UZOẸME UWUHRẸ 49
Kọ Jihova O ti Yo Olẹ Mẹ?
“Wha ti se omẹ jẹ nyaze te lẹ se omẹ, mẹ vẹ te gaviezọ kẹ owhai.”—JERI. 29:12.
OLE AVỌ 41 Ivie Yo Olẹ Mẹ
EWARE NỌ MA TI WUHRẸa
1-2. Fikieme ma re ro roro ẹsejọ nọ Jihova o bi yo olẹ mai hi?
EBAIBOL ọ vuẹ omai emamọ oware jọ nọ Jihova ọ ta nọ o ti ru kẹ omai. Anọ: “Jọ eva e were owhẹ gaga fiki Jihova, o ve ti ru ẹgwọlọ udu ra kẹ owhẹ.” (Ol. 37:4) Kọ ẹme yena o dhesẹ nọ Jihova ọ te nwani ru oware kpobi nọ ma yare riẹ kẹ omai okioke yena? Eme u je fo re ma riẹ uyo onọ yena? Ma rehọ iẹe nọ oniọvo-ọmọtẹ jọ ọ be lẹ nọ jọ Jihova o ru re a zizie iei kpohọ Isukulu Rọkẹ Etausiuwoma Uvie Na. Rekọ ikpe buobu e vrẹ no, yọ a bi ro zizie iei hi. Oniọvo-ọmọzae jọ nọ ọ rrọ uzoge, okpẹyao jọ o be jọe rọ ufe te ufe he. Ọ tẹ be lẹ nọ jọ Jihova o ru re ẹyao na o kpo, re ọ sai ru iruo nọ a kẹ riẹ evaọ ukoko na ziezi. Rekọ oma na o be rọwo kẹe uvẹ hẹ. Oniọvo jọ avọ aye riẹ a be lẹ nọ jọ Jihova o ru re ọmọ rai o dikihẹ ga evaọ ukoko na. Rekọ ọmọ na o te no ukoko na.
2 Ẹsejọhọ oke jọ o jariẹ nọ whọ rọ lẹ nọ jọ Jihova o ru oware jọ kẹ owhẹ, rekọ o ri ru oware na kẹ owhẹ hẹ. Whọ sai roro nọ olẹ ahwo jọ ọvo Jihova o re yo, o re yo olẹ ra ha. Hayo o sae jọnọ who bi roro nọ, ‘Kọ ogbẹrọnọ me ru oware jọ nọ o be dha Ọghẹnẹ eva?’ Oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Janiceb o je roro ere. Ọye avọ ọzae riẹ a jẹ gwọlọ nọ a rẹ jọ obọ Ebẹtẹle, yọ a jẹ lẹ nọ jọ Jihova o ru re a se ae nya. Oniọvo na ọ ta nọ: “Me je roro nọ u ti kri re a tẹ te ta nọ ma kpobọ Ebẹtẹle he.” Rekọ ikpe buobu e vrẹ yọ a ri se ae nya ghele he. Janice ọ ta nọ: “Oware na o jẹ kẹ omẹ uye. Me je roro nọ, ‘Kọ me ru oware jọ nọ o be lẹliẹ eva mẹ dha Jihova?’ Mẹ lẹ se Jihova gaga kpahe obọ Ebẹtẹle nọ ma gwọlọ nya na, rekọ o ri yo olẹ mẹ no ho. Kọ eme o be whae ze?”
3. Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme nana?
3 Ẹsejọ ma re roro nọ Jihova o bi yo olẹ mai hi. Makọ ahwo jọ nọ a gọ Jihova gaga evaọ oke anwae a je roro ere oke jọ re. (Job 30:20; Ol. 22:2; Hab. 1:2) Kọ eme o sae lẹliẹ owhẹ rọwo nọ Jihova ọ te siọ olẹ ra ba eyo ho? (Ol. 65:2) Ma te kẹ uyo enọ esa jọ nọ o te lẹliẹ omai riẹ uyo onọ yena. Orọ ọsosuọ, eme ma rẹ kareghẹhọ nọ ma tẹ be lẹ se Jihova? Orọ avọ ivẹ, eme Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru nọ ma tẹ lẹ sei? Orọ avọ esa, eme u je fo re ma lẹ kẹ oware ofa ẹsejọ nọ ma tẹ lẹ kẹ oware jọ bẹ no?
