Gbẹ Hai Lele Ọghẹnẹ Nya
‘Wha hẹ jọ eva ẹzi nya, wha gbẹ te wha isiuru uwo ọvo haro ho.’—AHWO GALESHA 5:16.
1. (a) Evaọ udevie iyero vẹ gbe ẹvẹ Enọk ọ nya lele Ọghẹnẹ kri te? (b) Ẹvẹ Noa ọ nya lele Ọghẹnẹ kri te, kọ didi ewha-iruo egbẹgbẹdẹ o wo?
EBAIBOL na ọ ta k’omai nọ Enọk “o te je lele Ọghẹnẹ nya.” Makọ eme etọtọ gbe uruemu egedhọ ahwo nọ e ware riẹ họ na, o thihakọ evaọ ẹnya lele Ọghẹnẹ rite ekuhọ uzuazọ riẹ eva ikpe 365. (Emuhọ 5:23, 24; Jud 14, 15) Noa omariẹ o “lele Ọghẹnẹ nya.” O ru ere okenọ o je yẹ emọ, okenọ o je thihakọ evaọ akpọ nọ enjẹle ọkparesuọ avọ emọ ozighi rai a gbe ku no, gbe okenọ ọ jẹ rẹro te abọ sa-sa ebabọ okọ ulogbo nọ o rro vi okọ kpobi nọ u je bi evaọ abade evaọ oke oyena. Ọ tẹ gbẹ ruabọhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ nọ Ẹvo na o ku vrẹ no, makọ okenọ ọkparesuọ mukpahe Jihova o wariẹ vi uzou lahwe eva Bebẹl. Evaọ uzẹme, Noa ọ ruabọhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ bọwo ẹdẹ uwhu riẹ eva ikpe 950.—Emuhọ 6:9; 9:29.
2. Eme u dhesẹ re a “lele Ọghẹnẹ nya”?
2 Nọ Ebaibol na o be ta nọ ezae ẹrọwọ enana a lele Ọghẹnẹ “nya” na, o rehọ ẹme na t’ẹme gheghe. U dhesẹ nọ Enọk avọ Noa a yere uzuazọ nọ u dhesẹ nọ a wo ẹrọwọ ọgaga fihọ Ọghẹnẹ. A ru oware nọ Jihova o jie kẹ ai a tẹ jẹ kpọ izuazọ rai lele eware nọ a riẹ kpahiẹe no edhere nọ o bi ro yeri kugbe ahwo-akpọ ze. (Wawo 2 Iruẹru-Ivie 7:17.) Orọnikọ a jọ iroro rai rọwo oware nọ Ọghẹnẹ ọ ta je ru ọvo ho rekọ a ru oware nọ ọ gwọlọ kpobi—orọnikọ ejọ rai ọvo ho rekọ oma rai kpobi te epanọ ẹgba rai wọhọ ahwo-akpọ nọ a gba ha o wọ rai te. Fikiere Noa, wọhọ oriruo, ọ nwani ru oware nọ Ọghẹnẹ o jie kẹe. (Emuhọ 6:22) Noa ọ jẹ dhẹ ruọ aro ọkpọvio nọ a kẹ riẹ hẹ, hayo kọ o je bru enẹ h’emu gbe he. Wọhọ ọnọ ọ reawere usu okpekpe kugbe Jihova, nọ oma o jọ vevẹ re ọ lẹ se Ọghẹnẹ jẹ be yọrọ ọkpọvio riẹ ghaghae, ọ jẹ nya lele Ọghẹnẹ. Kọ who bi ru ere?
