Enọ E Kpako No—Ibe Inievo Ileleikristi Mai Nọ E Rrọ Ghaghae
“Enọ a kọ fihọ uwou Jihova . . . a re ti vihọ. A te jọ gaga ghele evaọ oke owho.”—OLEZI 92:13, 14, NW.
1. Ẹvẹ ahwo buobu a bi rri otu nọ e kpako no?
JIHOVA o you idibo ẹrọwọ riẹ kpobi, te enọ e kpako no. Dede na, wọhọ epanọ ikelakele jọ nọ a ru evaọ orẹwho ọ America soso e ta, a bi gbabọkẹ hayo lahiẹ enwenọ abọvo ima erọ ekpako nọ e rrọ orẹwho yena kukpe kukpe. Iyẹrẹ itieye na nọ i bi no eria avọ eria ze u dhesẹ nnọ akpọ na soso a be jọ lahiẹ ahwo nọ e kpako no. Ukoko jọ o ta nọ uzedhe oware nọ o be wha ẹbẹbẹ nana ze họ “eriwo odode nọ ahwo buobu a wo . . . inọ ahwo nọ a kpako no a vrẹ oke nọ a ro w’iruo no, a gbe wo ẹgba nọ a re ro ru oware ovo ho yọ owha nọ a be rọ hwa amọfa o ga hrọ.”
2. (a) Ẹvẹ Jihova o bi rri idibo ẹrọwọ riẹ nọ e kpako no? (b) Didi eme ọbọga nọ e rẹ sasa oma e rrọ Olezi 92:12-15?
2 Jihova Ọghẹnẹ o rri idibo omurokpotọ riẹ nọ e kpako no ghaghae. Ọ be tẹrovi “ohwo nọ ma rrọ evaọ obeva”—uyero abọ-ẹzi mai—viukpọ ọnyaba ugboma iwo mai. (2 Ahwo Kọrint 4:16, NW ) Ma jọ evaọ Ẹme riẹ, Ebaibol na, duku eme ọbọga nana nọ e rẹ sasa oma: “Okiẹrẹe ọ rẹ rua wọhọ oriẹ, ọ vẹ jẹ rro wọhọ ure olothi eva Lebanọn. Enọ a kọ fihọ uwou Jihova, evaọ ọgua Ọghẹnẹ mai, a re ti vihọ. A te jọ gaga ghele evaọ oke owho, a te gbẹ jọ bọbọbọ avọ ẹgba, ro dhesẹ nọ Jihova o kiẹrẹe.” (Olezi 92:12-15, NW ) Eria Ikereakere nana nọ who re roro kpahe i ti dhesẹ uvi idhere jọ nọ whai enọ e kpako no na wha sae rọ zọhọ fihọ okugbe inievo Ileleikristi na.
“A te Jọ Gaga Ghele Evaọ Oke Owho”
3. (a) Fikieme a rọ rehọ ahwo okiẹrẹe wawo iriẹ? (b) Ẹvẹ enọ e kpako no a sae rọ “jọ gaga ghele evaọ oke owho”?
3 Ọso-ilezi na ọ rehọ ikiẹrẹe na wawo iriẹ ‘nọ a kọ fihọ ọgua Ọghẹnẹ mai.’ A rẹ “jọ gaga ghele evaọ oke owho.” Efafa Ebaibol ọfa o se nọ: “A rẹ gbẹ mọ ibi evaọ edẹ owho.” (Efafa ọ Tanakh) Kọ whọ gbẹ rọwo inọ onana yọ ẹme nọ ọ rẹ kẹ ọbọga? A jẹ hae ruẹ iriẹ nọ e rrọ thethei goba evaọ egua nọ e jọ ofẹ Ovatha-Ọre evaọ etoke Ebaibol. U te no erru rai no, a rri iriẹ ghaghae fiki ihredi nọ e rẹ ba, yọ iriẹ jọ e tẹ make rria vrẹ ikpe udhusoi no e rẹ gbẹ ba ihredi ghele.a Ẹkwoma egagọ uzẹme nọ whọ rẹ t’owọ mu gidigba, whọ te sae “mọ ibi evaọ iruo iwoma kpobi” epọvo na re.—Ahwo Kọlọsi 1:10.
