Ẹme Jihova Ọ Rrọ Uzuazọ
Oruvẹ no Obe Ivie Avivẹ Ze
OBE Ebaibol orọ Ivie Avivẹ u muhọ no oria nọ obe Ivie Ọsosuọ o jọ kuhọ. O rrọ obe ikuigbe ivie 29—12 erọ uvie ofẹ ẹkpẹlobọ ovatha-ọre Izrẹl, 17 kọ erọ ofẹ obọze ovatha-ọre Juda. Obe Ivie Avivẹ na u te je gbiku kpahe iruo eruẹaro nana, Elaeja, Elaesha, gbe Aizaya. Dede nọ a nwani lele ai othotha epaọ etoke nọ eware na e rọ via ha, ikuigbe na e kẹre te okenọ a rọ raha Sameria gbe Jerusalẹm. Ikuigbe nọ e rrọ obe Ivie Avivẹ na kpobi e rehọ ikpe 340—rono 920 B.C.E. rite 580 B.C.E. nọ Jerimaya ọruẹaro na o ro ku ekere obe nana họ.
Erere vẹ obe Ivie Avivẹ na u wo kẹ omai? Eme u wuhrẹ omai kpahe Jihova gbe oghẹrẹ nọ o yerikugbe idibo riẹ? Uwuhrẹ vẹ ma rẹ sai wo no iruẹru ivie na, eruẹaro na, gbe amọfa nọ a fodẹ evaọ obe na ze? Joma ruẹ oware nọ ma rẹ sai wuhrẹ no obe Ivie Avivẹ na ze.
ELAESHA Ọ REHỌ ẸTA ELAEJA
Ahazaya Ovie na o kie evaọ uwou riẹ, ọ tẹ jẹ mọ. Elaeja ọruẹaro na ọ vuẹ uwou sei inọ o ti whu. Ahazaya o whu, kẹsena Jehoram oniọvo riẹ ọ tẹ rehọ ẹta esuo na. Evaọ oke ovo nana, yọ Jehoshafat ọ rrọ ovie Juda. Ofou-owhre ọ wọ Elaeja vrẹ, kẹsena Elaesha nọ ọ rrọ ethabọ riẹ ọ tẹ rehọ ẹta riẹ wọhọ ọruẹaro. Eva etoke wọhọ ikpe 60 ọrọ odibọgba riẹ nọ i lele i rie, Elaesha o ru eware igbunu buobu.—Rri ẹkpẹti na “Iruo Igbunu Elaesha.”
Okenọ ovie Moab ọ kpareso Izrẹl, Jehoram, Jehoshafat, gbe ovie Edọm a tẹ wọ ẹmo bru ei. A kẹ rai obokparọ fiki ẹrọwọ Jehoshafat. Okiofa jọ, ovie Siria ọ tẹ momaa nọ ọ gwọlọ rọ vẹruọ Izrẹl idudhe. Rekọ Elaesha ọ tẹ raha omaa na. Eva e dha ovie Siria gaga, o te vi “enyenya gbe ekẹkẹ gbe ogba-ẹmo buobu” nyai mu Elaesha. (2 Ivie 6:14) Elaesha o te ru eware igbunu ivẹ je ru ahwo Siria na zihe kpo oma kọkọ. Nọ oke jọ u te, Bẹnhadad, ovie Siria o te ko okpẹwho Sameria họ. Onana o tẹ wha ohọo ogaga ze, rekọ Elaesha ọ ruẹaro nọ ohọo na u ti kuhọ.
Okejọ nọ u lele i rie, Elaesha o te kpobọ Damaskọs. Bẹnhadad, ovie na, o kie ẹyao, o te vi Hazẹl re ọ nyae nọ mi ọruẹaro na sọ ẹyao riẹ na o ti kpo. Elaesha ọ tẹ ruẹaro nọ ovie na o ti whu, Hazẹl ọ vẹ te rehọ ẹta riẹ evaọ esuo na. Okiokiọ riẹ o nwani te, Hazẹl ọ tẹ rehọ “ogbru” nọ o du họ ame ruru ovao ovie na bẹsenọ o ro whu, kẹsena ọ tẹ rehọ esuo na. (2 Ivie 8:15) Jehoram, ọmọ Jehoshafat o zihe ruọ ovie evaọ Juda, kẹsena Ahazaya ọmọzae riẹ ọ tẹ rehọ ẹta riẹ.—Rri ẹkpẹti na “Ivie Juda gbe erọ Izrẹl.”
