Ebaibol Na—A Rri Rie Ghaghae je Ruru Ei Nyaotọ
“O hae were omẹ otẹrọnọ a rẹ fa obe ẹri na fihọ evẹrẹ kpobi,” ere Desiderius Erasmus, ọwena-isukulu ikpe-udhusoi avọ 16 ọrọ Dutch jọ, o kere.
IRẸRO Erasmus họ ahwo kpobi a re se je wo otoriẹ Ikereakere na. Rekọ ewegrẹ Ebaibol na e rehọ evegaga se iroro itieye na. Evaọ uzẹme, oke oyena Europe ọ jọ oria idudu nọ ohwo ọvo o re jo tube rovie Ebaibol na riwi dede he. Evaọ England egọmeti o fi uzi jọ họ, onọ o ta nọ “ohwo nọ o se Ikereakere na evaọ Oyibo kpobi o re ku otọ riẹ, eyero-uwou riẹ, gbe uzuazọ riẹ fiẹ . . . yọ o te gbe bi veghe uzou, hayo o te je kie ruọ uruemu na nọ a tẹ rọvrẹ riẹ no, a rẹ kake kare iẹe veghe fikinọ ọ wọso ovie na, kẹsena a vẹ rọ erae mahe iẹe fikinọ o kiemu ku Ọghẹnẹ.”
Evaọ ofẹ udevie Europe, Okọto Otokiẹ gbe uye-okẹ Kathọlik o rehọ evega le ẹko-egagọ nọ “e hẹriẹ no ichọche na,” wọhọ ẹko egagọ Waldenses ọrọ French na, a tẹ rẹriẹ ovao olahiẹ dhe ai fiki uruemu ọ ẹmeọta rai “no ikere usiuwoma na gbe ileta ikereakere efuafo na ze, . . . keme a ghọ usiuwoma ota gbe ẹferevia ikereakere efuafo na kẹ ahwo gheghe na.” Ezae gbe eyae nọ a rẹ sai kele he a ruẹ-uye olahiẹ gbe uwhu fiki uyoyou rai kẹ Ebaibol na. A kẹ rai uye nọ o mae ga kpobi fikinọ a wariẹ eme ọ Olẹ Olori na hayo Izi Ikpe na jẹ rehọ ai wuhrẹ emọ rai.
Omarọkẹ Ẹme Ọghẹnẹ utioye na o gbẹ jọ udu eruẹrẹ-ẹwho nọ i biokọ kpohọ Ẹkpẹlobọ-Ọre America na. Evaọ America oke ọsosuọ, “isase gbe egagọ e jọ ovo, nọ u dhesẹ uruemu nọ u no Ebaibol na ze,” ere obe na A History of Private Life—Passions of the Renaissance o ta. Evaọ uzẹme, ovuẹ jọ nọ a kporo evaọ Boston evaọ 1767 o jiroro nọ: “Wo ọwhọ ese ikereakere efuafo na. Ohiohiẹ gbe owọwọ kpobi who re se uzou jọ evaọ Ebaibol ra hrọ.”
Wọhọ epanọ Barna Research Group evaọ Ventura, California, o ta, bu vi ahwo 90 evaọ udhusoi erọ America a wo te Ebaibol esa. Ọkiẹriwo jọ kẹle na o dhesẹ nọ dede nọ a gbẹ be rọ adhẹẹ kẹ Ebaibol na gaga, “oke nọ a rẹ raha ro sei, wuhrẹ iẹe je fi ei h’iruo . . . u zihe ruọ oware anwae no.” Eriariẹ ehruehru riẹ ọvo ahwo buobu a wo. Okere obe-usi jọ o muẹrohọ nọ: “Iroro na nnọ [Ebaibol na] o gbe wo ifue kẹ ebẹbẹ gbe awaọruọ ọgbọna i re godogodo.”
Iroro Idedeghe Akpọ Na
Orọwọ nọ o da oria kpobi fia họ inọ ma rẹ sae rọ ẹkwoma iroro gbe okugbe ahwo-akpọ ọvo kparobọ evaọ uzuazọ. A bi rri Ebaibol na wọhọ ovojọ evaọ usu ebe buobu nọ e ta kpahe egagọ gbe ikuigbe ahwo, orọnikọ wọhọ obe uzẹme he.
Fikiere ẹvẹ ahwo a bi ro yeri kugbe ebẹbẹ ekpakpakre gbe erọ idhọvẹ uzuazọ? A rọ deghedeghe evaọ abọ-ẹzi, ababọ emamọ ọkpọvio gbe ekpakpọ uruemu gbe orọ egagọ. A zihe ruọ ekọ-oyibo nọ i wo ekpọ-okọ họ no, “nọ a fi kpenẹ a kpenẹ enọ [ofou uwuhrẹ kpobi] ọ rẹ wọ kpobonẹ kpobonẹ, fiki ẹghẹ ahwo gbe ẹghẹ ọwhariọ.”—Ahwo Ẹfẹsọs 4:14.
Fikiere ma rẹ sae nọ inọ, Kọ Ebaibol na yọ obe egagọ ofa jọ gheghe? Hayo kọ Ẹme Ọghẹnẹ o ghinẹ rọ, onọ u wo evuẹ obọdẹ nọ i w’iruo? (2 Timoti 3:16, 17) Kọ Ebaibol na o fo obe nọ ma rẹ kiẹriwi? Uzoẹme n’otha na u ti dhobọte enọ enana.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 3]
Desiderius Erasmus
[Ọnọ o wo uwoho]
No obe na ze Deutsche Kulturgeschichte
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]
A rẹriẹ ovao dhe otu Waldenses na kẹ olahiẹ fiki usiuwoma ota rai no Ikereakere na ze
[Ọnọ o wo uwoho]
Stichting Atlas van Stolk, Rotterdam