Obọ Jihova Esiwo Ọ Rọ
“Ọghẹnẹ mai Ọghẹnẹ usiwo.”—OLEZI 68:20.
1, 2. (a) Fikieme ma jẹ sae ta nọ Jihova họ Ehri esiwo? (b) Ẹvẹ whọ sae f’otọ Itẹ 21:31?
JIHOVA họ Osiwi ahwo-akpọ nọ i you rie. (Aizaya 43:11) Devidi ovie Izrẹl nọ a riẹ ziezi na ọ riẹ onana kẹ omobọ riẹ, ọ tẹ rehọ eva kpobi so nọ: “Usiwo o rọ ỌNOWO.” (Olezi 3:8) Jona ọruẹaro na ọ ta eme evo na evaọ olẹ okenọ ọ jọ eva eri ologbo na.—Jona 2:9.
2 Solomọn ọmọ Devidi ọ riẹ nnọ Jihova họ Ehri esiwo re, keme ọ ta nọ: “A rẹ ruẹrẹ anyenya kpahe kẹ ẹdẹ ẹmo, rekọ obọokpare yọ o rọ ỌNOWO na.” (Itẹ 21:31) Evaọ Udevie Ovatha-Ọre anwae, eruẹ o re si otẹkpẹ kporo udhu, eketekete e rẹ wha ewha jẹ wọ ahwo, a vẹ rọ enyenya fiẹmo. Taure emọ Izrẹl a tẹ te ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, Ọghẹnẹ o j’uzi nọ ovie nọ a ti wo evaọ obaro o “re wo enyenya buobu kẹ oma riẹ hẹ.” (Iziewariẹ 17:16) A ti du gwọlọ enyenya ẹmo ho keme Jihova o ti siwi ahwo riẹ.
3. Didi enọ i fo nọ ma re roro kpahe?
3 Olori Osu na Jihova yọ “Ọghẹnẹ usiwo.” (Olezi 68:20) Ẹvẹ iroro yena e kẹ uduotahawọ te! Rekọ didi iruo “usiwo” Jihova o ru no? Kọ ono o siwi no?
Jihova O re Siwi Ikiẹrẹe Na
4. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Jihova o re siwi ahwo-Ọghẹnẹ?
4 Ahwo nọ a bi le edhere okiẹrẹe kpobi wọhọ idibo omarọkẹ Ọghẹnẹ a rẹ sai wo omosasọ no eme Pita ukọ na ze: ‘Ọnowo ọ riẹ epanọ o re ro siwẹ ahwo-Ọghẹnẹ no edawọ, ọ vẹ se enọ i kiẹrẹe he ba kẹ ẹdẹ ẹdhoguo kẹ ọraha.’ Bi dhesẹ otofa ẹme ọnana, Pita ọ ta nọ “akpọ [anwae] ọ zeze [Ọghẹnẹ] aro ho, rekọ Noa, ọnọ ọ jọ ọvuẹovuẹ ẹrẹreokie na, jekugbe imahrẹ efa eye o siwi okenọ ọ rehọ [ẹvo] ze akpọ ahwo omuomu.”—2 Pita 2:5, 9.
5. Otọ iyero vẹ Noa ọ rọ jọ “ọvuẹovuẹ ẹrẹreokie”?
5 Dae rehọ iẹe nọ whọ jọ edẹ Noa. Idhivẹri nọ i nwene oma e rọ otọakpọ. Emọ enjẹle aghẹmeeyo enana e be lahiẹ ahwo, fikiere ‘ozighi ọ tẹ vọ akpọ na.’ (Emuhọ 6:1-12) Ghele na, a sae daro ku Noa re o gbabọ kẹ iruo Jihova ha. Ukpoye, ọ rọ “ọvuẹovuẹ ẹrẹreokie.” Tei te uviuwou riẹ a ku okọ, a vro vievie he sọ a ti si emuemu no evaọ edẹ uzuazọ rai. Ẹrọwọ Noa o brukpe akpọ ọyena. (Ahwo Hibru 11:7) Iyero inẹnẹ na e wọhọ erọ edẹ Noa, nọ i ru enana fihọ edẹ urere erọ uyerakpọ omuomu ọnana. (Matiu 24:37-39; 2 Timoti 3:1-5) Fikiere, wọhọ Noa, kọ who ti wo ẹrọwọ wọhọ ọtausiuwoma ẹrẹreokie bi lele ahwo Ọghẹnẹ gọ nọ whọ be hẹrẹ esiwo Jihova na?