Edhere Uzuazọ Owowa
3. Eme ọ r’oja gaga kẹ idibo Ọghẹnẹ nọ e roma mudhe jẹ họ-ame no kpobi?
3 O rọ oware evawere re a muẹrohọ ahwo nọ i bi muhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ. Nọ a be jẹ emamọ owọ lele oreva Jihova na, yọ a be kẹ imuẹro ẹrọwọ, onọ ohwo ọvo ọ sae rọ ababọ riẹ ru Ọghẹnẹ eva were he na. (Ahwo Hibru 11:6) Ẹvẹ eva e be were omai te inọ k’ukpe k’ukpe, evaọ ikpe isoi nọ i kpemu na, ahwo 330,000 a rọ oma rai mudhe kẹ Jihova jẹ họ-ame no! Rekọ o r’oja kẹ ai jẹ rọ kẹ omai kpobi re ma ruabọhọ ẹnya kugbe Ọghẹnẹ.—Matiu 24:13; Eviavia 2:10.
4. Dede nọ a dhesẹ ẹrọwọ jọ, fikieme emọ Izrẹl buobu nọ i no Ijipti a gbẹ rueva Ẹkwotọ Eyaa na ha?
4 Evaọ edẹ Mosis, o gwọlọ ẹrọwọ kẹ uviuwou emọ Izrẹl re a ru ehaa Ọnyavrẹ na evaọ Ijipti re a jẹ frẹ azẹ na fihọ inuẹthẹ gbe abọ ehru unuẹthẹ iwou rai. (Ọnyano 12:1-28) Ghele na, ẹrọwọ ahwo buobu o nuhu okenọ a ruẹ egbaẹmo Fẹro nọ e kẹle rai oma no eva Abade Ọwawae na. (Ọnyano 14:9-12) Olezi 106:12 o dhesẹ nọ okenọ a nya otọ oyaya abade na vrẹ no oma kọkọ nọ a jẹ ruẹ ẹkporo ame nọ o kpe egbaẹmo ahwo Ijipti no, a tẹ wariẹ “rọo ẹme” Jihova. Rekọ, u kri hi evaọ igbrẹwọ na, emọ Izrẹl na a te mu inoma họ eguo kpahe ame nọ a rẹ da, emuore, gbe ẹruọsa. Iyẹrẹ iyoma ekiotọ 10 evaọ usu 12 nọ i zihe no Ẹkwotọ Eyaa na ze o tẹ wha ozọ họ ai ẹro. Evaọ otọ iyero eyena, wọhọ epanọ Olezi 106:24 o ta, “a gbe wo uvi orọwo kpahe eya [Ọghẹnẹ] hẹ.” A tẹ gwọlọ zihe kpohọ Ijipti. (Ikelakele 14:1-4) Umutho ẹrọwọ nọ o kiọkọ ai oma o tẹ roma via okenọ a ruẹ eware igbunu nọ Ọghẹnẹ o ru. A jẹ ruabọhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ hẹ. Fikiere, emọ Izrẹl eyena a gbẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na ha.—Olezi 95:10, 11.
5. Ẹvẹ 2 Ahwo Kọrint 13:5 gbe Itẹ 3:5, 6 i ro thoma kpahe ẹnya lele Ọghẹnẹ?
5 Ebaibol na ọ ta k’omai nọ: ‘Wha hae dawo sọ wha rọ ẹrọwọ na, wha hai dhesẹ oware nọ wha rọ.’ (2 Ahwo Kọrint 13:5) Re a jọ ‘ẹrọwọ na’ u dhesẹ nọ a re yoẹme kẹ eware nọ Ileleikristi a rọwo kpobi. Onana o r’oja otẹrọnọ ma rẹ kparobọ evaọ ẹnyakugbe Ọghẹnẹ evaọ edẹ uzuazọ mai kpobi. Re ma nya kugbe Ọghẹnẹ, ma re je dhesẹ okwakwa ẹrọwọ, fievahọ Jihova vọvọ. (Itẹ 3:5, 6) Egbefẹ gbe itho-ezoruẹ buobu e riẹ nọ i re gele enọ i ru ere he kie. Evẹ họ enana jọ?
