Rreferénsia ojepurútava rreunionhápe Mbaʼéichapa Jaiko ha Japredika vaʼerã
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
2-8 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 79-81
Jahechauka jahayhuha Jehová réra porãite
Jesús sakrifísio: peteĩ rregálo ijojahaʼỹva oúva Jehovágui
5 ¿Mbaʼéichapa ñande ikatu jahechauka jahayhuha Jehová réra? Umi mbaʼe jajapóvare. Jehová oipota ñanderekomarangatu (elee 1 Pedro 1:15, 16). Upévare jaadora chupe añoite ha ñaneñeʼẽrendu ñande pyʼaite guive. Ha oĩramo jepe ñandepersegíva, ñañehaʼãmbaite jaiko Jehová oipotaháicha. Ñaneñeʼẽrendu jave chupe, ñambotuicha hína héra (Mat. 5:14-16). Avei, péicha jahechauka umi léi haʼe omeʼẽva iporãha ha Satanás haʼeha peteĩ tekove japu. Sapyʼánte ningo jajavy ñaneimperfékto rupi, péro péicha jave ñañarrepenti ha ñañehaʼãmbaite ani hag̃ua jajapove mbaʼeve omongyʼátava Jehová réra (Sal. 79:9).
Ñamombaʼékena Jehová réra
17 Jaiko hag̃ua Ñandejára Jehová rérape jajapo vaʼerã mbohapy mbaʼe iñimportánteva. Primero, jaikuaauka vaʼerã upe téra, jaikuaaháicha “opavave ohenóiva Jehová réra ojesalváta” (Rom. 10:13, NM). Segundo, jahechauka vaʼerã umi mbaʼe porã Jehová ohechaukáva, koʼýte pe mborayhu. Ha tercero, kyreʼỹme jajapo vaʼerã iñeʼẽme heʼíva ani hag̃ua ñamongyʼa ñande Ru réra marangatu (1 Juan 4:8; 5:3). ¿Redesidímapa nde reiko Ñandejára “Jehová rérape opa árare”?
18 Koʼẽrõitéma ningo umi oñemoĩva Ñandejára Jehováre ha nomombaʼéiva héra oikuaáta hína mávapa haʼe (Ezeq. 38:23). Umíva apytépe oĩta ojoguáva faraónpe, haʼe ningo heʼi vaʼekue: “¿Máva piko [Jehová] ajapo hag̃ua haʼe heʼíva?”. Faraón ombota raẽ vaʼekue iñakã yvyráre oikuaa hag̃ua mávapa Ñandejára Jehová (Éx. 5:1, 2; 9:16; 12:29). Ñande katu ñañemoag̃ui Jehováre jaikuaa porãségui chupe. Javyʼaiterei ñaime haguére pe “tetã ogueraháva héra” ha iñeʼẽrenduetévape. Upéicha rupi ndajakyhyjéi ñane renonderãgui ha jajerovia añete Salmo 9:10 heʼívare: “Umi oikuaáva nde réra ojeroviáta nderehe, Nde Jehová, nderehejareimoʼãi umi ndekuaasévape”.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-2-S 127
José
Oñemombaʼe José réra. Jacob raʼykuéra apytépe José oreko vaʼekue peteĩ lugár iñimportánteva, opyta porã kuri sapyʼánte ojepuru la héra oñeñeʼẽ hag̃ua enterove umi trívu de Israel rehe (Sl 80:1). Térã ojepuru la héra oñeñeʼẽ hag̃ua umi 10 trívure (Sl 78:67; Am 5:6, 15; 6:6). José réra oñemensiona avei peteĩ profesía bíblicape. Pe visión Ezequiel ohecha vaʼekuépe, oñemeʼẽ mokõi párte voi la erénsia Josépe (Eze 47:13). Oñembohéra José peteĩva umi okẽ oĩva pe siuda héravape “Jehová voi oĩ upépe” (Eze 48:32, 35). Ha oñeñeʼẽvo oñeuni jey hag̃ua Jehová puévlo katu, ojeʼe Josére omoakãha peteĩ párte ha Judá pe ótra párte (Eze 37:15-26). Pe profesía oskrivi vaʼekuépe Abdías ontendeka ‘José rogaygua’ avei opartisipataha ohundi hag̃ua “Esaú rogaygua” (Abd 18). Ha Zacarías profesía katu heʼi Jehová osalvataha “José rogayguápe” (Zac 10:6). Efraín rekovia oĩ José Israel trivukuéra apytépe (Apc 7:8).
Apocalipsis 7:8-pe oñemensiona haguére José trívupe, ohechauka pe profesía heʼi vaʼekue Jacob omano mbotaitérõ guare orekotaha peteĩ kumplimiénto pe Israel espirituál rehe. Upévare jahechakuaa pe Jacob ipoderosoitéva haʼéva Ñandejára ombou hague pe pastór imbaʼeporãitéva Jesucrístope omeʼẽ vaʼekue hekove “umi ovechakuéra rehehápe” (Jn 10:11-16). Cristo Jesús haʼe hína avei pe ita prinsipál oĩva pe simiéntope opuʼãhágui Ñandejára témplo oĩháme umi israelita espirituál (Ef 2:20-22; 1Pe 2:4-6). Ko “Pastór” ha “Ita” oĩ hína Ñandejára Todopoderósondi (Jn 1:1-3; Hch 7:56; Heb 10:12; ekompara Gé 49:24, 25 heʼívare).
9-15 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 82-84
Ñamombaʼékena pe priviléhio jarekóva
¿Mbaʼépa ikatu ñaaprende umi guyrágui?
Umi golondrína ningo ikonosído vaʼekue umi oikóvape g̃uarã Jerusalénpe. Koʼã guyra ojaitypo jepi umi óga pepo guýpe. Oĩ vaʼekue ojaitypóva Salomón témplope. Oime vaʼerã katuete umi golondrína ojaitypóva káda áño pe témplo jerére oĩmi trankílo upépe, ha ikatu omongakuaa porã imembykuéra avave omolestaʼỹre chupekuéra.
Salmo 84 oskrivi vaʼekue peteĩva umi Coré raʼykuéra. Pe oskrivíva ko salmo ombaʼapo vaʼekue pe témplope una semánare káda seis mése, ha ohecha vaʼekue umi guyraʼi rupa oĩva pe témplo jerére. Hiʼãiterei vaʼekue chupe oiko voi Ñandejára rógape, ojapoháicha pe golondrína. Haʼe heʼi: “Jehová, nde hína umi ehérsito yvagapegua ruvicha. Che ahayhueterei nde róga iporãitéva. Ñandejára, ahechagaʼuetereígui nde róga ajúma chekangypa. Jehová, che ahaseterei nde rógape ha aimese ikorapýpe. [...] Jehová, nde hína umi ehérsito yvagapegua ruvicha. Nde hína ore Jára ha ore Rréi. Nde rógape ningo umi guyra jepe oreko peteĩ lugár oiko hag̃ua. Pe golondrína oho ojaitypo pe altár ypýpe, ha oñangareko upépe imembykuérare” (Salmo 84:1-3, TNM). Ñande ha ñane familiakuéra tekotevẽterei avei ñañembyaty meme Ñandejára puévlondi. Péicha jahechauka ñaimesetereiha Ñandejára rógape ha ñamombaʼeha upéva (Salmo 26:8, 12).
