee tsɛ ewiemɔ kɛjɛ afii ohai 17 French Huguenot Pierre Bayle, ni yeɔ fɛo akɛ Nyɔŋmɔ kɛ je muu fɛɛ eha Maria lɛ mli akɛ:
“Kɛjɛ nakai gbi lɛ nɔ kɛbaa lɛ, Nyɔŋmɔ kɛ ehe woko nɔ ko nɔ ko mli, shi moŋ ekɛ ehe efɔ Maria nɔ yɛ nɔ fɛɛ nɔ mli; ni ákɛ akɛ famɔ eha ŋwɛibɔfoi babaoo ni amɛha Shikpɔŋ lɛ ale nɛkɛ tsakemɔ yɛ nɔyeli mli nɛɛ, bɔni afee ni Adesai anyɛ ale mɔ ni kɛ gbɛ ni esa akɛ amɛtsɔ nɔ amɛwie ɛ wɔsɛɛ be mli yɛ be mli ni amɛbiɔ yelikɛbuamɔ oo amɛsɔleɔ lɛ; ni akɛ . . . amɛkɛ Maria Obalayoo Fro lɛ akawie tamɔ teŋdamɔlɔ aloo maŋnyɛ ko ni baa shi, shi moŋ amɛkɛ lɛ awie tamɔ je muu fɛɛ maŋnyɛ ni yeɔ nɔ fɛɛ nɔ nɔ.”
Nɔ ni kɛ enɛ kpaaa gbee lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ maa he mɔ̃ atua ahaa ekome tao nɔ mi! (2 Mose 20:5, NW) Ebɔɔ kɔkɔ akɛ, “mikɛ minunyam haŋ mɔ kroko.”—Yesaia 42:8.
Belɛ mɛni anɔkwasaji lɛ tsɔɔ? Enɛ: Triniti tsɔɔmɔ lɛ kɛ gbɔmɛi bɛŋkɛko Nyɔŋmɔ he koni akɛwo ehiɛ nyam. Shi moŋ, emale Nyɔŋmɔ he kwraa. No hewɔ lɛ eka shi faŋŋ akɛ mɛi ni kɛ tsɔɔmɔ nɛɛ ba lɛ ekwa anɔkwale Kristojamɔ.
Nɛgbɛ Ji Be Ni Ejɛ Kɛba?
Yɛ anɔkwale mli lɛ nyɔŋmɔ etɛ ni feɔ ekome loo triniti nɛɛ ba jeeŋmɔ dani Kristojamɔ ba, ni ale jogbaŋŋ yɛ blema Mizraim, kɛ Babilon jamɔ mli. Te fee tɛŋŋ ni nɛkɛ jwɛŋmɔ nɛɛ babote Kristendom hu? History of Christianity ni Peter Eckler ŋma lɛ tsɔɔ mli:
Kɛ́ Kristojamɔ ji nɔ ni ye Wɔŋjamɔ nɔ kunim lɛ, belɛ eji anɔkwale hu akɛ Wɔŋjamɔ fite Kristojamɔ. Klɛŋklɛŋ Kristofoi (ni esoro amɛ yɛ amɛnanemɛi Yudafoi lɛ ahe akɛni amɛheɔ Yesu nɔ amɛyeɔ akɛ eji shiwoo Mesia lɛ) a-Nyɔŋmɔjamɔ krɔŋŋ lɛ tsake, ni Roman Sɔlemɔ lɛ fee enɛ ni ebatsɔ triniti tsɔɔmɔ ko ni aheɔ ayeɔ kɛkɛ ni anuuu shishi. Wɔŋjamɔ mli tsɔɔmɔi ni Mizraimbii lɛ kɛba ni Plato ha ehe gbɛi lɛ ateŋ babaoo ji tsɔɔmɔ ni ashi awo mli akɛ esa akɛ ahe aye.”