Whaha Agbefẹ Evaifihọ Omobọ Ohwo
6. Eme Ileleikristi kpobi a riẹ kpahe igberedia gbe ẹnwae-obro, kọ ẹvẹ a roro kpahe izieraha enana?
6 Ohwo nọ o wuhrẹ Ebaibol na no kpobi, nọ ọ rehọ uzuazọ riẹ mudhe kẹ Jihova no, gbe ọnọ ọ họ-ame no ọ riẹ nọ Ẹme Ọghẹnẹ o brukpe igberedia gbe ẹnwae-obro. (1 Ahwo Tẹsalonika 4:1-3; Ahwo Hibru 13:4) Ahwo itieye na a rẹ rọwo nọ onana o rọ uzẹme. O rọ ẹgwọlọ rai nnọ a rẹ rria lele onana. Ghele na, ọfariẹ-ogbe ọ gbẹ rọ usu egbefẹ ilogbo Setan jọ. Fikieme?
7. Evaọ Ukiekpotọ Moab, ẹvẹ ezae emọ Izrẹl a ro dhomahọ uruemu nọ a riẹ nọ o thọ?
7 Vẹre, ahwo nọ a re dhomahọ uruemu ọfariẹ-ogbe a re wo iroro na h’eva ha. Ẹsejọhọ ere o jọ re kẹ emọ Izrẹl evaọ Ukiekpotọ Moab. Rọ kẹ ezae emọ Izrẹl nọ uzuazọ igbrẹwọ na o bẹ no, ẹsejọhọ evaọ oke ọsosuọ a rri eyae Moab gbe Midia nọ e viẹ rai họ na wọhọ ahwo nọ e rọ whẹtiẹwhẹtiẹ avọ ọghoruo. Rekọ eme ọ via okenọ emọ Izrẹl a rọwo uzizie na re a nyusu kugbe ahwo nọ e be gọ Ebale orọnikọ Jihova ha, ahwo nọ e kẹ emetẹ rai uvẹ (makọ enọ i no iviuwou nọ e viodẹ ze) re a lele ezae nọ e rọ ezae rai hi bruẹnwae? Okenọ ezae jọ evaọ evuẹ Izrẹl a muọ usu otiọye na họ erri wowoma, a tẹ viẹ ai họ ru eware nọ a riẹ nọ e thọ, uwhu u te noi ze.—Ikelakele 22:1; 25:1-15; 31:16; Eviavia 2:14.
8. Evaọ edẹ mai, eme ọ rẹ sae su Ileleikristi kpohọ ọfariẹ-ogbe?
8 Kọ eme ọ rẹ sai ru ohwo kie ruọ oghẹrẹ agbefẹ otiọye na evaọ edẹ mai na? Dede nọ ọ rẹ riẹ epanọ ọfariẹ-ogbe o yoma te, ọ gbẹ yọrọ oma kẹ enwoma ọ evaifihọ omobọ ohwo ho, ọ sae kẹ oma riẹ uvẹ kie ruọ oria nọ isiuru eyoma-oruo u je miei iroro no.—Itẹ 7:6-9, 21, 22; 14:16.
9. Unuovẹvẹ Ikerakere vẹ o rẹ thọ omai no ọfariẹ-ogbe?
9 Ẹme Ọghẹnẹ o ta riẹ vevẹ inọ a su mai thọ họ re ma roro nnọ ma ga te epanọ usu uyoma o sae rọ raha omai hi. Oyena u kugbe eriwo ighe etẹlivisiọne nọ i re dhesẹ izuazọ ahwo ọfariẹ gbe erri ebe nọ e rẹ kpare isiuru ẹnwae-obro. (1 Ahwo Kọrint 10:11, 12; 15:33) Makọ usu kugbe ibe enọ e rọwo evaọ otọ eyero nọ ọ thọ o rẹ sai su kpohọ ebẹbẹ ilogbo. Isiuru nọ e rọ udevie ọzae avọ aye o rẹ gaga. Fikiere ukoko Jihova o rehọ ọdawẹ oyoyou vẹvẹ unu no kpahe ọzae nọ ọ rẹ jọ imivu kugbe aye nọ ọ rọwo ho hayo ọnọ ọ rọ uviuwou riẹ hẹ. Re ma ruabọhọ ẹnya kugbe Ọghẹnẹ, u fo re ma whaha agbefẹ ọ evaifihọ omobọ ohwo re ma gaviezọ kẹ ohrẹ unuovẹvẹ nọ ọ rọ kẹ omai.—Olezi 85:8.
