“Ma be Jẹ Evẹrẹ Sa-Sa Rekọ Uyoyou U Ku Omai Gbe”
Esiwo. Obusino. Anwọ ikpe-udhusoi buobu na, ahwo a be gwọlọ ufuoma no ebẹbẹ gbe awaọruọ. Ẹvẹ ma sai ro thihakọ ebẹbẹ uzuazọ? Kọ ma ti wo esiwo ẹdẹjọ? O tẹ rrọ ere, kọ evaọ oghẹrẹ vẹ?
OYE họ oware nọ a ta ẹme kpahe evaọ okokohọ ubrotọ edẹ esa ọrọ Isẹri Jihova nọ u muhọ evaọ May, 2006. Uzoẹme okokohọ na o jọ “Esiwo Ọ Kẹlino!”
Idu ahwo buobu nọ i no erẹwho sa-sa ze a kpohọ ekokohọ akpọ-soso nọ a jọ erẹwho izii ru. A ru ikokohọ nana evaọ July gbe August 2006, evaọ Prague, okpẹwho esuo ọrọ Czech Republic; evaọ Bratislava, okpẹwho esuo ọrọ Slovakia; evaọ Chorzow gbe Poznan, Poland;a gbe ewho isoi erọ Germany—Dortmund, Frankfurt, Hamburg, Leipzig, gbe Munich. A te ku ahwo nọ a kpohọ ikokohọ nana kugbe a bu vi 313,000.
Oghẹrẹ ẹzi vẹ ọ jọ ikokohọ na? Eme amọfa a ta kpahe ikokohọ na? Kọ ẹvẹ oma o jọ enọ i kpohọ ikokohọ na?
Omaruẹrẹhọ
Oma o jẹ kpakpa Isẹri Jihova nọ e rrọ orẹwho na gbe enọ i no erẹwho efa ze keme a riẹ nnọ okokohọ na o te jọ onọ o rẹ thẹro ho. Re a ruẹrẹ iwou họ kẹ ahwo nọ a bi ti no erẹwho efa ze o jọ okolo iruo ho. Wọhọ oriruo, evaọ okokohọ obọ Chorzow na, inievo nọ e rrọ Poland a ghale inievo 13,000 nọ i no ofẹ Ovatha-Ọre Europe ze fihọ iwou rai. Erẹwho nọ ahwo a no ze ziọ okokohọ yena họ America, Armenia, Belarus, Estonia, Georgia, Kazakhstan, Kyrgyzstan, Latvia, Lithuania, Moldova, Russia, Tajikistan, Turkmenistan, Ukraine, gbe Uzbekistan.
Inievo na buobu a muọ oma họ ẹruẹrẹhọ kẹ erẹ okokohọ na emerae buobu taure oke na u te ti te. Tatiana, ọtausiuwoma oke-kpobi nọ o no Kamchatka ze, ẹwho Russia jọ nọ ọ rrọ ofẹ obọze ẹkpẹlobọ ovatha-ọre ọrọ Japan, o muọ ugho họ ekoko họ kẹ erẹ na ukpe soso taure oke na u te ti te. Erẹ na o rehọ e riẹ ikilomita 10,500. Ọ kake ruọ arupre nọ ọ ra euwa 5, kẹsena ọ tẹ ruọ itreni nọ ọ dhẹ enwenọ edẹ esa; ukuhọ riẹ ọ tẹ ruọ omoto nọ ọ dhẹ euwa 30 te Chorzow.
Taure okokohọ na u te ti muhọ, idu ahwo buobu a fialoma ze kẹ iruo re a ruẹrẹ ogege aruọzaha na avọ ekẹloma riẹ họ re i fo oria nọ a rẹ jọ gọ Ọghẹnẹ. (Iziewariẹ 23:14) Wọhọ oriruo, evaọ Leipzig, Isẹri Jihova nọ e rrọ ẹwho na a ru ogege aruọzaha na fihọ fuafo ziezi, a tẹ jẹ yeyaa inọ a ti je ru ei fo nọ a te ku okokohọ na họ no. Inievo na a hwa ugho rọ haya ogege na, rekọ fiki orufuọ nana, enọ i wuzou ogege na a tẹ hwa ugho nọ a hae rọ rehọ ahwo ro ru ogege na fo zihe kẹ inievo na.
