Enọ E Kpako No—Oghale A Rrọ Kẹ Emaha Na
“Dede nọ mẹ kpako dheza no, O Ọghẹnẹ whọ se omẹ ba ha, bẹsenọ me re ti whowho ogaga ra kẹ ige nọ e be tha.” —OLEZI 71:18.
1, 2. Didi oware idibo Ọghẹnẹ nọ e kpako no a re vuhumu, kọ eme ma be te ta kpahe?
ỌKPAKO ukoko Ileleikristi jọ evaọ unuakpọ Africa mai obonẹ o weze bru oniọvo jọ nọ ọ rrọ okpodhiwu, ọnọ ọ kpako no, ọ tẹ nọe ino, “Ẹvẹ, whọ sasa?” Oniọvo na ọ tẹ kpunu nọ, “Mẹ rẹ sae dhohrẹ, mẹ rẹ sai duola,” ọ be t’ẹme na yọ o bi duola. O te fibae nọ, “Rekọ, mẹ rẹ sae ra ha.” Ẹme riẹ na o vẹ ọkpako ukoko na ẹro. ‘Oware nọ mẹ rẹ sai ru, mẹ rẹ rehọ evawere ru ei, rekọ oware nọ mẹ rẹ sai ru hu, me re ru ei hi.’ Ọkpako ukoko yena nọ o weze bru oniọvo na ọ rrọ ikpe 80 gbọ enẹna, yọ rite inẹnẹ ọ gbẹ be kareghẹhọ eme ehwẹ ọrọ oniọvo yena gbe omarokpotọ riẹ.
2 Okenọ ọkpako soso o te bi yeri uzuazọ nọ u dhesẹ nnọ o se egagọ Ọghẹnẹ gboja, uzuazọ utioye na u re wholo amọfa. Uzẹme o rrọ inọ fikinọ ohwo ọ kpako no ọvo kọ u re dhesẹ nọ o ti wo areghẹ hayo raro kele oriruo Kristi hi. (Ọtausiwoma Na 4:13) Ebaibol e ta nọ: “Eza uzou yọ etu-uvie adhẹẹ nọ a te woi evaọ edhere ẹrẹreokie.” (Itẹ 16:31, NW ) Otẹrọnọ whọ kpako no, kọ whọ riẹ epanọ ẹme gbe uruemu ra u re fi obọ họ kẹ amọfa te? Roro kpahe iriruo Ebaibol jọ nọ i dhesẹ epanọ enọ e kpako no a rrọ oghale te kẹ emaha na.
Ẹrọwọ nọ O Kpomahọ Amọfa
3. Ẹvẹ ẹrọwọ nọ Noa o wo u ro kpomahọ enọ e rrọ uzuazọ nẹnẹ kpobi?
3 Ẹrọwọ gbe edikihẹga Noa o wha erere nọ ma gbẹ be ruẹ nẹnẹ na ze. Noa ọ kẹle ikpe 600 no nọ o ku okọ na, koko erao na họ, jẹ ta usiuwoma kẹ erivẹ riẹ. (Emuhọ 7:6; 2 Pita 2:5) Fikinọ o wo ozodhẹ Ọghẹnẹ, Noa avọ uviuwou riẹ a zọ evaọ Ẹvo ologbo na, yọ oma rai ahwo nọ e rrọ uzuazọ nẹnẹ na kpobi a no ze. Uzẹme, evaọ oke Noa ahwo a jẹ rria tọ gaga. Ghele na, makọ evaọ okenọ ọ kpako gaga no, Noa o kru ẹrọwọ riẹ, ọ tẹ rọ ere wo eghale buobu. Evaọ edhere vẹ?
4. Ẹvẹ edikihẹga Noa u ro fi obọ họ kẹ idibo Ọghẹnẹ nẹnẹ?
