Kọ Jihova Ọ Yare Mi Omai Bu Hrọ?
“Eme ỌNOWO na ọ jọ obọ rai gwọlọ rekọ re wha ru onọ u kiẹrẹe, wha ve kielele uyoyou, re wha jẹ rehọ oma kpotọ nya lele Ọghẹnẹ rai?”—MAEKA 6:8.
1. Eme ọ rẹ sae whae ze nọ ahwo jọ a gbẹ be rọ gọ Jihova ha?
JIHOVA ọ gwọlọ oware jọ mi ahwo riẹ. Rekọ nọ who te se eme obehru na nọ a rehọ no eruẹaruẹ Maeka ze na, whọ rẹ sai ku ei họ nnọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ i wo iroro. Ghele na, ahwo buobu a be gọ Ọnọma Oride mai na ha, yọ ejọ nọ e jẹ gọe vẹre a seba no. Fikieme? Keme a roro nọ eware nọ Ọghẹnẹ ọ yare mi omai i bu hrọ. Rekọ ere o rọ? Hayo kọ ẹbẹbẹ na o sae jọ oghẹrẹ nọ ohwo o bi roro kpahe oware nọ Jihova ọ gwọlọ? Ikuigbe jọ nọ a kere fihọ otọ i ru ẹme na vẹ k’omai.
2. Ono họ Neaman, kọ eme ọruẹaro Jihova ọ ta kẹe nọ o ru?
2 Neaman, oletu egbaẹmo ahwo Siria, o wo oti, rekọ a tẹ hrẹ riẹ nnọ ọruẹaro Jihova jọ ọ rọ obọ Izrẹl ọnọ ọ rẹ sai siwi iei. Fikiere Neaman avọ ahwo riẹ a tẹ wọ kpohọ Izrẹl a tẹ te ziọ uwou Elaesha, ọruẹaro Ọghẹnẹ na. Ukpenọ o no uwou riẹ ze ti yere ọrara ologbo riẹ, Elaesha o te vi odibo riẹ re ọ ta kẹ Neaman nọ: “Nya e họ isiahrẹ eva ethẹ Jọdan, uwo oma ra o rẹ te ruẹrẹ họ, whọ rẹ te fua.”—2 Ivie 5:10.
3. Fikieme Neaman ọ rọ kake se nọ o re ru oware nọ Jihova ọ yare?
3 Otẹrọnọ Neaman o ru lele ẹgwọlọ nọ ọruẹaro Ọghẹnẹ ọ ta kẹe na, ẹyao ọtọtọ riẹ na o ti kpo. Fikiere, kọ Jihova ọ jọ obọ riẹ yare bu hrọ? Vievie. Ghele na, Neaman ọ se nọ o re ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ. O veghe uzou anọ: “Kọ Abana avọ Papa, ithẹ obọ Damaskọs, i gbe woma vi ame nọ ọ rọ eva Izrẹl kpobi? Kọ omẹ gbẹ hae jọ eva rai họ re mẹ fo?” Nọ ọ ta ere no, Neaman avọ ofu o te kuomarẹriẹ nyavrẹ.—2 Ivie 5:12.
4, 5. (a) Eme họ osohwa kẹ ẹmeoyo Neaman, kọ didi owọ ọ jẹ okenọ u tei obọ? (b) Eme ma te ta kpahe obọnana?