4, 5. (a) Emamọ ubi vẹ u fo nọ Ileleikristi a rẹ mọ? (b) Kẹ iriruo ahwo jọ nọ e kpako no nọ a rehọ ‘unu rai jiri’ Ọghẹnẹ evaọ Ikereakere na.
4 Jihova o rẹro nọ Ileleikristi a rẹ rehọ ‘unu rai jiri iei,’ jẹ ta kpahe ẹjiroro riẹ. (Ahwo Hibru 13:15) Kọ wọhọ ọkpako, onana u te owhẹ re? Ẹhẹ, u t’owhẹ.
5 Ebaibol na e vọ avọ iriruo otu nọ e kpako no nọ e rehọ aruọwha se osẹri kpahe odẹ Jihova gbe ẹjiroro riẹ. Mosis ọ kpako vrẹ “udhukposa gbe ikpe” no evaọ okenọ Jihova ọ rehọ iẹe mu wọhọ ọruẹaro gbe ohwo ẹro riẹ. (Olezi 90:10; Ọnyano 4:10-17) Owho o whaha Daniẹl ọruẹaro na ha nọ ọ gbẹ rọ rehọ aruọwha se osẹri kpahe udu esuo-ehrugbakpọ Jihova ha. O wọhọ nọ Daniẹl ọ jọ ole ikpe 90 eva okenọ Bẹlsheza o zizie ie re ọ fa otọ eme igbunu nọ a kere fihọ ugbẹhẹ na. (Daniẹl, uzou avọ 5) Kọ ẹvẹ kpahe Jọn ukọ nọ ọ kpako no na? Kẹle ubrobọ ekuhọ iruo riẹ, a mu rie fihọ uwou-odi evaọ ukoliko ọ Patmọs “fiki ẹme Ọghẹnẹ gbe isẹri Jesu.” (Eviavia 1:9) Ẹsejọhọ whọ te kareghẹhọ amọfa nọ a jọ Ebaibol na fodẹ enọ a rehọ ‘unu rai jiri’ Ọghẹnẹ evaọ ikpe owho rai.—1 Samuẹle 8:1, 10; 12:2; 1 Ivie 14:4, 5; Luk 1:7, 67-79; 2:22-32.
6. Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rọ rehọ “ekpako” ruẹaro no evaọ edẹ urere enana?
6 Be wariẹ eme ọruẹaro Hibru na, Joẹl, Pita ukọ na o whowho nọ: “ ’Ọghẹnẹ ọ ta nọ, Orẹtejọ eva edẹ urere, me re ti ku Ẹzi mẹ ku ehru iwo kpobi [jegbe “ekpako” na], . . . a vẹ te ruẹaro.’ ” (Iruẹru 2:17, 18; Joẹl 2:28) Epọvo na re, evaọ edẹ urere enana, Jihova ọ rehọ enọ e kpako no evaọ utu enọ a wholo gbe “igodẹ efa” na ro whowho ẹjiroro riẹ no. (Jọn 10:16) Ejọ evaọ usu enana a rehọ ẹrọwọ mọ ibi Uvie evaọ ikpe buobu no.