Jahechaukákena ñañemoĩha Jehová goviérno poguýpe
11 Jajepyʼamongeta meméramo mbaʼeichaitépa Jehová imbaʼeporã, katuete jahechakuaáta ndaiporiha ótro ogoverna porãvéva chugui. Péicha ñañeñandúta avei pe salmístaicha. Haʼe heʼi vaʼekue Ñandejárape: “Che avyʼave un diami jepe aiméramo nde róga korapýpe, aiko rangue mil día ótro lugárpe” (Sal. 84:10, TNM). Jehová ñandeapo porãiterei vaʼekue, upévare oikuaa mbaʼépa añetehápe ñanembovyʼa. Haʼe ipojeraiterei rupi, omeʼẽ rasapa ñandéve umi mbaʼe ñaikotevẽva. Entéro mbaʼe Jehová ojeruréva ñandéve jajapo hag̃ua ningo ñanevenefisiorãnte. Ha tekotevẽramo jepe jajesakrifika hesehápe, katuete javyʼáta ñaneñeʼẽrendúramo chupe (elee Isaías 48:17).
Ñandejára Jehová nderayhu ha nemombaʼe
12 Oimérõ ñanderasy hína, ikatu ñaime segúro Jehová oikuaaha upe jahasáva. Jajerure asy vaʼerã chupe tañanepytyvõ jahecha hag̃ua hendápe porã ñane situasión. Jalee vaʼerã la Biblia jahecha hag̃ua umi ñeʼẽ iporãva Ñandejára omoĩ vaʼekue pype ñandéve g̃uarã. Jaheka vaʼerã umi téxto ohechaukáva mbaʼeichaitépa Jehová ovalora isiervokuéra ifiélvape. Jaleévo umíva, jahecháta mbaʼeichaitépa haʼe “imbaʼeporãiterei ñanendive ha ñanemombaʼe” (Sal. 84:11).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Peteĩ túva umi ityreʼỹvape g̃uarã
HAʼE ningo umi ‘ityreʼỹva ru ha Ñandejára pe hóga marangatúpe’ (Salmo 68:5, S). Jaleévo ko téysto jahechakuaa mbaʼeichaitépa imbaʼeporã Ñandejára Jehová. Haʼe ojepyʼapy umi ohasa asývare, koʼãva apytépe oĩ umi ityreʼỹmíva. Pe léi omeʼẽvaʼekue umi Israelguápe ohechauka mbaʼeichaitépa ohayhu chupekuéra. Jahechamína Éxodo 22:22-24 heʼíva; ko téystope oñepyrũ oñeñeʼẽ ‘umi ityreʼỹvare’.
Pe Léi heʼi: “Ani pereko asy [...] mitã tyreʼỹme” (Éxodo 22:22). Ñandejára ndeʼíri umi Israelguápe ojaposérõnte ojapo hag̃ua ko mbaʼe. Omanda guei chupekuéra ani hag̃ua mbaʼeveichavérõ otrata vai ityreʼỹvape. Umi mitã tyreʼỹ ningo opyta haʼeñomi ha avave anga noñangarekói hesekuéra. Upévare Ñandejára heʼi: ‘Animoʼãke pereko asy’ chupekuéra. Ambue biblia heʼi ko téystope: ‘Aníke rejopy’, ‘rereko asy’, térã ‘retrata vai’ umi ityreʼỹvape. Jahechamína mbaʼeichaitépa Ñandejára omombaʼe chupekuéra.
Jehová heʼi umi Israelguápe: ‘Nde rereko asýramo pe ityreʼỹvape ha haʼe anga osapukái chéve, nambohasareimoʼãi isapukái’ (Éxodo 22:23). Koʼápe Ñandejára oñeʼẽma peteĩteĩme heʼívo: ‘Nde rereko asýramo’. Péicha ohechauka káda uno ojapovaʼerãha iléi heʼíva. Jehová ojesarekohína umi ityreʼỹvare ha akóinte oipytyvõ chupekuéra oikotevẽ jave (Salmo 10:14; Proverbios 23:10, 11).
Mbaʼépa oikóta otrata vaíramo hikuái peteĩ ityreʼỹvape ha upéva ojerure asýramo Jehovápe oipytyvõ hag̃ua chupe? Ñandejára heʼi: “Hendýta che pochy ha pojukáta kyse pukúpe” (Éxodo 22:24). Peteĩ lívro heʼi ko téysto ohechaukaha Ñandejára orrenegaitereiha ha hova pytãmbaha pochýgui. Hiʼarive ndahaʼéi peteĩ hués Israelgua pe okastigátava chupekuéra, Jehová voi ojapóta upéva (Deuteronomio 10:17, 18).
Jehová ningo nokambiái (Malaquías 3:6). Koʼág̃a peve haʼe ojepyʼapy umi ityreʼỹvare (Santiago 1:27). Aníke ñanderesarái Jehová haʼeha umi ityreʼỹva Ru. Upévare orrenegaiterei oĩrõ ombohasa asýva umi inosénte mimíme. Entéro otrata vaíva peteĩ ityreʼỹmívape ndaikatumoʼãi okañy ‘Ñandejára pochy rendýgui’ (Sofonías 2:2). Ohecháta hikuái ‘ivaietereiha jaʼa Ñandejára pópe’ (Hebreos 10:31).
16-22 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 85-87
Ñañemboʼéramo ñanepytyvõta ñaaguanta hag̃ua
¿Rehechaukápa Jehová rekomimbipa?
10 Jahechauka hag̃ua Ñandejára rekomimbipa, tekotevẽ avei jasegi ko konsého: “Peñemboʼe tapiákena” (Rom. 12:12, BNP). Upéicharõ, tekotevẽ jajerure Jehovápe tañanepytyvõ ñamombaʼeguasu hag̃ua chupe haʼe oipotaháicha. Iporã avei jajerure chupe tomeʼẽ ñandéve espíritu sánto, taimbareteve ñande jerovia, tañanepytyvõ jagueropuʼaka hag̃ua umi mbaʼe ñandepyʼaraʼãva ha jaiporu hag̃ua “hekoitépe pe ñeʼẽ añetegua” (2 Tim. 2:15, BNP; Mat. 6:13; Luc. 11:13; 17:5). Jajeroviavaʼerã ñande Ru yvagayguáre peteĩ mitã ojeroviaháicha itúvare. Jajeruréramo Ñandejárape tañanepytyvõ jaservi porãve hag̃ua chupe, jajeroviavaʼerã avei ñanerendutaha ha ani ñaimoʼã ñane ñemboʼe ostorvataha chupe. Ikatu ñañemboʼe jaagradese ha ñamombaʼe hag̃ua chupe. Jajerure tohechauka ñandéve mbaʼéichapa ñambohováita umi mbaʼe ijetuʼúva. Avei tañanepytyvõ ñamombaʼeguasu hag̃ua héra porãite ñande servísio rupive (Sal. 86:12; Sant. 1:5-7).