Whọ K’uvẹ re Ozodhẹ Ahwo O Kpọ Owhẹ Hẹ
10. Ẹvẹ “ozodhẹ ahwo” o jẹ rọ agbefẹ?
10 A fodẹ enwoma ọfa eva Itẹ 29:25, onọ o ta nọ: “Ozodhẹ ahwo okpahe ẹta.” Agbefẹ nọ ozuẹ ọ rẹ kpahe o sae jọ uwhaya nọ u re si mu arao ohọre kekeke hayo ufi nọ u re mu arao owọ. (Job 18:8-11) Epọvo na, ozodhẹ ahwo o rẹ sai kru ẹgba nọ ohwo ọ rẹ rọ t’ẹme ududu re o je wo uruemu nọ o rẹ were Ọghẹnẹ. Isiuru re a ru amọfa eva were u n’otọ ze, yọ ọjẹfiẹ iroro amọfa yọ uruemu Oleleikristi hi. Rekọ o gwọlọ owowa. Nọ ozọ oware nọ amọfa a ti ru o tẹ wọ ohwo nya i ru oware nọ Ọghẹnẹ ọ ghọ hayo sioma kpemu no eruo oware nọ Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta, yọ agbefẹ o mu ohwo ọyena no.
11. (a) Eme ọ rẹ thọ omai no uvẹ nọ ma rẹ kẹ ozodhẹ ahwo re o kpọ omai? (b) Ẹvẹ Jihova o ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ nọ e be họre kugbe ozodhẹ ahwo?
11 Ethathọ no agbefẹ otiọye na o rọ orọnikọ evaọ ẹgba nọ ọ rọ ohwo oma ha, rekọ ‘evaifihọ ỌNOWO na.’ (Itẹ 29:25b) Kugbe eva nọ a re fihọ Ọghẹnẹ, makọ ohwo nọ ọ rẹ dhomovuọ ọ rẹ sai wo udu je dikihẹ ga. Nọ otunyẹ eyero-akpọ Setan enana e gbẹ wariẹ omai họ na, ma rẹ gwọlọ yọrọ oma kẹ agbefẹ ozodhẹ ahwo. Dede nọ a riẹ Elaeja ọruẹaro na ziezi wọhọ ohwo udu, okenọ Jezibẹl o seha nọ o re kpei, avọ ozọ ọ tẹ dhẹ. (1 Ivie 19:2-18) Evaọ otọ otunyẹ, Pita ukọ na avọ ozọ ọ vro inọ ọ riẹ Jesu Kristi hi, yọ ikpe buobu evaọ obaro, ọ k’uvẹ re ozọ u ru ei dhesẹ uruemu nọ o wọso ẹrọwọ na. (Mak 14:66-71; Ahwo Galesha 2:11, 12) Rekọ, te Elaeja te Pita a dede obufihọ ẹzi rehọ yọ, avọ eva nọ a fihọ Jihova, a tẹ ruabọhọ ẹgọ Ọghẹnẹ avọ ọjẹrehọ.
12. Iriruo oke onana vẹ i dhesẹ epanọ a ro fiobọhọ kẹ ahwo jọ no re a whaha uvẹ nọ a rẹ kẹ ozodhẹ re u ru ai siuke kpemu no Ọghẹnẹ nọ a re ru eva were?