Ahwo nọ A Zizie
Ikoko nọ e rrọ akpọ na soso a zizie ahwo gaga kpohọ Ikokohọ Ubrotọ “Esiwo Ọ Kẹlino!” na. Enọ i bi ti kpohọ ikokohọ ilogbo obọdẹ na a rehọ ọwhọ je zizie ahwo. A gbe je zizie ahwo kpohọ okokohọ na rite aso Edene-Oka taure okokohọ na o te ti muhọ evaọ ohiohiẹ Edisoi-Oka. Kọ emamọ iyẹrẹ jọ i no ọwhọ rai na ze?
Bogdan, Osẹri Jihova jọ nọ ọ rrọ ohwo Poland, ọ nyaku ọkpọkuọzae jọ ọnọ ọ gwọlọ kpohọ okokohọ na rekọ ọnọ ọ ta inọ umutho ugho nọ o wo ọ sai tei jẹ ofa erẹ ikilomita 120 na kpohọ Chorzow ho. Rekọ oria ẹkeria jọ o kiọkọ evaọ omoto nọ ukoko na a rehọ bi ti ro kpohọ okokohọ na. Bogdan ọ ta nọ: “Ma tẹ ta kẹ ọzae na inọ ọ sai lele omai ọvọvẹ otẹrọnọ ọ sae ziọ oria nọ ma ti kokohọ na ighọjọ isoi gbe abọ evaọ irioke.” Ọzae na o te gine te etẹe je kpohọ okokohọ na. Uwhremu na o te kere se inievo na inọ: “Nọ me no okokohọ na t’uwou no, mẹ tẹ gbae mu inọ mẹ rẹ jọ emamọ ohwo vi epaọ anwẹdẹ.”
Evaọ obọ Prague, ọzae jọ nọ ọ rrọ ubrukpẹ jọ evaọ ehọtẹle nọ inievo obọ Britain a wohọ ọ ta kẹ inievo na evaọ owọwọ ẹdẹ jọ inọ ọye omariẹ ọ jọ okokohọ na re evaọ ẹdẹ ọyena. Eme o lẹliẹ e riẹ kpohọ okokohọ na? Ọzae na ọ ta nọ fikinọ imakpe soso i zizie i rie, ọ tẹ ta nnọ oghẹrẹ kpobi nọ o rrọ ọ rẹ nya. Oware nọ ọ ruẹ o were riẹ gaga yọ oma o be kpakpa iẹe re o wuhrẹ viere.—1 Timoti 2:3, 4.
Uvi Ehrẹ nọ I No Ebaibol Ze
A jọ okokohọ na ta kpahe epanọ a re ro yeri kugbe oghoghẹrẹ ebẹbẹ. Ohrẹ uvevẹ nọ u no Ebaibol ze i dhesẹ epanọ a re ro ku ebẹbẹ nana họ hayo thihakọ rai.
A rehọ uduotahawọ no Ebaibol ze kẹ enọ e who no, enọ e be mọ, enọ ahwo a whu ku, hayo enọ i wo ebẹbẹ efa re a ruẹse sasa oma omojọ evaọ uzuazọ. (Olezi 72:12-14) Enọ e rọo no gbe esẹgbini a yo ohrẹ Ebaibol kpahe epanọ a re ro wo evawere evaọ orọo gbe epanọ a sae rọ yọrọ emọ rai ziezi. (Ọtausiwoma Na 4:12; Ahwo Ẹfẹsọs 5:22, 25; Ahwo Kọlọsi 3:21) Emoha nọ e rrọ Ileleikristi—enọ e be rẹriẹ ovao ku otunyẹ ọhwa eva obọ isukulu rekiyọ a bi yo emamọ ohrẹ no Ebaibol ze evaọ obọ uwou gbe evaọ ukoko na—a kẹ rai ehrẹ efa kpahe epanọ a sai ro thihakọ ebẹbẹ uyerakpọ nana gbe epanọ a sai ro “si omano urusio ogena.”—2 Timoti 2:22.