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
2:9—Fikieme Elaesha ọ rọ yare ‘akuava okẹ ẹzi Elaeja’? Re ọ ruẹsi ru iruo riẹ ziezi wọhọ ọruẹaro Izrẹl, o gwọlọ nọ Elaesha o re wo otiọ ẹzi Elaeja na, ọrọ ẹruọga gbe ababọ-ozodhẹ. Fiki onana nọ Elaesha o vuhumu ọ rọ yare akuava ẹzi Elaeja na. Elaeja ọ rehọ Elaesha mu wọhọ ohwo nọ ọ rehọ ẹta riẹ yọ ọ jọ odibo riẹ te ikpe ezeza no, fikiere Elaesha o rri Elaeja wọhọ ọsẹ riẹ evaọ abọ-ẹzi; Elaesha ọ jọ wọhọ ọmọ otuyẹ ọrọ abọ-ẹzi kẹ Elaeja. (1 Ivie 19:19-21; 2 Ivie 2:12) Fikiere, wọhọ epanọ ọmọ otuyẹ ọrọ abọ-iwo o re wo akuava ukuoriọ ọsẹ riẹ na, Elaesha ọ yare je wo akuava ukuoriọ abọ-ẹzi mi Elaeja.
2:11—Bovẹ họ “odhiwu” nọ ‘ofou-owhre ọ wọ Elaeja kpohọ na’? Onana o jọ ugbo uthethabọ idedeghe na ha yọ o jọ odhiwu dẹẹ nọ Ọghẹnẹ avọ ijẹle riẹ a rrọ na gbe he. (Iziewariẹ 4:19; Olezi 11:4; Matiu 6:9; 18:10) “Odhiwu” nọ Elaeja o kpohọ na họ ehru gheghe nọ ẹgho ọ rrọ na. (Olezi 78:26; Matiu 6:26) U muẹro inọ akẹkẹ erae na ọ wọ Elaeja dhẹ evaọ ihru nọ ẹgho ọ vọ na kpohọ abọfa otọakpọ na, oria nọ ọ jọ rria uzuazọ evaọ etoke. Evaọ uzẹme, ikpe jọ nọ i lele i rie, Elaeja o kere ileta se Jehoram, ovie Juda.—2 Iruẹru-Ivie 21:1, 12-15.
5:15, 16—Fikieme Elaesha ọ rọ se okẹ Neaman? Elaesha ọ se okẹ na fikinọ o vuhumu inọ ogaga Jihova o ro siwi Neaman, orọnikọ ogaga obọ riẹ hẹ. Evaọ eriwo riẹ, o jọ oware nọ o kare iroro re o wo erere otiọye no ọkwa-iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ ze. Eg’Ọghẹnẹ uzẹme nẹnẹ a rẹ jọ iruo rai kẹ Jihova gwọlọ erere oriobọ kẹ omarai hi. A rẹ nya lele ohrẹ Jesu nana: “Wha wo okẹ [ọvọvẹ] no, wha kẹ ọvọvẹ.”—Matiu 10:8.
5:18, 19—Kọ Neaman ọ jẹ yare erọvrẹ kẹ iruẹru egagọ jọ nọ ọ te hai ru? Ovie Siria na ọ ginẹ who no yọ oma riẹ o gbẹ ga ha, ọ tẹ jẹ hae roma rẹrẹ igbabọ Neaman. Okenọ ovie na o te kiguẹ kẹ Rimọn, ẹdhọ riẹ, Neaman o ve ru ere re. Dede na, Neaman ọ jẹ hai ru ere gheghe fikinọ igbabọ riẹ ovie na ọ roma rẹrẹ orọnikọ fiki ẹjiroro egagọ vievie he. Neaman ọ jẹ yare nọ Jihova ọ rọ vrẹe fiki ẹkẹ-iruo riẹ nana, orọ igbabọ nọ ọ jẹ hae rọ tha ovie na. Fikinọ ẹme Neaman na o mu rie ẹro, Elaesha ọ tẹ ta kẹe nọ: “Nya kpo dhedhẹ.”