4 Noa ọ rria kẹle ikpe 800 no nọ Nimrọd o ro muọ iroro ọ Uwou ukpehru Bebẹl họ evaọ aghẹmeeyo kẹ ujaje Jihova inọ ahwo a “vọ akpọ na.” (Emuhọ 9:1; 11:1-9) Rekọ Noa o wo obọ evaọ ọkparesuọ Nimrọd ho. Fikiere o wọhọ nnọ a nwene ẹvẹrẹ riẹ hẹ evaọ okenọ a fi ozighi họ ẹvẹrẹ otu ọkparesuọ na. U fo re idibo Ọghẹnẹ erọ oke kpobi a raro kele ẹrọwọ gbe edikihẹga Noa, onọ u dhesẹ oma via orọnikọ evaọ oke owho riẹ ọvo ho rekọ evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi.—Ahwo Hibru 11:7.
Obufihọ nọ A Wo Evaọ Uviuwou
5, 6. (a) Okenọ Abraham ọ kpako te ikpe 75 no, eme Jihova ọ ta kẹe inọ o ru? (b) Didi owọ Abraham ọ jẹ kpahe ujaje Ọghẹnẹ?
5 A rẹ sae jọ uzuazọ ekpako-orua nọ e rria nọ oke Noa o vrẹ no ruẹ oghẹrẹ nọ ekpako soso a re kpomahọ ẹrọwọ ahwo uviuwou rai. Abraham ọ jọ oware wọhọ ikpe 75 nọ Ọghẹnẹ ọ ta kẹe nọ: “Kparoma no ẹwho obọ ra, gbe uviuwou ra, jegbe uwou ọsẹ ra, re who kpohọ otọ nọ me re ti dhesẹ kẹ owhẹ. Keme me re ti ru owhẹ zihe ruọ orẹwho ulogbo, mẹ vẹ jẹ te ghale owhẹ.”—Emuhọ 12:1, 2.
6 Dae rehọ iẹe nọ a ta kẹ owhẹ nnọ whọ kwa no uwou ra, siọ egbẹnyusu ra ba, je no ẹkwotọ ra, siọ orua ra ba kpohọ ẹkwotọ nọ whọ riẹ hẹ. Ere a ta kẹ Abraham inọ o ru. Ọ “nya, wọhọ epanọ ỌNOWO na ọ ta kẹ e,” yọ bọwo ẹdẹ nọ o ro whu, iwou-udhu ọ jẹ rria wọhọ ọrara jẹ kwa no oria ruọ oria evaọ ẹkwotọ Kenan. (Emuhọ 12:4; Ahwo Hibru 11:8, 9) Dede nọ Jihova ọ ta inọ Abraham o ti “zihe ruọ orẹwho ulogbo,” o whu kri gaga taure emọ riẹ i te ti bu. Nọ Abraham ọ jọ ẹkwotọ eyaa na ghoro te ikpe 25 no kẹsiẹe Sera aye riẹ o te ti yẹ ọmọ ọvuọvo, Aiziki. (Emuhọ 21:2, 5) Ghele na, oma o lọhọ Abraham re o zihe kpohọ ẹwho nọ o no ze he. Uvi oriruo ọrọ ẹrọwọ gbe ithihakọ Abraham o rro kẹhẹ!
7. Ẹvẹ ithihakọ Abraham u ro fi obọ họ kẹ Aiziki, kọ didi erere onana o wha se ahwo-akpọ?
7 Ithihakọ Abraham o fi obọ họ kẹ ọmọ riẹ Aiziki gaga, ọnọ ọ rria ikpe 180, oke yena kpobi wọhọ ọrara evaọ ẹkwotọ Kenan. Oware nọ o lẹliẹ Aiziki thihakọ họ o fi ẹrọwọ họ eyaa Ọghẹnẹ, ẹrọwọ nọ ọsẹgboni riẹ nọ a kpako no a ru rie wo, onọ o te ga viere evaọ okenọ Jihova ọ yeyaa kẹe. (Emuhọ 26:2-5) Edikihẹga Aiziki o fi obọ họ gaga evaọ erugba eyaa Jihova inọ “ubi” nọ o te wha eghale se ahwo-akpọ kpobi na o ti no uviuwou Abraham ze. Ikpe buobu e vrẹ no, Jesu Kristi, ugogo abọ ọrọ “ubi” na, o te rovie edhere kẹ enọ i fi ẹrọwọ họ iẹe kpobi re a ruẹrẹhọ kugbe Ọghẹnẹ jẹ reawere uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Ahwo Galesha 3:16; Jọn 3:16.