7. Kẹ oriruo epanọ enọ e kpako no a sae rọ ruabọhọ ẹmọ ibi Uvie ghelọ ebẹbẹ nọ i re lele owho.
7 Roro kpahe Sonia nọ o mu iruo ọkobaro oke-kpobi họ evaọ 1941. Dede nọ o lele ẹyao nọ ọ rẹ kaki kpoho muabọ evaọ oke thethei, kẹse kẹse ọ jẹ hai ru ebe-iwuhrẹ Ebaibol evaọ uwou riẹ. Sonia ọ ta nọ: “Ewhowho emamọ usi na yọ abọjọ uzuazọ mẹ. Eva uzẹme, mẹ rẹ sae rria ababọ riẹ hẹ. Mẹ se nọ mẹ rẹ se iẹe ba ewhowho ho.” Omoke jọ nọ u kpemu, Sonia avọ oniọvo-ọmọtẹ riẹ Olive, a rehọ ovuẹ ẹruore Ebaibol na te Janet oma, ọnọ o wo ẹyao nọ a jọ wo irẹro inọ ọ te zọ họ evaọ ubruwou nọ ahwo nọ a be mọ a jẹ hẹrẹ evaọ ẹsipito. Isiuru uyoyou nana nọ a dhesẹ kẹ Janet na o were oni riẹ nọ ọ rrọ ọgba-egagọ Kathọlik gaga te epanọ ọ rọ jẹ uzizie obe-uwuhrẹ Ebaibol nọ a re ru kugbei rehọ yọ ọ be nyaharo ziezi enẹna. Kọ whọ sae rehọ oghẹrẹ uvẹ ovona mọ ibi Uvie?
8. Ẹvẹ Kaleb nọ ọ kpako no na o ro dhesẹ eva nọ o fihọ Jihova, kọ ẹvẹ Ileleikristi nọ e kpako no a sae rọ raro kele oriruo riẹ?
8 Ẹkwoma aruọwha nọ a re ro tunyẹ h’aro evaọ iruo usiuwoma ota Uvie na ghelọ ebẹbẹ nọ owho o rẹ wha lele oma, Ileleikristi nọ e kpako no a bi lele oriruo Kaleb, ọzae ẹrọwọ Izrẹl na, ọnọ o lele Mosis jọ igbrẹwọ evaọ ikpe udhuvẹ. Kaleb ọ kpako te ikpe 79 no evaọ okenọ ọ fa Ethẹ Jọdan vrẹ ruọ Ẹkwotọ Eyaa na. Nọ ọ họre evaọ ogbaẹmo obokparọ Izrẹl te ikpe ezeza no, ọ hai serihọ inọ onọ o ru u te. Rekọ o ru ere he, ukpoye ọ gbaudu yare inọ a kẹe iruo use-abọ nọ ọ rẹ rọ vẹro je mu “ikpewho egaga” nọ e rrọ orẹwho ugbehru Juda, ẹkwotọ nọ ahwo Anakim, egwara na a rrọ. Avọ obufihọ Jihova, Kaleb o ghine “le ai no, wọhọ epanọ ỌNOWO na ọ tae.” (Joshua 14:9-14; 15:13, 14) Nọ whọ be ruabọhọ mọ ibi Uvie evaọ edẹ owho na, jọ u mu owhẹ ẹro nọ Jihova ọ rrọ kugbe owhẹ wọhọ epanọ ọ jọ kugbe Kaleb na. Yọ otẹrọnọ who kru ẹrọwọ ra, ọ te k’owhẹ oria evaọ akpọ ọkpokpọ nọ ọ yeyaa riẹ na.—Aizaya 40:29-31; 2 Pita 3:13.
“A te Gbẹ Jọ Bọbọbọ avọ Ẹgba”
9, 10. Ẹvẹ Ileleikristi nọ e kpako no a sai ro dikihẹ ga evaọ ẹrọwọ jẹ yọrọ ogaga abọ-ẹzi rai? (Rri ẹkpẹti nọ ọ rrọ ẹwẹ-obe avọ 9.)
9 Bi si iroro kpohọ epanọ idibo Jihova nọ e kpako no a gbẹ sai ro ruiruo, ọso-ilezi na ọ so nọ: “Okiẹrẹe ọ rẹ rua wọhọ oriẹ, ọ vẹ jẹ ro wọhọ ure olothi eva Lebanọn. A te jọ gaga ghele evaọ oke owho, a te gbẹ jọ bọbọbọ avọ ẹgba.”—Olezi 92:12, 14, NW.
