“Uru Rai O Nya Akpọ Na Kpobi Duwuvi”
“Wha wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi, wha họ ae ame evaọ odẹ Ọsẹ, gbe Ọmọ gbe Ẹzi Ẹri.”—MATIU 28:19.
1, 2. (a) Iruo vẹ Jesu ọ kẹ ilele riẹ? (b) Fikieme Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a sai ro wo obokparọ te ere evaọ iruo na?
OMOKE jọ u kiọkọ re o tovrẹ kpohọ odhiwu, Jesu ọ kẹ ilele riẹ iruo jọ. Ọ vuẹ rai nọ: “Wha wuhrẹ ahwo erẹwho kpobi, wha họ ae ame evaọ odẹ Ọsẹ, gbe Ọmọ gbe Ẹzi Ẹri.” (Matiu 28:19) Oyena o jọ omokolo iruo ho!
2 Dai roro iei! Eva Pẹntikọst 33 C.E., ẹzi ọfuafo na o te ilele nọ i bu te oware wọhọ 120 obọ, a te mu iruo yena họ erugba ẹkwoma amọfa nọ a jẹ vuẹ inọ Jesu họ Mesaya nọ a bi rẹro riẹ anwẹdẹ na, ọnọ ahwo a te rehọ ẹkwoma riẹ wo esiwo. (Iruẹru 2:1-36) Ẹvẹ utu osese utioye o te rọ nyate “ahwo erẹwho kpobi” oma? Evaọ eriwo ohwo-akpọ oyena o jọ bẹbẹ, rekọ “eware kpobi e rẹ lọlọhọ eva obọ Ọghẹnẹ.” (Matiu 19:26) Ileleikristi ọsosuọ na a wo uketha ẹzi ọfuafo Jihova, yọ a wo ẹzi ovẹrẹ. (Zekaraya 4:6; 2 Timoti 4:2) Fikiere, eva umutho ikpe jọ ọvo, Pọl ukọ na ọ sae ta nnọ a whowho emamọ usi na “kẹ enọ a ma kpobi evaọ akpọ na.”—Ahwo Kọlọsi 1:23.
3. Eme o ruru “eka” nọ i dikihẹ kẹ Ileleikristi uzẹme na?
3 Evaọ abọ buobu ọrọ ikpe-udhusoi ọsosuọ na, egagọ uzẹme i je vi họ aro ọvo. Dede na, Jesu ọ ruẹaro no vẹre inọ oke o te tha nọ Setan ọ te rọ kọ “ikpoko,” i ve ti di ruru “eka” nọ i dikihẹ kẹ Ileleikristi uzẹme na evaọ ikpe-udhusoi buobu taure oke ivuẹvu u te ti te. Nọ ikọ na i whu no, eruẹaruẹ yena i te rugba.—Matiu 13:24-39.
Ẹvi Ologbo Nẹnẹ
4, 5. Muhọ evaọ 1919, iruo vẹ Ileleikristi nọ a wholo na a muhọ, kọ fikieme oyena o rọ jọ use-abọ ulogbo?
4 Evaọ 1919, oke u te te nọ a rẹ rọ hẹriẹ Ileleikristi nọ i dikihẹ kẹ eka na no ikpoko. Ileleikristi nọ a wholo na a riẹ inọ iruo ilogbo nọ Jesu ọ rọ kẹ ilele riẹ na e gbẹ r’otọ. U mu rai ẹro gaga inọ a jẹ rria “edẹ urere” na yọ a kareghẹhọ eruẹaruẹ Jesu na inọ: “A rẹ te vuẹ ovuẹ usiuwoma uvie na kẹ akpọ na kpobi, re o jọ isẹi kẹ erẹwho akpọ na kpobi; kẹsena urere u te zi te.” (2 Timoti 3:1; Matiu 24:14) Ẹhẹ, a riẹ inọ iruo e vọ riẹ nọ a re ti ru.
5 Ghele na, wọhọ epanọ o jọ kẹ ilele na evaọ 33 C.E., Ileleikristi yena nọ a wholo na a rẹriẹ ovao dhe use-abọ ulogbo. Umutho udhusoi-akuakpe rai jọ ọvo a jọ erẹwho jọ kakao. Ẹvẹ a te sae rọ ta emamọ usi na “kẹ akpọ na kpobi”? Kareghẹhọ, unu ahwo-akpọ kpobi nọ o jọ ẹsejọhọ ahwo ima 300 eva etoke Siza na u bu te oware wọhọ ahwo ima-odu 2 no nọ ẹmo akpọ ọsosuọ o fi vrẹ no. Yọ evaọ ikpe-udhusoi avọ 20 na kpobi, unu ahwo nọ a rrọ akpọ na u ti gbe vi gaga.