6. Ẹvẹ 2 Pita 2:7, 8 o ro dhesẹ nọ Jihova o re siwi ikiẹrẹe?
6 Pita ọ kẹ imuẹro ọfa inọ Jihova o re siwi ikiẹrẹe. Ukọ na ọ ta nnọ: “[Ọghẹnẹ] o siwi Lọt nọ okiẹrẹe, o te wo ofu kpahe uzuazọ-ugbegbe otu omuomu: (keme eware nọ ohwo okiẹrẹe na ọ ruẹ e avọ enọ o yoi epanọ avọ ae a gbẹ ria kugbe na, iruẹru ethọthọ rai kọ i re tu ẹzi okiẹrẹe riẹ oma kẹdẹ kẹdẹ).” (2 Pita 2:7, 8; Emuhọ 19:1-29) Ọfariẹ-ogbe o zihe ruọ edhere uzuazọ ima ahwo buobu no evaọ edẹ urere enana. Wọhọ Lọt, kọ ‘eware etọtọ’ nọ ahwo buobu a bi ru nẹnẹ na ‘i bi tu owhẹ oma’? Otẹrọ ere, yọ who bi ru uruemu ẹrẹreokie, whọ rẹ sae jọ udevie enọ Jihova o ti siwi evaọ okenọ a te raha uyerakpọ omuomu ọnana.
Jihova O Siwi Ahwo Riẹ no Otu-Otunyẹ
7. Ẹvẹ oghẹrẹ nọ Jihova o yeri kugbe emọ Izrẹl evaọ Ijipti o ro dhesẹ nọ o re siwi ahwo riẹ no okienyẹ?
7 Nọ eyero anwae ọnana ọ gbẹ rọ na, idibo Jihova a te gbẹ ruẹ ukpokpoma gbe otunyẹ ewegrẹ. Rekọ a rẹ sai wo udu nnọ Jihova o ti siwi ai, keme o siwi ahwo riẹ nọ a je kienyẹ evaọ oke anwae. Dae rehọ iẹe nọ whẹ yọ ọmọ Izrẹl nọ ọ jẹ ruẹ-uye otunyẹ eva abọ ahwo Ijipti evaọ edẹ Mosis. (Ọnyano 1:1-14; 6:8) Ọghẹnẹ ọ rehọ uye sa-sa rọ tehe ahwo Ijipti. (Ọnyano 8:5–10:29) Nọ uye uwhu avọ ikpe na u kpe emọ otuyẹ Ijipti no, Fẹro o te siobọno emọ Izrẹl, rekọ uwhremu na o te koko egbaẹmo riẹ họ o te mu ai họ ele gidigidi. Rekọ, u kri hi, tei te ahwo riẹ a te whu evaọ Abade Ọwawae na. (Ọnyano 14:23-28) Who kuomagbe Mosis gbe Izrẹl kpobi evaọ ole ọnana: “ỌNOWO na ohwo ẹmo; [Jihova, NW ] họ odẹ riẹ. Ekẹkẹ Fẹro gbe ogbotu-ẹmo riẹ, o gele fihọ evaọ abade; enọ i wuzou iruo riẹ a tẹ da ame whu evaọ abade ọwawae. Ame o te le ai; a te diwi kpo obọ edidi wọhọ utho.” (Ọnyano 15:3-5) Okpẹtu otiọye na ọ be hẹrẹ enọ i bi kienyẹ ahwo Ọghẹnẹ kpobi evaọ edẹ urere enana.