¿Mbaʼéichapa Jehová okontesta ñane ñemboʼe?
17 (Elee Salmo 86:6, 7). David ndodudái vaʼekue ni michĩmi Jehová ohenduha iñemboʼe ha okontestaha chupe. Ñande avei ikatu ñaĩ segúro Jehová ñanerenduha. Umi ehémplo jahecha vaʼekue ko artíkulope ohechauka Jehová ñanemoarandu ha ñanemombareteha jagueropuʼaka hag̃ua umi provléma. Avei jahecháma Jehová ikatuha ojevale ñane ermanokuérare ha umi hénte ndahaʼéivare Testígo jepe ñanepytyvõ hag̃ua.
18 Jehová nokontestáiramo jepe ñandéve ñane ñemboʼe ñahaʼarõ hagueichaite, ikatu ñaĩ segúro si okontestataha. Haʼe omeʼẽta ñandéve pe ñaikotevẽva ha itiempoitépe voi. Upévare jasegíkena ñañemboʼe chupe ha ani jaduda okuidataha ñanderehe koʼág̃a ha pe múndo pyahúpe katu ‘omeʼẽtaha entérope opa mbaʼe oipotáva’ (Sal. 145:16).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Chepytyvõna ani hag̃ua chepyʼamokõi, arrespeta hag̃ua nde réra
12 Iñimportanteterei avei umi mbaʼe oskrivi vaʼekue rréi David Salmo 86:11-pe: “Chepytyvõna ani hag̃ua chepyʼamokõi”. Hekovépe David ohechakuaa vaʼekue ndahasyieteha ñandepyʼamokõi hag̃ua. Peteĩ jey haʼe oguata oikóvo kuri iterrásape ha ohecha peteĩ tembireko ahénope ojahu jave. ¿Upe moméntope piko David ipyʼamokõima raʼe térã nahániri? Haʼe oikuaa vaʼekue Jehová mandamiénto heʼíva: ‘Ani reipota nembaʼerã nde rapicha rembireko’ (Éx. 20:17). Péro haʼe oiméne osegi raʼe omaña hese ha péicha ipyʼamokõi, pórke oipota pe tembireko ahéno Bat-Sébape, ha avei oipota Ñandejára oguerohory chupe. Jepe David are guivéma ohayhu ha orrespeta Jehovápe, haʼe opensa umi mbaʼe ojaposévarente. Upéicha rupi haʼe ojapo heta mbaʼe ivaíva. Péicha David omotĩ Jehovápe ha avei operhudika vai heta hénte ndorekóivape la kúlpa upe oiko vaʼekuére, umíva apytépe ifamíliape voi (2 Sam. 11:1-5, 14-17; 12:7-12).
23-29 DE SEPTIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 88, 89
Jehová goviérno hína la iporãvéva
Jahechaukákena ñañemoĩha Jehová goviérno poguýpe
5 ¿Mbaʼérepa ikatu avei jaʼe Jehová omereseha ogoverna? Pórke haʼe añoite ogoverna tekojojápe. Haʼe heʼi ijehe: “Che hína Jehová, Upe oporohayhu añetéva, hekojoja ha ihústova ko yvy ape ári. Pórke koʼã mbaʼe chembovyʼa” (Jer. 9:24, TNM). Ndaipóri Jehovaichagua ihústova, upévare haʼe noikotevẽi yvyporakuéra léire odesidi hag̃ua hekoitépe. Haʼe guei omeʼẽ ñandéve Iléi. Pe salmísta heʼi vaʼekue Jehováre: “Ndehústo ha rejapo iporãva, koʼã mbaʼe haʼete voi peteĩ simiénto oguapyhápe ne tróno”. Upéicharõ, entéro umi léi Jehová omeʼẽva ha opa mbaʼe odesidíva oĩ porã (Sal. 89:14, TNM; 119:128). Satanás heʼi Jehová nogovernaporãiha, péro haʼe ndaikatúi ogueru hustísia ko múndope.
Jahechaukákena ñañemoĩha Jehová goviérno poguýpe
10 Jehová ogoverna lája ningo ndaipohýiri. Upévare umi iñeʼẽrendúva chupe oñandu isãsoha ha ovyʼa (2 Cor. 3:17). David heʼi vaʼekue: “Ñandejára oĩ peteĩ lugár iporãiterei ha omimbipávape, upe lugár oĩháme ojehecha mbaʼeichaitépa haʼe ipoderóso ha ovyʼa” (1 Crón. 16:7, 27, TNM). Pe salmísta hérava Etán heʼi avei: “Jehová, ovyʼaite pe puévlo opurahéiva nemombaʼeguasu hag̃ua, haʼekuéra kontinuadoite oiko nde rapére ha nde reguerohory chupekuéra. Haʼekuéra ojerovia nde rérare ha upévare tódo el tiémpo ovyʼa. Ha ndehústo rupi, nde remombaʼe chupekuéra” (Sal. 89:15, 16, TNM).
11 Jajepyʼamongeta meméramo mbaʼeichaitépa Jehová imbaʼeporã, katuete jahechakuaáta ndaiporiha ótro ogoverna porãvéva chugui. Péicha ñañeñandúta avei pe salmístaicha. Haʼe heʼi vaʼekue Ñandejárape: “Che avyʼave un diami jepe aiméramo nde róga korapýpe, aiko rangue mil día ótro lugárpe” (Sal. 84:10, TNM). Jehová ñandeapo porãiterei vaʼekue, upévare oikuaa mbaʼépa añetehápe ñanembovyʼa. Haʼe ipojeraiterei rupi, omeʼẽ rasapa ñandéve umi mbaʼe ñaikotevẽva. Entéro mbaʼe Jehová ojeruréva ñandéve jajapo hag̃ua ningo ñanevenefisiorãnte. Ha tekotevẽramo jepe jajesakrifika hesehápe, katuete javyʼáta ñaneñeʼẽrendúramo chupe (elee Isaías 48:17).
Ejeroviákena nde pyʼaite guive Ñandejára Rréinore
14 Upéva hína pe pákto Jehová ojapo vaʼekue David ndive (elee 2 Samuel 7:12, 16). David ogovernárõ guare Jerusalénpe, Jehová ojapo hendive peteĩ kompromíso ha oasegura chupe pe Mesías outaha ifamiliarégui (Luc. 1:30-33). Péicha Jehová omyesakã porã pe Mesías outaha rréi David desendiéntegui. Upévare haʼe orekóta “derécho legál” ogoverna hag̃ua pe Rréino Mesiánikope (Ezeq. 21:25-27, NM). Jesús rupive David goviérno ndopamoʼãi arakaʼeve. La Biblia heʼi voi: “Iñemoñare hendaguépe oguapýta opa ára” (Sal. 89:34-37). Pe Rréino Mesiániko arakaʼeve ndaikorruptomoʼãi ha umi mbaʼe porã ojehupytýva upe goviérno rupive katu núnka ndopamoʼãi.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
w07-S 15/7 32 párr. 2-4
“Peteĩ testígo yvágape ohechaukáva siertoha la che haʼéva”
Pe jasy ningo siémpre ojere una vuélta ko yvýre káda 27,3 día. Upévare pe salmísta heʼi vaʼekue pe jasýre ifielha, oiméne heʼise raʼe itiempoitépe ojereha jepi. Péro ikatu avei oime opensa raʼe álgo hypyʼũvévare. Jareko vaʼerã enkuénta pe salmo omensiona haguépe pe jasy ‘ohechaukaha siertoha la heʼíva’ haʼeha peteĩ purahéi oprofetisáva pe Rréinore. Ha Jesús omboʼe vaʼekue idisipulokuérape ojerure hag̃ua upe Rréino (Mateo 6:9, 10).