4 Ghinọ eme họ ẹbẹbẹ Neaman? Orọnikọ ẹgwọlọ na o ga vi onọ ọ rẹ sae nyate he. Avọ areghẹ idibo Neaman a tẹ ta kẹe nọ: “Otẹrọnọ ọruẹaro na ọ ta nọ who ru oware ulogbo jọ, kọ who gbe he ru ei? Kinọ ọ jẹ vabe ta kẹ owhẹ nọ nyae họ whọ fo, kọ whọ gbẹ nya?” (2 Ivie 5:13) Ẹbẹbẹ na họ uruemu Neaman. O roro nọ a te rehọ ọghọ nọ o fo kẹe rọ kẹe no ho yọ o roro nọ a ta kẹe nọ o ru oware omovuọ nọ u fioka ha. Rekọ, nọ Neaman o yo ohrẹ areghẹ idibo riẹ o te du oma họ Ethẹ Jọdan na isiahrẹ. Dai roro oghọghọ riẹ nọ a “wariẹ oma riẹ ru wọhọ oma ọmọfofa, ọ tẹ fo”! Ọ vọ avọ uyere. Ofariẹ, Neaman o te whowho nọ no oke oyena vrẹ, ọ te gbẹ gọ ọghẹnẹ ọfa ha rekọ Jihova.—2 Ivie 5:14-17.
5 Evaọ ikuigbe ohwo-akpọ kpobi, Jihova ọ yare mi ahwo riẹ re a lele ẹgwọlọ sa-sa no. Ma zizie owhẹ re whọ kiẹ ejọ rai riwi. Nọ ma bi ru ere na, nọ oma ra oghẹrẹ uyo nọ whọ hae kẹ o hae jọnọ Jihova ọ yare owhẹ re who ru eware itieye na. Kẹsena, ma vẹ te kiẹ eware nọ Jihova ọ gwọlọ mi omai nẹnẹ riwi.
Eware nọ Jihova Ọ Gwọlọ Evaọ Oke nọ U Kpemu
6. Eme a ta kẹ ọzae gbe aye ọsosuọ na nọ a ru, kọ didi owọ whọ hae jẹ kẹ uthubro utioye na?
6 Jihova ọ ta kẹ ọzae gbe aye ọsosuọ na, Adamu avọ Ivi, re a yọrọ emọ, rẹro te otọakpọ na, jẹ sẹro erao. A tẹ jẹ rehọ uwou ulogbo nọ o wọhọ ọgbọ ghale ọzae na avọ aye riẹ. (Emuhọ 1:27, 28; 2:9-15) Rekọ awhaha jọ ọ jariẹ. Ure jọ o jariẹ nọ a rẹ re ubi riẹ hẹ, ovo evaọ usu ire buobu nọ e be mọ ibi nọ e jọ ọgbọ Idẹn na. (Emuhọ 2:16, 17) Ẹgwọlọ ọyena o bu hrọ họ, ogbẹrọ ere? Kọ o hae were owhẹ re who ru iruo yena gba avọ irẹro ẹrria bẹdẹ bẹdẹ evaọ omokpokpọ ogbagba? Dedenọ ọdawo-ahwo ọ roma via evaọ ọgbọ na, kọ whọ gbẹ hae se avro riẹ? Kọ whọ gbẹ hae rọwo inọ Jihova o wo udu nọ o re ro fi uzi họ?—Emuhọ 3:1-5.
7. (a) Didi iruo a rọ kẹ Noa, kọ didi ọkparesuọ ọ nyaku? (b) Ẹvẹ who rri oware nọ Jihova ọ yare mi Noa na?
7 Uwhremu na, Jihova ọ ta kẹ Noa re o ku okọ nọ a rẹ rọ zọ vrẹ ẹvo akpọ-soso na. Fikinọ okọ na o jọ ruaro, iruo na e jọ okolo ho yọ ẹkoko gbe omagbẹre e jọ etoke ekuo okọ na. Ghele na, ẹvẹ uvẹ-ọghọ riẹ o rro te kẹ Noa re ọ sai siwi uviuwou riẹ kugbe erao buobu! (Emuhọ 6:1-8, 14-16; Ahwo Hibru 11:7; 2 Pita 2:5) A hae kẹ owhẹ iruo itieye na, kọ whọ hai ruiruo gaga re who ru ei gba? Hayo kọ whọ hai ku ei họ nọ Jihova ọ be gwọlọ eware mi owhẹ bu hrọ?