8. Ẹvẹ Jekọp o ro dhesẹ ẹrọwọ ọgaga, kọ eme u no rie ze?
8 Aiziki omariẹ o fi obọ họ kẹ Jekọp ọmọ riẹ wo ẹrọwọ ọgaga nọ o thọ riẹ rite oke owho riẹ. Jekọp ọ jọ ikpe 97 nọ o lele enjẹle muabọ asohẹrioke re ẹnjẹle na ọ ruẹse ghale iẹe. (Emuhọ 32:24-28) Taure o te ti whu nọ ọ kpako te ikpe 147 no, ọ rehọ utho ẹgba riẹ kpobi rọ ghale emezae 12 riẹ, unọjọ utọjọ. (Emuhọ 47:28) Eme ọ eruẹaruẹ nọ ọ ta, nọ a kere fihọ Emuhọ 49:1-28, i rugba yọ ejọ rai i bi rugba nẹnẹ.
9. Eme a rẹ sae ta kpahe obufihọ nọ enọ e kpako no nọ e be gọ Ọghẹnẹ a rrọ kẹ uviuwou rai?
9 U re vevẹ, idibo Ọghẹnẹ nọ e roma kpotọ enọ e kpako no a rẹ sae jọ emamọ oriruo kẹ ahwo uviuwou rai. Ithubro Ikereakere avọ emamọ ohrẹ gbe oriruo ithihakọ i re fi obọ họ kẹ ọmoha gaga rro kpako avọ ẹrọwọ ọgaga. (Itẹ 22:6) Enọ e kpako no a rẹ riẹ inọ oghẹrẹ nọ a yeri uzuazọ rai u re fi obọ họ kẹ ahwo uviuwou rai zihe ruọ emamọ ahwo.
Obufihọ nọ A Rrọ kẹ Ibe Eg’Ọghẹnẹ
10. Didi ujaje Josẹf ọ kẹ kpahe “igbegbe” riẹ, kọ ẹruore vẹ onana o kẹ emọ Izrẹl?
10 Enọ e kpako no a rẹ sae jẹ jọ obufihọ kẹ ibe eg’Ọghẹnẹ. Evaọ okenọ Josẹf, ọmọzae Jekọp, ọ kpako no, o ru oware jọ nọ u dhesẹ ẹrọwọ onọ u fi obọ họ kẹ ima eg’Ọghẹnẹ buobu enọ e rọ kpahe iẹe. Ọ jọ ikpe 110 nọ ọ rọ ta ẹme kpahe “igbegbe” riẹ inọ oke kpobi nọ emọ Izrẹl a no Ijipti, a rẹ wha igbegbe riẹ lele oma. (Ahwo Hibru 11:22; Emuhọ 50:25) Ujaje yena u dhesẹ kẹ emọ Izrẹl inọ kpakọ ẹruore ọ riẹ evaọ ikpe buobu nọ a rọ jọ igbo na evaọ okenọ Josẹf o whu no, onọ o kẹ rai imuẹro inọ esiwo o rrọ obaro.