“Esa akɛ ahe aye”? Ani okpɛlɛɔ nɔ? Yesu Kristo jaje yɛ faŋŋ mli akɛ enɔkwa kaselɔi lɛ “baaja Tsɛ lɛ yɛ . . . anɔkwale mli.” (Yohane 4:23, 24) Hɛɛ, esa akɛ wɔjamɔ lɛ kɛ anɔkwale ni anaa yɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ, Biblia lɛ mli lɛ akpa gbee. Nɔ ni fata enɛ he ji Yesu Kristo ni wɔɔkpɛlɛ enɔ akɛ “Nyɔŋmɔ Bi,” shi jeee Nyɔŋmɔ ni ji Bi! (Yohane 20:31; 1 Yohane 4:15) Ebiɔ ni wɔkɛ shiŋŋfeemɔ akpoo wɔŋjamɔ mli apasa tsɔɔmɔi fɛɛ. Wolo tɛtrɛɛ ni okaneɔ bianɛ lɛ eye ebua gbɔmɛi anɔkwafoi akpekpei abɔ ni amɛja Nyɔŋmɔ kome, “Yehowa Je Muu Fɛɛ Nuŋtsɔ” lɛ yɛ ‘anɔkwale mli’ fe afii oha nɛ.—Lala 140:7.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Ŋmalɛi ni átsɛ lɛ jɛ Ga Biblia lɛ mli.
b Mɛi komɛi baatsɛ Yohane 5:17, 18, he ni kaneɔ akɛ: “‘Mi-Tsɛ miitsu nii kɛbashi be nɛ, no hewɔ ni mi hu mitsuɔ lɛ.’ No hewɔ titri Yudafoi lɛ taoɔ lɛ agbe lɛ, ejaakɛ jeee hejɔɔmɔ gbi lɛ kɛkɛ ebule, shi asaŋ etsɛ Nyɔŋmɔ akɛ lɛ diɛŋtsɛ etsɛ ni ekɛ ehe miito Nyɔŋmɔ he.” Shi Yohane miitsɔɔ nɔ ni Yudafoi ni heee yeee lɛ susu yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ akɛ Yesu tsɔɔ lɛ, akɛ “ekɛ ehe miito Nyɔŋmɔ he.” Enɛ jeɔ kpo faŋŋ yɛ anɔkwale ni eji akɛ amɛfolɔ Yesu naa yɛ gbɛ ni ejaaa nɔ hu akɛ ebule Hejɔɔmɔ gbi lɛ mli.—Okɛto Mateo 5:17-19 he.
[Akrabatsa ni yɔɔ baafa 7]
Mɛni Hewɔ Amɛbɛ Mli Lɛ?
Yɛ nɔ ni kɔɔ be mli ni “amanehulu kpeteŋkpele” lɛ aaaba he lɛ, Mateo 24:36 kaneɔ nɛkɛ yɛ Authorized Version aloo King James Version lɛ mli: “Shi no gbi lɛ kɛ no ŋmlɛtswaa lɛ mɔ ko mɔ ko leee, bɔfoi ni yɔɔ ŋwɛi lɛ tete leee, ja mitsɛ kome kɛkɛ.” Kadimɔ akɛ ashi wiemɔi “ni Bi lɛ tete leee” lɛ eyɛ mli akɛ amɛpueɔ yɛ shishitsɔɔmɔi krokomɛi babaoo mli. Mɛni hewɔ amɛbɛ mli lɛ? Eka shi faŋŋ akɛ kuku nɛɛ haoɔ Triniti tsɔɔlɔi lɛ! Te aaafee tɛŋŋ ni Bi lɛ leŋ nɔ ko ni Tsɛ lɛ le lɛ—kɛji akɛ amɛ fɛɛ amɛyeɔ egbɔ lɛ? Beni ewie Mateo 24:36 he lɛ, The Codex Sinaiticus and The Codex Alexandrius ni British Museum lɛ nɔkwɛlɔi lɛ kala lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Sinaiticus kɛ Vaticanus [Biblia woji ni akɛ niji ŋmala] kɛ wiemɔ ni Bi lɛ tete leee batsa ŋwɛi lɛ sɛɛ, ni eka shi faŋŋ akɛ no ii shishijee niŋmaa, ni ajie yɛ gbeyei ni ashe akɛ ehaŋ shishinumɔ aba tsɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ.”
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 4]
Nɔ ni akɛdamɔ shi aha Triniti lɛ yɛ afii ohai 14 lɛ mli Saint Peter’s Catholic Church ni yɔɔ Tagnon, Franse lɛ
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 6]
Mɛni hewɔ wɔnaaa Yudafoi ni teɔ shi woɔ Iɛ lɛ akɛ amɛmiitutua tsɔɔmɔ ni kɛha amɛ lɛ eji nɔ ni anyaŋeɔ lɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 8]
Ani ole akɛ nyɔŋmɔi etɛtɛi ni efee ekome tsɔ Kristojamɔ hiɛ kɛ be kakadaŋŋ?