8. Eme a ta kẹ Abraham nọ o ru, kọ eme a rehọ ẹmeoyo riẹ dhesẹ?
8 Ọghẹnẹ ọ ta kẹ Abraham nọ o ru oware jọ nọ o jọ gaga, ọ ta kẹe nọ: “Rehọ ọmọzae ra na, ọmọzae ọvo ra na Aiziki, ọnọ who you, re whọ nya kpo otọ obọ Moraya, whọ jọ etẹe rehọ iẹe dhe-idhe emahọ.” (Emuhọ 22:2) Nọ orọnọ Jihova ọ y’eyaa inọ Aiziki nọ o ri wo ọmọ evaọ oke oyena ha na o ti wo emọ na, a dawo ẹrọwọ nọ Abraham o wo fihọ ẹgba Ọghẹnẹ nọ o re ro zihe uzuazọ Aiziki ze. Okenọ Abraham ọ jẹ te gwọlọ rọ Aiziki dheidhe, Ọghẹnẹ ọ tẹ thọ ọmoha na. Oware nana nọ o via na u dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ te rọ Ọmọ obọ riẹ rọkẹ fiki ahwo-akpọ uwhremu na ọ vẹ jẹ kpare iẹe.—Emuhọ 17:19; 22:9-18; Jọn 3:16; Iruẹru 2:23, 24, 29-32; Ahwo Hibru 11:17-19.
9. Fikieme oware nọ Jihova ọ yare mi Abraham u gbe ro bu hrọ họ?
9 Ahwo jọ a re roro nọ Jihova Ọghẹnẹ ọ yare eware mi Abraham bu hrọ. Rekọ oyena yọ uzẹme? Kọ o ghinẹ rrọ ababọ-uyoyou kẹ Ọnọma omai, ọnọ ọ rẹ sae kpare iwhuowhu, re ọ yare nnọ ma yoẹme kẹe o tẹ make rọnọ o te lẹliẹ omai jọ owezẹ ubroke evaọ uwhu? Jesu Kristi avọ ilele ọsosuọ riẹ a roro ere he. U no rai eva ze re a ruẹ-uye olahiẹ ugboma, makọ uwhu dede, re a ruẹsi ru oreva Ọghẹnẹ. (Jọn 10:11, 17, 18; Iruẹru 5:40-42; 21:13) Kọ otẹrọnọ eware i nwene, kọ u ti no owhẹ eva ze re who ru epọvo na? Roro kpahe eware jọ nọ Jihova ọ gwọlọ mi enọ e rọwo nnọ a rẹ jọ ahwo riẹ.
Uzi Jihova kẹ Izrẹl
10. Amono a yeyaa nọ a re ru oware nọ Jihova ọ yare kpobi, kọ eme ọ kẹ rai?
10 Emọ Abraham ẹkwoma ọmọzae riẹ Aiziki gbe ọmọ-uruọmọ riẹ Jekọp, hayo Izrẹl, a rro ziheruọ orẹwho Izrẹl. Jihova o siwi emọ Izrẹl no igbo evaọ Ijipti. (Emuhọ (Emuhọ 32:28; 46:1-3; 2 Samuẹle 7:23, 24) U kri hi, a tẹ yaa nọ a re ru oware kpobi nọ Ọghẹnẹ ọ yare mi ai. A ta nọ: “Onọ ỌNOWO na ọ ta kpobi ma re ruẹ.” (Ọnyano 19:8) Fikinọ o were emọ Izrẹl re o su ai, Jihova ọ tẹ kẹ orẹwho na izi nọ i bu vi 600, kugbe Ijaje Ikpe na. Evaọ obaro, a tẹ te riẹ izi nana nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ẹkwoma Mosis kẹ na wọhọ Uzi na.—Ẹzra 7:6; Luk 10:25-27; Jọn 1:17.