10 Ẹvẹ whọ sae rọ yọrọ ogaga abọ-ẹzi evaọ etoke ikpe owho ra? Ugogo oware nọ o rẹ lẹliẹ oriẹ whẹ erru họ kukpe kukpe họ ame ọkpokpọ nọ ọ be rọ ko oma ẹsikpobi. Epọvo na re, whọ rẹ sai wo ame nọ ọ rẹ k’owhẹ erri tobọ no uzẹme Ebaibol na ze ẹkwoma Ẹme Ọghẹnẹ nọ who re wuhrẹ gbe ẹkwoma ukoko riẹ nọ who re ku oma gbe. (Olezi 1:1-3; Jerimaya 17:7, 8) Ẹzẹ ọrọ abọ-ẹzi ra o re ru owhẹ jọ okwakwa oghaghae evaọ aro ibe egegagọ ra. Roro kpahe oghẹrẹ nọ o rọ jọ ere kẹ Jehoyada, Ozerẹ Okpehru na evaọ oke owho riẹ.
11, 12. (a) Didi iruo nọ i w’uzou Jehoyada o ru evaọ ikuigbe uvie Juda? (b) Ẹvẹ Jehoyada ọ rọ rehọ ọkwa riẹ wha egagọ uzẹme haro?
11 O wọhọ nọ Jehoyada ọ kpako vrẹ ikpe udhusoi no evaọ okenọ Atalaya, ovie-aye nọ ọ jẹ gwọlọ ọkwa-okpehru na, ọ rọ ogaga rehọ esuo Juda ẹkwoma emọ-iruọmọ obọriẹ nọ o kpe. Kọ eme Jehoyada nọ ọ kpako no na ọ rẹ sai ru? Tei te aye riẹ a si Jẹhoash, ọriuku uvie na ọvuọvo nọ o kiọkọ no họ etẹmpol na evaọ ikpe ezeza. Kẹsena evaọ edhere nọ o gbe ahwo unu, Jehoyada o te whowho inọ Jẹhoash nọ ọ rrọ ikpe ihrẹ na o zihe ruọ ovie no, ọ tẹ ta nọ a kpe Atalaya no.—2 Iruẹru-Ivie 22:10-12; 23:1-3, 15, 21.
12 Wọhọ irọwa ovie na, Jehoyada ọ rehọ ọkwa riẹ wha egagọ uzẹme haro. Ọye omariẹ “avọ ahwo na a tẹ reọvọ nọ ahwo na kpobi gbe ovie na omariẹ a rẹ jọ ahwo ỌNOWO na.” Nọ Jehoyada ọ kẹ uzi, ahwo na a te kporo uwou Ebale, ọghẹnẹ erue na je si aruẹri, iwoho, gbe ozerẹ riẹ no. Evaọ otọ ọkpọvio Jehoyada ọvona, oye Jẹhoash ọ rọ wariẹ rehọ iruẹru etẹmpol na mu jẹ ruẹrẹ eria efa buobu nọ e gwọlọ aruẹrẹ evaọ etẹmpol na. “Jẹhoash o te ru oware nọ ukiẹrẹ eva aro ỌNOWO na eva edẹ uzuazọ riẹ kpobi, keme [Jehoyada] ozerẹ na ọye o wuhrẹ i rie.” (2 Iruẹru-Ivie 23:11, 16-19; 24:11-14; 2 Ivie 12:2) Nọ Jehoyada ọ kpako te ikpe 130 je whu no, a tẹ kẹe ọghọ ologbo nọ a ro ki ei kugbe ivie keme “o ru uruemu uwoma evaọ Izrẹl, jẹ kẹ Ọghẹnẹ gbe uwou riẹ.”—2 Iruẹru-Ivie 24:15, 16.