Uvi Okugbe ọrọ Inievo Akpọ-Soso
Kẹse kẹse Isẹri Jihova a re yo emamọ ọkpọvio nọ o no Ebaibol ze evaọ iwuhrẹ rai. (2 Timoti 3:16) Rekọ oware nọ u ru ikokohọ nana wo ohẹriẹ họ ahwo a no erẹwho sa-sa ze. A jẹ rehọ evẹrẹ sa-sa ta ẹme ẹsiẹvo evaọ ikokohọ nana. Kẹdẹ kẹdẹ, ahwo Ugboma Esuo Isẹri Jihova a je ru ẹme, yọ iyẹrẹ nọ i no erẹwho efa ze e jọ obọdẹ isiuru. A jẹ fa eme gbe iyẹrẹ nana fihọ evẹrẹ efa fiki ahwo evẹrẹ sa-sa nọ e jariẹ.
Oma o jẹ kpakpa inievo na re a nyaku inievo rai nọ i no erẹwho efa ze. Oniọvo jọ ọ ta nọ: “Evẹrẹ sa-sa e jọ uvumọ ẹbẹbẹ k’omai hi. Ukpoye, u fiba oghọghọ okokohọ na. Inievo na a no eghagha avọ eghagha ze, rekọ ẹrọwọ ọvo na o ku rai gbe.” Ahwo nọ a jọ okokohọ na evaọ Munich a ta nọ: “Ẹvẹrẹ ọ hẹriẹ omai rekọ uyoyou u ku omai gbe.” Makọ oria nọ a no ze gbe evẹrẹ rai, enọ i kpohọ okokohọ na a riẹ inọ a rrọ udevie uvi egbẹnyusu—inievo abọ-ẹzi.—Zekaraya 8:23.
Eme Evawere nọ A Ta Kpahe Okokohọ Na
Ekpahe gbe oso e kẹ enọ i kpohọ ikokohọ obọ Poland na uye gaga. Orọnikọ oso ọ rrọ enwenọ oke na kpobi ọvo ho rekọ ekpahe na e jọ gaga re—dina kẹle epanọ eva ifriji i re dhẹ te. Oniọvo jọ nọ o no obọ America ze ọ ta nọ: “Anwẹnọ me bi ro kpohọ ikokohọ, mẹ re ruẹ oso nọ ọ rrọ t’enẹ gbe ekpahe nọ e ga t’enẹ hẹ, yọ me je wo otoriẹ eme na buobu hu. Rekọ mẹ daezọ eyena kpobi hi nọ me roro te inievo nọ i no eria sa-sa ze nọ ma gbẹ be ghọghọ kugbe, uvi ẹzi nọ a bi dhesẹ, gbe ọghoruo inievo na. Okokohọ nana ọ rẹ thẹro ho!”
Oware jọ nọ o rẹ thọrọ inievo Poland ẹro ho họ owhowhovia ọrọ obusino obe na Insight on the Scriptures evaọ ẹvẹrẹ Poland—osohwa igbunu ọrọ ekpahe gbe oso nọ a thihakọ riẹ na. Ofariẹ, eva e were enọ i kpohọ Ikokohọ “Esiwo Ọ Kẹlino!” na gaga fiki obusino obe na Live With Jehovah’s Day in Mind.
