Ọghẹnẹ Họ Ọnọ Ọ Rehọ Esẹro Gbe Idibo Iruiruo Na mu
“Wha yọrọ oma rai jegbe uthuru na kpobi, e nọ Ẹzi Ẹri ọ jẹ rọ owhai mu enọ iwuzou.”—IRUẸRU 20:28.
1, 2. Ẹvẹ Aizaya 60:22 o bi ro rugba?
U KRI gaga no nọ Jihova ọ rọ ruẹaro nọ oware igbunu jọ o te via evaọ oke urere na. Ẹkwoma Aizaya ọruẹaro na, ọ ta nọ: “Enọ i kpotọ i re ti zihe ruọ okpẹwho, enọ e mae kao kpobi a re ti zihe ruọ orẹwho ulogbo. Mẹ họ ỌNOWO na; me re ti ru ei vẹrẹ nọ u te ezi riẹ.”—Aizaya 60:22.
2 Kọ imuẹro e riẹ inọ eruẹaruẹ nana i bi rugba nẹnẹ? E, avro ọ riẹ hẹ! Evaọ etoke ikpe 1870, a rehọ ukoko ahwo Jihova jọ mu evaọ Allegheny, Pennsylvania, U.S.A. No emuhọ ọsese otiọye na ze, ikoko idu ikpe buobu e romavia no yọ e be nyaharo evaọ akpọ-soso. Ima buobu iwhowho Uvie—orẹwho ulogbo—a bi kuomagbe ikoko nọ i bu vi 91,000 evaọ ekwotọ 235 wariẹ akpọ na họ enẹna. Ababọ avro, onana o kẹ imuẹro nọ Jihova o bi ru iruo ekokohọ egegagọ uzẹme na dhẹ kpatakpata taure ‘uye ulogbo na,’ onọ o kẹle gaga no enẹna, o tẹ te romavia.—Matiu 24:21; Eviavia 7:9-14.
3. Eme u dhesẹ re a họ-ame ‘evaọ odẹ Ọsẹ na, Ọmọ na, gbe ẹzi ẹri na’?
3 Nọ a rọ udu obọrai roma mudhe kẹ Jihova no, jẹ rọwo kugbe ohrẹ Jesu, ima buobu enana a tẹ họ-ame “evaọ odẹ Ọsẹ, gbe Ọmọ gbe Ẹzi Ẹri” na. (Matiu 28:19) Re a họ-ame “evaọ odẹ Ọsẹ” na u dhesẹ nọ omomọvo ahwo nọ a roma mudhe no a re vuhu Jihova mu wọhọ Ọsẹ obọ odhiwu rai gbe Ọkokẹ Uzuazọ jẹ romakpotọ kẹ esuo-okpehru riẹ. Ame-ọhọ ‘evaọ odẹ Ọmọ’ na u dhesẹ nọ a rẹ jẹ Jesu Kristi rehọ wọhọ Ọnọtahwonigbo, Osu, gbe Ovie rai. A re je vuhu ọkwa iruo ẹzi ọfuafo, hayo ogaga iruo Ọghẹnẹ mu, evaọ ẹkpọ uzuazọ rai. Onana u re dhesẹ nọ a họ-ame ‘evaọ odẹ Ẹzi Eri’ na.
4. Ẹvẹ a rẹ rọ rehọ egbodibo Ileleikristi mu?
4 Eva etoke ame-ọhọ rai, a rẹ rọ ilele ekpokpọ na mu wọhọ egbodibo Jihova Ọghẹnẹ. Ono ọ rehọ e rai romu? A te rri rie kokodo, eme nọ a kere fihọ 2 Ahwo Kọrint 3:5 na i kie kpahe ae: “Ete mai [wọhọ egbodibo] obọ Ọghẹnẹ o nọze.” A rẹ sai siuru ọghọ ọfa ha vi onọ Jihova Ọghẹnẹ omariẹ ọ rẹ rọ rehọ ohwo mu! Nọ a tẹ họ-ame no, a rẹ ruabọhọ orro abọ-ẹzi wọhọ egbodibo “ovuẹ usiuwoma” nọ a be jẹ ekpakpọ ẹzi Ọghẹnẹ rehọ jẹ ruabọhọ efihiruo Ẹme riẹ na.—Matiu 24:14; Iruẹru 9:31.