6. Ẹvẹ a ta usiuwoma na kẹre te no evaọ ikpe ọ 1930?
6 O make rrọ ere na, wọhọ inievo rai erọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, idibo Jihova nọ a wholo na a du oma họ iruo nọ a rọ kẹ ai na avọ eva kpobi nọ a ro fi ẹrọwọ họ Jihova, yọ ẹzi riẹ ọ jọ kugbe ai. Eva udevie ikpe ọ 1930, oware wọhọ etausiuwoma 56,000 a whowho uzẹme Ebaibol na te ekwotọ 115 no. A ru iruo na gaga no rekọ iruo nọ e gbẹ j’otọ e jọ ruaro.
7. (a) Use-abọ okpokpọ vẹ Ileleikristi nọ a wholo na a rẹriẹ ovao dhe? (b) Avọ obufihọ “igodẹ efa” na, ẹvẹ iruo ekokohọ na e kẹre te no?
7 Kẹsena otoriẹ udidi orọ “otu obuobu” nọ a fodẹ evaọ Eviavia 7:9 na o tẹ wha use-abọ okpokpọ ze jẹ kẹ Ileleikristi ọwhọ nana ẹruore obufihọ. A re ti koko ogbotu gbidigbidi ọrọ “igodẹ efa,” enọ e rọwo nọ i wo ẹruore otọakpọ “no erẹwho kpobi ze, erua gbe ahwo gbe erọo-unu.” (Jọn 10:16) Enana e rẹ te ‘gọ Jihova taso tuvo.’ (Eviavia 7:15) Oyena u dhesẹ nọ a ti fi obọ họ evaọ iruo usiuwoma ota gbe ewuhrẹ na. (Aizaya 61:5) Fikiere, Ileleikristi nọ a wholo a wo oghọghọ igbunu nọ a ruẹ unu iwhowho-uvie nọ o be rọ ẹmẹrera vihọ te idu buobu jẹ ruọ ima buobu. Evaọ ukpe ọ 2003, unu okpokpọ orọ iwhowho-uvie 6,429,351 a wabọ evaọ iruo usiuwoma ota na—ibuobu rai yọ erọ otu obuobu na.a Ileleikristi nọ a wholo na a be kẹ uyere fiki obufihọ nana, yọ igodẹ efa na a be kẹ uyere re fiki uvẹ-ọghọ nọ a bi ro fi obọ họ kẹ inievo rai nọ a wholo na.—Matiu 25:34-40.
8. Owọ vẹ Isẹri Jihova a jẹ kpahe otunyẹ ologbo nọ o te rai eva etoke ẹmo akpọ avivẹ na?
8 Nọ utu eka na o wariẹ roma lahwe no, Setan ọ wọ ohọre ogaga rọ so ẹe. (Eviavia 12:17) Eme họ oware nọ o ru nọ otu obuobu na o mu oma họ ẹrọvia no? O mu ofu gaga! Kọ ma rẹ sae vro inọ ọye ọ jọ emu ọwọsuọ mukpahe egagọ uzẹme wariẹ akpọ soso họ eva etoke ẹmo akpọ avivẹ na ha? Eva tofẹ tofẹ ẹmo na, a rọ uye bẹ Ileleikristi na gaga. Inievo eghaghae mai buobu a ruẹ uye edawọ nọ a sai gbe iku rai hi, ejọ i whu kẹ ẹrọwọ rai. Ghele na, a dhesẹ nọ a rọwo kugbe eme ọso-ilezi na: “Ọghẹnẹ nọ ome bi he jiri eme riẹ na, Ọghẹnẹ me fi eva họ ababọ ozọ, kọ eme ohwo-akpọ o re ru omẹ?” (Olezi 56:4; Matiu 10:28) Avọ ọbọga ẹzi Jihova, Ileleikristi nọ a wholo gbe igodẹ efa na, a dikihẹ kugbe kothi. (2 Ahwo Kọrint 4:7) Fikiere “ẹme Ọghẹnẹ o te muhọ ẹvaha.” (Iruẹru 6:7) Okenọ ẹmo o du lahwe evaọ 1939, Ileleikristi ẹrọwọ 72,475 a niyẹrẹ iruo usiuwoma ota. Dede na, umutho iyẹrẹ nọ i te obọ evaọ 1945, ukpe nọ ẹmo na o ro kuhọ, u dhesẹ nọ Isẹri ajọwha 156,299 a wobọ evaọ ẹvaha emamọ usi na. Ẹvẹ obọ nọ a kpare vi Setan o rro te!