12 Idibo Jihova buobu evaọ edẹ mai na a wuhrẹ epanọ a re ro fi ozodhẹ agbefẹ kparobọ no re. Osẹri ọmoha jọ evaọ Guyana ọ ta nọ: “Eva isukulu ohọre re a whaha otunyẹ ọhwa o rẹ gaga.” Rekọ o te fibae nọ: “Ere ẹrọwọ mẹ fihọ Jihova o ga te re.” Nọ iticha riẹ ọ rehiẹe se ẹkoko evaọ iraro eklase na kpobi fiki ẹrọwọ riẹ, ọ tẹ lẹlẹ lẹ se Jihova. Uwhremu na ọ tẹ jọ emu nya i se isẹri kẹ iticha na avọ ona. Okenọ o kpohọ ẹwho riẹ evaọ Benin, ọmoha jọ nọ o je wuhrẹ kpahe ẹgwọlọ Jihova ọ tẹ gwọlọ nọ ọ rẹ raha ẹmẹdhọ jọ nọ ọsẹ riẹ ọ ma kẹe. Ọmoha na ọ riẹ nọ ẹmema na ọ rọ uzuazọ họ, fikiere ọ dhozọ riẹ hẹ, rekọ o vuhumu re nnọ eva e te dha ahwo iwhre na a vẹ gwọliẹe kpe. Ọ tẹ lẹ se Jihova, evaọ aso ọ tẹ rehọ ẹmẹdhọ na ruọ ẹwọ, ọ tẹ rahiẹe no. (Wawo Ibroziẹ 6:27-31.) Okenọ aye jọ evaọ Dominican Republic o muọ Jihova họ ẹgọ, ọzae riẹ ọ tẹ ta nọ ọ salọ ojọ te ọye omariẹ te Jihova ọnọ ọ gwọlọ. Ọzae na ọ tẹ ta nọ ọ te fa orọo na. Kọ ozọ u ti ruei siobọ no ẹrọwọ riẹ? Ọ kuyo nọ: “Otẹrọnọ me gbe-ọfariẹ, oma o hae vo omẹ, rekọ mẹ rẹ dhomovuọ Jihova Ọghẹnẹ nọ mẹ be gọ họ!” Ọ tẹ ruabọhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ, u kri hi, ọzae riẹ o te kuomagbei evaọ eruo oreva Jihova. Avọ eva kpobi nọ a re fihọ Ọsẹ odhiwu mai, ma rẹ sae whaha uvẹ nọ ma rẹ kẹ ozodhẹ ahwo re u ru omai siuke kpemu no eruo oware nọ o rẹ were Jihova.
Who Rri Ohrẹ Vo Ho
13. Oghẹrẹ agbefẹ vẹ a vẹvẹ omai unu kpahe eva 1 Timoti 6:9?
13 Dede nọ agbefẹ jọ nọ izuẹ a rẹ kpahe a re ru ai re i mu arao nọ ọ nya edhere ọyena vrẹ kpobi, a rẹ rehọ eware nọ i re si erao urru kpahe ejọ. Rọ kẹ ahwo-akpọ buobu, ere efe ọ rọ. (Matiu 13:22) Eva 1 Timoti 6:8, 9, Ebaibol na o tudu họ omai awọ nnọ emuore gbe emuẹgọ o da omai ẹro. O tẹ vẹvẹ unu nọ: “Ahwo nọ a re siuru efe a re kie ruọ ẹdawọ, je kie ẹta, je kie ruọ urusio eware igheghẹ avọ oma-onhwa buobu nọ i re suẹ ahwo ruọ ekie gbe ẹraha.”