8, 9. No obe Ibruoziẹ ze, kẹ oriruo jọ nọ u dhesẹ nọ Jihova o re siwi ahwo riẹ no otu okienyẹ.
8 Ikpe buobu nọ emọ Izrẹl a ruọ Ẹkwotọ Eyaa na no, ibruoziẹ i te je guẹdhọ okiẹrẹe evaọ udevie rai. Ẹsejọ ahwo na a rẹ ruẹ uye evaọ otọ okienyẹ erara, ghele na Ọghẹnẹ ọ rehọ ibruoziẹ ẹrọwọ rọ thọ ae. Dede nọ ẹsejọ ma rẹ sae ‘viẹ fiki otu otunyẹ nọ i bi kpokpo omai,’ Jihova o ti je siwi omai wọhọ idibo omarokpotọ riẹ. (Ibruoziẹ 2:16-18; 3:9, 15) Evaọ uzẹme, obe Ibruoziẹ ọrọ Ebaibol na o k’omai imuẹro nana gbe esiwo ologbo nọ Ọghẹnẹ ọ te wha ze ẹkwoma Obruoziẹ riẹ nọ o ro mu, Jesu Kristi.
9 Joma zihe kpohọ edẹ Barak obruoziẹ na. Fiki egagọ erue gbe ababọ ọjẹrehọ Ọghẹnẹ, Jabin ovie Kenan ọ tẹ rọ obọ ogaga su emọ Izrẹl te ikpe 20. Sisera họ olori egbaẹmo ologbo Kenan. Rekọ, “a [rẹ] ruẹ ojese gbe ehi evaọ udevie iduikpe-ene evaọ Izrẹl” he, dede nọ ahwo orẹwho na a bu te ima ene. (Ibruoziẹ 5:6-8) Emọ Izrẹl a tẹ jọ ekurẹriẹ bo bru Jihova. Wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Debora ọruẹaro-aye na ta, Barak o te koko ezae 10,000 họ Ugbehru Tabọ, koyehọ Jihova o si ewegrẹ na kpohọ ukiekpotọ na kẹle Tabọ okpekpehru na. Sisera avọ ekẹkẹ-ẹmo 900 riẹ a bi zurie nya otọ opraprara evaọ akotọ ethẹ ọyaya Kishọn na vrẹ. Rekọ ẹvo idudhe ọ tẹ vọ Kishọn kpọhọ hwẹ fiki okposo jọ. Nọ Barak avọ ahwo riẹ a be gadiẹ no Ugbehru Tabọ ruotọ avọ ofou na nọ o ruru i rai na, a tẹ ruẹ okpẹtu nọ ofu Jihova ọ wha ze. Ahwo Kenan nọ ozọ u mu be dhẹ na a te kie ruọ abọ ezae Barak kuẹku, ọvuọvo ọ dhẹ vabọ họ. Ẹvẹ onana o rọ unuovẹvẹ te kẹ enọ i bi kienyẹ omai nọ e be rọ omoya họre Ọghẹnẹ!—Ibruoziẹ 4:3-16; 5:19-22.
10. Ẹvẹ o sai ro mu omai ẹro nọ Ọghẹnẹ o ti siwi idibo ọgbọna riẹ no obọ enọ i bi tunyẹ ai kpobi?
10 Jihova o ti siwi idibo ọgbọna riẹ kpobi no obọ ewegrẹ otunyẹ no, wọhọ epanọ o siwi Izrẹl nọ e jẹ dhozọ Ọghẹnẹ evaọ oke uye na. (Aizaya 43:3; Jerimaya 14:8) Ọghẹnẹ ọ thọ Devidi “no obọ ewegrẹ riẹ.” (2 Samuẹle 22:1-3) Fikiere a tẹ maki kienyẹ omai hayo kpokpo omai wọhọ ahwo Jihova, joma kru udu ga, keme Ovie Mesaya riẹ ọ te k’omai ufuoma no okienyẹ. Ẹhẹ, o ti “siwi uzuazọ iruori. O siwi uzuazọ rai no okienyẹ avọ ozighi.” (Olezi 72:13, 14) Esiwo ọyena o ghinẹ kẹle no.