9. Isukulu ekpokpọ vẹ a whowho evaọ etoke Ẹmo Akpọ II?
9 U re vevẹ, ozighi ẹmo akpọ avivẹ na o fi avro fihọ idibo Jihova udu hu sọ a te sai ru iruo usiuwoma ota na gba. Uzẹme, evaọ 1943, nọ ẹmo na ọ jọ otọ gidigba, a ru owhowhovia ọrọ isukulu ekpokpọ ivẹ jọ. A ruẹrẹ ovo jọ họ, onọ ma bi se Isukulu Odibọgba Esuo-Ọghẹnẹ enẹna, re a jọ ikoko kpobi rehọ iẹe wuhrẹ Isẹri na omomọvo kpahe epanọ a rẹ rọ ta usiuwoma je ru ilele. A ruẹrẹ orọ avivẹ na họ, Isukulu Ebaibol ọ Giliad ọrọ Watchtower na re a jariẹ wuhrẹ imishọnare nọ e rẹ nyae rehọ iruo usiuwoma ota na mu evaọ erẹwho efa. Ẹhẹ, nọ ẹmo na o ti serihọ no, yọ Ileleikristi uzẹme a ruẹrẹ oma kpahe no kẹ iruo ẹvi.
10. Ẹvẹ ajọwha ahwo Jihova o ro dhesẹ oma via evaọ etoke ukpe ọ 2003 na?
10 Iruo nọ a ru no i gbunu kẹhẹ! Fiki uwuhrẹ nọ a wo no Isukulu Odibọgba Esuo-Ọghẹnẹ na ze, aikpobi—te emaha te ekpako, esẹgbini gbe emọ, makọ enọ oma o ga te he—a wabọ je bi gbe wabọ evaọ erugba iruo ilogbo nọ Jesu ọ tohọ na. (Olezi 148:12, 13; Joẹl 2:28, 29) Evaọ ukpe ọ 2003 na, a tẹ ghale iẹe kamara kamara, ahwo 825,185 a dhesẹ oma ovẹrẹ ẹkwoma iruo ọkobaro nọ a ru evaọ ubroke hayo ọrọ oke-kpobi. Evaọ ukpe ovo yena, Isẹri Jihova a raha euwa nọ i bu te 1,234,796,477 rọ vuẹ amọfa kpahe emamọ usi Uvie na. Avro ọ riẹ hẹ, Jihova ọ be wereva kpahe ajọwha nọ ahwo riẹ a bi dhesẹ!
Evaọ Ekwotọ Orẹwho Ofa
11, 12. Iriruo vẹ i dhesẹ emamọ iyẹrẹ nọ i bi no iruo imishọnare ze?
11 Anwọ ikpe na kpobi ze na, otu nọ i nwrotọ no isukulu Giliad ze, gbe kẹlena, otu nọ i nwrotọ no Isukulu Ewuhrẹ Odibọgba na ze a ru obọdẹ iruo no. Wọhọ oriruo, iwhowho-uvie nọ e jọ Brazil e kawo vi 400 evaọ okenọ imishọnare ọsosuọ i te obei evaọ 1945. Enana gbe imishọnare efa nọ i ku oma gbe ai uwhremu na a lele inievo ajọwha Brazil rai ruiruo gaga no, yọ Jihova ọ ghale omodawọ rai gaga no. Ẹvẹ oghọghọ riẹ o rro te kẹ ohwo kpobi nọ ọ kareghẹhọ edẹ emuhọ yena jẹ ruẹ inọ evaọ ukpe 2003, Brazil ọ niyẹrẹ ẹvi okpokpo ọ 607,362!