Ojapóma mas de 3 mil áño, Jehová ojapo hague peteĩ kompromíso peteĩ goviernorã rréi David de Israel ndive (2 Samuel 7:12-16). Upe kompromíso ojejapo vaʼekue ikatu hag̃uáicha Jesucristo, haʼégui David familiare, oreko derécho ogovernávo pára siémpre (Isaías 9:7; Lucas 1:32, 33). Pe salmísta omensionávo David familiare goviérno, opurahéi: “Pe jasy siémpre oĩháicha yvágape, péicha avei itróno opytáta pára siémpre. Pe jasy ningo peteĩ testígo yvágape ohechaukáva siertoha la che haʼéva” (Salmo 89:36, 37).
Upévare, ‘pe jasy ohesapéva pyharekue’ ñanemomanduʼa porã Cristo goviérno haʼeha pára siémpre (Génesis 1:16). Daniel 7:14 heʼi upe Rréinore: “Haʼe ogovernáta opa ára g̃uarã ha irréino noñehundimoʼãi arakaʼeve”. Pe jasy oservi ñandéve de testígo térã ohechauka siertoha pe Rréino ha umi vendisión oguerútava ñandéve.
30 DE SEPTIEMBRE AL 6 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 90, 91
Eikove puku hag̃ua ejerovia vaʼerã Jehováre
¿Ikatúpa jaiko areve?
Naentéroi umi sientífiko orovia oĩtaha tratamiénto ñanepytyvõva ikatu hag̃uáicha mbegueve ñandetuja ha péicha jaiko areve. Jaikuaaháicha, mas o ménos áño 1800 guive yvyporakuéra oiko aremieve ohóvo. Péro upéva ojehupyty prinsipálmente ñañangarekove haguére ñande salúre. Por ehémplo koʼág̃arupi jaiko potĩve, ojekuaa mbaʼépa ojejapo vaʼerã ani hag̃ua ova ñanderehe heta mbaʼasy, ha avei ojepuru antiviótiko ha vakúna. Oĩ sientífiko opensáva ndaikatumoʼãiha jaiko areve koʼag̃aguágui.
Ojapo 3.500 áñorupi peteĩ eskritór bíblico hérava Moisés heʼi hague: “Ore ningo 70 áñonte roikove, umi imbaretemiéva ohupyty jepi 80 áño. Péro roikove aja heta oreprovléma ha rohasa asy. Umi áño pyaʼe ohasa ha upéicha avei ore rekove” (Salmo 90:10). Yvyporakuéra ojapóma ikatúva guive oiko areve hag̃ua, upéicharõ jepe koʼag̃aite peve jaikove Moisés heʼi haguéichante.
Péro oĩ animál oikovéva 150 áñorupi, por ehémplo algúna kláse tortúga. Oĩ avei yvyramáta oikóva miles de áño, por ehémplo pe sekuója higánte. Ñapensa jave ñane situasiónre ha mboy tiémpopa jaikove, katuete ñañeporandúne: “¿Mbaʼére piko la 70 térã 80 áñonte jaikove?”.
wp19.1 5, rrekuádro
¿Mbaʼéichapa héra Ñandejára?
Heta hénte oñeporandu jepi upéva ha ikatu oime nde avei. Entéro mbaʼe oĩva ko univérsope ningo oreko ijapohare, ¿péro mávapa ojapo Ñandejárape?
Enterove lénto umi sientífiko heʼi ko univérso oreko hague prinsípio. Ha la Biblia heʼi avei: “Iñepyrũme Ñandejára ojapo vaʼekue yvága ha yvy” (Génesis 1:1).
Ko univérso ningo ndaikatúi oñepyrũvo ijehegui reínte, ndaikatúi jaʼe mbaʼeveʼỹetére osẽntema hague umi mbaʼe, oĩmante vaʼerã peteĩ ojapo ypy vaʼekue opa mbaʼe. Ha upéva hína Ñandejára Jehová, peteĩ espíritu iñarandu ha ipoderosoitereíva. Haʼe okrea vaʼekue entéro mbaʼe (Juan 4:24).
La Biblia heʼi Ñandejárare: “Oĩ mboyve umi montáña, ha ojejapo mboyve ko yvy ha umi mbaʼe oĩva pype, nde haʼéma Ñandejára ymaite guive ha opa ára g̃uarã” (Salmo 90:2). Upéicharõ Ñandejára siémprente voi oexisti vaʼekue, ha haʼe la “iñepyrũme” ojapo vaʼekue ko univérso (Apocalipsis 4:11).
¿Mbaʼéichapa pe mborayhu ñanepytyvõ ñambohovái hag̃ua umi mbaʼe ñanemongyhyjéva?
16 Satanás oikuaa ñande ñanerakateʼỹetereiha ñande rekovére. Upéicha rupi haʼe heʼi voi ñande jasakrifikataha oimeraẽ mbaʼe jasegi hag̃ua jaikove, ñane amista Jehovándi jepe ñamboyketaha (Job 2:4, 5). ¡Ajépa tuichaite ojavy Satanás! Satanás ningo koʼág̃a peve haʼe gueteri ‘pe orekóva podér oporojuka hag̃ua’, upévare oñehaʼãmbaite ñanemongyhyje pe ñemanógui ikatu hag̃uáicha jaheja Jehovápe (Heb. 2:14, 15). Sapyʼánte umi hénte oĩva Satanás poguýpe ñaneamenasa ñandejukataha nañañentregáiramo ha ndajahejáiramo ñande jerovia. Térã Satanás ojaprovecha ñanderehe jajecha vai jave ñanderasykatu rupi ha oñehaʼã oipuru upéva jaheja hag̃ua Jehovápe. Ikatu voi umi doktór térã ñane hentekuéra ndahaʼéiva Testígo ñandejopy ñamoĩka hag̃ua tuguy, péro jaikuaa Jehová léi heʼiha oĩ vaiha upéva. Térã ikatu avei oĩ umi ñandejopýva jaasepta hag̃ua peteĩ tratamiénto oñemoĩva la Biblia heʼívare.