11. Obọ vẹ ma rẹ sae ta nnọ Mosis o fihọ kẹ Joshua?
11 Usu ahwo nọ eme ẹrọwọ Josẹf yena e bọ ga họ Mosis. Okenọ Mosis ọ jọ ikpe 80, o wo uvẹ-ọghọ nọ ọ rọ wha igbegbe Josẹf no ẹkwotọ Ijipti. (Ọnyano 13:19) Evaọ oke yena, ọ tẹ te riẹ Joshua, ọnọ ọ jọ ọmaha kẹe. Evaọ ikpe 40 nọ i lele i rie, Joshua ọ jọ odibo kẹ Mosis. (Ikelakele 11:28) Ọ jọ kugbe Mosis evaọ okenọ ọ gadiẹ kpohọ Ugbehru Saena, ọ tẹ jẹ jariẹ nọ Mosis ọ rehọ ekpala Uzi na nwrotọ no ugbehru na ze. (Ọnyano 24:12-18; 32:15-17) A re gbiku uvi ohrẹ gbe areghẹ nọ Mosis o kpeze kẹ Joshua ha!
12. Ẹvẹ Joshua ọ rọ jọ emamọ oriruo kẹ orẹwho Izrẹl evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi?
12 Evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi, Joshua ọ jọ uduotahawọ kẹ emọ Izrẹl. Ibruoziẹ 2:7 o ta kẹ omai nọ: “Ae kpobi a tẹ jẹ gọ Ọghẹnẹ evaọ oke Joshua, jegbe oke ekpako nọ e rọ tha Joshua enọ e ruẹ iruo ilogbo nọ ỌNOWO na o ru kẹ ahwo Izrẹl.” Rekọ nọ Joshua avọ ekpako edekọ na a whu no, evaọ ikpe 300 soso, ahwo na a gbe kru egagọ Jihova ga ha ri bọwo edẹ ọ Samuẹle ọruẹaro na.
Samuẹle O Wuhrẹ Ahwo “Ẹrẹreokie”
13. Ẹvẹ Samuẹle o ro wuhrẹ ahwo “ẹrẹreokie”?
13 Ebaibol e fodẹ epanọ Samuẹle ọ kpako te re o te ti whu hu, rekọ eware nọ a kere fihọ obe Samuẹle Ọsosuọ e rehọ enwenọ ikpe 102, yọ Samuẹle ọ rẹro ruẹ ibuobu rai. Eva Ahwo Hibru 11:32, 33, ma se inọ ibruoziẹ gbe eruẹaro nọ i kiete a wuhrẹ ahwo “ẹrẹreokie.” Ẹhẹ, Samuẹle o fi obọ họ kẹ ahwo jọ evaọ oke riẹ re a whaha hayo si obọ no emuemu. (1 Samuẹle 7:2-4) Evaọ edhere vẹ? Ọ rehọ oma kpotọ kẹ Jihova evaọ edẹ uzuazọ riẹ kpobi. (1 Samuẹle 12:2-5) Ozọ u mu rie he re ọ tubẹ whọku ovie na. (1 Samuẹle 15:16-29) Fibae, nọ Samuẹle ọ “kpako dhẹ eza no,” o dhesẹ emamọ uruemu nọ ọ jẹ rọ kareghẹhọ amọfa evaọ olẹ riẹ. Ọ rehọ e riẹ wọhọ nnọ ọ “raha uzi evaọ aro ỌNOWO na” nọ ọ tẹ siọ ibe emọ Izrẹl riẹ “ba ẹlẹ kẹ.”—1 Samuẹle 12:2, 23.
14, 15. Ẹvẹ ekpako soso nẹnẹ a sae rọ raro kele Samuẹle evaọ ẹme olẹ?
14 Enana kpobi i dhesẹ obọdẹ edhere nọ enọ e kpako no a sae rọ jọ uvi oriruo kẹ idibo Jihova. Dede nnọ a gbẹ sai ru te epaọ ọsosuọ họ fiki ẹyao gbe ebẹbẹ efa, enọ e kpako no na a rẹ sae fodẹ amọfa evaọ elẹ rai. Whai enọ e who no na, kọ wha riẹ epanọ elẹ rai e rrọ erere kẹ ukoko rai te? Fiki ẹrọwọ nọ wha wo fihọ azẹ Kristi, wha be reawere emamọ edikihẹ evaọ aro Jihova, yọ fiki ithihakọ nọ wha dhesẹ no evaọ ikpe na kpobi na, ẹrọwọ rai o zihe ruọ “ọwhawha” no. (Jemis 1:3; 1 Pita 1:7) O thọrọ owhai ẹro ho, “olẹ ohwo okiẹrẹe u re ru iruo ilogbo.”—Jemis 5:16.