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
1:13, 14. O rẹ sai siwi uzuazọ nọ ma te bi wuhrẹ no eware nọ e via nọ ma rọ ẹro ruẹ no ze je dhesẹ omarokpotọ.
2:2, 4, 6. Dede nọ Elaesha ọ jọ odibo Elaeja te ẹsejọhọ ikpe ezeza no, ọ gbẹ dadamu inọ ọ rẹ nya se iẹe ba ha. Onana o gbẹ rrọ obọdẹ oriruo omurokpotọ gbe usu uwoma nọ u fo aruorokele!—Itẹ 18:24.
2:23, 24. O wọhọ nọ ugogo ẹjiroro nọ a je ro se Elaesha ẹkoko na họ fikinọ ọ fa oko-uzou, o te je ku ewu Elaeja họ oma. Emaha yena a vuhu Elaesha wọhọ ọruẹaro Jihova, yọ a gwọlọ rọ ẹro rue riẹe he. A ta kẹe nọ ọ nya “kpehru,” onọ u dhesẹ nọ jọ o go haro kpohọ Ebẹtẹle hayo a rehọ iẹe vrẹ kpohọ ehru wọhọ epanọ a rehọ Elaeja vrẹ na. Emọ na a gine dhesẹ ẹzi omagbẹre hayo eva-egaga esẹgbini rai via. U wuzou gaga re esẹgbini a wuhrẹ emọ rai epanọ a rẹ rọ rehọ adhẹẹ kẹ ahwo nọ Ọghẹnẹ o ro mu!
3:14, 18, 24. Ẹme Jihova ọ rẹ seba erugba ha.
3:22. Ọre ohiohiẹ nọ ọ bẹre mu ame na o ru nọ ame na ọ rọ wọhọ azẹ, ẹsejọhọ fikinọ ẹkpẹ otọ etẹre ame nọ a tọ obọ na ọ jọ wawae. Jihova ọ rẹ sae rehọ eware nọ ọ ma ru ẹjiroro riẹ gba.
4:8-11. Fikinọ o vuhu Elaesha mu wọhọ “uvi ohwo Ọghẹnẹ,” aye obọ Shunẹm o dede i rie rehọ jẹ rẹro tei. Kọ u gbe fo re ma ru epọvo na kẹ idibo Jihova nọ e be gọ avọ ẹrọwọ?
5:3. Ọmọtẹ ọmaha Izrẹl na o wo ẹrọwọ inọ Ọghẹnẹ o wo ogaga nọ ọ sai ro ru iruo igbunu. O te je wo uvi aruọwha nọ ọ rọ ta kẹ amọfa kpahe ẹrọwọ riẹ. Kọ whai emaha na, wha be daoma bọ ẹrọwọ rai kpahe eyaa Ọghẹnẹ ga jẹ gbaudu ta kẹ iticha gbe ibe emọ-isukulu rai kpahe uzẹme na?
5:9-19. Kọ oriruo Neaman o gbe dhesẹ nọ ohwo nọ o re fu-uke vẹre ọ sai wuhrẹ omurokpotọ?—1 Pita 5:5.
5:20-27. Osohwa nọ u no ọrue nọ a gu ze u yoma kẹhẹ! Nọ ma tẹ roma totọ roro kpahe idhọvẹ gbe okpẹtu nọ uzuazọ agbava uyero o rẹ sae wha se ohwo u re fi obọ họ kẹ omai whaha edhere uzuazọ otiọye.
