Ikokohọ Ubrotọ “Ẹme Eruẹaruẹ Ọghẹnẹ” ọrọ 1999
1 Okenọ emọ Izrẹl a jẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na, Mosis ọ yare rae re a wo ovuhumuo kẹ ithubro Ọghẹnẹ. Ọ ta kẹ ae nọ: “Keme [o] rọ oware orivo kẹ owhai hi, keme oye họ uzuazọ rai.” (Izie. 32:45-47) Kọ ma gbẹ kẹ Jihova uyere inọ izuazọ mai e ghare kẹe ga te epanọ ọ be gbẹ rọ kpọ omai ẹkwoma Ẹme ọghaghae riẹ? Fikiere avọ ọwhọ ma bi rẹro ọ Okokohọ Ubrotọ edẹ esa ọrọ “Ẹme Eruẹaruẹ Ọghẹnẹ” na gbe oware nọ Jihova ọ ruẹrẹ họ k’omai.
2 Enukpe ọnana, a m’omaa ọ ikokohọ ubrotọ fihọ ikpewho 22 wariẹ Nigeria họ. U te no Isoko no, a ti ru okokohọ na evaọ Abua, Edo, Efik, Esan, Ẹvẹrẹ Obọ rọ t’Ẹme Amerika, Gokana, Gun, Hausa, Igbo, Ijaw, Khana, Oyibo, Tiv, Urhobo, gbe Yoruba.
3 Ababọ avro who ru ọruẹrẹfihotọ no re whọ nya edẹ esa okokohọ na kpobi keme whọ rọwo nnọ Jihova o bi rẹro ra re whọ jariẹ. Jọ u mu owhẹ ẹro nnọ ọ be ruẹ omodawọ gbe omolahiẹ nọ idibo riẹ a bi ru re a nya, yọ ọ rẹ kareghẹhọ ahwo otiọye avọ ovuhumuo. (Hib. 6:10) Ẹkwoma ekpohọ okokohọ na kẹdẹ kẹdẹ no ole emuhọ rite olẹ ekuhọ, ma re dhesẹ kẹ Jihova nnọ ma rri ẹme riẹ nọ ọ be ta k’omai na ghaghae. (Izie. 4:10) Yọ ma bi je dhesẹ ovuhumuo mai rọkẹ iruo egaga nọ inievo mai buobu a ru evaọ ọruẹrẹfihotọ kẹ okokohọ na.
4 Ọruẹrẹfihotọ kẹ idu ahwo Ọghẹnẹ re a kokohọ eva eria okokohọ kpobi o gwọlọ omaa nọ a rẹ kake ma fih’otọ gbe emamọ oma-ukokohọ. Nọ ma riẹ nọ a ru ọruẹrẹfihotọ na evaọ edhere oyoyou na o rẹ w’omai dhesẹ ọrọwokugbe, re a ruẹsi “ru eware kpobi ziezi gba kiete.” (1 Kọr. 14:40) Ma kẹ evuẹ gbe ekareghẹhọ nọ e rrọ obotọ na re whọ sai te oria okokohọ ra avọ oma nọ whọ ruẹrẹ kpahe ziezi no jẹ reawere emu abọ-ẹzi avọ ọnyakugbe Ileleikristi na.
Taure Okokohọ na O Te Ti Te
5 Kọ ahwo nọ who bi ru iwuhrẹ Ebaibol kugbe gbe amọfa nọ a wo isiuru a gwọlọ uketha evaọ ọruẹrẹfihotọ omobọ rai re a sai kpohọ okokohọ na? Oware nọ a ruẹ je yo evaọ obei o rẹ sae wọ ae zihe ruọ egegagọ Jihova. (1 Kọr. 14:25) Ekpako ukoko a rẹ riẹ kpahe ohwo kpobi nọ ọ gwọlọ uketha evaọ oria nọ ọ rẹ kpahe hayo ofa-ojẹ, maero kọ ahwo nọ a kpako no evaọ ukoko na, je ru ẹgwọlọ rai gba evaọ edhere oyoyou.—Gal. 6:10.
6 Kọ who ru ọruẹrẹfihotọ ra kẹ oria nọ whọ rẹ kpahe kpobi no? Oke nana yọ okere-obe ukoko na o vi efọmo ọ Room Request ọrọ ẹgwọlọ obọdẹ kpobi nọ Ogbẹgwae Iruo Ukoko na o whobọhọ kpohọ adrẹse ọ okokohọ nọ o fo na no. Otẹrọnọ a kẹ owhẹ oria nọ whọ rẹ kpahe evaọ otọ ọruẹrẹfihotọ ẹgwọlọ obọdẹ na whọ jẹ gwọlọ se iẹe ba, iviena vuẹ Ẹko-Iruo Uwou na ababọ okioraha re a rehọ uwou na kẹ amọfa. A rẹ sae ruẹ adrẹse na eva obotọ ẹwẹ-obe avọ 2 evaọ efọmo ọ Room Request na.