11. Eme họ ẹjiroro Uzi na jọ, kọ eme họ izi jọ nọ i ru rie gba?
11 Ẹjiroro ọ Uzi na jọ họ re o thọ emọ Izrẹl ẹkwoma ẹkẹ obọdẹ izi nọ e rẹ kpọ eware wọhọ emamọ uruemu kpahọ owezẹ ezae avọ eyae, eki nọ a rẹ tho kugbe, gbe ẹruorote ọmọ. (Ọnyano 20:14; Iruo-Izerẹ 18:6-18, 22-24; 19:35, 36; Iziewariẹ 6:6-9) A kẹ izi kpahe uzuazọ nọ a re yeri kugbe ibe ahwo gbe erao amọfa. (Iruo-Izerẹ 19:18; Iziewariẹ 22:4, 10) Izi nọ i w’obọ kpahe ehaa ẹgbukpe gbe omakugbe kẹ egagọ i re fiobọhọ yọrọ edikihẹ abọ-ẹzi ahwo na.—Iruo-Izerẹ 23:1-43; Iziewariẹ 31:10-13.
12. Eme họ ugogo ẹjiroro Uzi na?
12 Pọl ukọ na o muẹrohọ ẹjiroro ologbo jọ ọrọ Uzi na, o kere nọ: “Fiki uzioraha a je fi ei họ bẹsenọ ubi nọ a ya eya na kẹ [Kristi] ọ rẹ te tha.” (Ahwo Galesha 3:19) Uzi na o kareghẹhọ emọ Izrẹl inọ a gba ha. Fikiere, u re vevẹ, a gwọlọ idheidhe egbagba nọ i re si izieraha rai no riẹriẹriẹ. (Ahwo Hibru 10:1-4) Fikiere a fi Uzi na họ re o ruẹrẹ ahwo na kpahe re a jẹ Jesu rehọ, ọnọ ọ rọ Mesaya, hayo Kristi na. Pọl o kere nọ: “Uzi na oye o jọ owuhrẹ mai re o ruẹse rehọ omai bru Kristi ze, re ma ruẹse wo unuzou fiki orọwọ.”—Ahwo Galesha 3:24.
Kọ Uzi Jihova O Jọ Gbẹgbẹdẹ?
13. (a) Ẹvẹ ahwo-akpọ sebaẹgba a rri Uzi na, kọ fikieme? (b) Kọ Uzi na o ghinẹ jọ owha ogbẹgbẹdẹ?
13 Dede nọ Uzi na o jọ ‘fuafo, kiẹrẹe je woma,’ ahwo buobu a rri rie fihọ owha ogbẹgbẹdẹ. (Ahwo Rom 7:12) Fikinọ Uzi na o gba, emọ Izrẹl a sae nyate ute ukpehru riẹ hẹ. (Olezi 19:7) Oye jabọ Pita ukọ na o je sei “owha . . . o nọ esẹ mai hayo oma mai a [sae] wha gbe he.” (Iruẹru 15:10) Dede na, orọnikọ Uzi na o jọ gbẹgbẹdẹ hẹ, yọ ẹmeoyo kẹe o jọ erere kẹ ahwo na.
14. Didi iriruo jọ i dhesẹ nọ Uzi na u wo erere kẹ emọ Izrẹl?
14 Wọhọ oriruo, evaọ otọ Uzi na, a re fi oji họ uwou-odi hi rekọ o re ruiruo re ọ hwa oware nọ o tho na akuava hayo bu vi ere. Fikiere uvumọ oware u re vru ku ọnọ a tho na ha, hayo kọ a rẹ lahiẹ ahwo nọ a bi ruiruo gaga na re a rọ ko enọ e rọ uwou-odi. (Ọnyano 22:1, 3, 4, 7) O ghọ emu nọ ọ rẹ wha enwoma ze. A gbe there esi ziezi hi, o sae wha ẹyao trichinosis ze, yọ ọruke ọ rẹ wha ẹyao tularemia ze. (Iruo-Izerẹ 11:4-12) Epọvo na re, Uzi na o jọ ọthọwẹ ẹkwoma ẹghọ obọrote ori. Otẹrọnọ ohwo ọ kaobọ te ori, ọ rẹ họ jẹ fọrọ iwu riẹ. (Iruo-Izerẹ 11:31-36; Ikelakele 19:11-22) A rẹ tọ isọ h’otọ, onana o rẹ thọ ahwo na no ẹvaha emerao-ẹyao, enọ ekiotọ-eriariẹ a kiẹ via kẹlena evaọ oge ọgbọna.—Iziewariẹ 23:13.