IZRẸL GBE JUDA A KPOHỌ IGBO
A rehọ Jehu mu ovie Izrẹl. O raha oke he, o te mu iruo epanọ a rẹ rọ raha uviuwou Ehab họ. Jehu ọ rehọ edhere ona “ririe Bal no eva Izrẹl.” (2 Ivie 10:28) Nọ ọ riẹ inọ Jehu o kpe ọmọ riẹ no, Atalaya, oni Ahazaya ọ tẹ ‘kpare oma ọ jẹ raha ekru uvie Juda kpobi no’ jẹ rọ ogaga rehọ esuo na. (2 Ivie 11:1) Ọmọfofa ọ Ahazaya, Jẹhoash ọvo obọ u te he, kẹsena nọ ikpe ezeza e vrẹ no, a tẹ rehọ iẹe no oria nọ a si rie no họ ze jẹ rehọ iẹe mu ovie Juda. Fiki ohrẹ nọ Jehoyada ozerẹ na ọ jẹ hae kẹe, Jẹhoash ọ tẹ ruabọhọ ru oware nọ u kiehọ evaọ aro Jihova.
Nọ Jehu o su vrẹ no, ivie nọ i kiọkọ nọ i su Izrẹl kpobi a te je ru oware uyoma evaọ aro Jihova. Evaọ etoke esuo uruọmọ Jehu, Elaesha o ro whu nọ ọ kpako no. Ovie avene Juda nọ ọ rọ kpahe Jẹhoash họ Ehaz, yọ o ‘ru eware ikiẹrẹe eva aro ỌNOWO na ha.’ (2 Ivie 16:1, 2) Dede na, ọmọ riẹ, Hẹzikaya ọ jọ ovie nọ ọ “dhẹgbalọ ỌNOWO na whawha.” (2 Ivie 17:20; 18:6) Evaọ 740 B.C.E., nọ Hẹzikaya ọ jọ ovie Juda yọ Hoshea o bi su evaọ Izrẹl, Shalmanẹsa ovie Asiria ọ tẹ ‘kua Sameria je mu Izrẹl kpohọ igbo evaọ obọ Asiria.’ (2 Ivie 17:6) Nọ oyena o via no, a tẹ rehọ erara ziọ ẹkwotọ Izrẹl, egagọ ahwo Sameria i te muhọ evaọ etẹe.
Eva usu ivie ihrẹ nọ i su Juda nọ Hẹzikaya o whu no, Josaya ọvo họ ọnọ ọ daoma si egagọ erue no ẹkwotọ na. Ukuhọ riẹ, evaọ 607 B.C.E., ahwo Babilọn a te mu Jerusalẹm gbe ‘Juda no ẹkwotọ riẹ kpohọ igbo.’—2 Ivie 25:21.
Enọ Ikereakere nọ A Kẹ Iyo Rai:
13:20, 21—Kọ oware igbunu nana o whobọ họ uruemu nọ a rẹ rọ gọ erezi hayo ekwakwa erezi na? Ijo. Ebaibol na i dhesẹ nọ a gọ igbenwa Elaesha vievie he. Ogaga Ọghẹnẹ u ru oware igbunu nana lọhọ, wọhọ epanọ o jọ evaọ iruo igbunu kpobi nọ Elaesha o ru evaọ okenọ ọ gbẹ jọ uzuazọ na.
15:1-6—Fikieme Jihova ọ rọ rehọ oti tehe Azaraya (nọ a se Uzaya, eva eme-obotọ 15:6, orọ NW )? “Okenọ [Uzaya] o ti wo ogaga no, o te mu oma họ ẹvia . . . o gbe fievahọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ riẹ hẹ, ọ tẹ jẹ ruọ uwou-egagọ-ode ỌNOWO na re ọ maha insẹnse evaọ umukpẹ-idhe insẹnse.” Nọ izerẹ na ‘a za Uzaya họ,’ jẹ vuẹe nọ ọ “nyano aruẹri” na, eva e tẹ dhae gaga kpahe izerẹ na, a tẹ rehọ oti tehe iẹe.—2 Iruẹru-Ivie 26:16-20.