EME MA RẸ KAREGHẸHỌ NỌ MA TẸ BE LẸ SE JIHOVA?
4. Eme Jihova ọ jọ obe Jerimaya 29:12 ta nọ o ti ru kẹ ahwo nọ a be gọe?
4 Jihova ọ ta nọ o ti yo olẹ mai. (Se Jerimaya 29:12.) Jihova o you ahwo nọ a be gọe no eva ze. Nọ a tẹ lẹ sei, o re yo olẹ rai. (Ol. 10:17; 37:28) Rekọ orọnọ oware kpobi nọ ma lẹ nọ Jihova o ru kẹ omai, ọ rẹ nwani ru kẹ omai hi. Eware jọ nọ ma be lẹ kẹ na dede, ẹsejọhọ ma te ruọ Uvie na no re o te ti ru ai kẹ omai.
5. Ma tẹ lẹ se Jihova, oware jọ vẹ o re rri, kọ fikieme?
5 Jihova o re rri sọ oware nọ ma be lẹ kẹ na o wobọ kugbe oware nọ ọ gwọlọ ru. (Aiz. 55:8, 9) Oware jọ nọ Jihova ọ gwọlọ ru họ, ọ gwọlọ nọ Uvie riẹ u re su otọakpọ na soso, re eva e hae were ahwo kpobi nọ a te jọ akpọ na. Rekọ Setan ọ ta nọ ohwo-akpọ o te bi su omobọ riẹ, ẹsiẹe eva e rẹ rọ were iẹe. (Emu. 3:1-5) Jihova ọ tẹ tubẹ kẹ ahwo-akpọ uvẹ re a su omobọ rai, re a ruẹ nọ ẹme nọ Ẹdhọ ọ ta na ọrue koikoi. Kọ a bi su na, eware i gine woma no? Ijo. Isuẹsu ohwo-akpọ o be mae wha uye nọ o rrọ akpọ na ze. (Ọtausi. 8:9) Ma riẹ nọ Uvie Ọghẹnẹ ọ re nyaze he na, Jihova ọ te nwani si ebẹbẹ nọ e rrọ akpọ na kpobi no ho. Keme o te ru ere, ahwo jọ a sae ta nọ, ‘Koyehọ Setan ọ ta gba, ahwo-akpọ a sae riẹ su ziezi!’