15. Eme o jọ owha ogbẹgbẹdẹ kẹ emọ Izrẹl?
15 Uzi na o gwọlọ eware mi ahwo na bu hrọ họ. Rekọ a sae ta epọvo na kpahe ahwo nọ a jẹ f’otọ Uzi na ha. Kpahe izi nọ a fihọ, A Dictionary of the Bible, onọ James Hastings o kere, u muẹrohọ nọ: “A rehọ oghoghẹrẹ izi wariẹ ujaje Ebaibol kpobi. . . . Fikiere a tẹ daoma re a rọ Uzi na kpọ iruẹru kpobi, jẹ rehọ eriariẹ nọ e kare ohrọ kpọ owọjẹ ohwo kpobi n’uzou obọ rai ze. . . . Ohwo ọ gbẹ jẹ rehọ iroro-oziẹbro riẹ ru uvumọ oware he; a tẹ raha ogaga ẹme Ọghẹnẹ muotọ jẹ rehọ izi oghoghẹrẹ ruru ei.”
16. Eme Jesu ọ ta kpahe izi gbe iruemu anwae egbẹgbẹdẹ erọ isu egagọ na?
16 Jesu Kristi ọ whọku isu egagọ nọ i fi izi buobu họ, ta nọ: “A gba ewha egbẹgbẹdẹ nọ e rẹ bẹ ẹwha, a vẹ wọ ae họ ikoko ahwo; rekọ yọ ae omarai a rẹ sae rọ uziobọ rai kpare ai kpehru hu.” (Matiu 23:2, 4) O dhesẹ kẹ ai nnọ izi egbẹgbẹdẹ gbe iruemu anwae obọ rai, kugbe orufuọ oghoghẹrẹ na, i ru ‘ẹme Ọghẹnẹ kuẹku no.’ (Mak 7:1-13; Matiu 23:13, 24-26) Makọ taure Jesu ọ tẹ te ziọ otọakpọ, iwuhrẹ egagọ evaọ Izrẹl a jẹ vẹ eware nọ Jihova ọ gwọlọ tu.
Oware nọ Jihova Ọ Be Ghinẹ Yare
17. Fikieme idhe emahọ emọ Izrẹl nọ e kare ẹrọwọ e gbẹ rọ were Jihova ha?
17 Ẹkwoma Aizaya ọruẹaro na, Jihova ọ ta nọ: “Idhe emahọ nọ a rehọ emegbo gbe erawo epoporiẹ dhe kẹ omẹ i te no; me wo evewerọ evo kpahọ azẹ iruẹ-ezae, hayo igodẹ, hayo ikri hi.” (Aizaya 1:10, 11) Fikieme Ọghẹnẹ ọ be rọ dheva kpahe idheidhe nọ ọye ọvo ọ yare evaọ Uzi na? (Iruo-Izerẹ 1:1–4:35) Fikinọ ahwo na a je rri rie vo. Fikiere, ọ tẹ hrẹ rae nọ: “Wha họ oma rai, wha ru oma rai fo. Wha siọ ugberuo rai no eva aro mẹ no. Wha se umuomu ba eruo, wha wuhrẹ uruemu ezi u ruo; wha gwọlọ oziẹokiẹrẹe, wha si oma no okienẹ; wha thọ enọ i wo esẹ hẹ, wha mi eyaeuku unu gu.” (Aizaya 1:16, 17) Kọ onana u gbe fiobọhọ k’omai vuhu oware nọ Jihova ọ gwọlọ mi idibo riẹ?