18:19-21, 25—Kọ Hẹzikaya o mu usu kugbe Ijipti? Ijo. Ẹme Rabshakẹ nana ọrue wọhọ epaọ onọ ọ kake ta inọ ‘ỌNOWO na ọ kẹ riẹ udu.’ Hẹzikaya, ovie nọ o wo ẹrọwọ na o fi eva kpobi họ Jihova.
Eware nọ Ma Jariẹ Wuhrẹ:
9:7, 26. Ẹdhoguo ologbo nọ o te uviuwou Ehab u dhesẹ nọ egagọ erue gbe azẹ ọhaha okpe o rẹ dha Jihova eva.
9:20. Uruemu Jehu nọ a rọ riẹe wọhọ ohwo nọ ọ rẹ dhẹ akẹkẹ siawọ gaga o kẹ imuẹro ajọwha nọ ọ rẹ rọ nya uwou nọ a vi rie. Kọ a riẹ owhẹ wọhọ owhowho-uvie ajọwha?—2 Timoti 4:2.
9:36, 37; 10:17; 13:18, 19, 25; 14:25; 19:20, 32-36; 20:16, 17; 24:13. O rẹ sai mu omai ẹro nọ ‘ẹme nọ o no unu ỌNOWO na ze o re zihe bru ei ababọ họ.’—Aizaya 55:10, 11.
10:15. Wọhọ epanọ Jehonadab ọ rehọ udu kpobi jẹ uzizie Jehu rehọ re ọ ruọ akẹkẹ riẹ na, ere “otu obuobu” na ọ be rehọ unevaze tha Jesu Kristi, Jehu ọgbọna avọ ilele riẹ nọ a wholo na uke.—Eviavia 7:9.
10:30, 31. Dede nọ iruẹru Jehu e kare epe he, Jihova o dhesẹ ovuhumuo kẹ eware kpobi nọ o ru. Uzẹme, ‘Ọghẹnẹ ọ kare ọrọ ẹrẹreokie he nọ iruo mai i re ro voi ẹro.’—Ahwo Hibru 6:10.
13:14-19. Fikinọ Jẹhoash, uruọmọ Jehu ọ ya gaga ha rekọ isiasa ọvo ọ rehọ ose sa otọ na, obokparọ nọ o wo vi ahwo Siria u wo umuo. Jihova o rẹro nọ ma rẹ rọ udu kpobi gbe ajọwha ru iruo nọ ọ kẹ omai.
20:2-6. Jihova họ “ọnọ o re yo elẹ!”—Olezi 65:2.
24:3, 4. Fiki abe-ọriọ azẹ Manasẹ, Jihova ọ “rehọ vrẹ” Juda ha. Azẹ ohwo nọ a kpe ekueku ọ rrọ ghaghae evaọ aro Ọghẹnẹ. O rẹ sai mu omai ẹro nọ Jihova ọ te kioja azẹ ahwo nọ a kpe ekueku ẹkwoma ẹraha ahwo nọ a kpe azẹ otiọye na.—Olezi 37:9-11; 145:20.
U Wo Aghare kẹ Omai
Obe Ivie Avivẹ na u dhesẹ Jihova wọhọ Ọnọ o re koko eyaa. Ahwo uvie Izrẹl gbe orọ Juda nọ a mu kpohọ igbo na, o kareghẹhọ omai oghẹrẹ nọ ẹdhoguo nọ a ruẹaro riẹ evaọ Iziewariẹ 28:15–29:28 na u ro rugba. Obe Ivie Avivẹ u dhesẹ Elaesha wọhọ ọruẹaro nọ o wo ajọwha ologbo kẹ odẹ Jihova gbe egagọ uzẹme. A dhesẹ Hẹzikaya avọ Josaya wọhọ ivie omurokpotọ nọ e rehọ adhẹẹ kẹ Uzi Ọghẹnẹ.
Nọ ma bi roro didi kpahe iruẹru gbe uruemu ivie, eruẹaro, gbe amọfa nọ a fodẹ evaọ obe Ivie Avivẹ na, kọ o gbẹ kẹ omai obọdẹ uwuhrẹ kpahe itee nọ ma re le gbe oghẹrẹ uruemu nọ ma rẹ whaha? (Ahwo Rom 15:4; 1 Ahwo Kọrint 10:11) Ẹhẹ, ‘ẹme Ọghẹnẹ ọ rrọ uzuazọ, avọ iruo.’—Ahwo Hibru 4:12.