Ahwo buobu nọ a kpohọ okokohọ na a te kareghẹhọ iẹe fiki ẹjiroro efa jọ. Kristina, oniọvo-ọmọtẹ obọ Czechoslovakia jọ nọ ọ fialoma inọ o re lele omoto nọ ọ wọ inievo erẹwho efa, ọ kareghẹhọ nọ: “Evaọ okenọ ma te ukpo no, oniọvo-ọmọtẹ jọ o te s’omẹ họ akotọ, gbalọ omẹ, ọ tẹ ta nọ: ‘Ẹro nọ wha ro t’omai o v’omai eva! Wha rehọ emu ziọ oria nọ ma keria wha tẹ jẹ tubẹ k’omai ame nọ ma da. Ma yere owhai ziezi kẹ uvi uyoyou rai.’ ” Oware nọ ọ jẹ fodẹ na họ emu uvou nọ a there kẹ inievo nọ i no erẹwho efa ze. Oniọvo ọmọzae jọ ọ ta nọ: “Ma ri ru ọkpọ oware otiọnana ẹdọvo ho. Ma je there emu uvou kẹ enwenọ ahwo 6,500 kẹdẹ kẹdẹ. Oma u re ririe owhẹ whọ tẹ ruẹ unu ahwo nọ e fialoma ze nnọ a re fi obọ họ, te emaha dede.”
Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ o no obọ Ukraine ziọ obọ Chorzow fiki okokohọ na ọ ta nọ: “Uyoyou, ẹruọsa, gbe ọghoruo nọ inievo mai a dhesẹ kẹ omai a re gbiku riẹ hẹ. Ma be sae ruẹ unu yere ai hi.” Annika, ọmọtẹ ikpe eree nọ o no Finland ze o kere se uwou ogha Isẹri Jihova nọ ọ rrọ Poland inọ: “Okokohọ na o gbunu vi epanọ me roro. Oria nọ o mai woma nọ ohwo ọ rẹ jọ họ ukoko Jihova, keme u dhesẹ nọ ohwo o wo egbẹnyusu evaọ akpọ na soso!”—Olezi 133:1.
Eme nọ Amọfa A Ta
Taure ikokohọ na i te ti muhọ, a ru ọruẹrẹfihotọ re inievo na jọ a kpohọ ughe uriwo. Evaọ ẹwho Bavaria, inievo na a jẹ wẹriẹ Egwa Uvie, eria nọ Isẹri na a jẹ jọ dede ai rehọ. Uyoyou inievo nọ ọ ruẹ o were ohwo nọ ọ rrọ ukoko ho gaga, ọnọ ọ rehọ omai nya wariẹ. Oniọvo jọ nọ ọ jọ usu na ọ ta nọ: “Nọ ma ruọ omoto no je zihe kpohọ ehọtẹle nọ ma wohọ, ohwo nọ ọ rehọ omai nya wariẹ na ọ ta nnọ ma wo ohẹriẹ gaga no ahwo nọ ọ be hae rọ nya wariẹ. Ma gẹgọ kpatiẹ ziezi, yọ ahwo na kpobi a je yoẹme kẹ ọnọ o wuzou utu sa-sa. Uvumọ ohwo ọ jẹ leka ha yọ uvumọ ozighi o jariẹ hẹ. U gbe rie unu epanọ erara a sae rọ whẹtiẹ ohwohwo h’oma vẹrẹ tere.”
Oniọvo-ọmọzae jọ nọ o ruiruo evaọ Ẹko-Iruo Evuẹ eva okokohọ jọ nọ a jọ Prague ru ọ ta nọ: “Evaọ ohiohiẹ Ẹdoka, ọnọ o wuzou elakpa nọ egọmeti o vi ziọ okokohọ na ọ tẹ nya bru omai ze. Ọ ta nnọ oria kpobi ọ rrọ dhedhẹ inọ o wo iruo nọ o bi ru hu. Ọ tẹ jẹ ta inọ ahwo ẹwho na jọ nọ e be rria kẹle ogege aruọzaha na a nọ kpahe ahwo nọ a rrọ ogege na. Nọ ọ ta nnọ Isẹri Jihova, a te guwẹ, alakpa na ọ tẹ ta kẹ ae nọ: ‘Uruemu ahwo kpobi u te woma te abọvo uruemu orọ Isẹri Jihova, ma re wo elakpa ha.’ ”
Ahwo Buobu A Wo Esiwo No
Ẹme Ọghẹnẹ, Ebaibol na, ọ rẹ whẹ Ileleikristi kugbe evaọ udhedhẹ gbe okugbe makọ oria nọ a no ze kẹhẹ. (Ahwo Rom 14:19; Ahwo Ẹfẹsọs 4:22-24; Ahwo Filipai 4:7) Ikokohọ ubrotọ obọdẹ ọrọ “Esiwo Ọ Kẹlino!” na i dhesẹ onana via. A siwi Isẹri Jihova no ikpẹtu buobu nọ e be lahiẹ akpọ nana no. Ababọ ithihakọ, oheri, gbe ohẹriẹ-ovioma, avọ ebẹbẹ efa buobu nọ e rrọ akpọ na nẹnẹ na, e gbẹ rrọ udevie rai hi, yọ a bi rẹro oke nọ ebẹbẹ itieye na kpobi i ti ro no akpọ na soso no.