18. Eme Jihova ọ jẹ ghinẹ yare mi emọ Izrẹl?
18 Jesu o dhesẹ oware nọ Ọghẹnẹ ọ ghinẹ gwọlọ. O ru ere okenọ a nọe onọ na, “Ujaje ovẹ o mae ro eva izi na?” Jesu ọ tẹ kuyo nọ: “ ‘Whọ rẹ rehọ eva ra kpobi, gbe ẹzi ra kpobi, gbe iroro ra kpobi, you Ọnowo na Ọghẹnẹ ra. Onana họ ujaje ulogbo gbe o nọ o rọ aro. O rọ avivẹ o wọhiẹ e re nọ, You omọfa epanọ who you oma ra. Eva ijaje ivẹ enana uzi na soso gbe eruẹaro na ehwa e.’ ” (Matiu 22:36-40; Iruo-Izerẹ 19:18; Iziewariẹ 6:4-6) Mosis ọruẹaro na ọ ta ẹme ọvo na nọ ọ nọ inọ: “Eme ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ jọ obọ rai gwọlọ, ogbẹrọnọ ozọ ỌNOWO Ọghẹnẹ rai wha rẹ dhẹ, wha vẹ nya eva idhere riẹ, wha ve yo yei, wha vẹ rehọ eva rai kpobi ga ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai, gbe ẹzi rai kpobi. Wha ve je koko izi gbe ijaje ỌNOWO na?”—Iziewariẹ 10:12, 13; 15:7, 8.
19. Ẹvẹ emọ Izrẹl a jẹ rọ daoma ru oma ọrẹri, rekọ eme Jihova ọ ta kẹ ae?
19 Ghelọ oruthọ rai, emọ Izrẹl a gwọlọ dhesẹ nọ a rọ fuafo. Dede nọ Uzi na o gwọlọ emuọseba evaọ Ẹdẹ Omavoro ẹgbukpe na ọvo, a te muọ emu họ ẹseba kiti kiti. (Iruo-Izerẹ 16:30, 31) Rekọ Jihova ọ tẹ whọku ai, ta nọ: “Kọ ogbẹrọnọ onana họ emuọseba nọ mẹ gwọlọ: nọ a rẹ ra ifi igbo umuomu, jegbe ifi owhowha ẹrano, re a siobọno otu nọ a kienyẹ, je si uye kpobi no ai uzou? Ogbẹrọnọ emuore rai nọ whai avọ otu nọ ohọo u re kpe a gbẹ ghale, jẹ rehọ iyogbere nọ i wo iwou hu rọ ze iwou rai, nọ wha ruẹ otu nọ ọ rọ [ẹbẹba], wha ve zuo ai re wha se oma rai ba eku dhere imoni obọ rai?”—Aizaya 58:3-7.
20. Fikieme Jesu ọ rọ fiki riẹ whọku otu eviẹwẹ egagọ na?
20 Emọ Izrẹl omoya nana a wo ẹbẹbẹ nọ o tho ọrọ eviẹwẹ egagọ enọ Jesu ọ ta kẹ nọ: “Wha be hwosa abọvo abọ-akpe ebe egbrọge gbe ibi irovrẹ gbe ibi izuwoaka, wha tẹ siọ eware Uzi, oziẹ-okiẹrẹe, gbe ohrọ gbe orọwọ nọ e mae ro ba; whaọ ufore wha ru enana, rekọ wha hẹ siọ edekọ ba eruo gbe he.” (Matiu 23:23; Iruo-Izerẹ 27:30) Kọ eme ọ Jesu na i gbe fiobọhọ k’omai wo ovuhumuo oware nọ Jihova ọ ghinẹ gwọlọ mi omai?
21. Ẹvẹ Maeka ọruẹaro na ọ rọ gba oware nọ Jihova ọ gwọlọ gbe onọ ọ gwọlọ họ ekru?