[Ẹkpẹti/Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
IRUO IGBUNU ELAESHA
1. Ame abade Jọdan ọ hẹriẹ abava.—2 Ivie 2:14
2. Ekpehre ame ọrọ eyeri-ame Jẹriko ọ fo.—2 Ivie 2:19-22
3. Edaka i kpe emaha nọ i je se ẹkoko.—2 Ivie 2:23, 24
4. A rehọ edhere igbunu kẹ egbaẹmọ ame.—2 Ivie 3:16-26
5. Aye-uku o wo ewhri nọ a re ro there emu evao edhere igbunu.—2 Ivie 4:1-7
6. Aye ohwo Shunẹn nọ ọ jọ ọga o di eva họ.—2 Ivie 4:8-17
7. A kpare ọmọ no uwhu ze.—2 Ivie 4:18-37
8. Izuwo nọ i re kpe ohwo i zihe ruọ emu nọ a rẹ sae re.—2 Ivie 4:38-41
9. A rehọ ikulu ebrẹdi 20 ko ahwo udhusoi.—2 Ivie 4:42-44
10. A siwi oti Neaman.—2 Ivie 5:1-14
11. Oti Neaman ọ ruọ Gehazi oma.—2 Ivie 5:24-27
12. Uzou ewhe u vori evaọ ehru ame.—2 Ivie 6:5-7
13. Odibo ọ ruẹ ekẹkẹ-ẹmo erọ ijẹle.—2 Ivie 6:15-17
14. A tu ogbaẹmo Siria aro.—2 Ivie 6:18
15. A rovie aro ogbaẹmo Siria.—2 Ivie 6:19-23
16. Ọzae nọ o whu no o zihe ziọ uzuazọ.—2 Ivie 13:20, 21
[Ẹkpẹti/Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 31]
IVIE JUDA GBE ERỌ IZRẸL
Sọl/Devidi/Solomọn: 1117/1077/1037 B.C.E.a
UVIE JUDA UKPE (B.C.E.) UVIE IZRẸL
Rehoboam ․․ 997 ․․ Jeroboam
Abaija/Esa ․․ 980/978 ․․
․․ 976/975/952 ․․ Nedab/Basha/Ela
․․ 951/951/951 ․․ Zimrai/Omrai/Tibni
․․ 940 ․․ Ehab
Jehoshafat ․․ 937 ․․
․․ 920/917 ․․ Ahazaya/Jehoram
Jehoram ․․ 913 ․․
Ahazaya ․․ 906 ․․
(Atalaya) ․․ 905 ․․ Jehu
Jẹhoash ․․ 898 ․․
․․ 876/859 ․․ Jehoahaz/Jẹhoash
Amazaya ․․ 858 ․․
․․ 844 ․․ Jeroboam II
Azaraya (Uzaya) ․․ 829 ․․
․․ 803/791/791 ․․ Zekaraya/Shalọm/Mẹnahem
․․ 780/778 ․․ Pẹkahia/Pẹka
Jotam/Ehaz ․․ 777/762 ․․
․․ 758 ․․ Hoshea
Hẹzikaya ․․ 746 ․․
․․ 740 ․․ Ukpe nọ a ro fi Sameria kparobọ
Manasẹ/Amọn/Josaya ․․ 716/661/659 ․․
Jehoahaz/Jehoakim ․․ 628/628 ․․
Jehoyakin/Zẹdikaya ․․ 618/617 ․․
Ukpe nọ a rọ raha Jerusalẹm ․․ 607 ․․
[Oruvẹ-obotọ]
a Ikpe na jọ i dikihẹ kẹ ole ukpe nọ a ro muhọ esuo.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
Neaman o dhesẹ omurokpotọ, a tẹ rehọ ogaga Jihova siwi ei
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]
Eme ọ via kẹ Elaeja okenọ ‘ofou-owhre ọ wọe vrẹ’?