14. (a) Eme o re ru ohwo veghe uzou kẹ ohrẹ edẹro nọ o re wo kẹ emuore gbe emuẹgọ? (b) Ẹvẹ otofa efe nọ ohwo o re wo u re ro ruei gbolo aro kẹ unuovẹvẹ nọ a kere fihọ 1 Timoti 6:9 na? (c) Edhere vẹ “isiuru ibiaro” i ro di ahwo jọ ude no kpahe agbefẹ nọ ọ be hẹrẹ ai?
14 Ghelọ unuovẹvẹ onana, agbefẹ o bi mu ibuobu keme a bi fi ohrẹ na họ iruo kẹ omobọ rai hi. Fikieme? Kọ o sae jọ nọ oheri ọ be wọ ai si ikẹ inọ a re dhomahọ eyero uzuazọ jọ nọ o gwọlọ vi “emuore gbe emuẹgọ” nọ Ebaibol na ọ hrẹ omai nọ e da omai ẹro na? Kọ a bi rri unuovẹvẹ Ebaibol na vo fikinọ a rri efe fihọ ekwakwa ahwo nọ a fe gaga? Ẹhẹriẹ nọ Ebaibol na ọ fodẹ kpobi họ ọtamuo re a fe avọ edẹro nọ a re wo evaọ emuore gbe emuẹgọ. (Wawo Ahwo Hibru 13:5.) Kọ “urusio ibiaro”—isiuru re a wo eware nọ a be ruẹ, makọ evaọ ekufiẹ ilale ẹzi rai—u bi ru ai gele isiuru egagọ uzẹme fihọ oria avivẹ? (1 Jọn 2:15-17; Hagai 1:2-8) Ẹvẹ eva e rẹ mae were ahwo nọ i bi yo ohrẹ Ebaibol na te jẹ be nya lele Ọghẹnẹ je ru egagọ Jihova họ oware nọ o mai wuzou evaọ izuazọ rai!
Ithihakọ Awaọruọ Uzuazọ Avọ Obokparọ
15. Didi iyero e be wha awaọruọ se ahwo Jihova buobu, kọ agbefẹ vẹ ma rẹ yọrọ oma kẹ okenọ ma tẹ rọ otọ otunyẹ?
15 Oware nọ o mae rọ odode vi ẹgwọlọ efe họ awaọruọ kẹ ewo ẹgwọlọ uzuazọ. Idibo Jihova buobu a be rria avọ umutho eware. A be rọ euwa buobu ruiruo re a wo emuẹgọ nọ e r’oja, oria nọ uviuwou rai a re kiẹzẹ evaọ aso, gbe umutho emuore jọ nọ a rẹ re kẹdẹ kẹdẹ. Efa jọ a bi muabọ kugbe ebẹbẹ ẹyao hayo owho obọ rai hayo orọ ahwo uviuwou. Ẹvẹ o rẹ lọhọ te re a kuvẹ kẹ iyero itieye na re i gele isiuru ẹzi no izuazọ rai!—Matiu 13:22.
16. Ẹvẹ Jihova o re ro fiobọhọ k’omai thihakọ otunyẹ uzuazọ?
16 Avọ uyoyou, Jihova ọ ta k’omai kpahe ufuoma nọ a te reawere riẹ evaọ otọ Uvie Mesaya na. (Olezi 72:1-4, 16; Aizaya 25:7, 8) O te je fiobọhọ k’omai thihakọ otunyẹ uzuazọ oke onana ẹkwoma ohrẹ nọ ọ k’omai kpahe oghẹrẹ nọ ma rẹ rọ gwọlọ eware nọ e mae r’oja. (Matiu 4:4; 6:25-34) Ẹkwoma okerefihotọ oghẹrẹ nọ o ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ evaọ oke anwae, Jihova ọ k’omai imuẹro. (Jerimaya 37:21; Jemis 5:11) Ọ k’omai ẹgba ẹkwoma eriariẹ na nnọ, makọ okpẹtu nọ o te omai kpobi, uyoyou riẹ kẹ idibo omarokpotọ riẹ o dọmu. (Ahwo Rom 8:35-39) Rọ kẹ enọ i bi fievahọ Jihova, o whowho nnọ: “Mẹ sae se owhẹ ba hayo kiukeku owhẹ gbehe.”—Ahwo Hibru 13:5.