17 Ñande jaikuaa ñamanóramo jepe, Jehová osegitaha ñanderayhu, upéva ningo ndojokomoʼãi chupe (elee Romanos 8:37-39). Peteĩ Jehová amígo omanóramo, haʼe osegi imanduʼa hese, chupe g̃uarã haʼete voi ku osegíva oikove hína (Luc. 20:37, 38). Jehová ningo ohechaseterei jeýma chupekuéra oikove jeýrõ hína (Job 14:15). Jehová hepyeterei voi opaga ‘ikatu hag̃uáicha jaikove pára siémpre’ (Juan 3:16). Ñande jaikuaa mbaʼeichaitépa Jehová ñanderayhu ha ojepyʼapy ñanderehe. Upévare haʼe nañanderejamoʼãi asy ñanderasykatu jave térã ñaime mbaʼéramo ñamano hag̃uáicha. Upéicha jave jajerovia hese ikatu hag̃uáicha ñanekonsola, ñanemoarandu ha ñanemombarete. Ha upéva voi la Valérie ha iména ojapo vaʼekue (Sal. 41:3).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
¿Jarekópa peteĩ ánhel de la guárda?
La Biblia ningo ndeʼíri káda uno jarekoha peteĩ ánhel de la guárda. Jesús una ves heʼi vaʼekue idisipulokuérare: “Aníkena peapoʼi ni peteĩva koʼã michĩvévape. Cháke añetehápe haʼe peẽme, umi ánhel oñangarekóva hesekuéra, akóinte oĩ che Ru yvagapegua renondépe” (Mateo 18:10). Péro upéva ndeʼiséi katuete káda uno jarekoha peteĩ ánhel de la guárda, síno la Jesús heʼise vaʼekue haʼe ke umi ánhel oñeinteresaitereiha umi kristianokuérare. Upéicharõ jepe umi kristianokuéra ndahaʼéi oikóva ojapeligra oimoʼãgui peteĩ ánhel oprotehetaha chupekuéra.
¿Heʼisépa upéva umi ánhel nañanepytyvõiha? Nahániri (Salmo 91:11). Oĩ heta ogueroviáva ipyʼaite guive Ñandejára oprotehe térã ogia hague chupekuéra umi ánhel rupive, oiko haguéicha Kenneth rehe, ñañeʼẽma hague pe artíkulo oñepyrũvape. Ha ndajaikuaáiramo jepe mbaʼépa la oiko vaʼekue, ikatu oime añetehápe peteĩ ánhel oipytyvõ chupe. Umi testígo de Jehová ningo heta vése oñandu umi ánhel oipytyvõha chupekuéra predikasiónpe. Upéicharõ jepe ndajahechái rupi umi ánhelpe, ndajaikuaái mbaʼeichaite pevépa Ñandejára oipuru chupekuéra ñanepytyvõ hag̃ua. Péro ndaivaíri ningo avei jaagradeséramo Ñandejárape ñapensáramo peteĩ ánhel ñanepytyvõ hague peteĩ mbaʼépe (Colosenses 3:15; Santiago 1:17, 18).
7-13 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 92-95
Jaservi Jehovápe la iporãvéva ikatúva jajapo
Mitãrusukuéra, ¿peñehaʼãpa pembaʼapove Jehová servísiope?
5 ¿Mbaʼérepa iñimportantete ñamoĩ méta? Primero, jaagradese hag̃ua Jehovápe ñanderayhueterei haguére ha ojapo rupi heta mbaʼe porã ñanderehehápe. Peteĩ salmísta heʼi vaʼekue: “Jehová Todopoderóso, ore roagradese ndéve [...]. Jehová, nde ningo rejapo heta mbaʼe porã, upévare che avyʼaiterei. Che apurahéita romombaʼeguasu hag̃ua pórke nde rejapo opaite mbaʼe” (Sal. 92:1, 4). Epensamína umi mbaʼe Jehová omeʼẽ vaʼekuére ndéve. Por ehémplo, omeʼẽ ndéve nde rekove, la Biblia, pe kongregasión, pe esperánsa reiko hag̃ua peteĩ paraísope opa árare ha nepytyvõ rejerovia hag̃ua hese. Remoĩramo umi méta espirituál, rehechaukáta reagradeseha Jehovápe koʼã mbaʼe ha reñemoag̃uivéta hese.
¿Mávapa omoldea ñapensa lája?
8 Jehová oipota osẽ porã ñandéve entéro mbaʼe, oipotaháicha avei peteĩ túa ohayhúva ifamíliape (Is. 48:17, 18). Upévare haʼe ñanemboʼe ikatu hag̃uáicha ñanekondúkta porã ha jatratakuaa ñande rapichápe. Jehová oipota jareko enkuénta umi konsého porã oúva chugui ha ñapensa haʼe opensaháicha. Upéva ndeʼiséi haʼe ojopyha ñanendive. Ñanepytyvõ guei ñantende hag̃ua mbaʼéichapa ñañemaneha vaʼerã tahaʼe haʼéva situasiónpe (Sal. 92:5; Prov. 2:1-5; Is. 55:9). Péicha jasegítaiti jadesidi umi mbaʼe ñanembovyʼáva ha jaiporavóta la ñandegustáva (Sal. 1:2, 3). Jahechaháicha, tuichaiterei ideprovécho ñapensáramo Jehová opensaháicha.
Ñandejára Jehová nderayhu ha nemombaʼe
18 Ñandeedáramo jepe jahávo, ikatu ñaime segúro Jehová orekoha gueteri traváho ñandéve g̃uarã (Sal. 92:12-15). Jesús ñanemboʼe vaʼekue Jehová omombaʼetereiha jajapóva iservísiope, jepe ñandéve g̃uarã saʼieterei la ikatúva jajapo, térã ñapensáramo jepe nañandekatupyryiha jajapo hag̃ua heta mbaʼe (Luc. 21:2-4). Upévare, ñañekonsentrákena umi mbaʼe ikatúvare jajapo. Por ehémplo, ikatu ñañeʼẽ Jehováre, ñañemboʼe ermanokuérare ha ñamokyreʼỹ ótrope osegi hag̃ua ifiél. Jehová heʼi ñande ñambaʼapoha hendive, ndahaʼéi jajapokuaágui heta mbaʼe, síno ñaneñeʼẽrenduse rupi chupe (1 Cor. 3:5-9).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Jehová rembiapokuére jahechakuaa haʼe iñaranduha
3 La Bíbliape heʼi Jehová ‘voi omeʼẽha arandu’ isiervokuérape (Pro. 2:6, ÑÑB). Ha ndojoguaiete umi yvypóra arandúpe. Ñandejára arandu ningo ndojavýi, ñanepytyvõ guei ñapensa raẽ hag̃ua jajapovaʼerãre. Jehová oikuaa avei mbaʼépa ñaikotevẽ ha mbaʼéichapa ñanepytyvõta (jaleemína Santiago 3:17). Apóstol Pablo omombaʼetereígui Jehová arandu ohai: ‘Ipypukuete ningo ko Ñandejára mbaʼeta, arandu ha mbaʼekuaa oguerekóva! Ndaikatúi jaikuaapa hembipota, térã jaikuaapa pe hape’ (Rom. 11:33, JMP). Upeichaite, Jehová ningo pe iñaranduvéva. Upévare jaguerovia Iñeʼẽ añoite ikatuha ñanepytyvõ jaiko porã ha javyʼa hag̃ua. Haʼe ningo ñande Apohare ha oikuaa porã mbaʼépa ñaikotevẽ javyʼa hag̃ua (Pro. 3:5, 6).