Ọghẹnẹ O re Siwi Enọ I Fievahọ Iẹe
11. Didi oriruo evaifihọ Jihova Devidi ọmoha na ọ kẹ?
11 Re ma sae ruẹ esiwo Jihova, ma rẹ rọ aruọwha fievahọ iẹe. Devidi ọ rọ aruọwha fievahọ Ọghẹnẹ nọ ọ nyai zere Goliat. Dai roro ohwo Filistia ọyena nọ ọ rọ goba na nọ o dikihẹ aro Devidi ọmoha na, ọnọ o bo nọ: “Whọ rehọ ọgbọdọ, ozuẹ, gbe adhara ro bru omẹ ze; rekọ mẹ be rehọ odẹ ỌNOWO ọgbaemo na bru owhẹ tha, Ọghẹnẹ Ọgbaẹmo ahwo Izrẹl ọ nọ whọ poviẹ na. ỌNOWO na ọ rẹ te rehọ owhẹ họ obọ mẹ nẹnẹ na, me re ti duwu owhẹ yawo otọ, me ve bru uzou ra no; mẹ vẹ te rehọ ahwo nọ a kpe na eva ogbaẹmo ahwo Filistia rọ kẹ erao-ora obọ ehru kugbe erao ẹwọ akpọ ọnana; re akpọ kpobi ọ riẹ nọ Ọghẹnẹ Izrẹl ọ rọ, re ogbotu [ọnana] ọ riẹ nọ ỌNOWO na ọ rẹ rehọ ehi hayo ọgbọdọ ro siwẹ hẹ; keme ẹmo na ọ rọ ỌNOWO na.” U kri hi Goliat o te whu fihọ otọ, a te fi ahwo Filistia kparobọ riẹriẹriẹ. O rọ vevẹ inọ, Jihova o siwi ahwo riẹ no.—1 Samuẹle 17:45-54.
12. Fikieme o jẹ sai fiobọhọ re ma kareghẹhọ Ẹlẹaza, ọzae udu Devidi na?
12 Nọ ma tẹ nyaku otu ukpokpoma, o rẹ gwọlọ nọ ma ‘kru udu ga’ je fievahọ Ọghẹnẹ vọvọ viere. (Aizaya 46:8-13; Itẹ 3:5, 6) Muẹrohọ oware onana nọ o via evaọ oria nọ a re se Pas-dammim. Izrẹl a dhẹ hemu kẹ egbaẹmo Filistia. Rekọ ozọ u mu Ẹlẹaza ha, omọvo ezae ilogbo esa Devidi. O mudhe udhu eka, ọye ọvo ọ tẹ rọ ọgbọdọ kpe ahwo Filistia. Fikiere “ỌNOWO ọ tẹ kẹ [Izrẹl] obọkparọ ulogbo eva ẹdẹ ọyena.” (1 Iruẹru-Ivie 11:12-14; 2 Samuẹle 23:9, 10) Ohwo ọvo ọ gwọlọ mi omai nnọ ma fi ogbaẹmo jọ kparobọ họ. Ghele na, ẹsejọ mai ọvo ma rẹ jọ oria jẹ ruẹ otunyẹ ewegrẹ. Kọ ma te rọ oma olẹ fievahọ Jihova, Ọghẹnẹ esiwo na? Kọ ma te gwọlọ obufihọ riẹ re ma siọ inievo mai ba evivie kẹ otu ukpokpoma?