21 Re u ru oware nọ Jihova ọ gwọlọ mi omai gbe onọ ọ gwọlọ họ vevẹ, Maeka ọruẹaro Ọghẹnẹ ọ nọ inọ: “ ‘Eme me re ro bru ỌNOWO na re me diguẹ eva obaro Ọghẹnẹ nọ o kpehru? Kọ idhemahọ mẹ rẹ wha bru ei, emọ-iruẹ nọ i te ẹgbukpe? Kọ igodẹ eno-ivẹ gbe abọ e rẹ were ỌNOWO na gbe eno udhegbisoi e rọ ithẹ ewhri? Kọ mẹ rehọ ọmọnwara mẹ hwosa iruthọ mẹ, gbe ubi oma mẹ rọ hwosa uzioraha ẹzi mẹ?’ Whai ahwo, o dhesẹ eware iwoma kẹ owhai no; eme ỌNOWO na ọ jọ obọ rai gwọlọ rekọ re wha ru onọ u kiẹrẹe, wha ve kielele uyoyou, re wha jẹ rehọ oma kpotọ nya lele Ọghẹnẹ rai?”—Maeka 6:6-8.
22. Eme Jihova ọ gwọlọ dẹẹ mi ahwo nọ e jọ otọ Uzi na?
22 Fikiere, eme Jihova ọ ghinẹ gwọlọ dẹẹ mi enọ e jẹ rria evaọ otọ Uzi na? Whaọ, a re you Jihova Ọghẹnẹ. Ofariẹ, Pọl ukọ na ọ ta nọ: “Keme uzi na kpobi ogbae eva ẹme ọvo; eva onana nọ, ‘Who re you omọfa epanọ who you oma ra.’ ” (Ahwo Galesha 5:14) Epọvo na, Pọl ọ ta kẹ Ileleikristi evaọ Rom nọ: “Ọnọ o you ọrivẹ riẹ, o ru uzi na gba no. . . . Fikiere uyoyou họ orugba uzi na.”—Ahwo Rom 13:8-10.
U Bu Hrọ Họ
23, 24. (a) Fikieme u gbe ro bu hrọ kẹ omai hi re ma ru oware nọ Jihova ọ yare? (b) Eme ọfa ma te ta kpahe?
23 Oghẹrẹ Ọghẹnẹ oyoyou, avọ iroro, gbe ohrọ nọ Jihova ọ rọ u gbe si omai urru? Ọmọ ọvo riẹ nọ o yẹ, Jesu Kristi, ọ ziọ otọakpọ re ọ kpare uyoyou Ọghẹnẹ kpehru—re o ru ahwo riẹ epanọ a ghare te kẹ Jihova. Bi dhesẹ uyoyou Ọghẹnẹ, Jesu ọ ta kpahe ọvra arata gheghe inọ: “Ọvuọvo rai o re kie otọ emu Ọsẹ rai hi.” Fikiere o te ku ei họ nọ: “Fikiere wha dhẹ ozọ họ; wha wo aghae vi emevra buobu.” (Matiu 10:29-31) Evaọ uzẹme, u re bu hrọ k’omai hi re ma ru oware kpobi nọ Ọghẹnẹ oyoyou otiọye ọ yare!
24 Rekọ, eme Jihova ọ gwọlọ mi omai nẹnẹ? Kọ fikieme ahwo jọ a je bi roro nọ Ọghẹnẹ ọ be yare bu hrọ? Ma tẹ kiẹ enọ nana riwi, ma te ruẹ oware nọ o rọ rrọ uvẹ-ọghọ oghaghae re ma ru oware kpobi nọ Jihova ọ yare.
Kọ Whọ Sae k’Uyo?
◻ Fikieme ahwo jọ a jẹ se ẹgọ Jihova?
◻ Ẹvẹ ẹgwọlọ Jihova o ro nwene evaọ udevie ikpe na kpobi na?
◻ Didi iruo Uzi na u ru?
◻ Fikieme oware nọ Jihova ọ yare mi omai u gbe ro bu hrọ họ?
[Picture on page 7]
Izi ahwo, wọhọ orufuọ egheghẹrẹ na, i ru egagọ fihọ owha ogbẹgbẹdẹ no