6. Ma tẹ rọwo nọ oghẹrẹ kpobi nọ Jihova o ro yo olẹ mai u woma ere, eme ma te ta ha?
6 Imava a tẹ be lẹ se Jihova kẹ oware ovona, ẹsejọ oghẹrẹ ovona o re ro yo olẹ rai hi. Wọhọ oriruo, okenọ Hẹzikaya ovie na ọ jẹ mọ gaga, ọ tẹ lẹ nọ jọ Jihova o ru re ẹyao riẹ o kpo. Jihova o te ru nọ ẹyao riẹ o ro gine kpo. (2 Iv. 20:1-6) Rekọ oke jọ o jariẹ nọ Pọl ukọ na ọ ta nọ o wo “unwe evaọ oma” riẹ nọ u bi duwu iei. O wọhọ nọ oware jọ nọ o jẹ kẹe uye evaọ oma riẹ ọ jẹ ta kpahe na. Yọ ọ lẹ se Jihova re oware na o se iẹe ba ekpokpo. Rekọ Jihova o si oware na no ho. (2 Kọr. 12:7-9) Oghẹrẹ oware utiọye na o via kẹ Jemis avọ Pita nọ a jọ ikọ Jesu re. Herọd ovie na ọ jẹ gwọlọ ai kpe. Ebaibol ọ ta nọ ukoko na soso a jẹ lẹ re a siọ Pita ba ekpe, yọ o wọhọ nọ a jẹ lẹ roro Jemis re. Herọd o kpe Jemis. Rekọ Ọghẹnẹ o vi ukọ odhiwu riẹ nyai si Pita no uwou-odi ze. (Iruẹru 12:1-11) Ma sai roro nọ, ‘Fikieme Jihova ọ rọ kuvẹ re a kpe Jemis, rekọ u je te Pita, ọ tẹ rehọ ukọ odhiwu siwi ei?’ Ebaibol ọ ta te obei he.c Rekọ ma riẹ nọ Jihova o re “kienyẹ ohwo vievie he.” (Izie. 32:4) Ma tẹ jẹ riẹ nọ Jihova o you Pita avọ Jemis. (Evia. 21:14) Ẹsejọ ma sae lẹ nọ Jihova o ru oware jọ kẹ omai, rekọ o ve ru oware ofa kẹ omai. Nọ o tẹ via ere, ma re gbe fievahọ Jihova ghele, keme ma riẹ nọ ọ riẹ oware nọ o mai woma kẹ omai yọ o you omai. Ma du ta vievie he inọ. ‘O, eme Jihova o gbe ru onọ mẹ ta na kẹ omẹ hẹ.’—Job 33:13.
7. Eme ma re roro ho, kọ fikieme?
7 Ma du roro nọ epanọ eware e nya kẹ ohwo jọ, ere eware e te nwane nya kẹ omai hi. O sae jọ nọ ma be lẹ nọ Jihova o ru oware jọ kẹ omai, rekọ o ru rie kẹ omai hi. Uwhremu na ma tẹ ruẹ nọ kpakọ ohwo jọ ọ lẹ nọ jọ Jihova o ru oware utioye na kẹe, yọ o wọhọ nọ Jihova o ru rie kẹe. Nwanọ oware utioye na o via kẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Anna. Ọzae riẹ nọ a re se Matthew ọ jẹ mọ ẹyao ekansa, fikiere Anna ọ tẹ jẹ lẹ nọ jọ ẹyao na o kpo. Inievo-emetẹ ivẹ jọ nọ e kpako no a jẹ mọ ekansa re evaọ oke yena. Anna ọ jẹ lẹ gaga re te ẹyao ọzae riẹ te ọrọ inievo-emetẹ ivẹ na o kpo. Ẹyao inievo-emetẹ ivẹ na o te gine kpo. Rekọ ọrọ Matthew o kpo ho, o te whu no. Nọ oware na o kake via, Anna o je roro nọ, ‘Kọ ogbẹrọnọ Jihova o ru nọ ẹyao inievo na o ro kpo na? Otẹrọnọ Jihova ọye o ru rie, kọ eme o gbe ru re ẹyao ọzae mẹ o kpo ho?’ Ma nwane riẹ oghẹrẹ nọ eware e nya nọ ẹyao inievo-emetẹ ivẹ na o ro kpo ho. Rekọ ma riẹ nọ oke o be nyaze nọ Jihova o ti ro ku ebẹbẹ na kpobi họ, yọ ọ te kpare egbẹnyusu riẹ nọ i whu no ze keme o ginẹ riẹe oja inọ ọ rẹ kpare ae ze.—Job 14:15.
8. (a) Ma te rri ẹme obe Aizaya 43:2, eme Jihova o re ru ro fiobọhọ kẹ omai nọ ẹbẹbẹ o te te omai? (b) Ẹvẹ olẹ o sai ro fiobọhọ kẹ omai nọ ẹbẹbẹ ologbo jọ o te te omai? (Rri ividio Olẹ U re Fiobọhọ Kẹ Omai Thihakọ.)