7 Otẹrọnọ whọ gwọlọ ovuẹ kpahe okokohọ jọ, okere-obe ukoko ra ọ sae kẹ owhẹ adrẹse ọ ugogo oria okokohọ na, epanọ o rrọ uke efọmo ọ Room Request na.
8 Nọ a ruẹrẹ Ẹko-Iruo Obufihọ Ọsosuọ eva okokohọ na họ re o rẹro te iyero idudhe ọvo na, ma jiroro nọ whọ wha imu ọ uliaro obọra, ebadeji, eware nọ a re se fihọ inwe, eware nọ i re fiobọhọ kẹ emu daruoma, gbe eware itieye na ziọ okokohọ na otẹrọnọ u muowhẹ ẹro nọ whọ te gwọlọ itieye na. Otẹrọnọ whẹ hayo ohwo jọ nọ who you o wo ẹyao ọbẹbẹ jọ, wọhọ ẹyao ubiudu, ẹyao-evẹ, hayo ẹyao ewawa, iviena wha imu nọ i fo ziọ okokohọ na re whọ rọ rẹro te ẹgwọlọ nana. O rẹ jọ oware areghẹ re ohwo uviuwou na hayo ogbẹnyusu jọ nọ ọ riẹ kpahe uyero na ọ jọ kugbe ohwo na, keme ohwo ọyena ọ mae riẹ epanọ a rẹ rọ kẹe uketha nọ u fo.
9 Uvẹ nọ a re ro se-isẹri ọnyakuo o rẹ sai rovie nọ whọ be nya je zihe no okokohọ na ze na. Kọ whọ te ruẹrẹ oma kpahe re whọ ghale uzẹme na kugbe amọfa? Mai kpobi, te emaha, a rẹ sai w’obọ ẹkwoma emebe-evẹvẹ nọ ma re fihọ ada kẹ ahwo nọ a rẹ zẹ epẹtro, imiazọhọ edhere, gbe amọfa nọ whọ nyaku evaọ erẹ ra. Uvẹ u re rovie nọ a re ro fi emagazini, ibroshọ, hayo ebe efa họ ada kẹ enọ i wo isiuru. Ruẹrẹ oma kpahe re who se-isẹri ọnyakuo kẹ ahwo nọ a hae sae rehọ edhere ọfa nyate oma vẹre he.
Evaọ Etoke Okokohọ Na
10 Ọruẹrẹfihotọ na o ti muhọ eva 9:20 a.m. evaọ Edisoi-Oka gbe 9:00 a.m. evaọ Ẹdẹ-Ọmaha gbe Ẹdoka. Whọ rẹ sae se eria-ẹkeria ba kẹ ahwo uviuwou ra ọvo gbe ahwo nọ a lele owhẹ ze evaọ omoto ra. A te ruẹrẹ eria ẹkeria nọ i kiehọ-oma họ kẹ inievo nọ e kpako no. O lọhọ họ re a ru ọruẹrẹfihotọ iwou obọdẹ nọ ahwo nọ e be mọ ẹyao nọ oghẹrẹ oria gbe eware jọ i re kiehọ oma ha e rẹ kpahe evaọ okokohọ na. Nọ who ti no oria ẹkeria ra kẹdẹ kẹdẹ, iviena kiẹ re whọ ruẹ nọ eware ra kpobi e gb’unu.
11 Kọ whọ te họ-ame eva okokohọ ubrotọ na? Rọkẹ abọ ohiohiẹ Ẹdẹ-Ọmaha, a te nyasiọ eria ẹkeria ba kẹ ahwo nọ a te họ-ame, yọ eruẹrẹahwohọ a te kpọ owhẹ kpohọ oria onana. Orọnọ o sae lọhọ iviena keria etẹ no taure abọ okokohọ na o te ti muhọ. Wha Ebaibol, obe-ile, omokpa, gbe ẹgọ ame-ọhọ nọ ọ rẹ jọ kpatiẹ lele oma. Etrọza ọ (ijinsi nọ a bru awọ rai no, gbe ewu nọ a kere eme ọ use-eki fihọ), gbe ẹgọ ọfa otiọye na i kiehọ kẹ etoke ọghọ otiọye na ha. Ekpako ukoko nọ i bi ru ọkiẹkpemu enọ nọ e rrọ evaọ obe ọ Iwuhrẹ Ọsosuọ Ebaibol na kugbe ahwo nọ a be te họ-ame na a rẹ ruẹ nnọ omomọvo o wo otoriẹ igogo-eme enana. Nọ ame-ọhọ ọ rrọ oka oma nọ ohwo ọ rọ kẹ Jihova Ọghẹnẹ na, u fo ho re enọ e be họ-ame a kru ohwohwo obọ rọ họ-ame.