15 Ma gwọlọ elẹ rai kpahe ẹnyaharo iruo Uvie Jihova. Inievo mai jọ a rrọ uwou-odi fikinọ a se inọ a re dhomahọ iruẹru akpọ na. Ejọ a ruọ uye okpẹtu nọ ohwo ọ rọ obọ so ho, emo gbe ozighi ẹwho no. Amọfa jọ, evaọ ikoko nọ ma rrọ, a be rẹriẹ ovao ku edawọ hayo ọwọsuọ. (Matiu 10:35, 36) Enọ e be kobaro evaọ iruo usiuwoma ota na gbe enọ e be sẹro ikoko na a gwọlọ nọ wha rẹ hae fodẹ ai evaọ elẹ rai ẹsikpobi re. (Ahwo Ẹfẹsọs 6:18, 19; Ahwo Kọlọsi 4:2, 3) U re woma gaga re wha fodẹ ibe eg’Ọghẹnẹ evaọ elẹ rai, wọhọ epanọ Ẹpafras o ru na!—Ahwo Kọlọsi 4:12.
Wuhrẹ Oge nọ Ọ Be Tha
16, 17. Eme a ruẹaro riẹ eva Olezi 71:18, kọ ẹvẹ onana u ro rugba no?
16 Fiki usu okpekpe nọ a rrọ kugbe otu “uthuru okakao” nọ i wo use obọ odhiwu na, otu “igodẹ efa” nọ i wo ẹruore ẹrria otọakpọ na a wuhrẹ eware buobu no. (Luk 12:32; Jọn 10:16) A ruẹaro kpahe onana eva Olezi 71:18, onọ u se nọ: “Dede nọ mẹ kpako dheza no, O Ọghẹnẹ whọ se omẹ ba ha, bẹsenọ me re ti whowho ogaga ra kẹ ige nọ e be tha.” Oma o be wọ enọ a rehọ ẹzi wholo na re a wuhrẹ egbẹnya rai erọ igodẹ efa na kẹ ewha-iruo ilogbo bọwo okenọ a re kuomagbe Jesu Kristi.
17 Eme nọ a kere fihọ Olezi 71:18 kpahe ewuhrẹ “ige nọ e be tha” na o sai je kie kpahe igodẹ efa na, enọ otu nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹzi wholo no na a wuhrẹ no. Jihova ọ kẹ enọ e kpako no na ọghọ nọ a re ro se isẹi kpahe iẹe kẹ enọ i bi kurẹriẹ ruọ egagọ uzẹme obọ. (Joẹl 1:2, 3) Oma o be were igodẹ efa na kẹ eware nọ a wuhrẹ mi otu nọ a rọ ẹzi wholo na, yọ oma o be wọ ae re a whowho eware nọ a wuhrẹ no Ikereakere ze no na kẹ amọfa nọ e gwọlọ gọ Jihova.—Eviavia 7:9, 10.
18, 19. (a) Didi ovuẹ oghaghae idibo Jihova nọ e kpako no a rẹ sai ro gbiku? (b) Didi uduotahawọ Ileleikristi nọ e kpako no a wo?