8 Jihova o re fiobọhọ kẹ omai ẹsikpobi. Jihova yọ Ọsẹ nọ o you omai gaga. O rẹ dae gaga nọ uye o tẹ be bẹ omai. (Aiz. 63:9) Rekọ ẹsejọ ọ rẹ kuvẹ re ebẹbẹ i te omai. A jọ Ebaibol se ebẹbẹ na ethẹ gbe erae. (Se Aizaya 43:2.) Rekọ Jihova ọ ta nọ o ti fiobọhọ kẹ omai, o vẹ wọhọ ẹsenọ ma be ‘nya ame na gbe erae na vrẹ.’ Ọ te kuvẹ re ebẹbẹ nọ i te omai i ru nọ ma rẹ rọ se iẹe ba ẹgọ họ. Jihova ọ rẹ kẹ omai ẹzi ọfuafo riẹ nọ o wo ẹgba gaga na re ma sai thihakọ. (Luk 11:13; Fil. 4:13) Fikiere ma riẹ nọ oghẹrẹ ẹbẹbẹ kpobi nọ o te omai kẹhẹ, Jihova o ti fiobọhọ kẹ omai nọ ma te sai ro thihakọ, ma vẹ be gbẹ gọe vrẹ ghele.d
EME JIHOVA Ọ GWỌLỌ NỌ MA RU NỌ MA TẸ LẸ SEI?
9. Ma te rri ẹme obe Jemis 1:6, 7, eme u je fo re ma fievahọ Jihova inọ o ti gine fiobọhọ kẹ omai?
9 Jihova ọ gwọlọ nọ ma fievahọ iẹe. (Hib. 11:6) Ẹsejọ ma re rri nọ ebẹbẹ nọ i te omai e rro vi omai oma. Ma sai tube roro nọ, ‘Kọ Ọghẹnẹ ọ gbẹ nyase omẹ ba no ere na?’ Ebaibol ọ vuẹ omai nọ Ọghẹnẹ ọ sae kẹ omai ogaga nọ ma rẹ rọ “gadiẹ ugbẹhẹ vrẹ.” (Ol. 18:29) Fikiere ma du roro nọ Jihova ọ te nyase omai ba ha. Joma lẹ sei re ma je fi eva mai kpobi họ iẹe inọ o ti gine yo olẹ mai.—Se Jemis 1:6, 7.
10. Kẹ oriruo jọ nọ u dhesẹ nọ ma re ru oware jọ kpahe olẹ nọ ma lẹ.
10 Jihova ọ gwọlọ nọ ma ru oware jọ kpahe olẹ mai. Ma rehọ iẹe nọ oniọvo-ọmọzae jọ ọ be lẹ nọ jọ Jihova o ru re ọga iruo riẹ ọ kẹe uvẹ kpohọ okokohọ ologbo. Kọ eme Jihova ọ sai ru rọ kuyo olẹ oniọvo na? Ọ sai ru nọ oniọvo na ọ rẹ rọ gudu, ọ vẹ sae ta ẹme na kẹ ọga iruo riẹ. Rekọ orọnọ Jihova ọye ọ te nyae ta ẹme na kẹ ọga iruo na ha. O sae jọ nọ ẹsiẹvo oniọvo na ọ te ta ẹme na kẹ ọga na ọ vẹ nwane rọwo kẹe he. Ọ sae lẹ ọga na inọ jọ omọfa o nwene iei re o te zihe ze, o ve ru iruo ohwo na. Yọ o tẹ nya oghẹrẹ jọ, ọ sae vuẹ ọga na nọ jọ o si ugho oke nọ ọ te rọ jariẹ hẹ na no osa riẹ.
11. Fikieme u je fo re ma hai dhe ẹlẹlẹ kpahe oware nọ ma gwọlọ?
11 Jihova ọ gwọlọ nọ ma hae lẹ kpahe oware nọ ma be yare iẹe unuẹse buobu. (1 Tẹs. 5:17) Jesu ọ ta ẹme jọ nọ u dhesẹ nọ ẹsejọ orọnọ ẹsiẹvo ọvo ma rẹ lẹ kpahe oware, Jihova ọ vẹ nwani ru ei kẹ omai hi. (Luk 11:9) Fikiere hae gbẹ lẹ kpahe oware na. Jọ olẹ o bẹ owhẹ no ho! (Luk 18:1-7) Nọ ma tẹ be lẹ kpahe oware jọ ẹlẹlẹ, kiyọ ma be vuẹ Jihova nọ oware na o ginẹ rrọ omai oja. U re je dhesẹ nọ ma fievahọ Jihova inọ ọ sai gine fiobọhọ kẹ omai.