Eromuo—Ọrọ Ọghẹnẹ—Orọnikọ ọrọ Ohwo-Akpọ Họ
5. Kọ ahwo-akpọ a rẹ rehọ esẹro Ileleikristi gbe idibo iruiruo mu? Ru ei vẹ.
5 O gwọlọ ẹruọsa obọdẹ nọ esẹro nọ i te e rẹ kẹ gbe obufihọ obọdẹ orọ idibo iruiruo re a rẹrote ẹgwọlọ abọ-ẹzi unu egbodibo ejaja nọ u bi vi họ na. (Ahwo Filipai 1:1) Ẹvẹ a rẹ rọ rehọ ezae abọ-ẹzi itieye na ro mu? Orọnikọ epanọ Kristẹndọm a re ru hu. Wọhọ oriruo, orọnikọ ahwo-akpọ a rẹ rehọ esẹro Ileleikristi mu hu, koyehọ, ẹkwoma ivotu ahwo nọ a mai bu evaọ ukoko na. Ikpoye, Ọghẹnẹ ọ rẹ rehọ enana mu. Eme oyena u dhesẹ?
6. (a) Eme họ uvi esuo-Ọghẹnẹ? (b) Fikieme o jẹ rọ nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ be rehọ esẹro gbe idibo iruiruo mu?
6 Re a tae vevẹ, Ọghẹnẹ họ ọnọ o re su uvi esuo-Ọghẹnẹ. Isẹri Jihova a be rọ unevaze romakpotọ kẹ esuo riẹ yọ a bi ruiruo kugbe re a sai ru oreva Ọghẹnẹ. (Olezi 143:10; Matiu 6:9, 10) Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ rẹ rehọ esẹro Ileleikristi, hayo ekpako, gbe idibo iruiruo mu keme a re ru ẹsalọ gbe eromuo ezae nọ i te rọwokugbe ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ wọhọ epanọ a kere fihọ Ikereakere Efuafo na. Yọ wọhọ “ọnọ o wuzou vi ai kpobi,” evaọ uzẹme, Jihova o wo udu nọ ọ rẹ rọ ta epanọ a rẹ kpọ ukoko riẹ nọ a rẹ ruẹ.—1 Iruẹru-Ivie 29:11; Olezi 97:9.
7. Ẹvẹ a bi ro su Isẹri Jihova?
7 Wo ohẹriẹ no ẹko egagọ buobu evaọ Kristẹndọm, Isẹri Jihova a rẹ rọ udu obọrai jiroro edhere egagọ nọ a rẹ nya lele he. Ileleikristi oruọzewọ enana a rẹ daoma dadamu itee Jihova. Orọnikọ ogbẹgwae ichọche jọ o be rọ esẹro nọ e rọ udevie rai mu hu. Otẹrọnọ uruemu akpọ na jọ o gwọlọ kpomahọ eromuo ahwo nana, ahwo Jihova a rẹ se iẹe. Avọ edikihẹga, a be yọrọ edikihẹ nọ ikọ na a dhesẹ vevẹ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na okenọ a ta nọ: “Ma re yo ẹme Ọghẹnẹ vi o rọ ahwo.” (Iruẹru 5:29) Fikiere, Isẹri na a re yoẹme kẹ Ọghẹnẹ evaọ eware kpobi. (Ahwo Hibru 12:9; Jemis 4:7) Ẹnya lele ọruẹrẹfihotọ Ọghẹnẹ ọ rẹ wha ọjẹrehọ Ọghẹnẹ ze.
8. Ẹvẹ esuo ahwo-akpọ o ro wo ohẹriẹ no esuo-Ọghẹnẹ?
8 Wọhọ idibo Osu Ologbo na, Jihova, u fo re ma wo ohẹriẹ nọ o rọ udevie esuo ahwo-akpọ avọ esuo Ọghẹnẹ họ iroro. Esuo ahwo-akpọ ọ gwọlọ nọ unu ahwo nọ a no ewho rai ze ti su na o rẹ jọ ẹrẹrẹ yọ ẹsibuobu ẹhọre kẹ ọkwa gbe obọ-okparekẹ orọ ahwo nọ a mai bu o rẹ jariẹ. Eromuo Ọghẹnẹ o gwọlọ eware itieye na ha. Enana i re no obọ ahwo-akpọ ze he; yọ i re no obọ ogbẹgwae uzi akpọ ọvuọvo ze gbe he. Ẹsejọhọ nọ ọ jẹ ta kpahe eromuo riẹ nọ Jesu gbe Jihova a rehọ e riẹ mu wọhọ “ukọ rọ kẹ otu Egedhọ” na, Pọl ọ ta kẹ ahwo Galesha nnọ eromuo riẹ “orọnọ obọ ahwo u [no ze] he, hayo kọ ohwo jọ ọ rehọ eriẹ mu hu, rekọ Jesu Kristi, gbe Ọghẹnẹ Ọsẹ na, ọnọ ọ kpare riẹ no iwhuowhu.”—Ahwo Rom 11:13; Ahwo Galesha 1:1.