12 Roro kpahe Japan. Taure ẹmo akpọ avivẹ o te ti fi, iwhowho Uvie nọ i bu te oware wọhọ udhusoi e jọ ẹkwotọ yena. Eva etoke ẹmo na, ukpokpoma ogaga o tẹ lẹliẹ unu-ahwo na ziotọ, yọ nọ ẹmo na o kuhọ no, umutho Isẹri jọ ọvo a gbẹ jọ uzuazọ je kruga evaọ abọ-ẹzi. (Itẹ 14:32) Eva e ghinẹ were umutho ahwo yena nọ ẹgbakiete rai ọ viodẹ na evaọ 1949 nọ a ro dede imishọnare 13 ọsosuọ nọ i nwrotọ no isukulu Giliad ze, yọ ọwhọ nọ inievo Japan na avọ oma odederehọ rai nọ a ro dede imishọnare na rehọ o kẹ rai omosasọ ẹsiẹsiẹ. Bu vi ikpe 50 nọ i lele i rie, evaọ ukpe ọ 2003, Japan ọ niyẹrẹ unu iwhowho-uvie 217,508 nọ o mai bu kpaobọ! Jihova ọ ghinẹ ghale ahwo riẹ evaọ ẹkwotọ yena gaga. Iyẹrẹ itieye na i no erẹwho efa buobu ze re. Ahwo nọ a sai kpohọ usiuwoma ota evaọ ekwotọ orẹwho ofa a zọhọ fihọ ẹvaha emamọ usi na gaga, o so riẹ ze nọ a ro yoi evaọ erẹwho, ikoliko, gbe ekwotọ nọ i bu te 235 evaọ 2003. Ẹhẹ, otu obuobu na a bi no “erẹwho kpobi” ze.
‘No Erua gbe Ahwo gbe Erọo-Unu Kpobi Ze’
13, 14. Oghẹrẹ vẹ Jihova o ro dhesẹ aghare usiuwoma na ota evaọ ‘erọo-unu kpobi’?
13 Iruo igbunu ọsosuọ nọ a niyẹrẹ riẹ nọ a ku ẹzi ọfuafo ku ikọ na no eva Pẹntikọst 33 C.E. họ evẹrẹ sa-sa nọ a jẹ rọ ta ẹme kẹ ogbotu nọ o koko họ na. O sae jọ nọ ahwo kpobi nọ a yo eme nọ a jẹ ta na a yo ẹvẹrẹ jọ nọ a jẹ ta evaọ erẹwho buobu evaọ oke oyena, ẹsejọhọ Griki. Fikinọ a jọ “egba egagọ” o sae jọ nọ a je wo otoriẹ iruẹru egagọ nọ a jẹ hae rọ ẹvẹrẹ Hibru ru eva etẹmpol na. Rekọ oma o wọ rai gaviezọ nọ a yo emamọ usi na nọ a be rehọ ẹvẹrẹ obọrai ta.—Iruẹru 2:5, 7-12.
14 Evaọ edẹ mai nẹnẹ re, a be rehọ evẹrẹ buobu ta usiuwoma na. A ruẹaro riẹ vẹre no inọ orọnikọ erẹwho sa-sa ọvo otu obuobu na o ti no ze he rekọ te “erua gbe ahwo gbe erọo-unu.” Rọwokugbe onana, Jihova ọ rehọ ẹkwoma Zekaraya ruẹaro nọ: ‘Imakpe i re ti no kẹvẹrẹ kẹvẹrẹ erẹwho kpobi tha te jẹ obọ họ iwu ahwo Iju, anọ, “Je oma lele owhai, keme ma yo nọ Ọghẹnẹ avọ owhai a gbẹrọ.” ’ (Zekaraya 8:23) Dede nọ Isẹri Jihova a gbe wo ekẹ evẹrẹavẹrẹ e ta ha, a riẹ aghare nọ ọ rrọ uwuhrẹ nọ a rẹ rehọ ẹvẹrẹ obọ ohwo wuhrẹ.
15, 16. Ẹvẹ imishọnare gbe amọfa a ro se use-abọ usiuwoma ota evaọ evẹrẹ ẹwho nọ a kpohọ gboja?