EME U JE FO RE MA LẸ KẸ OWARE OFA ẸSEJỌ?
12. (a) Onọ jọ vẹ u fo nọ ma rẹ nọ omamai nọ ma tẹ be lẹ kẹ oware jọ, kọ fikieme? (b) Eme ma rẹ lẹ kẹ nọ u re dhesẹ nọ ma be kẹ Jihova adhẹẹ? (Rri ẹkpẹti na “Kọ Eware nọ Mẹ be Lẹ kẹ I Dhesẹ nọ Mẹ be Kẹ Jihova Adhẹẹ?”)
12 Ma tẹ lẹ nọ jọ Jihova o ru oware jọ kẹ omai, rekọ o ri ru ei kẹ omai no ho, ma sae nọ omamai enọ esa jọ. Orọ ọsosuọ, ‘Kọ oware na u gine fo oware nọ mẹ rẹ lẹ kẹ?’ Ẹsibuobu ma re roro nọ oware nọ ma be lẹ kẹ na oye o te mai kiehọ kẹ omai. Rekọ Ọghẹnẹ o te gine ru oware na kẹ omai, ẹsejọhọ u ti fi obọ ọvo họ kẹ omai hi. Nọ ẹbẹbẹ jọ ọ tẹ rrọ otọ, nọ ma jẹ be lẹ nọ jọ Ọghẹnẹ o ru oware jọ kẹ omai, o sae jọ nọ oware ofa o riẹ nọ o mai woma vi onọ ma be lẹ kẹ na. Yọ eware nọ ma rẹ lẹ nọ Jihova o ru kẹ omai ẹsejọ na, e rọwokugbe oreva riẹ hẹ. (1 Jọn 5:14) Kọ whọ kareghẹhọ ọsẹgboni nọ a jẹ lẹ nọ jọ Jihova o ru re ọmọ rai ọ jọ ukoko na? Emamọ oware a lẹ kẹ na. Rekọ ma riẹ nọ Jihova ọ rẹ gba ohwo họ gọe he. Ọ gwọlọ nọ te emọ mai, te omọfa kpobi ọ rẹ rọ udu obọriẹ ta nọ ọ gwọlọ gọe. (Izie. 10:12, 13; 30:19, 20) U fo nọ ọsẹgboni na a rẹ lẹ nọ jọ Jihova o fiobọhọ kẹ ae re a sai wuhrẹ ọmọ rai, eme na i ve tei udu, o ve ti you Jihova jẹ jọ ogbẹnyusu riẹ.—Itẹ 22:6; Ẹf. 6:4.