Ẹzi Ọfuafo Ọ Rehọ E Rai Mu
9. Eme Iruẹru 20:28 o ta kpahe eromuo esẹro Ileleikristi?
9 Pọl ọ kareghẹhọ esẹro nọ e jẹ ria evaọ Ẹfẹsọs nọ Ọghẹnẹ họ ọnọ ọ rehọ e rai mu ẹkwoma ẹzi ọfuafo. Ọ ta nọ: “Wha yọrọ oma rai jegbe uthuru na kpobi, e nọ Ẹzi Ẹri ọ jẹ rọ owhai mu enọ iwuzou, re wha kuọ [ukoko] Ọghẹnẹ ọnọ ọ rọ azẹ ọghaghae obọ riẹ rọ dẹ.” (Iruẹru 20:28, ẹjẹlẹ ibieme na ọmai ) O gwọlọ nọ esẹro Ileleikristi eyena e rẹ ruabọhọ ẹnya lele ekpakpọ ẹzi ọfuafo na nọ a bi ru ẹkẹ-iruo rai wọhọ ithuru-igodẹ erọ uthuru Ọghẹnẹ na. Otẹrọnọ ohwo jọ nọ a romu ọkwa ọ gbẹ nyate ute Ọghẹnẹ hẹ, evaọ ẹruoke ẹzi ọfuafo na o re ruiruo re a si ei no ọkwa riẹ.
10. Ẹvẹ o jẹ rọnọ ẹzi ọfuafo na o wo iruo nọ i wuzou evaọ eromuo Ọghẹnẹ?
10 Ẹvẹ o jẹ rọnọ ẹzi ọfuafo na o w’abọ iruo nọ i w’uzou? Orọ ọsosuọ kpobi, ẹzi ọfuafo na ọye ọ kẹ ẹgba ọrọ okerefihotọ nọ o dhesẹ itee rọkẹ ẹruọsa abọ-ẹzi na. Evaọ ileta riẹ se Timoti gbe Taitọs, Pọl o dhesẹ itee nọ esẹro gbe idibo iruiruo e rẹ nyate. Evaọ omarai kpobi, ọ fodẹ itee 16 sa-sa. Wọhọ oriruo, esẹro e rẹ kare afuẹwẹ, jọ owowa evaọ uruemu, wo emamọ iroro, jọ kpatiẹ, dede ahwo rehọ, te wọhọ owuhrẹ, yọ a rẹ jọ oriruo wọhọ enọ i wuzou uviuwou. A rẹ jọ owowa evaọ ẹda udi ogaga, a rẹ jọ enọ i you igho ho, yọ a re wo oma-oyọrọ. Epọvo na re, itee ikpehru a fihọ kẹ ezae nọ i bi te kẹ eromuo wọhọ idibo iruiruo.—1 Timoti 3:1-10, 12, 13; Taitọs 1:5-9.
11. Itee jọ vẹ ezae nọ i bi te kẹ ewha-iruo ukoko a rẹ nyate hrọ?
11 Ọkiẹriwo itee enana u dhesẹ nọ enọ e rẹ kobaro evaọ egagọ Jihova a rẹ jọ iriruo evaọ uruemu Oleleikristi. Ezae nọ i re te kẹ ewha-iruo ukoko a rẹ kẹ imuẹro nọ ẹzi ọfuafo na o bi ru iruo evaọ omarai. (2 Timoti 1:14) Imuẹro e rẹ jariẹ hrọ inọ ẹzi Ọghẹnẹ ọ be jọ oma ezae enana mọ ibi ọ “uyoyou, oghọghọ, udhedhẹ, uye oruẹ krẹkri, oma-onyẹ, ewoma, orọwọ, oma-urokpotọ, oma-oyọrọ.” (Ahwo Galesha 5:22, 23) Ibi itieye na i re dhesẹ oma via evaọ usu rai kugbe ibe enọ e rọwo gbe amọfa. Dede na, ejọ e sae mae kpaobọ evaọ edhesẹ ibi ẹzi na jọ, yọ efa a rẹ sae nyate itee efa kẹ esẹro rite umuo riẹ kpobi. Rekọ, evaọ uzuazọ rai kpobi, u fo nọ ahwo kpobi nọ a rẹro nọ a te rehọ ae mu wọhọ esẹro hayo idibo iruiruo a re dhesẹ nọ a rọ ezae abọ-ẹzi, be nyate itee Ẹme Ọghẹnẹ.