18 Idibo Jihova nọ e who no, te enọ a rọ ẹzi wholo na gbe ejọ evaọ usu igodẹ efa na, a rọ ẹro ruẹ eware jọ nọ e via vrẹ no nọ a re ro gbiku. Umutho ejọ nọ e gbẹ rrọ uzuazọ a jariẹ evaọ okenọ a je dhesẹ isinima nọ a je se “Photo-Drama of Creation.” Ejọ e riẹ inievo nọ e be kobaro na, enọ a fihọ uwou-odi evaọ 1918. Efa e jẹ ta ẹme evaọ oria irediyo ukoko na, WBBR. Ibuobu a rẹ sae ta kpahe okenọ a je guedhọ nọ i kpomahọ ufuoma egagọ ọrọ Isẹri Jihova evaọ ekọto nọ e mai kpehru. Yọ efa jọ a dikihẹ kothi kẹ egagọ uzẹme nọ a jẹ rria otọ isu egeva. Ẹhẹ, enọ ekpako no na a rẹ sai gbiku epanọ otoriẹ uzẹme na u ro vẹ ziezi no. Ebaibol e tuduhọ omai awọ inọ ma wo erere no eriariẹ rai ze.—Iziewariẹ 32:7.
19 A tuduhọ Ileleikristi nọ e kpako no awọ inọ a jọ emamọ oriruo kẹ emaha na. (Taitọs 2:2-4) Ẹsejọhọ evaọ obọnana whọ riẹ obufihọ nọ ithihakọ, olẹ, gbe ohrẹ ra o rrọ kẹ amọfa ha. Noa, Abraham, Josẹf, Mosis, gbe amọfa a riẹ epanọ ẹrọwọ rai o ti fi obọ họ kẹ ige nọ i lele i rai hi. Ghele na, oriruo ẹrọwọ gbe ẹgbakiete nọ a rrọ kẹ omai a re gbiku riẹ hẹ; yọ ere oriruo ra o rrọ re.
20. Eghale vẹ e rrọ obaro kẹ enọ i kru ẹruore rai gaga rite urere?
20 Makọ a siwi owhẹ vrẹ ‘uye ulogbo’ na hayo a kpare owhẹ ze, ẹvẹ u ti woma te re whọ rria “uvi uzuazọ” na! (Matiu 24:21; 1 Timoti 6:19) Dai roro epanọ akpọ ọ te jọ evaọ Esuo Odu Ikpe Kristi na nọ Jihova o bi ti si owho no. Ukpenọ ma rẹ ruẹ nnọ ma be kpako kẹdẹ kẹdẹ, ma vẹ te ruẹ nnọ ma bi dhe ẹmẹmaha—ma ve ti wo ẹgba vi odẹnukpo, ruẹ ude ziezi, yo ẹme ziezi, ugboma mai u ve bi je dhe ẹkpẹkpokpọ! (Job 33:25; Aizaya 35:5, 6) Enọ i ti wo ọghọ ẹrria akpọ ọkpokpọ Ọghẹnẹ a ti dhe ẹmẹmaha nọ a tẹ rehọ uzuazọ rai wawo ẹria ebẹdẹ bẹdẹ nọ ọ rrọ aro rai. (Aizaya 65:22) Fikiere, jọ mai kpobi ma kru ẹruore mai gaga rite urere re ma jẹ rehọ udu kpobi gọ Jihova. Ma rẹ sai fi udu kpobi họ inọ Jihova o ti ru eware nọ ọ yeyaa rai kpobi gba gbe nnọ eware nọ o bi ti ru e te rro vi enọ ma rẹro rai.—Olezi 37:4; 145:16.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Ẹvẹ edikihẹga ọrọ Noa nọ ọ kpako no na o rọ wha eghale se ahwo-akpọ kpobi?
• Oghẹrẹ vẹ ẹrọwọ ekpako-orua na i ro fi obọ họ kẹ emọ rai?
• Evaọ okenọ a kpako no, ẹvẹ Josẹf, Mosis, Joshua, gbe Samuẹle a rọ bọ ibe eg’Ọghẹnẹ ga?
• Didi oriruo enọ ekpako no a rẹ sae nya seba kẹ ige nọ e be tha?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 26]
Ithihakọ Abraham u fi obọ họ kẹ Aiziki gaga
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 28]
Mosis ọ rehọ ohrẹ areghẹ riẹ tuduhọ Joshua awọ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
Elẹ ra kpahe amọfa e rẹ sae wha ewoma buobu ze
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Emoha a re wo erere ẹkwoma ezọgaviẹ kẹ enọ e kpako no