13. Oke vẹ obe Ahwo Hibru 4:16 o ta nọ Jihova o ti ro yo olẹ mai? Ru ei vẹ.
13 Onọ avọ ivẹ nọ u fo nọ ma rẹ nọ omamai họ, ‘Kọ oke nọ Jihova ọ gwọlọ ro ru oware nọ mẹ be lẹ kẹ na u gine te no?’ Ẹsejọ ma rẹ gwọlọ nọ ọka ọ rẹ sa ha re Jihova o te ru oware nọ ma be yare iẹe kẹ omai. Rekọ Jihova ọ riẹ oke nọ o mai fo nọ o re ro ru oware na kẹ omai. (Se Ahwo Hibru 4:16.) Ẹsejọ ma tẹ lẹ nọ jọ Jihova o ru oware jọ kẹ omai, rekọ o ru rie kẹ omai okioke yena ha, ma re roro nọ ọ gwọlọ ru ei hi. O sae jọ nọ Jihova ọ gwọlọ ru oware na, rekọ oke nọ ọ gwọlọ ro ru ei u ri te he. Kọ whọ kareghẹhọ oniọvo-ọmọzae nọ ma rọ kẹ oriruo evaọ obọ emuhọ na? Ọ jẹ lẹ nọ jọ Jihova o ru re ẹyao riẹ na o kpo. Kọ Jihova ọ tẹ ginẹ rọ oghẹrẹ jọ ru ẹyao riẹ na kpo no, kọ Setan ọ te gbẹ ta nọ, ‘Ẹhẹẹ, Ọghẹnẹ o gbe si ẹyao na noi oma ha, enẹ yọ ọ siọ Ọghẹnẹ ba ẹgọ no’? (Job 1:9-11; 2:4) Ma riẹ nọ Jihova o fi oke họ nọ o ti ro si ẹyao no otọ no riẹriẹriẹ. (Aiz. 33:24; Evia. 21:3, 4) Bẹsenọ oke yena o re te, ma re rẹro nọ Jihova ọ te hae nwane rọ oghẹrẹ jọ siwi ẹyao mai kpo ho. Fikiere oware nọ u fo nọ oniọvo na ọ rẹ lẹ kẹ họ, jọ Jihova ọ kẹe ẹgba sai thihakọ ẹyao na jẹ gọe vrẹ avọ evawere.—Ol. 29:11.
14. Eme whọ jọ iku Janice na wuhrẹ?
14 Kọ Janice avọ ọzae riẹ nọ a jẹ lẹ nọ Ọghẹnẹ o ru re a se ae kpobọ Ebẹtẹle na dede, ẹvẹ a nya te? Ikpe isoi soso e vrẹ taure Janice ọ tẹ te ruẹ nọ kpakọ Jihova o yo olẹ riẹ no. Ọ ta nọ: “Jihova ọ rọ oke yena wuhrẹ omẹ eware buobu, o te je ru nọ me ro wo emamọ uruemu nọ u fo Oleleikristi. Me te ti fievahọ Jihova gaga. Mẹ tẹ jẹ hae romatotọ ru uwuhrẹ omobọ mẹ ziezi. Mẹ tẹ jẹ ruẹ nọ u fo re eva e hae were omẹ makọ oria kpobi nọ mẹ be jọ gọ Ọghẹnẹ kẹhẹ.” A tẹ te rọ ọzae Janice mu ọsẹro okogho. Uwhremu na Janice ọ ta nọ: “Jihova o gine yo olẹ mẹ o make rọnọ oware nọ mẹ jẹ gwọlọ vẹre o ru kẹ omẹ hẹ. Oke jọ o vrẹ re mẹ tẹ te ruẹ nọ obọdẹ iruo Jihova ọ kẹ omai na. Me yere Jihova nọ o ro you omai ga te ere.”
Whọ tẹ ruẹ nọ Jihova o ri ru oware nọ whọ be yare iẹe kẹ owhẹ hẹ, daoma lẹ kẹ oware ofa (Rri edhe-ẹme avọ 15)f