12. Amono a rẹ sae ta nọ ẹzi ọfuafo na o romu?
12 Okenọ Pọl ọ tuduhọ amọfa awọ re a raro kele iei, ọ sae gbaudu ta ere keme ọye omariẹ ọ be raro kele Jesu Kristi, ọnọ o ‘fi oriruo hotọ kẹ omai re ma rọ kpahe ithihi riẹ.’ (1 Pita 2:21; 1 Ahwo Kọrint 11:1) Fikiere enọ e be nyate itee Ikereakere na eva etoke eromuo rai wọhọ esẹro hayo idibo iruiruo a sae ta nọ ẹzi ọfuafo na ọ rehọ e rai mu.
13. Ẹvẹ ẹzi ọfuafo na o re ro fiobọhọ kẹ enọ e be salọ ezae nọ i re ruiruo evaọ ukoko na?
13 Oware ofa o riẹ nọ u re dhesẹ epanọ ẹzi ọfuafo na o re ruiruo evaọ ẹsalọ gbe eromuo esẹro. Jesu ọ ta nọ “Ọsẹ obọ odhiwu na ọ rẹ rehọ Ẹzi Ẹri kẹ enọ e yare riẹ.” (Luk 11:13) Fikiere okenọ ekpako ukoko a te kokohọ re a salọ ezae kẹ ewha-iruo ukoko, a rẹ lẹ kẹ ẹzi Ọghẹnẹ re ọ kpọ ae. Ẹsalọ rai o re wo otọhotọ no Ẹme Ọghẹnẹ nọ ọ kẹ ẹgba ze, yọ ẹzi ọfuafo na o re fiobọhọ kẹ ae riẹ sọ ohwo nọ a bi roro kpahe kẹ eromuo na ọ nyate itee Ikereakere na. Eriwo ugboma, epanọ ohwo o kpohọ isukulu te, hayo ona nọ ohwo o wo i re kpomahọ enọ i bi ru ẹsalọ na ha. Oware nọ a rẹ kake tẹrovi họ sọ ohwo na yọ ọzae abọ-ẹzi, ọnọ ahwo ukoko na a rẹ sae nya bru kẹ ohrẹ abọ-ezi ababọ oma si kpemu.
14. Eme ma wuhrẹ no Iruẹru 6:1-3 ze?
14 Dede nọ ugboma ekpako gbe esẹro ọnyawariẹ a re w’obọ evaọ ẹsalọ inievo-emezae nọ i re ruiruo wọhọ ekpako gbe idibo iruiruo na, a re ru uzedhe eromuo na nya lele oghẹrẹ nọ o jọ evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ. Eva etoke jọ, ẹgwọlọ ọ romavia kẹ ezae nọ i te evaọ abọ-ẹzi re a rẹrote iruo nọ i wuzou. Ugboma esuo na o kẹ ọkpọvio ọnana: “Wha jọ udevie rai sanọ imahrẹ nọ a be fa odezi whawha, nọ Ẹzi avọ areghẹ e vọ oma, nọ [ma] re ro mu kẹ iruo enana.” (Iruẹru 6:1-3) Dede nọ ezae nọ e jẹ rẹrote uyero oyena a ru ẹsalọ na, ezae nọ a kẹ iruo eyena evaọ Jerusalẹm họ enọ i ru eromuo na. Oriruo ọvona a bi lele nẹnẹ.
15. Ẹvẹ Ugboma Esuo na u ro w’obọ kpahe ẹme eromuo ezae?