Jihova O re Siwi Enọ I Kru Ẹgbakiete
13. Fikieme o jẹ jọ bẹbẹ re a kru ẹgbakiete kẹ Ọghẹnẹ evaọ uvie erua ikpe Izrẹl?
13 Re ma ruẹ esiwo Jihova, ma rẹ yọrọ ẹgbakiete mai kẹe makọ rite uwhu. Edawọ sa-sa i te ahwo Ọghẹnẹ oke anwae. Roro oware nọ whọ hae rẹriẹ ovao ku otẹrọnọ whọ jẹ rria uvie erua ikpe Izrẹl. Evega Rehoboam o lẹliẹ erua ikpe sioma noi a te ru uvie ẹkpẹlobọ-ọre Izrẹl na via. (2 Iruẹru-Ivie 10:16, 17; 11:13, 14) Evaọ usu ivie riẹ kpobi, Jehu họ ọnọ ọ mai woma, rekọ ọye omariẹ ọ ‘rehọ udu riẹ kpobi nya lele uzi ỌNOWO na ha.’ (2 Ivie 10:30, 31) Ghele na, ahwo jọ a jọ uvie erua ikpe na kru ẹgbakiete. (1 Ivie 19:18) A fi ẹrọwọ họ Ọghẹnẹ, ọ tẹ jọ kugbe ai. Kọ ghelọ edawọ nọ i bi te ẹrọwọ ra, whọ be yọrọ ẹgbakiete kẹ Jihova?
14. Didi esiwo Jihova ọ kẹ evaọ edẹ Hẹzikaya ovie na, kọ eme ọ lẹliẹ Babilọn fi Juda kparobọ?
14 Orivo Uzi Ọghẹnẹ o wha okpẹtu se uvie Izrẹl. Okenọ ahwo Asiria a fi ei kparobọ evaọ 740 B.C.E., ahwo jọ evaọ erua ikpe riẹ a dhẹ kpohọ uvie erua ivẹ Juda, oria nọ a sae jọ gọ Jihova eva etẹmpol riẹ. Ivie ene evaọ usu 19 erọ Juda nọ i no uhie Devidi ze—Asa, Jehoshafat, Hẹzikaya, gbe Josaya—a viodẹ evaọ omarọkẹ Ọghẹnẹ rai. Evaọ edẹ Hẹzikaya ọnọ o kiete na, ahwo Asiria a wọ ohọre ziọ Juda avọ ogbaẹmo ulogbo. Evaọ uyo kẹ ayare Hẹzikaya, Ọghẹnẹ ọ rehọ ẹnjẹle ọvuọvo ro kpe ahwo 185,000 Asiria evaọ aso ọvo, ọ tẹ rọ ere kẹ egegagọ Riẹ esiwo! (Aizaya 37:36-38) Uwhremu na, uke nọ ahwo na a kie ku Uzi na gbe unuovẹvẹ eruẹaro Ọghẹnẹ o tẹ lẹliẹ ahwo Babilọn fi Juda kparobọ gbe ọraha okpẹwho riẹ, Jerusalẹm, gbe etẹmpol na evaọ 607 B.C.E.
15. Fikieme erigbo Ju evaọ Babilọn a jẹ gwọlọ ithihakọ, kọ ẹvẹ Jihova ọ rọ rehọ esiwo ze uwhremu na?
15 Ahwo Ju nọ e jọ igbo a gwọlọ ithihakọ re a ruẹse yọrọ ẹgbakiete kẹ Ọghẹnẹ evaọ igbo Babilọn erọ ikpe ọkora 70. (Olezi 137:1-6) Ohwo jọ nọ o kru ẹgbakiete riẹ ziezi họ Daniẹl ọruẹaro na. (Daniẹl 1:1-7; 9:1-3) Dai roro oghọghọ riẹ okenọ uzi Sairọs ovie Pasia o roma via evaọ 537 B.C.E., kẹ ahwo Ju na uvẹ re a zihe kpohọ Juda re a wariẹ bọ etẹmpol na! (Ẹzra 1:1-4) Daniẹl avọ amọfa a thihakọ te ikpe buobu no, rekọ uwhremu na a tẹ ruẹ ekie Babilọn gbe esiwo ahwo Jihova. Onana u re fiobọhọ k’omai thihakọ nọ ma be hẹrẹ ọraha “Babilọn ologbo” na, isuẹsu egagọ ọrue akpọ.—Eviavia 18:1-5.