14-20 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 96-99
‘Pemombeʼu umi notísia porã’
Ñakumpli porãkena ñane rembiapo japredikávo
3 Jesús heʼi vaʼekue hemimboʼekuérape opredika vaʼerãha (Mat. 28:19, 20; Hech. 1:8). Apóstol Pablo heʼi iñirũ Timotéope: “Esegi epredika umi marandu porã, ejapopaitéke ne rembiapo hekoitépe” (2 Tim. 4:5, NM). ¿Mbaʼépa hína umi marandu porã japredikáva ñande ñamoirũva Jesúspe? Por ehémplo ñamombeʼu Jehová ñande Ru yvagagua ñanderayhuetereiha (Juan 3:16; 1 Ped. 5:7). Peteĩ mbaʼe ohechaukáva Jehová ñanderayhuha haʼe hína Irréino. Upévare ñamombeʼu ñande rapichápe ikatuha oiko chugui Ñandejára amígo oñemoĩrõ pe Rréino poguýpe, iñeʼẽrendúramo Jehovápe ha ojapórõ umi mbaʼe hekopeguáva (Sal. 15:1, 2). Jehová odesidi oipeʼataha opaichagua jehasa asy jahupytýva oĩ rupi inhustísia. Hiʼarive heʼi ñanderesaraitaha umi mbaʼe ñanemoñembyasy vaʼekuégui. ¡Ajépa iporãite koʼã notísia! (Is. 65:17.) Ñande ningo maranduhára, upévare iporã ñahesaʼỹijo koʼã porandu: 1) ¿Mbaʼérepa tekotevẽterei ñande rapichakuéra ohendu pe marandu porã koʼã árape? 2) ¿Mbaʼéichapa ikatu ñakumpli porã ñane rembiapo?
¿Mbaʼépa hína pe Día del Huísio?
Yma Ñandejára onombra vaʼekue hués osalva hag̃ua ipuévlope umi inhustísiagui (Jueces 2:18). Ha la Bíbliape oñemombeʼu avei og̃uahẽ vove pe Día de Huísio, Jehová ohusgataha ko yvy ha osalvataha yvyporakuérape umi inhustísiagui. (Elee Salmo 96:12, 13 ha Isaías 26:9.)
Ñandejára oiporavo Jesúspe “ohusga hag̃ua oikovéva ha omanóvape” (Hechos 10:42; 17:31). Hetaiterei persóna ningo omano oikuaaʼỹre Ñandejárape, ha pe Día del Huísio aja Jesús omoingove jeýta umichaguápe ikatu hag̃uáicha oikuaa ha ohayhu Ñandejárape. (Elee Hechos 24:15.)
¿Mboýpa oduráta pe Día del Huísio?
La Biblia omboʼe upe día ipukutaha mil áño. Upe tiémpope, umi omano vaʼekue opuʼã jeýta (Apocalipsis 20:4, 12). Umi oikove jeýva oikotevẽta tiémpo oaprende hag̃ua Ñandejára volunta ha oiko hag̃ua haʼe oipotaháicha. Koʼág̃arupi heta rrelihión omboʼe pe Día del Huísiope ojehusgataha la héntepe umi mbaʼe ojapo vaʼekuére omano mboyve. Péro la Biblia ohechauka porã ojehusgataha chupekuéra umi mbaʼe ojapóvare orresusita rire. (Elee Romanos 6:7.)
La Bíbliape oñeñeʼẽ avei peteĩ día de huísio og̃uahẽtavare ñahaʼarõʼỹve jave, ha upéva oikóta umi mil áño mboyve. Upe díape oñehenói avei “pe fin”, oñeanalisa haguéicha umi artíkulo oĩvape ko rrevísta oñepyrũvo. Upe tiémpope Ñandejára ohundipaitéta umi hénte añáme (2 Pedro 3:7). Upévare iñimportanteterei koʼág̃ama voi jahechauka umi mbaʼe jajapóvare jahayhuha Ñandejárape. (Elee 2 Pedro 3:9, 13.)
Oĩta pyʼaguapy opa árare
18 Péro upéi yvypóra ou ojapo Satanás oipotáva: opuʼã Jehováre ha ndorrespetái pe derécho orekóva ogoverna hag̃ua. Upéicharõ jepe, áño 1914 guive Jesús oñepyrũ ogoverna ikatu hag̃uáicha ojeiko jey pyʼaguapýpe ha peteĩ ñeʼẽme (Efes. 1:9, 10). Ha ogoverna vove mil áñore, oñekumplíta “umi mbaʼe [porãita] ikatuʼỹva jahecha” gueteri. Upéi “ipahaitépe”, térã oñemohuʼã vove Jesucristo goviérno ipukútava mil áño, haʼe “omeʼẽta pe Rréino Itúva Ñandejárape”. Jesús poguýpe ningo oñemoĩ “opa mbaʼe oĩva yvágape ha yvy ape ári”. Upéicharamo jepe haʼe hekomirĩ ha arakaʼeve ndoipeʼamoʼãi Itúvagui igoviérno. Oiporúta pe autorida ha ipriviléhio tuichaite “omombaʼeguasu hag̃ua Ñandejárape” (Mat. 28:18, NM; Filip. 2:9-11).
19 Upe tiémpope g̃uarã opavave yvypóra ohupytýtama perfeksión, hekomirĩta ha vyʼapópe oñemoĩta Jehová poguýpe, Jesús ojapoháicha. Avei ohasavaʼerã pe última pruéva ohechauka hag̃ua oipotaha Jehová oisãmbyhy chupekuéra (Rev. 20:7-10). Upe rire, enterove opuʼãva Ñandejárare oñehundipaitéta, tahaʼe umi ánhel térã yvyporakuéra. ¡Ajépa javyʼaitéta oiko rire upéva! Opavavénte vyʼapópe omombaʼeguasúta Jehovápe. Ha upe tiémpope “Ñandejára añoite omoakãta opa mbaʼe” (elee Salmo 99:1-3).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
it-1-S 412
Músika
Ndahaʼéi umi Sálmopente oñeñeʼẽva ‘peteĩ músika pyahúre’, oñeʼẽ avei upévare Isaías ha apóstol Juan (Sl 33:3; 40:3; 96:1; 98:1; 144:9; 149:1; Is 42:10; Apc 5:9; 14:3). Ojejapo kuri peteĩ estúdio mbaʼéicha javépa ojepuru ko “purahéi pyahu” ha ojetopa ojepuraheiha jepi ipyahu haguére la Jehová ogoverna lája opa mbaʼe. Péicha voi vyʼápe ojepurahéi Salmo 96:10-pe: “Koʼág̃a Jehová haʼéma Rréi”. Ko ‘purahéi pyahúpe’ oñeñeʼẽ umi mbaʼe pyahu Jehová ojapóva ogoverna hag̃ua, ha avei la heʼisévare upéva ko yvy ha yvágape g̃uarã (Sl 96:11-13; 98:9; Is 42:10, 13).