15. Fikieme ma gbẹ tehe utu mu oware jọ họ inọ ọye ọvo ma gwọlọ nọ Ọghẹnẹ o ru kẹ omai? (Rri iwoho na re.)
15 Onọ avọ esa họ, ‘Kọ mẹ gbẹ dhugbẹ lẹ kẹ oware ofa?’ Ma riẹ nọ u fo re ma vuẹ Jihova uzedhe oware nọ ma gwọlọ nọ o ru kẹ omai. Rekọ ẹsejọ u fo re ma nwane tehe utu mu oware jọ inọ ọyena ọvo ma gwọlọ họ. Ma gbẹ tehe utu mu oware ovo jọ họ, ẹsiẹe ma te rọ riẹ sọ oware ofa Jihova ọ gwọlọ ru kẹ omai. Joma ta ẹme te oniọvo-ọmọtẹ nọ ma rọ kẹ oriruo ẹsiẹ na nọ ọ jẹ lẹ nọ jọ a zizie iei kpohọ Isukulu Rọkẹ Etausiuwoma Uvie Na. Ọ gwọlọ kpohọ isukulu na re o te nwrotọ no, a ve vi ei kpohọ eria nọ a jọ gwọlọ ahwo nọ a rẹ ta usi uwoma. Nọ ọ be lẹ nọ jọ a zizie iei kpohọ isukulu na, ọ sae jẹ lẹ nọ jọ Jihova o fiobọhọ kẹe roro ku eware efa nọ ọ sae hai ru evaọ ukoko na. (Iruẹru 16:9, 10) Nọ ọ jẹ lẹ no, ọ vẹ nọ ọsẹro okogho rai sọ ukoko jọ o kẹle rai nọ a jọ gwọlọ ekobaro oke-kpobi. Hayo ọ sai kere kpobọ uwou ogha re a vuẹe eria nọ a jọ gwọlọ ahwo nọ a rẹ ta usi uwoma.e
16. Eme ma riẹ nọ Jihova o ti ru nọ ma tẹ lẹ sei?
16 Eware nọ ma wuhrẹ no na e lẹliẹ omai ruẹ nọ Jihova ọ te siọ olẹ mai ba eyo ho keme o you omai, yọ o re kienyẹ ohwo ho. (Ol. 4:3; Aiz. 30:18) Ẹsejọ oware nọ ma lẹ nọ o ru kẹ omai na ọ te nwani ru kẹ omai ha. Rekọ Jihova o ti gbolaro kẹ olẹ mai hi keme ọ rọ omai zaro vievie he. Yọ ọ rẹ siọ omai ba ha. (Ol. 9:10) Fikiere “fievahọ iẹe oke kpobi,” re whọ hae ta eva ra kẹe nọ whọ tẹ be lẹ sei.—Ol. 62:8.
OLE AVỌ 43 Olẹ Ajiri
a Ma te jọ uzoẹme nana ta ẹme te oware nọ ma rọ rọwo nọ ma tẹ lẹ se Jihova ọ rẹ siọ olẹ mai ba eyo ho. O re ru oware jọ kẹ omai nọ u re dhesẹ nọ o you omai, yọ o re kienyẹ ohwo ọvo ho.
b Ma nwene edẹ na jọ.
c Rri uzoẹme na “Kọ Whọ Rọwo nọ Jihova O re Ru Oware nọ O Gba Ẹsikpobi?” nọ ọ rrọ Uwou-Eroro Ava 2022, edhe. 3-6.
d Whọ tẹ gwọlọ gbẹ riẹ epanọ Jihova o re ro fiobọhọ kẹ omai thihakọ nọ ebẹbẹ ilogbo i te te omai, kpohọ jw.org re who rri ividio Olẹ U re Fiobọhọ Kẹ Omai Thihakọ.
e Re whọ riẹ eware nọ who re ru nọ whọ tẹ gwọlọ kpohọ orẹwho ọfa nọ ọ rrọ ẹkwotọ uwou ogha rai hi nyae ta usi uwoma, rri obe A Koko Omai Họ re Ma Ru Oreva Jihova, uzou avọ 10, edhe. 6-9.
f IWOHO NA: Inievo-emetẹ ivẹ nọ a be lẹ nọ jọ Jihova o ru re a zizie ai kpohọ Isukulu Rọkẹ Etausiuwoma Uvie Na. A te zizie ọjọ nya, rekọ a zizie ọnọ o kiọkọ họ. Ọnọ a zizie he na o mu ofu hu. Ọ tẹ dhugbẹ lẹ se Jihova re o fiobọhọ kẹe roro ku oware ofa nọ o re ru evaọ ukoko na. O te bi kere ileta kpobọ uwou ogha inọ ọ gwọlọ kpohọ oria nọ a jọ gwọlọ ahwo nọ a rẹ ta usi uwoma.