Jihova O re Siwi Ahwo Riẹ Ẹsikpobi
16. Didi esiwo Ọghẹnẹ ọ kẹ evaọ edẹ Ẹsta ovie-aye na?
16 Jihova o re siwi ahwo riẹ ẹsikpobi okenọ a te fi ẹrọwọ họ odẹ riẹ. (1 Samuẹle 12:22; Aizaya 43:10-12) Roro kpahe edẹ Ẹsta ovie-aye na—ikpe-udhusoi avọ isoi B.C.E. Ahasuerọs ovie na (Xerxes I) ọ rehọ Heman mu ethabọ riẹ. Fikinọ Mọdekae ohwo Ju na ọ r’uzou kpotọ kẹe he, Heman ọ tẹ gbẹgwae nọ o re kpei gbe ahwo Ju kpobi evaọ Uvie Pasia. Ọ ta odẹ ọ erahaizi mu ai oma, fi ugho h’otọ, a tẹ kẹe uvẹ re ọ rehọ ẹmẹro ovie na vi ileta nọ ọ wha ovuẹ ikpakpe rai. Ẹsta ọ tẹ rọ aruọwha dhesẹ kẹ ovie na nọ ọye yọ ohwo Ju jẹ fere ẹgwa ojihẹ Heman via. U kri hi a tẹ kare Heman veghe fihọ ure nọ o thihi fihọ kẹ ekpe Mọdekae. A te ru Mọdekae ethabọ ovie, avọ udu nọ ọ rẹ rọ kẹ ahwo Ju uvẹ re a thoma rai. A te fi ewegrẹ rai kparobọ. (Ẹsta 3:1–9:19) Oware onana nọ o via na o rẹ bọ ẹrọwọ mai ga nnọ Jihova o ti siwi idibo ẹmeoyo ọgbọna riẹ.
17. Ẹvẹ ẹmeoyo o ro wo obọ evaọ esiwo Ileleikristi Ju erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ e jẹ rria Judia?
17 Ẹjiroro ọfa nọ Ọghẹnẹ o re ro siwi ahwo họ keme a bi yoẹme kẹe gbe Ọmọ riẹ. Fi oma ra họ oria ilele ahwo Ju Jesu erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ. Ọ ta kẹ ae nọ: “Rekọ nọ wha [tẹ] ruẹ Jerusalem nọ itu ẹmo ewariẹ họ, kẹsena wha [vẹ] riẹ nọ ẹraha riẹ ọkẹle ino. Kẹsena e nọ e rọ evaọ Judia evẹ dhẹ kpo igbehru.” (Luk 21:20-22) Ikpe buobu e vrẹ, yọ u re gb’owhẹ unu okenọ eme enana i re ti rugba. Kẹsena ahwo Ju a tẹ wọso evaọ 66 C.E. Egbaẹmo Rom evaọ otọ Cestius Gallus a tẹ wariẹ Jerusalẹm họ a te thihi kpohọ ugbẹhẹ etẹmpol na. Idudhe na, gheghe gheghe ahwo Rom a te kuoma rẹriẹ. Eme Ileleikristi ahwo Ju a re ru? Evaọ Ecclesiastical History riẹ (Obe avọ III, uzou avọ V, 3), Eusebius ọ ta nọ a dhẹ no Jerusalẹm gbe Judia. A siwi rai keme a yoẹme kẹ unuovẹvẹ eruẹaruẹ Jesu. Kọ who bi yoẹme vẹrẹ vẹrẹ epọvo na kẹ ọkpọvio Ikereakere nọ “odibo oruọzewọ” nọ a ro mu uzou eware “uwou” Jesu kpobi ọ be kẹ na?—Luk 12:42-44.
Esiwo Kpohọ Uzuazọ Ebẹdẹ Bẹdẹ
18, 19. (a) Didi esiwo uwhu Jesu u ru lọhọ, kọ rọkẹ amono? (b) Eme Pọl ukọ na ọ gbamu nọ o re ru?