15 Uzẹme, u wo umutho evẹrẹ jọ nọ a be jọ eria buobu ta nẹnẹ, wọhọ oriruo Oyibo, French, gbe ẹvẹrẹ ahwo Spen. Ghele na, ahwo nọ a no orẹwho rai kpohọ erẹwho efa fiki iruo usiuwoma ota na, a be daoma wuhrẹ ẹvẹrẹ oria nọ a kpohọ na re a sae ghinẹ rehọ emamọ usi na te udu ahwo nọ ‘a wo eva ezi kpahe uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.’ (Iruẹru 13:48) Oyena o sae jọ bẹbẹ. Okenọ inievo nọ e rrọ orẹwho Tuvalu orọ Obọze Ovatha-Ọre ọ Abade Pacific a gwọlọ wo ebe evaọ ẹvẹrẹ obọrai, imishọnare jọ o te se oyena gb’oja. Fikinọ a wo obe-ofeme he, o te mu eme ahwo Tuvalu gbe otofa rai họ ekokohọ. Uwhremu na, a te kere obe na Whọ Sae Ria Bẹdẹ Bẹdẹ eva Aparadase ọ Otọakpọb evaọ ẹvẹrẹ Tuvalu. Nọ imishọnare i te Curaçao, obe ovo nọ a kere no Ebaibol na ze o jariẹ hẹ, yọ obe-ofeme o jariẹ gbe he evaọ ẹvẹrẹ ẹwho na, Papiamento. Avro ologbo ọ j‘otọ re kpahe epanọ u fo nọ a re kere ẹvẹrẹ na. Ghele na, evaọ oware wọhọ ikpe ivẹ nọ imishọnare ọsosuọ na i ro te obei no, a te kere omobe-ovẹvẹ Ileleikristi orọ ọsosuọ no Ebaibol ze evaọ ẹvẹrẹ yena. Nẹnẹ na, Papiamento ọ rrọ usu evẹrẹ 133 nọ a bi ro kere Uwou-Eroro Na oke ovona lele orọ Oyibo.
16 Evaọ Namibia, imishọnare ọsosuọ na a sae ruẹ uvumọ Osẹri ọmotọ nọ o re fi obọ họ kẹ ai fa ẹvẹrẹ na ha. Ofariẹ, ẹvẹrẹ orẹwho na jọ nọ a re se Nama o wo ibieme nọ a re duku ẹsikpobi evaọ ebe mai hi, wọhọ “gbagba.” Imishọnare jọ ọ niyẹrẹ nọ: “Iticha isukulu nọ ma je wuhrẹ Ebaibol na kugbe mẹ rehọ nọ e jẹ hai lele omẹ fa eme na. Fikinọ umutho eriariẹ jọ ọvo a wo kpahe uzẹme na, mẹ tẹ jẹ keria gba ai re u mu omẹ ẹro nọ uhie-ẹme kpobi o gba.” O make jọ ere na, a fa omobe-ovẹvẹ na Life in a New World fihọ evẹrẹ ene erọ Namibia uwhremu na. Nẹnẹ na, a be rehọ evẹrẹ ọ Kwanyama avọ Ndonga ro kere Uwou-Eroro Na ẹsikpobi.
17, 18. Use-abọ vẹ a be nyate evaọ Mexico gbe erẹwho efa?
17 Evaọ Mexico, ẹvẹrẹ Spen a be mae ta. Dede na, taure ahwo Spen a tẹ ze, a jẹ hae jọ Mexico jẹ evẹrẹ buobu, yọ a gbẹ be jẹ ibuobu rai rite inẹnẹ. Fikiere, a be rehọ evẹrẹ Mexico ihrẹ gbe Ẹvẹrẹ Obọ rọ t’Ẹme Mexico ro kere ebe Isẹri Jihova enẹna. Odibọgba Uvie Mai ọrọ ẹvẹrẹ Maya họ orọ ọsosuọ nọ a ro mu obe kamara kamara họ ekere evaọ ẹvẹrẹ ahwo India nọ a rrọ America. Eva uzẹme, idu buobu erọ ahwo Maya, erọ Aztec, gbe efa a rrọ usu iwhowho-uvie 572,530 nọ e rrọ Mexico na.