15 Ugboma Esuo orọ Isẹri Jihova họ onọ o rẹ rehọ ahwo Egbẹgwae Uwou-Ogha mu. Okenọ a tẹ be jiroro ohwo nọ ọ rẹ sae wọ owha-iruo ogbẹgbẹdẹ utioye na, Ugboma Esuo na u re wo eme Jesu na fihọ iroro: “Ọnọ a kẹ buobu, a rẹ jọ obọ riẹ guọlọ ibuobu; gbe ọnọ a mu eware buobu họ obọ a rẹ nekpẹ ibuobu obọ riẹ.” (Luk 12:48) Fiba eromuo ahwo Ogbẹgwae Uwou-Ogha, Ugboma Esuo na o rẹ rehọ ekpako Ebẹtẹle gbe esẹro ọnyawariẹ mu. Ghele na, a rẹ rehọ inievo evaifihọ mu re a ru eromuo na jọ. Oriruo Ikereakere ọ riẹ re rọkẹ onana.
‘Rọ Ahwo Mu, Wọhọ Epanọ Me Jie kẹ Owhẹ’
16. Fikieme Pọl ọ rọ nyasiọ Taitọs ba evaọ Kriti, kọ eme onana u dhesẹ kpahe eromuo Ọghẹnẹ nẹnẹ?
16 Pọl ọ ta kẹ ibe-oruiruo riẹ Taitọs nọ: “Oware nọ me je vu owhẹ wa obọ Kriti ona, re whọ kpọ eware nọ e thọe vi, re whọ rehọ ekpako mu evaọ kẹwho kẹwho wọhọ epanọ me dhesẹ kẹ owhẹ.” (Taitọs 1:5) Kẹsena Pọl o te dhesẹ itee nọ Taitọs o re rri evaọ oma ezae nọ i ti te kẹ eromuo otiọye na. Fikiere, nẹnẹ Ugboma Esuo na o rẹ rehọ inievo-emezae nọ i te romu eva iwou-ogha re a dikihẹ kẹe evaọ eromuo ekpako gbe idibo iruiruo. A rẹ ruẹ nọ enọ a romu re a dikihẹ kẹ Ugboma Esuo na a wo otoriẹ uvevẹ orọ ekpọvio Ikereakere na rọkẹ eromuo otiọye na jẹ be nya lele ai. Fikiere, evaọ otọ ọkpọvio Ugboma Esuo na a be rọ rehọ ezae nọ i te romu re a ruiruo evaọ ikoko Isẹri Jihova wariẹ akpọ na họ.
17. Ẹvẹ a re ro ru eromuo ahwo nọ a salọ kẹ eromuo wọhọ esẹro gbe idibo iruiruo eva obọ uwou-ogha?
17 Okenọ a tẹ rọ edẹ ahwo nọ a salọ kẹ eromuo wọhọ esẹro gbe idibo iruiruo ziọ uwou-ogha Watch Tower Society, ezae nọ i wo orimuo a rẹ rẹroso ẹzi Ọghẹnẹ rọkẹ ọkpọvio evaọ eromuo na. Ezae enana a riẹ nọ a ti guọvunu rai, bi vuhumu nnọ a rẹ rehọ abọ kpahe ohwo ọvo gidigidi hi, o gbẹ rọ ere he a re ti lele iei ghale izieraha riẹ.—1 Timoti 5:22.
18, 19. (a) Ẹvẹ a re ro kpeze evuẹ eromuo jọ bru ikoko? (b) Ẹvẹ a re ro ru iruẹru ẹsalọ gbe eromuo na kpobi?
18 Ẹsejọ a re kpeze ovuẹ eromuo jọ bru ikoko ẹkwoma ileta nọ a stampo nọ u n’obọ ogbẹgwae uzi ze. Ẹsejọ a rẹ rehọ ileta itieye na rọ rehọ inievo nọ i bu vi ọvo mu evaọ ukoko na.
19 Eromuo Ọghẹnẹ o re no obọ Jihova ze ẹkwoma Ọmọ riẹ gbe okwakwa otọakpọ Ọghẹnẹ nọ a rẹ ruẹ, ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ gbe Ugboma Esuo riẹ. (Matiu 24:45-47) Ẹzi ọfuafo na ọ rẹ kpọ iruẹru ẹsalọ gbe eromuo itieye na kpobi. Onana o rọ ere keme evaọ Ẹme Ọghẹnẹ, onọ ẹzi ọfuafo na ọ kẹ ẹgba, a kere itee na fihọ, yọ ohwo kpobi nọ a ro mu ọ rẹ kẹ imuẹro ọrọ ẹmọ ibi ẹzi na. Fikiere, a re rri eromuo na wọhọ oware nọ ẹzi ọfuafo na o ru. Wọhọ epanọ Ọghẹnẹ ọ jẹ rehọ esẹro gbe idibo iruiruo mu evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na, epọvo na o rọ nẹnẹ re.