13. Ẹvẹ Ileleikristi nọ e kpako no a sai ro ‘ru uruemu uwoma kẹ Ọghẹnẹ gbe uwou riẹ’?
13 Ẹsejọhọ ẹyao hayo iyero efa i bi ru nọ whọ gbẹ be sae ru te epanọ whọ gwọlọ rọ wha egagọ uzẹme haro ho. O tẹ make rrọ ere, who gbe wo utho ẹgba nọ who re ro ‘ru uruemu uwoma kẹ Ọghẹnẹ gbe uwou riẹ.’ Whọ rẹ sai dhesẹ ajọwha kẹ uwou abọ-ẹzi Jihova ẹkwoma iwuhrẹ ukoko nọ who re kpohọ jẹ jarai wabọ gbe abọ nọ who re wo evaọ iruo odibọgba na eva oke kpobi nọ o tẹ lọhọ. Ohrẹ Ebaibol na nọ whọ rẹ rehọ unevaze jẹ rehọ gbe omarokpotọ nọ whọ rẹ rọ rehọ uketha kẹ ‘ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ gbe ukoko na, o te bọ okugbe-inievo Ileleikristi na ga. (Matiu 24:45-47) Whọ sae jẹ jaja ibe egegagọ oma “re [a] wo uyoyou, je ru iruo ezi.” (Ahwo Hibru 10:24, 25; Filimọn 8, 9) Yọ whọ te jọ oghale kẹ amọfa otẹrọnọ who ru lele ohrẹ Pọl ukọ na inọ: ‘Ekpọkuezae na a rẹ jọ wolẹ, fiududhe, avọ areghẹ, a ve kru ẹrọwọ ga, eva uyoyou, jegbe eva emudhe whawha. Epọvo na re, jọ eyae nọ ekpako no na a rọ oma totọ evaọ eyero rai, re a siọ egbẹme ba ẹjọ hayo oma o rọkẹ idi-eda; rekọ a re wuhrẹ ahwo onọ uwoma.”—Taitọs 2:2-4.
14. Eme esẹro Ileleikristi nọ i ru iruo kri no a rẹ sai ru rọ wha egagọ uzẹme haro?
14 Kọ whọ rrọ ọkpako ukoko te ikpe buobu no? Oniọvo jọ nọ ọ rrọ ọkpako te ikpe buobu no ọ kẹ ohrẹ nọ: “Rehọ eriariẹ nọ who wo anwọ ikpe buobu no na ru iruo ababọ oriobọ. Rehọ owha-iruo kẹ amọfa re who je ru re amọfa nọ a gwọlọ gbẹ riẹ haro a wo erere no eriariẹ ra ze . . . Hai vuhu ẹzi ajọwha nọ ọ rrọ amọfa oma. Ta udu họ ai awọ je fi obọ họ kẹ ai wha ẹzi yena haro. Fi otọhotọ họ kẹ obaro.” (Iziewariẹ 3:27, 28) Uvi isiuru nọ who wo kpahe iruo Uvie na nọ i bi dhe ẹruẹruọ na o te jọ oghale kẹ amọfa evaọ okugbe-inievo Ileleikristi mai na.
“Dhesẹ nọ Jihova O Kiẹrẹe”
15. Oghẹrẹ vẹ Ileleikristi nọ e kpako no a re ro “dhesẹ nọ Jihova o kiẹrẹe”?
15 Idibo Ọghẹnẹ nọ e kpako no a be rehọ oghọghọ ru owha-iruo rai nọ a re “ro dhesẹ nọ Jihova o kiẹrẹe.” Otẹrọnọ whẹ yọ Oleleikristi nọ ọ kpako no, ẹme gbe iruo ra e rẹ sai dhesẹ kẹ amọfa nọ ‘ỌNOWO họ utho ra, ọnọ oware ovo nọ u kiẹrẹe he o rrọ eva riẹ hẹ.’ (Olezi 92:15) Oriẹ ọ be rehọ ababọ ẹmeọta se isẹri kpahe ekwakwa ilogbo erọ Ọnọ ọ ma riẹ. Rekọ Jihova ọ kẹ owhẹ obọdẹ uvẹ nọ who re ro se osẹri kpahe iẹe rọkẹ enọ i bi dede uzẹme na rehọ enẹna. (Iziewariẹ 32:7; Olezi 71:17, 18; Joẹl 1:2, 3) Fikieme onana u je wuzou?