Ahwo nọ a kpohọ ikokohọ yena a rọ ẹro ruẹ okugbe nọ ọ rrọ udevie Isẹri Jihova no enọ i no eria sa-sa ze je wo oghẹrẹ uruemu sa-sa. Onana u dhesẹ oma via vevẹ evaọ ekuhọ ikokohọ na. Ahwo na kpobi a jẹ tehe abọ, jẹ gbalọ egbẹnyusu ekpokpọ, jẹ ruọ ifoto. (1 Ahwo Kọrint 1:10; 1 Pita 2:17) Avọ evawere gbe imuẹro inọ esiwo no ebẹbẹ gbe awaọruọ kpobi o kẹlino, enọ e ziọ ikokohọ na a zihe kpohọ iwou gbe ikoko rai avọ ọtamuo inọ a rẹ gbobọ kru “ẹme uzuazọ” ọrọ Ọghẹnẹ na ga vi epaọ ọsosuọ.—Ahwo Filipai 2:15, 16.
[Oruvẹ-obotọ]
a Evaọ eria ikokohọ ezeza efa evaọ Poland gbe ọvo jọ evaọ Slovakia, a dhe ifi ifonu fihọ egba nọ a jẹ rọ gaviezọ.
[Ẹkpẹti/Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]
Evẹrẹ 26 nọ I Je Do Wọhọ Ọvo
Evaọ ikokohọ izii na kpobi, a jọ rehọ evẹrẹ ahwo orẹwho na ro ru ẹme. Evaọ ikokohọ nọ a jọ Germany ru, evẹrẹ 18 efa a ro ru ẹme. Evaọ Dortmund, a ru ẹme evaọ evẹrẹ ọ Arabic, Farsi, Portuguese, Spanish, gbe Russian; eva Frankfurt evẹrẹ ọ French, Oyibo, gbe Serbian/Croatian; eva Hamburg ẹvẹrẹ ọ Danish, Dutch, Swedish, gbe Tamil; eva Leipzig ẹvẹrẹ ọ Chinese, Polish, gbe Turkish; yọ evaọ Munich ẹvẹrẹ ọ Griki, Italian, gbe Obọ rọ t’Ẹme ọ German. Okokohọ nọ a jọ Prague ru, a ru eme na kpobi evaọ evẹrẹ ọ Czech, Oyibo, gbe Russian. Eva Bratislava, a ru eme na evaọ ẹvẹrẹ ọ Hungarian, Oyibo, Slovak, gbe Obọ rọ t’Ẹme ọ Slovakia. Eva Chorzow evẹrẹ nọ a ro ru eme họ Polish, Russian, Ukrainian, gbe Obọ rọ t’Ẹme ọ Poland. Yọ evaọ Poznan, a ru eme na evaọ evẹrẹ ọ Polish gbe Finnish.
A te kele ai kpobi, evẹrẹ 26. Enọ i kpohọ ikokohọ na a jẹ jẹ evẹrẹ sa-sa, rekọ uyoyou o ku rai gbe.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]
Eva e were ahwo Croatia nọ e jọ okokohọ na evaọ Frankfurt nọ a wo Ebaibol ọ “New World Translation” na evaọ ẹvẹrẹ rai