21-27 DE OCTUBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 100-102
Jaagradesékena Jehovápe ñanderayhueterei haguére
¿Mbaʼéichapa ikatu ejeprepara ejevautisa hag̃ua?
18 Pe mborayhu reñandúva Jehováre haʼe pe kualida iporãvéva erekóva (elee Proverbios 3:3-6). Rehayhúramo Jehovápe nde pyʼaite guive, rembohovái porãta umi provléma. La Biblia heʼi voi Jehová ohechaukaha mborayhu ifiélva isiervokuérare. Ko mborayhu ningo ifiél ha núnka ndopái (Sal. 100:5). Ndéve ningo Jehová ndeapo vaʼekue ijoguaháramo (Gén. 1:26). Upéicharõ, ¿mbaʼéichapa nde ikatu rehechauka peichagua mborayhu?
19 Ehechaukákena ndeagradesidoha (1 Tes. 5:18). Iporãta káda día eñeporandúramo: “¿Mbaʼéichapa koestedía Jehová ohechauka chéve cherayhuha?”. Ha upe rire eagradese Jehovápe káda uno umi mbaʼe ojapo vaʼekuére nderehehápe. Ehechakuaákena opa mbaʼe Jehová ojapóva guive nderehehápe ojapoha nderayhu rupi ha haʼeha ndéve g̃uarãite voi, ohechakuaa haguéicha avei apóstol Pablo (elee Gálatas 2:20). Upe rire eñeporandumi: “¿Chépa ahechauka avei ahayhuha Jehovápe haʼe cherayhuháicha?”. Pe mborayhu reñandúva Jehováre nepytyvõta remboykete hag̃ua umi tentasión, embohovái porã hag̃ua umi situasión ijetuʼúva, ha resegi hag̃ua readora chupe. Ha péicha káda día rehechaukáta rehayhuha Jehovápe.
“Penearandúkena ha peñatende porã”
10 Umi mbaʼe la Biblia heʼíva ñamboyke vaʼerãha apytépe ningo oike hína: Jajegustapa rei, ñamokõ rasa, umi entretenimiénto naiporãiva ha pornografía (Sal. 101:3). Satanás kontinuadoite oñehaʼã hína ñanemomombyry Jehovágui, ha péicha ombyai hag̃ua pe amista jarekóva hendive (1 Ped. 5:8). Upévare japillaʼỹre ikatúma jaju hína ñaneenvidióso, nañaneonrradovéi, ñandetaryrýi, ndajachaʼéi ñande rapicháre, ñandeorgullóso, térã ñandepyʼaro ñande rapichándi (Gál. 5:19-21). Ñepyrũrã ikatu koʼã mbaʼe ñañandúva naimbaretéi. Péro peteĩ plántaicha avei ikatu oñepyrũ oñembohapo ñane korasõme, okakuaa, ha upéi ikatúma ñaneprovléma hína (Sant. 1:14, 15).
Jajapótapa umi mbaʼe Jehová heʼíva?
7 Mbaʼéichapa ñande jajehekýi umi mboʼehára japúgui? Nañañeʼẽi ni nañamog̃uahẽi chupekuéra ñande rógape; ndajaikói jalee térã ñahendu umi mbaʼe heʼíva hikuái téle, rrevísta, lívro térã Internétpe ha nañamoĩri ñane komentário upépe. Mbaʼérepa ndajajapói koʼã mbaʼe? Primero, jahayhúgui ‘Ñandejára añeteguápe’. Ñande ndajaikuaaséi mbaʼeve umi mboʼehára japúgui otaky rupi Ñandejára Ñeʼẽre (Sal. 31:5; Juan 17:17). Ha segundo, jahayhúgui Jehová organisasión ñanemboʼémava hetaite mbaʼe. Umíva apytépe, ñanemboʼe Ñandejára réra ha mbaʼépa heʼise, maʼerãpa ojejapo ko yvy, mbaʼéichapa oĩ umi omanovaʼekue ha oñemoingove jeytaha chupekuéra. Ñanemanduʼápa mbaʼeichaitépa javyʼa jaikuaa ypýrõ guare koʼã mbaʼe porãite? Ha maʼerã piko upéicharõ ñahendúta umi apóstatape otakýva Jehová organisasiónre? Jaikóramo ñahendu umi mbaʼe heʼíva hikuái, ñañeamargáta avei haʼekuéraicha (Juan 6:66-69).
8 Teʼi la heʼiséva umi mboʼehára japu, ñande nañapenamoʼãi hesekuéra! Natekotevẽi voi ningo. Haʼekuéra ojogua umi póso hypávape, ñanembotavy ha ñandepicháva. Ñande jajedesidíma ñaneñeʼẽrendutaha Jehová ha iñorganisasiónpe, omeʼẽva ñandéve hetaite tiémporema y potĩ asy oúva Iñeʼẽgui (Isa. 55:1-3; Mat. 24:45-47).
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
Javyʼákena jaservívo Jehovápe
19 Pe kuimbaʼe ohai vaʼekue Salmo 102 ojedesespera kuri. Haʼe ningo ‘ohasa asy’ ojepyʼapyeterei rupi térã hasy haguére, ha oñandu ikangyha ombohovái hag̃ua iprovlemakuéra (Sal. 102, ñepyrũmby). Umi mbaʼe heʼíva ko salmísta ohechauka oñembyasy ha oñeñanduha haʼeñoite (Sal. 102:3, 4, 6, 11). Haʼe oimoʼãite Jehová ndoikuaaseveimaha chugui mbaʼeve (Sal. 102:10).
20 Upéicharõ jepe, ko salmísta ikatu gueteri oservi Jehovápe (elee Salmo 102:19-21). Salmo 102 ohechauka umi oservíva Ñandejárape heta vése ojepyʼapy ha opensaitereiha iprovlémarente. Pe salmísta oñeñandu haʼeñoite, ha heʼi: “Ajogua umi guyraʼi haʼeñóme, óga árirupi oguejýva” (Sal. 102:8 [102:7, NM]). Oiméramo nde sapyʼánte reñeñandu péicha, emombeʼúkena Jehovápe ne remiandu ojapo haguéicha pe salmísta. Pe ñemboʼe nepytyvõta rembohovái hag̃ua umi mbaʼe nanembovyʼái ha nemoñembyasýva. Jehová opromete ohendutaha “imboriahúva ñemboʼe ha nomboykeichéne imbaʼejerure” (Sal. 102:18 [102:17, NM]). Ejeroviákena ko promésare.