12 Whọ rẹ sae rehọ itepu, ekamẹra, gbe ekwakwa-ividio rọ rehọ ahwo evaọ okokohọ na. Rekọ, whọ rẹ rehọ ai di edhere he, nọ i je di amọfa ude, hayo whaha ẹme oyo. Ogaga iruo rai o rẹ jọ eva rai—koyehọ, a re dhe ae fihọ ekwakwa ẹlẹtriki hayo erọ ẹmeọta na ha. U fo ho re ohwo o ghoro eki ifoto riẹ, hayo gwọlọ ehreki eva okokohọ na.
13 Re a se oke ba ẹraha je ru eware lọhọ, Society ọ ta k’omai no re ma wha emu ọ uvo mai ziọ okokohọ na kẹdẹ kẹdẹ. Inievo emezae buobu a lele ọkpọvio ọnana no yọ a ruẹ nnọ okenọ a te kuọ abọ ohiohiẹ na họ no, a rẹ sae keria kugbe iviuwou rai jẹ re emu nọ a wha lele oma ze. Ibuobu e ta nnọ uvẹ nọ a re ro serihọ evaọ oke eriosehọ uvo na jẹ raha oke ofa kugbe inievo rai o rrọ oware omawere. Onana o gwọlọ emu obọmai nọ ma rẹ wha no obọ uwou ze. Ma yare nnọ ahwo kpobi a nya lele uthubro onana.
14 Kọ whọ sae fialoma ze re who fiobọhọ ru oria okokohọ na fo evaọ okenọ okokohọ na ọ tẹ fa no kẹdẹ kẹdẹ? Hayo whọ sai ruiruo evaọ ẹko-iruo ọfa jọ evaọ okokohọ na? Otẹrọnọ whọ rẹ sai fiobọhọ, iviena nya bru Ẹko Iruo Unevaze evaọ okokohọ na. A dede emọ rehọ re a lele ọsẹ rai hayo ọkpako ọfa nọ o te ruiruo. Uzẹme, ohwo kpobi ọ sai fiobọhọ ru oria na fo ẹkwoma orara kpobi nọ a rẹ tọlọ gbolo fihọ oria nọ u fo.
15 A kẹ omai obọdẹ ekpọvio no kpahe oware nọ a rẹ sai se ẹgọ gbe osẹ nọ u fo. Wọhọ oriruo: Ma wo ekpọvio kpahe ẹme ọnana evaọ iko-obeva ọ Odibọgba Uvie Mai, ma wo iwoho gbe ifoto evaọ ebe mai, yọ onọ o mae jarae w’uzou, ma wo ẹme nọ Jihova ọ ta evaọ Ebaibol na. (Rom 12:2; 1 Tim. 2:9, 10) Ahwo a riẹ ahwo nọ ma rrọ gbe oware nọ ma je kokohọ okpẹwho rai. Fikiere, ẹgọ gbe osẹ mai yọ isẹri ilogbo kẹ omariẹ. Ibuobu ahwo Jihova a fi emamọ oriruo h’otọ no evaọ abọ ọnana. Rekọ evaọ otiẹse ma rẹ ruẹ ẹzi ọ akpọ na nọ o re dhesẹ oma via evaọ ẹgọ gbe osẹ otujọ nọ i kpohọ ikokohọ mai. Oghẹrẹ ewu kpobi nọ o re dhesẹ oma ohwo via o re fi avro họ ohwo abọ-ẹzi nọ ohwo na o dhesẹ nọ ọ rrọ na. Ẹgọ owowa, ọfuafo, ọkpakpatiẹ họ oware nọ o mai siuru. Fikiere, enọ i w’uzou uviuwou a re muẹrohọ ẹgọ nọ ahwo uviuwou rae a be jiroro nọ a rẹ wha. Onana u re je kiekpahe okenọ ma no oria okokohọ na no. Ebaje mai nọ ma rẹ samu re okokohọ na o te ti muhọ gbe oke nọ o kuhọ no kẹdẹ kẹdẹ u re dhesẹ omai kugbe Jihova avọ ahwo ọfuafo riẹ.—Wawo Mak 8:38.