18 Kẹlena, ẹmo gbe eware efa i le ima ahwo buobu kpohọ erẹwho efa, hayo a no ẹwho rai kpohọ erẹwho efa fiki ekọ. Onana o so riẹ ze nọ erẹwho buobu a rọ jọ ekwotọ rai wo ahwo ẹvẹrẹ-ọfa buobu enẹna. Isẹri Jihova a se onana gboja no. Wọhọ oriruo, evaọ Itali, ikoko gbe itu 22 erọ evẹrẹ-efa e riẹ u te no erọ ẹvẹrẹ Itali no. Re a ruẹsi fi obọ họ kẹ inievo na ta usiuwoma na kẹ ahwo evẹrẹ efa, a ruẹrẹ eklase sa-sa họ kẹlena nọ a re jo wuhrẹ evẹrẹ 146, kugbe ẹvẹrẹ Obọ rọ t’Ẹme Itali. Evaọ erẹwho efa buobu, Isẹri Jihova a be daoma epọvo na re a ruẹsi te ahwo buobu nọ a kwa ze orẹwho rai oma. Ẹhẹ, avọ obufihọ Jihova, otu obuobu na a bi ghine no erọo-unu buobu ze.
“Nya Akpọ na Kpobi Duwuvi”
19, 20. Eme ọ Pọl vẹ i bi rugba evaọ edhere igbunu nẹnẹ? Dhesẹ iẹe vevẹ.
19 Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Pọl ukọ na o kere nọ: “Ẹ-hẹ, a yo hrọ; keme ‘uru rai o nya akpọ na kpobi duwuvi jegbe eme rai duwu oka avọ oka akpọ na.’ ” (Ahwo Rom 10:18) Otẹrọnọ o jọ ere evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, kọ ẹvẹ o rrọ ere te nẹnẹ! Ima ahwo buobu—ẹsejọhọ bu vi okenọ u kpemu no kpobi—a be ta nọ: “Me re jiri ỌNOWO ẹsikpobi; ajiri riẹ o re no omẹ unu hu.”—Olezi 34:1.
20 Ofariẹ, iruo na i bi kie kpotọ họ. Unu iwhowho Uvie na u bi vihọ ọvo. A gbẹ be raha oke buobu evaọ iruo usiuwoma ota na. A bi ru izihebro ima buobu gbe ebe-iwuhrẹ Ebaibol idu buobu. Yọ kẹse kẹse ahwo a gbe bi dhesẹ isiuru. Eva ukpe nọ u kpo, unu okpokpọ orọ ahwo 16,097,622 a kpohọ ehaa Ekareghẹhọ uwhu Jesu. Avro ọ riẹ hẹ, iruo e gbẹ vọ otọ. Joma ruabọhọ aro orokele ẹgbakiete ọwhawha ọrọ inievo mai nọ i thihakọ ukpokpoma ogaga no. Yọ joma dhesẹ oghẹrẹ ọwhọ inievo mai nọ e roma kẹ iruo Jihova anwọ 1914 ze rite inẹnẹ. Jọ ahwo kpobi a rọwokugbe ozaa ole ọso-ilezi na: “Jọ koware koware nọ o be wẹ u jiri ỌNOWO na! Jiri ỌNOWO!”—Olezi 150:6.
[Oruvẹ-obotọ]
a Rri iyẹrẹ ẹgbukpe nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 28 rite 31 ọ emagazini nana.
b Onọ Isẹri Jihova a kere.
Kọ Whọ Sae k’Iyo Nana Vevẹ?
• Iruo vẹ inievo na a muhọ evaọ 1919, kọ fikieme o rọ jọ use-abọ?
• Amono a kokohọ re a fi obọ họ evaọ iruo usiuwoma ota na?
• Iyẹrẹ vẹ i no obọ imishọnare gbe amọfa nọ a kpohọ erẹwho efa kẹ iruo usiuwoma na ze no?
• Imuẹro vẹ whọ rẹ sae fodẹ nọ u dhesẹ inọ Jihova ọ be ghale iruo nọ ahwo riẹ a bi ru nẹnẹ?
[Omaa Iyẹrẹ-iruo nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 28-31]
2003 SERVICE YEAR REPORT OF JEHOVAH’S WITNESSES WORLDWIDE
(See bound volume)
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 24, 25]
Ozighi ẹmo akpọ avivẹ na o fi avro fihọ Ileleikristi udu hu sọ a te sae ta usiuwoma na
[Ọnọ o wo uwoho]
Ebọmbo nọ e sa: Uwoho ọ U.S. Navy; enọ i kiọkọ: iwoho ọ U.S. Coast Guard
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 26, 27]
Otu obuobu na o ti no erua gbe erọo-unu kpobi ze