28 DE OCTUBRE AL 3 DE NOVIEMBRE
TESÓRO OĨVA ÑANDEJÁRA ÑEʼẼME SALMOS 103, 104
Jehová “ndahesaráiri ñande yvynteha”
Jasegi Jehová ehémplo ha ani ñañemohatã ñande jaʼévapente
5 Jehová iñumílde ha oiporiahuvereko enterovépe, upéicha rupi noñemohatãi haʼe heʼívapente. Por ehémplo jahechakuaa mbaʼeichaitépa iñumílde odesidírõ guare ohunditaha umi hénte aña oĩvape Sodómape. Umi ánhel rupive Jehová omanda vaʼekue Lótpe oho hag̃ua okañy umi montañaháre, péro Lot okyhyje oho hag̃ua. Upévare ojerure asy Jehovápe opermiti hag̃ua chupe ha ifamíliape oho Zóarpe, peteĩ puevloʼi Jehová odesidímava ohunditaha avei. Jehová ikatu kuri heʼi Lótpe ojapo hag̃ua la heʼi hagueichaite chupe, péro upéva rangue haʼe omeʼẽ Lótpe la ojerure vaʼekue ha nohundíri Zóarpe (Gén. 19:18-22). Heta tiémpo rire Jehová oiporiahuvereko pe siuda héravape Nínive. Upérõ guare haʼe omondo iproféta Jonáspe oavisa hag̃ua umi hénte aña upepeguápe oñehunditaha isiuda ha haʼekuéra avei. Péro umi ninivita oñarrepenti ha Jehová ombyasy chupekuéra, upévare odesidi nohundimoʼãinte hague upe siuda (Jon. 3:1, 10; 4:10, 11).
Jajerovia Jehováre ojapo haguéicha Sansón
16 Sansón heta ohasa asy vaʼekue odesidi vai haguére, péro lomímonte oñehaʼã jey ojapo Jehová volunta. ¿Mbaʼépa ñaaprende chugui? Jajavy sapyʼárõ ha tekotevẽrõ jepe jajekorrehi térã japerde peteĩ priviléhio, aníkena ñañentrega. Ñanemanduʼákena Jehová oĩha ñaneperdona hag̃uáicha (Sal. 103:8-10). Jajavýramo jepe Jehová ikatu omeʼẽ ñandéve pe fuérsa ñaikotevẽva ñakumpli hag̃ua ivolunta, ojapo haguéicha Sansón rehe.
17 Ñapensamína peteĩ ermáno imitãva ehémplore. Haʼe héra Michael ha iguápo Jehová servísiope, pórke oservi kuri de prekursór rregulár ha siérvo ministeriál. Upéinte ou ojavy ha upévare operdepaite la priviléhio orekóva kongregasiónpe. Haʼe heʼi: “Heta cherembiapo vaʼekue Jehová servísiope, péro derrepénte añandu ndaikatuiha ajapo mbaʼevete chupe g̃uarã. Che núnka napensáiva Jehová chereja reitaha, péro aduda algún díapa aime porã jeýne hag̃ua hendive anteve guaréicha térãpa aservi jeýne chupe kongregasiónpe ajapo haguéicha yma”.
18 Michael noñentregái. Haʼe heʼi: “Añehaʼãmbaite añemoag̃uive Jehováre ha upearã pyʼỹi añemboʼe, astudia ha ajepyʼamongeta”. Kon el tiémpo oñemeʼẽ jey ko ermánope umi priviléhio oreko vaʼekue kongregasiónpe. Koʼág̃a haʼe ansiáno ha prekursór rregulár. Haʼe heʼi: “Heta oĩ vaʼekue chemokyreʼỹva ha chepytyvõva, koʼýte umi ansiáno, péicha ahechakuaa Jehová cherayhuha gueteri. Koʼág̃a aservi jeýma chupe konsiénsia potĩ reheve. La ahasa vaʼekue chemboʼe Jehová operdonaha umi oñarrepentívape ipyʼaite guive”. Añetehápe ikatu ñaĩ segúro Jehová osegitaha ojevale ñanderehe ha ñanevendesi jajavýramo jepe. Péro upearã jajapo vaʼerã opa ikatúva ñaime porã jey hag̃ua hendive ha jasegi jajerovia hese (Sal. 86:5; Prov. 28:13).
Ikatu jahupyty umi méta jarekóva Jehová servísiope
2 Oiméramo ereko peteĩ méta ha neʼĩra rehupyty, ani reñentrega. Umi méta isensíllova jepe oraha la itiémpo ha tekotevẽ ñañehaʼãmbaite jahupyty hag̃ua. Nde ningo rehupytyse gueteri ne méta, ha upéva ohechauka emombaʼeha ne amista Jehovándi ha emeʼẽseha chupe pe iporãvéva. Jehová ovalora la reñehaʼãva rejapo ha ndojeruremoʼãi ndehegui peteĩ mbaʼe imposívleva (Sal. 103:14; Miq. 6:8). Upévare emoĩ vaʼerã umi méta ikatútava rehupyty ha oĩva nde posivilidápe. Emoĩ rire peteĩ méta, ¿mbaʼépa ikatu rejapo rehupyty hag̃ua upéva? Jahechamína unos kuánto konsého.
Óro kuʼi oĩva la Bíbliape
¿Mbaʼeichagua persónapa Ñandejára?
Amáske ñaaprendeve pe kreasióngui, ñanemopirĩmba jahechávo mbaʼeichaitépa Ñandejára iñarandu. Oĩ voi peteĩ párte de la siénsia hérava biomimetismo térã biomimética. Upépe umi sientífiko ostudia Jehová kreasiónre ha okopia chugui heta mbaʼe omehora hag̃ua umi mbaʼe odiseñáva. Haʼekuéra ojapo umíva ofavrika hag̃ua umi mbaʼe isensillovéva jepe, por ehémplo umi pegaménto, térã odiseña hag̃ua umi mbaʼe ikomplikadovéva, por ehémplo peteĩ avión.
Péro ñande rete ohechauka porãvéntema mbaʼeichaitépa Ñandejára iñarandu. Ñapensamína mbaʼéichapa oñeforma peteĩ mitã. Upéva oñepyrũ peteĩ sélula oñefekunda vaʼekuégui ha upe sélula orekopaitéma umi informasión tekotevẽva oñeforma hag̃ua pe mitã ha mbaʼe mbaʼépepa ojoguáta ituakuérape. Upéi upe sélula ojedividi ha oiko chugui hetave sélula ojojoguaitereíva, péro og̃uahẽ vove pe tiémpo, umi sélula oñepyrũ okambia ha osẽ jey chugui diferénte kláse de sélula. Umíva apytépe umi sélula oñeforma hag̃ua ñande ruguy, ñane sistéma nervióso ha ñane kangue. Upéi oñepyrũma oñeforma la hete ha oñepyrũma avei ofunsiona. Péicha, 9 mése haguépe, pe sélula peteĩmígui oikóma peteĩ mitã, ha pe mitã oñeformambárõ g̃uarã orekóma miles de millones de sélula. Heta persóna ohecha rire mbaʼeichaitépa iñarandu pe ojapo vaʼekue upe mbaʼe, heʼi pe salmísta heʼi haguéicha: “Ñandejára, nde ningo cheapo porãiterei, ha apensávo upévare che rorrespeta ha romombaʼeguasu” (Salmo 139:14).