16. Ikuigbe Ebaibol vẹ e kẹ oriruo epanọ u wuzou te re a “dhesẹ nọ Jihova o kiẹrẹe”?
16 Eva okenọ Joshua nọ o je su Izrẹl ọ “who uno, yọ ikpe riẹ e kẹle ino,” o “te koko Izrẹl esoso, te ekpako rai, avọ iletu, te ibruoziẹ avọ ikere kuku,” re ọ ruẹse kareghẹhọ ai iruo ikiẹrẹe Ọghẹnẹ. Ọ ta nọ: “Eware iwoma kpobi nọ ỌNOWO na Ọghẹnẹ rai ọ yeya kẹ owhai na o ru rai gba re, ovo u fi rie abọ kie he; ai kpobi i ru gba re.” (Joshua 23:1, 2, 14) Evaọ umutho oke jọ, eme enana e bọ ọtamuo ahwo na ga nọ a gbe ro kru ẹrọwọ rai. Dede na, nọ Joshua o whu no, “oge ọfa nọ o ti mu ze, a riẹ ỌNOWO na ha, hayo iruo nọ o ru kẹ emọ Izrẹl he. Ahwo Izrẹl kpobi a te ru umuemu evaọ aro ỌNOWO na, a tẹ gọ Ebale.”—Ibruoziẹ 2:8-11.
17. Oghẹrẹ vẹ Jihova o ro yeri kugbe ahwo riẹ no evaọ oke mai na?
17 O nwane rọnọ ẹme nọ idibo Ọghẹnẹ nọ e kpako no a rẹ ta kpahe iẹe oye u re dhesẹ ẹgbakiete ukoko Ileleikristi ọgbọna ha. Ghele na, ẹrọwọ nọ ma wo fihọ Jihova avọ eyaa riẹ ọ rẹ ga nọ ma te yo mi ahwo nọ a rehọ ẹro rai ruẹ “iruo ilogbo” nọ o ru kẹ ahwo riẹ no evaọ edẹ urere enana. (Ibruoziẹ 2:7; 2 Pita 1:16-19) Otẹrọnọ who ku oma gbe ukoko Jihova te ikpe buobu no, ẹsejọhọ whọ te kareghẹhọ oke nọ umuthọ ahwo kakao ọvo a rọ jọ iwhowho-uvie evaọ ẹkwotọ hayo orẹwho ra hayo okenọ iruo usiuwoma ota na e rọ rẹriẹ ovao dhe ọwọsuọ ọgaga. Nọ oke o be nyaharo na, whọ ruẹ nnọ Jihova o si ezadhe jọ no je “ru ei vẹrẹ” nọ iruo Uvie na e be rọ rro haro. (Aizaya 54:17; 60:22) Who muẹrohọ oruvẹ uzẹme Ebaibol sa-sa no jẹ ruẹ ẹnyaharo nọ abọ ukoko Ọghẹnẹ nọ a rẹ rẹrọ ruẹ o bi wo. (Itẹ 4:18; Aizaya 60:17) Kọ whọ be hae gwọlọ bọ amọfa ga ẹkwoma eware nọ whọ rẹro ruẹ kpahe iruo ikiẹrẹe Jihova nọ whọ rẹ ta kẹ ai? Ẹvẹ onana o rẹ kẹ ajọwha jẹ bọ okugbe-inievo Ileleikristi na ga te!