16 A kẹ Solomọn Ovie owareghẹ na ẹgba ro muẹrohọ nnọ “ugheghẹ o rọ eva ọmaha” gbe nnọ “ọmọ nọ a vuwa ọ rẹ rehọ omovuọ se oni riẹ.” (Itẹ 22:15; 29:15) Evaọ oke abọ-sasa ọrọ okokohọ na, Isẹri emaha nọ a be rẹro te he a wha ekpokpo se inievo nọ e be daoma wo erere no ọruẹrẹfihotọ na ze no. O rrọ vevẹ inọ izoge enana i je wo erere no ọruẹrẹfihọ abọ-ẹzi nọ a ruẹrẹ fihọ kẹ ae na ze he. Nọ esẹ gbe ini a re guọvunu kẹ Jihova fiki iruemu emọ rai na, ọsẹ hayo oni ọ rẹ sai fievahọ nnọ emọ riẹ i bi dhesẹ emamọ uruemu jẹ gaviezọ kẹ ithubro Jihova otẹrọnọ emọ na e keria kugbe ai. Eruẹrẹahwohọ a te nya bru ahwo kpobi nọ a be wha ozighi ze a vẹ jẹ ta kẹ ae re a siọ ere ba eruo, jẹ rehọ ẹwo kareghẹhọ ae re a kezọ kẹ ẹme nọ a be ta na.
17 Fikinọ ma re dede ahwo obọ afe rehọ ziọ ikokohọ mai na, o rrọ oware areghẹ re ma yọrọ oma kpahe emọ gbe ekwakwa obọmai. Emọ mai yọ okẹ oghaghae nọ u no obọ Jihova ze. Rekọ ma riẹ nnọ akpọ na o bi dhesẹ uruemu ọraha Setan. Fikiere, iviena riẹ oria nọ emọ ra e rrọ evaọ oke kpobi. Ofariẹ, ekamẹra, ẹkpa-igho, gbe ekwakwa eghaghae efa e rẹ jọ kugbe ahwo ẹsikpobi orọnikọ a rẹ nya se ae ba oria nọ whọ keria ha. Jọ u muowhẹ ẹro nọ whọ kare omoto ra, je fi ekwakwa ra họ evaọ ibutu riẹ hayo wha ae lele oma. Onana u re ru odawọ nọ ohwo jọ ọ rẹ rọ kpare ethẹ omoto ra kawo.
18 O rrọ Ẹko-Iruo Iwou na oja re a thọ owhẹ uke otẹrọnọ ẹbẹbẹ ọ roma via kpahe oria nọ whọ kpahe. Iviena vuẹ Ẹko-Iruo Iwou na kpahe ẹbẹbẹ kpobi okenọ whọ gbẹ rrọ eva okokohọ na. Eva e te were inievo na re a fiobọhọ k’owhẹ ku ẹbẹbẹ na họ re whọ sae reawere okokohọ na haro.
19 O rrọ oware uduotahawọ re a ruẹ inievo nọ i bi kere eme fih’otọ evaọ etoke ẹmeọta na. Eme ekpẹkpẹe nọ a re kere i ti fiobọhọ k’owhẹ gaviezọ je fi ugogo eme họ iroro ra. Whọ tẹ kiẹ eme nọ who kere na kugbe uviuwou hayo egbẹnyusu ra evaọ okiofa u re fiobọhọ k’owhẹ roro kpahe abọ ologbo okokohọ na nọ e gbẹ thọrọ owhẹ ẹro ho.
20 Ahwo Jihova a rẹ k’okẹ n’obọ ziezi evaọ azọhọ kpahe isiuru uvie na. (Ọny. 36:5-7; 2 Irv. 31:10; Rom 15:26, 27) Azọhọ unevaze ra kpahe iruo akpọ soso na a rẹ rehọ ae rọ hwa araha ọ ẹruorote eria ilogbo nọ a je ru ikokohọ na. Otẹrọnọ echẹke who ro ru unevaze ra, iviena kere nọ a hwae kẹ “Watch Tower.”
21 Wọhọ epanọ a kere fihọ Emọs 3:7, Jihova ọ ta nọ o “re ru oware ovo ho ajokpa nọ o dhesẹ idhere riẹ kẹ eruẹaro na, idibo riẹ.” Wọhọ ‘Ọnọ o re dhesẹ eware ididi,’ Jihova o kere eruẹaruẹ egba buobu fihọ Ebaibol na nọ i rugba no riẹriẹriẹ. (Dan. 2:28, 47) Eyaa ilogbo jọ e gbẹ riẹ nọ i ti rugba. Ikokohọ Ubrotọ “Ẹme Eruẹaruẹ Ọghẹnẹ” ọrọ 1999 na i ti fiobọhọ bọ ẹrọwọ ra ga fihọ eyaa Ọghẹnẹ. Kezọ kẹ ẹme nọ Jihova o wo k’owhẹ. Fi oware nọ whọ be te ruẹ je yo na h’iruo—evaọ odibọgba na, evaọ ukoko na, gbe evaọ uzuazọ ra. Ma lẹ kẹ eghale Jihova rọkẹ ọruẹrẹfihotọ ra re whọ jariẹ evaọ edẹ ọ ehaa abọ-ẹzi owoma ọnana!
[Blurb on page 3]
M’omaa re whọ jariẹ okpẹdẹ na soso evaọ Edisoi-Oka, Ẹdẹ-Ọmaha, gbe Ẹdoka!