Uyere kẹ Ọkpọvio Jihova
20. Fikieme ma je wo ọkpọ iroro-eva Devidi nọ a kere fihọ Olezi 133:1 na?
20 Evaọ etoke ọnana ọrọ ọruẹriọ abọ-ẹzi gbe ẹvi esuo Ọghẹnẹ evaọ iruo usiuwoma ota Uvie na, ma vọ avọ uyere nnọ Jihova họ ọnọ ọ be rehọ esẹro gbe idibo iruiruo mu. Ọruẹrẹfihotọ Ikereakere ọnana o re fiobọhọ rẹrote itee ikpehru Ọghẹnẹ erọ ẹrẹreokie evaọ udevie mai wọhọ Isẹri Jihova. Ofariẹ, ẹzi Oleleikristi gbe omodawọ ogaga orọ ezae enana i bi fiba udhedhẹ gbe okugbe ogbunu mai wọhọ idibo Jihova gaga. Fikiere, wọhọ Devidi ọso-ilezi na, oma o rẹ w’omai bo nọ: “Ẹvẹ uwoma je fo te re inievo i wo ọriakugbe ọvo!”—Olezi 133:1.
21. Ẹvẹ Aizaya 60:17 o bi ro rugba nẹnẹ?
21 Ẹvẹ ma vọ avọ uyere te rọkẹ ọkpọvio Jihova ẹkwoma Ẹme gbe ẹzi ọfuafo riẹ! Evaọ uzẹme, ẹvẹ eme nọ a kere fihọ Aizaya 60:17 na i wo otofa te: “Mẹ rẹ te rehọ oro fihọ ẹta ekpọna kẹ owhai, mẹ vẹ jẹ te rehọ Siliva fihọ ẹta itehru [kẹ] owhai; jẹ rehọ ekpọna fihọ ẹta ire, gbe itehru fihọ ẹta itho; me re ti ru enọ e rọ isu rai re a wo udhedhẹ, gbe ilori rai re a jọ ahwo okiẹrẹe.” Nọ a bi fi itee esuo Ọghẹnẹ họ iruo vọvọ viere evaọ udevie Isẹri Jihova na, ma ruẹ uyero oghale onana no evaọ ukoko otọakpọ Ọghẹnẹ soso.
22. Fikieme ma jẹ vọ avọ uyere, kọ eme ma rẹ gbamu nọ ma re ru?
22 Ma vọ avọ uyere gaga kẹ eruẹrẹfihotọ esuo Ọghẹnẹ nọ e rọ udevie mai. Yọ ma wo ovuhumuo gaga kẹ iruo egaga erọ evevọwẹ nọ esẹro gbe idibo iruiruo nọ Ọghẹnẹ o romu a bi ru na. Avọ udu kpobi ma kpare Ọsẹ obọ odhiwu mai kpehru, ọnọ ọ k’omai ọruẹriọ abọ-ẹzi jẹ ghale omai gaga no na. (Itẹ 10:22) Fikiere, joma gbaemu re ma j’owọ lele ukoko Jihova. Maero, joma ruabọhọ ẹgọ avọ okugbe rọ rehọ ọghọ, ujiro, gbe orro kẹ odẹ ulogbo gbe ofuafo Jihova.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Fikieme ma sae rọ ta nọ eromuo esẹro gbe idibo iruiruo obọ Ọghẹnẹ u re no ze, orọnikọ obọ ahwo-akpọ họ?
• Ẹvẹ ẹzi ọfuafo na ọ rẹ rọ rehọ ezae Ileleikristi nọ i te romu?
• Ẹvẹ Ugboma Esuo na u ro w’obọ kpahe eromuo esẹro gbe idibo iruiruo?
• Rọ kpahe eromuo Ọghẹnẹ, fikieme ma jẹ vọ avọ uyere kẹ Jihova?
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 6]
Ekpako gbe idibo iruiruo a wo uvẹ-ọghọ nọ a re ro ruiruo ẹkwoma eromuo Ọghẹnẹ