18. (a) Kẹ oriruo irere ikrẹkri nọ i re noi ze nọ a te bi ‘dhesẹ kẹ amọfa nnọ Jihova o kiẹrẹe.’ (b) Oghẹrẹ vẹ whẹ omara whọ rọ ruẹ iruo ikiẹrẹe Jihova no?
18 Kọ ẹvẹ kpahe oke nọ whọ rọ ruẹ ẹruọsa oyoyou gbe ọkpọvio Jihova evaọ uzuazọ ra? (Olezi 37:25; Matiu 6:33; 1 Pita 5:7) Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ ọ kpako no nọ odẹ riẹ o rrọ Mata ọ jẹ hae ta udu họ amọfa awọ inọ: “Oware kpobi nọ o rẹ via kẹ owhẹ kẹhẹ, whọ se Jihova ba ha. Ọ te sẹro ra.” Ohrẹ nana u fi obọ họ kẹ Tolmina gaga, ọmọ-uwuhrẹ Ebaibol ọ Mata jọ nọ ọ họ-ame evaọ ubrobọ emuhọ ikpe ọ 1960. Tolmina ọ kareghẹhọ, jẹ ta nọ: “Eva okenọ ọzae mẹ o whu, oma o lọhọ omẹ gaga, rekọ eme eyena e lẹliẹ omẹ ru ọtamuo inọ ewuhrẹ ọvo o re vo omẹ hẹ. Yọ Jihova ọ ghinẹ kẹ omẹ ẹgba nọ mẹ rọ ruabọhọ iẹe.” Anwọ ikpe buobu ze na Tolmina ọ be kẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol riẹ buobu ohrẹ ovona. Uzẹme, ẹkwoma uduotahawọ nọ whọ rẹ kẹ gbe iruo ikiẹrẹe Jihova nọ whọ rẹ ta ẹme kpahe, whọ te bọ ẹrọwọ ibe egegagọ ra ga evaọ edhere ologbo.
Jihova O Rri Enọ E Kpako No nọ I Wo Ẹrọwọ Ghaghae
19, 20. (a) Ẹvẹ Jihova o bi rri iruẹru idibo riẹ nọ e kpako no? (b) Eme ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme nọ o tha na?
19 Akpọ inẹnẹ nọ ọ kare uyere na, ọ be daezọ ekpako na tere he. (2 Timoti 3:1, 2) Nọ a tẹ kareghẹhọ ae, ẹsibuobu o rẹ mae jọ fiki eware nọ a ru vrẹ no—oghẹrẹ ohwo nọ a jọ, viukpọ oghẹrẹ ohwo nọ a rrọ enẹna. Wo ohẹriẹ, Ebaibol na e ta nọ: “Ọghẹnẹ ọ kare ọ rọ ẹrẹreokie he nọ iruo rai i re vẹro ho gbe uyoyou nọ owha be rehọ fiki riẹ ruẹ gbe epanọ wha be ga erezi na, wọhọ epa o nọ wha ruẹabọhọ na.” (Ahwo Hibru 6:10) Uzẹme o rrọ, Jihova Ọghẹnẹ ọ be kareghẹhọ iruo ẹrọwọ nọ who ru vrẹ no. Yọ o bi je rri owhẹ ghaghae fiki oware nọ who gbe bi ru evaọ iruo riẹ. Ẹhẹ, o bi rri idibo ẹrọwọ riẹ nọ e kpako no wọhọ ahwo nọ a gbe wo ẹgba, rrọ sasasa evaọ abọ-ẹzi, Ileleikristi nọ i wo ẹzẹ—odhesẹvia inọ ogaga riẹ o ghinẹ rrọ iruo.—Ahwo Filipai 4:13.
20 Kọ who bi rri otu nọ e kpako no evaọ usu okugbe-inievo Ileleikristi mai na wọhọ epanọ Jihova o bi rri rai? Otẹrọ ere, oma o te wọ owhẹ re who dhesẹ uyoyou kẹ ai. (1 Jọn 3:18) Uzoẹme nọ o tha na o te ta ẹme kpahe obodẹ idhere jọ nọ a re ro dhesẹ uyoyou utioye evaọ ẹruorote ẹgwọlọ rai.