17. Kẹ iriruo epanọ ahwo nọ e rọ otọ uye a sae rọ ruabọhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ no.
17 Avọ ogaga fiki eriariẹ nana, Ileleikristi uzẹme a rẹ ruabọhọ ẹnya kugbe Ọghẹnẹ ukpenọ a re kuomarẹriẹ kpohọ idhere akpọ. Eme ifofe odode akpọ evaọ udevie iyogbere evaọ ekwotọ buobu họ, ẹrehọ eware ahwo nọ a wo buobu re whọ rọ kuọ uviuwou ra o rọ ujitho ho. Rekọ ahwo nọ a be rehọ ẹrọwọ nya a rẹ se eriwo ọyena. A rri ọjẹrehọ Ọghẹnẹ ghaghae vi oware ofa kpobi, a te je rri bru rie re ọ ghale uruemu oruọzewọ rai. (Itẹ 30:8, 9; 1 Ahwo Kọrint 10:13; Ahwo Hibru 13:18) Aye-uku jọ evaọ India ọ ruẹ nọ unevaze re a ruiruo avọ ona u fiobọhọ kẹe thihakọ no. Ukpenọ o re weri kẹ akpọ riẹ, ọ riẹ inọ, otẹrọnọ ọ kaki fi Uvie Ọghẹnẹ gbe ẹrẹreokie riẹ họ oria ọsosuọ evaọ uzuazọ riẹ, Jihova ọ te ghale omodawọ riẹ re ọ ruẹ oware nọ ọ rẹ rọ ko omobọ riẹ gbe ọmọzae riẹ. (Matiu 6:33, 34) Ahwo idu buobu nya akpọ na soso wariẹ a dhesẹ no inọ, makọ okpẹtu nọ a rẹ ruẹ uye riẹ kpobi, Jihova họ adhẹzọ gbe ọthuke rai. (Olezi 91:2) Kọ ere o rọ k’owhẹ?
18. Eme họ usiavẹ ẹwhaha egbefẹ Setan?
18 Nọ ma gbẹ be rria eyero-akpọ ọnana, egbefẹ e rẹ jariẹ nọ a rẹ whaha. (1 Jọn 5:19) Ebaibol ọ fodẹ enana je dhesẹ edhere nọ ma rẹ rọ dhẹ vabọ. Ahwo nọ a ghine you Jihova je wo uvi ozodhẹ nọ a re ro ruei eva dha ha a rẹ sae whaha egbefẹ eyena avọ obokparọ. A tẹ ruabọhọ ‘ẹnya evaọ ẹzi,’ a ti kie kẹ idhere akpọ họ. (Ahwo Galesha 5:16-25) Uvẹ nọ a rẹ rọ nya lele Ọghẹnẹ, nọ a rẹ rọ reawere usu okpekpe kugbei bẹdẹ bẹdẹ, o rọ obaro kẹ enọ e ghinẹ bọ izuazọ rai wariẹ usu kugbe Jihova kpobi.—Olezi 25:14.
Eme Họ Uyo Ra?
◻ Ẹvẹ evaifihọ omobọ ohwo o sae rọ jọ agbefẹ?
◻ Eme ọ rẹ thọ omai no ozodhẹ ahwo nọ o rẹ kpọ omai?
◻ Eme ọ rẹ sai ru omai kie no efihiruo ohrẹ enwoma ilale efe?
◻ Eme ọ rẹ sai ru omai whaha agbefẹ awaọruọ uzuazọ?
[Pictures on pages 12, 13]
Ahwo buobu a ruabọhọ ẹnya lele Ọghẹnẹ no evaọ uzuazọ rai kpobi