18 Eyo unuovẹvẹ Jesu u siwi izuazọ Ileleikristi ahwo Ju evaọ Judia. Rekọ uwhu Jesu u ru esiwo kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ lọhọ kẹ “ahwo kpobi.” (1 Timoti 4:10) Ẹgwọlọ ahwo-akpọ kẹ ẹtanigbo o roma via evaọ okenọ Adamu ọ thuzi, ọ tẹ rọ ere ku uzuazọ riẹ fiẹ jẹ zẹ uyẹ ahwo-akpọ kpohọ igbo uzioraha gbe uwhu. (Ahwo Rom 5:12-19) Idhe erao nọ a dhe evaọ otọ Uzi Mosis na u ruru izieraha evaọ ubroke gheghe. (Ahwo Hibru 10:1-4) Nọ Jesu o wo ọsẹ otọakpọ họ na, yọ ẹzi ọfuafo Ọghẹnẹ o ‘ruru’ Meri okenọ o ro dihọ rite oke eyẹ Jesu na, a yẹ riẹ kare ukuoriọ uzioraha hayo sebaẹgba. (Luk 1:35; Jọn 1:29; 1 Pita 1:18, 19) Okenọ Jesu o whu wọhọ ọnọ o kru ẹgbakiete gbagba, ọ rehọ uzuazọ ogbagba obọ riẹ rọ dẹ ahwo-akpọ zihe. (Ahwo Hibru 2:14, 15) Fikiere Kristi ọ tẹ rọ “oma riẹ ta ahwo kpobi.” (1 Timoti 2:5, 6) Orọnikọ ahwo kpobi a te rehọ ọruẹrẹfihọ esiwo ọnana ruiruo ho, rekọ Ọghẹnẹ o siobọno erere efihiruo riẹ kẹ enọ e jẹ riẹ rehọ avọ ẹrọwọ.
19 Ẹkwoma aghare idhe ẹtanigbo riẹ nọ ọ rọ kẹ Ọghẹnẹ evaọ odhiwu, Kristi ọ wariẹ dẹ emọ Adamu. (Ahwo Hibru 9:24) Fikiere Jesu o te wo Ọmọtibobo, enọ ilele ẹrọwọ 144,000 riẹ nọ a kẹ ẹzi i ru via nọ a te kpare kpohọ uzuazọ odhiwu. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:25-27; Eviavia 14:3, 4; 21:9) O te je zihe ruọ “Ọsẹ Ebẹdẹ bẹdẹ,” kẹ enọ e jẹ idhe riẹ rehọ je wo uzuazọ otọakpọ bẹdẹ bẹdẹ. (Aizaya 9:6, 7; 1 Jọn 2:1, 2) Ẹvẹ ọruẹrẹfihotọ ọnana o vọ avọ uyoyou te! Ovuhumuo Pọl kẹe u dhesẹ oma via evaọ ileta avivẹ riẹ se Ileleikristi obọ Kọrint, wọhọ epanọ uzoẹme n’otha u ti dhesẹ na. Evaọ uzẹme, Pọl ọ gba riẹ mu nnọ uvumọ oware o rẹ whaha iẹe he re o fiobọhọ kẹ ahwo wo erere ọruẹrẹfihotọ ogbunu Jihova kẹ esiwo kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
◻ Didi imuẹro Ikereakere e riẹ nnọ Jihova o re siwi ahwo okiẹrẹe?
◻ Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Jihova o re siwi enọ i fievahọ iẹe jẹ yọrọ ẹgbakiete rai?
◻ Didi ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ o ru no kẹ esiwo kpohọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ?
[Pictures on page 8]
Devidi o fievahọ Jihova, “Ọghẹnẹ usiwo” na. Kọ who fievahọ iẹe?
[Picture on page 11]
Jihova o re siwi ahwo riẹ ẹsikpobi, wọhọ epanọ o dhesẹ evaọ edẹ Ẹsta ovie-aye na