[Oruvẹ-obotọ]
a Uhredi ovo o rẹ sai wo ibiedi nọ i bu te odu ọvo yọ o rẹ sae gbẹdẹ te ikilogram 8 hayo tube viere dede. Ọzae jọ nọ o re kere ebe ọ ta nọ “[oriẹ] kpobi nọ ọ rẹ ba ọ rẹ sae ba ihredi nọ e rẹ vọ ipikọpo ivẹ hayo esa kẹ ohwo nọ o wo rie taure oriẹ na o te whu.”
Eme Họ Uyo Ra?
• Oghẹrẹ vẹ otu nọ e kpako no a rẹ rọ “mọ ibi”?
• Fikieme ẹgba abọ-ẹzi Ileleikristi nọ e kpako no na o rọ rrọ okwakwa oghaghae?
• Oghẹrẹ vẹ otu nọ e kpako no a re ro “dhesẹ nọ Jihova o kiẹrẹe”?
• Fikieme Jihova o bi ro rri idibo riẹ nọ e gọ kri no ghaghae?
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 9]
Epanọ A ro Dikihẹ Ga Evaọ Ẹrọwọ
Eme o fi obọ họ kẹ Ileleikristi nọ e gọ kri no nọ a jẹ rrọ sasasa evaọ orọwọ jẹ be yọrọ ẹgba abọ-ẹzi rai? Enẹ ejọ rai e ta:
“Ese eria Ikereakere nọ e ta ẹme kpahe usu mai kugbe Jihova u wuzou gaga. Eva aso buobu mẹ rẹ wariẹ eme Olezi avọ 23 gbe ọrọ avọ 91 na kẹ oma mẹ uzuzou.”—Olive, nọ ọ họ-ame evaọ 1930.
“Mẹ gba riẹ mu re mẹ hae jọ ovuẹ ame-ọhọ nọ a rẹ kẹ kpobi jẹ gaviezọ ziezi wọhọ ẹsenọ mẹ rrọ ohwo nọ ọ be te họ ame ẹdẹ yena. Omaromudhe mẹ nọ me bi roro kpahe ẹsikpobi u bi fi obọ họ kẹ omẹ gaga nọ mẹ be rọ yọrọ ẹrọwọ mẹ.”—Harry, nọ ọ họ-ame evaọ 1946.
“Olẹ ikẹdẹ kẹdẹ o r’oja—yare obufihọ, uketha, gbe eghale Jihova, ‘jẹ hae kareghẹhọ iẹe evaọ idhere mai kpobi.’ ” (Itẹ 3:5, 6)—Antônio, nọ ọ họ-ame evaọ 1951.
“Ezọ nọ mẹ rẹ gaviẹ kẹ ikuigbe ahwo nọ a gbẹ be rọ ẹrọwọ gọ Jihova anwọ ikpe buobu ze na o be bọ ọtamuo mẹ ga nọ mẹ rẹ rọ yọrọ ẹrọwọ mẹ jẹ roma kpotọ kẹe.”—Joan, nọ ọ họ-ame evaọ 1954.
“U wuzou inọ ohwo o rri oma riẹ kpehru hrọ họ. Fiki aruoriwo Ọghẹnẹ jabọ ma ro wo oware kpobi nọ ma wo na. Eriwo ọnana nọ ma re wo u re fi obọ họ kẹ omai tẹrovi ugogo oria nọ emu abọ-ẹzi nọ o re fi obọ họ kẹ omai thihakọ te urere na o bi no ze.”—Arlene, nọ ọ họ-ame evaọ 1954.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Otu nọ e kpako no a be mọ emamọ ibi Uvie
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]
Ẹgba abọ-ẹzi otu nọ e kpako no na yọ okwakwa oghaghae